Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. marec 2017

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 36C/374/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115224488
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Mazúrová
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2017:7115224488.5

Rozhodnutie

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Alenou Mazúrovou v spore žalobkyne: B. S., H.. X.X.XXXX, C.
L. X, XXX XX E., zastúpená Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Rybár, s.r.o. so sídlom Kuzmányho
29 Košice, IČO: 47 234 466 proti žalovanému: Rapid life životná poisťovňa, a.s., IČO: 31 690 904, so
sídlom Garbiarska 2, 040 71 Košice, o zaplatenie 1.371,11 Eur s príslušenstvom

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 1.371,11 Eur s 5,25 % ročným úrokom z

omeškania zo sumy 1.371,11 Eur od 20.2.2014 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobkyni p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

III. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok za žalobu v sume 82 Eur, na účet Okresného
súdu Košice I, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa podanou žalobou žiadala, aby súd zaviazal žalovaného jej zaplatiť sumu 1.371,11 Eur
spolu s 5,25 % ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 20.2.2014 do zaplatenia a k náhrade
trov konania titulom poistného plnenia. Žalobkyňa v žalobe tvrdila, že so žalovaným (v čase uzavretia
zmluvy Prvá česko - slovenská poisťovňa, a.s. - právny predchodca žalovaného - poznámka súdu) dňa
25.2.1999 uzatvorila poistnú zmluvu UDP - E. XXXXXXXXXX, v zmysle ktorej sa zaviazala mesačne

uhrádzať žalovanému poistné vo výške 16,36 Eur a to po dobu 10 rokov a žalovaný sa zaviazal v
prípade dožitia konca poistenia, poistná doba bola v poistnej dobe dohodnutá na 15 rokov, t. j. dňa
19.2.2014 vyplatiť žalobkyni sumu vo výške 3.512,55 Eur. Na základe dodatku č. 1 zo dňa 27.1.2003 k
poistnej zmluve bola zmenená výška poistného na sumu 18,32 Eur a poistná suma pre prípad dožitia
na sumu 3.732,13 Eur. Dodala, že vzhľadom k tomu, že si svoje zmluvné povinnosti splnila riadne,
t. j. platila 10 rokov dohodnuté poistné, vznikol jej na základe ustanovení poistnej zmluvy nárok na

vyplatenie poistnej sumy vo výške 3.737,57 Eur. Žalovaný oznámil žalobkyni oznámením o likvidácii
poistnej udalosti, že dohodnutú poistnú sumu spolu s výnosmi súhrne vo výške 3.737,57 Eur jej vyplatí
zníženú o nedoplatok, resp. vyplatený preddavok vo výške 1.054,48 Eur, o daň z príjmu vo výške 109,88
Eur a administratívne poplatky, nedoplatky vo výške 316,63 Eur. Žalovaný tak žalobkyni vyplatil sumu
2.256,58 Eur. Žalobkyňa dodala, že zastáva názor, že poistná suma bola o nedoplatky, resp. vyplatený
preddavok a o administratívne poplatky znížená neoprávnene. Dodala, že má za to, že uvedené vyplýva

z toho, že si počas celej doby trvania poistného vzťahu riadne plnila svoju zmluvnú povinnosť - platiť
poistné v dohodnutej výške a teda žiadne nedoplatky nevznikli a dodala, že taktiež jej nebol vyplatený
žiaden preddavok. V časti administratívnych poplatkov uviedla, že tieto sú neodôvodnené a že na tieto
nemalžalovanýnárok,keďženebolidojednanémedzizmluvnýmistranami.Poukázalanato,žežalovaný
mal podľa poistnej zmluvy vyplatiť žalobkyni poistnú sumu v prípade, ak sa žalobkyňa dožije konca
poistnej doby, t. j. 19.2.2014, túto zmluvnú povinnosť žalovaný nesplnil a dňom 20.2.2014 sa dostal

do omeškania s plnením peňažného dlhu a z uvedeného dôvodu si žalobkyňa okrem zaplatenia dlžnej
sumy uplatňuje aj zákonný úrok.2. Na preukázanie svojho nároku žalobkyňa spolu so žalobou doručila poistnú zmluvu uzavretú medzi
stranami sporu č. XXXXXXXXXX zo dňa 25.2.1999, dodatok č. 1 poistnej zmluvy zo dňa 27.1.2003,

oznámenie o likvidácii poistnej udalosti zo dňa 25.6.2015, všeobecné poistné podmienky pre životné
poistenie žalobcu platné pre poistné zmluvy uzavreté od 1.6.1995.

3. Žalobkyňa použila nasledovné prostriedky procesného útoku: skutkové tvrdenia uvedené v žalobe,
návrhy na vykonanie vyššie citovaných dôkazov.

4. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním odporu voči vydanému platobnému rozkazu Okresného súdu
Košice I zo dňa 13.10.2015, v ktorom uviedol, že je pravdou, že so žalovanou uzavrel poistnú zmluvu,
túto však považuje za neplatnú pre chýbajúcu podstatnú náležitosť zmluvy a to poistné poukazujúc
pritom na § 39 Občianskeho zákonníka. Dôvodil, že poistné je bez pochybnosti podstatná náležitosť
poistnej zmluvy a v okolnostiach prípadu podľa zákona platného a účinného v čase uzavretia poistnej

zmluvy malo byť poistné uvedené v poistnej zmluve žalobcu v súlade s § 9 ods. 3 v spojení s § 11 ods.
3 zákona č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve stanovené tak, aby vyhovovalo zákonnému kritériu, ktorým
bola požiadavka, aby kalkulácie a sadzby poistného, t. j. výška poistného, resp. cena poistenia v štátom
schvaľovanom obchodnom pláne, z ktorého žalovaný pri vpísaní poistného do poistnej zmluvy žalobcu
musel vychádzať, zaručovali dlhodobú splniteľnosť záväzkov v obchodnom pláne. Sadzby poistného

obsahovali poistné, ktoré sa premietlo do poistnej zmluvy žalobcu. Poukázal na protokol z roku 2007,
ktorým Národná banka Slovenska skonštatovala, že poistné v poistnej zmluve žalobcu bolo v rozpore
s § 31a zákona č. 95/2002 Z. z. a že je v rozpore s § 35 zákona č. 8/2008 Z. z. V zmysle citovaným
ustanovení výška poistného musí zabezpečovať trvalú (v ponímaní zákona č. 24/1991 Z. z. dlhodobú )
splniteľnosť všetkých záväzkov poisťovne, vrátane tvorby dostatočných technických rezerv. Žalovaný

poukazujúcnavyššieuvedenémalzato,žepoistnévpoistnejzmluvežalobkyneboloodpočiatkuurčené
vrozporesozákonomč.24/1991Zb.opoisťovníctve.Podstatnánáležitosťpoistnejzmluvy-poistnébolo
prerozporsozákonomodpočiatkuabsolútneneplatnéaideoneplatnosťjednejzpodstatnýchnáležitosti
poistnej zmluvy, ktorá má za následok neplatnosť celej poistnej zmluvy. Uplatňovanie akéhokoľvek
nároku z neplatnej poistnej zmluvy nemôže obstáť, pretože absolútne neplatný právny úkon so sebou

nespája vznik, zmenu alebo zánik žiadnych povinností a ani práv, t. j. ani práva na akékoľvek poistné
plnenie. Žalovaný poukázal na to, že rozpor so zákonom, t. j. nesprávnosť poistného schváleného v
roku 1995 vtedajším Ministerstvo financií konštatovala aj Národná banka Slovenska a z uvedeného je
potrebné súdom prihliadať na poistnú zmluvu ako na absolútny neplatný právny úkon ex offo, ktorý nie je
možné dodatočne zhojiť ani konvalidáciou a ani ratihabíciou. Dodal, že opačný záver o platnosti poistnej

zmluvy za daných skutkových a právnych okolností vyžaduje právne korektne odpovedať na otázku,
ako môže byť nezákonné poistné zákonné, resp. prečo by mala byť špecificky poistná zmluva ako celok
platná aj za situácie, ak je jej podstatná a obsahová náležitosť neplatná pre rozpor so zákonom, resp.
akou výkladovou metódou možno preklenúť (zhojiť) rozpor so zákonom (absolútnu neplatnosť právneho
úkonu). Poukázal na to, že orgán štátnej správy nad poisťovníctvom povolil žalovanému podnikanie v

poisťovníctve aj s poistením UDP - K nesprávne a v nesprávnom poistení ho aj utvrdzoval negatívnymi
kontrolami, čoho následkom bolo inkaso poistného v nižšej výške ako malo podľa zákona byť, čo bolo
v rozpore so zákonom o poisťovníctve (zákon č. 24/1991 Zb.). Poistná zmluva, ktorej predmetom je
poistenie UDP - K, je v časti jej podstatnej obsahovej náležitosti v rozpore so zákonom, čoho právnym
následkom je absolútna neplatnosť poistných zmlúv UDP - K, teda aj poistnej zmluvy, o ktorú opiera

žalobkyňa svoj žalovaný nárok (§ 788, § 39 Občianskeho zákonníka) Žiadal, aby súd žalobu zamietol.

