Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. október 2017

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 11C/97/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4314208788
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Cambelová

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2017:4314208788.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice sudkyňou JUDr. Ľubicou Cambelovou v spore žalobcu: žalobcu: CD Consulting

s.r.o., Příkop 843/4, Zábrdovice, 602 00 Brno, Česká republika, IČO: 26429705, proti žalovanému: Z. Y.,
P..XX.X.XXXX, Y. D. U. Č..XX, XXX XX O., o zaplatenie 1085,01 eur s prísl.,

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu v časti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,06 % denne zo sumy 1085,01 eur od
4.5.2011 do zaplatenia z a m i e t a .

II. Žalobca m á p r á v o na náhradu trov konania proti žalovanému v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca v návrhu na uplatnenie pohľadávky (ďalej aj „žaloba“), žiadal, aby súd stanovil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi:

a) zmenkovú sumu 1085,01 eur,
b) zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne: zo sumy 1085,01 eur od 1.4.2011 do zaplatenia,
c)úrok vo výške 6 % ročne zo zmenkovej sumy: 1085,01 eur od 4.5.2011 do zaplatenia

2. Okresný súd Levice rozsudkom zo dňa 25.6.2015 č.k. 11C/97/2014-27 zo dňa 25.6.2015 rozhodol
takto: Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi do troch dní od dňa doručenia rozsudku: zmenkovú
sumu vo výške 1085,01 eur, zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne zo sumy 1085,01 eur od 1.4.2011

do 3.5.2011, 6 % ročný úrok zo zmenkovej sumy 1085,01 eur od 4.5.2011 do zaplatenia, zmenkovú
odmenuvovýškejednejtretinypercentazmenkovejsumy,teda3,62euranáhradutrovkonaniazasúdny
poplatok v sume 65 eur. Súd žalobu vo zvyšnej časti zamieta . Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi
náhradu trov konania za trovy právneho zastúpenia v sume 166,68 eur, na adresu právneho zástupcu
žalobcu Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, do troch dní od dňa doručenia
rozsudku.

3. Krajský súd v Nitre uznesením zo dňa 19.5.2017 č.k. 8 Co/135/2016-62 rozhodol takto: Odvolací súd
pripúšťa späťvzatie žaloby v časti zmenkového úroku nad 0,06 % denne za obdobie od 04. 05. 2011
do zaplatenia, rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti zamietajúceho výroku zrušuje a konanie v
tejto časti sporu zastavuje. Vo zvyšnej zamietajúcej časti - zaplatenia zmenkového úroku vo výške 0,06
% denne zo sumy 1.085,01 eur od 04. 05. 2011 do zaplatenia a v časti výroku o trovách strán sporu
rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a v týchto častiach v r a c i a spor súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie.

4. Podľa článku 2 ods. 1 kapitoly I, Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone
rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez
ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto štátu.5. Podľa článku 2 ods. 1 kapitoly I Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007,
ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „Nariadenie

č. 861/2007“), toto nariadenie sa uplatňuje v občianskych a obchodných veciach pri cezhraničných
sporoch bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu, v ktorých hodnota pohľadávky v čase doručenia
tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky príslušnému súdu alebo tribunálu nepresahuje 2000 EUR bez
akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov. Neuplatňuje sa najmä na daňové, colné ani správne veci ani
na zodpovednosť štátu za konanie alebo nečinnosť pri výkone štátnej moci ("acta jure imperii").

6. Podľa článku 3 ods. 1 kapitoly I Nariadenia č. 861/2007, na účely tohto nariadenia je cezhraničným
sporom taký spor, v ktorom má aspoň jedna zo strán bydlisko alebo obvyklý pobyt v členskom štáte inom
ako v členskom štáte súdu alebo tribunálu konajúceho vo veci. Žalobca je zahraničná právnická osoba
so sídlom v Českej republike a žalovaný je fyzická osoba s bydliskom na území Slovenskej republiky.

