Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 20. október 2017

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 8C/150/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114218733
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Kamila Nagyová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2017:2114218733.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdTrnavavkonanípredsudkyňouMgr.KamilouNagyovouvprávnejvecinavrhovateľky:V.K.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX/XX, B., proti odporcom: 1/ Q. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom mesto C., 2/
F. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpená procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Trnava, so sídlom Jána Bottu 4, Trnava, o určenie otcovstva a úprave výkonu rodičovských
práv a povinností a o výžive k maloletej F., takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že Q. M., nar. XX.XX.XXXX je otcom maloletej F. K., nar. XX.XX.XXXX, narodenej z matky
V. K., nar. XX.XX.XXXX.

II. Maloletá F. K., nar. XX.XX.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená
zastupovať a spravovať majetok maloletej.

III. Otec je povinný od 01.07.2014 prispievať na výživu maloletej F. K., nar. XX.XX.XXXX sumou 30% zo
sumy životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa, čo predstavuje 27,13 € mesačne za obdobie
od 01.07.2014 do 30.06.2017 a 27,32 € mesačne za obdobie od 01.07.2017, vždy do 15. dňa toho
ktorého mesiaca vopred k rukám matky.

Nedoplatok na výživnom maloletej F. K., nar. XX.XX.XXXX za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX
v sume X.XXX,XX Eur sa otec z a v ä z u j e splácať v pravidelných mesačných splátkach v sume 45,00
Eur, spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok.

IV. Súd styk otca s maloletou F. K., nar. XX.XX.XXXX neupravuje.

V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

VI. Odporca 2/ je povinný zaplatiť štátu náhradu trov konania vo výške 491,86 € do tridsiatich dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.

VII. Odporca 2/ je povinný zaplatiť štátu súdny poplatok za návrh na určenie otcovstva vo výške 66,-€
v zmysle príkazu na úhradu do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným súdu dňa 10.07.2014 sa navrhovateľka ako matka maloletej F. K., nar.

04.07.2013 domáhala určenia otcovstva Jozefa Šafárika, nar. 02.10.1970 a úpravy výkonu rodičovských
práv a povinností k maloletému dieťaťu tak, že táto sa zverí do osobnej starostlivosti matky a otec je
povinný prispievať na jej výživu sumou 100,- € mesačne.2. Návrh odôvodnila tým, že s odporcom 1/ sa zoznámila na návšteve u jej kamaráta, následne sa
náhodne stretli, vymenili si telefónne čísla. Potom začali zdieľať spoločnú domácnosť. Ich vzťah bol
spočiatku priateľský, neskôr prerástol do intímneho vzťahu. Odporca 1/ bol jediným mužom, s ktorým

udržiavala známosť a v rozhodnom čase pre počatie dieťaťa mala intímny styk len s odporcom. Keď
zistila, že je tehotná, oznámila to odporcovi 1/, pretože bola rozhodnutá, že si dieťa dá zobrať. Ale
odporca 1/ jej povedal, aby to nerobila, aby si dieťa nechala, že ho budú spolu vychovávať. Keď jej
toto navrhol, bola rada a tešila sa z tehotenstva a z toho, že sa oň budú spolu starať. Zmena nastala v
piatom mesiaci tehotenstva, odporca 1/ začal vo zvýšenej miere požívať alkohol, prestal chodiť do práce,

prestal sa o ňu zaujímať. Nič ho nebavilo, celý deň radšej preležal na posteli. Situácia sa nezmenila ani
po narodení ich dcéry. Požiadala ho, aby išli spolu na matričný úrad, aby uznal otcovstvo k maloletej,
ale odporca 1/ s tým nesúhlasil.

3. Po vykonaných šetreniach ohľadne pobytu odporcu 1/ bol návrh vo veci samej odporcovi 1/ doručený
v súlade s vtedy platným a účinným § 29 ods. 2 v spojení s § 49 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky

súdny poriadok v znení neskorších predpisov ustanovenému procesnému opatrovníkovi. Odporca 1/ sa
k návrhu písomne nevyjadril. Súd pojednával v neprítomnosti odporcu 1/.

4. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom navrhovateľky, oboznámením sa s výsledkami lustrácie
účastníkov konania v registri obyvateľov, v databáze Sociálnej poisťovne, vyjadrením mesta Trnava,

oznámením Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava ( ďalej len „ÚPSVaR TT“) o nepoberaní
odporcom 1/ štátnych sociálnych dávok, potvrdeniami ÚPSVaR TT o navrhovateľkou poberanom
rodičovskom príspevku za rok 2013 až 2015 a o poberaní prídavku na dieťa za rok 2013 až
2015, výsluchom kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa, výsluchom matky odporcu 1/, nariadením
znaleckého dokazovania a oboznámením znaleckého posudku Mgr. Jána Matúšeka č. 13/2017, znalca

z odboru Genetika, Analýza DNA, výsluchom znalca, rodným listom maloletej F. K., ako aj ďalšími
listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi, a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

5. Na pojednávaní navrhovateľka uviedla, že s odporcom v rade 1/ sa zoznámili v roku 2012. Začali
spolu žiť u spoločného kamaráta. Intímne spolu žili tri roky. V máji 2014 ukončili náš vzťah a vtedy

prestali spolu intímne žiť a prestali spolu aj bývať. Počas tej doby keď intímne žila s odporcom v rade 1/,
nežila intímne s iným mužom. Odporca vedel o tom, že sa má dieťa narodiť. Vedel, že sa dieťa narodilo,
keďže žili v spoločnej domácnosti. Keď chcela, aby išli zapísať jeho otcovstvo na matriku, nesúhlasil s
tým, keď už má jednu dcéru s bývalou manželkou D.P. a jedného syna, ku ktorému však nemá zapísané
otcovstvo. Ešte v roku 2014, keď odporca odišiel do Prahy a prišiel na Slovensko, doniesol malej nejaké

oblečenie, hračky. Ale v roku 2015 už neprišiel. Keď sa s ním telefonicky spojila, povedal, že má veľa
roboty, že sa nemôže zastaviť. Od narodenia dcéry odporca prispel na jej výživu v mesiaci júl 2014
sumou 100,-€ a v mesiaci september 2014 sumou 100,-€. Inak na jej výživu neprispel. Do mája 2014
žila v spoločnej domácnosti s odporcom v rade 1/ a žil tam aj kamarát odporcu. V tej dobe poberala
materskú a odporca v tej dobe poberal dávku v hmotnej núdzi. Do mája 2014 z materskej platila výdavky

na bývanie 100,-€ mesačne, ktoré dávala kamarátovi. Nemali s ním uzavretú žiadnu zmluvu. Kamarát
mal nájomnú zmluvu a platil mesačne sumu 330,-€. Potom od júna 2014 išla bývať k mame. V súčasnosti
býva s partnerom v Senici, ktorý pracuje vo VW Slovakia v Bratislave, zmluvu má na dobu neurčitú. Jeho
príjem je okolo 900,-€ v čistom, stará sa aj o maloletú F., ktorá od XX.XX.XXXX navštevuje materskú
školu v B.. Mesačné náklady škôlky sú okolo 45,-€, výdavky za oblečenie, hygienické potreby, stravu a

ostatné u maloletej F. sa pohybujú vo výške cca 100,-€ mesačne. Momentálne je na materskej dovolenke
sdruhýmdieťaťom,ktoréhootcomjejejsúčasnýpartner,aktorýotcovstvouznalpredMatričnýmúradom
v Senici. Poberá rodičovský príspevok; spolu s prídavkami na obe deti to činí 260,24 €.Rodina odporcu
sa o maloletú F. nezaujíma. Matka odporcu 1/ vie o maloletej. Maloletú videla, keď do mája 2014 k
starej mame chodievali na návštevy. A potom, ako sa s odporcom 1/ rozišli, prestala mať záujem o malú.

Odporca má sestru V., ktorá je vydatá druhý krát a má dve deti, dvoch chlapcov. Sestra odporcu je
krstnou mamou maloletej F.. O maloletú sa však nezaujíma.

