Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 9. marec 2017

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 4C/341/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8815208901
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Kozenko

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2017:8815208901.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Jánom Kozenkom v právnej veci žalobcu: Ľ. U.,

H.. XX.X.XXX, C. F. XXXX/X, XXX XX D., zast. JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom ul.
Sovietskych hrdinov č. 163/66, Svidník p r o t i žalovanému: Home Credit Slovakia, a.s., Teplická
7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, zast. Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.
r. o., so sídlom 1. mája 173/11, 91101 Trenčín, IČO: 47234679, o zaplatenie primeraného finančného
zadosťučinenia vo výške 1459,46 eur, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi finančné zadosťučinenie v sume 800,- eur do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

Čo do zvyšku žalobu žalobcu zamieta.

Žabcovi priznáva proti žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajší súd dňa 7.9.2015 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy
1.759,46 eur spolu s trovami konania. Svoju žalobu odôvodil tým, že v konaní vedenom na Okresnom
súde Vranov nad Topľou pod sp. zn. XC/XXX/XXXX bol ako žalovaný v postavení spotrebiteľa. Žalobou
sa žalobca (teraz žalovaný) domáhal zaplatenia sumy 1.759,46 eura. V konaní bol úspešný. Rozsah

porušenia spotrebiteľského práva vyplýva z rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou, sp. zn. XC/
XXX/XXXX, z 15.4.2015, podľa ktorého dodávateľ požadoval nezákonné plnenie. V citovanom rozsudku
podrobil súd kontrole predmetnú úverovú zmluvu a to, či spĺňa náležitosti podľa zákona č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov. Zistil, že zmluva
neobsahuje tieto náležitosti: 1. sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je
to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie
ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť a 2. ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie

je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Dodávateľ pri uzatváraní
zmluvy neuviedol výšku RPMN, neurobil tak ani následne pri poskytnutí úveru. Preto súd považoval úver
za bezúročný a bez poplatkov. Súd ďalej zistil, že zmluva o úvere neobsahovala úrok z úveru, a preto ho
nemôže ani žalobca požadovať. Z úverového rámca do zosplatnenia žalobca preukázateľne vyčerpal
sumu 6.535,90 eura. Celkovo som uhradil sumu 9.669,42 eura, teda nad rámec toho, čo do zosplatnenia
úveru vyčerpal. Súd preto žalobu zamietol v celom rozsahu. Podľa § 3 ods. 5, tretia veta zák. č. 250/2007
Z. z. (ďalej len zákon), spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti

ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie
od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi
zodpovedá. Ujma, ktorú žalobca utrpel spočíva v tom, že dodávateľ zneužil svoje postavenie, keď
nedodržal zákon a následne sa chcel na úkor žalobcu, ako spotrebiteľa, obohatiť. Primerané finančnézadosťučinenie má mať sankčnú a odradzujúcu funkciu, aby sa dodávateľ nedopúšťal recidívy. Pri
posudzovaní primeraného finančného zadosťučinenia by mal súd prihliadnuť na všetky okolnosti veci,
najmä na to, že ide o vyrovnanie ujmy tým, že žalobca znášal stav právnej neistoty, obával sa o výšku

dlhu a jeho neustále narastanie, keď si žalovaný voči nemu uplatňoval nároky, ktoré pozostávali aj zo
súm, na ktoré nemal nárok. Žalovaný nepostupoval s odbornou starostlivosťou, keď od spotrebiteľa
požadoval a prijal plnenia, aj napriek tomu, že na to nemal nárok, vzhľadom na už skôr vydané obdobné
rozsudky voči žalovanému v iných konaniach a vzhľadom na jeho povinnosť postupovať podľa zákona.
Žalobca požaduje finančné zadosťučinenie vo výške 1 759,46 eura, teda vo výške, v akej sa žalovaný

chcel na úkor žalobcu obohatiť v konaní na Okresnom súde Vranov nad Topľou vedenom pod sp. zn.
XC/XXX/XXXX.

2. Žalovaný žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a jej prílohami, spisom tunajšieho súdu

sp.zn. XC/XXX/XXXX a rozsudkom č.k. XC/XXX/XXXX-XXX zo dňa 15.4.2015, výpoveďou žalobcu,
prednesom právneho zástupcu žalobcu a právneho zástupcu žalovaného, písomným podaním
žalovaného zo dňa 26.10.2015 a zistil nasledovný skutkový stav:

4. Žalobca vo výpovedi uviedol, že čiastku 1.759,46 eur požaduje, lebo o takúto sumu bol žalovaný v

pôvodnom konaní, kde žalovaný nebol vo veci úspešný a z toho dôvodu požaduje takúto čiastku. Žiadne
ďalšie dôvody nemá. Prostredníctvom svojho zástupcu uviedol, že k porušeniu práva došlo práve z
toho dôvodu, že žalobca neinicioval konanie na to, aby bol sám zaviazaný na plnenie, ale bol to práve
žalovaný ktorý inicioval konanie a z tohto konania vyplynulo, že sa chcel na úkor žalobcu obohatiť.
Došlo k porušeniu zákona o spotrebiteľských úveroch, konkrétne v zmluve, ktorá bola uzavretá medzi

žalobcom a žalovaným, absentovala suma, počet, termíny, istiny, úrokov a iných poplatkov a tak isto
ročná percentuálna miera nákladov, to sú závažné absencie, ktoré zákon o spotrebiteľských úveroch
vyžaduje. Pre priznanie primeraného finančného zadosťučinenia sa vznik ujmy a vôbec akákoľvek iná
ujma nevyžaduje. Na základe § 3 ods. 5 stačí, aby došlo k porušeniu práva.

