Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 7. december 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7To/23/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8714010291
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tobiaš
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8714010291.3

Uznesenie

KrajskýsúdvPrešovevsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.PetraTobiašaasudcovJUDr.Moniky
Halkociovej a JUDr. Mariána Sninského na verejnom zasadnutí konanom dňa 7.12.2017 v Prešove, v
trestnej veci proti obž. I. L. pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b) Tr. zák.,
o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. 4T/77/2014 zo dňa 8.11.2016
takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie obžalovaného I. L., nar. X.XX.XXXX.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Poprad uznal obž. I. L., nar. X.XX.XXXX za vinného z prečinu
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b) Tr. zák. s poukazom na ust. § 138 písm.
b) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že ako otec L. L., narodenej XX.XX.XXXX a I. L., narodeného
XX.XX.XXXX, hoci mu vyživovacia povinnosť vyplýva priamo zo X. o rodine a rozsudkom M. súdu v

Poprade číslo P 47/93-76 zo dňa 11.3.1998, právoplatným dňa 4.6.1998, bolo výživné zvýšené u L. zo
sumy 500,- Sk (16,60 €) na sumu 850,- Sk (28,21 €) mesačne počnúc dňom 1.9.1996 a u I. zo sumy 450,-
Sk (14,94 €) na sumu 750,- Sk (24,90 €) mesačne počnúc dňom 1.9.1996 a počnúc dňom 20.8.1997 bol
otec detí zaviazaný prispievať na L. sumou 700,- Sk (23,24 €) mesačne a na I. sumou 600,- Sk (19,92 €)
mesačne, ktoré výživné spolu v sume 1.300,- Sk (43,15 €) bol povinný zasielať k rukám matky vždy do
15-teho dňa v tom - ktorom mesiaci vopred až do doby, kým sa nezmenia pomery, následne rozsudkom

Okresného súdu v Poprade číslo 15 P 277/02-27 zo dňa 8.9.2003, právoplatným dňa 7.11.2003, bolo
výživné zvýšené u L. zo sumy 700,- Sk mesačne na sumu 1.500,- Sk (49,79 €) mesačne a u I. zo
sumy 600,- Sk mesačne na sumu 1.100,- Sk (36,51 €) mesačne počnúc dňom 1.9.2002, ktoré výživné
je splatné vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred 2 4T/77/2014 k rukám matky a rozsudkom
Okresného súdu v Poprade číslo 15P/399/2005-11 zo dňa 7.2.2006, právoplatným dňa 28.2.2006, bolo
výživnénaI.zvýšenézosumy1.100,-Skmesačnenasumu2.500,-Sk(82,98€)mesačne,počnúcdňom

1.9.2005, ktoré výživné je splatné vždy do 15.dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky, túto
svoju vyživovaciu povinnosť si v G., okres G., ani inde úmyselne neplnil od 1.6.2002 do 22.9.2010, kedy
skončila jeho vyživovacia povinnosť na I., pričom vyživovacia povinnosť na L. trvala do XX.XX.XXXX,
okrem mesiacov december XXXX, kedy na výživnom matke detí uhradil 1699,- Sk (56,40 €), február
2003, kedy uhradil 1669,- Sk (55,40 €), máj 2003, kedy uhradil 1676,- Sk (55,63 €), január 2004, kedy
uhradil 366,- Sk (12,15 €), apríl 2004, kedy uhradil 361,- Sk (11,98 €), júl 2004, kedy uhradil 1.239,- Sk

(41,13 €) a v mesiaci december 2010 bola matke detí prostredníctvom Centra pre medzinárodnoprávnu
ochranu detí a mládeže Bratislava vyplatená suma 400,- €, v uvedenom období nebol evidovaný ako
uchádzač o zamestnanie a nepoberal dávky a príspevky v hmotnej núdzi, čím mu za uvedené obdobie
vznikol dlh na výživnom pre matku detí S. L., nar. XX.X.XXXX, bytom G., ulica G. č. XXXX/XX, vo výške
4.987,03 € (150.239,60 Sk).Za to mu súd prvého stupňa podľa § 207 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l) Tr. zák. § 38 ods. 2,3
Tr. zák. uložil trest odňatia slobody vo výmere 14 mesiacov, ktorého výkon podľa § 49 ods. 1 Tr. zák.
podmienečne odložil. Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. určil skúšobnú dobu v trvaní 15 mesiacov.

