Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 5. december 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/103/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7813203515
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7813203515.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudcov JUDr.

Slávky Zborovjanovej a JUDr. Andreja Šalatu v spore žalobcu CD Consulting s.r.o., so sídlom Příkop
843/4, Zábrdovice, 602 00 Brno, IČO: 26429705, proti žalovanej J. J., J.. XX.X.XXXX, G. Ž. XXX,
K., o zaplatenie 1.659,48 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku 10C/442/2013-118 z 26.7.2016
Okresného súdu Rožňava

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Stranám sporu n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozsudkom žalobu v časti o zaplatenie zmenkového úroku 0,06 %

denne zo sumy 1.670,27 € od 04.08.2010 do 10.05.2012, čo predstavuje sumu 2.697,50 €, zo sumy
1.659,48 € od 11.05.2012 do zaplatenia a 6 % ročného úroku zo sumy 1.670,27 € od 26.10.2010 do
10.05.2012, čo predstavuje sumu 155,00 €, zo sumy 1.659,48 € od 11.05.2012 do 03.10.2013 zamietol
a rozhodol, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov tohto konania právo.

2.V odôvodnení rozsudku, o. i., uviedol, čoho sa žalobca domáhal podaným návrhom na uplatnenie
pohľadávky, podaným podľa čl.4 ods.1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.861/2007,

ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len Nariadenie), že v
súlade s právnymi závermi súdu vyššieho stupňa vyplývajúcimi z jeho uznesenia [Uznesenie Krajského
súdu (ďalej len KS) v Košiciach: 5Co/587/2015-106 z 22.3.2016] opätovne pristúpil k prejednaniu
predmetnej právnej veci, že 20.10.2015 prijalo občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky (ďalej len NS SR) a obchodnoprávne kolégium NS SR spoločné stanovisko (uverejnené v
Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 8/2015 pod č.93) k postupu súdov nižšieho stupňa vo
veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa v znení, ktoré citoval

a, že z uvedeného vyplýva, že môže aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom
zmenky preskúmať a posúdiť nárok na uplatnený zmenkový úrok, či tento nie je uplatnený v rozpore s
dobrými mravmi, vzhľadom na jeho výšku, teda platnosť dohody o zmenkovom úroku skúma ex offo, má
teda právo a povinnosť vyhodnotiť, či dohodnutý úrok je primeraný a ak túto podmienku nespĺňa, návrh v
časti úroku zamietnuť. Ďalej, citujúc znenie § 39 a § 41 O. z., uviedol: Zmenkový úrok rovnako ako úroky
dohodnuté pri poskytovaní pôžičky alebo úveru predstavuje odmenu za poskytnuté peňažné prostriedky,
preto jeho výška musí zodpovedať danému účelu. Zmenkový zák. ako osobitný predpis a ani O. z.

ako všeobecný predpis neustanovujú, do akej výšky je možné dojednať zmenkový úrok, ktorý je teda
predmetomvoľnéhozmluvnéhodojednaniamedziúčastníkmizmenkovéhovzťahu,čovšakneznamená,
že by sa na túto dohodu nevzťahoval § 3 ods.1 O. z. (jeho znenie cituje) a cituje tiež z odôvodnenia
rozsudku na SR 5Cdo 26/2011 z 26.4.2012. Vychádzajúc z uvedeného zastáva názor, že dohodnutávýška zmenkového úroku 91,25 % ročne podstatne prevyšuje úrokovú mieru obvyklú z praxe peňažných
ústavov v čase vystavenia zmenky, kedy úrokové sadzby boli nižšie ako 14 % ročne pri spotrebiteľských
úveroch a ostatných úveroch pre domácnosti poskytované bankami, z ktorého dôvodu je dohoda o

zmenkovom úroku v rozpore s dobrými mravmi, a teda neplatná podľa § 39 OZ ako celok. Dohoda o
zmenkovom úroku tvorí nedeliteľný celok a podľa obsahu ju nemožno deliť tak, ako to má „na mysli“ § 41
O.z.,atedaurčiťzaneplatnúlentúčasťdohody,ktorúvzhľadomnavýškudohodnutýchúrokovpovažuje
za neprimeranú a v prevyšujúcej časti priznať zmenkový úrok. Z neplatnej dohody nie je možné priznať
žiadne plnenie, a teda ani zmenkový úrok po čiastočnom späťvzatí návrhu vo výške 0,06 % denne zo