5. Žalovaný uviedol vo výpovedi, že nestranný súd rozhodol tak, že nepriznal dlh ako ho žiadali od
terajšieho žalobcu, tým aj urovnal sporné práva, ktoré existovali medzi stranami. Ak konajúci súd
vysloví, že zmluva je bezodplatná, tak vlastne už spravodlivo vyrovnal právne vzťahy medzi účastníkmi.
Predmetná úverová zmluva vznikla 19. 07. 2002, pričom v rozhodnom období bol platný zákon z č.
258/2001. Protistrana nemá právo na žiadne finančné zadosťučinenie a nevznikla jej ani žiadna ujma a

dokonca nebolo judikované ani žiadne porušenie práva, bolo judikované len to, že zmluva ako taká nemá
obsahové náležitosti a konajúci súd uplatnil fikciu. Žalovaný nechce nejakým šikanóznym spôsobom
vystupovať proti spotrebiteľom a chce mať už tento zmluvný vzťah urovnaný. Žiadne ďalšie nároky od
žalobcu nechcú

6. V písomnom vyjadrení zo dňa 26.10.2015 žalovaný uviedol, že so žalobou nesúhlasí, nakoľko nárok
žalobcu na primerané finančné zadosťučinenie považuje za nedôvodný. Základným predpokladom
na úspešné uplatnenie práva na primerané finančné zadosťučinenie je okrem preukázania ujmy aj
preukázanie, že žalovaný svojim konaním porušil súčasne ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa
a osobitného právneho predpisu. Žalobca nepreukázal, ktoré konkrétne ustanovenie zákona o ochrane

spotrebiteľa a ktoré ustanovenia osobitného právneho predpisu žalovaný svojim konaním porušil.
Zákonodarca ako podmienku úspechu vo veci finančného zadosťučinenia „poškodeného“ spotrebiteľa
ustanovil príčinnú súvislosť medzi ujmou, ktorá „poškodenému“ spotrebiteľovi vznikla porušením práva
alebo povinnosti vyplývajúcich spotrebiteľovi zo zákona o ochrane spotrebiteľa a osobitného zákona
a samotným konaním dodávateľa. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že o vzťah príčinnej súvislosti

ide vtedy, ak je medzi protiprávnym konaním škodcu a vznikom škody vzťah príčiny a následku. Ak
bola príčinou vzniku iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nevznikne. Otázka príčinnej súvislosti nie
je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach.
Ako vyplýva zo samotného inštitútu finančného zadosťučinenia, ide o zadosťučinenie, ktorého účelom
je reparovať ujmu, ktorá bola neoprávneným zásahom do práva na ochranu spotrebiteľa spôsobená.

Predpokladom uplatnenia tohto inštitútu je to, aby ujma vznikla, inak nie je čo reparovať. Ďalším
atribútom, ktorý musí súd zohľadniť pri priznaní finančného zadosťučinenia je, že takéto zadosťučinenie
môže priznať iba v prípadoch úspešného uplatnenia porušenia práv, alebo povinnosti ustanovených
zákonom o ochrane spotrebiteľa a osobitnými zákonmi. Je nesporné, že súd rozsudkom č.k. XC/XXX/XXXX zo dňa 15.4.2015 zamietol žalobu dodávateľa, ktorou sa domáhal od spotrebiteľa zaplatenia sumy
1.759,46 eur s príslušenstvom. Uvedené rozhodnutie však nemožno považovať za úspešné uplatnenie
porušenia práv alebo povinností ustanovených zákonom o ochrane spotrebiteľa. Žalobca nebol tým,

ktorý uplatňoval na súde porušenie práva, a teda nebol tým, ktorý inicioval súdne konanie, naopak, bol to
práve žalovaný, ktorý žaloval žalobcu. Spotrebiteľ sa v tomto konaní len bránil. Žalovaný je presvedčený,
že žalobca nebol tým, ktorý úspešne uplatnil porušenie práva. Ďalej poukázal na rozsudok Krajského
súdu v Prešove, č.k. 14Co/91/2012- 141 zo dňa 10.10.2013. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno
ohľadne toho, že zo strany žalovaného skutočne došlo k porušeniu práv alebo povinnosti ustanovených

zákonom o ochrane spotrebiteľa alebo osobitnými predpismi, nakoľko v žalobe nešpecifikoval ani bližšie
nekonkretizoval akého konkrétneho porušenia práva alebo povinností sa mal žalovaný údajne dopustiť
ani toto porušenie presne nevymedzil odkazom na konkrétne ustanovenie zákona ani nepredložil súdu
rozhodnutie, ktoré by preukazovalo, že by žalovaný porušil práva alebo povinnosti ustanovené zákonom
o ochrane spotrebiteľa alebo osobitnými predpismi. Ako vyplýva zo samotného inštitútu finančného
zadosťučinenia, ide o zadosťučinenie, ktorého účelom je reparovať ujmu, ktorá bola neoprávneným

zásahom do práva na ochranu spotrebiteľa spôsobená. Predpokladom uplatnenia tohto inštitútu je to,
aby ujma vznikla, inak nie je čo reparovať. Žalobca v žalobe tvrdí, že primerané finančné zadosťučinenie
vo výške 1.759,46 eur má vyrovnať jeho ujmu, ktorá mu vznikla tým, že znášal stav právnej neistoty,
obával sa o výšku dlhu a jeho neustáleho narastania. Žalovanému však nie je jasné, aký stav právnej
neistoty má žalobca na mysli, ani v čom bolo právne postavenie žalobcu neisté. Žalobcovi v každom

