Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. október 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/669/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4413223773
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4413223773.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr.

Sidónie Sládečkovej a JUDr. Eriky Madarászovej v právnej veci žalobcu: K.. R. V., nar. XX.XX.XXXX,
bytom R. XX, XXX XX F., proti žalovanému: K.. S. J., bytom XXX XX U. N. XXX, IČO: XX XXX
XXX, zastúpenému JUDr. Tiborom Nagyom, advokátom so sídlom Kukučínova 8, 940 01 Nové Zámky,
o zaplatenie nájomného, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k.
9C/260/2013-172 zo dňa 11.05.2016 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch o zamietnutí žaloby p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi zvyšnú
časť odplaty za užívanie pôdy v roku 2011 v sume 19,70 eura s 9% ročným úrokom z omeškania od

31.12.2011 do 05.09.2014 do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku odplaty za užívanie
pôdy v roku 2011 a úroku z omeškania 1 % ročne od 31.12.2011 do 05.09.2014 žalobu zamietol.
Ďalej súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi zvyšnú časť odplaty za užívanie pôdy v roku
2012 v sume 75,12 eura s 8,75% ročným úrokom z omeškania od 31.12.2012 do zaplatenia do troch
dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku odplaty za užívanie pôdy v roku 2012 a ročného úroku z
omeškania 1,25% od 31.12.2012 do zaplatenia žalobu zamietol. Ďalším výrokom súd uložil žalovanému
aj povinnosť zaplatiť žalobcovi zvyšnú časť odplaty za užívanie pôdy v roku 2013 v sume 75,12 eura s

5,25%ročnýmúrokomzomeškaniaod31.12.2013dozaplateniadotrochdníodprávoplatnostirozsudku
a vo zvyšku odplaty za užívanie pôdy v roku 2013 a ročného úroku z omeškania 4,75% od 31.12.2013 do
zaplatenia žalobu zamietol. Zároveň súd vyslovil, že o trovách konania rozhodne osobitným uznesením
po právoplatnosti konania vo veci samej. Rozhodnutie vo veci samej súd odôvodnil s odkazom na
ustanovenie § 100 ods. 1, § 107 ods. 1, § 451 ods. 1, 2 a § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb.
Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov. Poukázal na to, že žalobca sa žalobou podanou
dňa 04.10.2013 pôvodne domáhal určenia, že žalovaný je povinný mu uhradiť odplatu 670,68 eura za

užívanie poľnohospodárskej pôdy o výmere 2,2356 ha za obdobie rokov 2010, 2011 a 2012 ako aj
pohľadávku z omeškania vyčíslenej ku dňu úplného uhradenia odplaty za užívanie predmetnej pôdy.
V žalobe uviedol, že na základe nájomnej zmluvy zo dňa 01.10.2002 vznikol medzi ním a žalovaným
nájomný vzťah, ktorého predmetom bolo užívanie poľnohospodárskej pôdy o výmere 18.956 m2 v
katastri Veľké Lovce, a rovnako na základe nájomnej zmluvy zo dňa 01.10.2002 vznikol nájomný
vzťah medzi Y. V. (otcom žalobcu) a žalovaným nájomný vzťah, ktorého predmetom bolo užívanie
poľnohospodárskej pôdy o výmere 3.400 m2 v katastri Veľké Lovce. Po smrti otca v roku 2004 žalobca

zdedil pôdu, na základe čoho prešli práva a povinnosti spojené s predmetnou pôdou na neho. V roku
2008, rok pred ukončením zmluvného vzťahu, žalobca požiadal žalovaného o uzavretie novej nájomnej
zmluvy s nájomným vo výške 2.500 Sk/ha/rok.2. V odôvodnení rozsudku súd ďalej uviedol, že požiadavka žalobcu o zvýšenie nájomného vyplynula z
medziročnej inflácie slovenskej koruny, ktorá sa znehodnotila od roku 2002 do roku 2010 približne o 1/3-
inu ich pôvodnej hodnoty a hodnota poľnohospodárskych komodít sa od roku 2002 do roku 2010 zvýšila

