Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. september 2017

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 12C/122/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414202212
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Šalamún

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2017:6414202212.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudcom JUDr. Vladimírom Šalamúnom v právnej veci

žalobcu:TELERVISPLUSa.s.,sosídlomStaréGrunty7,84104Bratislava,IČO:35717769,zastúpený:
JUDr. Alan Strelák, advokát, so sídlom Na vŕšku 12, 811 01 Bratislava, proti žalovanému: Y. X., Q..
XX.XX.XXXX, U. W. U. XXX, XXX XX W. U., zastúpenému: Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár,
s.r.o.,sosídlomKuzmányho29,04001Košice,IČO:47234466,ozaplatenie664,40€spríslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 111,75 € spolu s úrokom z omeškania vo
výške 8,75 % ročne zo sumy 111,75 € od 15.07.2012 až do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti

tohto rozhodnutia.
II. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a .
III. Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka dojednaná v ustanovení bodu 3 Obchodných podmienok
žalobcu v znení: „Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ dlžník/spoludlžník nesplní svoj záväzok podľa čl.
II Zmluvy o úvere je veriteľ oprávnený požadovať od dlžníka/ spoludlžníka zároveň zmluvnú pokutu za
omeškanie vo výške 3,3 % istiny pri úvere poskytnutom na 13 mesiacov a vo výške 3,1 % istiny pri úvere
poskytnutom na 7 mesiacov a to za každý aj začatý mesiac omeškania až do zaplatenia celkovej dlžnej

čiastky. Zmluvná pokuta je splatná v okamihu, keď sa dlžník dostal do omeškania s úhradou ktorejkoľvek
splátky“, j e n e p l a t n á z dôvodu neprijateľnosti tejto zmluvnej podmienky.
IV. Súd žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania vo výške 71,4 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 16.10.2013 doručenou tunajšiemu súdu dňa 27.02.204 si žalobca uplatnil voči
žalovanému nárok na zaplatenie sumy 664,40 € s príslušenstvom titulom splnenia záväzku v zmysle
Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 04.11.2011. Žalobca sa tiež domáhal náhrady
trov konania spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku a trovách právneho zastúpenia.

2. Žalobca v žalobe uplatnený nárok odôvodnil tým, že dňa 04.11.2011 so žalovaným, ako dlžníkom,
uzatvoril Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanému úver
vo výške 700,00 €, za odplatu vo výške 266,00 €. Zmluvou sa žalovaný zaviazal celkovú čiastku 966,00
€ uhradiť v 13 mesačných splátkach a to prvých 3 mesačných splátkach vo výške 3,50 € a ďalej v 10
mesačných splátkach vo výške 95,55 €. Prvá splátka bola splatná 10. deň po uzavretí zmluvy a každá
ďalšia až do úplného zaplatenia bola splatná v 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Žalovaný
uhradil žalobcovi sumu 301,60 €, pričom posledná uhradená suma vo výške 50,00 bola uhradená dňa

28.03.2013.Vzhľadomnato,žežalovanýneplnilriadneavčasvzmyslesplátkovéhokalendára, žalobca
v Predžalobnej upomienke zo dňa 23.08.2012 upozornil žalovaného na možnosť uplatnenia práva podľa
§53ods.8Občianskehozákonníka,t.j.naprávožiadaťozaplateniecelejpohľadávky.Následnežalobca
v Oznámení o zosplatnení záväzku zo dňa 25.10.2012 oznámil žalovanému, že celý dlh sa stal splatnýku dňu 14.07.2012. Žalobca si uplatnil aj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 3,30 % istiny
úveru, t.j. 23,10 €, a to za každý začatý kalendárny mesiac omeškania až do dosiahnutia maximálnej
prípustnej hranice určenej podľa § 3a nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z..

3. Platobným rozkazom č.k. 16Rob/229/2014-15 zo dňa 17.06.2014 tunajší súd uložil žalovanému
povinnosť aby do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatil žalobcovi sumu 664,40 €,
zákonný úrok z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 664,40 € od 15.07.2012 až do zaplatenia,
zmluvnú pokutu spolu vo výške 115,50 € (t.j. mesačná zmluvná pokuta vo výške 23,10 € x 5 mesiacov

omeškania od júla 2012 do novembra 2012) a nahradil trovy konania alebo, aby v tej istej lehote podal
odpor na tomto súde.

