Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. apríl 2017

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 4C/3/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7612201822
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Gargulová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2017:7612201822.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves samosudkyňa JUDr. Jana Gargulová v právnej veci žalobcu R. F., nar.

XX. XX. XXXX, bytom v R., B. XX, zastúpeného JUDr. Štefanom Jordánom, advokátom, Budapeštianska
44, Košice - Staré Mesto proti žalovanej Slovenskej republike - zastúpenej Generálnou prokuratúrou,
Štúrova 2, Bratislava , v konaní o náhradu škody takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2 014,67 eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania
od 3. 6. 2011 do zaplatenia, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.

III. Žalobcovi sa priznáva náhrada trov konania v pomere 95,48 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves rozhodol vo veci rozsudkom 4C/3/2012-189 zo dňa 5.3.2015.

2. Krajský súd v Košiciach uznesením 6Co/187/2015-216 zo dňa 29.6.2016 zrušil rozsudok a vrátil
vec súdu 1. stupňa na ďalšie konanie. Poukázal pritom na to, že podľa § 4 ods. 1 písm. f/ zák. č.
514/2003 Z. z. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods.
1 koná v mene štátu Generálna prokuratúra SR, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného

predpisu v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo v správnom konaní. Uviedol, že z
citovanýchzákonnýchustanovenívyplýva,žesúčinnosťouod1.1.2013jeorgánomoprávnenýmkonaťv
prejednávanej veci pred súdom za štát Generálna prokuratúra SR, pretože tu nie sú splnené podmienky
určené ustanovením § 4 ods. 1 písm. b/ zákona, ktoré by odôvodňovali konanie Ministerstva vnútra SR
v mene štátu.
3. Vyriešenie otázky, ktorý štátny orgán koná v mene Slovenskej republiky, ktorá je subjektom
zodpovedným za škodu podľa ustanovení zákona č. 514/2003 Z. z., je otázkou procesného zastúpenia.

Keďže novelizácia uvedeného zákona vykonaná s účinnosťou od 1.1.2013 neobsahuje prechodné
ustanovenia vzťahujúce sa na danú procesnú situáciu, je potrebné vykladať znenie ustanovenia § 4 ods.
1 písm. f/ zák. č. 514/2003 Z.z. tým spôsobom, že od 1.1.2013 vo všetkých veciach predpokladaných
novým znením zákona bude konať Generálna prokuratúra SR. Na tom nič nemení ani skutočnosť, že
navrhovateľ si uplatnil nárok na predbežné prejednanie nároku na Ministerstve vnútra SR.

4. Na zmenu štátneho orgánu oprávneného konať za štát prihliada súd z úradnej povinnosti. Tiež

poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo 14.10.2015 sp. zn. 8Cdo/289/2014, uverejnený v
Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod zn. 6/2016 a
uviedol, že odvolací súd sa priklonil k záverom rozsudku Najvyššieho súdu SR zo 14.10.2015 sp. zn.
8Cdo/289/2014, uverejnenom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskejrepubliky pod zn. 6/2016, ktorý usmernil rozhodovaciu prax súdov pri aplikácii zák. č. 514/2003 Z. z.
po prijatej novelizácii, a ktorý v čase rozhodnutia odvolacieho súdu dňa 10.6.2014 nebol odvolaciemu
súdu známy.

5. Vzhľadom na to, že súd prvého stupňa s účinnosťou od 1.1.2013 vo veci nekonal s tým štátnym
orgánom, ktorý bol oprávnený konať v mene štátu dopustil sa takého postupu, ktorý neumožnil
účastníkovi na strane odporkyne konať a realizovať procesné práva a právom chránené záujmy priznané
jej Občianskym súdnym poriadkom. Takáto situácia v konečnom dôsledku znamená stav, že postupom
súdu došlo na strane odporkyne k odňatiu možnosti konať pred súdom. Tento fakt predstavuje existenciu

zákonného dôvodu na zrušenie rozsudku podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.. Uložil súdu prvého
stupňa odstrániť procesný nedostatok v zastúpení žalovanej ako so štátnym orgánom, ktorý je žalovanú
oprávnený zastupovať, teda s Generálnou prokuratúrou SR a vysporiadať sa aj s námietkami účastníkov
konania, ktoré boli vznesené v odvolaní.

6. Od 1.7.2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok - zákon č. 160/2015 Z.z. a v zmysle §

470 ods. 1 cit. zák. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Namietaný nedostatok súd odstránil a ďalej konal s Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky
ako zástupcom štátu.

8. Žalobca zotrval na svojej žalobe v plnom rozsahu. Súd však podotýka, že pokiaľ sa týka uplatnených
úrokov z omeškania od 1.12.2010 do 15.5.2011, v dôsledku späťvzatia žalobcu súd konanie v tejto časti
zastavil a uznesenie o zastavení nadobudlo právoplatnosť dňa 11.7.2014 - č. l. 89 spisu.

9. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť s poukazom na to, že pre úspešné uplatnenie náhrady škody
podľa zákona 514/2003 Zb. z. je potrebné splnenie všetkých zákonných podmienok, a to existencia
nezákonného rozhodnutia, vznik škody a príčinná súvislosť medzi vzniknutou škodou a nezákonným
rozhodnutím. nie je potrebné pripomínať nález ÚS SR sp. zn. IIÚS 163/2013 z 13. 11. 2013,
ktorý konštatoval, že vydanie uznesenia o vznesení obvinenia nemožno bez ďalšieho považovať za

nezákonné, iba z dôvodu, že v čase jeho vydania existovala pravdepodobnosť o spáchaní určitého
skutku, určitou osobou a to z dôvodov ktoré sa neskôr v súdnom konaní nepotvrdili. Poukázal na
ustanovenia Trestného poriadku, ktoré pracujú s iným režimom, pri ktorom sa zo zákona vyžaduje za
splnenia istého vyššieho stupňa pravdepodobnosti vydať uznesenie o vznesení obvinenia, u ktorého v
čase jeho vydania boli splnené všetky zákonné podklady. V zmysle rozhodnutia Európskeho súdu pre

ľudské práva vo veci Lavrechov c/a ČR tento súd judikoval, že skutočnosť, že bol sťažovateľ zbavený
obžaloby, t. j. oslobodený súdom samo o sebe neznamená, že toto jeho trestné stíhanie bolo nezákonné
alebo od začiatku inak vadné.
10. Vzhľadom na to, že uznesenie o vznesení obvinenia nebolo zrušené ako nezákonné a sama
skutočnosť, že zbavenie spod obžaloby automaticky neznamená, že došlo k nezákonnému rozhodnutiu,

uviedol, že neexistuje u žalobcu právny titul na uplatnený nárok, ktorý si uplatňuje podanou žalobou.

11. Predmetom tohto sporu je zaplatenia sumy 2060,50 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 %
ročne od 16.5.2011 do zaplatenia a náhrada trov konania na tom skutkovom základe, že uznesením
vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva PZ v Spišskej Novej Vsi, Úradu justičnej a kriminálnej polície zn.

ČVS: ORP-130/OVK-SN-2006 zo dňa 6.4.2006, bolo vznesené obvinenie pre trestný čin znásilnenia
podľa § 241 ods. 1,2 písm. b/ Trestného zákona v znení účinnom do 31.12.2005, ktorého sa mal dopustiť
navrhovateľ. Proti uzneseniu o vznesení obvinenia podal opravný prostriedok - sťažnosť, ktorá bola
uznesenímKrajskejprokuratúryvKošiciachzodňa19.5.2006zamietnutá.Trestnéstíhanienavrhovateľa
bolo ukončené rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 1T/93/2006 zo dňa 16.12.2008

tak, že bol spod obžaloby oslobodený z dôvodu, že nebolo dokázané, že skutok, pre ktorý bol stíhaný
navrhovateľ, sa stal. Pôvodne podané odvolanie okresným prokurátorom proti uvedenému rozsudku
bolo zobrané späť a krajský súd uznesením sp. zn. 7To/25/2009 zo dňa 30.4.2009 vzal späťvzatie
odvolania prokurátora na vedomie. Dňa 18.9.2006 žalobca splnomocnil svojou obhajobou v uvedenom
trestnom stíhaní advokáta JUDr. Štefana Jordána, ktorý po právoplatnosti rozsudku, ktorým trestné

stíhanie navrhovateľa bolo ukončené oslobodením, predložil navrhovateľovi faktúru za vykonané právne
služby počas obhajoby datovanú dňom 1.10.2009 na celkovú výšku 2.060,50 eur. Celá faktúra bola
advokátovi uhradená. Žalobca tvrdil, že jeho žaloba na náhradu škody je dôvodná, pretože podľa platnej
judikatúry oslobodenie spod obžaloby má rovnaké dôsledky ako zrušenie rozhodnutia pre nezákonnosť.Keďže pôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu, ktoré viedlo k vzneseniu obvinenia a začatiu
trestného stíhania žalobcu sa nepotvrdilo a vyšla tak najavo nezákonnosť rozhodnutia o začatí trestného
stíhania a vznesení obvinenia, žalobca považuje toto uznesenie o vznesení obvinenia za nezákonné. V

zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, podal dňa 1.12.2010 žiadosť na predbežné prerokovanie nároku Ministerstvu spravodlivosti SR
domnievajúcsa,žeideopríslušnýorgán.MinisterstvospravodlivostiSRlistomzodňa9.12.2010žalobcu
upovedomilo o tom, že jeho žiadosť bola v zmysle § 15 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v platnom znení
postúpená Ministerstvu vnútra SR, pretože Ministerstvo spravodlivosti SR nie je príslušným orgánom na

prerokovanie nároku. Ministerstvo vnútra SR listom zo dňa 20.12.2010 žalobcu upovedomilo o tom, že
postúpenú žiadosť vracia späť Ministerstvu spravodlivosti SR, nakoľko sa domnieva, že nie je príslušné
z dôvodu, že predmetom uplatneného nároku sú trovy obhajoby v konaní pred súdom. Ministerstvo
spravodlivosti SR listom zo dňa 30.12.2010 žalobcu upovedomilo o tom, že žiadosť opätovne postupuje
Ministerstvu vnútra SR, ktoré navrhovateľovi listom z 10.5.2011 oznámilo, že nárok žalobcu považuje
za nedôvodný a nie je možné mu vyhovieť. Z toho dôvodu sa náhrady škody žalobca domáha v konaní

pred súdom.

12. Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn. 1T/93/2006 - rozsudku zo
dňa 16.12.2008 mal súd preukázané, že žalobca bol spod obžaloby oslobodený z dôvodu, že nebolo
dokázané, že skutok, pre ktorý bol stíhaný, sa stal. Pôvodne podané odvolanie okresným prokurátorom

proti uvedenému rozsudku bolo zobrané späť a krajský súd uznesením sp. zn. 7To/25/2009 zo dňa
30.4.2009 vzal späťvzatie odvolania prokurátora na vedomie.
13. Dňa 18.9.2006 žalobca splnomocnil svojou obhajobou v uvedenom trestnom stíhaní advokáta JUDr.
Štefana Jordána, ktorý po právoplatnosti rozsudku, ktorým trestné stíhanie navrhovateľa bolo ukončené
oslobodením, predložil žalobcovi faktúru za vykonané právne služby počas obhajoby datovanú dňom

1.10.2009 na celkovú výšku 2.060,50 eur. Celá faktúra bola advokátovi uhradená, čo dokladoval žalobca
predložením dokladov z č. l. 248-259 a tieto dôkazy žalovanou stranou neboli spochybnené.

14. V zmysle uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4MCdo/15/2009 zo dňa
18.8.2010 nárok na náhradu škody spôsobenej začatím a vedením trestného stíhania, ktoré neskončilo

právoplatným odsúdením, je špecifickým prípadom zodpovednosti štátu podľa zákona č. 514/2003 Z.z.
účinného od 1. júla 2004 a rovnako aj podľa predtým platného zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom (ďalej len
zákon č. 58/1969 Zb.) účinného do 30.6.2004. Súdna judikatúra dôvodila, že zmyslu právnej úpravy
zodpovednosti štátu za škodu zodpovedá, aby každá majetková ujma spôsobená nesprávnym či

nezákonným zásahom štátu proti občanovi (fyzickej osobe) bola odčinená. Systematickým a logickým
extenzívnym výkladom dospela k záveru, že ak došlo k zastaveniu trestného stíhania alebo k
oslobodenie spod obžaloby treba s prihliadnutím na konkrétne okolnosti prípadu a dôvody vychádzať
z toho, že občan čin nespáchal a že trestné stíhanie proti nemu nemalo byť začaté. Nárok na náhradu
škody spôsobenej začatím trestného stíhania sa posudzuje ako nárok na náhradu škody spôsobenej

nezákonným rozhodnutím (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky z 23.2.1990 sp. zn.
1Cz/6/90 publikovaný pod č. 35 v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk, ročník 1991 a Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky z 28.6.1993 publikovaný pod č. 70 Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov
Slovenskej republiky ročník 1994). Rozhodujúcim meradlom opodstatnenosti (zákonnosti) začatia
(vedenia) trestného stíhania je neskorší výsledok trestného konania. Tieto závery prijaté súdnou

judikatúrou v čase platnosti zákona č. 58/1969 Zb. sú napriek zmene právnej úpravy stále použiteľné.

15. Z toho jednoznačne vyplýva, že základ nároku žalobcu na náhradu škodu je daný, pretože bolo voči
žalobcovi začaté trestné stíhanie a tým, že došlo k jeho zastaveniu, treba vychádzať z toho, že žalobca
čin nespáchal a že trestné stíhanie proti nemu ani nemalo byť začaté.