Protitomutorozsudkupodalodvolanieobž.L.,ktoréodôvodniltým,ženesúhlasilsozávermisúduprvého
stupňa. Uviedol, že trpí závažným a vlečúcim sa pľúcnym ochorením. Trval na svojich vyjadreniach,
že matke detí dal 150 000,-Sk v roku 1993-1994 a potom v roku 1998 ďalších 150 000,-Sk, ďalej že
jeho otec matke detí uhradil od roku 2002 do roku 2008 čiastku 50 000 Kč, keď bola na návšteve v J.

a pri jej ďalšej návšteve jej uhradil jeho otec 75 000 Kč na výživné. Týmto považoval dlžné výživné za
kompletne uhradené. Nie je si vedomý dlhu voči matke, naopak mal za to, že výživné má predplatené.
Celé konanie je podľa neho vykonštruované s cieľom poškodiť jeho osobu a bývalá manželka sa mu
chce pomstiť za to, že od nej odišiel. Nesúhlasil ani so záverom súdu prvého stupňa, že bol v minulosti
trestne stíhaný a že šlo o inú trestnú činnosť, ktorú páchal na území ČR a ČSR. Na základe uvedeného
navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a spod obžaloby ho oslobodil, sám rozhodol o vine

a treste alternatívne vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

K podanému odvolaniu sa vyjadril okresný prokurátor. Považoval odvolanie za nedôvodné poukazujúc
na to, že obžalovaný si nielenže neplnil svoju vyživovaciu povinnosť, ale sa aj dlhodobo vyhýbal
vykonávaniu úkonov v prípravnom konaní, ako aj konaniu pred súdom, čo odôvodňoval zlým zdravotným

stavom. Jeho výpoveď ohľadom úhrady výživného vyvrátila matka detí. Navrhol napadnutý rozsudok
potvrdiť, čo do viny i trestu.

Na základe takto podaného odvolania krajský súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. poriadku
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým obžalovaný podal

odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, prihliadajúc aj na chyby, ktoré
neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku a
dospel k nasledovnému záveru.

Na podklade obžaloby okresného prokurátora súd prvého stupňa vo veci vykonal dokazovanie

výsluchom obžalovaného, svedkyne S. L., oboznámil listinné dôkazy nachádzajúce sa v spise, najmä
pripojený rozsudok Okresného súdu Poprad o vyživovacej povinnosti na mal. L. a mal I. a rodné listy
detí. Na podklade takto vykonaného dokazovania ustálil skutkový stav tak, ako je uvedený vo výroku
napadnutého rozsudku. Tento skutkový stav oproti obžalobe bol odlišný v tom, že nepojal do skutkovej
vety skutočnosť, že obžalovaný pre Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad (ďalej len „ÚPSVaR

Poprad“), ktorý vyplácal výživné namiesto povinného v období od 1.2.2005 do 31.11.2006, od 1.1.2007
do 31.7.2007, od 1.9.2007 do 30.11.2007, spôsobil dlh vo výške 3276,24 € (98.700,- Sk), ktorý obvinený
v plnej výške uhradil a ÚPSVaR Poprad neeviduje žiaden dlh na náhradnom výživnom.

