Rozsudok · Ochrana osobnosti · Rozhodnutie

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 15C/84/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1312212218
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Kurinec

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2013:1312212218.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave rozhodol sudcom JUDr. Mariánom Kurincom v právnej veci

žalobcu O.. Z. Z., I. Na A. B. XX, XXX XX Ž., proti žalovanému O.. O. Č., I. D. X/D, XXX XX I. zastúpeného
Advokátskakancelária,JUDr.DušanKubovčák,Grösslingova58,81109Bratislava,oochranuosobnosti

r o z h o d o l :

1. Žaloba sa z a m i e t a .

2. O trovách konania sa rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žalobou podanou dňa 29. 10. 2000 proti O.. O. Č. ako žalovanému uplatnil, aby sa rozhodlo
o ochrane jeho osobnosti.

Jej text, /č. l. 2 - 4/, je nasledovný :
„Denník Nový čas v čísle 12: ročník 10, 17.01.2000 na stránkach č. 12-13 priniesol rozhovor redaktora
K. B. s ministrom spravodlivosti O. Č..
Na otázku:
„Minulý týždeň ste napriek nesúhlasu sudcovskej rady menovali do funkcie nových predsedov Krajského
súdu v Žiline. Aký' máte názor na ostrý protest sudcovskej rady?", žalovaný odpovedal:
„Trvám na svojom postupe a zopakoval by som ho. Súdnictvo musí byť vierohodné pred občanmi tohto

štátu. Predchádzajúci predseda Okresného súdu v Žiline, Z. Z., má majetok, ktorý vyvoláva pochybnosti,
čibolnadobudnutýzlegálnychzdrojov.Vyplniťmajetkovépriznanieodmietol.Poznamenávam,žetakéto
priznania vyplnili všetci predsedovia a podpredsedovia súdov a členovia vedenia nášho ministerstva,
vrátane mňa."

Výroky žalovaného sú nepravdivé, zavádzajúce a sú to výroky, ktoré žalobcu znevažujú v očiach
verejnosti, na pracovisku a v súkromnom živote, poškodzujú jeho osobnosť a občiansku česť. Z obsahu

odpovede žalovaného sa podsúva činiteľovi spochybňovanie žalobcovej vierohodnosti ako sudcu ,
vyvoláva sa dojem o tom, že jeho majetok nebol nadobudnutý z legálnych zdrojov. Naviac sa uvádzajú
žalovaným nepravdivé údaje, pretože žalobca nebol vyzvaný k vyplneniu majetkového priznania, preto
nemohol odmietnuť vyplniť majetkové priznanie. Rovnako nie je pravdou, že takéto priznania vyplnili
všetci predsedovia a podpredsedovia súdov.
Žalobca nepozná informátorov, ktorí poskytujú žalovanému informácie o jeho majetku a vzbudzujú
takto v ňom pochybnosti o tom, či bol nadobudnutý z legálnych zdrojov. Pravdou však ostáva, že

pravdivosť týchto informácii si žalovaný nikdy žiadnym spôsobom neoveril u žalobcu. Vyjadrenie O..
Č., ktorý poskytol rozhovor ako minister spravodlivosti, spochybňuje žalobcovi bezúhonnosť, autoritu
a spôsobilosť nestranne rozhodovať, naopak naznačuje čitateľovi, že žalobca svoje postavenie sudcu
zneužíva, pretože má "majetok", ktorý vyvoláva pochybnosti, či bol nadobudnutý z legálnych zdrojov.Nie je pravdou, že predsedovia a podpredsedovia súdov vrátane žalobcu boli vyzvaný k vyplneniu
majetkových priznaní, a teda pokiaľ neboli k tomu vyzvaní, nemohli žiadne majetkové priznanie vyplniť.
Žalovaný je právnik a predstaviteľ štátnej správy súdov, a pokiaľ sa vyjadruje spôsobom, ktorý nie je

zrozumiteľný, žalobca ho nemieni opravovať, ale len konštatuje fakty.
Podľa § 11 Obč. zák. fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia,
občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov svojej osobnej povahy.
K ustanoveniu §11 Občianskeho zákonníka je potrebné podotknúť, že z hľadiska poskytnutia ochrany
nie je významné, či neoprávnený zásah bol spôsobený zavinene, či nezavinené, alebo vedome, či

nevedome. Nevyžaduje sa ani vyvolanie následkov, stačí, že neoprávnený zásah bol spôsobilý vyvolať
ohrozenie, alebo narušenie chránených práv osobnosti fyzickej osoby.
Podľa§13ods.,1Občianskehozákonníkafyzickáosobamáprávonajmäsadomáhať,abysaupustilood
neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov,
a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.
Podľa § 13 ods., 2 Občianskeho zákonníka pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa

odseku 1, najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby, alebo jej vážnosť v
spoločnosti, má fyzická osoba právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
Pri svojej právnej orientácii žalobca poukazuje na rozsudok NS SR, sp., zn., 3Cdo 61/2000, podľa
ktorého absencia dostatočného skutkového opisu deja do takej miery, že to čitateľovi neumožňuje urobiť
si vlastný úsudok vychádzajúci z pravdivých skutočností a tieto čitateľovi neznáme okolnosti môžu mať

vplyv na právo chránené ustanovením § 11 a nasl., O.z., majú za následok, že v skutkovom deji opísané
skutočnosti sú nepravdivé.
Žalovaný vo svojej odpovedi v citovanom rozhovore nerozvinul do takej miery skutkový opis svojich
myšlienok, aby čitateľovi umožnil urobiť si vlastný úsudok, ktorý bude vychádzať z pravdivých
skutočností. Naopak, len naznačil určité skutočnosti, ktoré v čitateľovi vyvolávajú dojem, že žalobca

získal majetok z nelegálnych zdrojov, odmieta vyplniť "imaginárne" majetkové priznanie a je jediný,
pretože všetci ostatný to spravili. Tým, že jediný takto nepostupoval, zrejme má na to dôvod a má obavy
zverejniť svoj majetok a má obavy preukázať legálnosť zdrojov, z ktorých bol nadobudnutý.
Takto podsúvané informácie, ktoré sú neúplné, žalobcu významným spôsobom poškodzujú, pretože
žalovaný si pri realizácii svojho práva na slobodu prejavu musí byť vedený aj limitov, ktoré sú určené

ustanovením čl. 2 ods., 10 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Žalovaný poskytol rozhovor nie ako súkromná fyzická osoba, ale ako minister spravodlivosti, teda ako
predstaviteľ orgánu štátnej správy súdov. Funkcia ministra spravodlivosti je politickou funkciou a minister
spravodlivosti je verejným činiteľom.

V tejto súvislosti žalobca poukazuje na rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Wille proti
Lichtenštajnskú, v ktorom Súd konštatuje, že od verejných činiteľov možno
očakávať, že budú postupovať pri výkone práva na slobodu prejavu zdržanlivo všade, kde by
mohli spochybniť autoritu a nestrannosť súdnictva.

Žalobca navrhuje, aby súd po vykonanom dokazovaní vyniesol tento

rozsudok

Žalovaný O.. O.. Č. je p ovi n n ý v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku dať uverejniť v denníku

Nový Čas formou platenej inzercie ospravedlňujúci list
V znení:
„Vážený pán O.. Z. Z.,
vo vydaní denníka Nový Čas, č. 12 ročník 10 zo 17. 1. 2000 som v rozhovore s redaktorom denníka
Nový Čas uviedol nasledovné vety: „Predchádzajúci predseda Okresného súdu Žilina, Z. Z., má majetok,

ktorý vyvoláva pochybnosti, či bol nadobudnutý z legálnych zdrojov. Vyplniť majetkové priznanie však
odmietol. Poznamenávam, že takéto priznania vyplnili všetci predsedovia a podpredsedovia súdov a
členovia vedenia nášho ministerstva, vrátane mňa“.
Obsahom tejto časti rozhovoru došlo k porušeniu Vašich práv spojených s právom na ochranu osobnosti.
Nemám žiadne dôkazy, ktoré by spochybňovali legálnosť zdrojov, z ktorých ste nadobudol svoj majetok.

Niejepravdou,žebysteodmietolvyplniťmajetkovépriznanie.Niejepravdou,žetakétopriznaniavyplnili
všetci predsedovia a podpredsedovia súdov.
„Za nepravdivý a neúplný obsah svojich informácií, ktoré som uviedol v rozhovore sa Vám ospra v e
d l ň u j e m“.Žalovaný O.. O. Č. je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške
300.000,- (tristotisíc) Sk. V lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

„ŽalovanýO..O.Č. jepovinnýuhradiťžalobcovitrovykonaniavlehote3dníodprávoplatnostirozsudku“.

Dňa 8. 9. 2004 bolo súdu doručené písomné podanie žalobcu zo dňa 7. 9. 2004 označené ako:
„VEC

1/ Žiadosť o určenie nového súdneho poplatku
2/ Návrh na pripustenie ďalšieho účastníka do konania podľa § 92 ods., 1 O.s.p.
3/ čiastočné späť vzatie žaloby podľa § 96 ods., 1 O.s.p.
4/ Zmena návrhu podľa § 95 ods. 1 O.s.p.
Jeho znenie, /č. l. 35 - 37/, je nasledovné:
1/ V nadväznosti na výzvu konajúceho súdu z 23. 8. 2004 žiadam o vyčíslenie nového súdneho poplatku

z dôvodov, ktoré vyplynú z ďalšej časti tohto podania.
2/ V súlade s ustanovením § 92 ods., 1 O.s.p. navrhujem, aby konajúci súd pripustil, aby do konania
pristúpil ďalší účastník, a to

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky

Župné námestie 13
813 11 Bratislava

Návrh na pripustenie ďalšieho účastníka do konania odôvodňujem tým, že žalovaný O.. O.. Č. vo

viacerých sporoch, ktoré súvisia so žalobou na ochranu osobnosti, ktorá je skutkovo založená na jeho
výroky proti mne, ktoré opakovane prednášal pre rôzne média vo funkcii ministra spravodlivosti, namieta
svoju pasívnu legitimáciu práve s odôvodnením, že výroky prednášal ako minister spravodlivosti a nie
ako súkromná osoba. Možno dôvodne predpokladať, že rovnakú námietku vo vzťahu k jeho výrokom,
ktoré boli uverejnené v denníku Nový Čas dňa 17. 1. 2000 uplatní aj v konaní vedenom na OS Bratislava