16. Súd zároveň dodáva, že nárok na náhradu škody spôsobenej začatím a vedením trestného
stíhania, ktoré neskončilo právoplatným odsúdením, je špecifickým prípadom zodpovednosti štátu podľa
zákona č. 514/2003 Z. z. Súdna judikatúra vychádza z toho, že zmyslu právnej úpravy zodpovednosti
štátu za škodu (predovšetkým jej materiálnemu ponímaniu) zodpovedá, aby každá majetková ujma

spôsobená nesprávnym či nezákonným zásahom štátu proti občanovi (fyzickej osobe) bola odčinená.
Nadväzne systematickým a logickým extenzívnym výkladom dospela k záveru, že pokiaľ došlo k
zastaveniu trestného stíhania alebo k oslobodeniu spod obžaloby (osobitne, ak nebolo dokázané,
že skutok spáchal obvinený/obžalovaný), je potrebné z celkového hľadiska konštatovať, že trestnéstíhanie bolo nedôvodné, t.j. v konečnom dôsledku nezákonné. Rozhodujúcim kritériom opodstatnenosti
(zákonnosti) začatia a vedenia trestného stíhania je teda neskorší výsledok trestného stíhania. V danej
súvislosti možno poukázať napr. na rozhodnutie publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR

a rozhodnutí súdov SR pod č. R 35/1991,či R 70/1994, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 M
Cdo 15/2009, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 194/2010, ale tiež na nález Ústavného súdu
SR sp. zn. II. ÚS 25/2011.
17. V rámci súvisiacich úvah je žiaduce doplniť, že osoba, proti ktorej je vedené trestné stíhanie,
je v porovnaní s orgánmi štátu v značnej nevýhode už len z toho titulu, že štát disponuje na tento

účel osobitne zriadeným odborným aparátom s rozsiahlym profesionálnym zázemím. Tiež preto priamo
ústava zaručuje stíhanej osobe právo na právnu pomoc (čl. 47 ods. 2 a čl. 50 ods. 3 Ústavy SR).
Súčasťou daného (základného) práva pre prípad - z hľadiska stíhanej osoby - pozitívneho výsledku
trestného stíhania je i oprávnenie požadovať náhradu účelne vynaložených nákladov konkrétnej právnej
pomoci ako materiálnej ujmy spôsobenej štátom. Výkladom z opaku tejto úvahy možno dospieť k
záveru, že niet racionálneho dôvodu nepriznať fyzickej osobe právo na náhradu trov obhajoby, ak štátna

„mašinéria“ (v pozitívnom slova zmysle) voči nej neopodstatnene viedla trestné stíhanie, resp. jej nebola
spôsobilá preukázať pôvodne (uznesením o vznesení obvinenia) tvrdenú vinu, t.j. potvrdiť dôvodnosť
vzneseného obvinenia právoplatným odsúdením, ktoré jediné je z pohľadu preukázania viny relevantné.
18. Je síce pravdou, že v Náleze Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS/163/2013 z 13.11.2013 okrem
iného je konštatované, že uznesenie o vznesení obvinenia, ktoré spĺňalo v čase svojho vydania všetky

zákonné predpoklady, nemožno bez ďalšieho považovať za nezákonné len preto, že v neskoršom štádiu
trestného konania sa nepotvrdila pravdepodobnosť podozrenia zo spáchania trestného činu (ako tomu
bolo aj v prejednávanej veci). Avšak samotným Ústavným súdom SR (v období časovo blízkom vydaniu
rozoberaného nálezu) boli vydané rozhodnutia plne akceptujúce doterajšiu judikatúru všeobecných
súdov(prioritneNajvyššiehosúduSR)-napr. IÚS/548/2012z7.12.2012,čiIIÚS/25/2011z24.3.2011.

19. Súd preto nemal dôvod odkloniť sa od uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
4MCdo/15/2009 zo dňa 18.8.2010.

20. Zároveň v súlade s týmto rozhodnutím i vyššie citovanými rozhodnutiami súd vyhodnotil v danom

prípade neaplikáciu rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Lavrechov c/a ČR, na ktorý
poukázal žalovaný.

21. Pre posúdenie samotnej veci je dôležité, že škoda, ako predpoklad vzniku zodpovednosti štátu za
nezákonne rozhodnutie, je daná len vtedy, ak vznikla v príčinnej spojitosti s nezákonným rozhodnutím.

22. Žalovaný bol trestne stíhaný pre trestný čin znásilnenia podľa § 241 ods. 1, 2 písm. b) Trestného
zákona č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov (účinného do 31.12.2005), v zmysle ktorého v
čase začatia trestného stíhania v Trestom zákone bola stanovená sadzba pre trest odňatia slobody na
päť až dvanásť rokov.

23. S poukazom na ustanovenie § 37 Trestného poriadku žalobca si zvolil obhajcu.

24. Je nesporné, že žalobca bol ako obvinený zastúpený obhajcom, ktorý si po skončení trestného
stíhania trovy právneho zastúpenia vyúčtoval a tiež je nesporné, že žalobca ich v plnom rozsahu zaplatil.

