Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. február 2016

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 10C/100/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115204285
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Vanková
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2016:2115204285.1

Uznesenie

Okresný súd Trnava v právnej veci navrhovateľa: M.. A. Z., narodený XX.XX.XXXX, D.. 1. mája XX, N.,
protiodporcovi:L..N.N.,narodenýXX.X.XXXX,S.Y.XXXX/XX,H.,právnezastúpený:JUDr.JánMišura,
PhD., Záhradnícka 27, Bratislava, o návrhu na obnovu konania spisová značka 8C/141/2008, takto

r o z h o d o l :

Návrh sa zamieta.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi náhradu trov konania v sume 328,82 eura do troch dní od
právoplatnosti uznesenia k rukám jeho právneho zástupcu.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa 2.3.2015 doručeným súdu dňa 4.3.2015 sa navrhovateľ domáhal vydania rozhodnutia,
ktorým by súd povolil obnovu konania vedeného na Okresnom súde Trnava pod spisovou značkou
8C/141/2008.

Odporca s návrhom nesúhlasil a tento žiadal zamietnuť.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s Návrhom zo dňa 2.3.2015, s Doplnením návrhu zo
dňa 20.3.2015, s Vyjadrením odporcu zo dňa 22.4.2015, s Vyjadrením navrhovateľa zo dňa 18.5.2015,
oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to najmä s Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. 2MObdo/1/2013 zo dňa 22.10.2014 spolu s dokladom o jeho doručení navrhovateľovi, ako
i s obsahom celého spisu, s obsahom spisu tunajšieho súdu sp. zn. 8C/141/2008, keď pojednával v
súlade s ustanovením § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v neprítomnosti navrhovateľa a zistil
nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľ v návrhu a v doplnení návrhu uviedol, že bol v procesnom postavení účastníka

konania o zaplatenie sumy 1.213,90 eura s príslušenstvom vedenom na Okresnom súde Trnava
pod sp. zn. 8C/141/2008. Okresný súd Trnava rozsudkom zo dňa 30.11.2010 rozhodol o nároku
navrhovateľa na zaplatenie sumy 1.213,90 eura s príslušenstvom tak, že navrhovateľovi priznal sumu
113,44 eura s príslušenstvom, pričom návrh v časti o zaplatenie sumy 1.100,46 eura zamietol. Na
základe navrhovateľom podaného odvolania Krajský súd v Trnave rozsudkom zo dňa 27.5.2013 č.
k. 23Co/255/2012-48 potvrdil rozsudok Okresného súdu Trnava s tým, že rozsudok Krajského súdu

Trnava nadobudol právoplatnosť dňa 7.8.2013. Pôvodným návrhom sa navrhovateľ domáhal zaplatenia
sumy 1.213,90 eura s príslušenstvom, pričom predmetná suma predstavovala odmenu za zastupovanie
odporcu v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava V pod spisovou značkou 21Cb/176/2006,
ktorá pozostávala z odmeny za päť úkonov právnej služby, pričom tarifnú odmenu navrhovateľ vypočítal
hodnotou jedného právneho úkonu v zmysle ustanovenia § 10 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR
č. 655/2004 Z. z., keď pri určovaní výšky hodnoty sporu navrhovateľ vychádzal z výšky zľavy z ceny

diela, ktorá predstavovala sumu 7.298,76 eura. Odporca v konaní namietal spôsob výpočtu odmeny,
pričom spochybňoval aj rozsah poskytnutých právnych služieb. Čo sa týka výpočtu odmeny Okresný súdTrnava mal za to, že pri začatí poskytovania právnej služby nebola určená tarifná hodnota veci a predmet
sporu, t. j. jeho hodnotu veci nebolo možné zistiť alebo len s nepomernými ťažkosťami, a preto súd pri
výpočte odmeny vychádzal z ustanovenia § 11 ods. 1 a § 13 vyhlášky č. 655/2004 Z. z., teda z hodnoty