III. pod sp., zn., 15Ct 11/03. Niet pochybnosti o tom, že Ministerstvo spravodlivosti SR ako jeden z
ústredných orgánov, včele ktorého stojí minister, vstupuje do rôznych pracovno-právnych, občiansko-
právnych, obchodných a iných vzťahov, a preto je nositeľom práv a povinností a môže byť aj účastníkom
občianskoprávneho konania.
3/V súlade s ustanovením § 96 ods., 1 O.s.p. žalobou o náhradu nemajetkovej ujmy proti O.. O.. Č. v

časti o 299.999,- Sk b e r i e m späť.
4/ V súlade s ustanovením § 95 ods., 1 O.s.p. s poukazom na predchádzajúce procesné úkony pod
bodom 2/ a 3/navrhujem, aby súd po dokázaní vyhlásil tento

rozsudok

1/Žalovaný O.. O. Č., nar., 1. 1. 1944 je povinný v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku formou
platenej inzercie požiadať denník Nový Čas o uverejnenie ospravedlnenia s nasledovným textom:
„Vážený pán O.. Z. Z.,
vo vydaní denníka Nový Čas, č. 12, ročník 10, zo 17. 1. 2000 som v rozhovore s redaktorom denníka

Nový Čas uviedol nasledovné vety:
„Predchádzajúci predseda Okresného súdu Žilina, Z. Z., má majetok, ktorý vyvoláva pochybnosti, či bol
nadobudnutý z legálnych zdrojov. Vyplniť majetkové priznanie však odmietol. Poznamenávam, že takéto
priznania vyplnili všetci predsedovia a podpredsedovia súdov a členovia vedenia nášho ministerstva,
vrátane mňa“.

Týmito výrokmi došlo k zásahu Vášho práva na ochranu osobnosti, pretože som uviedol tvrdenia, ktoré
nie sú pravdivé.
Nemám žiadne relevantné poznatky o Vašom majetku, o jeho hodnote a o spôsobe jeho nadobudnutia.
Nemám žiadne dôkazy, ktoré by spochybňovali legálnosť zdrojov, z ktorých ste nadobudol svoj majetok.
Nie je pravdou, že ste odmietol vyplniť majetkové priznanie. Nie je pravdou, že takéto priznania vyplnili

všetci predsedovia a podpredsedovia súdov.
Za nepravdivý a neúplný obsah svojich tvrdení, ktoré som uviedol v rozhovore, a ktorými som poškodil
Vašu občiansku česť a dobré meno sa Vám ospravedlňujem.
„Povinnosť ospravedlniť sa, mi bola uložená rozsudkom Okresného súdu Bratislava III”:2/ Žalovaná strana Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky je povinná v lehote 15 dní
od právoplatnosti rozsudku formou platenej inzercie požiadať denník Nový Čas o uverejnenie
ospravedlnenia s nasledovným textom:

„Vážený pán O.. Z. Z.,
vo vydaní denníka Nový Čas, č. 12, ročník 10, zo 17. 1. 2000 bývalý minister spravodlivosti O.. O. Č. v
rozhovore s redaktorom denníka Nový Čas uviedol nasledovné vety:
„Predchádzajúci predseda Okresného súdu Žilina, Z. Z., má majetok, ktorý vyvoláva pochybnosti, či bol
nadobudnutý z legálnych zdrojov. Vyplniť majetkové priznanie však odmietol. Poznamenávam, že takéto

priznania vyplnili všetci predsedovia a podpredsedovia súdov a členovia vedenia nášho ministerstva,
vrátane mňa“.
TýmitovýrokmidošlokzásahuVášhoprávanaochranuosobnosti,pretožebývalýministerspravodlivosti
O.. O. Č. uviedol tvrdenia, ktoré nie sú pravdivé. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky v čase
kedy poskytol bývalý minister spravodlivosti O.. O. Č. rozhovor nemalo žiadne relevantné poznatky o
Vašom majetku, o jeho hodnote a o spôsobe jeho nadobudnutia.

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky v čase kedy poskytol bývalý minister spravodlivosti O..
O. Č. rozhovor nemalo žiadne dôkazy, ktoré by spochybňovali legálnosť zdrojov, z ktorých ste nadobudol
svoj majetok. Nie je pravdou, že ste odmietol vyplniť majetkové priznanie. Nie je pravdou, že takéto
priznania vyplnili všetci predsedovia a podpredsedovia súdov.
ZanepravdivýaneúplnýobsahsvojichtvrdeníbývaléhoministraspravodlivostiJUDr.O.Č.,ktoréuviedol

v rozhovore, a ktorými poškodil Vašu občiansku česť a dobré meno sa Vám Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky ospravedlňuje.
„Povinnosť ospravedlniť sa, bola uložená rozsudkom Okresného súdu Bratislava III”.

3/Žalovaní O.. O. Č. je povinní nahradiť žalobcovi O.. Z. Z. náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vo

výške 1,- (jeden) Sk v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.
4/Žalovaná strana Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky je povinná nahradiť žalobcovi O.. Z.
Z. náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 1,- (jeden) Sk v lehote troch dní od právoplatnosti
rozsudku.
5/ Žalovaní O.. O. Č. a žalovaná strana Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky sú povinné

solidárne nahradiť trovy konania žalobcovi O.. Z. Z. v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku“.
Uznesením č. k. 15Ct 11/03-38 zo dňa 29. 12. 2004 súd pripustil pristúpenie Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky, Župné námestie 13. Bratislava do konania ako žalovaného 2/ a súhlasil so zmenou
žaloby zo dňa 7. 9. 2004 doručenej súdu dňa 8. 9. 2004.
Dňa 3. 11. 2006 bolo súdu doručené písomné podanie zástupkyne žalobcu zo dňa 2. 11. 2006 označené

ako:
„Vec: Návrh podľa § 95 ods., 1 0.s.p. na vyslovenie súhlasu so zmenou petitu
Žalobca žiada, aby konajúci súd v súlade s § 95 ods., 1 O.s.p. vyslovil súhlas so zmenou petitu žaloby
v časti uplatnenej náhrady nemajetkovej ujmy, ktorú žalobca mení takto:
Žalovaný O.. O. Č., nar., X. X. XXXX, bytom D.. W. XX, I. a Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej

republiky, Župné námestie 13, 813 11 Bratislava sú povinný v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku
zaplatiť solidárne žalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 100.000,- Sk (slovom stotisíc
slovenských korún)“.
Na pojednávaní dňa 26. 1. 2007, /č. l. 124/, súd súhlasil s uvedenou zmenou žaloby.

Súd vykonal dokazovanie a zistil nasledovný skutkový stav:
V periodiku NOVÝ ČAS, číslo 12, ročník 10, bol v pondelok dňa 17. 1. 2000 uverejnený na stránkach 12
- 13 rozhovor jeho autora K. B. so žalovaným 1/ pod titulkom:
„Traja sudcovia, dočasne zbavený výkonu funkcie, dostávajú neznížený plat, s nadtitulkom „Ministra
spravodlivosti O. Č. situácia zlostí, ale vyriešiť ju podľa neho môže až pripravovaný zákon“, /č. l. 5/.

Text rozhovoru v časti ôsmej až trinástej otázky a odpovede je nasledovný:
„Minulý týždeň ste napriek nesúhlasu sudcovskej rady menovali do funkcie nových predsedov Krajského
súdu v Žiline a Okresného súdu v Žiline. Aký máte názor na ostrý protest sudcovskej rady“?
„- Trvám na svojom postupe a zopakoval by som ho. Súdnictvo musí byť vierohodné pred občanmi tohto
štátu. Predchádzajúci predseda Okresného súdu v Žiline Z. Z. má majetok, ktorý vyvoláva pochybnosti,

či bol nadobudnutý z legálnych zdrojov. Vyplniť majetkové poznanie však odmietol. Poznamenávam,
že takéto priznania vyplnili všetci predsedovia a podpredsedovia súdov a členovia vedenia nášho
ministerstva, vrátane mňa“.
„Aký majetok ste v priznaní uviedli“?„- Všetok, Je to pomerne málo - družstevný byt, družstevná garáž, auto a podiel na chalupe, ktorú som
zdedil po otcovi“.
„čo sa týmito majetkovými priznaniami deje v súčasnosti“?

„- Zatiaľ sú v trezore na ministerstve, pretože boli odovzdané iba koncom minulého roka. Zatiaľ s nimi
nerobíme nič. Budú preverované a kontrolované v stanovenej lehote dvoch - troch mesiacov“.
„Keby všetci predsedovia a podpredsedovia súdov odmietli vyplniť majetkové priznania, odvolali by ste
ich“?
„- Zákon mi dáva aj túto možnosť. V takom prípade by som musel tvrdo rozmýšľať“.

„Zo Žilinského kraja prichádzajú signály, že protesty môžu prerásť do vlny odporu sudcov. Ako budete
reagovať“?

„- Vlna odporu sudcov by sa vlastne uskutočnila na obhajobu spomínaného expredsedu Okresného
súdu Z.. Z.. Na svojej strane mám v tomto procese podporu mnohých statočných sudcov, ktorí odobrujú
moje kroky a zrejme väčšiny verejnosti“.

„V súčasnej dobe sa veľa hovorí o rozšírenej korupcii v celej spoločnosti. Čo si vy pod ňou
predstavujete“?
„- Je to prijímanie neoprávnených majetkových, alebo iných nie zanedbateľných výhod. Združenie
sudcov nedávno prijalo etický kódex, ktorý upravuje aj správanie sudcov mimo súdnej siene. Z tohto
dokumentu,ktorýniejeprávnounormou,aleodporúčaním,dajúsaodvodiťkritériapresprávaniesudcov.

Pripravovaný sudcovský kódex okrem nových sociálnych ustanovení bude obsahovať aj povinnosť
všetkých sudcov vyplniť majetkové priznania Zistenie nezrovnalostí v podanom priznaní môže byť
dôvodom na začatie disciplinárneho konania“.
Žalobca, ktorý je v súčasnosti sudcom Vyššieho vojenského súdu v Trenčíne, sa vo svojich prednesoch
pridržiaval obsahu žaloby.

