Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. november 2017

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 10C/112/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116209382
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Šulek

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2017:2116209382.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní pred sudcom JUDr. Jozefom Šulekom v právnej veci žalobcu: Intrum

Justitia Slovakia, s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154, právne
zastúpeného: JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, proti
žalovanému: P. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. X., o zaplatenie 4.981,74 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.974,85 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
8,5 % ročne počítaným zo sumy 1.974,85 eur od 07.07.2013 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

III. Žalovanému voči žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 22.04.2016 domáhal zaplatenia sumy 4.981,74 eur s
úrokomzomeškania vovýške8,5%ročnezosumy4.981,74eurod07.07.2013dozaplateniaanahradiť
trovy konania z titulu nezaplateného úveru.

2. Súd vyzval žalovaného na vyjadrenie k žalobe, pričom žaloba a prílohy boli žalovanému doručené

postupom podľa §116 zákona č. 160/2015 Z.z.(ďalej len „CSP“). Žalovaný sa k žalobe nevyjadril. Na
nariadenom termíne pojednávania sa žalobca (jeho právny zástupca) ani žalovaný nezúčastnili.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s: žalobou č.l. 1-3, všeobecnými obchodnými
podmienkami č.l. 5-12, identifikáciou pohľadávky č.l. 14, oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti
č.l. 15, oznámením o postúpení pohľadávky č.l. 16, zmluvou č.l. 17-21, poštovým podacím hárkom
č.l. 22, doplnením žaloby č.l. 58-60, prehľadom úhrad č.l. 64-66, zmluvou o postúpení pohľadávky č.l.

67-70, ako aj ostatným obsahom spisového materiálu, pričom zistil nasledovný stav.

4. Žalobca v žalobe uviedol, že právny predchodca Tatra banka, a.s., uzavrela so žalovaným zmluvu o
spotrebiteľskom úvere, č. XX-XXXXXXXXXX zo dňa 29.10.2010 vo výške 7.000,- eur, ktorý sa žalovaný
zaviazal uhradiť formou splátok. Žalovaný v rozpore so zmluvnými dojednaniami prestal svoj záväzok
uhrádzať, a preto žalobca vyhlásil ku dňu 01.07.2013 mimoriadnu splatnosť spotrebiteľského úveru.
Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti spolu s výzvou na zaplatenie boli doručené žalovanému

dňa 05.07.2013 v súlade s ustanoveniami zmluvy. Zmluvou o postúpení pohľadávok postúpil pôvodný
veriteľ pohľadávku voči žalovanému na žalobcu dňa 06.10.2015, pričom žalobca sa domáha zaplatenia
nezaplatenej istiny vo výške 4.981,74 eur. spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne počítanýmzo sumy 4.981,74 eur od 07.07.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalovaný po splatnosti
neuhradil žiadnu sumu.

5. Predmetom konania je požiadavka žalobcu na zaplatenie sumy 4.981,74 eur s úrokom z omeškania
vo výške 8,5 % za obdobie od 07.07.2013 do zaplatenia.

6. Súd prejednávanú vec posúdil podľa nasledovných ustanovení právnych predpisov:

7. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je
právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká
povinnosť splniť záväzok.

8. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody,
z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

9. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

10. Podľa ustanovenia § 52 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov
v znení účinnom v súčasnosti:
1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.
2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne

vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

11. Podľa ustanovenia § 1 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z. (o spotrebiteľských úveroch a
o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov) v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej zák. č. 129/2010 Z.z.), tento
zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním
spotrebiteľského úveru, podmienky na udelenie povolenia na poskytovanie spotrebiteľských úverov,

podmienky na výkon činnosti veriteľa a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Spotrebiteľským
úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci
poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť
finančnými prostriedkami v hotovosti

12. Podľa § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie celkovými nákladmi
spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a
poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom
úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady

na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ
musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo
aby ho získal za ponúkaných podmienok,

13. Podľa § 2 písm. h) zákona č. 129/2010 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie celkovou čiastkou,

ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov
spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom,14. Podľa § 2 písm. i) zákona č. 129/2010 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie ročnou percentuálnou
mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné
percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19,.

15. Podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané

na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

16. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) a b) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), poskytnutý
spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá
písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a §
10 ods. 1. je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov
v neprospech spotrebiteľa.

17. Podľa ustanovenia § 19 ods. 1 a 2 zák. č. 129/2010 Z.z., ročná percentuálna miera nákladov
spotrebiteľského úveru sa vypočíta podľa vzorca uvedeného v prílohe č. 2.
Na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov sa použijú celkové náklady spotrebiteľa spojené
so spotrebiteľským úverom s výnimkou poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť za nedodržanie

akýchkoľvek záväzkov ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere, a iných poplatkov okrem kúpnej
ceny, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť za kúpu tovaru alebo uskutočnenie služieb bez ohľadu na to,
či sa operácia vykoná v hotovosti alebo na úver. Náklady na vedenie účtu, na ktorom sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, náklady na používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie
a čerpania a ostatné náklady na platobné transakcie sa zahrnú do celkových nákladov spotrebiteľa

spojených s úverom, ak otvorenie účtu nie je dobrovoľné a náklady na účet neboli zrozumiteľne a
samostatne uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere alebo v akejkoľvek inej zmluve uzavretej so
spotrebiteľom.