1/3 výpočtového základu za rok 2006, čo predstavuje sumu 1.260 Sk. Krajský súd v Trnave ako odvolací
súd prejednal vec s obsahom a dôvodmi podaného odvolania a konštatoval, že súd I. stupňa správne
vychádzal z toho, že pri dohode účastníkov konania o zastupovaní v konaní o určenie zľavy z ceny diela
nebola špecifikovaná ani výška zľavy a ani samotná cena diela a účastníci neuviedli ani konkrétnu sumu
uplatňovaného nároku a odmenu vypočítal spôsobom stanoveným v § 11 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.

z.. Navrhovateľ podal dňa 27.8.2013 podnet Generálnemu prokurátorovi SR na podanie mimoriadneho
dovolania voči rozsudku Krajského súdu Trnava zo dňa 27.5.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 7.8.2013. Predmetný podnet na podanie mimoriadneho dovolania bol upovedomením Krajskej
prokuratúry Trnava zo dňa 27.10.2013 odložený, nakoľko podľa názoru prokurátora nedošlo v rámci
prvostupňového, ani odvolacieho konania, k takým pochybeniam, ktoré by znamenali porušenie zákona.
Rovnako bol odložený aj opakovaný podnet navrhovateľa zo dňa 28.11.2013, a to upovedomením

prokurátora Generálnej prokuratúry SR. Dňa 22.10.2014 vydal Najvyšší súd SR v konaní spisová
značka 2MObdo/1/2013 uznesenie, ktorým zrušil rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 28.8.2012
spisová značka 16Cob/149/2011-270 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Najvyšší súd SR sa zaoberal
správnosťouprávnehoposúdeniavecinamietanéhogenerálnymprokurátoromadovolaciepreskúmanie
zameral na právny názor odvolacieho súdu o určenie tarifnej odmeny za úkony právnej služby, keď

v čase ich poskytnutia nebola hodnota veci matematicky vyjadrená. Najvyšší súd SR sa stotožnil s
argumentáciou generálneho prokurátora SR a uzavrel, že podmienka určenia základnej sadzby podľa
§ 11 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v tomto prípade splnená nebola, nakoľko hodnota veci (v danom
prípade uplatnenie zľavy z ceny diela) bola vyjadrená len matematicky. Z uvedeného vyplýva, že vo
veci vedenej na Okresnom súde Bratislava V pod spisovou značkou 21Cb/176/2006 bolo predmetom

konania uplatnenie zľavy z ceny diela, teda plnenie peniazmi oceniteľné a už pri začatí poskytovania
právnej služby bolo ustálené, čoho sa navrhovateľ mienil v konaní domáhať. Najvyšší súd SR zároveň
podotkol, že úmyslom zákonodarcu nebolo, aby hodnota predmetu sporu bola presne vyčíslená v čase
začatia poskytovania právnej služby, ale určenia časového momentu, ku ktorému sa výška peňažného
plnenia ceny veci alebo práva bude určovať. Predmetné uznesenie Najvyššieho súdu SR bolo doručené

navrhovateľovi dňa 4.12.2014. Dôvodom obnovy konania je vydanie uznesenia Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 2MObdo/1/2013 zo dňa 22.10.2014, ktoré rieši skutkovo a právne totožnú vec, pričom sa prikláňa
k argumentácii, ktorú počas celého prvostupňového ako aj odvolacieho konania zastával navrhovateľ,
teda že výpočtovým základom nemalo byť v žiadnom prípade ustanovenie § 11 ods. 1 vyhlášky č.
655/2004 Z. z..

Odporca vo vyjadrení k návrhu uviedol, že zastáva názor, že podaný návrh je nedôvodný a je potrebné
ho zamietnuť. Navrhovateľ odôvodňuje svoj návrh vecne aj skutkovo rovnako, ako ho odôvodňoval aj v
konaní pred súdom I. stupňa a odvolacím súdom, avšak uvádza, že v iných veciach iných účastníkov
s podobným, avšak nie zhodnými skutkovými okolnosťami, bolo rozhodnuté ináč z dôvodu právneho

posúdenia a v inej veci mimoriadneho dovolania vedenej na Najvyššom súde SR pod sp. zn. 2MObdo
1/2013 Najvyšší súd vyhovel mimoriadnemu dovolaniu generálneho prokurátora a zrušil právoplatné
rozsudky vo veci. Navrhovateľ svoj návrh v zásade opiera o rozhodnutia, ktoré sa týkajú inej veci a iných
účastníkov bez nových skutkových okolností vo veci, v ktorej sa má podľa jeho návrhu obnoviť konanie
a súčasne súdy obidvoch stupňov už raz rozhodli v súlade so zásadou „iura novit curia“. Odporca tvrdí,