7. Vzhľadom na to, že žalovaný má pobyt na území Slovenskej republiky, je s poukazom na čl. 2 ods.
1 kapitoly I, oddielu 1 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov
v občianskych a obchodných veciach, daná právomoc súdu Slovenskej republiky na prejednanie a
rozhodnutie tohto sporu. Keďže účastníci konania sú z dvoch rôznych členských štátov Európskej únie,
pričom žalobca má sídlo mimo územia Slovenskej republiky, v prejednávanej veci ide o cezhraničný spor

podľa článku 3 ods. 1 kapitoly I Nariadenia č. 861/2007. Prejednávaná vec patrí do rozsahu pôsobnosti
Nariadenia č. 861/2007, nakoľko žalobcom uplatnená pohľadávka spĺňa požiadavku stanovenú v článku
2 ods. 1 kapitoly I tohto nariadenia.

8. Podľa článku 4 ods. 1 kapitoly II Nariadenia č. 861/2007, navrhovateľ začne európske konanie

vo veciach s nízkou hodnotou sporu vyplnením vzorového tlačiva A, ako je uvedené v prílohe I, a
jeho podaním na príslušný súd alebo tribunál osobne, poštou alebo akýmkoľvek iným komunikačným
prostriedkom, ako je fax alebo elektronická pošta, ktorý je prijateľný pre členský štát, v ktorom sa konanie
začína. Tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky obsahuje opis dôkazov, ktoré podporujú pohľadávku,
a prípadne sa k nemu pripoja akékoľvek príslušné podporné dokumenty.

9. Podľa článku 5 ods. 1 kapitoly II Nariadenia č. 861/2007, európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu je písomné. Súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné
alebo ak o to požiada niektorá zo strán. Súd alebo tribunál môže takúto žiadosť odmietnuť, ak sa
domnieva, že vzhľadom na okolnosti prípadu ústne pojednávanie zjavne nie je potrebné pre spravodlivé

vedenie konania. Dôvody odmietnutia sa uvedú písomne. Iba proti rozhodnutiu súdu alebo tribunálu o
odmietnutí takejto žiadosti nemožno samostatne podať opravný prostriedok.

10. Podľa článku 5 ods. 2 kapitoly II Nariadenia č. 861/2007, po doručení správne vyplneného tlačiva
návrhu na uplatnenie pohľadávky súd alebo tribunál vyplní časť I vzorového tlačiva C na odpoveď, ako je

uvedené v prílohe III. Kópia tlačiva na návrhu na uplatnenie pohľadávky a v prípade potreby podporných
dokumentov spolu s vyplneným tlačivom na odpoveď sa doručí odporcovi v súlade s článkom 13.

11. Podľa článku 5 ods. 3 kapitoly II Nariadenia č. 861/2007, odporca odpovie do 30 dní po doručení
tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky a tlačiva na odpoveď tak, že vyplní časť II vzorového tlačiva

C na odpoveď, pričom v prípade potreby poskytne všetky príslušné podporné dokumenty, a zašle ho
späť súdu alebo tribunálu, alebo akýmkoľvek iným vhodným spôsobom, pri ktorom nepoužije tlačivo na
odpoveď.

12. Podľa článku 7 ods. 3 kapitoly II Nariadenia č. 861/2007, ak sa súdu alebo tribunálu nedoručí

odpoveď dotknutej strany v lehote ustanovenej v článku 5 ods. 3 alebo 6, súd alebo tribunál vydá
rozsudok o pohľadávke alebo protipohľadávke.

13. Podľa článku 19 kapitoly II Nariadenia č. 861/2007, pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak,
európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v

ktorom sa konanie vedie.

14. Súd podľa článku 5 ods. 2 kapitoly II Nariadenia č. 861/2007 vyplnil časť I vzorového tlačiva C na
odpoveď a doručil ho žalovanému spolu s návrhom žalobcu a fotokópiou zmenky. Žalovaného súdokrem iného na uvedenom tlačive poučil, že môže odpovedať vyplnením časti II tohto tlačiva a jeho
zaslaním súdu alebo akýmkoľvek iným vhodným spôsobom do 30 dní od doručenia tlačiva na uplatnenie
pohľadávky spolu s tlačivom na odpoveď. Žalovaný napriek riadnemu doručeniu písomností na návrh

žalobcu nereagoval a súdu v lehote stanovenej v článku 5 ods. 3 kapitoly II Nariadenia č. 861/2007
odpoveď na návrh nedoručil.