4. Žalovaný proti platobnému rozkazu dňa 04.07.2014 podal odpor, v ktorom uviedol, že v
prejednávanom prípade ide o vzťah spotrebiteľský. Na základe absencie podstatných obligatórnych
náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere a to termínu konečnej splatnosti, má žalobca nárok len na

vrátenie ním poskytnutej istiny pôžičky vo výške 700,00 € bez úrokov a poplatkov. Zároveň žalovaný
namietolpohľadávkuvzniknutúzozmluvyoúvereauhradenézsplátkykeďžalobcauvádza,žežalovaný
doposiaľ uhradil sumu len vo výške 301,60 €. Do tejto sumy žalobca nezapočítava uhradenú sumu
286,65 € za poskytovanie domáceho servisu. Má za to, že Zmluva o poskytovaní domáceho servisu
bola uzatvorená na základe zmluvy o úvere a touto zmluvou dochádzalo iba k obchádzaniu zákona

o spotrebiteľských úveroch a jej jediným účelom bolo rozdelenie platieb za poskytnutý úver, tým, že
žalobca mal platiť za služby, ako preberanie a zaúčtovanie peňažnej hotovosti určenej na úhradu
splátky, teda bežné povinnosti žalovaného ako veriteľa. Zmluvu o poskytovaní domáceho servisu došlo
k rozporu s dobrými mravmi a obchádzaniu zákona, splátky, ktoré žalovaný uhradil za poskytovanie
domáceho servisu sú splátkami samotného úveru. Obchodný zástupca žalobcu mal pokyn, aby zmluvu

o domácom servise dával podpisovať veľkú súčasnosť zmluvy o úvere bol. Žalovaný takisto namietol
zmluvnú pokutu, ktorá je ukážkovou neprijateľnou sankciou, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu a
hrubý nepomer práva a povinností v neprospech spotrebiteľa a je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
Na základe uvedeného žiadal, aby z súd platobný rozkaz zrušil v celom rozsahu a bolo nariadené na
pojednávanie.

5. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 24.03.2017 uviedol, že žalovaný uhradil len sumu vo výške
301,60 €, čo predstavuje úhradu len pre prvých šiestich splátok v plnom rozsahu a čiastočnú úhradu v
siedmej splátky, čiže žalovaný svoj dlh neuhradil v sume vo výške 664,40 €. K Zmluve o poskytovaní
ich domáceho servisu žalobca uviedol, že žalovaný svojím podpisom samostatnej žiadosti o poskytnutie

domáceho servisu si objednal službu domáci servis ako ďalšiu službu za portfólia služieb poskytovaných
žalobcom. Žalovaný sa za poskytnutie služby domáci servis zaviazal žalobcovi uhradiť odmenu vo
výške 286,65 € a to v troch v pravidelných mesačných splátkach vo výške 95,55 €. Vzhľadom na to,
že poskytovanie služby domáci servis je predmetom samostatnej objednávky v samostatnej zmluve,
uzavretie Zmluvy o poskytovaní domáceho servisu v žiadnom prípade nie podmienkou na získanie

spotrebiteľskéhoúveru.PoukázalnastanoviskoNárodnejbankySlovenskavzmysle,ktoréhodoodplaty
by nemali byť zahrnuté tie odplatného plnenia, ktoré vznikli na základe vlastnej iniciatívy spotrebiteľa
bez toho, aby to bolo vo výslovnom záujme veriteľa pred podpisom zmluvy, pričom za takéto plnenia
pokladá aj plnenia v podobe dobrovoľných platieb za poistenie a poplatky za voliteľné na služby.

6. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 16.08.2017 uviedol, že Zmluva o poskytovaní domáceho
servisu a Zmluva o spotrebiteľskom úvere spolu súvisia. Vyplýva to nepochybne z obsahu Zmluvy o
poskytovaní domáceho servisu, z dátumu uzavretia (obe súčasne podpísané) rovnako, ako z obsahu
vyplýva značná nerovnováha v neprospech spotrebiteľa. Ide o náklady súvisiace, pričom Zmluvu o
domácom servise ako doplnkovú zmluvu nemohol spotrebiteľ bez úverovej zmluvy podpísať, a preto je

vzájomná viazanosť nespochybniteľná. Zmluva o poskytovaní domáceho servisu je ako neprijateľná
zmluvu podmienka neplatná, je zmluvnou podmienkou ktorá sa odchýlila od Občianskeho zákonníka
v neprospech spotrebiteľa a bola prostriedkom žalobcu, ktorý sa snažil obísť zákonom stanovenú
maximálnu výšku odplaty za poskytnutý úver. Tým, že žalovaný, ako spotrebiteľ podpísal Zmluvu o
poskytovaní domáceho servisu, ktorá mu bola predložená bez možnosti zmeny, a na ktorú žalobca

