Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. január 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10CoE/64/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8415204255
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kohút
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8415204255.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a členov senátu
JUDr. Petra Šama a JUDr. Jozefa Škraba v exekučnej veci oprávneného: MINIHOTOVOSŤ, a.s., so
sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 852 453, zastúpeného: Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova
25, Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: L. V., W.. X.XX.XXXX, F. Ľ. Z. XXXX/XX, XXX XX V.,
o vymoženie 350,- Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č.

k. 8Er/312/2015-17 zo dňa 14.8.2015, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie súdu prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa
Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.
z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v spojení s § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka

na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky, týkajúcej sa rozhodcovskej zmluvy v spotrebiteľskom
vzťahu oprávneného a povinného. Rozhodcovskú zmluvu exekučný súd vyhodnotil ako neprijateľnú
podmienku, pretože spôsobuje nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa a súčasne nebola individuálne dojednaná. Predmetná rozhodcovská zmluva bola totiž
vyhotovená na predtlačenom formulári, teda spotrebiteľ sa s ňou síce mal možnosť oboznámiť pred
podpisom zmluvy, avšak (reálne) nemal možnosť ovplyvniť jej obsah, a preto ju nemožno považovať

za individuálne dojednanú. Rozhodcovský súd teda odvodzoval svoju právomoc od neprijateľnej
podmienky, ktorá ako každá neprijateľná podmienka obsiahnutá v spotrebiteľskej zmluve, je podľa §
53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Neplatná rozhodcovská doložka spôsobuje nedostatok
právomoci rozhodcovského súdu, ktorý má zase za následok nedostatok materiálnej vykonateľnosti
exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku, čím je exekučný titul v rozpore so zákonom a exekučný
súd bol preto podľa § 44 ods. 2 predposledná veta EP povinný zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie.

2. Proti uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený. Navrhol zrušiť rozhodnutie a vec vrátiť okresnému
súdu na ďalšie konanie. Namieta nesprávne právne posúdenie veci podľa § 205 ods. 2 písm. a), f)
a podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p.. Vyslovil názor, že rozhodcovská doložka je pre spotrebiteľa
nevýhradná a nedotýka sa ustanovení § 53 ods. 4 písm. r/ OZ a je v plnom rozsahu platná. Podľa

uzavretej rozhodcovskej doložky mal žalobca kedykoľvek právo sa slobodne rozhodnúť, na ktorom
orgáne uplatní svoje právo. Uzavretie úverovej zmluvy nebolo podmienené podpisom rozhodcovskej
zmluvy. Podľa odvolateľa sa jedná o individuálne dohodnutú zmluvnú podmienku o rozhodnutí sporu
pred rozhodcom.

3. Odvolací súd v zmysle § 470 ods. 2 Civilného sporového poriadku prejednal vec podľa Občianskeho

súdneho poriadku. Podľa tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Civilný sporový poriadok nadobudolúčinnosť 1.7.2016 a odvolanie oprávneného bolo podané pred týmto dátumom. V prípade oprávneného
ide teda o právo na prejednanie odvolania, ktoré mu vzniklo podľa doterajších právnych predpisov, a
teda z hľadiska princípu legitímneho očakávania i právnej istoty, je treba jeho odvolanie prejednať podľa

právnej úpravy účinnej v čase, kedy toto bolo podané. V podmienkach právneho a demokratického štátu
majú právne normy pôsobiť zásadne do budúcnosti. Princíp právnej istoty je nepochybne neoddeliteľnou
súčasťouprincípovprávnehoštátuzaručenéhovčl.1ods.1ÚstavySR.Súčasťouprincípuprávnejistoty
a ochrany dôvery občanov v právny poriadok je aj zákaz retroaktivity, t. j. zákaz spätného pôsobenia
právnych predpisov. Pokiaľ niekto konal a postupoval na základe dôvery v platný a účinný právny

predpis, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný spätným pôsobením právneho predpisu, alebo
niektorého jeho ustanovenia. Neskorší právny predpis nemôže ukladať povinnosti, resp. meniť právny
status subjektu práva spätným pôsobením právneho predpisu, ktorý v čase jeho konania neexistoval
a ktorého právnu úpravu nemohol poznať. Subjekt práva už nemôže ovplyvniť svoje práva a právne
postavenie nadobudnuté v minulosti. Odvolací súd teda preskúmal napadnuté uznesenie bez toho, aby
nariadil odvolacie pojednávanie a na tomto pojednávaní zopakoval, či doplnil dokazovanie vykonané

súdom prvej inštancie. Právnym dôsledkom takéhoto postupu odvolacieho súdu je jeho viazanosť
skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 213 ods. 1, 3, 4, 5 a § 214 ods. 2 O.s.p.).
Pri preskúmavaní napadnutého uznesenia bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do
tej miery, že nebol oprávnený toto uznesenie preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne
uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, pokiaľ by mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 1, 3 O.s.p.). Po takomto preskúmaní napadnutého uznesenia
dospel odvolací súd k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je treba potvrdiť podľa §
219 ods. 1 O.s.p..

4. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia (§ 219

ods. 2 O.s.p.) čo sa týka hodnotenia neprijateľnej zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve o
poskytnutí úveru. Text rozhodcovskej zmluvy je v predtlači, bol veriteľom vopred pripravený, pričom
takúto rozhodcovskú zmluvu nie je možné považovať za individuálne dojednanú, pretože podľa § 53
ods. 2, 3 Obč. zákonníka č. 40/1964 Zb., za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú
také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť

ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a
spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Na základe množstva obdobných sporov
už súdy majú dostatočné poznatky o obsahu a podmienkach dojednávania úverových zmlúv a
podpisovaniarozhodcovskýchzmlúv,ktorémajúzakladaťprávomocrozhodcovskýchsúdovprejednávať
spor medzi veriteľom a dlžníkom a vytvárať tak titul na vymáhanie pohľadávok z úverov prostredníctvom

rozhodcu. Samotná rozhodcovská zmluva zakladá právomoc konkrétneho Stáleho rozhodcovského
súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., Bratislava, rozhodovať spory účastníkov.
O obdobnej situácii vypovedá aj rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C-243/08 Pannon, kde vopred
stanovená podmienka v zmluve uzavretej medzi spotrebiteľom a dodávateľom, ktorá nebola individuálne
dohodnutá a ktorá priznáva právomoc pre všetky spory vyplývajúce zo zmluvy súdu, v obvode ktorého

sa nachádza sídlo predávajúceho alebo dodávateľa, spĺňa všetky podmienky, aby mohla byť z hľadiska
Smernice 93/13/EHS kvalifikovaná ako nekalá. Veriteľ tu nanútil spotrebiteľovi rozhodovanie sporu
pred rozhodcovským súdom v sídle veriteľa, pričom spor nebude rozhodovať všeobecný súd, ktorého
príslušnosť by bola stanovená podľa bydliska dlžníka. Podľa rozhodnutia Súdneho dvora vo veci
C-40/08 Asturcom je oprávnený vnútroštátny súd preskúmavať právoplatné rozhodcovské rozsudky už

z úradnej moci, teda preskúmavať nekalú povahu rozhodcovskej doložky v zmluvách, ktoré zakladajú
právomoc rozhodcovských súdov pre urýchlenie vymožiteľnosti pohľadávky pre veriteľov. Ťažko možno
predpokladať, aby si spotrebiteľ ako dlžník bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou nesú
dojednanie rozhodcovskej doložky. Naviac rozhodcovská zmluva v predtlači, do ktorej dlžník len
dopísal svoje osobné údaje, vytvára „súhlas“ spotrebiteľa s tým, aby jeho spory boli prejednané v

rozhodcovskom konaní, nie pred všeobecnými súdmi. Dlžníkovi ani nie je vysvetlený rozdiel medzi
rozhodcovským konaním a konaním pred všeobecným súdom a najmä dopad na dlžníka v prípade
rozhodovania rozhodcu. Poučenie o rozhodcovskom konaní len vo všeobecnosti konštatuje obdobnosť
rozhodcovského konania so všeobecným súdnym konaním. Poučenie nie je dostatočné na to, aby
bežnému spotrebiteľovi objasnilo dopad podpisu rozhodcovskej zmluvy a konania pred rozhodcovským

súdom. S vysokou mierou pravdepodobnosti dá sa predpokladať, že rozhodcovská zmluva bola vždy
obligatórnou súčasťou úverovej zmluvy, kde dlžník nemal na výber a keď chcel získať pôžičku -
úver, pristupoval na všetky podmienky predkladané veriteľom. Odvolací súd opätovne poukazuje na
odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie a rozhodnutie Súdneho dvora vo veci Asturcom ooprávnenosti exekučných súdov z úradnej moci preskúmavať nekalú povahu rozhodcovskej doložky
v zmluvách medzi podnikateľom a spotrebiteľom. Podľa rozhodnutia Oceáno Group C-240/98 nemusí
sám spotrebiteľ vystúpiť proti nekalej povahe takýchto podmienok a súdy z úradnej moci majú nekalú

povahu spotrebiteľských zmlúv preskúmavať. Preto okresný súd vecne správne po zistení nekalosti
rozhodcovskej zmluvy rozhodol neudeliť poverenie súdnemu exekútorovi s poukazom na § 44 ods. 2
Exekučného poriadku.

5. Rozhodnutie senátu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).