15. Pri postupe podľa Nariadenia č.861/2007 je súd povinný rešpektovať právo na spravodlivý proces
a zásadu kontradiktórneho konania, a to najmä pri rozhodovaní o potrebe ústneho pojednávania a

o spôsobe a rozsahu dokazovania, ktoré je nevyhnutné pre vydanie rozhodnutia. Z článku 19 tohto
nariadenia vyplýva, že pokiaľ nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie. Nariadenie
č.861/2007 nevylučuje, aby súd nariadil vo veci pojednávanie. Súd považoval za potrebné nariadiť
pojednávaniezaúčelomvykonaniadokazovania,atooboznámením exekučnéhospisuOkresnéhosúdu
Levicesp.zn.16Er/904/2011,predovšetkýmsozmluvouoúvere,Všeobecnýmipodmienkamiposkytnutia

úveru.

16. V zmysle ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora je totiž súd v každom štádiu konania a v
každom druhu konania povinný z úradnej povinnosti skúmať, či sa nejedná v danej veci o spotrebiteľský
právny vzťah. Jednou zo základných zásad Európskej únie je zásada, podľa ktorej sú členské štáty

povinnézabezpečiťvysokúúroveňochranyspotrebiteľaazároveňsúpovinnézabezpečiť,abysanekalé
podmienky v spotrebiteľských zmluvách neuplatňovali, príp. aby neboli záväzné. Aplikáciou procesného
práva má súd túto povinnosť naplniť, čo znamená, že v prípade uplatnenia nároku zo zmenky musí súd
ex offo skúmať, či vystaviteľom zmenky nie je spotrebiteľ. Aj keď vnútroštátna právna úprava platná
do 31.12.2010 umožňovala používať zmenky aj v spotrebiteľskom vzťahu, použitie zmenky ako takej v

spotrebiteľskom právnom vzťahu v skutočnosti nebolo v súlade s právom EÚ na ochranu spotrebiteľa.
Vnútroštátna právna úprava do 31.12.2010 nezabezpečila totiž vhodnú ochranu spotrebiteľa na základe
Smernice Rady 87/102/EHS v konaní o nároku zo zmenky a zákonodarca túto skutočnosť zmenil až
zrušením dovtedajšieho zákona o spotrebiteľských úveroch č.258/2001 Z.z. a prijatím nového zákona
č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách a o zmene a doplnení

niektorých zákonov, účinného od 1.1.2011. Zmenkové právo ako také v súdnom konaní znevýhodňuje
žalovaného zmenkového dlžníka a keďže podľa článku 7 ods.2 Ústavy Slovenskej republiky právo EÚ
má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, vnútroštátna právna úprava, ktorá umožnila za istých
okolností do 31.12.2010 zmenky používať aj v spotrebiteľských vzťahoch, nemôže byť akceptovaná
bezvýhradne. Pri rozhodovaní o uplatnenom nároku zo zmenky, ak došlo k ich použitiu spotrebiteľských

vzťahoch, nemožno vychádzať výlučne z predloženej zmenky, ktorá predstavuje samostatný abstraktný
záväzok neakcesorickej povahy. Ak by totiž súd vôbec nemal možnosť hodnotiť obsah spotrebiteľskej
zmluvy a skúmať, či neobsahuje nekalé zmluvné podmienky, išlo by o výrazné zníženie právnej ochrany
prináležiacej spotrebiteľovi .

17. Súd poukazuje aj na Spoločné stanovisko prijaté občiansko-právnym kolégiom a obchodnoprávnym
kolégiom Najvyššieho súdu SR dňa 20. 10. 2015 k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov
s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa (publikované v Zbierke súdnych
rozhodnutí SR pod č. 93/2015). Podľa tohto stanoviska I). ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia
uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu procesného nástroja, ktorý navrhovateľ

použil, že 1.) pokiaľ z akýchkoľvek okolností v prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť
s nekalou povahou, či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť
prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ; 2.)
pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k prieskumu
uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok, zohľadňujúc ich rozsah a povahu pri

rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného dokazovania
vyplynie. II.) Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o
vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená.
III.) Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či
je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu

posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška
uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.18.Nauvedenéstanoviskonáslednereagovalizákonodarcaatoprijatímzák.č.438/2015Z.z.účinného
od 23. 12. 2015, ktorým bol zmenený zák. č. 191/1950 Z. z. Podľa nového znenia ust. § 17, ak je
žalovaným zo zmenky ten, koho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou,

možno majiteľovi robiť námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k
predošlým majiteľom vždy (ods. 1 veta druhá). V konaní, v ktorom sa uplatňuje alebo vymáha nárok zo
zmenky sa z úradnej povinnosti prihliada na skutočnosti odôvodňujúce námietky podľa ods. 1, ktoré by
ten, kto je žalovaný zo zmenky mohol uplatniť, ak jeho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so
spotrebiteľskou zmluvou (ods. 2).