18. Podľa prílohy 2 zákona č. 129/2010 Z.z., základná rovnica vyjadrujúca rovnosť poskytnutého

spotrebiteľského úveru na jednej strane a splátok a poplatkov na strane druhej
Základnou rovnicou, ktorá vyjadruje ročnú percentuálnu mieru nákladov, kladie do rovnováhy na ročnom
základe celkovú súčasnú hodnotu čerpaných prostriedkov na jednej strane a celkovú súčasnú hodnotu
splátok a platieb poplatkov na strane druhej, je:
m m'

suma Ck (1 + X) na -tk = suma Dl (1 + X) na -Sl
k=1 l=1

Význam symbolov:
- X je ročná percentuálna miera nákladov,

- m je číslo posledného čerpania,
- k je číslo čerpania, preto 1 je číslo poslednej splátky alebo platby poplatkov,
- l je číslo splátky alebo platby poplatkov,
- Dl je výška splátky alebo platby poplatkov,
- Sl je interval vyjadrený v rokoch a zlomkoch roka medzi dátumom prvého
čerpania a dátumom každej splátky alebo platby poplatkov.

19. Podľa 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.20. Podľa § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania

sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

21. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. (platného v čase vzniku
omeškania), ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení platnom a
účinnom ku dňu omeškania výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná

úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

22. Účastníci uzavreli zmluvu o úvere. V danom prípade sa jedná o právny vzťah účastníkov na
základe spotrebiteľskej zmluvy, pri uzatváraní ktorej bol odporca v postavení spotrebiteľa. Zmluva o
spotrebiteľskom úvere je zmluvným typom s osobitnou právnou úpravou v zákone č. 129/2010 Z.z.,
ktorýjekustanoveniamobčianskehozákonníkaspodrobnouúpravouspotrebiteľskýchzmlúvpredpisom

lex specialis a i v prípade spotrebiteľského úveru ide o spotrebiteľskú zmluvu. To znamená, že pokiaľ
určité otázky nie sú vyslovene upravené zákonom č. 129/2010 Z.z., použijú sa na ich riešenie príslušné
ustanovenia občianskeho zákonníka, vrátane všeobecných ustanovení o záväzkoch. Napokon aj podľa
§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka veta prvá, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona (občianskeho zákonníka) v neprospech spotrebiteľa.

23. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k nasledovným skutkovým zisteniam. Právny
predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli zmluvu o pôžičke, ktorá má charakter zmluvy o spotrebiteľskom
úvere v zmysle ustanovenia § 2 písm. d) ZoSÚ, na základe uzatvorenej zmluvy právny predchodca
žalobcu poskytol žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 7000,- eur a žalovaný sa zaviazal vrátiť

poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Nakoľko
zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle
ustanovenia § 1 ods. 2 a § 2 písm. d) ZoSÚ, musí obsahovať náležitosti ustanovené zákonom pre takéto
zmluvy podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ. Pristupujúc ku skúmaniu jednotlivých obsahových náležitostí zmluvy,
súd zistil, že zmluva neobsahuje v rozpore s ustanovením § 9 ods. 2 písm. f) ZSÚ termín konečnej

splatnosti spotrebiteľského úveru. Lehota splatnosti je určená iba určením 6 rokov od splatnosti prvej
mesačnej splátky, čo nemožno považovať za súladné s vyššie citovaným ustanovením. Zmyslom § 9
ods. 2 písm. f) ZoSÚ je, aby spotrebiteľ už pri podpise zmluvy bol informovaný o tom, ako dlho je povinný
plniť si svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Uvedené ustanovenie preto
vyžaduje presnú dátumovú špecifikácia konečnej splatnosti úveru, pričom k uvedenému záveru možno

dôjsť aj gramatickým výkladom dotknutého ustanovenia, ktoré rozlišuje pojem „doba trvania zmluvy“
a pojem „termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru“. Rovnako chýba v zmluve aj obsahová
náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ, a síce výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a
iných poplatkov. V zmluve sa uvádza len výška mesačnej splátky 157,- eura bez bližšej špecifikácie, t.j.
nie je splnená požiadavka, aby zmluva obsahovala výšku splátky istiny, výšku splátky úrokov a výšku

splátky iných poplatkov. Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru predstavuje
prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke, a aby zároveň
nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval aj nároky, na ktoré nemá právo. Rovnako v zmluve
chýba náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. j) ZoSÚ, a síce údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ
zaplatiť, keď tento údaj nie je uvedený správne, nakoľko žalobca do celkovej sumy nezapočítal poistné,

