Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. apríl 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/61/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114221405
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6114221405.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľky R. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. XXXX/
XX, XXX XX R. R., právne zastúpenej Mgr. Alenou Gregorovou, advokátkou, Advokátska kancelária so
sídlom Horná 54, 974 01 Banská Bystrica, proti odporcovi PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr.
Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, v konaní o určenie

neplatnosti právneho úkonu a o zaplatenie 1543,96 Eur s prísl., o nariadenie predbežného opatrenia,
na základe odvolania odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 14C/292/2014-55
zo dňa 27. 11. 2014 takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým uložil odporcovi zdržať sa výkonu práva
na zrážky zo mzdy navrhovateľky na základe Dohody o zrážkach zo mzdy č.
XXXXXXXXXX uzavretej dňa 29. 06. 2012 medzi účastníkmi konania, a to až do

právoplatného skončenia súdneho konania o určenie neplatnosti právneho úkonu a o zaplatenie sumy
1 543,96 Eur (prvý výrok), p o t v r d z u j e.

Odvolanie odporcu voči druhému výroku uznesenia okresného súdu o d m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým uznesením zo dňa 27. 11. 2014 Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len

„okresný súd“) uložil odporcovi povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky zo
mzdy navrhovateľky na základe Dohody o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX uzavretej dňa 29.
06. 2012 medzi účastníkmi konania, a to až do právoplatného skončenia súdneho konania o určenie
neplatnosti právneho úkonu a o zaplatenie sumy 1 543,96 Eur (prvý výrok). Zároveň zamestnávateľovi
navrhovateľky G. R. R., W. XX, XXX XX R. R. uložil povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy
navrhovateľky v prospech odporcu, na základe Dohody o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX uzavretej

dňa 29. 06. 2012 medzi účastníkmi konania, a to až do právoplatného skončenia súdneho konania a
určenie neplatnosti právneho úkonu a o zaplatenie sumy 1543,96 Eur (druhý výrok).
Z odôvodnenia uznesenia okresného súdu vyplýva, že navrhovateľka sa návrhom na
začatie konania vo veci samej domáhala určenia neplatnosti právneho úkonu Zmluvy o revolvingovom
úvere č. XXXXXXXXX uzavretej medzi účastníkmi konania dňa 29. 06. 2012 (ďalej len „Zmluva o
revolvingovom úvere“) a uloženia povinnosti odporcovi zaplatiť jej sumu 1 543,96 Eur. Návrh na začatie

konania navrhovateľka odôvodnila rozporom zmluvných dojednaní s dobrými mravmi (ohľadne ročných
úrokov vo výške 76,01%), neurčitosťou výšky úveru s tým, že Zmluvu o revolvingovom úvere je potrebné
považovať za bezúročnú a bez poplatkov, pretože neobsahovala základné zákonné náležitosti (zák. č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úverov). Zároveň sa domáhala vydania bezdôvodného obohatenia vo
výške 1 543,96 Eur.
Okresný súd ďalej uviedol, že navrhovateľka v priebehu konania podala návrh na nariadenie

predbežného opatrenia, pretože odporca od marca roku 2013 vykonáva na základe Dohody
o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX zo dňa 29. 06. 2011 (ďalej len „Dohoda o zrážkach zo mzdy“)zrážky z jej mzdy, hoci ho vyzvala na zastavenie ich výkonu. Podľa jej názoru, Dohoda o zrážkach
zo mzdy obsahuje neprijateľnú podmienku, ktorá bola v Zmluve o revolvingovom úvere formulovaná
vopred. Poukázal na to, že súd pred nariadením predbežného opatrenia skúma,

či navrhovateľ dôvody na nariadenie predbežného opatrenia osvedčil. Miera osvedčenia sa spravuje
situáciou v tej ktorej veci, avšak osvedčenie akejkoľvek (tvrdenej) skutočnosti musí byť dostatočne
presvedčivé. Nariadiť predbežné opatrenie je prípustné len vtedy, ak o základe nároku je zrejmé, že
tento je daný. Predbežné opatrenie preto musí súvisieť s právnym vzťahom, ktorý je predmetom konania
vo veci samej. Poukázal na to, že súdna prax dospela k záveru, že predbežným opatrením môže súd