5. Žalovaný na preukázanie svojich skutkových tvrdení súdu doručil poistnú zmluvu uzavretú medzi
stranami sporu UDP - K + úraz, č. poistnej zmluvy XXXXXXXXXX zo dňa 25.2.1999, Všeobecné
poistné podmienky pre životné poistenie platné pre poistné zmluvy uzavreté od 1.6.1995, protokol z

dohľadu vykonaného NBS žalovaného ODO-12990/2007 z októbra 2007, znalecký posudok č. 4/2008
vo veci náhrady škody a ušlého zisku vypracovaný spoločnosťou AUDIT - POL, s.r.o., audítorské
a podnikateľské riadenie, výchova, vzdelávanie, súdne znalectvo v odbore ekonomika a riadenie
podnikov, odvetvie oceňovanie podnikov, vypracované na základe žiadosti žalovaného, notársku
zápisnicu napísanú dňa 2.6.2008 na Notárskom úrade Mgr. Vojtecha Kavečanského o osvedčení právne

významnej skutočnosti a priebehu deja.

6. Žalovaný použil nasledovné prostriedky procesnej obrany: skutkové tvrdenia uvedené vo vyjadrení
zo dňa 2.11.2015, návrhy na vykonanie vyššie citovaných dôkazov.7. Súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia strán sporu, právne argumenty strán sporu a za preukázané
považuje nasledovne skutočnosti: dňa 19.2.1999 bola medzi žalobkyňou a právnym predchodcom

žalovaného - Prvou česko -slovenskou poisťovňou, a.s. uzatvorená poistná zmluva, typ poistnej zmluvy
UDP- K + úraz, číslo poistnej zmluvy XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poistenie osoby žalobkyne
pre prípad smrti a dožitia (životné poistenie). Poistná doba bola dojednaná na 15 rokov, so začiatkom
poistenia dňa 19.2.1999, koncom poistenia dňa 19.2.2014. Poistné plnenie pre prípad dožitia bolo
dohodnuté vo výške 3.512,55 Eur. Doba platenia poistného bola dohodnutá na 10 rokov vo výške

493,- Sk (16,36 Eur ) mesačne. Žalobkyňa prehlásila, že sa oboznámila so Všeobecnými obchodnými
podmienkami pre životné poistenie platnými pre poistné zmluvy uzavreté od 1.6.1995. Dodatkom č. 1 k
poistnej zmluve bola zmenená predmetná poistná zmluva tak, že bola dohodnutá nová výška poistného
z doterajšej sumy 493,- Sk (16,36 Eur) na sumu 552,- Sk (18,32 Eur) a bola zmenená poistná suma
pre prípad dožitia na sumu 3.732,13 Eur. Žalovaný likvidoval poistnú udalosť žalobkyne konštatujúc, že
žalobkyňa sa dožila konca poistnej doby (poistná udalosť) s tým, že bilancoval, že dohodnutá poistná

suma a pripísané výnosy činili sumu 3.737,57 Eur, z ktorej sumy bol zrazený nedoplatok, resp. vyplatený
preddavok vo výške 1.054,48 Eur, zrazená daň z príjmu podľa zákona o dani z príjmov vo výške 109,88
Eur a administratívne poplatky, resp. nedoplatok vo výške 316,63 Eur. K výplate tak žalobkyni bola
poukázaná suma 2.256,58 Eur.

8. Súd vykonal dokazovanie hore uvedenými dôkazmi a to ich oboznámením, z predmetných dôkazov
súd vychádzal a vyhodnotil skutkový stav tak, ako bolo vyššie uvedené.

9. V priebehu konania žalovaný sa vyjadril k žalobe zo dňa 7.3.2016, kde rozviedol svoju predchádzajúcu
právnu argumentáciu ohľadom neplatnosti poistnej zmluvy a ďalej uviedol, že ak by súd dospel k záveru,

že poistná zmluva je platná, i napriek tomu výška nároku z poistnej zmluvy akej sa žalobkyňa domáha,
nie je dôvodná. Dodal, že postoj žalobkyne je založený na predpoklade, že počas trvania poistenia
nenastali, resp. že žalobkyňa sama nemala vykonať také zmeny v poistení, ktoré mali vplyv určenie
rozsahu povinnosti poistiteľa žalovaného plniť (§ 797 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka). Uviedol, že
tento predpoklad nie je správny, žaloba vychádza z neúplného a tým aj nesprávneho skutkového stavu

a z nesprávneho právneho stavu. Poukázal na § 816 Občianskeho zákonníka a dodal, že stanovenie
poistného plnenia je teda podľa zákona alternatívne a závisí od konkrétnych skutkových a právnych
okolností prípadu. Uviedol, že žalobkyňa uzavrela poistnú zmluvu relevantnú v okolnostiach prípadu
dňa 19.2.1999 a jej súčasťou boli pôvodne Všeobecne poistné podmienky schválené štátom z 1.6.1995.
Dodal, že za hypotetického predpokladu, ak by žalobkyňa písomným stanoviskom zo dňa 2.6.2008

nezmenila pôvodné poistné podmienky zo dňa 21.5.2007, podľa ktorých žalovaný pri ukončení poistenia
postupoval, pri aplikácii poistných podmienok z 1.6.1995 by svojou finančnou disciplínou naplnila právne
predpoklady redukcie (článok 9 ods. 2 až 6 Všeobecných poistných podmienok z 1.6.1995). Poukázal
na text poistnej zmluvy a na splatnosť poistenia, ktoré bolo v prejednávanom prípade splatné mesačne,
začalo sa 19.2.1999 a skončilo 18.2.1999, kedy 19.3.1999 začalo ďalšie mesačné poistné obdobie.

Prvým dňom každého z mesačných poistných období bolo 19 deň v mesiaci, kedy bolo poistné splatné.
Žalovaný predložil súdu platobný kalendár žalobkyne majúc za to, že žalobkyňa neplatila počas trvania
poistného vzťahu poistné vždy riadne a najmä nie včas a dodal, že z platobného kalendára vyplýva,
že žalobkyňa bolo mnohokrát v omeškaní. Uviedol, že ako vyplýva z textu článku 9 ods. 2 písm. a)
poistnýchpodmienokz1.6.1995jeprávneirelevantnékoľkokrátmalabyťžalobkyňasúhradoupoistného

v omeškaní a či k tomu došlo zavinene alebo úplne bez jej zavinenia. Poistná suma, ktorá je poistným
plnením uvedeným v poistnej zmluve, sa tvorí z časti uhradeného poistného a určeného zhodnotenia
za pomoci najmä štátom stanovenej technickej úrokovej miery. Poistná matematika počíta s ideálnym
stavom, v ktorom poistník nie je s úhradou poistenia nikdy v omeškaní. Ak tento predpoklad poistník
počas trvania poistenia poruší (je logické, že poisťovňa nemôže zhodnocovať časť poistného, keď ho

poistník včas nezaplatí, a to počas doby, keď je v omeškaní) nastáva zmena v obsahu poistenia podľa
článku 9 poistných podmienok. Uviedol, že poistné podmienky z 1.6.1995 boli schválené rozhodnutím
Ministerstva financií SR, č.j. 52/1024/1995 zo dňa 30.5.1995 a dokument schválený štátnym orgánom
včítane článku 9 ods. 2 písm. a) poistných podmienok, požíva prezumpciu správnosti a z toho dôvodu
nemôže byť neurčitý, nezrozumiteľný a nejasný. Predmetný článok 9 ods. 2 poistných podmienok

predpokladá, že ak nie je poistné zaplatené v plnej výške (riadne), a v lehote stanovenej Občianskym
zákonníkom (včas, § 796 ods. 2 Občianskeho zákonníka), poistenie sa zmení na poistenie so zníženou
poistnou sumou. Žalovaný teda má za to, že uvedené ustanovenie je zrozumiteľné a jasné, nepoužíva
slovné spojenie poisťovňa je oprávnená, ale slovné spojenie poistenie sa zmení. V tejto súvislostižalovaný poukazoval na doslovný gramatický výklad a dodal, že vychádzajúc z textu článku 9 ods. 2
písm. a) poistných podmienok od 1.6.1995, zmena poistenia na poistenie so zníženou poistnou sumou,
tzv. redukcia poistnej sumy nie je právom žalovaného, nie je prejavom vôle a teda nie je právnym

úkonom poisťovne, ale skutočnosťou nezávislou od vôle poisťovne, ktorá nastáva z textu poistných
podmienok automaticky (ex lege). Z článku 9 ods. 6 poistných podmienok z 1.6.1995 vyplýva, že
poisťovňa potom, čo ex lege dôjde ku zmene poistenia na poistenie so zníženou poistnou sumou, už
iba vypočíta zníženú poistnú sumu podľa poistno-technických zásad. Žalovaný zvýraznil, že článok 9
ods. 2, 6 poistných podmienok z 1.6.1995 v podstate prepisoval § 12 až 14 takmer 25 rokov platnej

vyhlášky 49/1964 Zb. o poistných podmienkach pre poistenie osôb, ktorej text a postup podľa tohto textu
bol každému zrejmý, jasný a zrozumiteľný. Uviedol, že v poistnej zmluve prisľúbené poistné plnenie
pre prípad dožitia sa konca poistenia sa takmer vždy skladá z časti uhrádzaného poistného a jeho
zhodnotenia najmä technickou úrokovou mierov. Je logické, že peniaze, ktoré žalovaný od žalobkyne
obdŕžal v podobe poistného, nemohol zhodnocovať počas času, keď ich nemal k dispozícii. Včasnosť
úhrady poistného je teda zásadná a preto článok 9 poistných podmienok z 1.6.1995 zvýrazňoval potrebu