štádiu vymáhania, či už predsúdnom ako aj v rámci súdneho konania vždy bola známa výška dlhu.
Dokonca žalovaný upustil od nárokovania si časti dlhu a v súdnom konaní sa domáhal od žalobcu
zaplatenia nižšej sumy než akú si uplatňoval na základe výzvy k úhrade zo dňa 25.9.2012. Tvrdenia
žalobcu o narastaní dlhu sú tak len účelové a nepravdivé. Žalovaný má za to, že žalobcom uplatňovaná
suma 1.759.46 eur je vzhľadom na svoju výšku neprimerane vysoká.

7. Zo spisu tunajšieho súdu sp.zn. XC/XXX/XXXX vyplýva, že v konaní medzi spoločnosťou Home Credit
Slovakia a.s. ako žalobcom a Ľ. U. ako žalovaným bola rozsudkom zo dňa 15.4.2015 č.k. XC/XXX/
XXXX-XXXžalobazamietnutáažalobcabolpovinnýžalovanémunahradiťtrovykonania.Zodôvodnenia
predmetného rozsudku vyplýva, že z predloženého výpisu je nepochybné, že na základe zmluvy o

poskytnutí revolvingového úveru žalobca poskytol žalovanému úverový rámec, z ktorého preukázateľne
vyčerpal žalovaný do zosplatnenia sumu 6.535,90 eur. Žalovaný zároveň uhradil sumu 9.669,42 eur a
preto žalobcovi uhradil to čo vyčerpal, plus nad rámec tohto ďalšiu sumu a preto súd žalobu zamietol
v celom rozsahu. Súd podrobil kontrole predmetnú úverovú zmluvu, a to či spĺňa náležitosti podľa
predmetného zákona. Súd zistil, že zmluva neobsahuje tieto náležitosti: 1/ sumu, počet a termíny splátok

istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením
na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť a 2/ ročnú
percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov. Preto súd považoval úver za bezúročný a bez poplatkov a žalobca má nárok na vrátenie toho,
čo žalovaný vyčerpal. Žalobca sa bránil skutočnosťou, že v predmetnej právnej veci nejde o klasický

spotrebiteľský úver ale o revolvingový úver. Zákon však túto skutočnosť nerozlišuje a preto má žalobca
povinnosť uviesť RPMN pri uzatvorení zmluvy. Žalobca tak neurobil, ani následne pri poskytnutí úveru
a preto súd považuje úver za bezúročný a bez poplatkov.

8. Ďalej z obsahu predmetného spisu sp.zn. XC/XXX/XXXX vyplýva, že strany sporu uzavreli dňa

19.07.2002 úverovú zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru a vydaní a používaní platobnej karty YES
č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej bol teraz žalobcovi poskytnutý revolvingový úver variant D s výškou
mesačnej splátky 1200,-Sk a výškou úverového rámca 30.000,-Sk. Návrhom dodatku č. XXXXXXXX
k zmluve č. neuvedené vo veci zmeny výšky úverového rámca klient podpísal návrh na navýšenie
úverovéhorámcanasumu55.000,-Sk-splátka2.200Skdňa07.04.2005azaviazalsasplácaťmesačnú

splátku odpovedajúcu zvolenému variantu úverového rámca. Zároveň v tomto návrhu je uvedené, že
dodatok je platný účinný od dátumu podpísania spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s., pričom na
tomto návrhu podpis žalobcu nie je. Zo žiadosti o zmenu výšky úverového rámca zo dňa 19.01.2009
vyplýva, že teraz žalobca požiadal o navýšenie úverového rámca na sumu 70.000,- Sk a zaviazal sa
splácať mesačnú splátku odpovedajúcu zvolenému variantu úverového rámca. Zároveň teraz žalovaný

k zmluve č. XXXXXXXXXX schválil zmenu výšky úverového rámca.

9. Tunajší súd rozsudkom zo dňa 17.12.2015 č.k. XC/XXX/XXXX-XX zaviazal žalovaného na povinnosť
zaplatiť žalobcovi finančné zadosťučinenie v sume 300 eur, do troch dní od právoplatnosti tohtorozsudku. Žalobu žalobcu vo zvyšnej časti zamietol s tým, že o trovách konania rozhodne samostatným
uznesením v lehote do 30 dní po právoplatnosti rozsudku.

10. Proti predmetnému rozsudku, proti výroku, ktorým súd žalobu v zvyšnej časti zamietol, podal v
zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Uviedol, že judikatúra ohľadne nárokov spotrebiteľovi
podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. sa ešte len tvorí a nakoľko sa na úkor žalobcu chcel žalovaný
obohatiť o 1 759,46 Eur, je suma 300 eur, na zaplatenie ktorej bol žalovaný zaviazaný, neprimerane
nízka.