uložiť platiteľovi mzdy povinnosť nevykonávať zrážky zo mzdy podľa Dohody o zrážkach zo mzdy
uzavretej medzi účastníkmi konania z dôvodu, aby nedošlo ku zvyšovaniu prípadného
preplatku nedôvodne vykonaných zrážok (R 47/1974). Keďže okresný súd mal osvedčenú existenciu
právneho vzťahu medzi účastníkmi konania, ako aj vykonávanie zrážok zo mzdy
navrhovateľky na základe Dohody o zrážkach zo mzdy, v záujme predchádzania vzniku protiprávneho
stavu poukazovaním finančných prostriedkov (po ich zrážke zo mzdy navrhovateľky) odporcovi, nariadil

do času právoplatného vyriešenia otázky dôvodnosti nároku odporcu na vymáhanú sumu, ako aj do
rozhodnutia o oprávnenosti tohto spôsobu jej vymáhania predmetné predbežné opatrenie.
V závere odôvodnenia okresný súd konštatoval, že podľa ustanovenie § 145 Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len „O. s. p.“) rozhodne o trovách predbežného opatrenia v rozhodnutí vo veci samej.

Proti uzneseniu okresného súdu podal odporca v zákonnej lehote odvolanie. Žiadal, aby odvolací
súd zmenil uznesenie okresného súdu tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietne.
Uviedol, že podstatou predbežného opatrenie je poskytnutie okamžitej a dočasnej úpravy právnych
pomerov, a tak zabezpečiť buď budúci výkon rozhodnutia pred jeho zmarením, alebo dočasne
upraviť pomery účastníkov. Nariadené predbežné opatrenie nemôže vyvolávať nerovnováhu nad rámec

nevyhnutnosti. Podľa jeho názoru uvedené kritériá neboli splnené, a preto je nariadené predbežné
opatrenie nezákonné. Z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ani z uznesenia okresného súdu
nie je možné objektívne zistiť, z akých skutočností súd vychádzal v otázke osvedčenia rozhodujúcich
skutočností a naliehavej potrebe úpravy vzťahov medzi účastníkmi. Ak je možné ustáliť, aké plnenie
nebude v rozpore s právnymi predpismi, potom neumožniť vykonanie zrážok zo mzdy,

je nielen neprimerané, ale nie je ani osvedčené. Poukázal na to, že navrhovateľka mala možnosť sa
zo Zmluvou o revolvingovom úvere, ako aj so zabezpečovacím prostriedkom (Dohodou o zrážkach
zo mzdy) oboznámiť sa. Dohoda o zrážkach zo mzdy bola založená ako samostatný právny úkon
na samostatnej listine, nie je súčasťou žiadnych sformulovaných zmluvných dojednaní. Navrhovateľka
uzavrela Dohodu o zrážkach zo mzdy pre prípad neplnenia záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy, ku

ktorému aj reálne došlo. Z uznesenia okresného súdu nie je možné zistiť, aký je zákonný dôvod
(osvedčenie reálnej hroziacej ujmy) nariadenia predbežného opatrenia. Prostredníctvom Dohody o
zrážkach zo mzdy sa pristupuje k splneniu povinnosti dlžníka, t.j. k úhrade splátok úveru
bez rozhodnutia súdu. Je podmienená existenciou právnej skutočnosti (napr. porušenie povinnosti
vyplývajúcej zo zmluvy), v danom prípade nesplácaním dohodnutých splátok. Tento zabezpečovací

inštitút nebol zo spotrebiteľského práva zákonodarcom vylúčený ako neprípustný. Navrhovateľka v
návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nepreukázala, ani nepredložila dôkazy,
ktoré by skutočne osvedčovali ňou uplatňovaný nárok, t. j. ktoré by osvedčovali existenciu
reálne hroziacej a bezprostrednej ujmy. Okresný súd nariadil predbežné opatrenia bez toho, aby sa
zaoberal skutkovým stavom ku dňu nariadenia predbežného opatrenia (napr. či bola zrážkami zo mzdy

uhradená aspoň poskytnutá časť úveru a pod.). V zmluve o revolvingovom úvere bola uvedená celková
suma, ktorú má navrhovateľka zaplatiť (výška poskytnutého úveru, výška odplaty, mesačné splátky a
pod.). Zároveň poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 13. 12. 2012, sp. zn. 5 Obdo 33/2012,
uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 10. 08. 2011 sp. zn. 6 Obo 48/01, nález Ústavného súdu SR sp.
zn. IV. ÚS 257/2010 i na rozhodnutia iných všeobecných súdov). Uviedol, že nariadením predbežného

opatrenia nedochádza k splácaniu splatných splátok dlhu, čím je poškodzovaný v pozícii veriteľa, pričom
sa navrhovateľka dostáva do väčšieho omeškania.

Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu odporcu žiadala uznesenie okresného súdu ako vecne
správne potvrdiť. Poukázala na to, že jej nárok je osvedčený. Pri predbežnom opatrení prevláda

požiadavkarýchlostikonaniapredpožiadavkouúplnéhopreukázaniauplatnenéhonároku.Odôvodnenie
nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy spočíva najmä v preukázaní toho, že jej hrozí škoda,
resp. iná ujma. Nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy osvedčila tým, že jej zamestnávateľ
vykonáva zrážky zo mzdy na základe Dohody o zrážkach zo mzdy, preto nemôže disponovať so svojímmajetkom. Odporca môže neobmedzene vymáhať od nej pohľadávku na základe zmluvy, ktorej platnosť
spochybnila v súdnom konaní o určenie neplatnosti zmluvy o úvere. Poukázala na to, že jej
zamestnávateľ vykonáva zrážky zo mzdy na základe nejudikovaného titulu. Podľa jej názoru, Dohoda o

zrážkach zo mzdy nebola dojedná individuálne, bola odporcom vopred pripravená spolu s podmienkami
stanovenými odporcom, ktorých obsah nemohla individuálne ovplyvniť. Nariadené predbežné opatrenie
nepredstavuje neprimeraný, ani bezdôvodný zásah do výkonu práv odporcu.

Na základe podaného odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), vec prejednal v

medziach daných odvolaním, v rozsahu určenom ustanovením § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia
ústneho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a uznesenie okresného súdu v prvom výroku ako
vecne správne (§ 219 ods. 1, 2 O. s. p.) potvrdil, pričom odvolanie odporcu ohľadne druhého výroku
odmietol (§ 218 ods. 1 písm. b/) z nasledovných dôvodov:

Z obsahu spisu vyplýva, že v tomto prípade sa jedná o predbežné opatrenie, ktorého nariadenia sa

navrhovateľka domáha v priebehu konania vo veci samej, predmetom ktorého je určenie neplatnosti
Dohody o revolvingovom úvere a vydanie bezdôvodného obohatenia.

Podľa ustanovenia § 102 ods. 1, prvá veta O. s. p., ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery
účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s

veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.

Podľa ustanovenia § 76 ods. 1 písm. f) O. s. p., predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi
najmä, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal, alebo niečo znášal.

Podľa ustanovenia § 76 ods. 2 O. s. p., predbežným opatrením možno nariadiť povinnosť niekomu
inému než účastníkovi len vtedy, ak to možno od neho spravodlivo žiadať.

Zo zákonnej úpravy predbežného opatrenia vo všeobecnosti vyplýva, že sa jedná o inštitút, ktorého
základnou funkciou je dočasne upraviť pomery účastníkov, pričom nárok (prípadne právo) ktorému sa

má poskytnúť dočasná ochrana formou predbežného opatrenia nemusí byť nepochybne preukázaný,
musí však byť osvedčený. Miera osvedčenia sa riadi vždy konkrétnou situáciou. Zo zákonnej úpravy
predbežného opatrenia je tiež zrejmé, že súd pri rozhodovaní o ňom nezisťuje všetky skutočnosti, ktoré
by musel zisťovať v prípade konečného rozhodnutia vo veci samej. Súd sa obmedzí len na osvedčenie
najzákladnejších skutočností, z ktorých možno vyvodiť dôvodnosť a nutnosť dočasnej úpravy pomerov,

pričom tieto musia byť takého charakteru, že ak by k dočasnej úprave pomerov nedošlo, mohlo by dôjsť k
nezvrátiteľnému následku, alebo k stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len s neprimeraným úsilím a nákladmi,
resp. s veľkými obtiažami.