že nové rozhodnutie, či úspech vo veci s inými účastníkmi je právne bezvýznamný vo vzťahu k návrhu
na povolenie obnovy konania v tomto konaní. Navrhovateľ predkladá rozhodnutie s odlišným skutkovým
stavom a s odlišným typom účastníka na strane odporcu a z týchto dôvodov nielenže nie sú splnené
podmienky uvedené v ustanovení § 228 ods. 1 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku, ale nie sú úplné
a pravdivé skutočnosti, ktoré navrhovateľ uvádza v návrhu na obnovu konania. Za dôvod pre povolenie

návrhu na obnovu konania je možné považovať len také nové rozhodnutie iného súdu, alebo ďalšieho
príslušného orgánu, ktoré bolo vydané v čase pôvodného konania a ktoré nemohol účastník bez svojej
viny použiť. Môže sa jednať aj o rozhodnutie, ktoré bolo vydané až po skončení pôvodného konania, keď
takéto rozhodnutie rieši skutočnosti a dôkazy, ktoré boli predmetom pôvodného konania. Nemôže sa
jednať o rozhodnutie týkajúce sa iných účastníkov, či iného predmetu konania, ktoré skutkovo nesúvisia

s konaním, ktorého obnova sa navrhuje. V danom prípade presne taký procesne nesprávny postup
navrhuje navrhovateľ, a to, aby súd použil skutkovo odlišný prípad s inými účastníkmi a rozhodnutím v
odlišnej veci ako dôvod na obnovu konania a v časti jej právneho posúdenia. Podľa názoru odporcu nie
je daný žiadny dôvod na obnovu konania, návrh navrhovateľa nie je dôvodný a je potrebné ho zamietnuť.Z Uznesenia Najvyššieho súdu sp. zn. 2MObdo/1/2013 zo dňa 22.10.2014 vyplýva, že v právnej
veci žalobcu JUDr. Peter Stano, advokát so sídlom Nám. 1. mája 16, Bratislava, proti žalovanému

KVETA s.r.o. so sídlom Trenčianske Stankovce 1, IČO: 36 326 844, v konaní o zaplatenie 624,06
eura s príslušenstvom na mimoriadne dovolanie Generálneho prokurátora SR proti rozsudku Krajského
súdu v Trenčíne zo dňa 28.8.2012 č. k. 16Cob/149/2011-270 rozhodol tak, že rozsudok Krajského
súdu v Trenčíne zo dňa 28.8.2012 č. k. 16Cob/149/2011-270 zrušil a vec vrátil tomuto súdu na
ďalšie konanie. V odôvodnení sa uvádza, že Okresný súd Trenčín rozsudkom zo dňa 9.5.2011 č. k.

39Cb/75/2009-216 uložil povinnosť žalovanému zaplatiť žalobcovi 7,5 % ročný úrok z omeškania zo
sumy 28,01 eura od 1.1.2008 do 2.3.2009, vo zvyšku žalobu zamietol a žalovanému priznal náhradu
trov konania vo výške 118,29 eura. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalovaný udelil dňa 24.2.2006
písomné plnomocenstvo žalobcovi ako advokátovi na zastupovanie veci vedenej pred Okresným súdom
Bratislava V pod spisovou značkou 21Cb/7/2006 o zaplatenie zľavy z ceny diela, v ktorej mal žalovaný
procesné postavenie žalobcu v 65. rade. Súd I. stupňa uviedol, že žalobcovi patrí voči žalovanému

odmena za 1. prevzatie a prípravu podľa § 11 ods. 1, § 13 ods. 3, § 14 ods. 1 písm. a) a § 16 ods.
3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. po 1.008 Sk, 2. podanie žaloby zo dňa16.3.2006 podľa § 11 ods.1, §
13 ods. 3, § 14 ods. 1 písm. a) a § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. po 1.008 Sk. Poukázal
na to, že v čase vykonania úkonov právnej služby nebola vyčíslená hodnota predmetu sporu, preto
pri určovaní výšky odmeny za jeden úkon právnej služby je potrebné použiť ustanovenie § 11 ods. 1