Žalovaný 1/ vo svojich prednesoch namietal svoju pasívnu legitimáciu, keďže v predmetnom rozhovore
vystupoval ako minister spravodlivosti, teda predstaviteľ štátu, čo je zrejmé zo samostatného rozhovoru,
ale aj z podanej žaloby, kde je uvedené, že žalovaný 1/ vystupoval ako minister spravodlivosti a
poukazoval i na oprávnenosť jeho pochybnosti o legálnosti nadobudnutia majetku žalobcu, o čom
dostával ústne správy a tieto pochybnosti potom prenikli i do médií, pričom o týchto pochybnostiach

najlepšie svedčí požiadavka Sudcovskej rady pri Krajskom súde v Žiline z roku 2001, aby žalobca ako
sudca doložil pôvod svojho majetku, a preto navrhol žalobu voči nemu zamietnuť.
Zástupca žalovaného 2/ navrhol žalobu voči žalovanému 2/ zamietnuť s tým, že sa nemožno stotožniť
s názorom žalovaného 1/ o absolútnej zodpovednosti právnickej osoby za konanie jej štatutára.
Z.. K. B. vo svojej svedeckej výpovedi, /č. l. 187 - 189/, uviedol, že: „pracuje ako redaktor denníka NOVÝ

ČAS v zamestnaneckom pomere u jeho vydavateľov od roku 1992. Podľa toho článku si spomína na
celú kauzu, je autorom rozhovoru so žalovaným 1/. Jeho rozhovory s politikmi boli vždy autorizované.
Predpokladá, že tento rozhovor so žalovaným 1/ bol autorizovaný. Nepamätá si na okolnosti jeho vzniku.
Predpokladá, že bol robený samostatne, nebol robený na nejakej tlačovej konferencii. Vznikol zrejme
v pracovnom týždni pred týždňom, v ktorom bol uverejnený. Žalovaný 1/ mu neukázal čisté tlačivo

majetkového priznania. Nespomína si, že by videl tlačivo nejakého finančného priznania, aj v článku sa
píše o majetkových priznaniach“.

Listomčíslo7123/1999-40zodňa19.novembra1999vyzvalministerspravodlivostiSlovenskejrepubliky
O. Č. žalobcu, aby najskôr do 30. novembra 1999 predložil vyplnené finančné priznanie, ktoré priložil

v prílohe.

Text listu bol nasledovný:
„ Vážený pán predseda,

žiadamVás,abystemivtermínenajneskôrdo30.novembra1999predložilvyplnenéfinančnépriznanie,
ktoré v prílohe prikladám“.
Tlačivo „FINANČNÉ PRIZNANIE“ obsahovalo:

„FINANČNÉ PRIZNANIEza kalendárny rok ..............

A Všeobecné údaje
Meno a priezvisko:
Súd (označenie miesta pôsobenia):

Funkcia:
Typ správy:
Ročná ¤ Pri nástupe do funkcie ¤
Dátum vyplnenia priznania:
Priznanie sa podáva za sledované obdobie :

B Príjmy z činnosti

Ukazovateľ Organizácia (zmluvné strany) Hrubý príjem

Príjmy zo závislej činnosti a funkčné Požitky (mzdy a platy, trinásty plat, odmeny, náhrady platov a pod.)
Príjmy za publikačnú a prednáškovú Činnosť, príspevky do novín a Časopisov, rozhlasu a televízie
Akademická činnosť
Čestné funkcie

C Príjmy z kapitálového majetku

Ukazovateľ Organizácia (zmluvné strany) Hrubý príjem
Úroky a ostatné výnosy z cenných Papierov, podiely na zisku (dividendy)
Úroky, výhry a iné výnosy z vkladov Na vkladných knižkách, vkladových listoch, a z vkladov im na úroveň
postavených, vrátane úrokov z peňa žných prostriedkov na vkladovom účte
Plnenia z poistenia pre prípad dožitia určitého veku alebo z dôchodkového poistenia

D Príjmy z kapitálového majetku
Ukazovateľ Organizácia (zmluvné strany) Hrubý príjem
Príjmy z prenájmu nehnuteľností bytov alebo ich častí
Príjmy z prenájmu nehnuteľných vecí

E Príjmy z kapitálového majetku Ukazovateľ Organizácia (zmluvné strany)
Hrubý príjem (hodnota) Príjmy z príležitostných činností, náhodné a jednorázové príjmy Príjmy z
predaja vlastných nehnuteľných a hnuteľných vecí a cenných papierov Prímy zo zdedených práv z
priemyselného a iného duševného vlastníctva, vrátane autorských práv a práv príbuzných autorskému
právu Výhry v lotériách, stávkach a iných podobných hrách a výhry z reklamných súťaží a žrebovaní,

ceny z verejných súťaží a zo športových súťaží Peňažné a nepeňažné dary Ostatné príjmy hore
uvedené 3 Ďalšie časti sa vyplňujú iba pri nástupe do funkcie F. Údaje potrebné k
majetkovému priznaniu
- Pri popise každého majetku či majetkovej hodnoty je nutné uviesť, či ide o majetok
v BSM - „J“, či je to majetok vo vlastníctve manžela / manželky - „S“, alebo či ide o

majetok nezaopatreného dieťaťa - „MC“

I. nehnuteľný majetok (1)

Popis majetku (2) (druh, názov, adresa, právny dôvod nadobudnutia, vlastnícky podiel, katastrálne

územie, parcelné číslo, list vlastníctva) Počet Rozloha

- Nehnuteľný majetok sa pre účely tohto priznania neoceňuje, avšak je nutné uviesť ho
v tomto priznaníII. hnuteľný majetok (3)

- Hnuteľné veci si sudca ocení cenou obvyklou, cenou obvyklou sa rozumie cena

platná v mieste a čase plnenia, podľa druhu a kvality hnuteľných vecí, príp. ich
stavu a miery opotrebovania, pokiaľ osobitný predpis neustanovuje inak
- V tomto oddieli sa neuvádzajú hnuteľné veci osobnej potreby (obuv, odev, bielizeň,
doplnky odevov okrem šperkov) v hodnote menšej než 50 000,- Sk na osobu.

1 napr. orná pôda, vinice, chmelnice, trvalé trávnaté porasty, ovocné sady, záhrady, lesné pozemky,
rybníky a ostatné
vodné plochy, zastavané plochy a nádvoria, stavebné pozemky, ostatné pozemky, obytné domy (rodinné
domy, byty,

nájomné domy, poľnohospodárske usadlosti ap.), garáže, rekreačné chalupy, záhradné domčeky,
ostatné stavby, chaty
na individuálnu rekreáciu a ostatné.
2 Namiesto vypĺňania tohto oddielu môžete priložiť kópie listov vlastníctva alebo výpisov z pozemkovej
knihy, dedičských

rozhodnutí ap.
3 napr. zariadenie bytov, zariadenie rekreačných objektov, veci bežnej osobnej potreby, šperky z drahých
kovov a drahých
kameňov, umelecké diela, kožuchy a výrobky z koží a kožušín vzácnych zvierat, starožitnosti, zbierky
- známok,

bankoviek, mincí, ostatné zbierky, lovecké a historické zbrane, vklady v bankách v domácej mene a v
cudzej mene,
cenné papiere, prístroje a zariadenia, dopravné prostriedky, motorové člny, plachetnice, lode, hudobné
nástroje,
základné stádo a ťažné zvieratá, plemenné a dostihové kone a ostatné zvieratá a iné hnuteľné veci.

- Ďalej sa v tomto oddieli neuvádzajú peňažné prostriedky v hotovosti v domácej, a
cudzej mene, majetok sanitárneho charakteru a obvyklé zariadenie domácnosti (ná-

bytok. koberce, chladnička, mraznička, vysávač, kuchynský riad ap.), ak úhrnná
hodnota tohto zariadenia nepresahuje 300.000 Sk.
- Cenné papiere uvádzajte podľa druhu a hodnoty .
- Pri dopravných prostriedkoch uveďte typ vozidla a ŠPZ podľa údajov v technickom
preukaze.

- Pri chránenej zbierke a umeleckom diele treba uviesť meno umelca a počet kusov,
príp. evidenčné číslo veci.

Popis majetku (názov, adresa a právny dôvod nadobudnutia) Počet Cena v Sk

III. majetkové práva a iné majetkové hodnoty (4)Oceňovanie - pozri hnuteľné veci

Popis majetkového práva a inej majetkovej hodnoty (5) Počet Cena v Sk

4 napr.: záväzky a pohľadávky (okrem nevymožiteľných), nájom nehnuteľných vecí, nájom nebytových
priestorov,
majetkový
podiel v obchodných spoločnostiach, družstvách, fondoch. ap.
5 Nájom bytu treba uviesť v takom rozsahu, na ktorý má nájomca výlučné právo užívania, rozloha

spoločných priestorov
sa neuvádza, údaje treba uviesť v súlade s hodnotami uvedenými v dohade o užívaní bytu.

G. ĎALŠIE INFORMÁCIE A VYSVETLENIA

H: POTVRDENIE PRAVDIVOSTI UVEDENÝCH ÚDAJOV

Potvrdzujem, že všetky údaje uvedené v tomto priznaní (vrátane informácií vzťahujúcich sa na moju
manželku a nezaopatrené deti) sú presné, pravdivé a úplné.V.........................................., dátum podpis

Prílohy: “

„Žalobca reagoval na citovaný list ministra spravodlivosti listom Spr. 889/99 zo dňa 2.12. 1999, ktorého

text bol nasledovný:

„Vážený pán minister,

dňa 1. 12. 1999 v dopoludňajších hodinách mi bola predložená Vaša žiadosť

č. 7123/1999 - 40 z 19. 11. 1999 na vyplnenie finančného priznania, ktoré tvorilo prílohu žiadosti. Žiadosť
s prílohou boli zaslané na Okresný súd v Žiline faxom z Ministerstva spravodlivosti dňa 30. 11. 1999 o
17:21 hod. V rovnaký deň, teda 1. 12. 1999, mi podpredseda Krajského súdu v Žiline O.. A. O. osobne
doručilrovnakúžiadosťsrovnakouprílohou.Dňa2.12.1999napoštevŽiline1som prevzaldoporučenú
zásielku z Ministerstva spravodlivosti SR, ktorá obsahovala žiadosť o vyplnenie finančného priznania,

ktoré je v prílohe priložené. Podotýkam, že oznámenie o uložení zásielky mi bolo pracovníčkou pošty
doručené 29. 11. 1999, pričom v dňoch 29. 11. a 30. 11. 1999 som čerpal dovolenku.

