Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. november 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/27/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4413206167
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Polyáková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4413206167.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a sudkýň JUDr.

Dagmar Podhorcovej a JUDr. Ingrid Doležajovej, v právnej veci žalobcov: 1/ Q. X., nar. XX. XX. XXXX,
bytom Q., Sv. Q. XXX/XX, 2/ P. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q., Sv. Q. XXX/XX, obidvaja zastúpení
JUDr. Marianom Janotom, advokátom so sídlom Bratislava, Čajakova 28, proti žalovaným: 1/ F. O., nar.
XX. XX. XXXX, bytom Q., W. XXX/XX, 2/ G. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q., W. XXX/XX, obidvaja
zastúpeníJUDr.RomanomJuríkom,advokátomsosídlomNovéZámky,Jazerná19,ozaplatenie18.500
eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcov v l. a 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky
zo dňa 17. októbra 2016 č. k. 9C/62/2014-236 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaným v l. a 2. rade priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia od žalovaných
domáhali zaplatenia 18.500 eur s príslušenstvom a žalovaným v l. a 2. rade priznal nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 %. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že strany sporu nesporne preukázali, že
uzatvorili kúpnu zmluvu dňa 04. 01. 2010 a dodatok k nej, podľa ktorej žalobcovia ako manželia odpredali
svoj byt vo výlučnom vlastníctve nachádzajúci sa v kat. úz. Q., do vlastníctva manželov - žalovaných.

Kúpna zmluva obsahuje všetky podstatné náležitosti podľa ust. § 588 OZ a nasledujúcich. Otáznym
zostalo, či žalovaní dostatočným spôsobom preukázali dohodu a vôľu zmluvných strán o kúpnej cene
dohodnutej v článku III. kúpnej zmluvy. Žalobcovia tvrdili, že pôvodne existovala medzi nimi ako stranami
sporu ústna dohoda o prevode dedičského podielu žalovanej v 2. rade na svojho brata, žalobcu v 1. rade,
ktorý mal predstavovať zvyšok kúpnej ceny. Napokon uviedli, že k takejto dohode nedošlo a trvajú na
tom, že sa so žalovanými dohodli tak, že zostatok kúpnej ceny vo výške 18.500 eur zaplatia žalobcom do
30. 06. 2011. Žalovaní naopak tvrdili, že zvyšok kúpnej ceny vo výške 18.500 eur bol medzi zmluvnými

stranami dojednaný tak, že sa vyplatí prevodom dedičského podielu žalovanej v 2. rade bezodkladne
v prospech svojho brata, žalobcu v l. rade z domovej nehnuteľnosti nachádzajúcej sa na W. ulici v
Q.. Žalovaní preukázali, že kúpnu cenu nevedeli a nemohli vyplatiť v celosti, bol im poskytnutý úver
vo výške 28.000 eur ktorý zaplatili žalobcom s tým, že zvyšok kúpnej ceny bude zaplatený prevodom
spoluvlastníckeho podielu. V tomto konaní ani zo strán sporu nepoprela, že na takejto dohode sa ústne
dohodli, dokonca s takýmto návrhom prišiel samotný žalobca v 1. rade, čo ani nepoprel, až neskôr
uviedol,ženapokonnesúhlasilstakýmtoriešením.Žalovanísvedeckýmivýpoveďamisvedkovmanželov

F., ako i samotnej ich matky H. X. potvrdili, že proti vlastnej vôli kúpili od žalobcov nehnuteľnosť len z
dôvodu, aby žalobca vedel vyplatiť svoje dlhy, pretože mu hrozila exekúcia. V tejto súvislosti poukázal
na ust. § 3 ods. 1 OZ, keď dospel k záveru, že žalobcovia vopred špekulatívnym spôsobom zosnovali
predaj svojho bytu, aby sa zbavili exekúcie, pritom sami dobre vedeli, že konajú v rozpore s dobrýmimravmi, keď vedeli, aká je finančná situácia a príjem manželov - žalovaných, ktorý nebude stačiť na
to, aby vedeli vyplatiť hypotekárny úver v takej výške, ako bola dohodnutá v kúpnej zmluve. Konanie v
rozpore s dobrými mravmi žalovaní preukázali tým, že proti ich vôli a ústnej dohode, na ktorej sa dohodli