zmenkovej sumy. Z uvedených dôvodov nebolo možné žalobcovi priznať zmenkový úrok v dohodnutej
výške 0,25 % denne, teda 91,25 % ročne zo zmenkovej sumy, ale ani v inej výške (0,06 % denne). Pokiaľ
ide o zaplatenie zákonného úroku 6 % ročne odo dňa zročnosti zmenky podľa § 48 ods.1 zák.č.191/50
Sb., žalobca nepreukázal v konaní, kedy bola žalovanej predložená zmenka na platenie, a kedy sa
teda stala zročnou. Zároveň dodáva, že v bode 8.1 treťom odseku návrhu na uplatnenie pohľadávky,
kde žalobca opísal okolnosti predloženia zmenky (a ani v iných bodoch návrhu) nie je uvedený údaj,

kedy bola zmenka predložená žalovanej k zaplateniu a uvedené je len všeobecne: Indosant predložil
zmenku k zaplateniu... bez konkretizácie, kedy a za akých okolností k tomu došlo. Žalobca ani počas
konania, a ani v odvolacom konaní nepredložil žiaden dôkaz preukazujúci tú skutočnosť, že zmenka sa
stala zročnou 26.10.2010, pričom dôkazné bremeno v tomto smere bolo na ňom. Preto ustálil moment
predloženia zmenky na platenie žalovanej ako deň, kedy jej bol ním doručený návrh na uplatnenie

pohľadávky (2.10.2013) a následne zročnosť zmenky nasledujúci deň, t. j. 3.10.2013, od ktorého priznal
žalobcovi 6 % ročný úrok zo zmenkovej sumy. Za obdobie do zročnosti zmenky tento zákonný úrok
nepatrí, preto návrh na zaplatenie zákonného úroku zo sumy 1.670,27 € od 26.10.2010 do 10.5.2012,
zo sumy 1.659,48 € od 11.5.2012 do 3.10.2013 (vrátane) zamietol. Výrok o trovách konania sa opiera
o § 255 ods.2 CSP (jeho znenie cituje). Žalobca bol v konaní čiastočne úspešný, čo do priznanej

zmenkovej istiny 1.659,48 €, čiastočne ohľadom 6 % úroku a zmenkovej odmeny, bol však neúspešný
v časti nepriznaného zmenkového úroku vo výške 0,06 % denne z dlžnej sumy, čo niekoľkonásobne
prevyšuje žalovanú istinu a čiastočne aj ohľadom uplatneného 6 % ročného úroku zo zmenkovej sumy,
preto o náhrade trov konania rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal
s poukazom na cit. ust.

3. Proti rozhodnutiu podal žalobca v celosti v zákonnej lehote toto o d v o l a n i e z dôvodu, že a) konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci [§ 365 ods.1 písm. d) CSP]; b)
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 365 ods.1 písm. b) CSP súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu

práva na spravodlivý proces; c) rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
[§ 365 ods.1 písm. h) CSP]. K dôvodom odvolania bližšie uviedol: 1. súd svoje rozhodnutie založil na
čl. 4 ods. 4 Nariadenia s tým, že súd vyzval žalobcu na doplnenie návrhu o konkrétny právny titul, na
základe ktorého bola zmenka vystavená a vyplnená s uvedením prvotného právneho vzťahu medzi
pôvodnými účastníkmi konania, pretože táto informácia je potrebná pre určenie či ide o spotrebiteľský

vzťah. 2. Súd uvádza, že žalobca na jeho výzvu síce neodpovedal, a teda skutočnosti neoznámil a
listiny nepredložil, preto súd návrh zamietol. 3. S uvedeným postupom súdu nie je možné súhlasiť. Nie
je prípustné, aby súd vyzýval žalobcu na doplnenie či opravu návrhu, ktorá nie je pre prejednávanú vec
relevantná a splnením takejto výzvy podmieňoval ďalší postup v konaní. Ak súd na základe nedoplnenia
právne irelevantnej požiadavky (pričom irelenvatnosť bola zo strany navrhovateľa v jeho odpovedi