Podľa žiadosti mám vyplniť finančné priznanie do 30. 11. 1999. Žiadosť s prílohou mi boli však doručené
1. 12. 1999 a preto nemôžem dodržať termín, ktorý je v žiadosti určený.

Dovoľujem si Vás touto cestou požiadať k určeniu primeranej lehoty k zváženiu ďalšieho postupu,
pretože Vaša žiadosť neobsahuje žiadne dôvody, pre ktoré mám vypĺňať finančné priznanie. Pojem
finančné priznanie je pre mňa neznámy a preto sa musím podrobne zoznámiť s príslušnými právnymi
normami, ktoré mi takúto povinnosť ukladajú, preskúmať samotné finančné priznanie a zabezpečiť si

podklady k vyplneniu finančného priznania.“

Listom č.: 7123/1999-40 zo dňa 6. decembra 1999 predĺžil minister spravodlivosti žalobcovi termín
odovzdania finančného priznania najneskôr do 13. decembra 1999 do 12:00 hod.

Text listu bol nasledovný:
„Vážený pán predseda,

potvrdzujem príjem Vášho listu, v ktorom mi oznamujete dátum prevzatia listu /2. decembra 1999/,
ktorým som Vás požiadal o predloženie finančného priznania v termíne do 30. novembra 1999.

Predmetný list Vám bol zaslaný faxom dňa 19. novembra 1999 a toho istého dňa bol podaný na pošte
v Bratislave pod podacím číslom 116761, odkiaľ bol aj podľa potvrdenia pošty v ten istý deň odoslaný.

Napriek týmto skutočnostiam, vyhovujem Vašej žiadosti o predĺženie termínu odovzdania finančného

priznania. Žiadam Vás, aby ste mi toto doručili najneskôr do 13. decembra 1999 do 12:00 hod.“

Listom Spr. 889/99 zo dňa 13. 12. 1999 zaslal žalobca ministrovi spravodlivosti stanovisko k žiadosti o
predloženie finančného priznania.Text listu bol nasledovný:
„VEC:

Stanovisko k žiadosti o predloženie finančného priznania

Vážený pán minister,
v dňoch 1. 12. 1999, 2. 12. 1999 mi bola doručená opakovane Vaša žiadosť č. 7121/1999 - 40 z 19.
11. 1999 o vyplnenie finančného priznania v lehote do 30. 11. 1999. Ďalším listom zo 6. 12. 1999 mi

predlžujete lehotu odovzdania finančného priznania najneskôr do 13. decembra 1999 do 12:00 hod.
Žiadosti neobsahujú žiadne dôvody, pre ktoré mám vypĺňať finančné priznanie. Po zvážení všetkých
okolností k Vašej žiadosti zaujímam nasledovné stanovisko:
Finančné priznanie som ochotný okamžite odovzdať orgánu a spôsobom, ktorý bude na to určený
zákonom alebo inou právnou normou. Platné právne normy v Slovenskej republike nepoznajú pojem
finančné priznanie, nepoznajú orgán, ktorý má právo vyzvať k vyplneniu takéhoto priznania, spôsob

akým sa s takýmto finančným priznaním narába, kto má k nemu prístup, ako je zabezpečená ochrana
pred zneužitím údajov a podobne.

Som sudcom a ustanovenie § 54 zákona č. 355/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení noviel mi určuje
nasledovné základné povinnosti:

1/ Sudcovia sú povinní vykonávať svedomite svoje povinnosti, zvyšovať si svoje odborné znalosti a pri
výkone funkcie a aj v občianskom živote dodržiavať sudcovskú etiku zdržať sa všetkého čo by mohlo
narušiť dôstojnosť sudcovskej funkcie alebo ohroziť dôveru v
nezávislé, nestranné a spravodlivé rozhodovanie súdov.
2/ Sudcovia nie sú oprávnení štrajkovať ani inak znemožňovať činnosť súdnictva.

3/ Sudcovia sú povinní zachovávať mlčanlivosť a to aj po zániku sudcovskej funkcie o
veciach o ktorých sa dozvedeli vo svojej úradnej činnosti, pokiaľ neboli zbavení zo zákona alebo osobou
na to povolanou na zbavenie z vážnych dôvodov je oprávnený predseda súdu, a ak ide o predsedu
súdu, predseda jeho bezprostredne vyššieho súdu, a ak ide o predsedu najvyššieho súdu, predseda
Národnej rady Slovenskej republiky.

Z citovaného ustanovenia zákona č. 335/1991 Zb. v znení noviel nevyplýva pre sudcu žiadna povinnosť
vyplniť finančné priznanie.

V súčasnosti som súdnym funkcionárom vo funkcii predsedu Okresného súdu v Žiline. Moje práva

a povinnosti vyplývajúce mi z tejto funkcie v súvislosti s výkonom štátnej správy okresného súdu sú
určené ustanovením § 15 zákona č. 80/1992 Zb. v znení noviel o štátnej správe súdov. Toto zákonné
ustanovenie mi neukladá žiadnu povinnosť vyplniť finančné priznanie.

Zákon č. 80/1992 Zb. v znení noviel o štátnej správe súdov v ustanovení § 12 špecifikuje spôsob, akým

Ministerstvo spravodlivosti ako ústredný orgán štátnej správy súdov vykonáva štátnu správu najvyššieho
súdu, krajských a okresných súdov. V tomto ustanovení nie je zakotvené žiadne oprávnenie ústredného
orgánu štátnej správy súdov vyzývať sudcov alebo súdnych funkcionárov k vyplneniu finančného
priznania.

Ústavný zákon Národnej rady Slovenskej republiky uverejnený v Zbierke zákonov pod č. 119/1995 z
11. 5. 1995 o zamedzení rozporu záujmov pri výkone funkcií ústavných činiteľov a vyšších štátnych
funkcionárov, v článku 2 taxatívne vymenúva funkcionárov, ktorí sú povinní deklarovať svoje majetkové
pomery, pričom v tomto taxatívne vymenovanom okruhu funkcií nie je uvedená funkcia sudcu ani funkcia
predsedu okresného súdu.

Svoje povinnosti, ktoré mi vyplývajú zo všeobecne záväzných právnych predpisov a dotýkajú sa
majetkového priznania, som si vždy riadne a včas splnil. Rovnako k tejto zákonom určenej povinnosti
pristupujeajmojamanželka,ktorásinaviacriadneplnísvojedaňovépovinnosti,ktorévyplývajúzvýkonu
jej činnosti komerčnej právničky. Z toho vyplýva, že sa žiadnym spôsobom nebránim zverejňovaniu

svojho majetku a svojich príjmov, toto zverejňovanie sa však musí konať na základe platnej právnej
normy a musí byť zabezpečená ochrana pred zneužitím takýchto informácií.
Vyslovujem obavu, že finančné priznanie je neoprávnené zhromažďovanie údajov o mojej osobe a
údajov o mojich príbuzných. Týmto spôsobom dochádza k porušovaniu mojich ústavných práv. Podľačlánku 19 ods., 2, 3 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na ochranu pred neoprávneným
zasahovaním do súkromného a rodinného života a každý má právo na ochranu pred neoprávneným
zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe. Tieto práva

označované za základné ľudské práva a slobody sú zakotvené i v článku 10 Ústavného zákona z 9.
januára 1991, ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd a ktorý bol uverejnený v Zbierke
zákonovpodčíslom23/1991.Vyslovujemnázor,žeúdaje,ktorémajúbyť súčasťoufinančnéhopriznania
nepochybne patria k základným údajom o osobe, na ktorú sa vzťahujú a tvoria súčasť jeho súkromného
a naviac rodinného života.

Podľa nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 33/1995 z 29. novembra 1995 pod č.
9/1995 v ZNaU neoprávneným zhromažďovaním osobných údajov je konanie takého štátneho orgánu,
samosprávneho orgánu verejnej moci, ktorý naň nie je vôbec zákonom oprávnený, ďalej konanie síce
oprávneného orgánu na zhromažďovanie osobných údajov, ale spôsobom, ktorý zákon neupravuje a
napokon je ním aj konanie orgánu, ktorý na to nie je zákonom oprávnený a zhromažďuje osobné údaje

zákonom neupraveným spôsobom.

Pri aplikácii citovaných právnych noriem a nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky možno dôvodne
a v rozumnej miere vyjadriť obavu, že údaje, ktoré by mali byť poskytnuté v rámci finančného priznania
sú neoprávneným zhromažďovaním osobných údajov.

V konečnom dôsledku poukazujem na ustanovenie článku 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd v znení protokolov č. 3, 5 a 8, daný v Ríme 4. novembra 1950. Dňa 21. februára
1991 bol podpísaný v Madride v mene Českej a Slovenskej republiky Dohovor o ochrane ľudských práv
a základných slobôd v znení protokolov č. 3, 5 a 8 v dojednaní v Ríme dňa 4. novembra 1950 ako i

ďalšiezmluvnédokumentynatentoDohovornadväzujúci.DohovorjetedaplatnýajnaúzemíSlovenskej
republiky. Článok 8 ods. 1 Dohovoru zakotvuje právo každého na rešpektovanie svojho súkromného a
rodinného života, obydlia a korešpondencie.

Je nepochybné, že zhromažďovanie osobných údajov takého charakteru, aké sú uvedené vo finančnom

priznaní je zásahom do súkromného a rodinného života fyzickej osoby.

Vážený pán minister, stanovisko k Vašej žiadosti som prijal po zrelej úvahe, pričom opakovane
zdôrazňujem, že finančné alebo akékoľvek iné priznanie okamžite predložím v prípade, ak toto bude v
súlade so zákonmi Slovenskej republiky. Som si vedomý toho, že môj postoj bude mať zrejme odozvu vo

Vašom postupe v zmysle § 50 zákona č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v súvislosti s ďalším výkonom
funkcie predsedu Okresného súdu v Žiline. Nebude to v podstate pre mňa žiadne prekvapenie, pretože z
justičných zdrojov už niekoľko mesiacov sa dozvedám informácie o mojom odvolaní z funkcie predsedu
okresnéhosúdu,dokoncaisuvádzanímkonkrétnejosoby,ktorámamávtejtofunkciinahradiť.Dorámca
týchto informácií zapadá i brutálny a svojím obsahom absurdný článok v časopise Moment č. 47, ktorý

dehonestuje mňa ako sudcu, občana, moju rodinu a celý sudcovský stav. Vyjadrujem presvedčenie, že
objednávatelia tohto článku budú spokojní so svojím úspechom v prípade môjho odvolania z funkcie
predsedu, pretože dosiahnu svoj cieľ. Vyslovujem presvedčenie, že všetky aktivity, ktoré sa odohrávajú
okolo mojej osoby sú politickou hrou, ktorá súvisí s politickou činnosťou môjho brata O.. P. Z., exštátneho
tajomníka MV SR. Po tom , ako sa jeho politickým nepriateľom nepodarilo uspieť v intrigách, ktoré

súvisia priamo s ním, alebo s jeho rodinou sa záujem týchto osôb obrátil na moju osobu, napriek tomu,
že vo svojom pracovnom i súkromnom živote som absolútne apolitický““.