úhrady každého bežného poistného v stanovenej lehote a teda včas. Redukcia poistnej sumy je reakciou
na situáciu, keď si poistník plní svoje povinnosti iba v časti. Práve preto si pri stanovení poistného
plnenia plní svoje povinnosti iba z časti aj poisťovňa. Dodal, že redukcia poistenia ako dôsledok
§ 804 Občianskeho zákonníka je napokon aj predmetom úvah zo strany právnej teórie. Dodal, že
žalobkyňamalajedinúzákladnúpovinnosťpoistnéhovzťahuatoplatiťpoistnériadneavčas,totopoistné

vždy včas riadne neplatila a dôsledkom bola premena poistenia na poistenie zo zníženou poistnou
sumou. Dodal, že takáto zmena poistenia nie je prejavom vôle, nie je právnym úkonom poisťovne
ani výkonom práva poisťovne a zníženie poistného plnenia podľa článku 9 poistných podmienok z
1.6.1995 nemôže byť výkonom práva v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaný v tejto súvislosti uviedol, že
redukovaná (znížená poistná suma) v prejednávanom prípade sa jedná výške 1.673,03 Eur. Žalovaný

ďalej dodal, že vzhľadom na okolnosť, že platnými poistnými podmienkami v čase ukončenia poistenia
boli poistné podmienky z 21.5.2007, žalovaný likvidoval poistenie postupom podľa týchto poistných
podmienok a vyplatil žalobkyni poistné plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok (§ 816
Občianskeho zákonníka). Dodal, že o platnej zmene poistných podmienok svedčí uverejnenie na
internete dňa 21.5.2007, stanovisko žalobkyne zo dňa 2.6.2008, pre platnosť poistných podmienok to

stačí, ak sú poistníkovi oznámené, nevyžaduje sa ani ich odovzdanie a ani ich osobitné podpísanie
poistníkom. Uviedol, že po právnej stránke žalovaný pri ukončení poistenia postupoval v súlade s
§ 797 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka, uviedol, že počas trvania poistenia boli súčasťou poistnej
zmluvy postupne dve rôzne poistné podmienky, ktoré sa odlišujú v podmienkach, za akých dochádza
ku zmene v obsahu poistenia (redukcia poistnej sumy, § 804 Občianskeho zákonníka), v sadzobníku

poplatkov a spôsobe určenia poistného plnenia (§ 816 Občianskeho zákonníka). Dodal, že žalobkyňa
slobodne, určite a zrozumiteľne pristúpila na zmenu poistných podmienok. V stručnom texte stanoviska
ku zvýšeniu poistného zo dňa 2.6.2008 vo formáte A4 sú poistné podmienky z 21.5.2007 uvedené
na troch miestach, na dvoch miestach je uvedená XV. časť poistných podmienok o rozhodcovskom
konaní, raz je explicitne zmienená tzv. rozhodcovská doložka. Žalobkyňa bola teda v relevantnom čase

na poistné podmienky z 21.5.2007 upozornená 3 - krát v stanovisku. Uviedol, že rozsah povinnosti
žalovaného plniť podľa § 797 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka bol stanovený poistno - matematickým
výpočtom na sumu 3.737,57 Eur, od tejto sumy bol odrátaný nedoplatok na poistnom, ktorý zodpovedá
rozdielu medzi nanovo stanoveným prepočítaným poistným a pôvodne stanoveným poistným metódou
a postupom určeným poisťovňou tak ako to označila žalobkyňa v zmysle stanoviska zo dňa 2.6.2008

vo výške 1.054,48 Eur. Pri vyčísľovaní rozdielu na poistnom žalovaný postupoval metódou a postupom
určeným na základe odborného stanoviska zodpovedného aktuára. Základ dane z príjmu uvedený
v oznámení o likvidácii poistnej udalosti bol stanovený na 578,34 Eur, kde zrážkovú daň tvorí suma
vo výške 109,88 Eur. Z takto stanoveného plnenia vo výške určenej podľa poistných podmienok boli
kompenzáciou podľa § 580 Občianskeho zákonníka alebo podľa daňových predpisov odrátané položky

uvedené v oznámení o likvidácií poistnej udalostí z 25.6.2015, dlžné poplatky vo výške 316,63 Eur, podľa
príslušných sadzobníkov poplatkov rozpísané v doloženom kalendári. Žalovaný ďalej uviedol, že dožitím
získava poistný právo na poistné plnenie. Po uplatnení poistnej udalosti nastáva podľa § 797 ods. 2, 3
Občianskeho zákonníka fáza šetrenia v rozsahu povinnosti poistiteľa plniť, ktorej výsledkom je vyčíslenie
výškynárokunapoistnéplnenie.Zvýpočtunárokovateľnejpoistnejsumyvzmysleoznámeniaolikvidácii

poistnej udalosti bolo žalobkyni vyplatené poistné plnenie rovnajúce sa čistej sume 2.256,58 Eur. A
takto stanovené a vyplatené poistné plnenie zodpovedá nároku žalobkyne. Uviedol, že v prípade, ak by
nemalo platne dôjsť k zmenám, ktoré nastali v poistnom vzťahu v zmysle stanoviska zo dňa 2.6.2008,
žalobkyňa by mala nárok na poistné plnenie vo výške 2.486,22 Eur, ktoré zodpovedá uhrádzanémumesačnému poistnému po dobu 10 rokov platenia poistného. Žalovaný ďalej poukázal na to, že ak
by žalobkyňa nepristúpila na nové poistné podmienky z 21.5.2007, resp., ak by k ním mala pristúpiť
neplatne, svojím správaním (finančnou disciplínou) by naplnila počas trvania poistného vzťahu právne

predpoklady v článku 9 ods. 2, 6 poistných podmienok z 1.6.1995, čím by jej vznikol nárok na sumu
nižšiu než ktorá jej bola vyplatená. Ak žalobkyňa trvá na aplikácii poistných podmienok z 1.6.1995,
resp. ak súd z doteraz z neznámeho dôvodu prehlási jasné, určité a zrozumiteľné písomné pristúpenie
žalobkyne k poistným podmienkam z 21.5.2007 za neplatné, žalovaný navrhol, aby žalobkyňa vrátila
žalovanému rozdiel medzi skutočným vyplatením poistným plnením vo výške 2.256,58 Eur a sumou,

na akú by mala žalobkyňa nárok pri dôslednom dodržaní pravidiel v režime poistných podmienok z
1.6.1995 podľa článku 9 bodu 2. 6. týchto poistných podmienok (1.673,03 Eur). Žalovaný ďalej použil
argumentáciu za hypotetického predpokladu, že poistná zmluva je platná a zároveň, že sa poistný vzťah
nespravoval poistnými podmienkami z 21.5.20017 a k uvedenému argumentoval, že poistná zmluva je
tzv. regulovanou zmluvou, t. j. takou zmluvou, ktorá podlieha vplyvu orgánu kontroly, resp. dohľadu na
poisťovníctvo vo viacerých smeroch. Ku dňu 19.2.1999 (uzavretie poistnej zmluvy) resp. bol, pokiaľ ide

o obsah a požiadavky na poistné zmluvy vo všeobecnosti iný právny stav ako je v súčasnosti. Poistná
zmluva žalobcu bola špecifická v tom, že časť jej obsahu stanovil štátny orgán kontroly, ktorým bolo
Ministerstvo financií SR (zákon č. 24/1991 Zb. - § 9 až 12). Išlo o všeobecné poistné podmienky a sadzby
poistného plnenia, ktoré sa preniesli do každej poistnej zmluvy poistenia sadzby UDP -K. Tieto sadzby
poistného a určitej výške poistného zodpovedajúce poistné plnenie boli pre žalovaného právne záväzné.

Vôľa žalovaného v poistnej zmluve žalobkyne však pokiaľ ide o výšku poistného 520,- Sk a výšku
poistného plnenia pre prípad dožitia 105.819,- Sk vrátane všetkých dodatkov nebola slobodná, ale bola
determinovaná a obmedzená sadzbami poistného a poistného plnenia schválenými štátom. Žalovaný
uviedol, že objektívne chybné schválenie sadzieb poistného a poistných plnení z roku 1995, ktoré sa
premietlo do poistnej zmluvy relevantnej v okolnostiach prípadu, odhalil orgán dohľadu v roku 2008.

Uviedol, že zastáva názor, že žalobkyni vyplatil poistné plnenie v tej výške na aký mala nárok, dodal, že
podpísaním stanoviska k zvýšeniu poistného zo dňa 2.6.2008 žalobkyňa žiadala o zachovanie pôvodnej
faktickej výšky poistného s tým, že rozdiel medzi nanovo stanoveným prepočítaným poistným a pôvodne
stanoveným poistným sa môže vysporiadať poisťovňou metódou a postupom určeným poisťovňou. Na
základe uvedeného bol rozdiel vyčíslený na sumu 1.054,48 Eur so s platnosťou k ukončeniu poistenia.

