Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 31. október 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/3/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115208385
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4115208385.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr.
Sidónie Sládečkovej a JUDr. Eriky Madarászovej v právnej veci žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL
FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, Karadžičova 2, 811 09 Bratislava, IČO: 47 258 713,
zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Marek Czompoly, s.r.o., so sídlom Ventúrska 16, 811
01 Bratislava, proti žalovanému: M. C., bytom G. 1, XXX XX L., o zaplatenie sumy 1.810,17 eura s

príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 7C/162/2015-45 zo
dňa 05.11.2015 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti týkajúcej sa splnenia dlhu
v splátkach m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 748,81 eura spolu s 8,05 %
ročnýmúrokomzomeškaniazdlžnejsumyod17.10.2014dozaplateniavsplátkachpo120eurmesačne
od právoplatnosti rozhodnutia vždy do 15. dňa v mesiaci vopred s tým, že omeškanie s plnením jednej

splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

V ostatnej napadnutej časti týkajúcej sa zamietnutia žaloby a trov konania odvolací súd tento rozsudok
z r u š u j e a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zastavil konanie v časti o zaplatenie 120 eur, žalovanému

uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 748,81 eura s 8,05 % ročným úrokom z omeškania od
17.10.2014 do zaplatenia v splátkach po 40 eur mesačne počnúc právoplatnosťou rozsudku, splatných
vždy do 15. dňa v mesiaci vopred pod stratou výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky
riadne a včas, vo zvyšku žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá
právo na ich náhradu. Tento rozsudok odôvodnil s odkazom na ustanovenia § 1 ods. 2, § 2, § 9 ods.
1,2, § 11 ods. 1, § 19 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a

pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinného v čase vzniku právneho
vzťahu (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), § 52 ods. 1,3,4, § 565, § 54, § 559 ods. 1,2, §
517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, § 160 ods. 1, § 96 ods. 1 a § 142 ods. 2 zákona č.
99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, účinného do 30. júna 2016
(ďalej len „Občiansky súdny poriadok“ alebo „OSP“). V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že žalobca

požadoval priznať istinu vo výške 1.810,17 eura spolu s úrokom z dlžnej úverovej istiny vo výške 39
% a 21,96 % ročne zo súm bližšie špecifikovaných v žalobe a úrokmi z omeškania vo výške 8,05 %
ročne. Návrh odôvodnil tým, že na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzavretej dňa 30.08.2012
poskytol žalovanému úver 660 eur s povinnosťou splácania*-/12 mesačných splátkach po 69,54 eura.
Toho istého dňa strany uzavreli aj zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej
karty (ďalej len "úverová zmluva") podľa zákona č. 129/2010 Z. z. a Rámcovú zmluvu o poskytovaní

platobných služieb (ďalej len "rámcová zmluva") podľa zákona č. 492/2009 Z. z. Obsahom úverovej
zmluvy bol záväzok žalobcu poskytnúť žalovanému revolvingový úver vo forme úverového rámca dovýšky 5000 eur. Napriek záväzku riadne splácať úver žalovaný tento záväzok nesplnil a uhradil len časť
dlžnej sumy vo výške 1.557,98 eura, pričom vyčerpal peňažné prostriedky vo výške 2.531,73 eura. V
dôsledku toho žalobca dňa 16.10.2014 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Žalovaný po podaní žaloby

dňa 21.04.2015 zaplatil sumu 120 eur, preto žalobca vzal v tejto časti návrh späť.