11. Krajský súd v Prešove uznesením č.k. 3Co/53/2016-59 zo dňa 4.10.2016 zrušil rozsudok vo výroku,
ktorým bola žaloba v zvyšnej časti zamietnutá a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že predmetom konania je nárok
žalobcu opierajúci sa o ust.§ 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Podľa poslednej
vety tohto ustanovenia, spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti

ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie
od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi
zodpovedá. Hypotéza tejto právnej normy vyžaduje splnenie dvoch predpokladov, ktorými sú úspešné
uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom č. 250/2007 Z. z. a osobitnými
predpismi a spôsobilosť takéhoto porušenia práva alebo povinnosti privodiť spotrebiteľovi ujmu. Bez

právneho významu je, či ujma spotrebiteľovi vznikla, nakoľko postačuje iba možnosť vzniku takejto ujmy.
Žalobca do spisu predložil právoplatný rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 15. 04.
2015, č. k. XC/XXX/XXXX-XXX. Z tohto právne významného listinného dôkazu jednoznačne vyplýva
úspech žalobcu ako spotrebiteľa v spore so žalovaným ako dodávateľom o zaplatenie 1 759,46 eur s
príslušenstvom. V citovanom rozsudku súd podrobil kontrole úverovú zmluvu zo dňa 19. 07. 2002, číslo

XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie revolvingového úveru. Súd skúmal či predmetná
úverová zmluva spĺňa náležitosti podľa zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení
účinnom k 19. 07. 2002, t. j. ku dňu uzavretia zmluvy. Súd uzavrel, že považoval úver za bezúročný a bez
poplatkov a žalobca (v terajšom konaní žalovaný) má nárok len na vrátenie toho, čo žalovaný (terajší
žalobca) vyčerpal. Z predloženého rozsudku tiež vyplynula skutočnosť, podľa ktorej na základe zmluvy o

poskytnutí revolvingového úveru žalobca (terajší žalovaný) poskytol žalovanému (terajšiemu žalobcovi)
úverovýrámec,zktoréhopreukázateľnežalovanývyčerpaldozosplatneniasumu6535,90eur.Žalovaný
žalobcovi uhradil sumu 9 669,42 eur, čo znamená, že žalovaný žalobcovi uhradil nielen to, čo vyčerpal,
ale aj nad rámec ďalšiu sumu, a preto súd žalobu zamietol v celom rozsahu. Napriek tomuto právne
významnému listinnému dôkazu, ktorý je v odôvodnení rozhodnutia podrobne oboznámený, súd prvej

inštancie žalobu nad sumu 300 eur zamietol s odôvodnením, že ak žalobcovi konaním žalovaného ako
dodávateľa vznikla majetková škoda, musí sa domáhať samostatných nárokov kvalifikovaným návrhom,
zväčša v samostatnom konaní o náhradu škody, prípadne vydania bezdôvodného obohatenia. Uvedený
záver súdu prvej inštancie nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a spôsobuje nepreskúmateľnosť
napadnutého rozsudku pre jeho nezrozumiteľnosť. Obsahové náležitosti rozsudku určuje ust. § 220 ods.

2 CSP. Ich správnosť a úplnosť je predpokladom vykonateľnosti a preskúmateľnosti rozhodnutia. Či je
rozhodnutie preskúmateľné alebo nie, sa dá zistiť len z jeho odôvodnenia. Vydaním nepreskúmateľného
rozhodnutia sa účastníkovi odníma možnosť v odvolacom konaní riadne brániť svoje práva a oprávnené
záujmy, nakoľko je problematické zaujímať stanoviská k nezrozumiteľnému alebo nedostatočne
zdôvodnenému rozhodnutiu. Odvolací súd sa stotožnil s názorom odvolateľa, že strata 300 eur oproti

možnosti získania 1 759,46 eur (v konaní vedenom na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod
sp. zn. XC/XXX/XXXX) je pre žalovaného ako nebankový subjekt úplne nepodstatná a odradzujúco
pôsobiť nemôže (v prejednávanej veci bolo priznaných cca 17 % zo sumy 1 759,46 eur). Podľa
názoru odvolacieho súdu odradzujúco môže pôsobiť len hrozba straty prevyšujúca nad 50 % sumy,
o ktorú chcel veriteľ spotrebiteľa protiprávne pripraviť, aby veriteľ niesol riziko straty, keďže sa chcel

bezdôvodne na úkor spotrebiteľa obohatiť. Odvolací súd dospel k záveru, že sú naplnené dôvody
pre zrušenie rozhodnutia v jeho napadnutej časti podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, keďže súd prvej
inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia primeraným spôsobom nevyhodnotil výsledky vykonaného
dokazovania a nevyrovnal sa so všetkými argumentmi žalobcu. Prijaté právne závery primerane
nevysvetlil a odôvodnenie odvolaním napadnutého rozsudku ako celok nespĺňa požiadavky zákona na

odôvodnenie rozsudku. Úlohou súdu prvej inštancie v novom konaní bude zohľadniť pri opätovnom
posúdeníuplatnenéhonárokužalobcompredloženýrozsudokvydanývoveciXC/XXX/XXXXOkresného
súdu Vranov nad Topľou ako dôkaz preukazujúci právnu opodstatnenosť uplatneného nároku. Pokiaľ
ide o výšku finančného zadosťučinenia, táto musí byť primeraná, a to v závislosti od ujmy, ktorá mohlabyť žalobcovi spôsobená porušením právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa. Aj v tomto smere je
nevyhnutné rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodniť tak, aby zodpovedalo štruktúre vyplývajúcej z
ust. § 220 ods. 2 CSP.