19. Súd pojednával v neprítomnosti žalobcu, nakoľko bol riadne predvolaný, svoju neúčasť ospravedlnil
poukazujúc najmä na zásadu hospodárnosti súdneho konania.

20. Žalovaný uviedol, že uzavrel v minulosti zmluvu so spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o.. Zostal mu
nejaký dlh. Nemá z čoho zaplatiť pohľadávku žalobcu. Je nezamestnaný.

21. Súd sa oboznámil s návrhom na uplatnenie pohľadávky, s originálom zmenky, s výpisom z
obchodného registra vedeného Mestským súdom v Prahe, oddiel C vložka č. 81616. Súd s poukazom
na vyššieuvedené závery a s poukazom aj na § 295 CSP, vykonal aj dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol,
pretože to považoval za nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd sa oboznámil so zmluvou o úvere

404400232, so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru , ktoré sú súčasťou exekučného spisu
Okresného súdu Levice č.k. 4Er/178/2012.

22. Žalovaný ako vystaviteľ vystavil dňa 29.4.2010 zmenku na zmenkovú sumu 1085,01 eur, ktorú sumu
spolu so zmenkovým úrokom 0,25 % denne od 1.4.2011 sa zaviazal zaplatiť pri predložení na rad

POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava. Splatné „POHOTOVOSŤ,
s.r.o., Pribinova 25,811 09 Bratislava „bez protestu“, „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od
vystavenia“. Zmenka obsahuje meno a priezvisko vystaviteľa, jej bydlisko a rodné číslo, podpis
vystaviteľa. Na rube zmenky je obsiahnutý nasledovný text: Namiesto nás na rad CD Consulting, s.r.o., K
červenému dvoru 3269/25a, 130 00 Praha, Česká republika, IČO: 264 29 705. Jedná sa o rubopis, ktorý

je podpísaný konateľom obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., G. B.. Na zmenke je uvedené
č.404400232. Zo zmenky vyplýva, že do zmenky bol vpísaný údaj o zmenkovej sume a údaj o dátume
začiatku úročenia.

23. Zo zmluvy o úvere č. 404400232 (ďalej aj „ Zmluva o úvere“) vyplýva, že ju uzavrel ako veriteľ

POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO:35807 598 so žalovaným ako dlžníkom dňa
29.4.2010 na predtlačenom formulári, ktorej súčasťou sú aj Všeobecné podmienky poskytnutia úveru
(ďalej aj „Všeobecné podmienky“). Na základe Zmluvy o úvere veriteľ poskytol žalovanému úver v sume
450eur.Žalovanýsazaviazaltútosumuveriteľovivrátiťzvýšenúopríslušnýpoplatok402eur,t.j.celkovo
mumalzaplatiť852eur,atov12-tichmesačnýchsplátkachpo71eur.ZmluvaneobsahujeúdajoRPMN,

ani údaj o úroku. Dlžník prehlasuje, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon zamestnania.

24. V bode 14.Všeobecných podmienok je obsiahnutá Dohoda o vyplnení zmenky v tomto znení: Na
zabezpečeniepeňažnéhozáväzkudlžníkaakovystaviteľazmenkyvyplývajúcehoztejtoúverovejzmluvy
voči veriteľovi ako remitentovi vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a

dátumzačiatkuúročeniazmenkovejsumy.Ručiteľjeztaktovystavenejzmenkyzaviazanýakozmenkový
ručiteľ. Zmluvné strany a ručiteľ sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň,
kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t.j. keď dlžník neuhradí včas
štyriposebeidúcesplátky,prípadneuhradílenčastisplátok,aleboneuhradívčasposlednúsplátkualebo
časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa

voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej
sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal
splatný celý dlh.

25. Podľa Čl. I, § 5 ods. 1 zákona č. 191/1950 Sb. - Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších

predpisov (ďalej ako „Zákon zmenkový a šekový“), vo zmenke zročnej na videnie alebo na určitý čas
po videní môže vystaviteľ ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka za
nenapísanú.26. Podľa Čl. I, § 5 ods. 2 Zákona zmenkového a šekového, úrokovú mieru treba udať vo zmenke; ak
chýba tento údaj, platí úroková doložka za nenapísanú.

27. Podľa Čl. I, § 5 ods. 3 Zákona zmenkového a šekového, úrok sa počíta od dáta vystavenia zmenky,
pokiaľ nie je určený deň iný.

28. Podľa Čl. I, § 11 ods. 1 Zákona zmenkového a šekového, každú zmenku, i keď nebola vystavená
na rad, možno previesť indosamentom (rubopisom).

29. Podľa Čl. I, § 13 ods. 1 Zákona zmenkového a šekového, indosament treba napísať na zmenku
alebo na list s ňou spojený. Musí ho podpísať indosant (kto zmenku rubopisom prevádza).

30. Podľa Čl. I, § 14 ods. 1 Zákona zmenkového a šekového, indosamentom sa prevádzajú všetky práva
zo zmenky.

31. Podľa Čl. I, § 17 Zákona zmenkového a šekového, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť
majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým
majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka.

32. Podľa Čl. I, § 33 ods. 1 Zákona zmenkového a šekového, zmenku možno vystaviť: na videnie, na
určitý čas po videní, na určitý čas po dáte vystavenia, na určitý deň.

33. Podľa Čl. I, § 34 ods. 1 Zákona zmenkového a šekového, zmenka na videnie je zročná pri predložení.
Musí byť predložená na platenie do jedného roku od dáta vystavenia. Vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť

alebo určiť lehotu dlhšiu. Indosanti môžu tieto lehoty skrátiť.

34. Podľa Čl. I, § 48 ods. 1 Zákona zmenkového a šekového, majiteľ môže postihom žiadať:
1.zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokmi, ak boli dojednané;
2.šesťpercentné úroky odo dňa zročnosti;

3.trovy protestu a podaných správ, ako aj ostatné trovy;
4.odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.

34. Podľa Čl. I, § 75 Zákona zmenkového a šekového, vlastná zmenka obsahuje:
1.označenie, že ide o zmenku pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto

listina spísaná,
2.bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu,
3.údaj zročnosti,
4.údaj miesta, kde sa má platiť,
5.meno toho komu, alebo na rad koho sa má platiť,

6.dátum a miesto vystavenia zmenky,
7.podpis vystaviteľa.

35. Podľa Čl. I, § 76 ods. 2 Zákona zmenkového a šekového, o vlastnej zmenke, v ktorej niet údaja
zročnosti, platí, že je zročná na videnie.

36. Podľa Čl. I, § 77 ods. 1 Zákona zmenkového a šekového, pokiaľ to neodporuje povahe vlastnej
zmenky, platia pre ňu ustanovenia dané pre cudziu zmenku o indosamente (§§ 11 až 20), zročnosti (§§
33 až 37), platení (§§ 38 až 42), postihu pre neplatenie (§§ 43 až 50, 52 až 54), platení pre česť (§§
55,59 až 63), odpisoch (§§ 67 a 68), zmenách (§69), premlčaní (§§70 a 71), dňoch pracovného pokoja,

počítaní lehôt a zákazu dní odkladu (§§72 až 74).

37. Podľa Čl. I, § 78 ods. 1 Zákona zmenkového a šekového, vystaviteľ vlastnej zmenky je zaviazaný
rovnako ako prijímateľ cudzej zmenky.

38. Podľa Čl. I § 17 ods. 1 zák. č. 191/1950 Zb., kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi
námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom,
okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Ak je žalovaným zo zmenky
ten, koho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, možno majiteľovi robiťnámietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom
vždy.

39. Podľa Čl. I § 17 ods. 2 zák. č. 191/1950 Z. z., v znení platnom a účinnom od 23.12.2015, v konaní,
v ktorom sa uplatňuje alebo vymáha nárok zo zmenky sa z úradnej povinnosti prihliadne na skutočnosti
odôvodňujúce námietky podľa odseku 1, ktoré by ten, kto je žalovaný zo zmenky mohol uplatniť, ak jeho
zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.