vysvetlená) dôjde k zamietnutiu návrhu, ide o odňatie možnosti konať pred súdom. Uvedený postup súdu
je neprijateľný v právnom štáte, predstavuje výrazný zásah do práva na spravodlivý súdny proces, ktoré
je garantované či. 46 ods.1 Ústavy SR, ako aj článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd. 4. Je nevyhnutné uviesť, že on nemá vedomosť o iných vzťahoch medzi pôvodným
vlastníkom zmenky a vystaviteľom zmenky (v tomto konaní žalovaným). Je vlastníkom cenného papiera

(má len zmenku), ktorý nadobudol na základe indosamentu. Žiadne iné informácie, či dokumenty k
zmenke nemá a v zmysle platného právneho poriadku ani nepotrebuje mať na to, aby mohol uplatňovať
práva s týmto cenným papierom spojené. Požadovanie iných dokumentov ako originálu zmenky pri
uplatnení zmenkového nároku, predovšetkým pri uplatnení nároku zo strany indosatára, je neprípustné a
nezákonné. 5. V súlade s konštantnou judikatúrou českých a slovenských súdov (ktorých právna úprava

zmenkového práva je vzhľadom na spoločnú históriu totožná a preto sú aplikovateľné na prejednávanú
vec) je zmenka samostatným abstraktným záväzkom, neakcesorickej povahy. Nie je možné ju spájať, či
podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Súd sa aplikáciou príslušných ustanovení
o zmenke upravených v zákone č. 191/1950 Sb. (ďalej aj „ZŠZ") vôbec nezaoberal a ignoroval predmetsporu.6.Jenevyhnutnézdôrazniť,žepredmetomkonaniajevýlučnezmenkaanieinýzáväzkovýprávny
vzťah. On si v konaní uplatňuje bezpodmienečný záväzok žalovaného, že za zmenku zaplatí. Súd však
vec posudzoval a rozhodol, akoby išlo o bežný zmluvný záväzok, čo predstavuje nesprávne právne

posúdenie veci. 7. Súd dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov, ako
aj nesprávnej interpretácii príslušných právnych predpisov a práva Európskej únie. 8. Súd sa uspokojil s
konštatovaním, že je oprávnený v každom štádiu konania a v každom druhu konania skúmať z úradnej
povinnosti, či sa nejedná v danej veci o spotrebiteľský vzťah. Zásadne nesúhlasí s tým, že súd je v
tomto konaní oprávnený z úradnej povinnosti skúmať či ide o spotrebiteľský vzťah. Vzhľadom na to, že

súd neuvádza žiadne konkrétne argumenty, rozhodnutie súdu je potrebné považovať za arbitrárne a
nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, čo predstavuje zásah do práva na spravodlivý súdny proces
a inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (odvolací dôvod podľa ust.
§ 205 ods. 2 písm. b) O. s. p.). 9. Nezávislosť rozhodovania všeobecných súdov sa uskutočňuje v
ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú
predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu; jedným z týchto princípov, predstavujúcim

súčasť práva na spravodlivý proces a vylučujúcim ľubovôľu pri rozhodovaní, je aj povinnosť súdov
svoje rozhodnutia odôvodniť (§ 157 ods.1 O. s. p.), spôsobom zakotveným v § 157 ods. 2 O. s.
p.. Z odôvodnenia totiž musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení
dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Porušením práva na spravodlivý proces
môže byť aj situácia, kedy v hodnotení skutkových zistení absentuje určitá časť skutočností, ktoré

vyšli v konaní najavo, ale súd ich náležitým spôsobom v celom súhrne posudzovaných skutočností
nezhodnotil (Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 36/2010). 10. Zásadne trvá na tom, aby súd
konal v zmysle právneho poriadku a vyhol sa kreovaniu svojej preskúmacej právomoci tam, kde mu to
právny poriadok neumožňuje. Právny poriadok neumožňuje súdu preskúmavať a na prejednávanú vec
vzťahovať zmluvné vzťahy, ktoré s danou vecou nesúvisia a podľa právne poriadku nemôžu súvisieť. 11.