Tieto skutočnosti medzi účastníkmi ani neboli sporné.

25. Pokiaľ sa týka samotnej výšky náhrady škody, ktorá je uplatnená z titulu vzniknutých trov obhajoby,
dospel súd k záveru, že ich výška, vyčíslená sumou 2060,50 eur, nebola uplatnená správne.

26. Žalobcom uplatnená suma vo výške 2060,50 eur za zaplatené trovy obhajoby pozostáva z týchto
úkonov:

27. Dňa 18.09.2006 obhajca, ktorý je totožný s právnym zástupcom v tomto konaní, prevzal
plnomocenstvo na zastupovanie v trestnom konaní 1T/93/2006 a v ten deň sa realizovala aj porada s

klientom. Túto skutočnosť mal súd preukázanú zo spisu 1T/93/2006.
28. Dňa 21.06.2006 sa konalo verejné zasadnutie na Okresnom súde Spišská Nová Ves, kde bol právny
zástupca žalobcu prítomný.29. Dňa 28.11.2006 právny zástupca preukázateľne písomne podal návrhy na vykonanie dôkazov. Ide
o tri účelne vynaložené úkony v r. 2006, keď výpočtový základ v r. 2006 bol určený výškou 16 381,--
Sk, pričom žalobcovi bola účtovaná 1/6 výpočtového základu t.j. 2 730,-- Sk. Hodnota jedného úkonu pri

obhajobetrestnéhočinu,prektorýbolžalobcastíhanývzmysle§12ods.3písm.c/vyhláškyMinisterstva
spravodlivosti SR mohla byť účtovaná 1/6 výpočtového základu, keďže šlo o trestný čin znásilnenia
v zmysle § 241 ods. 1,2 Trestného poriadku s trestnou sadzbou nad desať rokov. K týmto úkonom
je potrebné pripočítať náhradu hotových výdavkov v zmysle § 15 vyhlášky (režijný paušál) a to 1/100
výpočtového základu t.j. 164,-- Sk.

30. Dňa 13.02.2007 a 27.03.2007 sa na Okresnom súde Spišská Nová Ves konalo hlavné pojednávanie,
ktorého sa opätovne zúčastnil advokát žalobcu. V r. 2007 výpočtový základ predstavoval 17 822,-- Sk,
z toho 1/6 tvorí suma 2 970,-- Sk a táto suma bola navrhovateľovi aj fakturovaná. K týmto úkonom bol
žalobcovi fakturovaný aj režijný paušál vo výške 1/100 z výpočtového základu a to suma 173,-- Sk.
31. V r. 2007 sa konali dve hlavné pojednávania, ktoré boli odročené bez prejednania veci a to
12.06.2007 a 30.10.2007. Za tieto pojednávania bola žalobcovi fakturovaná 1/4 z hodnoty úkonu t.j.

742,50 Sk a režijný paušál 178,-- Sk. Zo spisu 1T/93/2006 vyplýva, že právny zástupca žalobcu - v
trestnom konaní v procesnej pozícii obhajcu, sa týchto hlavných pojednávaní zúčastnil.
32. Dňa 11.03.2008 sa konalo hlavné pojednávanie, ktoré bolo odročené bez prejednania veci s
opätovnou prítomnosťou právneho zástupcu navrhovateľa. V r. 2008 výpočtový základ predstavoval
sumu 19 056,-- Sk, z toho 1/6 t.j. hodnota jedného úkonu je 3 176,-- Sk, pričom žalobcovi bol fakturovaný

štvrtinový úkon 794,-- Sk. Režijný paušál v r. 2008 ako 1/100 výpočtového základu predstavoval sumu
190,-- Sk a tento bol taktiež predmetom faktúry za deň 11.03.2008.
33. Dňa 26.05.2008 sa právny zástupca žalobcu v pozícii obhajcu preukázateľne zúčastnil výsluchov
svedkov na Okresnom súde Jablonec nad Nisou, čo bolo preukázané podpisom zápisníc z výsluchov
svedkov. Za tento úkon obhajoby (výsluchy, ktoré trvali od 9.15 hod. do 10.55 hod.) bola žalobcovi

fakturovaná suma 3 176,-- Sk, ktorá zodpovedá 1/6 výpočtového základu a režijný paušál 190,-- Sk,
suma ktorá zodpovedá 1/100 výpočtového základu ako náhrada hotových výdavkov.
34. Ďalším úkonom, ktorého sa zúčastnil právny zástupca žalobcu, bolo hlavné pojednávanie, ktoré súd
nariadil na 30.06.2008 a toto hlavné pojednávanie bolo odročené bez prejednania. Keďže sa právny
zástupca navrhovateľa ako obhajca tohto úkonu zúčastnil, a faktúrou zo dňa 01.10.2009 žalobcovi bola