ako rodina, žalobcovia konali inak a do kúpnej zmluvy a to článku III. bola zakomponovaná taká časť,
teda zaplatenie zvyšku kúpnej ceny, na ktorej sa zmluvné strany nedohodli. V danom prípade zhodný
prejav vôle zmluvných strán nebol v zostatku kúpnej ceny a práve túto časť kúpnej zmluvy v časti kúpnej
ceny považuje súd za neplatný právny úkon, na túto skutočnosť prihliadol z úradnej povinnosti. V tejto
časti považuje kúpnu zmluvu za neplatnú a z neplatného právneho úkonu sa potom žalobcovia nemôžu

s úspechom domáhať plnenia a to konkrétne zaplatenia zvyšku kúpnej ceny nehnuteľnosti. V ďalšej časti
vyhodnotil výpovede svedkov, neprihliadal na námietku žalobcov, že svedkovia vypovedali poväčšine
ako rodinní príslušníci, pretože v konaní bola vypočutá aj zamestnankyňa S. banky, a.s., pobočky v Q.,
ktorá jednoznačne potvrdila, že žalovaní nemali dostatok finančných prostriedkov, aby im bol poskytnutý
úver vo výške 46.500 eur a taktiež G.. S. M., ktorý vyhotovoval kúpnu zmluvu, a ktorý potvrdil, že
nie je možné do kúpnej zmluvy zakomponovať doplatok kúpnej ceny tak, ako sa strany dohodli. Preto

tieto výpovede považoval za hodnoverné, keď svedkovia jednoznačne potvrdili aj tú skutočnosť, že
žalobcovia boli v čase pred uzatvorením kúpnej zmluvy vo finančnej tiesni, tieto skutkové zistenia neboli
medzi stranami sporné a žalovaní preukázali, že práve kvôli tomuto proti ich vôli len pre záchranu
finančnej situácie žalobcov od nich kúpili byt. Z uvedených dôvodov bola naplnená skutková podstata
ust. § 3 ods. 1 OZ a neplatnosť právneho úkonu podľa § 39 OZ v časti zostatku kúpnej ceny a keďže

podstatná náležitosť kúpnej zmluvy nebola dojednaná v kúpnej zmluve jasne a určite, aj keď z kúpnej
zmluvy vyzerá, že áno, opak bol potvrdený, a preto z týchto dôvodov súd žalobu zamietol. O trovách
konania rozhodol podľa § § 255 CSP a priznal ich žalovaným v celom rozsahu, pričom o výške náhrady
trov konania rozhodne súd samostatným uznesením podľa ust. § 262 ods. 2 CSP.
2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadli v zákonnej lehote odvolaním žalobcovia v l. a 2. rade

a domáhali sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na nové konanie. V dôvodoch
svojho odvolania uviedli, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd pri
rozhodovaní neposudzoval platnosť právneho úkonu z hľadiska § 35 - § 37 OZ, avšak posudzoval
celý právny úkon v nadväznosti na ust. § 39. Je nesporné, že žalovaní uzatvorili kúpnu zmluvu,

presťahovali sa do predmetu kúpy a ich obranný útok, že sa domnievali, že kúpnu cenu budú môcť
zaplatiť nadobudnutím budúceho dedičstva, ktoré ako plnenie zmluvy by previedli na žalobcov v l. a 2.
rade považujú za účelový. Kúpna zmluva bola uzatvorená v súlade s ust. § 588 OZ, neboli v žiadnom
prípade porušené práva účastníkov zmluvy, ich zmluvná vôľa, voľnosť, slobodný prejav vôle a predmet
plnenia ako aj cena boli pri uzatváraní kúpnej zmluvy jasné a bezrozporné. Prvoinštančný súd nebral do

úvahy skutočnosť, že žalovaní v l. a 2. rade počas súdneho konania previedli byt na sestru žalobcu v l.
rade a žalovaného v 2. rade pani F., ako aj 1/6 domu na W. ulici v Q.. Keď súd prvej inštancie rozhodol o
zamietnutí žaloby z titulu neplatného právneho úkonu, mal sa vysporiadať aj s otázkou platnosti zmluvy
a posúdiť celkovo kúpnu zmluvu.