ktoré mal žalovaný platiť vo výške 1,72 eur mesačne, t.j. výška celkovej čiastky zaplatenej spotrebiteľom
mala byť uvedená vo výške 11.641,84 eur. Súd súčasne konštatuje, že v zmluve je nesprávne uvedená
výška ročnej percentuálnej miery nákladov § 9 ods. 2 písm. j) ZoSÚ, ktorá bola uvedená vo výške
19,84 %, pričom však reálne bola vo výške 20,36 %. Súd RPMN vypočítal za použitia vzorca ods. 18
po dosadení hodnôt z úverovej zmluvy. Rozdiel v RPMN vznikol tým, že poskytovateľ úveru do RPMN

nezapočítal poistné, tak ako ho nezapočítal do celkovej výšky úveru hoc bol na to povinný. Súd má
za to, že nesprávne uvedená RPMN je spôsobilá vyvolať omyl u spotrebiteľa pri jeho rozhodovaní o
využití produktov jednotlivých dodávateľov, preto je potrebné, aby táto bola vždy uvedená správne, čo
v tomto prípade nenastalo. Vzhľadom na uvedené má súd za to, že RPMN bola uvedená v neprospech
spotrebiteľa.

24. Vo vyššie uvedenom prípade sa spotrebiteľský úver poskytnutý právnym predchodcom žalobcu
žalovanému považuje v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a) ZoSÚ za bezúročný a bez poplatkov.
Z uvedeného vyplýva, že žalobca, ktorý je v konaní aktívne legitimovaným z dôvodu postúpeniapohľadávky od právneho predchodcu, nemá nárok na zaplatenie úroku z úveru, poplatkov za poistenie,
ani žiadnych poplatkov, ale len na vrátenie poskytnutej sumy pôžičky po odrátaní plnenia zo strany
žalovaného. Žalobca tvrdil, že žalovaný uhradil na istinu do postúpenia pohľadávky sumu 2018,26

eur. Súd prepočítal jednotlivé úhrady žalovaného podľa prehľadu platieb (započítania) č.l. 64-66
(predloženého žalobcom), pričom dospel k tomu, že žalovaný celkovo uhradil sumu 5025,15 eur, z toho
žalobca započítal na istinu sumu 2018,26 eur, na poplatky sumu 594,- eur, na úroky sumu 2.373,57 eur
a na úroky z omeškania sumu 39,32 eur. Súd vzhľadom na uvedené konštatuje, že žaloba je dôvodná v
časti o zaplatenie sumy 1.974,85 eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi sumou úveru vo výške 7.000,- eur

(bezúročný a bez poplatkov)a žalovaným vykonaných platieb vo výške 5.025,15 eur. Z týchto dôvodov
súd žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 1.974,85 eur, t.j. vo výške nesplatenej pohľadávky žalobcu.
Zároveň súd zaviazal žalovaného zaplatiť aj úrok z omeškania vo výške uplatnenej žalobcom, t.j. vo
výške 8,5 % ročne zo sumy 1.974,85 € od 07.07.2013 do zaplatenia, nakoľko žalovaný sa dostal do
omeškania od nasledujúceho dňa po uplynutí lehoty troch dní od doručenia výzvy dňa 07.07.2013, a
vo zvyšku súd žalobu zamietol.

25. Podľa § 262 ods.1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

26. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

27. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

28. Podľa ČL. 4 ods. 1 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného

ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré
upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.

29. Podľa ČL. 4 ods. 2 CSP, ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa
normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej

spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie
procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax
najvyšších súdnych autorít.

30. Podľa ČL. 17 CSP, Súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a

rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného
zaťažovania strán sporu a iných osôb.

31. O náhrade trov konania by prichádzalo do úvahy rozhodnúť podľa vyššie uvedených citovaných
zákonných ustanovení tak, že nárok na ich náhradu má žalovaný ako účastník úspešnejší v konaní

(žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 4.981,74 eur, pričom mu bolo vyhovené len v rozsahu sumy
1.974,85eur,atedajehoúspechje39,64%(1974,85je39,64%zosumy4.981,74) aúspechžalovaného
jeho 60,36 % (100-39,64), čistý úspech žalovaného 20,72 %, po odpočítaní úspechu žalobcu 39,64%).
Súd by teda mal rozhodnúť tak, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 20,72%.
Po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej by súd samostatným rozhodnutím mal rozhodnúť o výške

trov, pričom z obsahu spisového materiálu je zrejmé, že rozhodnutie bude znieť, žalobca je povinný
zaplatiť žalovanému 0,- eur, nakoľko tomuto v konaní žiadne trovy nevznikli. Vzhľadom na uvedené súd
v súlade so zásadami uvedenými v ČL.17 CSP rozhodol podľa ČL. 4 ods. 2 tak, že náhradu trov konania
žalovanému nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia
prostredníctvom Okresného súdu Trnava ku Krajskému súdu v Trnave.

V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje,
musí byť podpísané. Ďalej je potrebné označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akomrozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho
sa odvolateľ domáha.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozsudkom, oprávnený môže podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.