viazal uzavretie zmluvy o úvere a tým, že služba domáceho servisu bola spoplatňovaná, pričom táto
služba pozostávala zo základných povinností každého veriteľa a spôsob platby nebolo možné dohodnúť
inak, ako osobným prevzatím hotovosti, si žalovaný jednoznačne zhoršilo svoje zmluvné postavenie,
došlo k odchýleniu od ustanovení Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa. Služby zaradenépod domáci servis, ako starostlivosť pri poskytnutí úveru, zaúčtovanie peňažnej hotovosti ako splátky
úveru, vedenie a kontrola splátkového kalendára, oznamovanie termínu splátok ako aj o následkoch
nesplácania nie sú nadštandardné a súvisia so zákonnými povinnosťami žalobcu ako poskytovateľa

úveru, pričom sú upravené aj v obchodných podmienkach, preto nie je dôvod na ich opakovanú zmluvnú
úpravu ani na požadovanie odplaty za ich poskytovanie, tak ako to vyplýva zo zmlúv o poskytovaní
domáceho servisu. Je bežnou praxou žalobcu, že pri uzatváraní úverových zmlúv musí dôjsť taktiež k
uzavretiu Zmluvy o poskytovaní domáceho servisu. Skutočnému účelu Zmluvy o poskytovaní domáceho
servisu je len výrazne navýšiť odplaty za poskytnutý úver, na, ktorý je viazaná a to viac ako 100 % a to

tak, aby táto suma navyšujúce odplatu uvedenú v úverovej zmluve, nebola v nej priamo uvedená. Týmto
postupom žalobca dosahuje to, že odplata za domáci servis sa nezapočítava do výpočtu RPMN. Týmto
spôsobom dochádza zo strany žalobcu k obchádzaniu zákona .

7. Súdne pojednávanie sa dňa 21.09.2017 konalo v neprítomnosti žalobcu, právneho zástupcu žalobcu
a žalovaného. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní podané písomné vyjadrenia rozšíril čo sa

týka dôvodov bezúročnosti a bez poplatkovosti spotrebiteľskej zmluvy o dôvody podľa § 9 ods. 2 písm.
f), j) a k) zákona č. 129/2010 Z.z.. Čo sa týka Zmluvy o poskytovaní Domáceho servisu mal za to,
že sa jedná o službu, ktorej účelom bolo dosiahnuť vyššiu odplatu za poskytnutý spotrebiteľský úver
bez toho, aby tento parameter musel byť rátaný do RPMN. Nakoľko dohoda o poskytnutí domáceho
servisu nie je služba, ktorá by bola určená nejakou pevnou odplatou ale jej výška sa líši aj v závislosti

od poskytnutého úveru, mal za to, že je neprimerane vysoká. Podľa jeho názoru sa jedná o neprijateľnú
podmienku spotrebiteľskej zmluvy, ktorá spôsobuje hrubý nepomer práv a povinností zmluvných strán,
a preto je neplatná. Ďalej podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka je zmluvnou podmienkou, ktorá
sa odchýlila od Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa. Jedná o obchádzanie vlastne
predpisovoochranespotrebiteľa.Žalovanýnemalnavýber,museltútopodmienkupodpísať,abyobdržal

predmetný spotrebiteľský úver. Na výsluchu svedka H. F. netrval.

8. Súd vykonal vo veci dokazovanie a po oboznámení sa so žalobou podanou dňa 27.02.2014,
Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 04.11.2011, predžalobnou upomienkou zo
dňa 23.08.2012 a dokladom o jej odoslaní žalovanému, oznámením o zosplatnení záväzku zo dňa

25.10.2012 a dokladom o jeho odoslaní žalovanému, plnomocenstvom právneho zástupcu žalobcu
zo dňa 15.11.2013, odporom žalovaného zo dňa 04.07.2014, plnomocenstvom právneho zástupcu
žalovaného zo dňa 02.07.2014, vyjadrením žalobcu zo dňa 11.08.2014, vyjadrením žalobcu zo dňa
24.03.2017, Zmluvou o poskytovaní domáceho servisu zo dňa 04.11.2011, žiadosťou o poskytnutie
domáceho servisu zo dňa 04.11.2011, vyjadrením žalovaného zo dňa 16.08.2017, kartou o splatení

domáceho servisu a výpočtom RPMN zistil nasledovný skutkový stav:

