Uznesenie ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 7. november 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19Co/283/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116209875
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8116209875.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v spore žalobkyne: G. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom X., P. XX/XX, zastúpená
JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom vo Svidníku, Sovietskych hrdinov 163/66, proti
žalovanému: Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00151653,
zastúpenú Advokátskou kanceláriou Mária Grochová a partneri s.r.o., so sídlom Bočná 10, Košice -
mestská časť Staré mesto, o primerané finančné zadosťučinenie, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku

Okresného súdu Prešov č.k. 11C/161/2016-29 zo dňa 28.09.2016 takto

r o z h o d o l :

Mení rozsudok v napadnutom výroku o trovách konania tak, že stranám sporu nárok na náhradu trov
konania nepriznáva.
Stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu o primerané finančné zadosťučinenie vo výške

974,48 eur zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 262 ods. 1, 2 v spojení s § 255 ods. 1 a
§ 257 CSP.
2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 3 ods. 5, § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o
ochrane spotrebiteľa a skonštatoval, že finančné zadosťučinenie má byť satisfakciou pre poškodeného
spotrebiteľa a zároveň má plniť sankčnú funkciu voči nečestným dodávateľom, aby ich odradilo od

porušovania práv spotrebiteľa. Tým, že veriteľ uplatnil svoje ústavné právo zakotvené v čl. 46 ods.
1 Ústavy SR podaním žaloby na zaplatenie svojej pohľadávky, hoci čiastočne premlčanej, v žiadnom
prípade nemožno vyhodnotiť tak, že tým porušil práva spotrebiteľa alebo že porušil svoju povinnosť, lebo
z ust. § 5b citovaného zákona nie je možné vyvodiť, že veriteľ nemôže uplatňovať na súde premlčanú
pohľadávku. Formulácia v § 3 ods. 5 citovaného zákona znamená aktívne uplatnenie konkrétneho
porušenie práva spotrebiteľa alebo povinnosti dodávateľa, a to zo strany spotrebiteľa na súde, ktoré

musí byť úspešné. V danom prípade to splnené nebolo, lebo žalobkyňa v pôvodnom konaní celý čas
namietala iné okolnosti, ktoré súd nezohľadnil a ani raz nepoukázal na premlčanie nároku. Sama pritom
vytýka protistrane, že mala vedieť o premlčaní.
3. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie skonštatoval, že v konaní
bol úspešný žalovaný v plnom rozsahu, preto mu súd priznal plnú náhradu trov konania. Nezistil
žiadny dôvod na aplikáciu výnimočného ust. § 257 CSP na nepriznanie tohto nároku s poukazom na

odôvodnenie rozsudku a nepoctivé správanie sa samotnej žalobkyne.
4. Proti uvedenému uzneseniu, a to čo do výroku o trovách konania v zákonom stanovenej lehote podala
odvolanie žalobkyňa, a to z dôvodu neúplne zisteného skutkového stavu a nesprávneho právneho
posúdenia veci. Poukázala na skutočnosť, že jej žalobu o primerané finančné zadosťučinenie súd
zamietol, lebo vo veci vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 10C/264/2010 aplikoval § 5b
zákonač.250/2007Z.z.(čobolpostupzákonnýasprávny),čímjuzbavilmožnostiposúdiťňouuplatnené

právo na ochranu proti veriteľovi, a to čo sa týka náležitostí úverovej zmluvy a neprijateľných poplatkov.
Ak by nárok premlčaný nebol, súd by sa zaoberal dôvodmi jej žaloby, kedy by bola v konaní úspešná.Zároveň poukázala aj na svoje ťaživé osobné pomery. Žije zo starobného dôchodku, mesačne platí
inkaso vo výške 100 eur a na lieky z dôvodu jej zlého zdravotného stavu dopláca mesačne 30 eur.
Pracovný pomer ukončila 22.02.2016, kedy jej zo mzdy bola zrážaná pre nebankovky mesačne suma po

260 eur. Na súde sa vedú viaceré konania voči nej, všetky úvery boli predražené a nebankové subjekty a
inkasnéspoločnostisanajejúkorneoprávneneobohacovaliaobohacujú.Od06.04.2016jejbolpriznaný
starobnýdôchodokvovýške375,10eurmesačne,očompredložilarozhodnutieSociálnejpoisťovne,ako
ajvýpiszelektronickejzdravotnejkartyatiežpokladničnédokladyoplatbáchzalieky,akoajďalšielistiny.
Uviedla, že na Okresnom súde Bratislava II sa vedie jedno spotrebiteľské súdne konanie a na Okresnom

súde Prešov 33 konaní, ktorých spisové značky nešpecifikovala. Pripojila aj tlačivo pre dokladovanie
pomerov účastníka. Navrhla vyhotoviť výpis o jej súdnych konaniach, kde vystupuje v pozícii žalovanej
alebo žalobkyne a uviedla, že vedú sa aj exekučné konania proti nej. Je tiež zaťažená rozhodcovskými
rozsudkami. Navrhla preto rozsudok v napadnutom výroku zmeniť a žalovanému náhradu trov konania
nepriznať.
5. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 C.s.p.) proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 C.s.p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu, ako aj
konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 389 a nasl. C.s.p. a bez nariadenia
pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné.

7. Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci (§ 255 ods. 1 CSP).
8. Výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitné zreteľa (§ 257
CSP).
9. V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t.j. strane,
ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane. Úspech vo veci sa

zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. O plný
úspech žalobcu vo veci ide vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom,
t.j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v plnom rozsahu. Strana, ktorá mala plný úspech vo veci, má nárok na
náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala.
10. Výnimkou pri rozhodovaní o trovách konania je ust. § 257 CSP, ktorého účelom je umožniť

súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného
absolučného práva. Je výrazom skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kauzistický, aby
postihol celú rozmanitosť života, právo sa dotvára sudcovským výkladom v medziach ustanovených
všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k
inémuzáveruonáhradetrovkonania,nežbyplynulizpoužitiavšeobecnýchzásadnáhradytrovkonania.

Civilný sporový poriadok vyžaduje pre realizáciu tohto sudcovského moderačného práva, aby v danom
prípade išlo o výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa. Jednou zo skupín prípadov,
v ktorých aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy, sú prípady charakteristické sociálnym
aspektom, ktorý vystupuje do popredia vtedy, keď povinná strana sporu nemôže uhradiť náhradu trov
konania z dôvodov, ktoré sama nezavinila alebo ich môže uhradiť len s veľkými ťažkosťami. V takýchto

prípadoch súd zohľadňuje osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch strán, prihliadne na
postoj strán v konaní a prípadne iné okolnosti. Môže tak dospieť k záveru o úplnom nepriznaní trov
konaniaúspešnejstranealeboonepriznaníčiastočnom,atoprávesohľadomnaintenzitupreukázaných
dôvodov hodných osobitného zreteľa (viď. uznesenie Ústavného súdu SR z 08.12.2011, sp. zn. II.
ÚS/563/2011).

11. Ako z uvedeného vyplýva, v sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje
predovšetkým zásadou úspechu v konaní (§ 255 CSP). Aplikácia ust. § 257 CSP prichádza do úvahy v
prípadoch, keď síce sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa § 255 a
nasl. CSP, súd však dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov
celkom alebo sčasti neprizná. Výnimočnosť pritom môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj

v okolnostiach u strán sporu. Pritom rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 CSP
sa nesmie javiť ako neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania a nesmie odporovať dobrým mravom.
12. Judikatúra konštatovala, že ustanovenie § 257 CSP nie je možné považovať za predpis, ktorý by
zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie, ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať,
či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné

pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Uvedené ustanovenie je možné
vykladať tak, že je naň možné prihliadať kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o
trovách konania (pozri uznesenie NS SR z 28.01.2010, sp. zn. 2M Cdo/17/2009).13. Odvolací súd má za to, že v predmetnej veci súd prvej inštancie, aj keď v bode 18 odôvodnenia
rozsudku uviedol, že priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, lebo bol
v konaní úspešný a nezistil žiadny dôvod pre aplikáciu ust. § 257 CSP na nepriznanie tohto nároku

a poukázal na odôvodnenie tohto rozsudku a nepoctivé správanie sa samotnej žalobkyne, čo bližšie
nerozviedol nerozhodol správne. Z uvedeného je možné usúdiť, že súd prvej inštancie sa nezaoberal
sociálnymi aspektmi na strane žalobkyne, a to najmä čo sa týka jej príjmu a výdavkov, rovnako
nevzal do úvahy ani jej zdravotný stav v súvislosti s čím má zvýšené výdavky. Žalobkyňou uvedené
skutočnosti neboli predmetom posudzovania súdu prvej inštancie. Odvolací súd sa v dôsledku odvolania

žalobkyne musel zaoberať aj skúmaním dôvodov hodných osobitného zreteľa na strane žalobkyne,
ako aj skutočnosťou, že žalobkyňa si v predmetnom konaní uplatňovala nároky v súvislosti s jej
postavením ako spotrebiteľky vo vzťahu so žalovaným. Už skutočnosť, že žalovaný si voči žalobkyni
v inom konaní uplatňoval nároky odvodzujúce zo spotrebiteľského vzťahu so žalobkyňou zakladajú
dôvod pre posúdenie podmienok na aplikáciu ust. § 257 CSP. Vzhľadom preto na osobné, majetkové
a sociálne pomery žalobkyne, s prihliadnutím aj na charakter predmetu konania, ako aj na skutočnosť,

že nepriznaním náhrady trov konania žalovanému tento nebude tak finančne strádať ( je peňažným
ústavom, ktorý dosahuje značne zisky), ako by bola postihnutá žalobkyňa, ak by jej bola uložená
povinnosť nahradiť trovy konania žalovanému, odvolací súd zmenil rozsudok vo výroku o trovách
konania tak, že stranám sporu nárok na ich náhradu nepriznal, a to aplikujúc ust. § 257 CSP.
14. Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd rozhodnutie v napadnutom rozsahu zmenil podľa §

388 CSP, lebo neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie tak, že stranám sporu
nárok na náhradu trov konania nepriznal.
15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného
sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP).