Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 9. november 2016

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 13U/1/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7709200205
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kolesárová
ECLI: ECLI:SK:OSMI:2016:7709200205.2

Uznesenie

Okresný súd Michalovce vo veci súdnej úschovy pôvodného zložiteľa W. S., nar. XX.X.XXXX, naposledy
bytom H. S. 1, XXX XX V., zomr. XX.X.XXXX, o prijatie vkladnej knižky do súdnej úschovy, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Na tunajší súd bolo doručené podanie zložiteľa W. S., nar. XX.X.XXXX, ktorým sa domáhal, aby súd

prijal do úschovy vkladnú knižku č. XXXXXXXXXX s názvom „K. N. C.“ so zostatkom X.XXX,-USD s
tým, aby jej výnos bol pojatý do dedičstva po poručiteľke T. S., zomr. X.X.XXXX z dôvodu, že peniaze
uložené na vkladnej knižke pochádzajú z predaja nehnuteľnosti - domu na ul. S. nábrežie č. 1, V., ktorý
ako uviedol bol odpredaný podvodom. Zložiteľ požiadal o úschovu predmetného majetku s tým, aby jej
výnos bol pojatý do dedičstva po neb. T. S., ktorá zomrela dňa X.X.XXXX.

Podľa § 396 ods. X C.m.p., konania o úschovách začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

Podľa ust. § 185a ods. 1 O.s.p., možno na súde zložiť do úschovy peniaze, cenné papiere a iné hnuteľné
veci hodiace sa na úschovu za účelom splnenia záväzku.

Podľa ust. § 185a ods. 2 O.s.p, návrh na prijatie do úschovy musí obsahovať vyhlásenie toho, kto
peniaze, cenné papiere alebo iné veci do úschovy skladá (ďalej len "zložiteľ"), že záväzok, ktorého
predmetom sú hodnoty skladané do úschovy, nemožno splniť, pretože veriteľ je neprítomný alebo je
v omeškaní alebo že zložiteľ má odôvodnené pochybnosti, kto je veriteľom, alebo že zložiteľ veriteľa
nepozná.

Podľa ust. § 185a a ods. 3 O.s.p. súd rozhoduje bez pojednávania uznesením, ktoré doručí účastníkom
do vlastných rúk.

Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že konanie o úschovách možno začať len na návrh
a osobou oprávnenou k podaniu návrhu je zložiteľ, ktorý chce týmto spôsobom splniť záväzok.

V konaní o úschovách súd nepreskúmava pravdivosť údajov zložiteľa, ani okolnosti, ktoré sa týkajú
záväzkusamotného(čizáväzokexistuje,akájevýškazáväzku,čijezložiteľdlžníkomapríjemcaúschovy
veriteľom a pod.), ale skúma výhradne to, či zložiteľovo tvrdenie zodpovedá dôvodom pre zloženie do
úschovy podľa hmotného práva. V prípade úschovy za účelom splnenia záväzku (tzv. solučná úschova)
musí byť v návrhu uvedený niektorý z dôvodov stanovených hmotným právom, v súlade s ktorým sa
plnenie skladá do úschovy.Súd pri posudzovaní, či sú dané podmienky pre prijatie predmetu plnenia do úschovy v zmysle §185a
O.s.p., skúma splnenie formálnych podmienok prijatia úschovy (pozri primerane R XX/XXXX a R XX/
XXXX) a tiež to, či predmet úschovy je v čase rozhodovania už v dispozícii súdu (stanovisko NS SR zo

dňa 01.01.2000 uverejnené v D. rozhodnutí a stanovísk súdov SR pod por. číslom XX/XXXX).

Návrh na prijatie do úschovy musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí (označenie účastníkov,
prípadne ich zástupcov, teda toho, kto peniaze alebo veci do úschovy skladá, toho, pre koho sú peniaze
určené, prípadne aj označenie osôb, ktoré uplatňujú právo na predmet úschovy, resp. údaj o tom, ako

má byť s úschovou naložené) aj zákonný dôvod, pre ktorý zložiteľ peniaze alebo veci do úschovy skladá,
tiež vyhlásenie zložiteľa o dôvode úschovy, t.j. o dôvode, pre ktorý nemôže splniť záväzok, ktorého
predmetom sú hodnoty skladané do úschovy.