V neposlednom rade je potrebné zdôrazniť, že skutočnosti o existencii iného vzťahu medzi pôvodným
majiteľom zmenky a žalovaným vôbec netvrdil, teda nebol nositeľom dôkazného bremena. Súd si sám
vytvoril pochybnosť (nie reálny poznatok z vykonaného dokazovania, ale čistý, ničím nepodložený
dohad) o tom, že by medzi predchádzajúcim majiteľom zmenky (ktorý ani nie je účastníkom tohto
súdneho konania) a žalovaným mohol existovať iný (navyše celkom samostatný) záväzkový vzťah,

než aký je predmetom tohto súdneho konania. Súd teda vykonštruoval tvrdenie, ktoré žiadal aby
navrhovateľ preukázal. 12. Súd v sporovom konaní môže svoje rozhodnutie zakladať len na takých
tvrdeniach, ktoré sú produkované účastníkmi konania a nie na tvrdeniach, ktorých pôvod súd nachádza
v iných konaniach a tieto tak nie sú výsledkom dokazovania. 13. Ak existuje jeho dôkazná povinnosť
vo vzťahu k ním tvrdeným skutočnostiam, ad absurdum tvrdí, že existuje aj dôkazná povinnosť súdu

vo vzťahu k súdom tvrdeným skutočnostiam. Opäť ad absurdum, ak súd svoje tvrdenie nepreukázal
(súd uvádza, že objektívne nebolo možné posúdiť, či ide o spotrebiteľský vzťah), neuniesol dôkazné
bremeno a nemôže na tomto základe založiť svoje rozhodnutie. Uvedená konštrukcia je samozrejme
absurdná, pretože súd nie je účastníkom konania, nemá povinnosť, ale ani oprávnenie kreovať skutkové
tvrdenia a má len limitované oprávnenie vo vzťahu k rozsahu dokazovania. Súd však zjavne a zreteľne

porušil kontradiktórnosť súdneho procesu a presiahol svoju právomoc. V tomto konaní on vystupuje
nie proti dvom žalovaným (1. samotný žalovaný, 2. súd), ale proti jedinému žalovanému, pričom súd
je nezávislým arbitrom, ktorý rozhodne na základe tvrdení účastníkov a vykonaného dokazovania. 14.
Prvostupňový súd ignoroval § 17 ZSZ, podľa ktorého citoval. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že
žalovaný vo všeobecnosti nie je oprávnený vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky,

ktoré vyplývajú z jeho vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky. Keďže tak v sporovom konaní nemôže
činiť žalovaný, tým menej tak môže činiť sám súd. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 5 Obo 3/2008 z 22.10.2008, z ktorého citoval. 15. Z uvedeného vyplýva, že je síce
prípustné za určitých okolností uplatňovať tzv. kauzálne námietky voči navrhovateľovi, avšak námietka
musí byť vznesená zo strany žalovaného a predovšetkým žalovaný v tejto situácii nesie dôkazné

bremeno na preukázanie svojich tvrdení. Nie je prípustné, aby túto úlohy a iniciatívu na seba (proti vôli
odporcu) prevzal súd a suploval aktivitu žalovaného. Uvedené námietky majú hmotnoprávny charakter,
preto v záujme zachovania rovnosti strán, súd nie je oprávnený žalovaného na nich ani upozorniť (§5
ods. 1 O. s. p.). 16. V danom prípade následkom bolo nesprávne rozhodnutie vo veci - súd porušil
poučovaciu povinnosť súdu prekročením §5 ods. 1 O. s. p., súd porušil ustanovenia o vykonávaní