„Z týždenníka MOMENT čísla 47, ktorý vyšiel dňa 19. 11. 1999, súd zistil, že v ňom bol uverejnený
na stranách 6 až 8 článok redaktorky Y. S. pod názvom „Sudca na odstrel?“ s podtitulom „Predseda

Okresného súdu v Žiline O.. Z. Z. robí hanbu svojmu stavu,“ ktorého plné znenie je nasledovné:
„Pred rokom 1989 sedávali na červených tribúnach vysokí stranícki a štátni funkcionári. Tvárili sa
arogantne a bohorovne - akoby tam mali sedieť naveky. Nedotknuteľní, všemocní, beztrestní ... . Až
ich november 1989 zmietol z piedestálov ako suché lístie. Prešlo ďalších desať rokov a nedokonalý
spoločenský systém si vytvoril nové tribúny a nových nedotknuteľných, všemocných a beztrestných.

Usadili sa na významných postoch štátnej správy, v samosprávnych orgánoch, v podnikateľskej sfére,
na súdoch, prokuratúrach i v polícii. Navzájom si kryjú chrbty a robia hanbu svojmu stavu. Je načase
ukázať na nich prstom.Jedným z najkrikľavejších príkladov deformovania zaužívaných právnych noriem a pravidiel
civilizovaného spolunažívania je okres Žilina. Aspoň čo sa týka niektorých jeho samosprávnych a
štátnych predstaviteľov či zástupcov takzvaných podnikateľských kruhov.

O primátorovi Žiliny bývalom predsedovi Slovenskej národnej strany O. S., sa už zrejme nemusíme
rozpisovať. Jeho politické škandály, nacionalistické a rasistické vyjadrenia, rozpor medzi deklarovanou
nemajetnosťou a jeho skutočným bohatstvom, alebo medzi morálnou bezúhonnosťou a nedôstojným
opileckým správaním sa, to už nie je žiadna novina. Smutné je, že tamojší občania a voliči si už na
slotoviny akosi zvykli a pomaly ich začínajú považovať takmer za normy. Najmä, ak sa tak správa nielen

on, ale aj ďalší významní predstavitelia okresu. Napríklad predseda žilinského Okresného súdu O.. Z. Z..

KTO JE SKORUMPOVANÝ?

V slovníku cudzích slov sa slovu korupcia pripisujú tieto významy: skazenosť, úplatkárstvo, podplácanie
a predajnosť verejných a politických činiteľov. Riaditeľ odboru boja proti korupcii Úradu organizovanej

trestnej činnosti Prezídia policajného zboru pplk. S. L. tento jav vo svojej prednáške o boji proti korupcii
definoval trochu prehľadnejšie:
„Korupciou sa rozumie úplatkárstvo a akékoľvek iné správanie sa vo vzťahu k osobám so zverenými
oprávneniami vo verejnom alebo súkromnom sektore, ktoré odporuje povinnostiam vyplývajúcim z
ich postavenia verejného činiteľa, štátneho zamestnanca, súkromného zamestnanca a nezávislého

zástupcu.“ Vychádzajúc z tejto definície je nepochybné, že predseda Okresného súdu v Žiline O.. Z. Z.
patrí do kategórie skorumpovaných.

ČIERNA OVCA.

Pán predseda má v okrese skutočne nepeknú povesť. Pri viacnásobných návštevách Žiliny nám ho
tamojší občania, ktorí ho poznajú, opísali ako vulgárneho, surového človeka s nevyberaným slovníkom.
Podobne ako S. si vraj ľúbi vypiť, dôverne sa stýka s ľuďmi pochybnej povesti a rád si vezme čo mu
nepatrí.

Z. Z. sa narodil v roku XXXX v J.. Je to teda pomerne mladý človek. Predsedom Okresného súdu v
Žiline sa po prvýkrát stal v roku 1996 a opätovne v januári tohto roka vo voľbách predsedov, keď jeho
prívrženci hlasovaním porazili jeho jedinú protikandidátku - vtedajšiu podpredsedníčku okresného súdu.
Potom už nezostala ani podpredsedníčkou - novozvolený predseda ju zosadil.

Predpokladajme, že ako predseda OS má Z. mesačný príjem tridsať - až štyridsaťtisíc korún. Nech má
hoci aj päťdesiat - za doterajšie odpracované a odžité roky si v nijakom prípade nemohol nasporiť na
luxusný spôsob života, aký vedie, ani na obrovský dom, v ktorom býva. Dom stojí vo vilovej časti Žiliny,
na ulici Na A. diel.

KDE NA TO VZAL?

Domček vyrástol v priebehu posledných dvoch - troch rokov. Zastavaná plocha je veľká stoštyridsať

metrovštvorcovýchastavebnépovoleniebolovydanénamenoZ.Z..Vsúčasnostiúdajneuvažujeotom,
že dom prepíše na svojich rodičov, pretože sa blíži dátum majetkového a daňového priznania sudcov.
Podľa našich informácií však Z. manželka s prepisom nesúhlasí. V prípade rozchodu by tým prišla o
všetko a vzhľadom na jej momentálne nie práve najlepšie vzťahy s manželom - hovorí sa dokonca o
rozvode - to by bolo priveľké riziko.

Podľa našich zdrojov Z. Z. za pozemok zaplatil asi jeden a pol milióna korún, hrubá stavba ho vyšla
na trinásť miliónov, za zdravotechniku - vane a vírivky, dal asi 1,2 milióna. Inej firme zaplatil za krytý
bazén vyše milióna a ďalší milión ho stáli sadové úpravy, zavlažovací systém a ozdobné kríky. Keď do
toho zarátame ešte protiatómový kryt a vnútorné zariadenie domu - okrem iného napríklad štyri farebné

televízory, luxusný nábytok vyrobený na mieru, satelit, hifi veže, videá a podobne, dostaneme horibilnú
sumu.A to ešte nie je všetko. Pán sudca si totiž rád dopraje aj luxusnú dovolenku - napríklad cestu po
USA, lyžovačku v Alpách, leto v Grécku či karneval v Brazílii. Tá Brazília ho - vzhľadom na jeho
kontakty - možno dokonca vyšla o niečo lacnejšie ako iných smrteľníkov. Takáto forma zľavy sa však

vo všeobecnosti klasifikuje ako korupcia.

Inak, keby ste pána sudcu náhodou hľadali na M. ulici, teda na adrese, ktorú si možno ešte aj dnes
uvádza ako trvalé bydlisko, našli by ste len obyčajný činžiak na obyčajnom sídlisku. Zvonili by ste však
zbytočne.

KAMARÁTI BUĎME ...

Vraví sa - povedz mi, s kým sa kamarátiš a ja ti poviem, kto si. Alebo - kto chce s vlkmi byť, musí s
nimi vyť. Veľká pravda. Jedným z blízkych spolupracovníkov a kamarátov sudcu Z. bol aj O.. L. B..,
donedávna predseda senátu Okresného súdu v Žiline. Traduje sa o ňom, že rád postupoval v súlade so

želaním a názormi pána predsedu okresného súdu Z.. V súčasnosti je L. B.. trestne stíhaný - za pokus
o zasahovanie do nezávislosti súdu a za podplácanie.

L. B.. v apríli a v máji tohto roku navštívil predsedu senátu Krajského súdu v Ostrave O.. I. S. a žiadal ho
o intervenciu v prospech obžalovanej A. D.. z Z.. Za námahu a zrejme na zlepšenie nálady mu ponúkal

tristotisíc českých korún. Sudca S., napriek tomu, že L. B.. bol jeho bývalý spolužiak, tento čin oznámil
polícii.Nanasledujúcomstretnutí,kdemumalL.B..odovzdaťpeniaze,užmalitítodvajapánispoločnosť
vo forme mikrofónu, ktorý obsah ich rozhovoru zaznamenal na magnetofónovú pásku.

A tak sa slovenský sudca ocitol za mrežami. Vo svojej výpovedi potom uviedol, že nekonal z vlastného

popudu a o stretnutie so S. ho požiadali iné osoby. Meno sa v materiáli, ktorý získala naša redakcia,
neuvádza, ale v nahratom rozhovore L. B.. spolužiakovi S. nepochybne spomenul, kto ho poslal. O
koho asi išlo, pochopíme ďalej. Cesty osudu /či spravodlivosti?/ sú nevyspytateľné: vo chvíli, keď L.
B.. intervenoval v prospech A. D.., táto už dávno oslavovala s priateľmi svoje prepustenie na slobodu.
Zrejme niekto iný bol v intervencii šikovnejší. A chudákovi L. B.., ktorý podplácal v mene kohosi iného,

hrozí trest odňatia slobody od troch do desiatich rokov.

Istou útechou mu môže byť nádej, že onedlho sa pravdepodobne ocitne vo väzení aj ten, kto si u neho
spomínanú službu objednal.

HLÁŠKY V PRAVÝ ČAS

Spomínaná A. D.., za ktorú orodoval L. B.., a ktorá je trestne stíhaná za podvody hospodárskeho
charakteru, je dobrou /podľa niektorých zdrojov dokonca intímnou/ priateľkou L. J.. A ten zas dobrým
priateľom sudcu Z.. Dá sa povedať, že podobné priateľské vzťahy ho viažu aj k Z. I. P., bývalému

poslancovi HZDS a bývalému štátnemu tajomníkovi na ministerstve vnútra, ktorý je v súčasnosti trestne
stíhaný za zneužitie právomoci verejného činiteľa. Občas sa L. J.. vraj vídava aj s predsedom Krajského
súdu v Žiline O.. G..