vyhlášky č. 655/2004 Z. z. spolu s § 13 ods. 3 citovanej vyhlášky, pretože žalobca v súdnom konaní
zastupoval súčasne viacero osôb. Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Trenčíne rozsudkom zo dňa
28.8.2012 č. k. 16 Cob/149/2001-270 rozsudok súdu I. stupňa v napadnutej časti výroku, ktorým bola
žaloba vo zvyšku zamietnutá a v časti výroku o náhrade trov konania potvrdil, odvolací súd sa plne
stotožnil s právnym názorom súdu I. stupňa a dodal, že ak v čase uzavretia ústnej dohody o poskytovaní

právnychslužiebmedzižalobcomakoadvokátomažalovanýmakojehoklientomboložalobcoviudelené
plnomocenstvo bez toho, aby bol určený spôsob a výška odmeny a bez toho, aby v tom čase bola
vyjadrená hodnota veci alebo práva v peniazoch, nie je možné požadovať zaplatenie tarifnej odmeny
z hodnoty veci alebo práva, ktoré zmluvne dojednané nebolo. Generálny prokurátor SR podaním zo
dňa 14.8.2013 na podnet účastníka konania podal mimoriadne dovolanie proti rozsudku odvolacieho

súdu a navrhol ho zrušiť a vec vrátiť Krajskému súdu v Trenčíne na ďalšie konanie. V mimoriadnom
dovolaní uviedol, že v danej veci obidva konajúce súdy založili rozhodnutie na tom, že nebola vyčíslená
hodnota predmetu sporu v čase začatia poskytovania právnych služieb, preto je potrebné aplikovať §
11 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. pri určovaní základnej sadzby tarifnej odmeny. V konaní vedenom
na Okresnom súde Bratislava V pod spisovou značkou 21Cb/176/2006 bolo nepochybné, že jeho

predmetom je uplatnenie zľavy z ceny diela, teda plnenie peniazmi oceniteľné. Podľa generálneho
prokurátora pri začatí poskytovania právnej služby bola teda cena práva určená, aj keď nebola určená
konkrétna výška peňažného plnenia. Najvyšší súd sa zaoberal správnosťou právneho posúdenia veci
namietaného generálnym prokurátorom a dovolacie preskúmanie zameral na právny záver odvolacieho
súdu o určenie tarifnej odmeny za úkony právnej služby, keď v čase ich poskytnutia nebola hodnota veci

matematicky vyjadrená. Najvyšší súd sa plne stotožnil s názorom generálneho prokurátora, že v konaní
vo veci samej vedenej na Okresnom súde Bratislava V pod spisovou značkou 21Cb/176/2006 bolo
nepochybné, že jeho predmetom bolo uplatnenie zľavy z ceny diela, teda plnenie peniazmi oceniteľné a
už pri začatí poskytovania právnej služby bolo ustálené a v plnomocenstve z 24.2.2006 aj deklarované,
čoho sa žalovaný mienil domáhať. Súd nesprávne vyložil a aplikoval príslušné ustanovenia vyhlášky č.

655/2004 Z. z. a teda jeho rozhodnutie spočívalo na nesprávnom právnom posúdení veci. S ohľadom
na túto skutočnosť Najvyšší súd SR napadnuté uznesenie Krajského súdu v Trenčíne zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie s tým, že právny názor vyslovený v tomto rozhodnutí je preň záväzný.

Z obsahu spisu tunajšieho súd spisová značka 8C/141/2008 súd zistil, že navrhovateľ sa návrhom

zo dňa 15.5.2008 doručeným súdu dňa 28.5.2008 domáhal od odporcu zaplatenia sumy 1.213,90
eura s príslušenstvom titulom náhrady trov právneho zastúpenia za zastupovanie odporcu ako klienta
navrhovateľom ako advokátom v konaní vednom na Okresnom súde Bratislava V pod spisovou značkou
21Cb/73/2006. Tunajší súd vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 8C/141/2008-367 zo dňa 30.11.2010 tak,
že odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 113,44 eura spolu s úrokom z omeškania