9. Žalovaný ako dlžník, uzatvoril dňa 04.11.2011 so žalobcom, ako veriteľom, Zmluvu o spotrebiteľskom
úvere č. XXXXXXXXX. Veriteľ na základe tejto zmluvy pri jej podpise poskytol dlžníkovi bezúčelový,
hotovostný, spotrebiteľský úver vo výške 700,00 € (ďalej len „istina“). Úver bol poskytnutý za celkový

úrok vo výške 20% z istiny. Za poskytnutie úveru si veriteľ účtoval odmenu vo výške 18 % z istiny
(úrok a servisný poplatok ďalej spolu len „odplata“). Dlžník sa v zmysle tejto zmluvy zviazal uhradiť
veriteľovi istinu vo výške 700,00 €, odplatu vo výške 266,00 €, celková dlžná čiastka na úhradu
predstavovala 966,00 €. Dlžník sa zaviazal uhradiť veriteľovi úver riadne a včas vrátane odplaty v
mesačných splátkach, a to nasledovne: v prvých 3 mesačných splátkach vo výške 3,50 € (splátky úroku)

a ďalej v pravidelných rovnomerných 10 mesačných splátkach vo výške 95,55 €, pričom prvá splátka
bola splatná 10. deň po uzatvorení zmluvy, každá ďalšia splátka až do úplného zaplatenia bola splatná
30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Priemerná RPMN ku dňu podpisu zmluvy činila 45,11
%. Neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy boli Obchodné podmienky, ktoré tvorili prílohu tejto zmluvy
na základe ich dôkladného oboznámenia sa pred podpisom tejto zmluvy boli obom zmluvným stranám

známe v čase podpisu s zmluvy, čo zmluvné strany potvrdili svojím podpisom na tejto zmluve. V zmysle
bodu 1. Obchodných podmienok RPMN činila 67,70 %. V zmysle bodu 2. Obchodných podmienok
konečnou splatnosťou úveru sa v zmysle zmluvy o úvere rozumie uhradenia poslednej splátky veriteľovi,
pričom doba z trvania úveru je od uzatvorenia zmluvy o úvere do konečnej splatnosti úveru. V bode 3
Obchodných podmienok sa zmluvné strany dohodli, že pokiaľ dlžník/spoludlžník nesplní svoj záväzok

podľa čl. II Zmluvy o úvere je veriteľ oprávnený požadovať od dlžníka/ spoludlžníka zároveň zmluvnú
pokutu za omeškanie vo výške 3,3 % istiny pri úvere poskytnutom na 13 mesiacov a vo výške 3,1 %
istiny pri úvere poskytnutom na 7 mesiacov a to za každý aj začatý mesiac omeškania až do zaplatenia
celkovej dlžnej čiastky. Zmluvná pokuta je splatná v okamihu, keď sa dlžník dostal do omeškanias úhradou ktorejkoľvek splátky. V zmysle bodu 8 Obchodných podmienok veriteľ povedie u dlžníka
záznamy o platbách v splátkovom kalendári. Dlžník sa zaväzuje vždy pri platbe lebo po vyžiadaní
splátkový kalendár veriteľovi, zástupcovi alebo zamestnancovi veriteľa predložiť k nahliadnutiu, ďalej

sa zaväzuje uschovávať záznam o úhradách po celú dobu trvania záväzku a neuskutočňovať do tohto
záznamu žiadne zmeny, doplnky, inak sa vystavuje postihu v zmysle platných právnych predpisov.

10. Dňa 04.11.2011 žalobca, ako poskytovateľ, a žalovaný, ako klient, uzatvorili Zmluvu o poskytovaní
domáceho servisu. V zmysle bodu 1.1 predmetom tejto zmluvy je úprava vzájomných práv a povinnosti

zmluvných strán pri využívaní domáceho servisu klientom. Domáci servis je poskytovanie konzultačných
a nadštandardných služieb, ktoré spočívajú v starostlivosti o klienta pri poskytovaní úveru na základe
Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 04.11.2011 uzatvorenej medzi poskytovateľom ako veriteľom
a klientom ako dlžníkom (ďalej len „zmluva o úvere“). Je to najmä služba spočívajúca v preberaní
a zaúčtovaní peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátky úveru, vedenie a kontrola splátkového
kalendára, upozornenie na termín splátky a na prípadné následky nesplácania (ďalej len „domáci