približne o polovicu. Žalovaný neakceptoval návrh žalobcu na zvýšenie nájomného, na základe čoho
žalobca listom zo dňa 23.09.2008 ukončil zmluvný nájomný vzťah a následne na základe listu zo dňa
07.09.2009 požiadal žalovaného o vyčlenenie pôdy za účelom jej odovzdania inému užívateľovi, ktorý
bol ochotný rešpektovať trhovú hodnotu nájomného. Žalovaný mu pôdu nevydal a pokračoval v užívaní
pôdy bez uzavretia zmluvy a bez uhrádzania nájomného. Žalobca navrhol možnosť odkúpenia pôdy,

čo žalovaný za navrhnutú cenu odmietol a uhradenie odplaty podmieňoval uzavretím novej nájomnej
zmluvy s nájomným na úrovni roku 2002. Žalobca zmluvu neakceptoval a domáhal sa zaplatenia
žalovanej sumy ako odplaty za užívanie pôdy zmenou žaloby, ktorú súd pripustil dňa 01.12.2014.
Zmenou petitu žaloby žalobca žiadal uloženie povinnosti žalovanému zaplatiť zvyšnú časť odplaty za
užívanie pôdy v roku 2011 v sume 196,37 eura, odplatu za užívanie pôdy v roku 2012 v sume 223,56
eura, odplatu za užívanie pôdy v roku 2013 v sume 223,56 eura s 10 % ročným úrokom z omeškania

zo sumy 223,56 eura za obdobie od 31.12.2011 do 05.09.2014, 10 % ročný úrok z omeškania zo
sumy 196,37 eura za obdobie od 06.09.2014 do uhradenia zvyšnej časti odplaty za užívanie pôdy v
roku 2011, s 10% ročným úrokom z omeškania zo sumy 223,56 eura za obdobie od 31.12.2012 do
uhradenia odplaty za užívanie pôdy v roku 2012, s 10 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 223,56
eura za obdobie od 31.12.2013 do uhradenia odplaty za užívanie pôdy v roku 2013. Súd v odôvodnení

rozsudku ďalej uviedol, že podľa žalovaného odplata za užívanie pôdy za výmeru 2,2356 ha podľa
nájomnej zmluvy bola dohodnutá na sumu 148,41 eura a po dobu platnosti nájomnej zmluvy, teda
do 30.09.2009 bolo nájomné riadne vyplatené. V roku 2008 žalobca požiadal o zvýšenie nájomného,
čo on neakceptoval a osobne žalobcovi vysvetlil. Žalobca ho potom v roku 2010 žiadal o vyplatenie
nájomného. Následne žalobcovi žalovaný navrhol znenie nájomnej zmluvy s podmienkami, aké majú

ostatní prenajímatelia, s výškou nájomného 66,40 eura/ha, avšak žalobca ju odmietol podpísať.

3. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní konštatoval, že žalovaný za náklade zmluvného
vzťahu platil podľa tvrdenia žalobcu do roku 2008 riadne nájomné a po ukončení dohodnutej doby
nájmu stále pôdu užíval. Žalobca sa svojho nároku domáhal titulom bezdôvodného obohatenia, lebo

žalovaný sa bezdôvodne obohatil na jeho úkor tým, že užíval jeho poľnohospodársku pôdu a mal z tohto
užívania zisk bez platnej nájomnej zmluvy. Žalovaný v konaní vzniesol námietku premlčania voči výške
žalovanej sumy a úrokov z omeškania a v priebehu konania zaplatil žalobcovi sumu vo výške 333,07
eura, pozostávajúcej zo sumy 36,19 eura za obdobie od 04.10.2011 do 31.12.2011, zo sumy 148,44
eura za rok 2012 a zo sumy 148,44 eura za rok 2013 s tým, že šlo o celkovú výmeru pôdy 2,2356 ha.