12. Následne súd doplnil dokazovanie prednesmi právnych zástupcov žalobcu a žalovaného.

13. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu vo vzťahu k výške finančného zadosťučinenia,
poukázal na rozhodnutie a uznesenie odvolacieho súdu v tomto konaní, ktorý konštatoval, že

odradzujúco pôsobiť na žalovaného môže len hrozba straty prevyšujúca 50%, teda nad 50% sumy, o
ktorú sa chcel veriteľ spotrebiteľa protiprávne obohatiť. V tejto súvislosti by som poukázal na to, že sa
jednalo o sumu 1.759,46 eur, preto je toho názoru, že nárok prevyšujúci v podstate návrh žalovaného
na zmierlivé vyriešenie veci, a to 580,- eur, by mal byť v tomto konaní priznaný vo vyššej miere. Len tak
to môže pôsobiť nejakým spôsobom preventívne.

14. Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že nepovažuje za sporné závery
uvedené v rozsudku v konaní XC/XXX/XXXX. Navrhuje, aby súd potvrdil svoj rozsudok v časti, kde
žalobu nad 300,- eur zamietol, keďže neboli naplnené podmienky hypotézy právnej normy, pričom
žalovaný už sumu 300,- eur uhradil. S ohľadom na právny záver krajského súdu, je toho názoru, že súd
má priznať sumu 580,- eur, čo predstavuje spolu so sumou 300,- eur 51% požadovanej sumy finančného

zadosťučinenia. Súd by mal hlavne prihliadnuť na to, že zmluvný vzťah, do ktorého vstúpili prvotne
zmluvné strany, bol úverový zmluvný vzťah, ktorý je zo samej kauzálnej podstaty odplatným právnym
vzťahom. Žalovaný počas celého trvania tohto zmluvného vzťahu poskytoval služby žalobcovi riadne a
včas, konajúci súd by to mal zohľadniť a pohybovať sa v rozsahu 50%.

15.V§497Obchodnéhozákonníkasauvádza,žezmluvouoúveresazaväzujeveriteľ,ženapožiadanie
dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

16. Podľa § 6 ods. 3 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase uzavretia zmluvy,

predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely
tohto zákona rozumie konanie, ktoré a) je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky
diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, b)
môže privodiť ujmu účastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti
a praxe a pri ktorom sa využíva najmä omyl, lesť, vyhrážka, výrazná nerovnosť zmluvných strán a

porušovanie zmluvnej slobody.

17. V zmysle § 23a ods. 1. a 2. zákona o ochrane spotrebiteľa, typovou zmluvou sa podľa tohto zákona
rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy
podstatným spôsobom neovplyvňuje. Typová zmluva nesmie obsahovať a) neprimerané podmienky,

ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných
strán, najmä 1. podmienky, ktoré viažu predaj výrobku alebo poskytnutie služby na odobratie iného
výrobku alebo na prevzatie inej služby, 2. podmienky, ktorými sa podmieňuje predaj výrobku alebo
poskytnutie služby požiadavkou, aby spotrebiteľ zabezpečil pre predávajúceho ďalšieho spotrebiteľa,
ktorý s ním uzavrie rovnakú alebo podobnú zmluvu; b) podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi.

18. Podľa § 25 ods. 1, ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o
spotrebiteľskomúvere,saspravujúpodľadoterajšíchpredpisov,aktentozákonvodseku2neustanovuje
inak. Ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010 použijú aj na právne

vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím
účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti tohto zákona
poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.

19. V zmysle § 2 písm. a), b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v

čase uzavretia úverovej zmluvy ( ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) spotrebiteľským úverom
je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme. Zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorousa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

20. V zmysle § 3 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch pri spotrebiteľských úveroch formou
preddavkov na bežný účet s výnimkou kreditnej karty (§ 1 ods. 3) alebo v prípadoch, keď nemožno
určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ pred uzavretím zmluvy informovaný o
úverovom limite, o nákladoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, o spôsobe výpočtu
ročnejpercentuálnejmierynákladov,opodmienkach,zaktorýchmôžebyťzmluvazmenená,aospôsobe

a termíne skončenia zmluvného vzťahu. Počas trvania zmluvy musí byť spotrebiteľ bezodkladne
informovaný o zmene ročnej percentuálnej miery nákladov.

21. Ako vyplýva z § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí
mať písomnú formu, inak je neplatná.

22. Podľa § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí obsahuje najmä
a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet
týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť,

b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,
c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia
tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,
e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

f) meno a adresu spotrebiteľa,
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov,
h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná
percentuálna miera nákladov,

i) výpočet nákladov uvedených v §2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej
miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie
sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

23. Ako vyplýva z § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch od spotrebiteľa nemôže veriteľ

požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

24. Vstupom Slovenskej republiky do európskeho hospodárskeho a právneho systému boli do
Občianskeho zákonníka zákonom č. 150/2004 Z. z. s účinnosťou od 1.4.2004 začlenené ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách. Uvedená právna úprava má základ v smernici Rady č. 93/13 EHS z 5.4.1993

o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. V zmysle ustanovenia § 879f ods. 3 Občianskeho
zákonníka spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 uzavreté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona
sa musia dať do súladu s ustanovením § 53 a 54 tohto zákona a s ustanovením tohto zákona do
troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona, preto súd považuje za podstatný súlad
spotrebiteľskej zmluvy uzavretej medzi stranami sporu s ust. § 53 a 54 Občianskeho zákonníka v znení

účinnom od 1.4.2004 i keď zmluva bola medzi stranami sporu uzavretá dňa 19.7.2002.