Od sumy 3.737,57 Eur bola odrátaná okrem už uvedeného rozdielu (1.054,48 Eur) i daň z príjmu (109,88
Eur) a administratívne poplatky (316,63 Eur). Žalobkyni bola vyplatená suma vo výške 2.256,58 Eur, čo
zodpovedá nároku žalobkyne.

10. Žalovaný k tejto svojej argumentácii súdu doručil časť Všeobecných poistných podmienok zo

dňa 21.5.2007 - časť XVI, XVII, sadzobník administratívnych poplatkov zo dňa 1.1.2009 a 1.11.2009,
platobný kalendár pre poistnú zmluvu č. 5111900021, Všeobecné poistné podmienky zo dňa 21.5.2007,
Všeobecné poistné podmienky pre životné poistenie pre poistné zmluvy platné pre poistné zmluvy
uzavreté od. 1.6.1995, stanovisko k zvýšeniu poistného.

11. Žalobkyňa neuznala obranu žalovaného majúc za to, že poistná zmluva uzavretá medzi ňou a medzi
žalovaným je zmluvou platnou, poukázala na to, že platila dohodnutú výšku poistného riadne a včas,
poukazujúc pritom na dôkaz - platobný kalendár doručený žalovaným, z ktorého vyplýva, že zaplatila
dohodnutú výšku poistného riadne a včas, pričom žalovaný považoval poistné za splatené. Žalobkyňa
ďalej k obrane žalovaného uviedla, že nie platne pristúpila k Všeobecným poistným podmienkam z roku

2007 a mala zato, že v prejednávanom prípade neobstojí ani námietka žalovanej o redukcii poistného
plnenia. Poukázala na to, že doposiaľ nebolo preukázané, aby medzi stranami sporu bola uzavretá,
resp.abyexistovaladohodaohľadomnárokunavyplatenieadministratívnychpoplatkovpovažujúcnárok
žalovaného na administratívne poplatky za jednostranný úkon. Poukázala na príslušné ustanovenie
Občianskeho zákonníka o ochrane spotrebiteľa. V tejto súvislosti tiež poukázala na rozsudok Okresného

súdu Prievidza zo dňa 30.6.2016 sp. zn. 15C/320/2015, v ktorom sa príslušný súd zaoberal identickou
obranou žalovaného.

12. Žalovaný zotrval na svojich skutkových tvrdeniach majúc zato, že poistná zmluva je neplatná z
dôvodu, že podstatná náležitosť zmluvy - poistné bolo uzatvorené v rozpore so zákonom o poisťovníctve

č. 24/1991 Zb. poukazujúc na to, že orgán štátu - Ministerstvo financií SR povolilo žalovanému výkon
poisťovníctva, tento bol povolený nesprávne a poistné tak ako bolo kalkulované v poistných zmluvách
bolo kalkulované v nižšej výške. Žalovaný zotrval aj na tom, že došlo k zvýšeniu poistného platne,
poukazujúc pritom na to, že žalobkyňa svojím podpisom potvrdila, že platne pristúpila k Všeobecnýmobchodným podmienkam zo dňa 21.7.2007 a na základe týchto VPP žalovaný aj žalobkyni plnil takú
sumu na akú má nárok. Uviedla, že pokiaľ by pristúpenie k týmto VPP zo strany žalobkyne bolo
neplatné, platili by VPP z roku 1995 a v takomto prípade žalovaný má za to, že žalobkyňa poistné

platila v dohodnutej výške, avšak toto neplatila včas a tým došlo k redukcii a žalobkyňa má tak nárok
na redukované poistné plnenie.

13. Podľa ust. § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom do 31.12.2002, poistnou zmluvou
sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve

bližšieoznačenáafyzickáaleboprávnickáosoba,ktoráspoistiteľompoistnúzmluvuuzavrela,jepovinná
platiť poistné.

14. Podľa ust. § 788 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom od 1.1.2003, poistná zmluva
obsahuje najmä
a/ výšku poistnej sumy, v prípade poistenia osôb výšku zaručenej poistnej zmluvy,

b/ výšku poistného, jeho splatnosť a či ide o jednorazové poistné alebo bežné poistné,
c/ poistnú dobu,
d/ údaj o tom, či je dohodnuté, že v prípade poistenia osôb sa bude oprávnená osoba podieľať na
výnosoch poisťovateľa a akým spôsobom,
e/ práva a povinnosti poisťovateľa, poisteného a toho, kto s poisťovateľom uzaviera poistnú zmluvu,

f/ výšku odkupnej hodnoty, ktorú poisťovateľ vyplatí v prípade poistenia osôb, pri predčasnom ukončení
poistenia.

15. Podľa ust. § 788 ods. 3 Občianskeho zákonníka, súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné
podmienkypoistiteľa(poistnépodmienky),naktorésapoistnázmluvaodvolávaaktorésúknejpripojené

alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.

16. Podľa ust. § 790 písm. b/ Občianskeho zákonníka, poistiť možno najmä fyzickú osobu pre prípad jej
telesného poškodenia, smrti, dožitia sa určitého veku alebo pre prípad inej poistnej udalosti (poistenie
osôb).

17.Podľaust.§816Občianskehozákonníka,zpoisteniaosôbmápoistenýprávo,abymubolavyplatená
dohodnutá suma alebo ak by mu bol vyplatený dohodnutý dôchodok alebo aby mu bolo poskytnuté
plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak u neho nastane poistná udalosť.

18. V prvom rade sa súd vyporiadaval s obranou žalovaného, že poistná zmluva predstavuje absolútne
neplatný právny úkon.

19. V čase, kedy bola poistná zmluva uzavretá (25.2.1999), Občiansky zákonník v ust. § 788 priamo
neustanovoval základné obsahové náležitosti poistnej zmluvy a teda, ani výšku poistného; len v ods.

1 uviedol základné pojmové znaky poistnej zmluvy, medzi ktoré patrila aj povinnosť poistenej osoby
platiť poistné. Tzv. zákonné minimum, ktoré musí obsahovať každá poistná zmluva, zaviedla až novela
Občianskeho zákonníka z.č. 526/2002 Z.z. s účinnosťou od 1.1.2003, ktorá v ust. § 788 ods. 2 uvádza
výšku poistného ako jednu zo základných obsahových náležitostí poistnej zmluvy výšku poistného.

20. V danej veci je z obsahu poistnej zmluvy zrejmé, že táto obsahuje všetky náležitosti predpísané
zákonom. Obsahuje aj presný údaj o výške poistného, hoci tento v čase uzavretia zmluvy zákon ani
nevyžadoval.

21.Poistnázmluvapredstavujetypickýdvojstrannýprávnyúkon,zakladajúcizáväzkovývzťah,upravený

predpismi súkromného práva - Občianskym zákonníkom. Subjektmi tohto vzťahu sú podľa ust. § 788
ods.1Občianskehozákonníkapoistiteľapoistník(poistený).Narozdielodsúkromnoprávnychpredpisov,
predpisy verejného práva používajú pre označenie subjektu, ktorý dojednáva poistenie a vykonáva jeho
správu, pojem poisťovňa. Právne postavenie poisťovní v rozhodnom čase upravoval zákon č. 24/1991
Zb. o poisťovníctve, ktorý vymedzoval právny rámce podnikania v oblasti poisťovníctva.

22. Podľa ust. § 9 ods.1 zákona č.24/1991 Zb. o poisťovníctve, v znení účinnom v čase uzavretia poistnej
zmluvy,napodnikanieanazmenupredmetupodnikaniapoisťovnealebopoisťovaciehospolkusosídlom
na území Slovenskej republiky udeľuje povolenie na základe žiadosti orgán dozoru nad poisťovníctvompre územie Slovenskej republiky (ďalej len "dozorný orgán"). O žiadosti sa rozhoduje v správnom konaní
najneskoršie do troch mesiacov po jej predložení. Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej len
"ministerstvo") môže v závislosti od situácie na poistnom trhu určiť minimálnu výšku časti základného

imania v peňažnej forme potrebnú na udelenie povolenia, ktorú oznámi v Obchodnom vestníku.

23. Podľa ust. § 9 ods.3 citovaného zákona, povolenie nemožno vydať, ak zo žiadosti alebo jej
podkladov, prípadne z ďalších overených informácií dozorný orgán zistí, že žiadateľ nespĺňa dostatočné
odborné predpoklady na výkon predmetu podnikania v poisťovníctve, že záujmy poistených nebudú

zodpovedajúcim spôsobom zabezpečené alebo že žiadateľ nebude schopný v zodpovedajúcej miere
dlhodobo plniť svoje záväzky z poistných vzťahov.