8,5 % od 7.8.2008 do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, návrh v časti sumy 1.100,46 eura, úroku z
omeškania 9 % ročne zo sumy 1.213,90 eura od 29.6.2006 do 6.8.2008, úroku z omeškania 0,5 %
ročne zo sumy 113,44 eura od 7.8.2008 do zaplatenia zamietol a o náhrade trov konania rozhodol
súd tak, že navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vo výške 1.690,36eura k rukám jeho právneho zástupcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Proti uvedenému
rozsudku tunajšieho súdu podal včas odvolanie navrhovateľ. Krajský súd v Trnave uznesením č. k.
23Co/255/2012-498 zo dňa 27.5.2013 napadnutý rozsudok tunajšieho súdu potvrdil a navrhovateľovi

uložilpovinnosťzaplatiťodporcovináhradutrovodvolaciehokonania165,43eurakrukámjehoprávneho
zástupcu do 3 dní po právoplatnosti rozsudku. Podstatou sporu vedeného na tunajšom súd pod spisovou
značkou 8C/141/2008 bola otázka, či pri určení základnej sadzby odmeny za úkony právnej služby
poskytovanej navrhovateľom ako advokátom odporcovi ako klientovi v konaní vedenom na Okresnom
súde Bratislava V pod spisovou značkou 21Cb/176/2006 sa má postupovať podľa ustanovenia § 10

ods. 1 alebo ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2007 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb. Na základe vykonaného dokazovania súd vo veci vedenej
na tunajšom súde pod spisovou značkou 8C/141/2008 vychádzal pri rozhodovaní o nároku navrhovateľa
z toho, že pri dohode účastníkov konania o zastupovaní v konaní o určenie zľavy z ceny diela, nebola
špecifikovaná ani výška zľavy a ani samotná cena diela, účastníci konania neuviedli ani konkrétnu sumu
uplatňovaného nároku, a preto odmena bola vypočítaná spôsobom stanoveným v ustanovení § 11 ods.

1 vyhlášky č. 655/2007 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb,
ktorým sa určuje základná sadzba tarifnej odmeny v tom prípade, ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci
alebo práva v peniazoch alebo ak ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami.

Podľa ustanovenia § 228 ods. 1 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku právoplatný rozsudok môže

účastník napadnúť návrhom na obnovu konania, ak sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré
bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie
vo veci.

Podľa ustanovenia § 230 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku návrh na obnovu konania treba podať v

lehote troch mesiacov od toho času, keď ten, kto obnovu navrhuje, sa dozvedel o dôvode obnovy, alebo
od toho času, keď ho mohol uplatniť.

Obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno napadnúť právoplatné rozhodnutie
prvostupňového alebo odvolacieho súdu. Výnimkou zo všeobecnej prípustnosti obnovy konania vo

veciach, v ktorých bolo rozhodnuté rozsudkom, sú rozsudky, ktorými sa vyslovilo, že sa manželstvo
rozvádza, že je neplatné alebo že tu nie je a rozsudky, ktorých zrušenie alebo zmenu možno dosiahnuť
inak (§ 229 Občianskeho súdneho poriadku). Obnova konania je prípustná len z dôvodov taxatívne
uvedených v ustanovení § 228 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Návrh na obnovu konania je
oprávnený podať len ten, kto bol účastníkom pôvodného konania, o obnovu ktorého ide. Možnosť podať

návrhnaobnovukonaniaječasovoobmedzená,pričomzákonstanovujenapodanienávrhulehotu,ktorá
trvá tri mesiace a začína plynúť od času, keď sa ten, kto obnovu navrhuje, dozvedel o dôvode obnovy,
alebo keď mohol dôvod obnovy uplatniť s tým, že po uplynutí troch rokov od právoplatnosti rozsudku
možno podať návrh na obnovu konania iba v piatich prípadoch uvedených v § 230 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku. Konanie o obnovu konania v sporových veciach je ovládané zásadami dispozičnou a

prejednacou; v súlade s tým je súd viazaný tak návrhom, tak skutočnosťami, o ktoré sa návrh na obnovu
konania opiera; súd nemôže povoliť obnovu konania z iného dôvodu, než ktorý navrhovateľ uplatňuje.