fakturovaná 1/4 z úkonu t.j. 794,-- Sk a režijný paušál 190,-- Sk ako 1/100 výpočtového základu.
35. Dňa 16.12.2008 sa konalo hlavné pojednávanie, na ktorom došlo k meritórnemu rozhodnutiu a
žalobca bol spod obžaloby okresného prokurátora oslobodený. Za tento úkon obhajoby bola žalobcovi
fakturovaná suma 3 176,-- Sk ako 1/6 výpočtového základu a 194,-- Sk ako 1/100 výpočtového základu
t.j. 1/100 zo sumy 19 056,-- Sk.

36. Dňa 30.4.2009 sa konalo verejné zasadnutie na Krajskom súde v Košiciach, na ktorom sa opätovne
zúčastnil právny zástupca žalobcu v pozícii obhajcu a na tomto verejnom zasadnutí bolo zobrané na
vedomie späťvzatie odvolania okresného prokurátora krajským prokurátorom. Keďže aj na toto verejné
zasadnutie bol právny zástupca navrhovateľa ako obhajca navrhovateľa predvolaný a zúčastnil sa ho.
Výpočtový základ v r. 2009 bol stanovený na sumu 695,41 eur (20 950,-- Sk) - k 01.01.2009 prechod na

menu euro. Za tento úkon bola žalobcovi fakturovaná suma 57,95 eur ako 1/6 výpočtového základu a
6,95 eur - režijný paušál ako 1/100 výpočtového základu.

37. Podľa § 1 písm. a) zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov účinného ku dňu podania žaloby tento zákon upravuje

zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci.

38. Podľa § 2 cit. zák. na účely tohto zákona
a) výkon verejnej moci je rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom
chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb,

b) orgán verejnej moci je štátny orgán, orgán územnej samosprávy, verejnoprávna inštitúcia, orgán
záujmovej samosprávy, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorým zákon zveril výkon verejnej moci.

39. Podľa § 3 cit. zák. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola

spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebod) nesprávnym úradným postupom.
Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

40. Podľa § 4 ods. 1 písm. f) a ods. 3 vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej
moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu
spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní
alebo správnom konaní.
41. Ak bol nárok na náhradu škody uplatnený na orgáne, ktorý nie je príslušný vo veci konať podľa

odsekov 1 a 2, je tento orgán povinný bezodkladne postúpiť žiadosť (§ 15) príslušnému orgánu a
upovedomiť o tom žiadateľa. Účinky uplatnenia nároku zostávajú zachované.

42. Podľa § 5 ods. 1 cit. zák. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník
konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

43. Podľa § 6 ods. 1,2 cit. zák. ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda
spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje
o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.
Právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu

riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide
o prípady hodné osobitného zreteľa.

44. Podľa § 8 ods. 1 písm. b) cit. zák. právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o treste má
ten, ak v ďalšom konaní bol spod obžaloby oslobodený alebo bolo trestné stíhanie zastavené preto,

že v konaní vyšli najavo skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli súdu predtým známe alebo bola vec
postúpená inému orgánu; to neplatí, ak sa preukáže, že k včasnému odhaleniu neznámej skutočnosti
nedošlo úplne alebo čiastočne vinou osoby, na ktorej bol trest vykonaný.

45. Podľa § 15 ods. 1, 2 cit. zák. nárok na a náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,

nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

46. Ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne, je tento orgán povinný bezodkladne ju postúpiť
príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného. Účinky podania žiadosti zostávajú zachované.

47. Podľa § 16 ods. 1 cit. zák. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť
do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo

jeho neuspokojenej časti na súde.

48. Podľa § 17 ods. 1 uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

49. Podľa § 18 ods. 1 a 3 cit. zák. náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania, ktoré poškodenému

vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom
opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody alebo vykonané
zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo
v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.

50. Súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia vo výške ustanovenej osobitným predpisom.
Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred
príslušným orgánom.

51. Predmetom konania je náhrada škody náhrada škody voči štátu za nesprávne úradné rozhodnutie

- Okresnej prokuratúry v Spišskej Novej Vsi, ktorý vo veci konal v zmysle § 38 zákona č. 153/2001 Z.z.
a v súlade s § 17 ods. 2 písm. d) tohto zákona podal na súd proti žalobcovi obžalobu.52. V konečnom dôsledku bol žalobca rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves 1T/93/2006-326
zo dňa 16.12.2008 oslobodený, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý bol obžalovaný
(v tomto konaní žalobca) stíhaný. V dôsledku odvolania Okresnej prokuratúry Spišská Nová Ves a

jej následného späťvzatia odvolania Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 30.4.2009 zobral na
vedomie späťvzatie odvolania okresného prokurátora krajským prokurátorom. Oslobodzujúci rozsudok
nadobudol právoplatnosť 30.4.2009.