jednotlivých dôkazných prostriedkov, súd prihliadol na skutočnosti a dôkazy na ktoré nebolo možné
prihliadnuť, pretože nemali byť v sporovom konaní vedenom podľa Nariadenia vykonané bez návrhu.
18. Predpokladom vydania rozsudku v tomto konaní bolo výlučne predloženie originálu zmenky. Zmenka
je listinný cenný papier, ktorý inkorporuje v listine ako takej samo jeho právo. Vo vzťahu k nemu akoindosatárovi je preto jediným legitimizačným prostriedkom, ktorý nie je možné ničím iným nahradiť.
19. Žalovaný mohol na základe čl.5 ods.3 a ods.6 Nariadenia vzniesť námietky voči zmenke, ak tak
však neurobil, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté, a to zo dôvodu uplatnenia koncentračnej

zásady konštruovanej Nariadením. Súd samotný nie je legitimizovaný na to, aby postupom podľa
§120 ods.1 veta práva in fine O. s. p. vznášal námietky voči zmenke zažalovaného. Ak tak súd
činil, ide o porušenie princípu kontradiktórnosti súdneho konania a rovnosti účastníkov konania ako
súčasti práva na spravodlivé súdne konanie. 20. Súd z vlastnej iniciatívy, bez návrhu žalovaného
a bez legitímneho podnetu na jeho ťarchu žiadal vykonať dokazovanie, ktoré by údajne preukázalo

charakter žalovaného ako spotrebiteľa. Žalovaný sa tejto obrany žiadnym spôsobom nedovolával,
uplatnenú pohľadávku nerozporoval. Súd iniciatívne rozširoval okruh dokazovaných skutočností. Súd
nevykonal žiadne dokazovanie nad rámec navrhnutých dôkazov v prospech uplatnenej pohľadávky,
teda neobjektívne podporil odporcu v tomto konaní. Navyše žalovaný o túto podporu nepreukázal
žiadny záujem. Súd teda túto ochranu žalovanému prakticky nanútil, bez jeho vôle. 21. Súd požadoval
od neho preukázanie skutočností, o ktorých objektívne nemal žiadnu vedomosť a tobôž nemal k

dispozícii požadovaný listinný dôkaz. Súdom požadované doplnenie návrhu, a teda tvrdená údajná
jeho povinnosť mať dokumenty, na základe ktorých mala údajne byť zmenka vystavená, nevyplývajú
z právneho poriadku a sú zo strany súdu fabulované. Zmenka je celkom samostatným nárokom, nič
ďalšie k nej nie je potrebné. Z uvedeného vyplýva nesprávne právne posúdenie veci. 22. Súd nesúhlasil
s názorom žalobcu o tom, že významnou pre konanie je výlučne zmenka, a to s odôvodnením, že

toto tvrdenie je v rozpore so spotrebiteľským právom. Prvostupňový súd síce poukazuje na predpisy
európskeho i vnútroštátneho spotrebiteľského práva, avšak zo žiadnych ustanovení (citovaných, či
necitovaných) súdom tvrdený rozpor nevyplýva. Tvrdenie prvostupňového súdu je tak opäť fabulované,
ničím nepodložené a neodôvodnené. Rozhodnutie je v tejto časti nepreskúmateľné pre nedostatok
dôvodov, čím dochádza k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces a zakladá odvolací dôvod. 23.

Zopakoval čiastočne bod 15. 24. zopakoval bod 16. 25. Zopakoval bod 17. 26. Poukázal na rozsudok
Nejvyššího soudu ČR z 22.8.2002 sp. zn.: 25 Cdo 1839/2000 (uverejnený v Sbírke soudních rozhodnutí
a stanovisek č. 59/2004) z ktorého citoval. 26. Vzhľadom na to, že Najvyšší súd Českej republiky pri
rozhodovaní vychádzal z rovnakej právnej úpravy, aká je aplikovateľná aj v tomto konaní, je tento
judikát aplikovateľný na prejednávanú vec. Z uvedeného judikátu vyplýva jednoznačná nesprávnosť

právneho posúdenia veci prvostupňovým súdom. Zmenkový záväzok je priamy, bezpodmienečný/
nesporný, abstraktný a samostatný záväzok, celkom nezávislý aj od zabezpečovanej pohľadávky. 27.
Z uvedených skutočností tak jednoznačne vyplýva, že súd nemôže od neho požadovať preukázanie
vzťahu medzi pôvodným majiteľom zmenky a odporcom, pretože ide o celkom odlišný právny vzťah,
než aký je predmetom tohto súdneho konania. Žiadosť súdu o doplnenie návrhu tak bola celkom