Súd žalobe vyhovel len čiastočne, a to právnym titulom bezdôvodného obohatenia na základe užívania
nehnuteľností žalobcu bez uzatvorenej nájomnej zmluvy v dobe od roku 2010 až do roku 2013, kedy
žalovaný bral z tejto pôdy úžitky a mal z nej zisk. Nárok žalobcu súd posúdil podľa § 451 Občianskeho
zákonníka a zároveň sa zaoberal vznesenou námietkou premlčania zo strany žalovaného vo vzťahu k
nároku uplatneného 04.10.2011; premlčacia doba pri bezdôvodnom obohatení je totiž podľa § 107 ods.

1 Občianskeho zákonníka dvojročná a žaloba bola podaná až dňa 04.10.2013.

4. Právo žalobcu je teda podľa záveru súdu prvej inštancie čiastočne premlčané, a tak súd vznesenú
námietku premlčania považoval sčasti za dôvodnú. Vzhľadom na to súd žalobe vyhovel len čiastočne a
žalobu vo zvyšku odplaty za užívanie pôdy v roku 2011 zamietol a vyhovel zaplateniu odplaty za užívanie

pôdy v roku 2011 iba po dátume 04.10.2011 v sume 19,70 eura s tým, že žalobca si uplatnil zvyšnú časť
odplaty za užívanie pôdy v roku 2011 v celkovej sume 196,37 eura, keď žalovaný uviedol, že z celkovej
sumy 333,07 eura, ktoré zaplatil žalobcovi za užívanie pôdy za obdobie od 04.10.2011 do 31.12.2011 to
bolo 36,19 eura, a žalovaný vychádzal z hodnoty nájmu 66,39 eura/ha za rok. Súd priznal žalobcovi 100
eur/ha za 1 rok, a tak za obdobie od 04.10.2011 do 31.12.2011 to bolo 55,89 eura, za 1 mesiac 18,63

eura a po odpočítaní sumy 36,19 eura zo sumy 55,89 eura výsledok činí 19,70 eura, ktorú súd žalobcovi
priznal za rok 2011. Súd prihliadal aj na to, že nedošlo k späťvzatiu žaloby žalobcom v časti zaplatenej
sumy 333,07 eura. Ďalej súd vyhovel žalobcovi aj v časti príslušenstva a priznal mu zákonný úrok z
omeškania, ktorý mu za obdobie od 31.12.2011 do 05.09.2014, keď žalovaný zaplatil sumu 333,07 eura,
prináleží vo výške 9 % ročne. V súlade s ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a nariadenia

vlády č. 281/2010 Z. z. v platnom znení, keď sadzba úrokov podľa ECB predstavovala 9 % ročne a nie
5,5 % ročne, ako uvádzal zástupca žalovaného. S poukazom na vznesenú námietku premlčania súd
preto v časti odplaty a v časti úroku z omeškania vo výške 1 % ročne zamietol, lebo žalobca sa domáhal
priznania zákonného úroku z omeškania vo výške 10 % za každý rok, odkedy sa dostal žalovaný doomeškania so zaplatením odplaty za užívanie pôdy toho - ktorého roka. Ďalším výrokom súd vyhovel
opäťčiastočnenárokužalobcu,tedazaviazalžalovanéhonazaplateniezvyšnejčastiodplatyzaužívanie
pôdy v roku 2012 v sume 75,12 eura, tiež pri hodnote 100 eur/ha/rok, lebo žalovaný za toto obdobie

zaplatil žalobcovi 148,44 eura, keď vychádzal z hodnoty 66,39 eura/ha za 1 rok, a tiež vzhľadom na
skutočnosť, že žalobca nezobral späť čiastočne žalobu v časti o zaplatenie 333,07 eura; z tohto dôvodu
súd zo sumy 223,56 eura odpočítal sumu 148,44 eura a dospel k výsledku 75,12 eura, ktorá predstavuje
výšku odplaty za užívanie pôdy v roku 2012 ako aj v roku 2013. Preto v ďalších výrokoch súd časť
odplaty priznal a vo zvyšku žalobu týkajúcu sa odplaty zamietol, a tak isto čo sa týka zákonných úrokov