53. Z obsahu spisu mal súd preukázané, že žalobca podal dňa 1.12.2010 žiadosť na predbežné

prerokovanie nároku Ministerstvu spravodlivosti SR domnievajúc sa, že ide o príslušný orgán.
Ministerstvo spravodlivosti SR listom zo dňa 9.12.2010 žalobcu upovedomilo o tom, že jeho žiadosť bola
v zmysle § 15 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. v platnom znení postúpená Ministerstvu vnútra SR, pretože
Ministerstvo spravodlivosti SR nie je príslušným orgánom na prerokovanie nároku. Ministerstvo vnútra
SR listom zo dňa 20.12.2010 žalobcu upovedomilo o tom, že postúpenú žiadosť vracia späť Ministerstvu
spravodlivosti SR, nakoľko sa domnieva, že nie je príslušné z dôvodu, že predmetom uplatneného

nároku sú trovy obhajoby v konaní pred súdom. Ministerstvo spravodlivosti SR listom zo dňa 30.12.2010
žalobcu upovedomilo o tom, že žiadosť opätovne postupuje Ministerstvu vnútra SR, ktoré navrhovateľovi
listom z 10.5.2011 oznámilo, že nárok žalobcu považuje za nedôvodný a nie je možné mu vyhovieť. Z
toho dôvodu sa náhrady škody žalobca domáha v konaní pred súdom.

54. Zodpovednosť štátu podľa § 1 ods. 1 zákona je občianskoprávnou zodpovednosťou objektívnou bez
ohľadu na zavinenie.
Vznik zodpovednosti sa viaže na existenciu určitých skutočností alebo skutkových relácií, ktoré určuje
zákon a súhrn ktorých tvorí zákonnú skutkovú podstatu protiprávneho činu (zodpovednostnú skutkovú
podstatu). Prvkami skutkovej podstaty, naplnenie ktorej má za následok vznik zodpovednosti štátu za

škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím sú:
1/ subjekt (orgán štátu)
2/ predmet (nezákonným rozhodnutím porušený právny vzťah)
3/ správanie subjektu (jeho rozhodnutie resp. postup)
4/ výsledok spočívajúci v škode

5/ príčinná súvislosť medzi správaním (rozhodnutím) a výsledkom (škodou)
6/ protiprávnosť - nezákonnosť.
55. Pre vznik tejto zodpovednosti musia byť splnené všetky zákonom vyžadované podmienky.
Poškodený musí využiť možnosť podať proti rozhodnutiu odvolanie (§ 3 zákona), ktorá podmienka
v preskúmavanom prípade bola splnená a musí ísť o rozhodnutie právoplatné (ani táto skutočnosť

medzi účastníkmi nebola sporná), pretože len právoplatné rozhodnutie zakladá zodpovednosť. Až
právoplatnosť rozhodnutia vylučuje možnosť jeho nápravy riadnym opravným prostriedkom a je
definitívne a záväzné pre účastníkov aj orgány a vykonateľné.

56. Súd taktiež skúmal, či škoda žalobcovi vznikla a ak áno, či je daná príčinná súvislosť medzi

nezákonným rozhodnutím a vzniknutou škodou.

57. Škodu definuje ustanovenie § 18 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., v ktorom sa uvádza, že náhrada
škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v
ktorom došlo k nesprávnemu rozhodnutiu.

58. Pokiaľ sa týka výšky škody spočívajúcej v uplatnených a vyčíslených trov právneho zastúpenia, súd
skonštatoval, že boli uplatnené dôvodne až na úkon zo dňa 21.11.2006, kedy v zmysle § 14 ods. 2 písm.
e) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky účinnej do 31.12.2008 patrí obhajcovi len
polovica úkonu (zo sumy 2730,- Sk), t.j. 1529,- Sk a v takejto sume uplatnenú sumu súd krátil, pričom

režijný paušál súd priznal v plnej výške.
59. Súd ďalej skonštatoval, že náklady služobných ciest podľa faktúry zo dňa 1.10.2009 podľa č. l. 10
spisu - t.j. cestovné a strata času boli uplatnené správne, čo znamená, že za dôvodne uplatnené trovy,
ktoré predstavujú vzniknutú škodu, súd považoval sumu 2014,67 eur z titulu trov obhajoby žalobcu za
zastúpenie v konaní Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 1T/93/2006.