6. Svedkyňa V. M. na pojednávaní uviedla, že navrhovateľku pozná, nemá k nej vzťah a keď tak iba
záporný. Odporca v rade 1/ je jej syn. Maloletú F. K. videla do troch mesiacov, nie je s ňou v žiadnom

príbuzenskom vzťahu. Maloletú F. vídavala do troch mesiacov, bolo to v dobe, keď s jej synom ku nej
chodievať mohli. Maloletá chodila ku nej v sprievode matky. Nevie, kto je otcom maloletej, nemôže ani
potvrdiť, ani vyvrátiť, že by to bol odporca v rade 1/. Keď navrhovateľku videla prvý krát, bola už v druhom
mesiaci tehotenstva. Má za to, že jej syn , odporca v rade 1/, nemôže byť otcom maloletej, pretožedovtedy žil s inou, ale nevie s kým. Keď bol jej syn opitý, tak vždy vykrikoval, že to nie je jeho dieťa. Od
troch mesiacov maloletú už nevidela, nestretáva sa ani so synom. Jej dcéra je krstnou mamou maloletej
F., aj urobili krstiny, kúpila jej aj darčeky, zlaté náušnice. Maloletá, keď prišla, bola špinavá, nestarali sa

o ňu a chodievali s ňou len po šenkoch, kde boli herne a automaty. Synovi povedala, že prečo má ísť
na súd ona, že nebola pri tom, keď maloletú splodili, na to jej neodpovedal. Má za to, že odo nej vie, že
prebieha nejaké konanie, aj mu ukázala predvolanie v tejto veci.

7. Znalec Mgr. Ján Matúšek na pojednávaní uviedol, že v tomto prípade dokazovanie bolo sťažené

tým, že otec nebol prítomný na odbere. Najbližší príbuzný, ktorý prichádzal do úvahy, bola matka
potenciálneho otca, tým pádom sa pri analýze sledovali znaky, ktoré sa mohli preniesť z matky na syna
a ďalej zo syna na maloleté dieťa - F. K.. Bolo zistené, že až v 9 systémoch zo 16 došlo k prenosu DNA
znakov zo starej mamy cez syna až na vnučku. Vo zvyšných systémoch toto nebolo možné preukázať,
čo však neznamená, že by sa jednalo o vylúčenie otcovstva, pretože v týchto systémoch sa mohli a asi
sa aj prenášali DNA znaky z predpokladaného otca Q. M., a to znižuje pravdepodobnosť otcovstva na

98,94 %. Zvyčajne býva pravdepodobnosť 99,9 %. V prípade, ak by bola k dispozícii vzorka odporcu,
bolo by to jednoznačné.

8. Kolízny opatrovník maloletej F. na pojednávaní uviedol, že z vykonaného znaleckého dokazovanie
je zrejmé, že návrh matky je dôvodný a preto mu odporučil vyhovieť s tým, aby súd zveril maloletú do

osobnej starostlivosti matky a zaviazal otca prispievať na výživu maloletej v sume zodpovedajúcej k
možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom otca.

9. Z rodného listu maloletej F. K., nar. XX.XX.XXXX vyplýva, že je dieťaťom matky V. K., nar.
XX.XX.XXXX, otec neuvedený.

10. Zo znaleckého posudku č. 13/2017 vypracovaného znalcom Mgr. Jánom Matúšekom z odboru
genetiky vyplýva, že izolácia DNA z buniek ústnej sliznice sa robila enzymatickou metódou pomocou
kitu forensicGEM, amplifikované úseky (alely) sa separovali a určovali kapilárovou elektroforézou na
génovom analyzátore, pričom z výsledkov vyplynula pravdepodobnosť vylúčenia neotca na viac ako

99,999994 %, s indexom paternity PI rovným 94 a pravdepodobnosťou otcovstva na 98,94 %.

11. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok ( ďalej len „C.m.p.“),
na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon
neustanovuje inak.

12. Podľa § 108 ods. 2 C.m.p., účastníkom konania o určenie otcovstva je navrhovateľ podľa predpisov
rodinného práva, dieťa, matka a muž, ktorého otcovstvo má byť určené.

13. Podľa § 110 C.m.p., s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o úprave výkonu rodičovských

práv a povinností a o výžive maloletého.

14. Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov ( ďalej len
„zákon o rodine“), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave
výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon

ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej
starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže
upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 sa použijú primerane.
15. Podľa § 24 ods. 1 zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,

najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

16. Podľa § 24 ods. 3 zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností

možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

17. Podľa § 24 ods. 4 zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahuk obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na

výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

18. Podľa § 25 ods. 1, 2 zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom
pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým

dieťaťomsastanesúčasťourozhodnutiaorozvode.Aksarodičianedohodnúoúpravestykusmaloletým
dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to
neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

19. Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

20. Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

21. Podľa § 62 ods. 3 zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a

majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30
% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona.

22. Podľa § 62 ods. 5 zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri

skúmaní schopností,možnostíamajetkovýchpomerov povinnéhorodičasúdneberiedoúvahyvýdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

23. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

24. Podľa § 84 zákona o rodine, otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v

tomto zákone súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.

25. Podľa § 94 ods. 2 zákona o rodine, za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od
ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo
nevylučujú závažné okolnosti.

26. Podľa Dohovoru o právach dieťaťa je jedným zo základných práv dieťaťa právo poznať svoj pôvod
a poznať svoje prirodzenú rodinu. Všetky medzinárodnoprávne pramene „rodinou“ rozumejú v prvom
rade prirodzenoprávne vzťahy založené na biologickom základe. Určenie otcovstva je preto v záujme
maloletého dieťaťa.

27. Z vykonaného dokazovania mal súd z výpovede navrhovateľky za preukázané, že v rozhodnom
čase pre splodenie maloletého dieťaťa, F. K., s matkou dieťaťa súložil ňou označený muž, Q. M..
Súd nariadil pojednávania na deň 12.01.2016,15.03.2016 a na deň 20.10.2017, odporcu 1/ na tieto
pojednávania v súlade s procesnými kódexmi účinnými v danom čase riadne a včas predvolal, pričom

na pojednávanie konané dňa 20.10.2017 súd nariadil predvedenie odporcu 1/ príslušným útvarom
PolicajnéhozboruSlovenskejrepubliky,nakoľkosapodľavyjadreniamatkyobčaszdržiavalvpriestoroch
Železničnej stanice Trnava. Účasť odporcu 1/ na pojednávaní sa nepodarilo zabezpečiť. Tvrdenie
navrhovateľky tak nebolo v konaní odporcom 1/ spochybnené. V záujme zistenia skutočného stavu veci
súd nariadil znalecké dokazovanie, pričom z vykonaného odberu od matky navrhovateľkou označeného

muža, svedkyne V. M., bolo otcovstvo Q. M. vyhodnotené ako vysoko pravdepodobné, keď hodnota
pravdepodobnosti jeho otcovstva bola na základe uskutočnených analýz ustálená na 98,94 % za
súčasného vypočítania hodnoty pravdepodobnosti vylúčenia neotca, keď až viac ako 99,999994%
mužov v populácii - neotcov daného dieťaťa - takú kombináciu alel nemá a boli by teda vykonanýmšetrením vylúčení z otcovstva. Z uvedeného mal súd preukázanú pravdivosť skutočností uvedených v
návrhu ako aj dôvodnosť podaného návrhu matky, preto súd v súlade s treťou zákonnou domnienkou
určil otcovstvo muža, ktorý s matkou maloletej F. súložil v rozhodnom čase.

28. Pri rozhodovaní o úprave výkonu rodičovských práv povinností súd vychádzal z potrieb a záujmov
maloletej F.. Záujmom maloletého dieťaťa je zabezpečenie biologických, psychologických a sociálnych
potrieb a stabilita výchovného prostredia. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že od narodenia dieťaťa
sústavnú a dôslednú starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin zabezpečuje maloletej

F. výlučne matka, preto súd zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená ju
zastupovať a spravovať jej majetok. Pri určení výšky výživného súd vychádzal z príjmov obidvoch
rodičov dosahovaných od podania návrhu na začatie konania a z odôvodnených potrieb maloletého
dieťaťa. Matka maloletej F. poberala od jej narodenia v júli 2013 rodičovský príspevok vo výške 199,60
€, príležitostne si brigádnicky privyrobila, toho času je na materskej dovolenke s druhým dieťaťom. Z
lustrácie príjmu otca maloletej F. v Sociálnej poisťovni vyplýva, že tento nie je zamestnaný, nepoberá