Dôvodom úschovy za účelom splnenia záväzku môže byť len to, že 1/ veriteľ je neprítomný (jeho pobyt
nie je známy), 2/ veriteľ je v omeškaní (napr. veriteľ neprijal riadne ponúknuté plnenie alebo neposkytol

súčinnosť potrebnú ku splneniu dlhu alebo odmietol vydať potvrdenie, že dlh je splnený), 3/ zložiteľ má
odôvodnené pochybnosti, kto je veriteľom, 4/ dlžník veriteľa nepozná (napr. preto, že po smrti veriteľa
nie sú známi jeho dedičia).

Dôvod úschovy musí byť v návrhu vymedzený rozhodujúcimi skutočnosťami. Do úschovy súdu môže

byť zložený aj výťažok z predaja akcií, plnenie z pohľadávky akcionára na zaplatenie ceny akcií
alebo dočasných listov vyhlásených za neplatné, príp. znížené o pohľadávku spoločnosti, ktorá proti
akcionárovi vznikla v súvislosti s vyhlásením jeho akcií alebo dočasných listov za neplatné; do úschovy
súdu môžu byť zložené teda len peniaze, cenné papiere alebo iné hnuteľné veci, ktoré pre ich povahu
alebo veľkosť možno uložiť na súde.

Dôvod úschovy a vecnú legitimáciu účastníkov konania súd nepreskúmava, ale zaoberá sa len tým, či
tvrdenie zložiteľa je zhodné s dôvodmi uvádzanými pre tento spôsob zániku záväzku v hmotnom práve.
Nezaoberá sa preto ani tým, či zložením veci do úschovy skutočne nastanú zamýšľané hmotnoprávne
účinky, teda zánik záväzku splnením. Vychádza len z tvrdenia zložiteľa, ak zistí že dôvod úschovy daný

nie je, návrh zamietne.

Pri rozhodovaní súdu o prijatí plnenia do úschovy ďalej súdu neprináleží skúmať základný právny úkon,
ktorým dlh vznikol. Pravdivosť týchto údajov súd nepreveruje a ani za ich pravdivosť nezodpovedá.
Pokiaľ zložiteľ neopíše pravdivo rozhodujúce skutočnosti, na základe ktorých možno plnenie prijať do

úschovy, nesie za takéto tvrdenie sám zodpovednosť; môžu spôsobiť to, že nepríde ku splneniu dlhu,
hoci aj súd plnenie do úschovy za tým účelom prijal.

Túto otázku však súd nie je oprávnený riešiť v konaní o úschove, ale v inom, sporovom konaní. Súd
teda tento dôležitý dôvod preskúmava len na základe tých skutkových okolností, ktoré zložiteľ v návrhu

uviedol, a na ktoré sa odvoláva. Žiadne dokazovanie nevykonáva.

Súd úschovu buď prijme, ak sú v návrhu uvedené skutkové okolnosti odôvodňujúce prijatie úschovy
alebo zamietne, ak by prijatie do úschovy nebolo odôvodnené požadovanými skutkovými okolnosťami,
ak by to odporovalo zákonu alebo ho obchádzalo.

V prejednávanej veci z návrhu nevyplýva to, že cenný papier (vkladná knižka) poručiteľa prešiel na jeho
právnych nástupcov, že by títo boli neznámi, že by bol neznámy ich pobyt, že by boli v omeškaní, že ich
veriteľ nepozná, a teda že by konkrétny zákonný dôvod bol odôvodnený rozhodujúcimi skutočnosťami.

Z uvedených dôvodov súd vyhodnotil návrh zložiteľa ako nedôvodný, pretože tu absentuje základná
formálna podmienka na prijatie predmetu do úschovy - nie je daný dôvod úschovy a návrh zamietol tak,
ako je vo výrokovej časti uznesenia uvedené.

Súd v priebehu konania zistil, že pôvodný zložiteľ zomrel dňa XX.X.XXXX. Ak dôjde v osobe niektorého

účastníka konania k právnemu nástupníctvu, právny nástupca vstupuje do práv a záväzkov doterajšieho
účastníka, preto súd ďalej konal s dedičom po poručiteľovi.Záverom súd dodáva, že toto rozhodnutie o zamietnutí návrhu na prijatie do úschovy nie je prekážkou
veci rozhodnutej pre prípadné podanie nového návrhu na prijatie do úschovy v prípade zmeny pomerov.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od jeho doručenia na
tunajšom súde.

Podľa § 363 C.s.p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnésúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobrany

alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.