2. Súd po vykonanom dokazovaní mal za preukázané uzatvorenie žalobcom uvádzaných zmlúv dňa
30.08.2012. Predmetom zmluvy o spotrebiteľskom úvere bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru 660
eur so záväzkom úver uhrádzať v 12 mesačných splátkach po 69,54 eura. Ročná percentuálna miera

nákladov (ďalej len „RPMN“) predstavovala 46,79 %, výška úrokovej sadzba bola 39 % p.a., poplatok
za poistenie 3,33%, cena tovaru a služby 810 eur a priama platba predajcovi 150 eur. Žalovaný uhradil
žalobcovi časť dlžnej sumy 764,94 eura. Predmetom Zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere
a vydaní kreditnej karty bolo poskytnutie revolvingového spotrebiteľského úveru do výšky schváleného
úverového rámca 5000 eur za účelom kúpy tovaru alebo služieb. Aktuálna výška úverového rámca
predstavovala 600 eur, výška mesačnej splátky bola min. 5 % z dlžnej čiastky zaokrúhlenej na najbližší

vyšší násobok 300 eur, splatnosť 10. deň v mesiaci, úroková sadzba bola 28,68 % ročne, RPMN 45,94%
a poplatok za poistenie 3,33 %. Žalovaný vyčerpal z poskytnutého úverového rámca sumu 2.531,72
a uhradil 1.557,98 eura. Žalobca listom zo dňa 23.10.2014, doručeným dňa 27.10.2014, žalovanému
oznámil splatnosť úveru ku dňu 16.10.2014 a vyzval ho na zaplatenie dlžnej sumy 1.946,83 eura, ktorá
pozostáva z úverovej istiny 1.735,256 eura, dlžných úrokov z úveru a dlžného poistného poplatkov spolu

vo výške 211,58 eura. Súd urobil záver, že podľa znenia zmluvy mal žalovaný uhradiť žalobcovi sumu
834,48 eura. Výška RPMN bola podľa zmluvy 46,79 %, avšak súd po prepočte ustálil, že RPMN mala
byť správne uvedená vo výške 56,58 %, vychádzajúc zo sumy poskytnutého úveru 660 eur a zo sumy
834,48 eura, ktorá má byť splatená v 12 splátkach po 69,54 eura. Žalobca do RPMN nezahrnul ani
poplatok za poistenie, ktoré však žalobca uhrádzal. Keďže RPMN nebola v zmluve správne uvedená,

úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských
úveroch.

3. Súd konštatoval, že podľa bodu 1.1. zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere žalobca pri
výpočte RPMN nezohľadnil sumu určenú na úhradu poistného, pretože poistenie nie je podmienkou

poskytnutia revolvingového úveru a dlžník je oprávnený kedykoľvek odvolať svoj súhlas s poistením
revolvingového úveru. Žalovaný tento súhlas neodvolal, preto žalovaný mal úver poistený a poistné
splácal. RPMN podľa zmluvy predstavuje 45,94 % a táto zodpovedá 12 mesačným splátkam po 61 eur
(58,10 eura mesačná splátka + 2,90 eura poplatok za správu úveru), čo predstavuje celkovú čiastku na
zaplatenie 732 eur pri výške úverového rámca 600 eur. Pri zohľadnení poplatku za poistenie 3,33 %,

by RPMN bola vyššia, t. j. 53,88 %. S ohľadom na to, že v zmluve o revolvingovom spotrebiteľskom
úvere RPMN bola nesprávne uvedená v neprospech spotrebiteľa, spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch). Súd považoval
za opodstatnene žalovanú len sumu 748,81 eura, ktorá predstavuje rozdiel medzi vyčerpanou sumou
úveru 3.191,73 eura (660 + 2.531,73) a sumou 2.442,92 eura (764,94 + 1.557,98 + 120), ktorú žalovaný

doposiaľ uhradil. Z dôvodu, že sa žalovaný dostal s plnením tejto sumy do omeškania, patrí žalobcovi
aj úrok z omeškania 8,05 % ročne z dlžnej sumy od 17.10.2014 do zaplatenia, keďže splatnosť dlhu
nastala dňa 16.10.2014. Súd pri stanovení termínu omeškania vychádzal z rozpisu splátok predložených
žalobcom a z oznámenia o splatnosti pohľadávky. Zamietnutie žaloby vo zvyšku súd odôvodnil aj tým, že
úver sa považuje z vyššie uvedeného dôvodu za bezúročný a bez poplatkov. Náklady v sume 6,90 eura

spojené s uplatnením pohľadávky súd žalobcovi nepriznal, pretože nie je zrejmý ich dôvod a žalovaný
bližšie nešpecifikoval, za čo konkrétne mu mali tieto náklady vzniknúť. Pretože žalovaný je v nepriaznivej
finančnej situácii - poberá invalidný dôchodok v sume 220 eur mesačne a manželka starobný dôchodok
v sume 280 eur mesačne - súd povolil žalovanému splácať dlžnú sumu v splátkach.