V prejednávanej veci sa navrhovateľ domáhal obnovy konania z dôvodu, že je tu nové rozhodnutie,
ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní a ktoré rozhodnutie môže podľa mienky

navrhovateľaprivodiťmupriaznivejšierozhodnutievoveci.KonkrétnesajednáoUznesenieNajvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2MObdo/1/2013 zo dňa 22.10.2014 v právnej veci navrhovateľa: JUDr.
Peter Stano, advokát, so sídlom Nám. 1. mája 16, Bratislava, proti odporcovi: KVETA, s. r. o., IČO
36 326 844, so sídlom Trenčianske Stankovce 1, s predmetom konania o zaplatenie 624,06 eura s
príslušenstvom. Uvedené Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2MObdo/1/2013 zo

dňa 22.10.2014 bolo navrhovateľovi doručené dňa 4.12.2014. V konaní, ktorého obnovy sa navrhovateľ
domáha, si navrhovateľ uplatnil voči odporcovi nárok na zaplatenie náhrady trov právneho zastúpenia
za zastupovanie odporcu ako klienta v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava V pod spisovou
značkou 21Cb/73/2006, pričom predmetom sporu bolo mimo iného (počet a účelnosť úkonov právnej
služby) i zodpovedanie otázky, či pri posudzovaní nároku na náhradu trov právneho zastúpenia vo veci

o zľavu z ceny diela bez dohody o výške odmeny je potrebné postupovať podľa ustanovenia § 10 ods.
1 alebo ustanovenia § 11 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb, keď navrhovateľ zastával názor na aplikáciu ustanovenia § 10 ods. 1
vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. ZUznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2MObdo/1/2013 zo dňa 22.10.2014 vyplýva,
že v právnej veci navrhovateľa: JUDr. Peter Stano, advokát, so sídlom Nám. 1. mája 16, Bratislava, proti
odporcovi: KVETA, s. r. o., IČO 36 326 844, so sídlom Trenčianske Stankovce 1, s predmetom konania

o zaplatenie náhrady trov právneho zastúpenia v sume 624,06 eura s príslušenstvom za zastupovanie
v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava V pod spisovou značkou 21Cb/73/2006, Najvyšší
súd Slovenskej republiky konštatoval, že nebola splnená podmienka určenia základnej sadzby podľa
ustanovenia § 11 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnychslužieb,keďžepredmetombolouplatneniezľavyzcenydiela,tedaplneniepeniazmioceniteľné

už pri začatí poskytovania právnej služby.

Navrhovateľ tak v súdenom prípade tvrdil, že Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 2MObdo/1/2013 zo dňa 22.10.2014 je spôsobilým dôvodom obnovy konania, pričom sa prikláňa k
argumentácii, ktorú počas celého prvostupňového i odvolacieho konania zastával navrhovateľ, teda že
výpočtovým základom nemalo byť v žiadnom prípade ustanovenie § 11 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004

Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb a za predpokladu, že by
sa prvostupňový i odvolací súd v pôvodnom konaní riadili týmto právnym názorom, navrhovateľ by
bol nakoniec v konaní úspešný v prevažnej miere. Odporca sa bránil tvrdením, že dôvodom obnovy
konania môžu byť len tie skutočnosti, ktoré nastali do vyhlásenia rozhodnutia súdu, ktoré obnova sa
navrhuje a tvrdená vecná nesprávnosť rozsudku v konaní, ktorého obnova sa navrhuje, nie je dôvodom

zakladajúcim procesnú prípustnosť obnovy konania podľa ustanovenia § 228 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku. Odporca ďalej poukazoval na to, že navrhovateľ navrhuje procesne nesprávny
postup, a to aby súd použil skutkovo odlišný prípad s inými účastníkmi a rozhodnutím v odlišnej veci
ako dôvod obnovy konania a v časti jej právneho posúdenia.

Podľaustálenejjudikatúrynovérozhodnutieakodôvodobnovykonaniauvedenývustanovení§228ods.
1 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku je nielen rozhodnutie iného súdu alebo ďalšieho príslušného
orgánu, ktoré bolo vydané v dobe pôvodného rozhodnutia, a ktoré nemohol účastník bez svojej viny
použiť, ale tiež rozhodnutie, ktoré bolo vydané až po skončení pôvodného konania; podstatné pri tom je,
že toto rozhodnutie vypovedá o skutočnostiach a dôkazoch, ktoré boli predmetom pôvodného konania a

rieši predbežnú otázku, ktorej zodpovedanie bolo rozhodujúce pre výsledok pôvodného konania. Právny
názor prejavený v neskôr prijatom rozhodnutí v inej právnej veci, sám o sebe dôvodom obnovy konania
nie je.