L. J.. nie je hocaký podvodník. Začínal síce v malom, ako ostatní - v roku 1992 bol trestne stíhaný

za podvod, za neoprávnené obohacovanie sa pri špárovaní, čo je vypĺňanie medzier medzi panelmi.
Onedlho však trestné stíhanie za tento skutok voči nemu zastavili. L. J.. začal pôsobiť ako vyberač - nie
v zmysle výpalného, na to sa cenil príliš vysoko, ale nazvime ho vyberačom protihodnoty. Fungovalo to
asi takto: L. J.. získal informáciu, že na X. Y. sa chystá zatykač. Ponúkol teda túto informáciu na predaj
- ako tovar - a kasíroval.

Solventný zločinec vždy rád zaplatí za včasné upozornenie, ktoré mu umožní pokračovať v činnosti. Ako
príklad môžeme uviesť prípad úteku P. a spol., obvinených z nedovoleného ozbrojovania a vydierania.
Včas dostali hlášku a vyparili sa tesne pred príchodom policajtov. Hovorí sa, že onedlho na to sudca Z.
poskytol stavebnej čate na stavbu svojho domu ďalších päťstotisíc korún.

Zaujímavý je aj prípad úteku O. S.., obvineného z podvodu vo výške asi tridsaťpäť miliónov korún. Ten
tesne pred útekom do zahraničia údajne odovzdal Z. do opatery stodvadsať miliónov korún. V máji 1995bol na neho vydaný medzinárodný zatykač, ale od úteku z vlasti ho nikto nevidel živého. Odvtedy jeho
peniazmi disponuje niekto iný.

Ale načo chodiť za príkladmi tak ďaleko - veď najlepším príkladom včasného echa pred zatknutím je
samotný L.Š. J..

BIELY GOLIER

Sám seba L. J.. rád prezentuje ako poctivého podnikateľa, no vzhľadom na charakter jeho podnikania
aj mravov mu to málokto verí. Minister vnútra P. Z. by ho pravdepodobne označil za vzor takzvaných
bielych golierov. Títo na oko ctihodní občania však slúžia podsvetiu. Alebo naopak - využívajú jeho
služby. Trestný čin, kvôli ktorému L. J.. v roku 1994 náhlivo opustil vlasť, mal hodnotu stodvadsaťdva
miliónov korún a išlo o podvod na clearingovom účte.

Na L. J.. bol vydaný medzinárodný zatykač, na základe ktorého ho v máji 1995 zadržali príslušníci
brazílskej polície. Keďže Brazília so Slovenskom nemá podpísanú dohodu o vzájomnom vydávaní
zločincov, musel zasadnúť Najvyšší súd Brazílie. Ten sa na veľkú radosť slovenskej finančnej polície
rozhodol obvineného vydať na trestné stíhanie do vlasti. Prípadu sa na Slovensku ujal vyšetrovateľ O.
G.. Žiaľ, v novembri toho istého roku, teda o necelé tri mesiace, bol L. J.. slobodný.

Vyšetrovateľ G. trestné stíhanie voči L. J.. ZASTAVIL. Vraj „tento skutok nie je trestným činom a nie je
dôvod na postúpenie veci“, napísal v odôvodnení. Pánovi podplukovníkovu zrejme vôbec neprekážalo,
že s odstupom rokov zrazu svedkovia začali meniť svoje výpovede, že sú evidentne zastrašovaní alebo
podplatení a že to celé je veľký podvod. Možno sa len bál - veď L. J.. sprevádzala dosť odstrašujúca

povesť násilníka, schopného všetkého. Spomínanému vyšetrovateľovi sa vraj vyhrážal smrťou, iný
policajt dostal takú bitku, že sa liečil tri týždne a ďalšiemu zas pred garážou vybuchla nálož...

Možno však bol len slabý. Jeho kolegovia si nemohli nevšimnúť, že nejaký čas po zrušení trestného
stíhania L.Š. J.. si O. G. napriek svojej povestnej šetrnosti kúpil drahý mobilný telefón a onedlho sa

začal vyvážať na novej Octávii. Ktovie, ako sa pán vyšetrovateľ pozerá na svoje vtedajšie rozhodnutie
s odstupom niekoľkých rokov. Pred krátkym časom totiž Najvyšší súd SR rozhodol, že vyšetrovateľovo
zrušenie trestného stíhania bolo v rozpore so zákonom a že sa obnovuje stav, ktorý tomuto rozhodnutiu
predchádzal. To znamená, že L. J.. je zase trestne stíhaný. Aj keď na slobode. Bývalý vyšetrovateľ G.
je dnes šéfom odboru hospodárskej kriminality v Žiline.

ČO ZISTILA KONTROLA?

Chýr o Z. skorumpovanosti a previazanosti na príslušníkov podsvetia sa šíril tak intenzívne, až sa
doniesol do uší ministra spravodlivosti SR O. Č.. Ten sa nakoniec rozhodol iniciovať na Okresnom súde

v Žiline sudcovskú kontrolu. Nastúpila v pondelok 8. novembra a zotrvala tam až do konca týždňa. V
čase našej uzávierky ešte neboli oficiálne výsledky kontroly spracované. Podľa našich zdrojov odborníci
sudcovi Z. vyčítajú viaceré neprofesionálne postupy a niekoľkonásobné porušenie kódexu sudcu.

Okrem iného mu vytýkajú, že viackrát porušil princíp zákonného sudcu, na základe ktorého sa jednotlivé

prípady prideľujú sudcom podľa poradia, tak ako prichádzajú na súd. Nie teda svojvoľne, podľa želania
sudcov, kto má o čo záujem. Len tak je totiž možné zaručiť nevyhnutnú mieru objektivity a spravodlivosti.
Pán Z. sa však podľa našich zdrojov tohto princípu nedržal, naopak, rád sa do neho osobne vkladal a
spravodlivosť si prispôsoboval tak, ako sa mu to hodilo. Alebo - ako sa to hodilo jeho známym. Chýry
o tom, že niektorých bossov podsvetia odmietol vziať do väzby, alebo že ich predčasne a bezdôvodne

prepustil, či udelil tak malé tresty, až boli všetkým na smiech, nútia k zamysleniu.

Sudca, ktorý sa správa spôsobom, keď vlastné pochybné známosti povyšuje nad zákon a navyše sa
priatelí so zločincami, nemá morálne právo nosiť sudcovský talár.

Ak zostane vo funkcii, bude to jasný signál všetkým jemu podobným, že si aj naďalej môžu robiť, čo
sa im zachce, že u nás zákony ešte stále neplatia pre všetkých a že naše tribúny naďalej poskytujú
dostatok závetria novodobým mocipánom, bohatým, nedotknuteľným a všemocným“.Citovanú textovú časť článku dopĺňa päť fotografií:
1/ obytný viacpodlažný dom,
2/ vchodové zvončeky s opticky zväčšenou a v červenej kružnici zvýraznenou menovkou „.“,

3/ dom rodinného typu,
4/ dom rodinného typu,
5/ dom rodinného typu, s nasledovným textom:
1/ - 2/ „Oficiálne bydlisko sudcu Z. je až okato skromné.“
3/ „Domisko za približne 25-miliónov korún obýva predseda Okresného súdu v Žiline O.. Z. Z..“.

4/ „V dome je i protiatómový kryt.“
5/ „Podnikateľ a „ctihodný“ občan L. J.. si nepotrpí na okázalosť. Na autá je však citlivejší.“

V rozsudku Okresného súdu Bratislava III č. k. 27C 27/00-327 zo dňa 23. 4. 2004 veci ochrany osobnosti
žalobcu O.. Z. Z. proti žalovaným Petit Press, a.s. a spol. je obsiahnutá nasledovná pasáž:
„Zo spisu veci ochrany osobnosti žalobcu proti žalovanému PEREX, a.s., vedenej na Okresnom súde

Bratislava III pod sp. zn. 270 56/00, súd zistil nasledovnú skutočnosť, (č. l. 174),:
Listom číslo: 12138/1999-40 zo dňa 22. 12. 1999 oznámil minister spravodlivosti Slovenskej republiky
žalobcovi, že ho uvoľňuje z funkcie predsedu Okresného súdu Žilina.

Text je nasledovný :

„ Vážený pán Z.,

Podľa ustanovenia § 50 ods. 2 zákona č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 12/1993 Z.z. Vás
u v o I ň u j e m

z funkcie predsedu Okresného súdu Žilina. Vaša funkcia zaniká dňom doručenia tohto rozhodnutia“.

„Vo veci ochrany osobnosti Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 270 2/01 žalobcu O.. Z. Z. proti
žalovanému O.. O. Č. bolo dňa 30. 3. 2001 súdu doručené vyjadrenie žalovaného k žalobe, ktorého
znenie je nasledovné:
„Navrhovateľ bol v rokoch 1996 - 1999 predsedom Okresného súdu v Žiline. Ako minister spravodlivosti

som dostával v priebehu roku 1999 signály o nákladnom spôsobe života navrhovateľa. Podobné signály
boli zrejme v Žiline rozšírené a týždenník Moment priniesol 19. novembra 1999 článok o navrhovateľovi.
O dome navrhovateľa v Žiline sa píše v uvedenom časopise nasledovne:
„Podľa našich zdrojov Z. Z. za pozemok zaplatil asi 1,5 mil. Sk, hrubá stavba ho vyšla na 13 mil. Sk,
za zdravotechniku - vane a vírivky dal asi 1,2 mil. Sk. Inej firme zaplatil za krytý bazén vyše milióna a