4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol napadnutý rozsudok
zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Uviedol, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Nesúhlasil so záverom
súdu o tom, že úver sa v danom prípade považuje za bezúročný a bez poplatkov z dôvodu, že
RPMN bola vypočítaná nesprávne v neprospech spotrebiteľa, lebo do celkových nákladov nebolo pojaté

poistné. Poistenie bolo totiž pri oboch zmluvách dobrovoľné a dobrovoľný bol aj poplatok za poistenie,
pričom žalovaný mohol poistenie kedykoľvek v súlade s ustanoveniami zmluvy ukončiť. Tento poplatok
nemohol byť preto zarátaný do celkových nákladov úveru s poukazom na ustanovenie § 2 písm. g)
zákona o spotrebiteľských úveroch. Navyše postup súdu nebol správny, ak rozhodol o započítanímedzi jednotlivými úvermi, t. j. postupoval tak, že vypočítal rozdiel medzi poskytnutými finančnými
prostriedkami a poskytnutými platbami pre oba úvery spolu. Súd mal podľa neho vypočítať nárok na
vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia pre každý úverový prípad zvlášť. Okrem toho žalobca

namietal aj výšku povolených splátok v časti vyhovujúceho výroku rozsudku, pretože plnením dlhu v
splátkach po 40 eur mesačne dôjde k splateniu dlžnej sumy za 18 mesiacov a takáto doba splatnosti len
samotnej úverovej istiny je neprimeraná. V tomto smere poukázal na to, že podľa uzatvorených zmlúv
žalovaný mal dlh splácať po 69,54 eura a 58,10 eura, a vzhľadom na to za primerané považuje splátky
aspoň vo výške 150 eur mesačne.

5. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

6. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku,
účinného od 1. júla 2016, ďalej len „Civilný sporový poriadok“ alebo „CSP“), viazaný rozsahom odvolania
(§379CSP)akoajskutkovýmstavomtak,akohozistilsúdprvejinštancie(§383CSP),prejednalvecbez

nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1, § 378 ods. 1, § 219 ods. 3 CSP) a po prejednaní veci rozsudok
súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti týkajúcej sa splnenia dlhu v splátkach podľa § 388
CSP zmenil a v ostatnej napadnutej časti týkajúcej sa zamietnutia zvyšku žaloby a v súvisiacom výroku
o trovách konania podľa § 389 ods. 1 písm. b),c) CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie. Rozsudok v prvom výroku o zastavení časti konania z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby

sa stal v dôsledku absencie odvolania právoplatným.

7. Predmetom konania je žaloba žalobcu o zaplatenie sumy 1.810,17 eura s príslušenstvom a trovami
konania na tom základe, že žalobca poskytol žalovanému na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere
zo dňa 30.08.2012 úver v sume 660 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v 12 mesačných splátkach

po 69,54 eura, z čoho však uhradil len 764,94 eura. Strany uvedeného dňa zároveň uzavreli aj zmluvu o
revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty podľa zákona č. 129/2010 Z. z. a rámcovú
zmluvu o poskytovaní platobných služieb podľa zákona č. 492/2009 Z. z. tak, ako to konštatoval v opise
skutkového stavu aj súd prvej inštancie. Žalovaný vyčerpal peňažné prostriedky vo výške 2.531,73 eura
a tento úver sa zaviazal splácať riadne a včas, avšak svoj záväzok nesplnil a uhradil len časť dlžnej sumy

vo výške 1.557,98 eura. Žalobca pre neplnenie dohodnutých splátok žalovaným vyhlásil dňa 16.10.2014
mimoriadnu splatnosť úveru a žalovaný po podaní žaloby uhradil žalobcovi dňa 21.04.2015 sumu 120
eur, preto žalobca vzal v tejto časti žalobu späť a súd konanie čiastočne zastavil.