3. Žalovaní v l. a 2. rade navrhli rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Vo svojom
vyjadrení uviedli, že odvolatelia ako odvolací dôvod uviedli ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP, avšak tento
odvolací dôvod presnejšie nedefinovali. Nie je preto zrejmé, v čom vidia pochybenie súdu prvej inštancie
spočívajúce v nesprávnych skutkových zisteniach. Za relevantný odvolací dôvod namietaný žalobcami
treba považovať nesprávne právne posúdenie, keď právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo

skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav.
Súd v podrobnom, jasnom a presvedčivom odôvodnení aplikoval na zistený skutkový stav jednak § 3
ods. 1, § 39 OZ a § 588 OZ. Právne posúdenie súdom prvej inštancie spočíva v tom, že kúpna zmluva
svojim obsahom a účelom odporuje dobrým mravom, pretože chýba dohoda na podstatné náležitosti
kúpnejzmluvynakúpnejceneazodvolaniažalobcovnevyplýva,včomjetotoprávneposúdeniechybné.

Podľa § 216 ods. 1 CSP je súd viazaný žalobný návrhom žalobcov, títo sa domáhali zaplatenia sumy
18.500 eur s príslušenstvom a o ničom inom teda ani súd nemohol rozhodnúť. Žalobcovia sa nedomáhali
vydania bezdôvodného obohatenia, súd preto o takomto nároku nemohol rozhodnúť. Následný prevod
vlastníctva k nehnuteľnosti je z hľadiska tohto sporu bezpredmetný. V závere uviedli, že z rozsiahleho
dokazovania jednoznačne vyplýva správne skutkové zistenie súdu, že nebolo pohnútkou žalovaných

kúpiť byt od žalobcov, ale že ich o to žalobcovia uprosili. V slušnej spoločnosti sa nemôže považovať
za súladné s dobrými mravmi, ak niekto prijme pomoc a potom situáciu zneužije, aby od dobromyseľnej
pomáhajúcej osoby ešte vymáhal plnenie, ktoré mu zjavne nepatrí. Takéto konanie sa všeobecne
kvalifikuje ako zneužívanie práva a zneužívanie práva nemôže požívať súdnu ochranu.4. Prijatím zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) s účinnosťou od 01. 07.
2016 došlo k zrušeniu zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (§ 473 CSP). Podľa prechodného

ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré
v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Znamená to,
že nová právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem a
teda sa použije na všetky konania a to i na konania začaté predo dňom účinnosti Civilného sporového

poriadku, s výnimkami z toho základného pravidla ustanovenými v § 470 ods. 2 CSP.

5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou
osobou, v zákonom stanovenej lehote (§ 362 CSP) a že spĺňa náležitosti § 365 a nasl. CSP preskúmal
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP)
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok

súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť.

6. V predmetnej veci sa žalobcovia domáhali od žalovaných zaplatenia sumy 18.500 eur s
príslušenstvom na tom skutkovom základe, že žalovaní uzatvorili so žalobcami kúpnu zmluvu dňa 04.
01. 2010 a dodatkom k nej, predmetom ktorej bol predaj bytu a na základe kúpnej zmluvy v článku III.

si strany dohodli kúpnu cenu na 46.500 eur s tým, že časť kúpnej ceny vo výške 28.000 eur zaplatia
žalovaní z úveru a zostatok kúpnej ceny vo výške 18.500 eur mali žalovaní zaplatiť do 30. 06. 2011.

7. Podľa § 588 OZ z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu
odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú

cenu.

8. Kúpna zmluva je zmluva, ktorou sa jedna strana (predávajúci) zaväzuje odovzdať druhej strane
predmet kúpy a táto strana (kupujúci) sa zaväzuje predmet odovzdať a zaplatiť kúpnu cenu. Proces
vzniku kúpnej zmluvy Občiansky zákonník osobitne neupravuje, preto je potrebné vychádzať z

ustanovení, ktoré všeobecne upravujú vznik zmluvy (§ 43 a nasl. OZ). Na vznik kúpnej zmluvy je
potrebné, aby sa jej účastníci dohodli na jej podstatných náležitostiach (essentialia negotii), ktorým
sú: a/ predmet kúpy a b/ kúpna cena. V danom prípade nebolo sporným, čo tvorí predmet kúpy,
sporným zostala kúpna cena, ani nie tak jej výška ako spôsob, akým mala byť kúpna cena zaplatená.
Najdôležitejšou vlastnosťou kúpnej ceny je jej určitosť. Na výške kúpnej ceny alebo spôsobu jej

dodatočného určenia sa musia predávajúci a kupujúci dohodnúť v rámci rokovania o uzavretí kúpnej
zmluvy.