25.Podľa§52ods.1,ods.2Občianskehozákonníkavzneníúčinnomod1.4.2004(ďalejlen„Občiansky
zákonník“ ) spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy
upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane

dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom
vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

26. V zmysle § 53 ods. 1, ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán vneprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka ). Neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

27. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

28. Ako vyplýva z § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov

iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

29. Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou - typovou zmluvou v
zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou
ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách

30. Podľa § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z. proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom
s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho
práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho
konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy

spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených
porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom
(ďalej len "kolektívne záujmy spotrebiteľov"). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie
práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané
finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom

a osobitnými predpismi zodpovedá.

31. Podľa citovaného ustanovenia má spotrebiteľ právo na primerané finančné zadosťučinenie od
toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa
zodpovedá, avšak iba za predpokladu, že spotrebiteľ na súde úspešne uplatní porušenie práva na

ochranu spotrebiteľa.

32. Predpokladom pre priznanie nároku podľa § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z. je skutočnosť, že v
konaní spotrebiteľ uplatnil nárok, ktorý vznikol porušením práv spotrebiteľa, teda práv nie len podľa
zákona č. 250/2007 Z.z. ale aj práv podľa piatej hlavy prvej časti Občianskeho zákonníka, zákona o

spotrebiteľských úveroch.

33. Uplatnením práva však nemožno rozumieť iba podanie žaloby spotrebiteľom, ale takýmto konaním
je aj účinná obrana spotrebiteľa v konaní začatom na podnet dodávateľa.

34.Vdanejsúvislostisúdpoukazujeajnajudikatúrutýkajúcusaoslobodeniaspotrebiteľadomáhajúceho
sa svojho práva od súdneho poplatku. V uznesení Krajského súdu v Trenčíne č. k. 17Co/33/2010-116,
tento súd uviedol, že: „Procesný úkon - odvolanie proti rozsudku prvostupňového súdu, ktoré podal
odporca ako spotrebiteľ, je možné považovať podľa názoru odvolacieho súdu, za úkon, ktorým sa
domáha ochrany svojho práva spotrebiteľa zo zmluvy o preprave osôb, a preto sa naňho vzťahuje

osobné oslobodenie od súdneho poplatku podľa ust. § 4 ods. 2 písm. za/ zák. č. 71/1992 Zb.“

35. Nie je dôležité, či spotrebiteľ úspešne uplatní svoje práva v konaní začatom z jeho iniciatívy alebo z
iniciatívy dodávateľa.Naopak v danom prípade samotné začatie konania proti spotrebiteľovi, v ktorom sa
žalovaný ako dodávateľa domáhal nárokov nesúladných so spotrebiteľským právom (konkrétne rozpor

s § 4 ods. 2 vyššie cit. zákona o spotrebiteľských úveroch), zakladá nárok na žalobcom požadované
primerané finančné zadosťučinenie.

36. Ide totiž o porušenie práv spotrebiteľa a povinností dodávateľa z toho istého právneho vzťahu.
Samotná skutočnosť, že dodávateľ inicioval žalobou na plnenie konanie, v ktorom sa preukázalo,

že došlo k porušeniu spotrebiteľského práva, pričom spotrebiteľ sa aj aktívne v tomto konaní bránil
a namietal toto porušenie zákona o spotrebiteľských úveroch, nemôže byť na škodu spotrebiteľovi.
Žalobca ako spotrebiteľ sa pred podaním žaloby na plnenie zo strany dodávateľa totiž mohol domnievať,
že dodávateľ si nebude uplatňovať voči nemu nároky zo zmluvy, ktoré mu podľa zákona neprináležia.Nutnosť obrany spotrebiteľa a nutnosť poukázať na porušenie práva spotrebiteľa nastala až po podaní
žaloby na plnenie dodávateľom.

37. Naviac ak v konaní o žalobe na plnenie bolo právoplatne rozhodnuté, že predmetný spotrebiteľský
úver je bez úrokov a poplatkov, uvedené zakladá prekážku rozsúdenej veci vo vzťahu k žalobe
spotrebiteľa, ktorou by sa domáhal určenia, že predmetný úver je bezúročný a bez poplatkov.

38. V súvislosti s výkladom samotného pojmu „úspešné uplatnenie práva“ zo strany spotrebiteľa,

súd poukazuje na interpretačné pravidlo citované v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp.zn. 4 Obdo 45/2012 zo dňa 24. júna 2013, podľa ktorého „pri nejednoznačnom výklade akejkoľvek
problematiky týkajúcej sa ochrany spotrebiteľa, je potrebné uprednostniť vždy ten výklad, ktorý sleduje
záujem spotrebiteľa“.