Pri rozhodovaní o nariadení predbežného opatrenia je súd viazaný návrhom účastníka, pričom by však

mal starostlivo zvážiť najmä rozsah navrhovaných obmedzení. Povinnosť zdržať sa disponovania s
vecami alebo subjektívnymi právami (oprávneniami) uloží vždy len takým spôsobom, aby neprimerane
nenarušil hospodárske funkcie účastníka, voči ktorému predbežné opatrenie smeruje. Nariadenie
predbežného opatrenia je spravidla spojené so zásahom do vlastníckeho práva, pričom podľa
článku 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky je možné vlastnícke právo obmedziť iba v nevyhnutnej

miere. Nariadenie predbežného opatrenia môže byť aj zásahom do práva podnikať a uskutočňovať inú
zárobkovú činnosť (článok 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). Z týchto dôvodov je vždy potrebné
posúdiť, či uložením navrhovaných obmedzení nedochádza k zásahu do uvedených základných práv
nad nevyhnutnú mieru a či uloženie obmedzení sleduje legitímny cieľ(účel).

V prejednávanej veci odvolací súd v prvom rade skúmal dôvodnosť (skutkový a právny základ)
predmetného návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Z obsahu spisu je nesporné, že účelom
návrhu navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia bolo dočasne zamedziť realizácii zrážok z
jej mzdy, ktoré vykonáva jej zamestnávateľ - G. R. R., W. XX, XXX XX R. R.. Tento účel vyplýva z jej
dôvodnej obavy, aby v dôsledku ďalšej realizácie zrážok z jej mzdy nedošlo k zhoršeniu jej faktického

postavenia (k zvýšeniu eventuálneho preplatku vykonávaných zrážok, ktoré sa môžu v konaní vo veci
samej ukázať ako nedôvodné, čo by na jej strane spôsobilo finančnú ujmu). V aktuálnej dobe neprináleží
odvolaciemu súdu posudzovať, do akej miery môže byť navrhovateľka v konaní vo veci samej úspešná.
Ak však v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia i v návrhu vo veci samej spochybňujenie len predmetnú Dohodu o zrážkach zo mzdy, ale i aktuálnu výšku samotného hlavného záväzku,
ktorý má táto dohoda o zrážkach zo mzdy zabezpečovať, potom podľa názoru odvolacieho súdu je
dôvodnénávrhunavrhovateľkynanariadeniepredbežnéhoopatreniavyhovieťadodoby,pokiaľvkonaní

vo veci samej nebude právoplatne vyriešená otázka platnosti namietanej dohody o zrážkach zo mzdy,
dočasneupraviťpomeruúčastníkovkonania.Vopačnomprípadebynavrhovateľke(ktorámápostavenie
spotrebiteľa, teda slabšieho subjektu právneho vzťahu) mohla vzniknúť majetková ujma (škoda), ktorá
by z hľadiska ochrany jej subjektívnych práv mala na ňu omnoho väčší dopad, v porovnaní s dopadom
na odporcu (ako silnejšej strany právneho vzťahu) v prípade dočasného pozastavenia zrážok zo mzdy.

Odvolací súd konštatuje, že nariadený rozsah predbežného opatrenia je primeraný vyššie uvedenému
sledovanému legitímnemu účelu. Nariadením tohto predbežného opatrenia nevznikne odporcovi žiadna
zásadnáujmaažiadnaujmanevznikneanitretejosobe-zamestnávateľovinavrhovateľky.Ideodočasnú
úpravu pomerov, ktorá bude trvať do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

Keďže druhým výrokom uznesenia bola uložená povinnosť tretej osobe - G. R. R., W. XX, XXX XX
R. R. (zamestnávateľovi navrhovateľky) a nie odporcovi a zamestnávateľ navrhovateľky nepodal proti
druhému výroku uznesenia odvolanie, odvolací súd potom odvolanie odporcu voči druhému výroku
uznesenia o nariadení predbežného opatrenia odmietol podľa ustanovenia § 218 ods. 1 písm. b) O. s.
p., nakoľko bolo podané osobou, ktorá na odvolanie nebola oprávnená.

Odvolací súd konštatuje, že predbežné opatrenie patrí k zabezpečovacím inštitútom civilného procesu,
ktoré predpokladajú ďalší procesný postup, preto sa o náhrade trov odvolacieho konania spojených s
týmto procesným inštitútom rozhoduje až v rámci rozhodnutia vo veci samej, čo vyplýva aj z výkladu
ustanovenia § 145 O. s. p. Z uvedeného dôvodu nebolo o trovách odvolacieho konania rozhodnuté.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.