40. Podľa § 39 O. z., neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu
alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

41. Podľa § 52 ods. 1 O. z., spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

42. Podľa § 52 ods. 2 O. z., ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by

sa inak mali použiť normy obchodného práva.

43. Podľa § 52 ods. 3 O. z., dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

44. Podľa § 52 ods. 4 O. z., spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

45. Podľa § 53 ods. 1 O. z., spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len

„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané.

46. Podľa § 53 ods. 2 O. z., za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s
ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

47. Podľa § 53 ods. 4 O. z., za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve
sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,

l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré
by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,

48. Podľa § 53 ods. 5 O. z., neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

49. Podľa § 54 ods. 1 O. z., zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

50. Podľa § 54 ods. 2 O. z., v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je

pre spotrebiteľa priaznivejší.

51. Podľa § 2 zák. č. 258/2001 Z. z., v znení platnom a účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy o úvere
(ďalej aj zák. č. 258/2001 Z. z.), na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné
poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej

platby, pôžičky úveru alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou
sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom,52. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z. z., veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného
spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci

53. Podľa § 3 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z. z. spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

54. Podľa § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001Z.z., v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej

osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek
na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a
zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského
úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere) vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp.
vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi

kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky
alebo postúpenia práv zo zmenky.

55. Zmluva o úvere je zmluvou spotrebiteľskou v zmysle § 52 ods. 1, 3, 4 O. z., keďže bola uzavretá
medzi právnym predchodcom žalobcu ako dodávateľom, ktorý konal v rámci predmetu svojej obchodnej

činnosti a medzi žalovaným ako spotrebiteľom, ktorý nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Dôkazné bremeno na preukázanie tvrdenia, že nešlo na
základe zmluvy o úvere o spotrebiteľský úver, na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon
zamestnania, je na veriteľovi, ktorý úver poskytol. Vierohodným preukázaním o tom, že úver sa
poskytol na výkon zamestnania dlžníka nemôže byť len všeobecný údaj o poskytnutí úveru na výkon

zamestnania, z ktorého bližšie nevyplýva, o aké zamestnanie ide a či v skutočnosti sa úver poskytol na
výkon zamestnania. Samotné prehlásenie žalovaného o tom, že finančné prostriedky sú poskytované na
výkon zamestnania, povolania, podnikania, iný účel, je predtlačené, pričom na potvrdenie účelu úveru
postačovalo podľa zmluvy o úvere len formálne označenie (v danom prípade krížikom), bez bližšieho
uvedenia, napr. slovného, o aké povolanie ide. Žalobca nepreukázal, že veriteľ konal v dobrej viere, že

žalovaný nie je spotrebiteľom. Nepredložil súdu žiaden dôkaz, z ktorého by vyplynulo, že žalovaného
mohol považovať v čase uzavretia zmluvy o úvere za fyzickú osobu, ktorá nie je spotrebiteľom. Súd preto
vychádzal pri rozhodovaní z toho, že zmluva o úvere uzavretá medzi účastníkmi konania mala charakter
spotrebiteľskej zmluvy. Zmluva o úvere bola pre žalovaného ako spotrebiteľa vopred predpripravená a
žalovaný nemal vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy.

56. Žalobca si v tomto konaní uplatnil práva vyplývajúce z vlastnej zmenky vystavenej žalovaným.
Zmenka bola vystavená žalovaným na rad POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598. Zmenka bola
prevedená nedatovaným indosamentom na rad indosatára CD Consulting s.r.o., so sídlom K červenému
dvoru 3269/25a, 130 00 Praha, Česká republika IČO: 264 29 705, ktorý je v tomto konaní žalobcom.

Indosamentom dochádza k prevodu všetkých práv zo zmenky, v zmysle Čl. I, § 14 ods. 1 Zákona
zmenkového a šekového. Zmenka vystavená žalovaným je zmenkou vystavenou na videnie, tzv.
vistazmenkou, ktorá je splatná pri predložení, podľa Čl. I, § 34 ods. 1 Zákona zmenkového a šekového,
pričom musí byť predložená na platenie do jedného roka od dáta vystavenia. Vystaviteľ môže túto lehotu
skrátiť alebo určiť lehotu dlhšiu. Podľa tohto zákonného ustanovenia vystaviteľka tejto zmenky lehotu