servis“). V zmysle bodu 2.1 zmluvy poskytovateľ sa zaväzuje poskytovať klientovi domáci servis, a to v
mieste trvalého bydliska klienta, resp. na mieste určenom po vzájomnej dohode zmluvných strán. Klient
sa v bode 2.2 zmluvy zaväzuje využívať domáci servis a zaplatiť poskytovateľovi odmenu v celkovej
výške 286,65 € a to v pravidelných troch mesačných splátkach vo výške 95,55 €. Splátky odmeny
sú splatné pri preberaní splátok úveru v zmysle zmluvy o úvere. Táto zmluva je v zmysle bodu 3.1

uzatvorená na dobu neurčitú a zaniká písomnou dohodou zmluvných strán, splnením za záväzkov ich
strát v plnom rozsahu alebo zánikom zmluvy, ktorá je predmetom domáceho servisu.

11. Listom zo dňa 25.10.2012 nazvaným Oznámenie o zosplatnení záväzku žalobca oznámil
žalovanému, že jeho celý dlh vo výške 764,40 € vyplývajúci zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č.

XXXXXXXXX zo dňa 04.11.2011 bol ku dňu 14.07.2012 zosplatnený z dôvodu omeškania žalovaného
s jeho splácaním.

12. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v deň uzatvorenia Zmluvy o
spotrebiteľskom úvere č. (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva

bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých

obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré

spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať

svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom v deň uzatvorenia Zmluvyo spotrebiteľskom úvere č. (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z.z.“) spotrebiteľským úverom na účely
tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom

spotrebiteľovi.

Podľa § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom
fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 2 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom sa rozumie
fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej
podnikateľskej činnosti.

Podľa§2písm.d)zákonač.129/2010Z.z.,naúčelytohtozákonasarozumiezmluvouospotrebiteľskom

úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa
zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so
spotrebiteľským úverom.

Podľa § 2 písm. i) zákona č. 129/2010 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie ročnou percentuálnou

mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné
percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19

Podľa § 9 ods. 2 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo

veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého
pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je zmluvnou stranou aj finančný agent,
zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho,
či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,

Podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere
a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

Podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných

náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú
čiastku,ktorúmusíspotrebiteľzaplatiť,vypočítanénazákladeúdajovplatnýchvčaseuzatvoreniazmluvy
o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej
miery nákladov.

Podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1
a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ

právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka účinného ku dňu nasledujúcemu po dni zosplatnenia úveru, výška úrokov z
omeškaniajeo8percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbanky
platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

13. Súd mal za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 04.11.2011 uzavretá Zmluva

o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX a Zmluva o poskytovaní domáceho servisu. Z obsahu zmlúv
vyplýva, že žalobca pri uzavretí zmluvy konal v rámci svojho predmetu podnikania. Žalovaný uzavrel
zmluvy ako fyzická osoba, pri uzatváraní zmlúv nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskejčinnosti.PodľaobsahuzmlúvapripojenýchObchodnýchpodmienoksadáposúdiť,žeideo tzv. typové alebo formulárové zmluvy, vyhotovené pre širší neurčený okruh spotrebiteľov s minimálnou
možnosťou zasiahnuť do obsahu zmluvy alebo obchodných podmienok a tak podstatným spôsobom
ovplyvniť ich obsah. Súd po preskúmaní obsahu a predmetu zmlúv ako aj postavenia účastníkov zmlúv

dospel k záveru, že právny vzťah, založený predmetnými zmluvami je potrebné považovať za vzťah
spotrebiteľský a Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX je potrebné považovať za zmluvu o
spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z..