z omeškania, keďže žalobca sa domáhal 10% ročného úroku z omeškania pri každom roku; súd priznal
žalobcovi taký zákonný úrok, ktorý bol podľa ECB a Nariadenia vlády č. 281/2010 Z. z. platný v tom -
ktorom čase: v roku 2012 to bol 8,75% ročný úrok z omeškania platný od 31.12.2012 a od roku 2013
bol zákonný úrok z omeškania 5,25% ročne. Vzhľadom na to súd žalobu vo zvyšku ročného úroku z
omeškania vo výške 4,75 % od 31.12.2013 zamietol.

5. O žalobe žalobcu súd prvej inštancie rozhodol čiastočným vyhovením v náhrade za odplatu za
užívanie pôdy žalobcovi, tak isto čiastočne vyhovel aj v zákonnom ročnom úroku z omeškania a
čiastočne vo zvyšku odplaty zamietol žalobu a tak isto aj vo zvyšku zákonných úrokov z omeškania
zamietol žalobu, lebo žalobca nezobral späť čiastočne žalobu v časti o zaplatenie sumy 333,07 eura,
ktorú mu žalovaný v priebehu konania zaplatil a žalobca to aj potvrdil. Čo sa týka vznesenej námietky

premlčania, túto súd teda považoval za čiastočne dôvodnú a žalobcovi nepriznal nájomné za obdobie
roka 2010 v hodnote 223,56 eura, úroky z omeškania za oneskorené uhradenie nájomného za rok 2010
a časť nájomného za obdobie roka 2011. Súd vychádzal z odplaty za užívanie pôdy v sporných rokoch
zo sumy 100 eur/ha/rok a žalobcovi vyhovel, keďže podľa obdobných nájomných zmlúv za sporné roky
aj v období rokov 2010 - 2013 bolo takéto nájomné za poľnohospodársku pôdu bežné. Žalobca ďalej

preukázal a zdokladoval vo svojej žalobe vplyv inflácie na hodnotu peňazí, t.j. znehodnotenie pôvodnej
výšky nájomného stanoveného žalovaným v roku 2002 na obdobie roka 2011, a na druhej strane
zvýšenie ceny poľnohospodárskych produktov v roku 2011 oproti roku 2002, čím sa reálne hodnota
pôvodného nájomného zvýšila približne o 1/3-inu. Cena ročného nájomného za 1 ha pôdy v sume 100
eur predstavuje primeranú hodnotu nájomného, ktorú by bol žalobca bez problémov dosiahol aj pri inom

samostatne hospodáriacom roľníkovi.

6. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol napadnutý rozsudok
zrušiť a určiť, že medzi ním a žalovaným vznikol v r. 2010 - 2013 nájomný vzťah podľa § 12 ods. 5 zákona
č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov a žalovaný užíval jeho poľnohospodársku

pôdu o výmere 2,2356 ha, pričom žiadal priznať mu pohľadávku - zvyšnú časť odplaty za r. 2011 v
sume 188,14 eura, odplatu za rok 2012 v sume 223,56 eura a odplatu za r. 2013 v sume 223,56 eura,
ďalej 9% ročný úrok z omeškania zo sumy 223,56 eura od 31.12.2011 do 05.09.2014, 9% ročný úrok
z omeškania zo sumy 188,14 eura od 06.09.2014 do uhradenia odplaty za r. 2011, 8,75% ročný úrok z
omeškania zo sumy 223,56 eura od 31.12.2012 do uhradenia odplaty za r. 2012a a 5,25 % ročný úrok

z omeškania zo sumy 223,56 eura od 31.12.2013 do uhradenia odplaty za r. 2013. Namietal odvolacie
dôvody v zmysle zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov,
účinného do 30.06.2016 (ďalej len „Občiansky súdny poriadok“ alebo „OSP“), a to že v konaní došlo k
vadám podľa § 221 ods. 1 písm. h) OSP, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vyplynulo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal,