neopodstatnená a ak on požadované (pre prejednávanú vec irelevantné) dokumenty nedoplnil, nemohlo
dôjsť k zamietnutiu návrhu podľa čl. 4 ods.4 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.
861/2007. 28. Z uvedených skutočností tak jednoznačne vyplýva, že súd nemôže od navrhovateľa
požadovať preukázanie vzťahu medzi pôvodným majiteľom zmenky a odporcom, pretože ide o celkom
odlišný právny vzťah, než aký je predmetom tohto súdneho konania. Žiadosť súdu o doplnenie návrhu

tak bola celkom neopodstatnená a ak navrhovateľ požadované (pre prejednávanú vec irelevantné)
dokumenty nedoplnil, nemohlo dôjsť k zamietnutiu návrhu podľa čl. 4 ods.4 Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007. 29. Považoval za potrebné obiter dictum vyjadriť sa aj k záveru
súdu o tom, že dohoda o vyplňovacom práve blanko zmenky by mala predstavovať neprijateľnú
zmluvnú podmienku pri poskytovaní spotrebných úverov. V tejto súvislosti poukázal na to, že samotný

zákon o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. pripúšťal, aby na zabezpečenie svojich nárokov zo
spotrebiteľského úveru bola vystavená zmenka. Limitovaná bola len výška zabezpečenia vo vzťahu k
aktuálnej výške dlhu v čase jej vyplnenia. Zmenka preto aj v prostredí spotrebiteľských úverov mohla
byť používaná. Zákon súčasne nelimituje použitie len istého druhu zmeniek, ani nevylučuje použitie
určitých doložiek a pod. Z uvedeného vyplýva, že prípustné sú akékoľvek zmenky, akékoľvek doložky

a zároveň aj blanko zmenky s úpravou vyplnenia zmenky v dohode o vyplňovacom práve. Súčasne
z formulácie § 4 ods.6 a použitia spojenia „v čase vyplnenia" ako aj zo slov „vyplnenú veriteľom",
je zrejmé, že zákonodarca pripúšťal, že zmenky budú vyplňované dodatočne po vystavení, pretože
inak by použil spojenie „v čase vystavenia", resp. by vylúčil vyplňovanie znenie zo strany veriteľa.
Z uvedeného preto vyplýva, že dohoda o vyplňovacom práve nemohla byť neplatná a nemohla byť

neprijateľnou zmluvnou podmienkou ani v prostredí spotrebiteľských úverov, pretože právna úprava
explicitnepripúšťalapoužívanieblankozmeniek.VyššieuvedenézáverypotvrdzujeuznesenieKrajského
súdu v Prešove sp. zn.: 10Co/79/2013 zo 5.9.2013, Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn.: 43CoZm/
l0/2013 z 21.11.2013, ktoré boli vydané v skutkovo a právne zhodnej veci a citoval z ich odôvodnenia. II.S poukazom na uvedené žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok z 26.7.2016, sp.zn.: 10C 442-2013
tak že návrhu na uplatnenie pohľadávky v celom rozsahu vyhovie a prizná žalobcovi náhradu trov
odvolacieho konania vo výške: 71,37 € bez DPH za podané odvolanie a 8,58 € bez DPH režijný paušál.

4. Podľa § 470 ods.1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.

5.Podľa § 470 ods.2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia

účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

6. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - na prejednanie odvolania nariadi

odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods.1,2 CSP a rozsudok
ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods.1,2 CSP, lebo súd úplne zistil skutkový stav, správne ju
právne posúdil, odôvodnenie má podklad v zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s odôvodnením
v celom rozsahu stotožňuje, pretože dôvody rozsudku sú správne, na čom nič nemení ani podané

odvolanie. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 5.12.2017 o 9:00 hod. v
pojednávacej miestnosti č. dv. 215/2. posch., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli
zverejnené dňa 29.11.2017 na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v zmysle
§ 219 ods. 1, 3 CSP.