24. Podľa ust. § 11 ods.1 citovaného zákona, v žiadosti o udelenie povolenia na vykonávanie podnikania
podľa § 6 a 7 sa musí uviesť právna forma, názov a sídlo poisťovne alebo poisťovacieho spolku,
rozsah a spôsob vytvorenia základného majetku a predmet podnikania a priložia sa stanovy alebo štatút,

obchodný plán činnosti a všeobecné poistné podmienky; poisťovne aj potvrdenie o zložení kaucie podľa
§ 10.

25. Podľa ust. § 11 ods.2 citovaného zákona, z obchodného plánu činnosti musia byť zrejmé
predpokladané výsledky hospodárenia v prvých troch rokoch, najmä aké finančné prostriedky bude mať

poisťovňa k dispozícii na účely plnení vyplývajúcich z poistných zmlúv a na vytvorenie poistných fondov.

26. Podľa ust. § 11 ods.3 citovaného zákona, súčasťou obchodného plánu činnosti poisťovne, ktorá
bude vykonávať poistenie pre prípad smrti alebo dožitia (životné poistenie), sú tiež údaje o sadzbách
poistného vrátane ich kalkulácie, tabuľky pravdepodobnosti, z ktorých vychádza kalkulácia a veľkosť

úrokovej sadzby.

27. Podľa ust. § 17 citovaného zákona, dozoru podliehajú právnické a fyzické osoby, ktoré podnikajú v
poisťovníctve na území Slovenskej republiky alebo ktoré majú na území Slovenskej republiky svoje sídlo
alebo bydlisko. Dozor vykonáva Ministerstvo financií Slovenskej republiky. Úlohy vyplývajúce z tohto

zákona vykonáva dozorný orgán výhradne vo verejnom záujme.

28. Súd je toho názoru, že pokiaľ by aj bolo preukázané, že orgán štátu (v danom prípade Ministerstvo
financií SR), rozhodujúci o žiadosti žalovaného o udelenie povolenia na vykonávanie podnikania v
oblasti poisťovníctva v zmysle vyššie citovaných ustanovení zákona o poisťovníctve, schválil údaje

uvedené v obchodnom pláne činnosti žalovaného (týkajúce sa sadzieb poistného vrátane ich kalkulácie,
tabuľky pravdepodobnosti, z ktorých vychádza kalkulácia), na platnosť záväzkovo-právneho vzťahu
upraveného predpisom súkromného práva uvedená skutočnosť nemôže mať vplyv. Podstatné je len to,
že žalovaný v čase uzavretia poistnej zmluvy mal štátom udelené povolenie na vykonávanie podnikania
v oblasti poisťovníctva. Udelenie tohto povolenia vychádza zo záveru, že žalovaný spĺňal dostatočné

odborné predpoklady na výkon predmetu podnikania v poisťovníctve, ďalej že záujmy poistených
budú zodpovedajúcim spôsobom zabezpečené a že žalovaný bude schopný v zodpovedajúcej miere
dlhodobo plniť svoje záväzky z poistných vzťahov (§ 9 ods.3 cit. zákona). Dôsledky toho, že predpoklady
pre udelenie povolenia, ktoré sa skúmajú v rámci verejného práva, sa následne ukázali ako nesplnené,
nemôžu ísť na ťarchu zmluvnej strany v súkromno-právnom vzťahu, ktorá na situáciu nemala žiaden

vplyv. Je totiž potrebné zásadné rozlišovanie verejnoprávneho a súkromnoprávneho vzťahu, čo je
podporované aj samotnou judikatúrou Ústavného súdu SR (nález sp. zn. PL. ÚS 16/95 z 24.5.1995),
ktorá uviedla, že verejnoprávna regulácia nevedie k modifikácii obsahu zmluvy, ani k možnosti
jednostranne súkromno-právny vzťah zmeniť alebo zrušiť, pričom zásada odlišnosti verejnoprávnej a
súkromnoprávnej úrovne je právne záväzne upravená aj v § 3 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa

ktorého platnosť právneho úkonu nie je dotknutá tým, že sa určitej osobe zakázalo podnikať alebo že
určitá osoba nemá oprávnenie na podnikanie.

29. Zhrnúc vyššie uvedené, súd pri rozhodovaní nevychádzal z dôkazov, ktoré žalovaný predložil
v súvislosti s tvrdením o absolútnej neplatnosti poistnej zmluvy a uzavrel, že žalovaným tvrdená

skutočnosť, t.j. že výška poistného uvedená v poistnej zmluve vzhľadom na matematickú chybu
nezaručovala dlhodobú splniteľnosť záväzkov žalovaného z poistnej zmluvy, nevedie k záveru o
absolútnej neplatnosti poistnej zmluvy. V danej súvislosti súd pokladá za potrebné poukázať na
ustálenú rozhodovaciu činnosť súdov, ktoré sa v početných sporoch, ktorými sa poistené subjekty vočižalovanému domáhali či už určenia, že poistný vzťah trvá alebo priamo plnenia z poistnej zmluvy,
zaoberali otázkou platnosti poistných zmlúv typu UDP-K uzavieraných v danom období. Súdy vychádzali
z jednoznačného záveru, že poistná zmluva je platná.

30. Následne sa súd zaoberal ďalšou obranou žalovaného založenou na tvrdení, že v poistnom vzťahu
došlo k zmene z dôvodu, že pôvodné poistné podmienky platné v čase uzavretia poistnej zmluvy boli
nahradené novými poistnými podmienkami zo dňa 21.5.2007, ktoré majú vplyv na výšku poistného
plnenia. K pristúpeniu poisteného všeobecným poistným podmienkam, ktoré sú platné pre poistné

zmluvy uzavreté od 21.5.2007 malo podľa tvrdenia žalovaného dôjsť na základe úkonu žalobkyne -
podpísaním stanoviska k zvýšeniu poistného zo dňa 2.6.2008, resp. na základe žiadosti žalobkyne o
zmenu zo dňa 24.1.2003, výsledkom ktorej bol Dodatok č. 1 k poistnej zmluve č. XXXXX XXXXX.

31. V prvom rade je potrebné zdôrazniť, že z časti XVII bodu 1. Všeobecných poistných podmienok zo
dňa 21.5.2007 vyplýva, že tieto podmienky sú všeobecne platné a účinné pre poistné zmluvy uzavreté

od 21.5.2007. Na prv uzavreté poistné zmluvy sa tieto VPP vzťahujú na základe vzájomnej dohody
poistníka a poisťovne. Aj podľa ust. § 493 Občianskeho zákonníka, záväzkový vzťah nemožno meniť
bez súhlasu jeho strán, pokiaľ tento zákon neustanovuje inak.

32. Súd preto zameral dokazovanie na posúdenie otázky, či došlo k platnej zmene obsahu poistnej

zmluvy, konkrétne, či došlo v tomto smere k platnému uzavretiu vzájomnej dohody zmluvných strán tak,
ako to vyplýva z bodu 1 XVII. časti nových VPP.

33. Z listiny, označenej ako Stanovisko k zvýšeniu poistného k poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX
súd zistil, že ide o predtlačený formulár žalovaného, ktorý žalobkyňa dňa 2.6.2008 vlastnoručne

podpísala a z ktorého vyplýva, že požiadala o zachovanie pôvodnej faktickej výšky poistného bez
zvyšovania v dôsledku spätného poistno - matematického prepočtu s tým, že rozdiel medzi nanovo
stanoveným prepočítaným poistným a pôvodne stanoveným poistným sa môže vysporiadať poisťovňou
metódou a postupom určeným poisťovňou. Uvedené bolo zvýraznené tmavšou farbou oproti ostatnému
textu Formulár bol žalovanému doručený dňa 3.6.2008. V uvedenom formulári je písmom drobným

a nezvýrazneným uvedené: „ Poistenie sa spravuje všeobecnými poistnými podmienkami zo dňa
21.5.2007 v znení ich dodatku č. 1, ktoré boli poistníkovi oznámené ich uverejnením na internetovej
stránke Y.. S..K.. Poistník súhlasí, aby sa všetky prípadné sporné nároky dotýkajúce sa tohto potvrdenia
z poistenia, ak nejaké vzniknú, vysporiadali pred špeciálnym súdom postupom podľa časti XV.
všeobecných poistných podmienok zo dňa 21.5.2007, tento súhlas je rozhodcovskou doložkou (odkaz

na 2. - poisťovňa pri podpise tejto návratky akceptuje iba vlastnoručný podpis poistníka. Poistník je
oprávnený najneskôr v lehote 10 dní od doručenia tejto návratky poisťovni jednostranne odstúpiť od časti
XV. všeobecných poistných podmienok z 21.5.2007 bez toho, aby bol odstúpením od zmluvy dotknutý
zvyšok poistného vzťahu, v takom prípade sa prípadné spory poisťovne a poistníka prejednajú pred
príslušným všeobecným súdom - toto uvedené dole pod čiarou - pozn. súdu). Suma stanovená na

kompenzáciu sa určí v okamihu doručenia návratky so splatnosťou k ukončeniu poistenia, a to ako
rozdiel medzi zvýšeným poistným a doteraz uhrádzaným poistným vynásobeným počtom poistných
období až do konca doby poistenia. Poistník berie na vedomie a súhlasí s tým, že do tejto sumy je
možné zahrnúť aj všetky prípadné poplatky a prírastky poistného dosiahnuté prípadnou neskoršou
indexáciou“. V hrubo vyznačenom rámčeku tohto stanoviska (formulára) bolo uvedené zvýrazneným

písmom, že poistník berie na vedomie, že táto návratka nemá žiadny vplyv na poistné zmluvy s
produktom UDP-K, pri ktorých bol v minulosti využitý vernostný bonus v podobe zníženia poistného o
40-, Sk, alebo bolo, resp. bude poistníkom požiadané v rámci akcie prebiehajúcej do 16.5.2008 o GSM
BALÍK PČSP Rapid. Žalovaný ešte dňa 10.8.2007 vydal potvrdenie o zmene poistnej zmluvy, ktorým
potvrdil zmenu výšky poistného - zníženie na sumu 539-, Sk oproti pôvodnej sume 579-, Sk. V tomto

potvrdení bolo uvedené, že ďalšie nároky poistníka, poisteného, resp. oprávnených osôb sú obsiahnuté
vo všeobecných poistných podmienkach Prvej česko - slovenskej poisťovne Rapid, a.s. z 21.5.2007,
úplné znenie ktorých je uverejnené na internetovej stránke www.pcsp.sk , a ktoré
sa tak stávajú súčasťou poistného vzťahu.