že sudkyňa začala manipulovať súdne konanie v prospech advokáta, ktorého zámerom bolo zredukovať
žalovanú odplatu za užívanie pôdy na minimum, a bola mu podsunutá odpoveď na otázku, na základe
akého právneho titulu sa domáha zaplatenia žalovanej sumy; keďže on nevedel definovať právny titul,
tak súd do zápisnice uviedol, že právnym titulom je bezdôvodné obohatenie. V dôsledku toho právny
zástupca žalovaného vzniesol námietku. Podľa neho bol účelovo preformulovaný petit žaloby tak, aby

neprezentoval vôľu žalobcu, ale aby vyhovoval právnemu zástupcovi žalovaného. On s tým nesúhlasil,
no bola mu uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 99,50 eura. Aj napriek zaplateniu tohto
poplatku sudkyňa na ďalšom pojednávaní zmenu petitu nepripustila.

7. Žalobca v odvolaní uviedol, že boli zamlčané viaceré skutočnosti o jeho postoji k zmene petitu žaloby

a k právnemu titulu žaloby, boli podsunuté nepravdivé tvrdenia v snahe vyhovieť zámerom zástupcu
žalovaného a do rozsudku boli pojaté viaceré nepravdivé tvrdenia. Súd podľa neho nesprávne aplikoval
ustanovenie § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka o titule bezdôvodného obohatenia s premlčacou
dobou dva roky podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a to aj napriek tomu, že tento titul nieje na vzniknutý spor aplikovateľný. Na základe užívania pôdy mu mal žalovaný uhrádzať odplatu za
užívanie pôdy opakovane, pravidelne na konci každého roka, tak ako uhrádza nájomné ostatným
prenajímateľom, a v zmysle obvyklých trhových podmienok. Na prípad sa mali aplikovať ustanovenia o

trojročnej premlčacej dobe podľa § 101 a § 110 ods. 3 Občianskeho zákonníka.

8. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť. Uviedol, že žalobca
vodvolaníneuviedolžiadnenovéskutočnostiadôkazy,ktorébyneboliriešenévprvoinštančnomkonaní.
Súd vykonal dostatočné dokazovanie, dôkazy správne vyhodnotil a na základe toho dospel k právnemu

záveru o bezdôvodnom obohatení, čo aj sám žalobca požadoval. Čo sa týka výšky nájomného, súd
zadovážil listinné dôkazy od poľnohospodárskych subjektov z okolia, kde sa predmetné pozemky
žalobcu nachádzajú, čo do výšky nájomného v porovnateľných lokalitách z hľadiska miesta, času a
výmery. V danej veci rozhodol správne a svoje rozhodnutie riadne a dostatočne odôvodnil.

9. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku,

účinného od 01.07.2016, ďalej len „CSP“), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP),
ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal vec bez nariadenia
pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku (§ 385 ods. 1, § 378 ods. 1, § 219 ods. 3 CSP) a po
prejednaní veci urobil záver, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých zamietajúcich výrokoch je
vecne správny. Preto tento rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil vychádzajúc z

ustanovenia § 470 ods. 1, 2 prvej vety CSP, podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon
aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti a právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Zároveň odvolací súd
aplikoval ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie

správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody. Rozsudok vo vyhovujúcich výrokoch nadobudol právoplatnosť. Odvolací súd
konštatoval, že súd prvej inštancie urobil správny právny záver a svoje rozhodnutie primerane odôvodnil
v súlade s citovanými ustanoveniami Občianskeho zákonníka a ďalších ním uvádzaných právnych
predpisov, na ktoré aj odvolací súd poukazuje. Na dôvažok odvolací súd dodáva nasledovné:

10. Súd prvej inštancie aplikoval v tejto veci ustanovenie § 100 ods. 1, § 107 ods. 1, § 451 ods. 1 a §
517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pretože vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobca v
spornom období nemal so žalovaným uzavretú platnú nájomnú zmluvu o nájme poľnohospodárskych
pozemkov, že žalovaný jeho pozemky užíval aj po skončení doby nájmu a že v dôsledku tohto užívania

získal bezdôvodné obohatenie prejavujúce sa v tom, že za sporné obdobie neplatil žalobcovi nájomné,
ktoré by pri riadne uzavretom nájomnom vzťahu platiť musel. K vzniku bezdôvodného obohatenia teda
došlo bez právneho dôvodu tak, ako ho má na mysli ustanovenie § 451 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého: (1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. (2) Bezdôvodným
obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného

právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z
nepoctivých zdrojov. Podľa § 456 prvej vety Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia
sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal, a podľa § 458 ods. 1 prvej vety Občianskeho zákonníka
musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením.

11. Podľa obsahu spisu súd prvej inštancie postupoval v súlade s procesným predpisom a vykonal
dokazovanie potrebné na zistenie skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti predmetnej žaloby.
Podľa vykonaných dôkazov dňa 01.10.2002 došlo k uzavretiu dvoch nájomných zmlúv na dobu neurčitú,
týkajúcich sa predmetnej pôdy. Jedna nájomná zmluva bola uzavretá medzi žalobcom a žalovaným,
a druhá ešte medzi otcom žalobcu a žalovaným. Otec žalobcu v roku 2004 zomrel, pričom žalobca

zdedil po ňom predmetnú pôdu spolu so všetkými právami a povinnosťami spojenými s touto pôdou.
V roku 2008 požiadal žalobca žalovaného o uzatvorenie novej nájomnej zmluvy s nájomným vo výške
2.500 Sk/ha/rok, žalovaný však s tým nesúhlasil, preto žalobca listom zo dňa 23.09.2008 k 30.09.2009
ukončil nájomný vzťah a dňa 07.09.2009 požiadal žalovaného o vyčlenenie pôdy za účelom vykonávania
poľnohospodárskej výroby. Žalovaný žiadosť žalobcu neakceptoval a pokračoval v užívaní predmetnej

pôdy bez uhrádzania akejkoľvek odplaty a bez uzavretej nájomnej zmluvy. Dňa 04.10.2013 podal
žalobca žalobu, ktorou sa domáhal uhradenia nájomného a ktorú v priebehu konania niekoľkokrát
zmenil.12. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobcovi vzniklo voči žalovanému právo na vydanie bezdôvodného
obohatenia v zmysle § 451 ods. 1,2 a nasl. Občianskeho zákonníka, a to bez ohľadu na to, či by
takúto právnu kvalifikáciu žalobca pred súdom predniesol. Jeho námietky v tomto smere k postupu

prvoinštančného súdu boli právne irelevantné. Žalovaný nehnuteľnosti vlastnícky patriace žalobcovi aj
po skončení nájmu užíval a pritom neplatil za užívanie žiadnu úhradu, ktorú by pri riadne uzavretej
nájomnej zmluve platiť mal. Jeho majetok sa tak nezmenšil, hoci v prípade užívania cudzieho majetku
- poľnohospodárskej pôdy žalobcu - pri normálnom stave vecí za takéto užívanie platil mal. Uplatnené
právo by súd za takejto situácie musel vždy posúdiť ako právo žalobcu na vydanie bezdôvodného

obohatenia, a to bez ohľadu na to, či to tak žalobca pred súdom sformuloval, alebo by právne svoj nárok
nezdôvodnil vôbec. Skutkový stav zistený z vykonaných dôkazov totiž jednoznačne dávajú podklad
o tom, že na strane žalovaného vzniklo bezdôvodné obohatenie tak, ako to správne konštatoval aj
súd prvej inštancie. Odvolací súd preto právo žalobcu posúdil v základe ako opodstatnené a zároveň
vychádzal z toho, že súd prvej inštancie pri určovaní výšky bezdôvodného obohatenia ako nezaplatenej
úhrady vychádzal zo žalobcom predložených zmlúv, podľa ktorých výška nájomného v porovnateľných

lokalitách z hľadiska miesta, času a výmery bola 100 eur/ha/rok. Určenie tejto výšky odplaty za užívanie
predmetnej pôdy bez nájomnej zmluvy bolo súdom prvej inštancie stanovené ako primerané.