ďalší milión ho stáli sadové úpravy, zavlažovací systém a ozdobné kríky. Keď do toho zarátame ešte
protiatómový kryt a vnútorné zariadenie domu - okrem iného napríklad 4 farebné televízory, luxusný
nábytok vyrobený na mieru, satelit, hifi veže, videá a pod., dostaneme horibilnú sumu“.
V tej dobe - na jeseň 1999 - som pripravoval výzvu funkcionárov štátnej správy súdov, predsedov
a podpredsedov okresných a krajských súdov, aby predložili majetkové priznanie. Za tým účelom

som niekedy v septembri 1999 rozoslal predsedom súdov na pripomienkovanie návrh tlačiva
majetkového priznania. V novembri 1999 ministerstvo spravodlivosti vyhodnotilo pripomienky a bol
som bezprostredne pred výzvou funkcionárom štátnej správy súdov, aby vyplnili tlačivo majetkového
priznania. V decembri 1999 som tlačivo majetkového priznania rozoslal funkcionárom štátnej správy
súdov a začiatkom roku 2000 funkcionári štátnej správy súdov, až na malé výnimky vyplnili a zaslali

na ministerstvo spravodlivosti. Navrhovateľ však odmietol vyplniť tlačivo majetkového priznania. Z toho
dôvodu som navrhovateľa odvolal z funkcie predsedu Okresného súdu v Žiline. Navrhovateľ teda sám
zavinil, že som nemal k dispozícii presné údaje o jeho majetku.
Odvolanie navrhovateľa z funkcie predsedu okresného súdu sa stalo verejne známym. Dňa 24. januára
2000 som sa zúčastnil diskusnej relácie v TV Markíza Sito. V rámci diskusie v tejto relácii som sa zmienil

aj o dome navrhovateľa. Súčet súm, uvedených v časopise Moment činí 17,7 mil. Sk. Z článku vyplýva
výslovne, že táto suma nie je úplným súčtom nákladov na dom a jeho zariadenie. Po pripočítaní hodnoty
ďalšieho zariadenia domu by vyšla celková suma značne prevyšujúca 20 mil. Sk.Povaha relácie Sito nesmeruje a nie je ani koncipovaná na uvádzanie exaktných údajov o diskutovaných
témach, ale na vyjadrenie názoru a samozrejme vyjadrované názory majú byť v základných
parametroch správne. Moje vyjadrenie o navrhovateľovom dome bolo v základných parametroch

správne, vychádzajúc z publikovaných údajov o jeho dome. Ak publikované údaje o jeho dome boli
nesprávne, navrhovateľ mal možnosť sa proti nim ohradiť a ako vtedajší funkcionár štátnej správy súdov
mal prinajmenšom morálnu povinnosť mi napísať, že publikované údaje sú nesprávne. Navrhovateľ nič
také neurobil.
V citovanom článku sú údaje o jeho nákladných cestách do zahraničia. Aj keď tieto údaje nie sú priamo

predmetomtohtosúdnehokonania,potvrdzujúnákladnýspôsobnavrhovateľovhoživota.Aknavrhovateľ
odmietol vyplniť majetkové priznanie a tak preukázať legalitu nadobudnutého majetku, sám sa vystavil
pochybnostiam o zdrojoch svojho majetku."
Dňa 18. 6. 2001 vyhotovil sudca vo veci sp. zn. 27C 2/01 - „TEXTOVÝ PREPIS VYSTÚPENÍ
ŽALOVANÉHO V RELÁCII TV MARKÍZA SITO DŇA 24. 1. 2000 TÝKAJÚCICH SA VECI SP. ZN. 27C
2/01

O. Č.:
„... ale okrem týchto kvantitatívnych parametrov súdnictva nezabúdajme ani na kvalitatívne, a to
predovšetkým dôvera v súdnictvo, a tuná som urobil v minulých týždňoch rozhodnutie, ktoré súvisí s
dôverou v súdnictvo a síce áno, odvolal som niektorých funkcionárov štátnej správy súdov v Žiline,

a to predovšetkým v súvislosti s tým, že predseda Okresného súdu v Žiline mal dom na ktorý, v
hodnote niekoľkých desiatok miliónov korún, ľudia oprávnene poukazovali na to, že či mohol takýto dom
nadobudnúť z legálnych zdrojov, to znamená zo svojho platu, sudcovského, požiadal som ho, aby vyplnil
majetkové priznanie, on to odmietol vyplniť a z toho dôvodu som ho odvolal“.

O. Č.:
„... a pokiaľ ide o Žilinu, no na základe podozrenia, že majetok nezodpovedá legálnym príjmom“.

O. T.:
„Pán sudca Z. nebol jediný, kto má dom zo sudcovského platu“.

O. Č.:
„Ale tridsaťmiliónový, no tak“.
Žaloba v uvedenej veci sp., zn., 27C 2/01 znie nasledovne:
„Žalovaný O.. O. Č. v diskusnej relácii uvádza TV Markíza dňa 24. 1. 2000 sa opakovane vyjadril k

hodnote rodinného domou, ktorého som spoluvlastníkom, pričom spochybňoval legálnosť nadobudnutia
príjmov, z ktorých mal byť rodinný dom postavený. V tejto diskusnej relácii žalovaný najskôr uviedol, že
som mal vlastniť dom v hodnote niekoľko desiatok miliónov a v priebehu relácii spresnil tento údaj na
hodnotu 30 miliónov Sk.

Údajne uvádzané žalovaným prostredníctvom elektronického média širokej verejnosti sú nepravdivé
a hrubým spôsobom zasahujú do môjho práva na ochranu osobnosti, pretože sa vzťahujú na moju
občianku česť a moje súkromie.
Je pravdou, že som spoluvlastníkom rodinného domu, pričom z hľadiska spoluvlastníctva dom patrí do
BSM a je postavený na parc. č. 4879/2 v kat. úz. Y. a nachádza sa na LV č. XXXX, ktorý je vedený

na OÚ Žilina, odbor katastra nehnuteľností. Je však nepravdivý údaj o hodnote tohto rodinného domu:
prípadne o nákladoch na jeho výstavbu. Hodnota rodinného domu zďaleka nedosahuje sumu, ktorú ako
fakt uvádzal žalovaný v označenej diskusnej relácii. Nemám vedomosť z akých zdrojov čerpal žalovaný
pri získavaní údajov o hodnote rodinného domu, ktorého som spoluvlastníkom. V každom prípade
však zdroje jeho informácií sú nevieryhodné a bolo chybou žalovaného, že si tieto informácie neoveril

u žalobcu, pretože sa takto vyhol zverejňovaniu nepravdivých údajov zo súkromia žalobcu, ktorého
zásadným spôsobom poškodil na verejnosti. Nepravdivé údaje prezentované ministrom spravodlivosti
o žalobcovi, ktorý je sudcom vyvolávajú dojem o laickej i odbornej verejnosti, u rodinných príslušníkov
a v neposlednom rade i zamestnaní žalobcu pochybnosti i spôsobe nadobudnutia takých finančných
prostriedkov, výšku ktorých v súvislosti s hodnotou domu verejne uvádzal žalovaný. Je nesporné, že

zásahdoprávanaochranuosobnosti,ktorývznikolprejavomžalovanéhovdiskusnejreláciijeobjektívne
spôsobilý narušiť a ohroziť práva žalobcu chránené ustanovením §11 Obč. zák.Rozsudkom Okresného súdu Bratislava III č.k. 270 31/00-120 zo dňa 6. 3. 2002 v konaní veci ochrany
osobnosti žalobcu O.. Z. Z. proti žalovanej Slovenskej republike zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti
Slovenskej republiky bolo rozhodnuté nasledovne:

„1. Súd určuje, že žalovaný vyžiadaním finančného priznania 19. 11. 1999 porušil právo žalobcu na
ochranu osobnosti.
Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 15Co 498/02-236 zo dňa 24. 6. 2003 rozhodol o odvolaniach
účastníkov smerujúcich proti uvedenému rozsudku súdu prvého stupňa nasledovne:
Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v bodoch 1., 2., 3., 4., 5., p o tvrdzu j e.

Prvý výrok rozsudku Okresného súdu Bratislava III č. k. 27C 11/00-471 zo dňa 27. 6. 2003 veci ochrany
osobnosti žalobcu O.. Z. Z. proti žalovanému PEREX, a.s., znie nasledovne:
„Žalovaný je p ovi n n ý ospravedlniť sa žalobcovi do 15 dní od právoplatnosti rozsudku, a to tak, že
v denníku PRAVDA na druhej strane uverejní rovnaké obrazové upútavky ako v čísle 47/99 periodika
MOMENT, teda na prednej strane obálky a na štvrtej strane v obrazovom prehľade obsahu, spolu so

sprievodným textom:
„OSPRAVEDLNENIE sudcovi Okresného súdu Žilina, bývalému predsedovi Okresného súdu Žilina O..
Z. Z.:
V čísle 47/99 periodika MOMENT bol na šiestej sírane uverejnený článok redaktorky Y. S. s názvom
Sudca na odstrel?, s podtitulkom Predseda Okresného súdu v Žiline robí hanbu svojho stavu.

V článku bol označený ako skorumpovaný sudca previazaný na príslušníkov podsvetia, ktorý robí hanbu
svojmu stavu.

Za tieto neoprávnené označenia sa P E R E X, a.s., vydavateľ periodika MOMENT, sudcovi Okresného

súdu Žilina, bývalému predsedovi Okresného súdu Žilina O.. Z. Z. ospravedlňuje.

Povinnosť ospravedlniť sa bola uložená rozsudkom Okresného súdu Bratislava III”.
Prvý výrok rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 6Co 5/05-918 zo dňa 30. 6. 2005 znie nasledovne:
„Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti uloženia povinnosti ospravedlnenia

mení tak, že z výrokovej časti vypúšťa slová „rovnaké obrazové upútavky ako v čísle 47/99 periodika
MOMENT, teda na prednej starne obálky a na štvrtej strane v „obrazovom prehľade obsahu“. V ostatnej
tejto časti rozsudku potvrdzuje“.

Výrok pôvodného rozsudku súdu prvého stupňa, č. k. 15Ct 11/03-268. zo dňa 1. februára 2008, znel

nasledovne :
„1/ Žalovaný 1/ je povinný do 15 dní od právoplatnosti rozsudku formou platenej inzercie požiadať
denník Nový Čas o uverejnenie ospravedlnenia s nasledovným textom:

„Vážený pán O.. Z. Z.,

vo vydaní denníka Nový Čas, č. 12 ročník 10 zo 17. 1. 2000 som v rozhovore s redaktorom denníka
Nový Čas uviedol nasledovné vety:
„Predchádzajúci predseda Okresného súdu Žilina, Z. Z., má majetok, ktorý vyvoláva pochybnosti, či bol
nadobudnutý z legálnych zdrojov. Vyplniť majetkové priznanie však odmietol. Poznamenávam, že takéto
priznania vyplnili všetci predsedovia a podpredsedovia súdov a členovia vedenia nášho ministerstva,

vrátane mňa“.
Týmito výrokmi došlo k zásahu Vášho práva na ochranu osobnosti, pretože som uviedol tvrdenia, ktoré
nie sú pravdivé.
Nie je pravdou, že ste odmietli vyplniť majetkové priznanie.
Nie je pravdou, že takéto priznania vyplnili všetci predsedovia a podpredsedovia súdov.

Za nepravdivý obsah svojich tvrdení ktoré som uviedol v rozhovore a ktorými som poškodil Vašu
občiansku česť a dobré meno sa Vám ospravedlňujem.