Krajský súd vzhľadom k tomu, že v prípravnom konaní bol vypočutý zástupca ÚPSVaR Poprad, ktorý

potvrdil skutočnosť, že ÚPSVaR Poprad za obž. L. platil výživné, toho predvolával na zasadnutie,
avšak vzhľadom k tomu, že už nie je zamestnancom ÚPSVaR Poprad, v konaní vystupovala ďalej
ako zástupkyňa I.. P. G., ktorá oznámila, že neevidujú podľa platobnej karty žiadnu pohľadávku vo
veci náhradného výživného na deti I. L., nar. X.X.XXXX a L. L., nar. XX.X.XXXX. Následne na ďalšiu
výzvu krajského súdu predložila rozhodnutie riaditeľa ÚPSVaR Poprad o trvalom upustení od vymáhania

pohľadávky štátu č. 1/2012 zo dňa 30.3.2012, z ktorého plynie, že riaditeľ ÚPSVaR Poprad podľa § 6a
zákona NRSR č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov trvale upúšťa od
vymáhania pohľadávky 1.135,23 eur vo vzťahu k dlžníkovi I. L., nar. X.XX.XXXX, nakoľko zo všetkých
okolností bolo zrejmé, že ďalšie vymáhanie by bolo neúspešné.

Táto okolnosť, zistená a ako dôkaz vykonaná až v odvolacom konaní, mala byť podľa názoru krajského
súdusúčasťouskutkovejvety,atedaakosuma,ktorájeuvádzanávrozhodnutíriaditeľaÚPSVaRPoprad
vo výške 1.135,23 eur ako neuhradené výživné zo strany obž. Najmana v prospech ÚPSVaR Poprad.
Vo vzťahu k tejto časti skutkovej vety pre objasnenie všetkých okolností dôležitých pre posúdenie viny a
trestu, mala byť aj táto časť skutku súčasťou výroku, avšak vzhľadom k tomu, že odvolanie bolo podané

len v prospech obžalovaného - samotným obžalovaným, toto pochybenie nebolo možné v konaní pred
odvolacím súdom napraviť.Za takej situácie ďalšie dôkazy vykonané súdom prvého stupňa a ich následné hodnotenie vo vzťahu
ku skutku možno hodnotiť ako správne a zákonné. Aj podľa názoru krajského súdu vykonaným
dokazovaním bola vyvrátená obrana obžalovaného, ktorý od počiatku popieral spáchanie skutku a

konštatoval, že dochádzalo z jeho strany k opakovaným úhradám vo vyšších sumách a predpokladal,
že celé výživné má uhradené dopredu, jeho obrana bola vyvrátená najmä výpoveďami matky detí S. L.,
ale aj ďalšími listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise.

Odvolací súd nemohol prehliadnuť skutočnosť, že vo výpovedi obžalovaného realizovanej

prostredníctvom dožiadaného súdu Okresného súdu v Prostějove a v konaní vykonaných listinných
dôkazoch, naviac predložených samotným obžalovaný, boli evidentné rozpory, ktoré sa nepodarilo
dokazovaním na súde prvého stupňa odstrániť, a tieto následne súd prvého stupňa správne vyhodnotil
tak, že obrane obžalovaného neuveril. Navyše odvolací súd poznamenáva, že vzniknuté rozpory, na
ktoré správne súd prvého stupňa poukázal, neboli odstránené ani v odvolacom konaní, nakoľko obž. L.
v podanom odvolaní iba namietal, že s takýmto hodnotením dôkazov nesúhlasí, pričom žiadne okolnosti

bližšie neuviedol ani nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by jeho obranu podporili.

Z výpovede obžalovaného totiž plynulo, že matke detí dal 300 000,-Sk s tým, že keď bude potrebovať
peniaze, tak jej pošle ďalšie peniaze. Tieto jej mal dať tak, že 150 000,-Sk v roku 1993-1994 a potom v
roku 1998 ďalších 150 000,-Sk, ďalej uviedol, že peniaze jej posielal priebežne, ale nevie koľko. Žiadne

doklady o úhradách však obžalovaný súdu prvého stupňa nepredložil.

