Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. jún 2016

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 3T/93/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5715010841
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Rošak

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2016:5715010841.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Samosudca Okresného súdu v Martine JUDr. Marián Rošak na hlavnom pojednávaní konanom dňa

14.06.2016 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
T. E., nar. XX.XX.XXXX v W.,
trvale bytom M. N. C. - Č., Č. XXX/XXX,

u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e

i napriek tomu, že mu bolo rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 2T/52/2013 zo dňa
28.08.2013, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6To/48/2013 zo dňa 13.02.2014
za prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona uložený
trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov na 5 rokov, dňa 09.04.2015 v čase okolo
15.09 hod. viedol osobné motorové vozidlo zn. Peugeot Partner, ev. č. V., v Martine po ceste č. I/18 v
smere od priemyselného parku do sídliska Záturčie,

t e d a

marilvýkonrozhodnutiasúdutým,ževykonávalčinnosť,naktorúsavzťahujerozhodnutiesúduozákaze
činnosti,

č í m s p á c h a l

prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák.,

Za to sa o d s u d z u j e :

Podľa § 348 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l), § 37 písm. m), § 38 ods. 2 Tr. zák. na nepodmienečný
trest odňatia slobody vo výmere 1 /jeden/ mesiac.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. súd obžalovaného na výkon uloženého nepodmienečného trestu
odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l), § 37 písm. m), § 38 ods. 2 Tr. zák. súd
obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel akéhokoľvek druhu na 4 (štyri)
roky. o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry v Martine pod sp. zn. 1 Pv 184/15/5506 podal dňa 29.06.2015
tunajšiemu súdu obžalobu proti obvinenému T. E., stíhanému pre prečin marenia výkonu úradného

rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zákona, ktorého sa mal dopustiť skutkom uvedeným v
podanej obžalobe.

Súd na nariadenom hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, prečítaním
listín nachádzajúcich sa v spise, pričom ustálil skutkový a trestnoprávny stav veci tak ako je to uvedené
vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Podľa § 278 ods. 2 Tr. por. súd pri rozhodovaní prihliadol len na skutočnosti, ktoré boli na hlavnom
pojednávaní prebrané a opieral sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané. Súd v zmysle
§ 2 ods. 10, 11, 12 Tr. por. postupoval tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné
pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na jeho rozhodnutie, pričom súd hodnotil dôkazy získané

zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení
všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány
činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Súd pri svojom rozhodovaní rovnakou starostlivosťou
objasňoval okolnosti svedčiace proti obžalovanému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech.

Obžalovaný T. E. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 14.06.2016 po zákonnom poučení urobil
vyhlásenie, že je vinný zo skutku uvedeného v obžalobe.

Postupom podľa 333 ods. 3 Tr. por. obžalovaný odpovedal na niektoré otázky tak, že rozumie, čo tvorí
podstatu skutkov, ktoré sa mu kladú za vinu; ako bol poučený o svojich právach, najmä o práve na

obhajobu, bola mu daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe
obhajoby; rozumie právnej kvalifikácii skutkov ako určitému trestnému činu; bol oboznámený s trestnými
sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestné činy mu kladené za vinu; dobrovoľne sa priznal a uznal vinu
za spáchané skutky, ktoré sa kvalifikujú ako určitý trestný čin. Obžalovaný na dané otázky odpovedal
kladne slovom - „áno“.

Prokurátor a obhajca zhodne navrhli, aby súd prijal vyhlásenie obžalovaného.

Samosudca Okresného súdu v Martine uznesením prijal vyhlásenia obžalovaného, pričom vyslovil, že
dokazovanie v predmetnej trestnej veci sa vykoná iba v rozsahu týkajúceho sa výroku o treste. Na

hlavnom pojednávaní konanom 14.06.2016 súd vypočul obžalovaného (len za účelom rozhodnutia súdu
k výroku a treste) a postupom podľa § 269 Tr. por. prečítal len listinné dôkazy potrebné pre rozhodnutie
súdu o vyššie uvedenom výroku.

Prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1, písm. d) Tr. zákona sa dopustí ten,

kto marí alebo podstatne sťažuje výkon rozhodnutia súdu alebo iného orgánu verejnej moci tým, že
vykonávačinnosť,naktorúsavzťahujerozhodnutiesúdualeboinéhoštátnehoorgánuozákazečinnosti.

Trestný čin marenia výkonu úradného rozhodnutia je úmyselným trestným činom. Záver o zavinení
páchateľa je právnym záverom, ale musí byť vždy preukázaný výsledkami dokazovania a musí z neho

logicky vyplynúť. Úmysel, rovnako ako iné formy zavinenia je možné zistiť aj na základe iných dôkazov,
nielen priznaním páchateľa.