9. Súd prvej inštancie vychádzal z toho, že kúpna cena tak ako bola dohodnutá v kúpnej zmluve zo dňa
04. 01. 2010 čl. III. kúpnej zmluvy a to zostatok kúpnej ceny vo výške 18.500 eur, že má byť zaplatená

do 30. 06. 2011 nezodpovedá skutočnej vôli žalovaných. Podľa § 35 ods. 2 OZ právne úkony vyjadrené
slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny
úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom. Toto ustanovenie predpokladá, že
o obsahu právneho úkonu môžu vzniknúť pochybnosti, pre tento výklad formuluje výkladové pravidlá,
ktoré súdu ukladajú, aby tieto pochybnosti odstránil výkladom a to najmä gramatickým, logickým a

systematickým. Mimo toho súd posúdi, na základe vykonaného dokazovania, aká bola skutočná vôľa
účastníkovvčaseuzavretiaprávnehoúkonu.Interpretáciaobsahuprávnehoúkonupodľa§ 35ods.2OZ
nemôže nahradzovať alebo meniť uskutočnené prejavy vôle. Použitie zákonných výkladových pravidiel
a zisťovanie skutočnej vôle účastníkov smeruje iba k tomu, aby obsah právneho úkonu vyjadreného
slovami bol zistený v súlade so stavom, ktorý existoval v čase vzniku právneho úkonu. Súd pri úsudku

skutočnej vôle účastníkov prihliadne najmä na účel tohto úkonu, okolnosti, za ktorých k úkonu došlo a
tiež na následné chovanie účastníkov. V posudzovanom prípade súd prvej inštancie postupoval v súlade
s uvedenou metodikou výkladu právneho úkonu vyjadreného slovami. Žalobcovia vo svojom odvolaní
namietajú, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. S touto ich námietkou
sa nemožno stotožniť, pretože z obsahu celého spisového materiálu jednoznačne vyplýva, že to boli

žalobcovia, ktorí oslovili žalovaných, aby od nich odkúpili ich byt z dôvodu ich finančných ťažkostí.
Tieto skutočnosti v konaní boli jednoznačne preukázané tak výsluchom strán sporu, ako aj v konaní
vypočutých svedkov, pričom svedecké výpovede súd prvej inštancie riadne vyhodnotil tak, ako mu
ukladá ust. § 220 ods. 2 CSP. Hodnotenie dôkazov bolo konzistentné, z rozhodnutia vyplýva celkovápresvedčivosť a závery prijaté súdom prvej inštancie dostatočne rezultujú z odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia. Skutkové zistenia, že žalobcovia boli vo finančnej tiesni neboli medzi stranami sporné,
tvrdili to aj samotní žalobcovia, dokonca túto vedomosť mal aj svedok G.. Prakticky všetky strany sporu

ako aj svedkovia sa zhodli na tom, že pred uzavretím zmluvy sa uvažovalo o tom, že zvyšná časť
kúpnej ceny sa bude kompenzovať prevodom spoluvlastníckeho podielu žalovaných na dom, v ktorom
v súčasnosti bývajú žalobcovia. Toto potvrdil i svedok Ing. M., ktorý nie je v príbuzenskom pomere so
žiadnou stranou sporu a sám uviedol, že takáto podmienka v zmluve nemôže byť zakotvená, a že tam
musí byť uvedená konkrétna suma. Tieto skutkové zistenia medzi stranami sporu neboli sporné, a preto

nemožno vychádzať z toho, že by súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým záverom.

10. Žalobcovia ďalej namietajú nesprávne právne posúdenie veci. Právnym posúdením je činnosť súdu,
pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu
právnunormu.Nesprávnymprávnymposúdenímvecijeomylsúdupriaplikáciiprávanazistenýskutkový
stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis,

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho však interpretoval, alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Zo spisu vyplýva, že žalobcovia v konaní na súde
prvej inštancie realizovali svoje procesné práva strany sporu občianskeho súdneho konania a z ničoho
nemožno vyvodiť, že by im bola odňatá možnosť konať pred súdom. Odvolací súd sa plne stotožňuje s
právnym posúdením súdu prvej inštancie a ako na správne už len ďalej poukazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

Odvolací súd dospel k záveru, že dohoda ohľadne kúpnej ceny nie je určitá, pretože jednoznačne vôľa
strán sporu nebola uzatvoriť kúpnu cenu v kúpnej zmluve takým spôsobom, ako táto bola zakotvená v
článku III. kúpnej zmluvy. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdil.

12. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1
CSP a žalovaným, ktorí v konaní mali plný úspech priznal nárok na ich náhradu. O výške náhrady trov
konania rozhodne podľa § 262 ods. 1 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie

znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).