na predloženie zmenky predĺžila, keď stanovila „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“.
Zmenka obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti vlastnej zmenky v zmysle Čl. I, § 75 Zákona
zmenkového a šekového. Obsahuje označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a
vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná, bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú tam uvedenú
peňažnú sumu v tam uvedenej mene, údaj miesta, kde sa má platiť, meno toho na rad koho sa má

platiť, dátum a miesto vystavenia zmenky, podpis vystaviteľa. Zmenka je zročná na videnie. V zmenke
je uvedená okrem zmenkovej sumy aj výška úrokovej miery - zmenkový úrok 0,25% denne, pričom je
uvedený aj dátum, od ktorého sa úrok počíta.

57. Súd dospel k záveru, že dohoda o vyplnení zmenky, ktorá je súčasťou Všeobecných podmienok a

Zmluvy o úvere je neplatná, pretože ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Súd poukazuje na to, že
obsah dohody o vyplnení zmenky žalovaná nemohla ovplyvniť a ani konkrétne znenie dohody o vyplnení
zmenky nebolo so žalovaným ako spotrebiteľom individuálne dojednané. Dohoda o vyplnení zmenky
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a to pre nezohľadneniepráv spotrebiteľa a umožnenie vymáhať plnenie bez posudzovania náležitostí zmluvy o úvere v zmysle
predpisov spotrebiteľského práva. Súd poukazuje na to, že vyššieuvedená dohoda o vyplnení zmenky
umožňuje vyplniť zmenkovú sumu vo výške všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré

veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky, čo je v rozpore s obmedzením vyplývajúcim z ust. § 4
ods. 6 zák. č. 258/2001 Z. z. v znení platnom a účinnom od 1.1.2008 do 31.12.2010, v zmysle ktorého
zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského
úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere) vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp.

vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi
kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky
alebo postúpenia práv zo zmenky. Dohoda o vyplnení zmenky vzhľadom na jej znenie nezohľadňuje
právne predpisy na ochranu spotrebiteľa, odporuje ustanoveniu § 54 O. z. a preto na základe takejto
dohody zmenka nemohla byť platne vystavená a ani platne indosovaná. Je preto neplatná podľa § 39
O. z. Zmenkové nároky zo zmenky vyplnenej na základe neplatnej dohody o vyplnení zmenky nie je

možno žalobcovi priznať. Zmenka bola vyplnená v rozpore s § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z. z., pretože
vychádzajúc z poskytnutého úveru 450 eur mohla byť vyplnená na zmenkovú sumu maximálne 585 eur
(450 eur + 30 % príslušenstvo z tejto sumy), pričom zmenka bola vyplnená na sumu 1085,01 eur a takto
vyplnenú zmenku veriteľ (POHOTOVOSŤ, s.r.o. ako právny predchodca žalobcu) nesmel prijať a ani
ďalej postúpiť na žalobcu.

58. S poukazom na § 17 ods. 2 zák. č. 191/1950 Zb. v znení platnom a účinnom od 23.12.2015 (v
znení zák. č. 438/2015 Z. z)., súd ex offo prihliadal na námietky, ktoré mohol vzniesť spotrebiteľ, aj keď
sa ich sám nedovolával. Toto zákonné ustanovenie má procesnoprávny charakter, pretože upravuje
procesnú činnosť súdu a vzťahuje sa aj na konania začaté pred účinnosťou novely zák. č. 483/2015 Z. z.

vzhľadom na chýbajúce prechodné ustanovenia zák. č. 438/2015 Z. z. k úprave účinnej od 23.12.2015.
Procesnánormaoddňanadobudnutiasvojejúčinnostipôsobínavšetkyneukončenésporyprebiehajúce
na súdoch, za situácie, že zákonodarca nestanovil osobitný (intertemporálny) režim.

59. Súd z vyššieuvedených dôvodov žalobu v časti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,06 %

denne zo sumy 1085,01 eur od 4.5.2011 do zaplatenia zamietol.

60. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

61. Žalovaný mal v konaní čiastočný procesný úspech, avšak procesný neúspech mal len v nepatrnej

časti, v časti zmenkového úroku. Súd preto rozhodol, že žalobca má právo na náhradu trov konania v
celom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od dňa
doručenia rozsudku na Okresnom súde Levice v dvoch písomných

vyhotoveniach.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.