39. Po rozhodnutí odvolacieho súdu ostal predmetom konania nárok na zaplatenie primeraného

finančného zadosťučinenia vo výške 1459,46,- eur. Ako vyplýva z § 391 ods. 2 CSP ak bolo rozhodnutie
zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný
právnym názorom odvolacieho súdu. Podľa názoru odvolacieho súdu odradzujúco môže pôsobiť len
hrozba straty prevyšujúca nad 50 % sumy, o ktorú chcel veriteľ spotrebiteľa protiprávne pripraviť, aby
veriteľ niesol riziko straty, keďže sa chcel bezdôvodne na úkor spotrebiteľa obohatiť.

40. Žalobcovi jednoznačne vznikla ujma v nemajetkovej sfére, keďže konanie žalovaného bolo spôsobilé
privodiť mu ujmu vo sfére jej rodinného, súkromného a spoločenského života. Možno prisvedčiť
žalobcovi, že tento znášal stav právnej neistoty, obával sa o výšku dlhu a jeho neustále narastanie, keď
si žalovaný voči nemu uplatňoval nároky, pozostávajúce zo súm, na ktoré nemal nárok. Žalobca bol

nedôvodne vystavený psychickému vypätiu zo strany žalovaného najmä tým, že bolo voči nemu vedné
konanie ohľadne nároku, ktorý žalobcovi z dôvodu porušenia zákona ani nevznikol. Samotné súdne
konanie iniciované zo strany dodávateľa je náramne stresujúcim faktorom, odôvodňujúcim priznanie
finančného zadosťučinenia.

41. Vychádzajúc z uvedeného porušenia práv žalobcu ako spotrebiteľa zo strany žalovaného, intenzity
zásahu do práv spotrebiteľa, výšky nedôvodne požadovanej sumy žalovaným, dĺžky trvania závadného
stavu a konania a objektívnej spôsobilosti tohto konania vyvolať negatívne dôsledky v súkromnom a
spoločenskom živote žalobcu, považoval súd právny základ nároku na finančné zadosťučinenie za
dôvodný, no za primerané finančné zadosťučinenie súd považoval sumu 1100,- eur, pričom žalobcovi

priznal nárok v sume 300,- eur už rozsudkom zo dňa 17.12.2015. Súd tak žalovaného zaviazal na
doplatenie sumy 800,- eur. Priznané finančné zadosťučinenie je vyrovnaním ujmy žalobcu, ktorá mu
vznikla konaním žalovaného, je určitou satisfakciou za stav, ktorý musel v dôsledku konania žalovaného
trpieť a zároveň je aj sankciou postihujúcu žalovaného, ktorý ako dodávateľ finančnej služby závadne
konal. Jedným z faktorov, ktoré súd zohľadnil bolo aj časové hľadisko a trvanie stavu právnej neistoty.

Žalobca sa v konaní vedenom pred tunajším súdom pod sp.zn. XC/XXX/XXXX svojich práv úspešne
domohol. Predmetné konanie sa proti žalobcovi viedlo od podania žaloby do právoplatného skončenia
jeden rok, počas celej tejto doby tak žalobca musel znášať stav právnej neistoty v dôsledku závadného
konania žalovaného.

42. V predmetnom konaní sp.zn. XC/XXX/XXXX bolo jednoznačne preukázané, že žalovaný porušil ust.
§ 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia predmetnej úverovej zmluvy,
keď formulárová úverová zmluva nemala všetky náležitosti podľa vyššie cit. ustanovenia. Žalovaný
nekonal s odbornou starostlivosťou pri tvorbe formulárového návrhu úverovej zmluvy a naviac, v rozpore
s § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, domáhal sa od žalobcu ako spotrebiteľa samostatnou žalobou

plnení, na ktoré už nemal nárok.

43. Z rozsudku zo dňa 15.4.2015 sp.zn. XC/XXX/XXXX je zrejmé, že z úverového rámca preukázateľne
žalobca vyčerpal sumu 6.535,90 eur a žalovanému uhradil sumu 9.669,42 eur, žalobca tak uhradil
nielen to, čo vyčerpal, ale aj nad rámec ďalšiu sumu. Strata 1100,- eur môže pre žalovaného pôsobiť

odradzujúco, nakoľko ide o hrozbu straty prevyšujúcej nad 50 % sumy, o ktorú chcel veriteľ spotrebiteľa
protiprávne pripraviť v konaní o zaplatenie 1759,46,- eur. Výška finančného zadosťučinenia musí byť
primeraná,atovzávislostiodujmy,ktorámohlabyťžalobcovispôsobenáporušenímprávnychpredpisovna ochranu spotrebiteľa. Priznaná suma zároveň dostatočne plní aj sankčnú funkciu primeraného
finančného zadosťučinenia.

44. Niet pochýb, že žalobca sa na súde úspešne domáhal ochrany svojich spotrebiteľských práv, keď v
konaní vedenom pod sp.zn. XC/XXX/XXXX súd nárok žalovaného voči nemu zamietol a konštatoval, že
dokonca žalovanému preplatil dlžnú sumu o 1 759,46 eur. Výška priznaného finančného zadosťučinenia
závisíodúvahysúduanemožnojuobjektívnepreukázať.Uvedenéneznamenásvojvôľuprirozhodovaní
súdu o výške priznaného finančného zadosťučinenia, ale pri tomto súd zohľadňuje viaceré kritéria tak,

ako je uvedené vyššie (intenzitu a časové obdobie trvania závadného konania dodávateľa, satisfakčnú
a sankčnú funkciu zadosťučinenia a podobne).

