Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. október 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/156/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116211392
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8116211392.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov
senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Karola Krochtu v právnej veci navrhovateľky: G. P., nar.
XX.XX.XXXX, bytom F., Q. XXXX/X, proti odporcovi: G.. F. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., F. XXXX/
XX, právne zast. JUDr. Vierou Strakovou, advokátkou so sídlom v Prešove, Námestie legionárov 5, v
konaní o určenie príspevku pre rozvedenú manželku, o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného

súdu Prešov č.k. 25C/190/2016-125 zo dňa 01.08.2017 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j euznesenie.

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu

trov konania.

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil súd prvej inštancie ust.§ 52, § 55, § 57 a § 58 Civilného
mimosporového poriadku, zákon č. 161/2015 Z.z. (ďalej CMP).

3. Súd prvej inštancie konštatoval, že rozhodol o náhrade trov konania prvoinštančného i odvolacieho.

V mimosporových konaniach upravených Civilným mimosporovým poriadkom (akým je aj konanie o
určeniepríspevkuprerozvedenúmanželku)platízásada,žežiadnyzúčastníkovnemánároknanáhradu
trov konania, ktoré si v konaní platil, t.j. každý z účastníkov si trovy, ktoré v konaní platil, znáša sám.
Zákon síce pripúšťa výnimky, a to v § 53 a § 55 CMP, no v danom prípade súd nevidel dôvod na
výnimku zo zásady ustanovenej v § 52 CMP. Priznanie trov odporcovi s ohľadom na okolnosti prípadu,
poukazujúc na sociálnu situáciu a nepriaznivý zdravotný stav navrhovateľky, by nebolo spravodlivé. Súd

preto rozhodol o trovách konania v súlade so zásadou ustanovenou v § 52 CMP, teda tak, že žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

4. Proti tomuto uzneseniu včas podal odvolanie odporca. Navrhol, aby odvolací súd sám rozhodol,
uznesenie zmenil a aplikoval ust.§ 55 CMP. Právne odôvodnil svoje odvolanie ust.§ 365 ods.1 písm.f/ a
h/ C.s.p. a to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Poukázal na to, že súd prvej inštancie zamietol rozsudkom návrh navrhovateľky a navrhovateľke uložil
povinnosť nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 262,52 Eur. Proti tomuto rozsudku bolo podané
odvolanie navrhovateľkou a odvolací súd rozsudok potvrdil okrem výroku o trovách konania a zrušil vo
výroku o trovách konania. Odporca súhlasí s názorom súdu prvej inštancie i s názorom odvolacieho
súdu, že v civilnom mimosporovom konaní platí zásada, podľa ktorej žiaden z účastníkov nemá nárok

na náhradu trov konania, ktoré si v konaní platil. Zákon síce pripúšťa výnimky a to v ust.§ 53 a §
55 CMP, no v danom prípade tak súd prvej inštancie, ako aj odvolací súd nevidel dôvod na výnimkuzo zásady uvedenej v ust.§ 52 CMP. S tvrdením ohľadom toho, že okolnosti prípadu neodôvodňujú
aplikáciu výnimky zo zásady uvedenej v ust.§ 52 CMP odporca nesúhlasí. V danom prípade považuje za
spravodlivé priznanie náhrady trov konania, nakoľko okolnosti konkrétneho prípadu je potrebné skúmať

komplexne a nielen z pohľadu navrhovateľky a jej sociálnej situácie. Odporca svojim konaním nijako
nedal príčinu na začatie tohto konania. Zároveň poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp.zn. IV. ÚS 147/08.

5. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom

stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 C.s.p.) proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. C.s.p., § 62 a § 65 CMP, bez
nariadenia ústneho pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario a dospel k
záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné.

6. Vo veci bolo rozhodnuté rozsudkom zo dňa 24.10.2016 č.k. 25C/190/2016-96, ktorým návrh
navrhovateľky podaný dňa 27.05.2016, ktorým žiadala, aby súd uložil odporcovi povinnosť prispievať
na výživu rozvedenej manželky sumou vo výške 150,- Eur mesačne bol zamietnutý. Zároveň súd prvej
inštancieuložilnavrhovateľkepovinnosťnahradiťodporcovitrovykonaniavovýške262,52Eur.Odvolací
súd rozsudkom č.k. 5Co/27/2017-119 zo dňa 25.04.2017 napadnutý rozsudok potvrdil okrem výroku

o trovách konania a čo do trov konania tento rozsudok zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie. Čo do
trov konania považoval odvolací súd námietky navrhovateľky za dôvodné. Navrhovateľka uviedla, že v
priebehu odvolacieho konania bola hospitalizovaná od 03.01.2017 do 24.01.2017. Lieči sa dlhodobo už
od roku 2012. Čistý mesačný príjem navrhovateľky za rok 2015 bol vo výške 378,75 Eur a za prvých 9
mesiacov v roku 2016 vo výške 372,04 Eur. Za byt platila sumu 184,- Eur do júla 2016 a následne 167,-

Eur.SplácaúvervPrimabankevovýške146,-Eurazkreditnejkartyvovýške49,-Eurmesačne.Nalieky
platímesačne30,-až60,-Eur,zároveňmávýdavkynanačúvacíaparát.ZrozhodnutiaVojenskéhoúradu
sociálneho zabezpečenia zo dňa 10.06.2016 vyplýva, že výsluhový dôchodok odporcu predstavuje od
01.07.2016 sumu 593,45 Eur mesačne.

7. Podľa ust.§ 52 zákona č. 161/2015 Z.z. CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

8. Podľa ust.§ 55 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti
prípadu spravodlivé.

9. Súd prvej inštancie správne ustálil, že v mimosporových konaniach upravených Civilným
mimosporovým poriadkom, teda aj čo do konania o určenie príspevku pre rozvedenú manželku platí
zásada, že žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ktoré si v konaní platil, t.j. každý
z účastníkov si trovy, ktoré v konaní platil znáša sám. I odvolací súd má za to, že zákon síce pripúšťa

výnimky a to v § 53 a v § 55 CMP, no v danom prípade ani odvolací súd nevidel dôvody na výnimku zo
zásadyuvedenejvust.§52CMP.Priznanietrovodporcovisohľadomnaokolnostiprípadupoukazujúcna
sociálnu situáciu a nepriaznivý zdravotný stav navrhovateľky by skutočne nebolo spravodlivé. Odvolací
súd nesúhlasí s odvolacou námietkou odporcu, že navrhovateľka zatiahla odporcu do konania, aj keď
vedela, že príspevok na výživu rozvedenému manželovi nie je nárokový a súd ho teda nemusí priznať.

Či je alebo nie je dôvod na priznanie príspevku na výživu rozvedenej manželky mohol posúdiť len súd.
To, že by bola podala navrhovateľka návrh iba z trucu, aby odporcu potrestala za to, že sa s ním musela
rozviesť a za to, že veci sa nevyvíjajú tak ako si ona predstavuje z výsledkov vykonaného dokazovania
nevyplýva.

10. Preto odvolací súd uznesenie podľa ust.§ 387 ods.1,2 C.s.p. s osvojením si dôvodov uvedených v
uznesení súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

11. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust.§ 396 ods.1 C.s.p. v spojení s ust.§
52 CMP a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd

rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.