13. V priebehu konania žalovaný uhradil žalobcovi platby za obdobie 04.10.2011 - 31.12.2011,
01.01.2012 - 31.12.2012 a 01.01.2013 - 31.12.2013 vychádzajúc z výšky 66,39 eur/ha/rok v celovej

výške 333,07 eura s vlastným rozpisom obdobia a čiastok, ktoré za to - ktoré obdobie žalobcovi
poukázal. Súd prvej inštancie na prípad aplikoval správne ustanovenie o premlčaní a o premlčacej
dobe podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého sa právo na vydanie plnenia
z bezdôvodného obohatenia premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k
bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil (tzv. subjektívna premlčacia doba). Súd prvej

inštancie správne posúdil vznesenú námietku ako dôvodnú a zamietol nároky uplatnené do 04.10.2011,
čo je dva roky pred podaním žaloby, a následne rozhodol o žalobcových nárokoch týkajúcich sa obdobia
po dni 04.10.2011. Okrem zaplatenia zvyšnej časti odplaty súd správne priznal žalobcovi aj úroky z
omeškania vo výške stanovenej ECB a nariadením vlády č. 281/2010 Z. z. Odvolací súd po dôkladnom
oboznámení sa s obsahom spisu, t. j. s obsahom jednotlivých podaní oboch strán a ostatných listín

založených v spise urobil záver, že odvolanie žalobcu je z vyššie uvedených dôvodov neopodstatnené.
Námietky žalobcu, že na predmetný spor sa malo aplikovať ustanovenie § 110 ods. 3 Občianskeho
zákonníka týkajúce sa opakujúcich plnení a úrokov, odvolací súd uvádza, že vydanie bezdôvodného
obohatenia v predmetnom spore nemožno považovať za opakujúce sa plnenie, pretože povinnosť
plniť nevzniká v určitých pravidelne sa opakujúcich časových intervaloch (ako je to v prípade platne

dohodnutého nájmu), ale ide o jednorazové vydanie bezdôvodného obohatenia žalovaným za dané
časové obdobie. Vzhľadom na to nebolo možné aplikovať trojročnú premlčaciu dobu, ale dvojročnú
premlčaciu dobu v zmysle § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka tak, ako to urobil súd prvej inštancie.
Z obsahu spisu tiež nemožno vyvodiť záver, že súd manipuloval konanie v prospech žalovaného, resp.
jeho právneho zástupcu. Svoje rozhodnutia týkajúce sa zmien petitov žaloby súd riadne odôvodnil, a z

toho dôvodu odvolací súd tvrdenia žalobcu týkajúce sa manipulácie konania považuje za subjektívne
a nedôvodné. Odvolací súd s ohľadom na všetko vyššie uvedené nepovažoval odvolanie žalobcu za
opodstatnené, pričom vychádzal z toho, že o návrhoch žalobcu na zmenu žaloby bolo rozhodnuté v
prvoinštančnom konaní v súlade s procesným predpisom, preto v odvolacom konaní už nebol daný
dôvod na rozhodovanie o zmene žaloby. V zmysle § 387 ods. 1 CSP teda odvolací súd rozsudok súdu

prvej inštancie v napadnutých zamietajúcich výrokoch ako vecne správny potvrdil.

14. O trovách odvolacieho konania odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CP nerozhodol z dôvodu, že súd
prvej inštancie v súlade s v tom čase platným procesným predpisom ponechal rozhodnutie o trovách
konania na samostatné uznesenie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (§ 151 ods. 3, § 224

ods. 3 OSP).

15. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421
CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).