34. Podľa ust. § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva,
zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55,
ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol
individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.35. Podľa ust. § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

36. Podľa ust. § 52 ods.3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

37. Čo sa týka charakteru záväzkovoprávneho vzťahu, ktorý vznikol uzavretím poistnej zmluvy, súd

skonštatoval, že poistná zmluva nepochybne spĺňa charakteristiku spotrebiteľskej zmluvy podľa ust. § 52
ods. 1 Občianskeho zákonníka. V konaní nebolo sporné, že žalovaný v predmetnom vzťahu vystupoval
ako dodávateľ konajúci v rámci predmetu svojej podnikateľskej, resp. obchodnej činnosti (poisťovníctvo)
a naopak, žalobca v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti nekonala (§ 52 ods.
2 a 3 Občianskeho zákonníka); poistnú zmluvu uzatvárala ako fyzická osoba a predmetom poistenia
bol jej život a zdravie.

38. Vo vzťahu k ozrejmeniu zámeru, ktorý žalovaný týmito úkonmi zrejme sledoval, je potrebné poukázať
na všeobecne známu skutočnosť, ktorá vyplýva z rozsiahlej úradnej činnosti súdu z konaní vedených
fyzickými osobami (poistenými) proti žalovanému o určenie, že poistný vzťah trvá. Počas trvania
poistno-právneho vzťahu zo zmlúv typu ÚDP - K totiž žalovaný zistil, že dohodnuté poistné nezohľadňuje

niektoré budúce plnenia z poistenia, na ktoré sa zaviazal, pretože reálne inkasované poistné je nižšie,
ako by podľa poistno-matematických metód a postupov malo byť; k tomuto záveru dospel na základe
zistenia orgánu dohľadu nad poisťovníctvom. Uvedenú situáciu vo vzťahu k svojim klientom riešil
zaslaním listu označeného ako Prepočet a zvýšenie poistného k poistnému produktu UDP-K, ktorým
ich vyzval na vyjadrenie svojho stanoviska, pričom im ponúkol 3 alternatívy riešenia ďalšieho trvania

poistného vzťahu, s tým, že ak svoj názor v stanovenej lehote nevyjadria a niektorú z alternatív
si nezvolia, žalovaný ako poisťovateľ jednostranne ukončí poistenie podľa alternatívy c/, a klientom
poukáže finančné prostriedky predstavujúce odkupnú hodnotu poistenia vo výške určenej žalovaným.
Situácia, ktorá nastala v prípadoch poistných zmlúv s produktom UDP-K, na ktorú poistení nemali žiaden
dosah a nijako sa na nej nepodieľali, však nemôže byť na ujmu ich práv, vyplývajúcich z poistenia.

Vzhľadom na vyššie uvedené je teda nanajvýš pravdepodobné, že žalovaný mal záujem riešiť uvedenú
situáciu či už zánikom poistných vzťahov, alebo ich zmenou tak, aby bola výška dojednaného poistného
v súlade s výslednou sumou poistného plnenia.

39. Zhrnúc vyššie uvedené, je zrejmé, že žalovaný, v snahe dosiahnuť zmenu obsahu poistnej zmluvy

na základe akceptácie nových VPP, túto zmenu nemienil dosiahnuť transparentným spôsobom, na
základe jednoznačne formulovanej oferty, zameranej práve na túto zmenu, ale ju zastrel iným úkonom.
Žalovaný neuviedol transparentne, že prijatie nových VPP predstavuje zmeny v poistnom vzťahu oproti
pôvodnému zneniu poistnej zmluvy a pôvodným VPP. V tejto súvislosti súd podotýka, že žalovaný
nedoručil žalobcovi nové VPP, len uviedol, že poistený sa s nimi oboznámil, pretože sú uverejnené na

internetovej stránke.

40. Na základe uvedeného súd konštatoval, že žalovaný ako dodávateľ, v snahe dosiahnuť zmenu
obsahu poistnej zmluvy, v komunikácii so žalobcom uviedol neúplné, nepresné, nejasné údaje, resp.
zamlčal údaje o podstatných obsahových náležitostiach poistnej zmluvy a teda, konal v rozpore so

zákonom o ochrane spotrebiteľa, ktorý klamať spotrebiteľa takýmto spôsobom zakazuje. Vedomosť
poisteného o skutočnej výške poistného plnenia, ktoré sa mu dostane v prípade dojednaných poistných
udalostí, je nepochybne eminentným záujmom a právom každého poisteného. Úkon, vypracovaný
žalovaným a predložený žalobcovi na podpis vzbudzuje zdanie, ako keby jeho obsahom bol len jeden
právny úkon - zníženie poistného. Zákon uvedenú praktiku hodnotí ako klamlivú, zavádzajúcu a nekalú.

Používanie takejto praktiky zákon o ochrane spotrebiteľa zakazuje. Súd skonštatoval, že vyššie uvedené
konanie je v rozpore s dobrými mravmi, tak ako ho definuje zákon o ochrane spotrebiteľa; konaním v
rozpore s dobrými mravmi sa rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré
vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a
poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti,

zvyklostiapraxe,využívanajmäomyl,lesť,vyhrážku,výraznúnerovnosťzmluvnýchstránaporušovanie
zmluvnej slobody.41. Podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo
účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

42. Zhrnúc vyššie uvedené, súd uzavrel, že právny úkon, spočívajúci v návrhu žalovaného, aby
žalobkyňa akceptovala nové VPP, je absolútne neplatný podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka pre
rozpor s dobrými mravmi.

43. Podľa ust. § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene

alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

44. Podľa ust. § 37 ods.1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite
a zrozumiteľne.

45. Podmienkou platnosti právneho úkonu podľa ustanovenia § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka je,

aby bol právny úkon učinený slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne. V opačnom prípade je právny
úkon neplatný. Základným predpokladom vzniku právneho úkonu je existencia vôle. Bez vôle preto niet
ani právneho úkonu.

46. V posudzovanej veci je zrejmé, že úmyslom žalobcu bolo zníženie poistného. Inú vôľu nemal a

teda, nebolo jeho úmyslom a cieľom dosiahnuť zmenu obsahu poistnej zmluvy prijatím nových VPP.
Týmto úkonom žalovaný zároveň vnútil žalobkyni aj iný úkon, než iba ten, ktorý bol v danom okamihu
vo sfére jeho záujmu. V takomto prípade sa tak dá usudzovať na nedostatok vôle konajúcej osoby
spotrebiteľa zmeniť existujúci poistný vzťah. Nedostatok vôle poisteného tak spôsobuje aj absolútnu
neplatnosť týchto právnych úkonov podľa ustanovenia § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

47. Zhrnúc vyššie uvedené súd uzavrel, že k platnému uzavretiu dohody sporových strán o zmene
poistnej zmluvy v dôsledku prijatia nových VPP nedošlo.

48. Žalovaný taktiež namietal výšku žalovanej sumy poukazujúc na to, že táto je nesprávna, pretože

nezohľadňuje napr. možnú redukciu poistnej sumy poukazujúc na čl. IX. poistných podmienok v spojení
s viacerými omeškaniami žalobkyne, čo vyplýva z platobného kalendára, ktorý žalovaný predložil ako
dôkaz.

49. Podľa ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou

zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

50. Podľa ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach po obsahu spotrebiteľských zmlúv
platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

51. Z hľadiska posúdenia nároku žalobkyne, súd za rozhodujúce považuje ktoré všeobecné poistné
podmienky z hľadiska znenia a výkladu sú pre uspokojenie nároku priaznivejšie, nie spôsob, akým
pristúpil k jednotlivým všeobecným poistným podmienkam.