Vyššie uvedené konanie obžalovaného súd právne posúdil ako prečin marenia výkonu úradného
rozhodnutia podľa § 348 ods. 1, písm. d) Tr. zákona, nakoľko obžalovaný maril výkon rozhodnutia

súdu (rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 2T/52/2013 zo dňa 28.08.2013, v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6To/48/2013 zo dňa 13.02.2014) tým, že vykonával činnosť
(vedeniemotorovéhovozidla),naktorúsavzťahujerozhodnutiesúdu(rozsudokOkresnéhosúduVranov
nad Topľou sp. zn. 2T/52/2013 zo dňa 28.08.2013, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove
sp. zn. 6To/48/2013 zo dňa 13.02.2014) o zákaze činnosti.Súd pri svojom rozhodovaní ohľadom uloženia trestu obž. T. E. zobral do úvahy fakt, že u obžalovaného
zistil rovnováhu poľahčujúcich ako i priťažujúcich okolností, súd u obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu
okolnosť - obžalovaný sa k trestnému činu priznal a aj ho oľutoval, oproti jednej priťažujúcej okolnosti

- obžalovaný už bol už za trestný čin odsúdený.

Obžalovaný má štyri záznamy v registri priestupkov, prevažne pre spáchanie dopravných priestupkov.
Podľa odpisu z registra trestov bol doposiaľ 3-krát súdne trestaný, pre spáchanie rôznej trestnej činnosti,
za čo mu boli uložené podmienečné tresty odňatia slobody. Naposledy bol obžalovaný odsúdený

rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 2T/52/2013 zo dňa 28.08.2013, v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6To/48/2013 zo dňa 13.02.2014, právoplatným 13.02.2014
pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1, písm. d) Tr. zákona, za čo mu
bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 1 rok, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený na
skúšobnú dobu v trvaní jeden rok a 6 mesiacov, t.j. do 13.08.2015 a zároveň mu bol uložený trest
zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel akéhokoľvek druhu na 5 rokov. Z evidenčnej karty vodiča -

obžalovaného vyplýva, že v rokoch 2004 až 2015 sa dopustil 10 priestupkov v cestnej premávke, začo
mu boli uložené rôzne blokové pokuty a zároveň v minulosti 4 - krát mu bol uložený zákaz činnosti
vedenia motorových vozidiel.

S poukazom na osobu obžalovaného súd je toho názoru, že pre dosiahnutie účelu trestu je potrebné

na obžalovaného pôsobiť represívne, a to uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody, ktorý
bol súdom stanovený vo výmere 1 mesiac, teda na dolnej hranici trestnej sadzby. Súdu neuniklo, že
obžalovaný sa dopustil tzv. špeciálnej recidívy, t.j. že počas plynutia skúšobnej doby podmienečného
odsúdenia za spáchanie trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia sa obžalovaný dopustil
rovnakého trestného činu. Súdu nedá nespomenúť i tú skutočnosť, že uloženie podmienečného

trestu obžalovanému vylučuje i ustanovenie § 49 ods. 2 Tr. zákona, podľa ktorého ustanovenie o
podmienečnom odklade výkonu trestu odňatia slobody sa nepoužije, ak súd odsudzuje páchateľa za
úmyselný trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia alebo v skúšobnej dobe
podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody.

Vzhľadom k tomu, že obžalovaný nebol v posledných desiatich rokoch vo výkone trestu odňatia slobody
pre spáchanie úmyselnej trestnej činnosti pred spáchaním tohto prečinu, súd ho podľa § 48 ods. 2 písm.
a/ Tr. zák. na výkon uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Pre dosiahnutie účelu trestu súd obžalovanému uložil aj trest zákazu činnosti vedenia motorových
vozidiel akéhokoľvek druhu vo výmere 4 rokov (v dolnej polovici trestnej sadzby), pretože ide o činnosť,
v súvislosti s ktorou sa obžalovaný dopustil trestného činu.

Súd je toho názoru, že takto stanovené druhy trestov zabezpečia nápravu obžalovaného /

prvok individuálnej prevencie/ a zároveň budú pôsobiť aj voči ostatným občanom - potenciálnym
páchateľom / prvok generálnej prevencie/, aby sa nedopustili obdobného protiprávneho konania.
Uloženie alternatívnych trestov - trestu povinnej práce resp. peňažného trestu obžalovanému súd
nepovažoval za dostatočné k dosiahnutiu účelu trestu, keďže sa obžalovaný predmetného prečinu
dopustil počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia za rovnakú trestnú činnosť.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v
Žiline v lehote do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti
toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je
až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek

výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo dotýka, poškodený pre nesprávnosť
výroku o náhrade škody a zúčastnená osoba, pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Osoba oprávnená
podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku, môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol
urobený ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, a toto porušenie
mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny, alebo že chýba. V neprospech obžalovaného môže rozsudok

napadnúť odvolaním prokurátor, len čo do povinnosti na náhradu škody má toto právo aj poškodený,ktorý uplatnil nárok na náhradu škody. V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť
okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ,
osvojenec, manžel a druh. Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného. Ak je obžalovaný

pozbavený spôsobilosti na právne úkony, alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená,
môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný zástupca alebo
jeho obhajca. V písomnom podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či
smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré podáva
za obžalovaného jeho obhajca ako aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného alebo zúčastnenú osobu

ich splnomocnenec, musí byť zároveň odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok
napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Po vyhlásení
rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať. Osoba, ktorá odvolanie podala môže ho
výslovným vyhlásením vziať späť a to až do doby, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.
Odvolanie prokurátora môže vziať späť i nadriadený prokurátor.