45. Súd ďalej zdôrazňuje, že spotrebiteľ nie je povinný preukazovať ujmu, ktorá mu vznikla, pretože
zákon o ochrane spotrebiteľa priznáva právo na finančné zadosťučinenie nie v prípade vzniku ujmy
ale už vtedy, keď mu ujma v nadväznosti na porušenie práv spotrebiteľa vzniknúť mohla. Teda už

samotné vyvolanie stavu žalovaným, na základe ktorého by žalobcovi ako spotrebiteľovi ujma mohla
vzniknúť, je jedným z predpokladov na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia podľa § 3 ods.
5 zák. č. 250/2007 Z.z. Spotrebiteľ už vôbec nie je povinný odôvodňovať vzniknutú ujmu a stav právnej
neistoty, prípadne uvádzať iné skutočnosti týkajúce sa nároku na primerané finančné zadosťučinenie už
bezprostredne v konaní, v ktorom bolo vyslovené porušenie práva na ochranu spotrebiteľa. Spotrebiteľ

je oprávnený uplatniť si nárok na primerané finančné zadosťučinenie samostatnou žalobou na súde,
ako tomu žalobca učinil aj v prejednávanom prípade.

46. Účelom poskytnutia zadosťučinenia je odčinenie útrap, keď sú voči spotrebiteľovi uplatňované
nezákonné nároky alebo je vystavený bezprostrednej hrozbe nezákonných nárokov, je bezdôvodne

sankcionovaný, znevýhodňovaný, diskriminovaný. Poskytnutie zadosťučinenia nie sankcia za samotnú
existenciu neprijateľnej zmluvnej podmienky, aj keď určitý odstrašujúci a preventívny účinok je v
zadosťučinení obsiahnutý.

47. Ak spotrebiteľ počas trvania právneho vzťahu s dodávateľom tomuto uhradí viac finančných

prostriedkov, na aké mal dodávateľ nárok, spotrebiteľovi vzniká nárok na vydanie bezdôvodného
obohateniavuvedenejvýške.Akceptujúcnázorodvolaciehosúdu,žeodradzujúcopôsobínadodávateľa
iba sankcia prevyšujúca 50% sumy, o ktorú sa chcel dodávateľ na úkor spotrebiteľa obohatiť, súd
zotrváva na svojich záveroch, že nárok na primerané zadosťučinenie podľa § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007
Z.z. nie je ani paušalizovaným nárokom na náhradu škody, či vydanie bezdôvodného obohatenia.

Žalobcovi ostal zachovaný nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo vzťahu k žalovanému,
ktorému v úverovom vzťahu dlžnú sumu preplatil. Súd, zohľadňujúc intenzitu a časové obdobie trvania
závadného konania žalovaného, taktiež prihliadajúc na satifakčnú a sankčnú funkciu primeraného
finančného zadosťučinenia, považoval za dôvodné primerané finančné zadosťučinenie v sume 1100,-
eur, prevyšujúce 50% sumy, o ktorú sa chcel žalovaný na úkor žalobcu obohatiť v konaní o zaplatenie

1759,46 eur, vo zvyšku preto žalobu žalobcu zamietol.

48. Podľa § 251 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len ,,CSP“), trovy konania
sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti
s uplatňovaním alebo bránením práva.

49. V zmysle § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci.

50. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd

v zhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

51. Súd žalobcovi priznal rozsudkom zo dňa 17.12.2015 nárok na primerané finančné zadosťučinenie vo

výške 300,- eur a týmto rozsudkom vo výške 800,- eur, spolu teda žalobcovi priznal primerané finančné
zadosťučinenie v sume 1100,- eur z uplatnenej sumy 1759,46,- eur.52. Zásadu úspechu treba uplatniť aj na konania, v ktorých výška plnenia závisí od úvahy súdu. V
týchto prípadoch však nejde o procesne neúspešného žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň časť žalobou
uplatneného nároku. Nebolo by celkom spravodlivé požadovať od žalobcu, aby svoju ujmu podceňoval

iba preto, aby potom nemusel hradiť trovy konania. V takom prípade, je pri rozhodovaní o náhrade trov
konania potrebné rozlíšiť, čo je základné a čo sprevádzajúce (pozri nález Ústavného súdu ČR, III. ÚS
170/99). Za základné sa považuje rozhodnutie, že do žalobcovho práva bolo zasiahnuté. Nemožno však
opomenúť ani fakt, že zo strany žalobcu môže dôjsť k značnému nadhodnoteniu výšky sporu. Vhodným
riešením v takom prípade bude, že žalobca má právo na plnú náhradu trov konania, avšak výlučne

iba z prisúdenej sumy ( k vyššie uvedenému pozri Števček, M., Ficová, S.. Baricová, J., Mesiarkinová,
S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C.H. Beck, 2016,
926-927 s.)

53. Vzhľadom na uvedené súd považoval žalobcu za plne úspešného, pokiaľ ide o ich základné
právo a samotný nárok na primerané finančné zadosťučinenie. Žalobcovi tak patrí proti neúspešnému

žalovanému plná náhrada trov konania. V zmysle platnej právnej úpravy o konkrétnej výške náhrady
trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis

s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.