52. Z oznámenia o likvidácii poistnej udalosti zo dňa 25.6.2015 je totiž nesporne preukázané, že
žalovaný likvidoval poistnú udalosť v zmysle všeobecných poistných podmienok z roku 2007. Základ
žaloby spočíva v tom, že poistná suma pre prípad dožitia bola dojednaná na sumu 3.732,13 Eur,
ktorú v konečnom dôsledku žalovaný žalobcovi krátil a nevyplatil v plnej výške. Žalovaný svoj postup
odôvodňoval tým, že v danom prípade žalobkyňa si neplnila svoje povinnosti riadne a včas, že ku

kráteniu poistnej sumy došlo v dôsledku redukcie poistného a poukázal na platobný kalendár pre poistnú
zmluvu č. XXXXX XXXXX. Z tohto dôkazu však tvrdenia prezentované žalovaným nevyplývajú, na
účte žalobkyne neboli žiadne nedoplatky (nedoplatok / preplatok : 0,00 Eur). To, že neboli splnené
podmienky na redukciu ani v zmysle poistných podmienok platných v čase uzatvorenia zmluvy, tiež
vyplýva z platobného kalendára pre poistnú zmluvu, keď dohodnuté poistné je označované za splatené

symbolom áno, pričom poistné do zániku poistenia bolo vo výške 3.266,79 Eur predpísané a zároveň
i v tejto výške zaplatené, pričom v kolonke bilancia (preplatok) je uvedené 0,00 Eur, čo znamená, že
i podľa platobného kalendára pre poistnú zmluvu žalobkyne žiadna dlžoba, resp. nedoplatky zistené
neboli. Za nie bez významu je potrebné uviesť i tú skutočnosť, že pokiaľ žalovaný tvrdí, že pri likvidáciipoistnej udalosti postupoval v zmysle poistných podmienok z 21.5.2007, v zmysle čl. IX. bod 2,3,4,6
redukciou poistnej zmluvy sa na účely týchto VPP rozumie zmena v obsahu poistného vzťahu, ktorá
nastáva na základe rozhodnutia poisťovne, ak dôjde k naplneniu predpokladov v ustanovení odseku 2 a

6 tohto článku. Rozhodnutie poisťovne o redukcii poistnej zmluvy je voči poistníkovi bezvýhradne účinné
okamihom jeho vydania. Poisťovňa je povinná odoslať predmetné rozhodnutie poistníkovi podľa zásad
o doručovaní písomnosti dohodnutých v týchto VPP najneskôr do 3 mesiacov od vykonania redukcie.
Vydanie takéhoto rozhodnutia o redukcii poistnej zmluvy žalovaný v priebehu konania ani netvrdil a ani
ako dôkaz nepredložil.

53. Dôsledok neplatenia poistného upravoval a aj teraz upravuje Občiansky zákonník § 801 a nasl.).

54. Podľa ust. § 801 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom do 31.12.2002, poistenie zanikne takisto
tým, že poistné za prvé poistné obdobie alebo jednorazové poistné nebolo zaplatené do troch mesiacov
alebo poistné za ďalšie poistné obdobie nebolo zaplatené do šiestich mesiacov od jeho splatnosti; tieto

lehoty možno dohodou predĺžiť. Poistenie zanikne uplynutím príslušnej lehoty. To isté platí, ak bola
zaplatená len časť poistného.

55. Podľa ust. § 801 ods.1 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom od 1.1.2003, poistenie zanikne aj
tak, že poistné za prvé poistné obdobie alebo jednorazové poistné nebolo zaplatené do troch mesiacov

odo dňa jeho splatnosti.

56. Podľa ust. § 801 ods.2 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom od 1.1.2003, poistenie zanikne
aj tak, že poistné za ďalšie poistné obdobie nebolo zaplatené do jedného mesiaca odo dňa doručenia
výzvy poisťovateľa na jeho zaplatenie, ak nebolo poistné zaplatené pred doručením tejto výzvy. Výzva

poisťovateľa obsahuje upozornenie, že poistenie zanikne, ak nebude zaplatené. To isté platí, ak bola
zaplatená len časť poistného.

57. Podľa ust. § 801 ods.3 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom od 1.1.2003, lehoty podľa odsekov
1 a 2 možno dohodou predĺžiť.

58. Z dikcie ustanovenia § 801 Občianskeho zákonníka, účinného do 31.12.2002, ako aj od 1.1.2003
je zrejmé, že zákon upravuje ako dôsledok neplatenia poistného len zánik poistného vzťahu. Zákon
neupravoval a ani teraz neupravuje možnosť zmeny obsahu poistenia v podobe zníženia poistného
plnenia (redukcia poistného plnenia) alebo krátenia poistnej doby (redukcia poistnej doby). Uvedené

však neznamená, že by zákon takúto možnosť (zmeny poistenia) vylučoval resp. zakazoval. Úprava
poistenia je prevažne dispozitívnej povahy. Pre účastníkov poistenia preto platí, že si môžu vzájomné
práva a povinnosti upraviť dohodou odchylne od zákona, ak to zákon nezakazuje a ak z povahy zákona
nevyplýva,žesaodnehonemožnoodchýliť.Dohodazmluvnýchstránomožnosti redukciepodľanázoru
súdu nie je v rozpore so žiadnym z kogentných ustanovení Občianskeho zákonníka, upravujúceho

poistné zmluvy.

59. Podľa ust. § 788 ods.2 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom v čase uzavretia poistnej zmluvy,
súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré
sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s

poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.

60. Podľa ust. § 804 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom v čase uzavretia poistnej zmluvy,
poistné podmienky pre poistenie osôb určujú, v ktorých prípadoch je poistiteľ povinný vyplatiť pri zániku
poistenia odbytné, kedy poistenie nezanikne pre neplatenie poistného a na ktoré prípady sa nevzťahuje

ustanovenie § 803 ods. 2 o vrátení poistného.

61. V tejto súvislosti je potrebné opätovne uviesť, že v čase, kedy bola poistná zmluva uzavretá
(19.2.1999), Občiansky zákonník v ust. § 788 priamo neustanovoval základné obsahové náležitosti
poistnej zmluvy a teda, nevyžadoval ani uvedenie práv a povinností poisťovateľa, poisteného a toho, kto

s poisťovateľom uzaviera poistnú zmluvu. Aj v tom spočíva význam poistných podmienok, ktoré podľa
ust. § 788 ods. 2 Občianskeho zákonníka tvorili záväznú súčasť poistnej zmluvy, pričom obsahovali
podrobnejšie vymedzenie práv a povinností zmluvných strán, najmä vymedzenie udalosti, z ktorej vzniká
povinnosť poskytnúť plnenie (poistná udalosť), a kedy táto povinnosť nevzniká, rozsah a splatnosťpoistného plnenia, určenie povinnosti platiť poistné a jeho výšku, ako aj poistné obdobie, čas platnosti
poistnej zmluvy a princípy, podľa ktorých sa poistení budú podieľať na prebytkoch poistného. V prípade
poistenia osôb mali poistné podmienky určovať, v ktorých prípadoch je poistiteľ povinný vyplatiť pri

zániku poistenia odbytné, kedy poistenie nezanikne pre neplatenie poistného a na ktoré prípady sa
nevzťahuje ustanovenie § 803 ods. 2 o vrátení poistného (§ 804 Občianskeho zákonníka).

62. Účelom poistnej zmluvy bolo pre poisteného zabezpečiť tok prostriedkov pre prípad, že nastane
v zmluve dohodnutá poistná udalosť. Vo všeobecnosti je účelom poistnej zmluvy prenášať za odplatu

svoje riziká a zmierňovať následky škodných udalostí. Absenciou vymedzenia konkrétnych podmienok
uplatnenia redukcie a s tým súvisiacich konkrétnych práv a povinností zmluvných strán citovaný článok
nedostatočne informuje poisteného o následkoch nezaplatenia poistného, umožňuje poistiteľovi uplatniť
svojvôľu v podobe uplatnenia následku neplatenia poistného výberom z dvoch alternatív (a to napriek
tomu, že poistiteľ tvrdí, že ide o automatický následok, nevyžadujúci z jeho strany žiaden ďalší akt vôle)
a napokon, umožňuje poistiteľovi vyhnúť sa povinnosti plniť poistné v pôvodne dojednanom rozsahu.

63. Výklad v prospech spotrebiteľa vo svetle cieľov a účelu Smernice Rady 93/13 EHS z 5.4.1993
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách preukazuje tiež spoločenská úspora nákladov
vznikajúca tým, že jednoznačné a zrozumiteľné poistné podmienky pripraví sama poisťovňa ako
subjekt, ktorý sa na túto činnosť špecializuje, je pre ňu odborne vybavený a poistné podmienky

používa opakovane, v porovnaní s nákladmi, ktoré by musel na dosiahnutie zmluvy porovnateľnej
kvality vynaložiť každý jednotlivý klient. Rubom tejto nespornej výhody je ale faktická nerovnosť daná
tým, že poisťovňa pomocou svojho odborného aparátu formuluje poistné podmienky sama, zatiaľ čo
klientova možnosť podmienky podrobne preskúmať, je obmedzená, najmä ak náklady s tým spojené,
napr. za právnu pomoc, či premeškaný čas prevyšujú možný prínos. Za takejto situácie považuje súd

za spravodlivé, aby výklad z nejasného ustanovenia VPP išiel na ťarchu poisťovne, ktorá ich sama
formulovala. Uvedený výklad podľa názoru súdu nijako nepopiera právo poisťovne dosahovať zisk,
pokiaľ tak činí spôsobom, ktorý je pre klienta predvídateľný a rešpektuje účel poistnej zmluvy, t.j. úplatné
prenesenie rizika z poisteného na poisťovňu.