8. Posudzujúc opodstatnenosť dôvodov odvolania žalobcu v časti lehoty plnenia stanoveného v

splátkach odvolací súd pri námietke nesprávnosti výšky povolených splátok na zaplatenie sumy 748,81
eura s príslušenstvom vychádzal z ustanovenia § 160 ods. 1 OSP (obdobné ustanovenie § 232 ods.
3,4 CSP), podľa ktorého: „Ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od
právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže
vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením

jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.“ Zákon v tomto ustanovení teda stanovil
všeobecnú lehotu na plnenie uloženú súdnym rozhodnutím v rozsahu 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Či je v rozsudku súdu určená lehota plnenia v súlade s Občianskym súdnym poriadkom (teraz CSP)
a či je v konkrétnom prípade daný dôvod na splátky, je vo všeobecnosti potrebné posudzovať z oboch
strán, t. j. zo strany nielen dlžníka, ale aj veriteľa. Pri úvahe o určení lehoty na splnenie povinnosti podľa

citovaného zákonného ustanovenia alebo pri učení, že peňažné plnenie sa môže realizovať v splátkach,
je nutné vychádzať nielen z konkrétnych okolností prípadu a osobných a majetkových pomerov strán,
ale aj z postavenia strán konania, pričom treba posúdiť, či prípadné zaplatenie dlžnej sumy v splátkach v
určitej výške s ohľadom na výšku dlhovanej sumy, dĺžku omeškania dlžníka s platením a dobu, po ktorú
by týmto spôsobom došlo k zaplateniu dlhovanej sumy, nepredstavuje neúmerné zvýhodnenie dlžníka

na úkor veriteľa. Súd prvej inštancie v tomto prípade rozhodol o lehote plnenia v splátkach po 40 eur
mesačne, čo odôvodnil s tým, že žalovaný je v nepriaznivej finančnej situácii, poberá invalidný dôchodok
v sume 220 eur mesačne a jeho manželka má len starobný dôchodok v sume 280 eur mesačne. Zároveň
splátky povolil pod hrozbou straty výhody splátok, ak nedôjde k zaplateniu čo i len jednej splátky riadne
a včas.

9. Odvolací súd v súvislosti s povolením splátok žalovanému posúdil odvolanie žalobcu ako dôvodné
s ohľadom na celkovú výšku dlhu, ktorý žalovanému zostáva na zaplatenie, ako aj s ohľadom na
výšku splátok, ktoré si strany zmluvne dohodli a ktoré žalovaný ako zmluvnú povinnosť nedodržal.Povolenie splátok v nižšej sume s prihliadnutím len na pomery žalovaného, bez prihliadnutia na záujmy
veriteľa, by znamenalo narušenie zásady rovnosti strán sporu. Odvolací súd preto dospel k tomu, že
súd prvej inštancie rozhodol o daných splátkach bez náležitého zváženia vyššie opísaných zásad, t. j.

bez posúdenia dĺžky doby, po ktorú by povolením splátok 40 eur mesačne došlo k zaplateniu dlhovanej
sumy, ako aj bez zváženia, či takéto splátky nepredstavujú neúmerné zvýhodnenie dlžníka na úkor
veriteľa. S ohľadom na stanovisko žalobcu, ktorý v podstate súhlasil s povolením splátok, ako aj na
aktuálnu sociálnu situáciu žalovaného a s prihliadnutím na výšku splátok dohodnutých zmluvne odvolací
súd rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti zmenil a žalovanému povolil stanovený dlh zaplatiť

žalobcovi v splátkach po 120 eur mesačne od právoplatnosti rozhodnutia vždy do 15. dňa v mesiaci
vopred, pričom omeškanie s plnením jednej splátky bude mať za následok zročnosť celého plnenia.
Rozhodnutie odvolacieho súdu v časti týkajúcej sa plnenia v splátkach má povahu uznesenia, keďže
ide o rozhodnutie vyplývajúce z procesnoprávneho predpisu. Preto aj keď odvolací súd rozhodoval o
odvolaní proti meritórnemu výroku rozsudku prvoinštančného súdu, o odvolaní proti výroku o lehote
plnenia (§ 232 ods. 2,3 CSP) nerozhodol rozsudkom, ale uznesením.