60. Na základe toho súd výšku škody určil sumou 2014,67 eur.61. Je nesporné, že k tejto škode žalobcu došlo v súvislosti s obžalobou podanou orgánom štátu voči
žalobcovi, spod ktorej bol v súdnom konaní právoplatne oslobodený a škoda - trovy právneho zastúpenia
s týmto rozhodnutím štátu boli v príčinnej súvislosti. Protiprávnosť spočíva v nedôslednom postupe pri

rozhodovaní štátu, ktorý nevyhodnotil všetky dôkazy tak, ako to v konečnom dôsledku vykonal súd a
následne žalobcu oslobodil.
62. V danom prípade - vzhľadom na výsledok rozhodnutia súdu neprichádzala do úvahy povinnosť
poškodeného (žalobcu) podať proti rozhodnutiu odvolanie (§ 3 zákona), pretože takýto postup žalobcu
by bol proti logike.

63. V konečnom dôsledku odvolanie podal okresný prokurátor, ktorý však odvolanie zobral späť a
KrajskýsúdvKošiciachuznesenímzodňa30.4.2009zobralnavedomiespäťvzatieodvolaniaokresného
prokurátora krajským prokurátorom.

64. Súd je teda toho názoru, že sú splnené všetky zákonné predpoklady pre vyhovenie žalobe čo do
sumy 2014,67 eur a súd opätovne podotýka, že ani napriek obrane žalovaného s poukazom na § 3 ods.

2 zák. č. 514/2003 Z. z. sa tejto zodpovednosti nemožno zbaviť.

65. Zároveň súd dodáva, že v zmysle zák. č. 514/2003 Z.z. si žalobca mohol uplatniť aj nemajetkovú
ujmu, čo však neurobil. Uplatnil si len reálne vzniknuté trovy spočívajúce v ním uhradených trovách
právneho zastúpenia, t.j. trovách obhajoby.

66. V zmysle § 517 ods. 2 OZ s použitím § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. priznal
súd žalobcovi i zákonný úrok z omeškania od 3.6.2011, a to nie podľa uplatnenia žalobcu (16.5.2011),
ale od uplynutia 6 mesačnej lehoty v zmysle § 16 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z.
67. Žalobcovi prináležal síce zákonný úrok z omeškania vo výške 9,25% ročne, uplatnil si ho však len

čo do výšky 9% ročne, preto s poukazom na ustanovenie § 216 ods. 2 CSP súd jeho návrh nemohol
prekročiť, t.j. priznať viac, než si žalobca uplatnil.

68. Vzhľadom na to, že súd žalobe v plnom rozsahu nevyhovel, v prevyšujúcej časti ju zamietol.

69. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 CSP. Úspech žalobcu činil 97,74%, neúspech
2,26%, teda celkový úspech žalobcu predstavoval 95,48% a v tomto pomere mu súd priznal náhradu
trov konania.

70.Podľa§262ods.2CSP ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

71. Pre úplnosť súd podotýka, že trovy konania žiadal priznať pôvodne označený orgán, ktorý mal v
tomto konaní konať v mene štátu - a to Ministerstvo vnútra.
72. V konaní je žalovanou stranou Slovenská republika, teda pasívna legitimácia zostala zachovaná.

Ak bol nesprávne žalobcom označený orgán, ktorý v jeho mene koná, mal tento orgán - t.j. Ministerstvo
vnútra, žiadosť žalobcu o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody postúpiť Generálnej
prokuratúre a nevznikli by mu žiadne trovy konania.

73. Súd zároveň dodáva, že pokiaľ sa týka odvolacích dôvodov Slovenskej republiky zastúpenej

Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky z č. l. 199 a násl. uvádza:
- pokiaľ sa týka namietanej procesnej spôsobilosti konať v mene štátu Ministerstvom vnútra, s touto
námietkou sa už zaoberal odvolací súd v citovanom zrušujúcom uznesení. Je preto z pohľadu súdu
irelevantné zapodievať sa zodpovednosťou Ministerstva vnútra, ktorý bol pôvodne v žalobe označený
ako orgán, ktorý má konať v mene štátu

- takisto vyhodnotil súd aj odvolaciu námietku spočívajúcu v tom, že konanie vyšetrovateľa preskúmala
Krajská prokuratúra v Košiciach, ktorá nezistila žiadne pochybenia.
74. Z týchto dôvodov nie je ani preto potrebné vyhodnocovať tento listinný dôkaz predložený do spisu
a na ktorý poukazoval odvolateľ. Pokiaľ sa týka úrokov z omeškania, s nimi sa zapodieval súd prvého
stupňa v predošlých ustanoveniach a zdôvodnil prečo žalovaného zaviazal aj na úrok z omeškania.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní v 3 vyhotoveniach od doručenia
rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota
plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 odseku 1 CSP (viď.
vyššie), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/95 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých
detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.