Z výsledkov dokazovania vyplynulo, že návrh na obnovu konania bol podaný včas. Lehota na podanie

návrhu na obnovu konania je tri mesiace odo dňa, kedy sa navrhujúci účastník dozvedel o dôvodoch
obnovy, alebo od tej doby, kedy ich mohol uplatniť. V prejednávanej veci sa navrhovateľ domáhal obnovy
konania podaním zo dňa 2.3.2015 doručeným súdu dňa 4.3.2015 a podanie návrhu na obnovu konania
zdôvodňoval existenciou nového rozhodnutia, konkrétne Uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 2MObdo/1/2013 zo dňa 22.10.2014, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom

konaní, a ktoré môže privodiť pre navrhovateľa priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Zo skutkových
zistení v prejednávanej veci vyplynulo, že Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
2MObdo/1/2013 zo dňa 22.10.2014 bolo navrhovateľovi doručené dňa 4.12.2014, a keďže návrh na
obnovu konania bol podaný na súd dňa 4.3.2015, skutkové zistenia tak svedčia záveru, že nárok
navrhovateľa bol uplatnený včas.

V prejednávanej veci z výsledkov dokazovania vyplynulo, že návrh na obnovu konania nebol podaný
dôvodne, keďže Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2MObdo/1/2013 zo dňa
22.10.2014 nie je rozhodnutím, ktoré „by ovplyvnilo“ rozhodnutie v pôvodnom konaní v prospech
navrhovateľa.BezohľadunaprávnynázorvyslovenývUzneseníNajvyššiehosúduSlovenskejrepubliky

sp. zn. 2MObdo/1/2013 zo dňa 22.10.2014 v obdobnej právnej veci týkajúci sa však iného odporcu,
teda vo veci s iným okruhom účastníkov, uvedené uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
nemôže byť spôsobilým dôvdom obnovy konania podľa ustanovenia § 228 ods. 1 písm. a) Občianskeho
súdneho poriadku. Takýmito rozhodnutiami totiž zákon mieni rozhodnutia o predbežných otázkach v
zmysle ustanovenia § 135 ods. 1 a 2 Občianskeho súdneho poriadku, t. j. prípady, kedy príslušný

orgán rozhodol odlišne o predbežnej otázke, ak bol súd predchádzajúcim rozhodnutím viazaný (§ 135
ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku), či z predchádzajúceho rozhodnutia vychádzal (§ 135 ods. 2
Občianskeho súdneho poriadku), alebo posúdil predbežnú otázku sám (§ 135 ods. 2 Občianskeho
súdnehoporiadku)apotombolozistené,žepríslušnýorgánkedykoľvekvydanýmrozhodnutímjuposúdilinak. O takéto rozhodnutie však navrhovateľ návrh na obnovu konania neopieral, keď dôvod obnovy
konania videl v tom, že sa dozvedel o (pre neho údajne priaznivom) právnom názore, zaujatom v inej
veci, resp. že sa zoznámil s právnym názorom, podľa ktorého podmienka určenia základnej sadzby

tarifnej odmeny podľa ustanovenia § 11 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb, v konaní ktorého predmetom bolo uplatnenie zľavy z
ceny diela, splnená nebola. Otázka aplikácie konkrétneho zákonného ustanovenia vyhlášky č. 655/2004
Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb pri priznaní nároku na
náhradu trov právneho zastúpenia v súvislosti so zastupovaním vo veci o zľavu diela bez dohody o

výške odmeny, ktorej sa navrhovateľov argument Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 2MObdo/1/2013 zo dňa 22.10.2014 týka, však otázkou predbežnou v tomto zmysle evidentne
nie je. Tým, že sa navrhovateľ odvoláva na riešenie, ktoré vychádzalo z Uznesenia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2MObdo/1/2013 zo dňa 22.10.2014, a ktorý sa líši od toho, ktoré
bol skutočne v pôvodnom konaní použité, len poukazuje na možnosť iného, podľa jeho názoru
priaznivejšieho právneho posúdenia veci v pôvodnom konaní. Právny názor na výklad zákona vyslovený