14. Zásadný význam v ochrane spotrebiteľa v zmluvných vzťahoch má dostatočné množstvo informácií

o podmienkach úveru, nákladoch a záväzkoch, ktoré z neho vyplývajú. Z uvedeného dôvodu zákon
č. 129/2010 Z.z. stanovuje podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, medzi ktoré patrí aj
údaj o finančnom agentovi, prostredníctvom ktorého bola zmluva o spotrebiteľskom úvere uzatvorená
a to v rozsahu meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresa trvalého pobytu a identifikačné číslo.
Vzhľadom k tomu, že Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX obsahuje len meno a priezvisko
finančného agenta a neobsahuje jeho ostatné zákonom vyžadované identifikačné údaje, možno vyvodiť

záver, že uvedená zmluva neobsahuje podstatnú náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. b) zákona č.
129/2010Z.z.,ktoráslúžinajednoznačnúidentifikáciuúčastníkovuvedenéhoprávnehoúkonu.Uvedená
zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru neobsahuje ani náležitosť vyžadovanú v zmysle § 9
ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z. a to údaj o dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a
termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Nepostačuje, keď je termín konečnej splatnosti ako

podstatná náležitosť zmluvy uvedený mimo textu zmluvy v pripojených obchodných podmienkach a
navyše len všeobecným spôsobom ako uhradenie poslednej splátky. Účelom zavedenia tejto náležitosti
zmluvy o úvere bolo docieliť to, aby spotrebiteľ bol už pri podpise zmluvy informovaný v akých termínoch,
v akej výške a ako dlho je povinný si plniť svoje zmluvné povinnosti. Konečná splatnosť musí byť určená
jednoznačným termínom, t.j. presným dátumom s uvedením konkrétneho dňa, mesiaca a roku tak, aby

si spotrebiteľ mohol už pred vznikom zmluvného vzťahu urobiť obraz o dĺžke trvania úveru a na základe
toho urobiť najvýhodnejšiu voľbu medzi viacerými úverovými produktmi. Vzhľadom k tomu že Zmluva
o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. b) a f) zákona
č. 129/2010 Z.z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) toho istého zákona
považuje za bezúročný a bez poplatkov.

15. Medzi stranami sporu nie je sporné a vyplýva tiež z doloženého prehľadu splácania, že žalovaný
uhradil na predmetný úver žalobcovi sumu 301,60 €. Sporným v konaní medzi stranami je započítanie
žalovaným vykonanej úhrady v celkovej výške 286,65 € uskutočnenej na základe Zmluvy o poskytovaní
domáceho servisu na úhradu splátok v zmysle Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX. Z

predloženej Zmluvy o poskytovaní domáceho servisu je nutné konštatovať, že táto je priamo naviazaná
na Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, od ktorej odvodzuje žalobný nárok žalobca v tomto
konaní. Zmluva o domácom servise je jednoznačne závislou zmluvou na Zmluve o spotrebiteľskom
úvere č. XXXXXXXXX tak, ako to vyplýva z ust. § 52a Občianskeho zákonníka. Zmluva o domácom
servise nemôže byť uzavretá, ak nie je uzavretá zmluva o úvere. Možno konštatovať, že spojitosť týchto

dvoch zmlúv je zrejmá aj z ustanovení obchodných podmienok, ktoré sú uvedené na zadnej strane
Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX. Služby domáceho servisu tak ako sú špecifikované
v bode 1.1 Zmluvy o poskytovaní domáceho servisu sú spomínané v Obchodných podmienkach
žalobcu, a to konkrétne v bode 8. Podľa ktorého mal veriteľ viesť u dlžníka záznamy o platbách v
splátkovom kalendári, ktorý po vyžiadaní predloží dlžník veriteľovi, zástupcovi alebo zamestnancovi

veriteľa. Taktiež samotná Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX nepredpokladá, aby dlžník
uhrádzal dlh iným spôsobom ako odovzdaním splátky obchodnému zástupcovi, teda napríklad priamo
na účet žalobcu alebo priamou hotovostnou platbou v pokladni. Ide rovnako o zmluvu spotrebiteľského
charakteru, uzatvorenú v rovnaký deň ako samotná Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX
medzi rovnakými zmluvnými stranami. Z obsahu a formulácií textu Zmluvy o poskytovaní domáceho

servisu vyplýva, že bola jednostranne vytvorená žalobcom a žalovaný ju mohol iba ako celok prijať
alebo odmietnuť. Skutočnosť, že spotrebiteľovi okrem Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX
predloží dodávateľ na podpis aj ďalšiu Zmluvu o poskytovaní domáceho servisu jednoznačne odporuje
zákonu, dobrým mravom a vyvoláva výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej
slobody, pričom uzavretím takejto zmluvy je ovplyvnená výška celkových nákladov spotrebiteľa