Ďalej obž. L. pri výpovedi uviedol, že jeho otec matke detí uhradil od roku 2002 do roku 2008 čiastku
50 000 Kč, keď bola na návšteve v J. a pri jej ďalšej návšteve jej uhradili jeho rodičia 75 000 Kč, a to
bolo výživné pre deti. Navyše vo svojej výpovedi uviedol, že s bývalou manželkou pri jej návšteve v J.

v styku nebol a ani nevedel, že jeho otec zaplatil za neho na výživnom čiastku 50 000,-Kč a 75 000 Kč.
Nebolo to z jeho iniciatívy.

Z čestného prehlásenia otca obžalovaného, I. L., nar. X.X.XXXX, ktorého podpis bol overený dňa
15.12.2011 na Českej pošte, s.p., plynie, že pri návšteve S. L., matky detí I. a L. L. v roku 2003 u nich

v J. na adrese J., J. 5 jej k rukám dal čiastku 75 000,-Kč ako výživné na deti jeho syna I. L.. Pri ďalšej
návšteve o rok neskôr (t.j. rok 2004 pozn. odvolacieho súdu) ďalšiu čiastku 50 000,-Kč taktiež na výživné
na deti L.. Otec obžalovaného bol už v čase konania hlavného pojednávania na súde prvého stupňa
zomrelý, teda nebol možný jeho výsluch ani odstraňovanie vzniknutých rozporov.

Ako správne súd prvého stupňa konštatoval, že vierohodnosť výpovede obžalovaného, ale aj obsahu
čestného prehlásenia, sú spochybnené práve z dôvodu navzájom si odporujúcich údajov ohľadom výšky
a času plnenia výživného (teda či otec obžalovaného plnil najprv sumu 50 000 Kč a následne 75
000 Kč, či naopak, ako vypovedal obžalovaný, ďalej či to bolo pri jednej návšteve, resp. pri viacerých
návštevách v rokoch 2002-2008, či tomu bolo pri plnení jednotlivých čiastok v roku 2003 a 2004 alebo

prvá čiastka bola plnená v rokoch 2002-2008 a následne ďalšia neskôr pri ďalšej návšteve), pričom
k týmto skutočnostiam vypovedala S. L. a tvrdenia obžalovaného vždy vyvrátila ako nepravdivé. Táto
svedkyňa od začiatku konania vždy rovnako k veci uviedla, že okrem peňazí, ktoré sú uvedené v skutku,
žiadne iné platby na výživu detí obžalovaný nezaplatil a poprela tvrdenie obžalovaného o zaplatení dlhu
na výživnom, ktoré mali uhradiť za neho jeho rodičia. Pri návštevách starých rodičov obdržali deti sumu

100,--Kč a synovi zakúpili loptičku. Podľa svedkyne sa starí rodičia vyjadrili, že majú nízky príjem a
vysoké náklady na lieky.

K majetkovej a príjmovej situácii za obdobie od 2002-2010 obžalovaný vo svojej výpovedi uviedol,
že chodil po brigádach a pomáhali mu jeho rodičia, nebol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie v

Českej republike, nemal uzavretý žiaden pracovný pomer ani dohodu o vykonaní práce. Ako dôvod
pasivity uviedol krach v roku 2000, kedy prišiel o čiastku 3 000 000,-Kč. Zostal mu dlh 220 000,-Kč,
ktorý splatil v období rokov 2001-2006. Dlh bol splatený formou exekúcie, predajom hnuteľných vecí.
Nehnuteľnosti hotela v Y. bol zabavený v konkurznom konaní. V rozhodnom období nemal žiaden príjem,
nepoberal žiadne sociálne dávky, preto nemá, čo by k veci doložil. Rovnako v Slovenskej republike nie je