iným než procesným súdom (v tej istej veci a týkajúcej sa tých istých účastníkov), ktorý prejednal vec v
rámci svojej právomoci, nie je spôsobilým dôvodom obnovy konania. Všeobecne totiž platí, že návrhom
na obnovu konania sa nie je možné domáhať nápravy prípadných pochybení pri právnom posúdení
veci alebo procesnoprávnzch vád, keďže k tomu podľa povahy rozhodnutia a povahy namietaného
pochybenia slúžia iné opravné prostriedky - odvolanie, mimoriadne dovolanie. Avšak práve o takúto

revíziu tu navrhovateľ evidentne usiluje, keďže tak robí s ohľadom na výsledok konania o mimoriadnom
dovolaní vo veci iných účastníkov. Zo samotnej námietky proti právnemu posúdeniu uplatneného v
konaní, o obnovu ktorého ide, však dôvod obnovy konania podľa ustanovenia § 228 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku dovodiť nie je možné. Vzhľadom na uvedené možno uzavrieť, že navrhovateľom
uvádzaný dôvod obnovy konania neexistuje, resp. že tvrdenia, ktorými navrhovateľ tento návrh na

obnovu konania odôvodnil, dôvod obnovy konania nezakladajú.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov rozhodol súd tak, že návrh na obnovu konania v celom rozsahu
zamietol považujúc ho za neopodstatnený.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a
vo veci úspešnému odporcovi priznal náhradu trov konania v sume 328,82 eura spočívajúcu v náhrade
trov právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby á 64,53 eura (prevzatie a príprava zastúpenia dňa
13.4.2015, písomné podanie na súd - vyjadrenie zo dňa 22.4.2015) a za 1 úkon právnej služby á 66
eur (účasť na pojednávaní dňa 16.2.2016) podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhl. č. 655/2004 Z. z., 2-krát

režijný paušál á 8,39 eura a 1-krát režijný paušál á 8,58 eura podľa § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z.,
náhradu za stratu času v sume 28,60 eura (za dve začaté polhodiny á 14,30 eura) podľa § 17 ods. 1
vyhl. č. 655/2004 Z. z., náhradu cestovných výdavkov v sume 25 eur (cesta Bratislava - Trnava a späť
osobným motorovým vozidlom značky Mercedes-Benz, 2 x 55 km, pri cene paliva 0,942 eura/l, spotrebe
4,70 l/100 km a paušálnej náhrade 0,183 eura/1 km) podľa § 16 ods. 4 vyhl. č. 655/2004 Z. z. a 20 %

DPH v sume 54,80 eura (20 % z odmeny za úkony právnej služby, z režijného paušálu, z náhrady za
stratu času a náhrady cestových nákladov, t. j. 274,02 eura x 0,20) podľa § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004
Z. z., ktorú prisúdenú náhradu trov konania je navrhovateľ povinný podľa ustanovenia § 149 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku zaplatiť právnemu zástupcovi odporcu. Právny zástupca odporcu pri
vyčíslení náhrady trov právneho zastúpenia žiadal určiť tarifnú odmenu za jeden úkon právnej služby

podľa ustanovenia § 10 ods. 1 v spojení s § 13 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z., keď poukazoval na to,
že právna služba sa týkala peňažných plnení v sume 1.690,36 eura, v sume 1.100,46 eura a v sume
165,43 eura. S týmto vyčíslením náhrady trov právneho zastúpenia nebolo možné stotožniť sa, keďže
predmetom konania v prejednávanej veci nebolo peňažné plnenie, ale obnova pôvodného konania, a
preto nebolo možné vyjadriť hodnotu veci a práva v konaní o obnovu konania (na rozdiel od pôvodného

konania, ktoré obnovy konania sa navrhovateľ domáhal). Vzhľadom na uvedené tak postupoval súd pri
určení tarifnej odmeny advokáta v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a) vyhl. č. 655/2004 Z. z., teda
z jednej trinástiny výpočtového základu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí
byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.