spojených so spotrebiteľským úverom (§ 2 písm. g) zákona č. 129/2010Z. z.), pretože spotrebiteľ musí
zaplatiť ešte ďalšie tri splátky (v tomto prípade žalovaný mal zaplatiť na poskytovaní služieb domáceho
servisu spolu sumu 286,65 €) a to prakticky za činnosť žalobcu, ktorú aj tak musí vykonávať v súvislosti
s poskytnutím spotrebiteľského úveru ako je spravovanie svojej pohľadávky a sledovanie jej splácania,prípadne upomínanie spotrebiteľa na nedodržanie termínu splátok a podľa názoru súdu na tieto činnosti
slúži odplata, ktorá je dohodnutá v samotnej úverovej zmluve a nejde o žiadne také činnosti, ktoré
by výrazným spôsobom ovplyvnili náklady veriteľa v súvislosti s poskytnutím úveru. Spotrebiteľ teda

má platiť poplatky za také úkony, ktoré veriteľ bežne vykonáva v súvislosti s poskytnutím úveru a
tým sa navyšujú jeho celkové náklady spojené s úverom a ich výška sa neodráža v celkovej čiastke
uvedenej v Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, a preto uvedená náležitosť zmluvy je v
rozpore s reálnym stavom a suma uvedená v úverovej zmluve ako odplata je iná ako v skutočnosti
spotrebiteľzaplatí.Vprípadekonzultačnejčinnostiidetotižoslužby,ktorénielenbanky,aleajnebankové

subjekty poskytujú úplne bezplatne v záujme získania novej a udržania si súčasnej klientely, pričom
podľa samotného zmluvného textu pripraveného žalovaným je nadštandardné to, čo vyplýva zo zákona,
resp. je samozrejmým v súvislosti so správou vlastnej pohľadávky. Podľa § 567 ods. 1 Občianskeho
zákonníka sa totiž dlh plní na mieste určenom dohodou účastníkov, a ak nie je miesto plnenia takto
určené, je ním bydlisko alebo sídlo dlžníka. V občianskom práve má teda dlh tzv. „odnosnú“ povahu,
veriteľ si preto musí prevziať dlhované plnenie v mieste bydliska dlžníka, a tak je v rozpore s princípmi

spotrebiteľskej ochrany, aby spotrebiteľ platil za to, čo je zákonnou povinnosťou veriteľa. Podľa názoru
súdu tieto okolnosti dokazujú, že účelom Zmluvy o domácom servise bolo prekrytie reálnej odmeny
žalobcu ako veriteľa za poskytnutie úveru. Na základe Zmluvy o poskytovaní domáceho servisu
dochádza reálne k navyšovaniu výdavkov spotrebiteľa, ktoré súvisia s poskytnutím úveru, avšak nie sú
zahrnuté v Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, teda nie sú zahrňované ani do RPMN,

v skutočnosti však podstatne navyšujú náklady spojené s poskytnutým úverom. V danom prípade
už samotná odmena v sume 286,65 € predstavuje 40,95 % z poskytnutého úveru a po pripočítaní
odmenyzadomáciserviscelkovénavýšenieposkytnutejistinypredstavujeaž78,95%.Súdpretodospel
k záveru, že účelom uzatvorenia Zmluvy o domácom servise bolo obchádzanie zákona spôsobom,
aby sa odplata za domáci servis nezapočítala do výpočtu RPMN v úverovej zmluve, čím došlo k

spôsobeniu značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
v rozpore so zákonom o spotrebiteľských úveroch ako aj § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka. Súd preto
Zmluvu o poskytovaní domáceho servisu vyhodnotil ako neplatný právny úkon podľa § 39 Občianskeho
zákonníka, nakoľko odporuje ust. § 9 ods. 7 zákona č. 129/2010 Z.z., ktorý v čase uzavretia úverovej
zmluvy účastníkmi určoval, že sa veriteľovi (finančnému agentovi) zakazuje predkladať spotrebiteľovi

návrhy zmlúv, ktorých zrejmým účelom je obchádzanie ustanovení tohto zákona. Žalobca od Zmluvy
o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX závislou Zmluvou o poskytovaní domáceho servisu prekrýval
skutočnú cenu spotrebiteľského úveru jej rozdelením z formálneho hľadiska na dve zmluvy. Uvedený
postup žalobcu súd hodnotí ako nekalú a klamlivú obchodnú praktiku v zmysle ustanovení zákona o
ochrane spotrebiteľa, ktorá je navyše v rozpore s dobrými mravmi (§ 4 ods. 8 uvedeného zákona).