podporu v nezamestnanosti, taktiež nie je poberateľom žiadnej štátnej sociálnej dávky. Trvalý pobyt má
od 29.10.2008 vedený na mesto Trnava, teda je osobou bez domova. Týmto súd nemal preukázaný
príjem odporcu 1/ v rozhodnom období od podania návrhu na určenie jeho otcovstva do vyhlásenia
rozhodnutia vo veci samej. Nakoľko je však povinnosťou rodiča prispievať na výživu dieťaťa, ktoré nie je
schopné sa samo živiť, minimálne 30% zo sumy životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa, čo

predstavuje 27,13 € mesačne za obdobie od 01.07.2014 do 30.06.2017 a 27,32 € mesačne za obdobie
od 01.07.2017, rozhodol súd o povinnosti otca prispievať na výživu maloletej F. vždy do 15. dňa toho
ktoréhomesiacavopredkrukámmatky,pričomnedoplatoknazročnomvýživnommaloletejF.zaobdobie
od 01.07.2014 do 30.10.2017, t. j. od podania návrhu (XX,XX € x 36 mesiacov +27,32 € x 4 mesiace)
do vyhlásenia rozsudku v sume 1.085,96 € otca zaviazal splácať v pravidelných mesačných splátkach

v sume 45,-€ popri plnení bežného výživného pod hrozbou straty výhody splátok.

29. Súd styk otca s maloletou neupravoval, keď matka nežiadala upraviť stretávanie sa otca s maloletou
a otec maloletej zatiaľ ani neprejavil záujem.

30. O nároku a výške náhrady trov účastníkov konania súd rozhodol podľa § 52 C.m.p., v zmysle ktorého
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Náhradu trov konania si navrhovateľka s
poukazom na § 53 C.m.p. neuplatnila, takýto návrh nepodala, pričom v priebehu konania bola na návrh
uznesením tunajšieho súdu č. k. 8C/150/2014 - 27 zo dňa 31.10.2014 oslobodená od platenia súdnych
poplatkov.

31. Podľa § 57 C.m.p., o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje
súd len na návrh. Súd rozhodol o povinnosti otca nahradiť trovy konania štátu, ktoré vznikli v súvislosti
so znaleckým dokazovaním v konaní o určenie otcovstva. Je nepochybné, že otec maloletej zavinil vznik
trov konania, keď neuznal svoje otcovstvo súhlasným vyhlásením pred súdom alebo pred príslušným

matričným úradom. Trovy znaleckého dokazovania predstavovali sumu 491,86 €, ktoré boli znalcovi
uhradené zo štátnych prostriedkov ( suma 300,- € ako preddavok a suma 191,86 € bola súdu vyúčtovaná
znalcomnaúhradupovypracovaníznaleckéhoposudku),pretosúduložilodporcovi1/povinnosťzaplatiť
trovy štátu vo výške 491,86 € v zmysle príkazu na úhradu do tridsiatich dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

32. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov
(ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“), ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho žalobe
alebo návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť žalovaný alebo
odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však žalovaný alebo odporca nemá v

konaní o rozvod manželstva, o určenie neplatnosti alebo o určenie neexistencie manželstva, ak súd tak
rozhodne alebo ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi, a v konaní pred správnym súdom.

33. Podľa § 5 ods. 1 písm. g) zákona o súdnych poplatkoch, poplatková povinnosť vzniká v ostatných
prípadoch nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým sa povinnosť zaplatiť poplatok uložila

v súvislosti s rozhodnutím vo veci samej.

34.Podľapoložkyč.9sadzobníkasúdnychpoplatkovtvoriacehoprílohukzákonuosúdnychpoplatkoch,
z návrhu na začatie konania o určenie rodičovstva je výška súdneho poplatku 66,-eur.35. Súd zároveň zaviazal otca zaplatiť súdny poplatok za návrh na začatie konanie o určenie rodičovstva
vo výške 66,- € do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku v zmysle § 2 ods. 2 zákona o súdnych

poplatkoch v spojení s položkou 9 sadzobníka, keď mal preukázané, že navrhovateľka je oslobodená
od platenia súdnych poplatkov a súd jej návrhu v časti určenia otcovstva v plnom rozsahu vyhovel.

Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd Trnava.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez

návrhu.

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.