7. Žalobca namieta odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/, d/, h/ CSP, t.j. súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

8. Ani jeden z uplatnených odvolacích dôvodov nie je daný.

9. Podľa ustálenej súdnej praxe inými vadami, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci [§ 365 ods.1 písm. d) CSP] sú všetky vady prejavujúce sa v chybnom postupe súdu prvej inštancie

pri dokazovaní, v nesprávnom posudzovaní procesných otázok, ktoré neboli predmetom samostatného
rozhodovania, v chybnom poučovaní strán sporu a v ďalších nedostatkoch v jeho činnosti, ku ktorým
došlo v priebehu konania alebo v súvislosti s rozhodovaním, pričom spôsobilým odvolacím dôvodom nie
sú bez ďalšieho, ale len vtedy, ak sú dôsledkom takého porušovania predpisov procesného práva, ktoré
mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

10. Žalobcom v odvolaní uvedené skutočnosti neumožňujú záver, žeby konanie na súde prvej inštancie
bolo takou inou vadou postihnuté.

11. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na

zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci
podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak
použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne
ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu

pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a
použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému
skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad
o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil
zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného

skutkovéhostavupodľatýchtoust.vovzťahukpredmetukonaniaprávaapovinnostiaakobolapretovec
rozhodnutá. Použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie
k zistenému skutkovému stavu.12. Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne
aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a
povinnostiach strán sporu.

13. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku možno doplniť (§ 387 ods.3 CSP): že ak na
zmenke (fotokópia na č.l.4) je uvedené č. spotrebiteľskej zmluvy, žalobca pri nadobudnutí zmenky vedel,
že ide o zmenku na rad, ktorá v zásade zbavuje dlžníka možnosti uplatniť voči novému majiteľovi
zmenky námietky podľa § 17 ZZŠ a z údaja o č. zmluvy (tzv. hodnotová doložka, informujúca o

kauzálnom vzťahu vedúcemu k použitiu zmenky a okolností svojich vzťahov k remitentovi musel vedieť,
že zmenka sa týka spotrebiteľského vzťahu), výkon práva žalobcu je tak v rozpore s dobrými mravmi
podľa § 3 ods.1 O. z. (Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi), ako aj so zák.č.258/01 Z. z. v znení účinnom od 1.1.2008 do 31.12.2010, pretože indosácia
zmenky zabezpečujúcej záväzok dlžníka zo spotrebiteľskej zmluvy je - v posudzovaných okolnostiach

prejednávanej veci - v rozpore s § 4 ods.6,7 cit. zák.č.258/01 Z. z.

15. Napadnutý rozsudok je v úplnom súlade s ustálenou rozhodovacou súdnou praxou (§ 393
ods.3 CSP) formulovanou v SPOLOČNOM STANOVISKU občianskoprávneho kolégia NS SR a
obchodnoprávneho kolégia NS SR z 20.10.2015 k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s

uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa, uverejneným pod č. 93/2015 v Zbierke
stanovísk NS a súdov SR 8/2015.

16. Podľa Čl.2 ods.1 CSP ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov
musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.

17. Podľa ods.2 veta pred bodkočiarkou cit. ust. právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne
očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych
autorít.

18. Podľa ods.3 cit. ust. ak sa spor na základe prihliadnutia na prípadné skutkové a právne osobitosti
prípadu rozhodne inak, každý má právo na dôkladné a presvedčivé odôvodnenie tohto odklonu.

19. Súd prvej inštancie i odvolací súd sú povinní naplniť princíp právnej istoty, preto boli povinní
vychádzať z uvedenej ustálenej rozhodovacej praxe, ktorá zatiaľ nebola najvyššími súdnymi autoritami

zmenená.

20. Prejednávaná vec nie je skutkovo a právne tak osobitá, aby odôvodňovala odklon od tejto
rozhodovacej praxe.

21. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

22. Žalobca nemal v odvolacom konaní úspech vo veci, preto nemá právo na náhradu jeho trov a
žalovanej v ňom žiadne trovy nevznikli.

23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený

sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.