evidovaný ako uchádzač o zamestnanie a nepoberal žiadne sociálne dávky. V rokoch 2002-2010 nebol
ani hospitalizovaný v zdravotníckom zariadení. Od roku 2001-2005 býval s rodičmi, potom od 2005-2010
žil s priateľkou. Z brigád zarobil cca 1000,-Kč mesačne, bolo to rôzne, priateľka mala 15 000-16 000,-Kč
čistého.Obžalovanýtedabezobjektívnehodôvodunepracoval,resp.lenobčasbrigádnickysozárobkom1000 Kč mesačne, napriek skutočnosti, že si bol vedomý svojej zákonnej vyživovacej povinnosti, ktorú
si neplnil, pritom nebol evidovaný na úrade práce ani v Českej republike ani v Slovenskej republike, teda
bol s následkom prečinu zanedbania povinnej výživy - ohrozenia výživy svojich dvoch detí uzrozumený,

keďže snahu zamestnať sa evidentne nemal.

Zo všetkých týchto dôvodov súd prvého stupňa správne uznal obž. L. za vinného zo spáchaného skutku
uvedeného vo výrokovej časti napadnutého rozsudku, lebo obžalovaný svojím úmyselným protiprávnym
konaním naplnil subjektívnu aj objektívnu stránku trestného činu zanedbania povinnej výživy podľa § 207

odsek 1, odsek 3 písmeno b) Tr. zák., a teda trestný čin páchal po dlhší čas. Chránený objekt je v prípade
tohto trestného činu nárok na výživu dieťaťa vyplývajúci priamo zo zákona, a protiprávnym konaním
ohrozujúcim chránený objekt je neplnenie vyživovacej povinnosti trestne zodpovedným subjektom,
ktorýmjeosobaobžalovanéhopovinnáposkytovaťpeňažnéplnenieazaopatrovaťtakoprávnenúosobu.
Čo sa teda týka právnej kvalifikácie konania, aj táto právna kvalifikácia súdom prvého stupňa bola
ustálená správne.

Vo vzťahu k otázke ukladania trestu, vzhľadom k tomu, že obžalovaný v minulosti bol opakovane súdne
trestaný, aj keď na niektoré odsúdenia sa vzťahuje fikcia zahladenia, takýto trest možno považovať, aj
s poukazom na dĺžku trestného konania, keďže trestné oznámenie vo veci bolo podané 9.12.2003, dňa
30.12.2003 bolo začaté trestné stíhanie vo veci, ktoré však bolo viackrát prerušené aj pre neprítomnosť

obžalovaného, pričom uznesenie o vznesení obvinenia je datované 9.11.2007 a obžalovanému sa ho
podarilo doručiť až 18.3.2014, za zákonný a správny.

Odvolací súd však považuje za potrebné poukázať na pochybenie zo strany súdu prvého stupňa, že ako
poľahčujúcu okolnosť v tomto prípade vyhodnotil priznanie sa obžalovaného k spáchaniu trestného činu

a jeho oľutovanie, teda aplikoval ust. § 36 písm. l) Tr. zák. V spise sa však žiadne priznanie k spáchaniu
žalovaného skutku ani jeho oľutovanie zo strany obžalovaného nenachádza. Tento naopak spáchanie
skutku od počiatku popiera, aj v dôvodoch odvolania trval na tom, že sumy, ktoré uvádzal, boli uhradené
buď ním alebo jeho rodičmi, hlavne jeho otcom, preto v predmetnej trestnej veci poľahčujúca okolnosť
podľa § 36 písm. l) Tr. zák. obžalovanému priznaná byť nemala. Takisto s poukazom na skutočnosť, že

odvolanie podal len obžalovaný, nemožno ísť v jeho neprospech, preto ani toto pochybenie súdu prvého
stupňa nebolo možné zákonným spôsobom napraviť v odvolacom konaní.

Z týchto dôvodov preto krajský súd považujúc odvolanie obž. L. za nedôvodné rozhodol tak, že toto
postupom podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu ďalší riadny opravný prostriedok nie
je prípustný.