64. Súd tiež poukazuje na Občiansky zákonník, ktorý vo svojich prechodných ustanoveniach k úpravám
účinným od 1.4.2004, vykonaných zákonom č. 150/2004 Z.z., ktorým bola okrem iného implementovaná
do vnútroštátneho právneho poriadku Smernica Rady 93/13 EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách, uložil povinnosť spotrebiteľské zmluvy podľa § 52, uzavreté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, dať do súladu s ust. § 53 a 54 Obč. zákonníka (§ 879e

ods. 3 Obč. zákonníka). Podľa ust. § 879e ods. 4 Obč. zákonníka, ustanovenia spotrebiteľských zmlúv,
ktoré nie sú dané do súladu s ust. § 53, 54 a § 57 tohto zákona, sú neplatné po uplynutí troch mesiacov
odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

65. Základný princípom životného poistenia je výplata dohodnutej sumy v prípade, že sa poistený dožije

dátumu konca poistenia, resp. dátumu osobitne dojednaného v zmluve. Poisťovňa tým garantuje pre
poisteného výplatu určitého plnenia. V prejednávanej veci ide o poistenie osôb, a preto v poistnej zmluve
bola uvedená zaručená poistná suma pre dožitie vo výške 3.732,13 Eur. Nakoľko sa tvrdenia žalovaného
o tom, že musel pristúpiť k redukcii poistného, ako pravdivé nepreukázali, žalovaný je povinný zaplatiť
žalobkyni dohodnutú sumu poistného plnenia v prípade dožitia, t.j. sumu 1.475,55 Eur.

66. Keďže žalobkyňa nebola riadne oboznámená s obsahom Všeobecných poistných podmienok z
r. 2007, k týmto nepristúpila platne, žalovanému nevznikol nárok ani na mesačné administratívne a
správne poplatky, ktoré tieto VPP zaviedli za správu poistenia (Sadzobník administratívnych poplatkov).
Takéto poplatky medzi zmluvnými stranami individuálne dojednané neboli, z oznámenia o likvidácii nie

je zrejmé o aké administratívne poplatky sa jedná, tieto žalobkyni oznamované neboli, tieto sú len na
prospech jednej strany - žalovaného a nie je zrejmé akým protiplnením sú vyvažované, sú stanovené
jednostranne, neboli prijaté platne, preto žalovanému nepatria.

67. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobkyňa ako poistník a žalovaný ako poisťovateľ uzavreli

dňa 19.2.1999 poistnú zmluvu pre prípad smrti a dožitia v znení Dodatku č. 1 zo dňa 19.2.2003, poistný
vzťahvspojenísovšeobecnýmipoistnýmipodmienkamiplatnýmiod1.6.1995kudňudožitia -19.2.2014
platil, resp. trval s pôvodne dojednaným nezmeneným obsahom. Dňa 19.2.2014 nastala poistná udalosť
dožitia, s ktorou poistná suma spája vznik nároku na poistné plnenie tak ako to vyplýva z § 816 a § 797ods. Občianskeho zákonníka. Žalovanému v súvislosti s touto poistnou udalosťou vznikla povinnosť
uspokojiť nárok žalobkyne. Poistné plnenie, ktoré sa zaviazal žalovaný zaplatiť bolo dojednané vo výške
3.732,13 Eur. Z uvedenej sumy žalovaný zaplatil žalobkyni sumu 2.256,58 Eur, zvyšok, t. j. 1.475,55

Eur žalovaný žalobkyni nevyplatil.

68.Zhrnúcvyššieuvedenédokazovanie,poukazujúcnazistenýskutkovýstav,súdrozhodol,žežalovaný
je povinný zaplatiť žalobkyni zvyšok poistného plnenia v sume 1.371,11 Eur, t.j. takú výšku, akú
požadovala žalobkyňa žalobou s poukazom na to, že súd je viazaný žalobným návrhom (§ 216 ods.

1 CSP).

69. Žalobca sa popri istine domáhal aj priznania úrokov z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy
1.371,11 Eur od 20.2.2014 do zaplatenia.

70. Podľa ust. § 517 ods.1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,

je v omeškaní.

71. Podľa ust. § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,
má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje

vykonávací predpis.

72. Podľa ust. § 797 ods.3 Občianskeho zákonníka, plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ
skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať
bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej

udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.

73. Veriteľ má právo požadovať úroky z omeškania od dlžníka, pokiaľ je dlžník v omeškaní so splnením
peňažného záväzku (§ 517 Občianskeho zákonníka). Začiatok omeškania sa odvíja od splatnosti dlhu.
Pri určovaní splatnosti poistného plnenia v danom prípade bolo potrebné vychádzať z ust. § 797 ods.3

Občianskeho zákonníka. Žalovaný bol povinný zaplatiť žalobcovi poistné plnenie v lehote do 15 dní
po skončení vyšetrovania potrebného na zistenie rozsahu jeho povinnosti plniť. Vyšetrenie je pritom
potrebné vykonať bez zbytočného odkladu. K tomu, aby mohol začať s vyšetrením potrebným na
zistenie rozsahu svojej povinnosti plniť poistenému, musí predchádzať oznámenie oprávneného o tom,
že poistná udalosť nastala. K uvedenej povinnosti totiž poisteného zaväzuje znenie článku 13 bodu 3

Všeobecných poistných podmienok, podľa ktorého je ten, komu má z poistnej zmluvy vzniknúť právo
na plnenie, povinný poisťovni písomne oznámiť, že k poistnej udalosti došlo a na požiadanie poisťovne
predložiť doklady potrebné na výplatu plnenia.

74. V prejednávanom prípade bolo vykonaným dokazovaním preukázané, že listom zo dňa 25.6.2015

likvidoval poistnú udalosť.

75. Vzhľadom na charakter poistnej udalosti, ktorou je dožitie, je zrejmé, že k vyšetrovaniu potrebnému
na zistenie rozsahu poisťovne plniť, nebola potrebná nejaká osobitná, špeciálna súčinnosť tak, ako je
to obvyklé pri iných typoch poistných udalostí (smrť, úraz), ktoré pre svoju povahu odôvodňujú potrebu

dlhšieho časového úseku potrebného na skončenie vyšetrovania. Žalobkyňa spolu s nárokovým listom
predložila všetky požadované dokumenty a označila všetky požadované údaje, potrebné k likvidácii
poistnej udalosti. Žalovaný preto nemal žiaden dôvod pristúpiť k likvidácii poistnej udalosti až dňa
25.6.2015.

76. Podľa ust. § 3 nariadenia vlády SR č.87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, v znení účinnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

77. Výšku úrokov z omeškania si žalobca uplatnil v súlade s vyššie citovaným ustanovením nariadenia
vlády SR č.87/1995 Z. z., v znení účinnom v čase omeškania s plnením dlhu.78. Žalovaný sa dostal do omeškania s výplatou poistného plnenia pre prípad dožitia - sumou 1.371,11
Eur tak, ako to žiadala žalobkyňa, t.j. nasledujúcim dňom po poistnej udalosti, t.j. dňom 20.2.2014.

79. Podľa ust. § 262 ods.1 zákona č.160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), o
nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

80. Podľa ust. § 255 ods.1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci.

81. O nároku na náhradu trov súd rozhodol podľa zásady úspechu v konaní v zmysle ust. § 255 ods.1
CSP. Žalobkyňa mala v konaní plný úspech a preto súd žalobkyni priznal náhradu trov konania v rozsahu
100%.Ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnostirozhodnutia,ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.2 CSP).

82. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 71/1992 Zb., poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu,
ak je podľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu.

83. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb., ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho žalobe
alebo návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť žalovaný alebo

odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však žalovaný alebo odporca nemá v
konaní o rozvod manželstva, o určenie neplatnosti alebo o určenie neexistencie manželstva, ak súd tak
rozhodne alebo ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi, a v konaní pred správnym súdom.

84. Podľa položky 1 písm. a) sadzobníka súdnych poplatkov, zo žaloby alebo z návrhu na začatie

konania, ak nie je ustanovená osobitná sadzba je súdny poplatok z ceny (z úhrady) 6%,
najmenej 16,50 eura.

85. V konaní bola v celom rozsahu úspešná žalobkyňa, ktorá je oslobodená od platenia súdnych
poplatkov v zmysle § 4 ods. 2 písm. u) zákona č. 71/1992 Zb. a preto je žalovaný ako strana sporu v

konaní neúspešná, povinný zaplatiť súdny poplatok za žalobu o zaplatenie 1.371,11 Eur a ktorý činí 82
Eur (položka 1 a) sadzobníka súdnych poplatkov) na účet Okresného súdu Košice I.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresný súd Košice I (§ 355 ods. 1, § 362 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech

bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nestranným procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené,
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo k rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ods. 1, ak táto vada malavplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie
možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu (zákon č. 233/1995 Z.z.).