10. V zamietajúcej časti žalobca namietal, že nie je správny záver súdu o tom, že úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov z dôvodu, že RPMN bola vypočítaná nesprávne v neprospech spotrebiteľa,
lebo do celkových nákladov nebolo pojaté poistné. Odvolací súd po prejednaní veci skonštatoval, že
podľa dojednania strán pri oboch zmluvách bolo poistenie skutočne dobrovoľné a dobrovoľný bol aj

poplatok za poistenie; poistenie a splátky poistného neboli podmienkou poskytnutia úverov, pričom
žalovaný mohol poistenie kedykoľvek v súlade s ustanoveniami zmluvy ukončiť. To znamená, že tento
poplatok nemusel byť zarátaný do celkových nákladov úveru s poukazom na ustanovenie § 2 písm. g)
zákona o spotrebiteľských úveroch. Odvolací súd považoval za opodstatnenú aj námietku žalobcu o
nesprávnosti postupu súdu v tom, že rozhodol o započítaní medzi jednotlivými úvermi, t. j. že postupoval

tak, že vypočítal rozdiel medzi poskytnutými finančnými prostriedkami a poskytnutými platbami pre
oba úvery spolu. Plnenia žalovaného bolo potrebné započítať pri každom zmluvnom vzťahu osobitne.
Odvolací súd tak konštatoval, že záver súdu prvej inštancie o úvere bez úrokov a bez poplatkov nie
je ani primerane - s ohľadom na obsah zmlúv a právnu úpravu - odôvodnený, a rozsudok je teda pri
tomto posúdení nepreskúmateľný. Nie je z neho zrejmé, ako súd hodnotil to, či žalovaný mal a na

základe čoho povinnosť uzavrieť zmluvu o poskytnutí doplnkovej služby - poistenia v zmysle § 2 písm.
g) zákona o spotrebiteľských úveroch a z ktorého ustanovenia zmluvy táto povinnosť vyplýva. Preto
odvolací súd dospel k tomu, že nie sú dané podmienky ani na potvrdenie a ani na zmenu zamietajúcej
časti rozsudku, a z toho dôvodu rozsudok v tejto časti zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, v ktorom
súd prvej inštancie opätovne posúdi podklady pre záver, ktorý by zodpovedal ustanoveniu § 2 písm. g)

zákona o spotrebiteľských úveroch. Okrem toho zváži prípadnú aplikáciu ustanovenia § 11 ods. 2 a §
7 zákona o spotrebiteľských úveroch.

11. V zmysle § 396 ods. 3 CSP o náhrade trov konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí
o veci.

12. Odvolací súd v závere poznamenáva, že pôvodný žalobca CETELEM SLOVENSKO, a.s., so sídlom
Panenská 7, 812 36 Bratislava, IČO: 35787783, bol dňom 30.06.2016 vymazaný z obchodného registra,
pričom podľa zápisu v obchodnom registri došlo k uvedenému dňu k cezhraničnému zlúčeniu so
spoločnosťou PARIBAS PERSONAL FINANCE sa, a.s., zapísanou v obchodnom registri Paríž pod č.

542097902RCSParissosídlomnaadrese1boulevardHaussman75009,Paríž,Francúzskarepublika,
a táto spoločnosť je právnym nástupcom pôvodného žalobcu. Preto v záhlaví uznesenia odvolací súd
uviedol ako žalobcu už tohto právneho nástupcu so zástupcom podľa pôvodného splnomocnenia v
súlade s ustanovením § 33b ods. 2 druhej vety Občianskeho zákonníka.

13. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421
CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).