Tieto praktiky spôsobili, že priemerný spotrebiteľ urobil rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by
inak neurobil, ak by na strane dodávateľa neabsentovala odborná starostlivosť svedčiaca poctivému
prístupu k podnikaniu. Súd zdôrazňuje, že ak sa právo uplatňuje po použití nekalej obchodnej praktiky,
ide o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a súd musí
odmietnuť poskytnúť ochranu nároku, ktorý si žalobca po použití tejto nekalej praktiky uplatnil v tomto

spore. Preto aj keď uzavretá zmluva je v zdanlivom súlade s právnym poriadkom, cieľom jej použitia
je dosiahnuť iný výsledok, než právna norma predpokladá. Vzhľadom na okolnosti uzavretia Zmluvy
o poskytovaní domáceho servisu a výkon práv a povinností z nej vyplývajúcich, je potrebné uvedenú
Zmluvuoposkytovanídomácehoservisuspoukazomnaustanovenie§3ods.1Občianskehozákonníka
a § 39 Občianskeho zákonníka považovať za takú, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi a so zákonom,

a preto je neplatná a keďže súvisí so Zmluvou o spotrebiteľskom úvere, tak platby, ktoré boli poskytnuté
spotrebiteľom na tzv. domáci servis je podľa názoru súdu potrebné pripočítať k platbám uhradeným
spotrebiteľom na spotrebiteľský úver. S odkazom na vyššie uvedené súd zohľadnil plnenie žalovaného
na domáci servis v sume 286,65 € ako úhradu na poskytnutý spotrebiteľský úver, pričom okrem sumy
301,60 € žalovaný nesporne uhradil na predmetný úver žalobcovi aj sumu 286,65 €, teda celkovo

žalovaný uhradil žalobcovi na úver sumu 588,25 €.

16. Nakoľko je poskytnutý úver bez úrokov a bez poplatkov, žalovaný je povinní zaplatiť žalobcovi len
sumu vypočítanú ako rozdiel výšky poskytnutého úveru a sumy uskutočnených úhrad, a preto súd
vo výroku tohto rozhodnutia uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 111,75€ (700,00 € -

588,25 €). Vo zvyšnej časti, ktorá predstavuje úroky a poplatky súd žalobu zamietol.

17. Žalovaný dostal do omeškania so zaplatením peňažného, v dôsledku čoho mu okrem povinnosti
zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu vznikla aj povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania v zákonomstanovenej výške. Dňa 15.07.2012, t.j. v prvý deň omeškania žalovaného s plnením peňažného dlhu
základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky činila 0,75 %, a preto žalovanému vznikla
povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 111,75 € od 15.07.2012

až do zaplatenia.

18. Pokiaľ sa jedná o zmluvnú pokutu dojednanú v bode 3. Obchodných podmienok žalobcu, súd ju
posúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá nebola individuálne so spotrebiteľom dojednaná,
na základe ktorej žalobca požaduje od žalovaného ako spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby

zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Takéto dojednanie
zmluvnej pokuty tým, že od žalovaného ako spotrebiteľa okrem úrokov z omeškania ako zákonnej
sankcie za omeškanie s plnením svojho peňažného záväzku vyžaduje aj zaplatenie zmluvnej pokuty, má
za následok, že zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa odchyľujú od Občianskeho
zákonníka zákona v neprospech spotrebiteľa, ktorý má v prípade omeškania s peňažným plnením
okrem zákonnej sankcie v podobe úrokov z omeškania platiť aj zmluvnú pokutu ako zmluvnú sankciu.

Dojednanie uvedenej zmluvnej pokuty spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ by už pri samotnom uzatváraní spotrebiteľskej
zmluvy nemal byť prísnejšie alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou. Neprijateľné podmienky
upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

19. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

20. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojitosti s § 255 ods. 1 a 2
CSP. Žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 700,00 € s príslušenstvom, priznaná mu bola suma 111,75 €

s príslušenstvom. V konaní mal žalobca úspech v 14,3 %, jeho neúspech predstavuje 85,7 %. Žalovaný
teda vo veci dosiahol celkový úspech vo výške 71,4 % (85,7 % - 14,31. %) a v takomto rozsahu mu
súd vo výroku tohto rozhodnutia priznal nárok na náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie
vydané. Pokiaľ sa oprávnená osoba účinne vzdala odvolania, odvolanie už nemôže neskôr podať.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,

ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní

došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení
neskorších predpisov, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Exekúciu

vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 Exekučného
poriadku) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak
(§ 29 Exekučného poriadku).