Povinnosť ospravedlniť sa, mi bola uložená rozsudkom Okresného súdu Bratislava III”.
2/ Súd zamieta žalobu v časti nasledovných viet uvedeného ospravedlnenia: „Nemám žiadne relevantné

poznatky o Vašom majetku, o jeho hodnote a spôsobe jeho nadobudnutie. Nemám žiadne dôkazy, ktoré
by spochybňovali legálnosť zdrojov, z ktorých ste nadobudli svoj majetok“.
3/ Súd zamieta žalobu v časti slovného spojenia „...a neúplný ...“ vo vete ospravedlnenia: „
„Za nepravdivý obsah ...“.4/ Žalovaný 1/ je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy 100 000,- Sk do troch dní
od právoplatnosti rozsudku.

5/ Žalovaný 1/ je p o v i n n ý zaplatiť O.. J. L. advokátke, advokátska kancelária Horný Val 24, P.O., BOX
6, 010 07 Žilina 7 náhradu trov konania žalobcu 128 085,- Sk do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
6/ Súd žalobu v časti žalovaného 2/ zamieta.
7/ Súd n e p r i z n á v a žalovanému 2/ náhradu trov konania“.

Voči výroku v časti žalovaného 2/ žalobca odvolanie nepodal; rozsudok sa v časti žalovaného 2/ stal
právoplatným dňa 16. 8. 2008.

Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, č. k. 5Co 56/2009-394, zo dňa 21. septembra 2010, bol
rozsudok súdu prvého stupňa zmenený v napadnutej návrhu vyhovujúcej časti tak, že návrh bol
zamietnutý; rozsudok sa stal právoplatným dňa 1. 12. 2010.

Pasáže uvedeného rozsudku Krajského súdu v Bratislave týkajúce sa pasívnej legitimácie žalovaných
1/ a 2/ znejú nasledovne :
„Prvostupňovýsúdvyhodnotiljehonámietkunedostatkupasívnejlegitimácieakonedôvodnúpoukazujúc
na to, že odporca 1 sa ako minister spravodlivosti dopustil v rozhovore excesu, tým, že ako vrcholný

predstaviteľ odporcu 2/ poskytol nepravdivé informácie zasahujúce osobitne i v celkovom kontexte,
do v petite uvedených osobnostných práv navrhovateľa, a to za účelom sledovania vlastného záujmu.
Zodpovednosť za neoprávnený zásah do v návrhu uvedených osobnostných práv navrhovateľa
teda nesie samotný odporca 1/ ani odporca 2/ ktorého bol čase poskytnutia rozhovoru vrcholným
predstaviteľom. Tento záver súdu prvého stupňa však nebol správny.

Pri posudzovaní vecnej legitimácie je nutné brať do úvahy, že vecná legitimácia vychádza z
hmotnoprávneho vzťahu účastníka k prejednávanej veci t.j. svedčí len tým osobám, ktoré sú subjektmi
sporného hmotnoprávneho vzťahu. V sporovom konaní sa vecná legitimácia rozlišuje podľa postavenia
subjektov na aktívnu a pasívnu vecnú legitimáciu. O aktívnu vecnú legitimáciu ide v prípade
navrhovateľa, ktorý tvrdí, že mu svedčí určité subjektívne pravo z hmotnoprávneho vzťahu; o pasívnu

vecnú legitimáciu ide na strane odporcu vtedy, ak mu z, tohto hmotnoprávneho vzťahu svedčí nejaká
povinnosť.
Otázku vecnej pasívnej legitimácie t.j. otázku, koho je nutné považovať za subjekt, ktorý neoprávnene
zasiahol do osobnostných práv fyzickej osoby, je nutné vždy dôsledne skúmať. V prípade, že bol
zásah spôsobený niekým, kto bol použitý právnickou (alebo fyzickou) osobou na výkon činnosti tejto

právnickej (či fyzickej) osoby, postihuje občianskoprávna sankcia v zmysle ust., § 13 OZ zásadne
samotnú právnickú (fyzickú) osobu. Ten, kto bol takto použitý právnickou (či fyzickou) osobe u na
výkon jej činnosti, tak nezodpovedá priamo postihnutej fyzickej osobe, ale zodpovedá iba tej právnickej
(fyzickej) osobe, ktorá ho na výkon svojej činnosti - pri ktorej došlo k neoprávnenému zásahu - použila.
Občianskoprávna sankcia podľa § 13 OZ by postihovala priamo pôvodcu neoprávneného zásahu len

v prípade, ak by sa tento pôvodca dopustil tzv. excesu t.j. ak vybočil z rámca činnosti právnickej (či
fyzickej) osoby.
Podľa čl. 26 ods., 5 Ústavy SR orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať
informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. Podmienky a spôsob vykonania ustanoví zákon.

Podľa § 13 ods., 1 zák. č. 81/1966 Zb. o periodickej tlači a o ostatných hromadných informačných
prostriedkoch (účinný do 1. 6. 2008) štátne orgány a organizácie, vedecké a kultúrne inštitúcie a
hospodárske organizácie sú povinné poskytovať šéfredaktorom i ostatným redaktorom v rozsahu ich
poverenia informácie nevyhnutné pre pravdivé, včasné a všestranné informovanie verejnosti, alebo im
umožniť prístup k takýmto informáciám.

Podľa § 4 ods., 1 zák. č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy
ministerstvo riadi a za jeho činnosť zodpovedá minister.
Podľa § 13 zák. č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy
Ministerstvo spravodlivosti SR je ústredným orgánom štátnej správy pre súdy a väzenstvo.

Vychádzajúc z cit. § 4 ods., 1 a § 13 zák. č. 575/2001 Z.z. odvolací súd dospel k záveru, že odporca
1/ vo vydaní denníka NOVY ČAS inkriminované výroky predniesol ako minister spravodlivosti SR t.j.
ako člen vlády, vrcholového orgánu výkonnej moci. Aj rozhovor $ redaktorom tohto denníka bol robený
ako s ministrom Slovenskej republiky a nie ako fyzickou osobou, keďže predmetom rozhovoru boliotázky verejného záujmu a k rozhovoru došlo na podnet redaktora, ktorý aj určoval otázky a teda obsah
rozhovoru.
Odvolací súd zastáva názor, že k žiadnemu excesu, tak ako to uvádza súd prvého stupňa v odôvodnení

rozsudku, zo strany ministra nedošlo. Odporca 1/ sa z titulu funkcie, ktorú v uvedenom období vo vláde
SRzastával,vyjadrovalkudalostiam,ktorésatýkaliaktuálnychproblémovjustície,spadalidopôsobnosti
ministerstva, na čele ktorého stál a za riadenie ktorého niesol zodpovednosť. Z uvedeného dôvodu
tiež bolo v právomoci odporcu 1/ ako vrcholového predstaviteľa MS SR odpovedať a vyjadrovať sa
k otázkam redaktora, pričom možno konštatovať, že odpovede mali naplnený vecný vzťah k plneniu

vtedajšej činnosti odporcu 1/ ako ministra spravodlivosti.
Vzhľadom na zhora uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odporcovi 1/
tak ako bol navrhovateľom v návrhu označený, chýba v spore vecná pasívna
legitimácia, z ktorého dôvodu navrhovateľ bez ďalšieho voči tomuto žalovanému
nemohol byť v konaní úspešný.
Odvolací súd preto z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil (§ 220 O.s.p.)

tak, že návrh navrhovateľa smerujúci voči odporcovi 1/ pre nedostatok jeho vecnej právnej legitimácie
zamietol.
Voči odporcovi 2/ je rozsudok súdu prvého stupňa právoplatný, keďže sa žiaden z účastníkov voči nemu
neodvolal“.
Výrok uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp., zn., 7 Cdo 31/2001 zo dňa 20. Júna 2012

o dovolaní žalobcu, znel nasledovne:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 21. septembra
2010 sp., zn., 5 Co 56/2009 a rozsudok Okresného súdu Bratislava III z 1. februára 2008 č. k. 15 Ct
11/2003-268 vo výrokoch, ktorým žalobe vo veci samej vyhovel a vo výroku o náhrade trov konania
zrušuje a vec v rozsahu zrušenia vracia Okresnému súdu Bratislava III na ďalšie konanie“.

Na pojednávaní dňa 21.6. 2013, /č. l. 39/, žalobca uviedol, že neboli vykonané žiadne nové dôkazy,
preto sa pridržiava predchádzajúcich vyjadrení a žiada žalobe vyhovieť.
Na tom istom pojednávaní, zástupca žalovaného uviedol, že žalobca nepreukázal pasívnu vecnú
legitimáciu, poukázal na to, že podľa či. 26 ods., 5 Ústavy SR, orgány verejnej moci majú povinnosť

primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku, podmienky a spôsob
vykonávania ustanoví zákon, podľa § 13 ods., 1 tlačového zákona účinného od 1. 6. 2008, štátne
orgány a organizácie, vedecké a kultúrne inštitúcie a hospodárske informácie, sú povinné poskytovať
šéfredaktorom i ostatným redaktorom v rozsahu ich poverenia, informácie nevyhnutné pre pravdivé,
včasné a všestranné informovanie verejnosti alebo im umožniť prístup k takým informáciám, podľa §

4 ods., 1 Zákona č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy,
ministerstvo riadi a za jeho činnosť zodpovedá minister, podľa § 13 cit., zák., Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky je ústredným orgánom štátnej správy pre súdy a väzenstvo, odpovede žalovaného
na otázky denníka Nový Čas mali vecný vzťah k plneniu jeho vtedajšej činnosti ministra spravodlivosti,
odpovede žalovaného sa netýkali jeho vlastných záujmov, žalovaný umožňoval dosiahnuť legitímny cieľ

právo verejnosti byť informovaný o aktuálnom dianí v rezorte ministerstva spravodlivosti, a preto pasívna
vecná legitimácia žalovaného v tomto konaní je vylúčená, vyjadrenia žalovaného neboli ani objektívne
spôsobilé neoprávneného zásahu do osobnostných práv žalobcu, žalobca požíva nižší stupeň ochrany
ako bežný občan, objektom kritiky je vyjadrenie k hodnote majetku bývalého predsedu súdu, ktorý
vyvoláva pochybnosti, či boli nadobudnuté z legálnych zdrojov, tieto vyjadrenia žalovaného nevybočili z

medzí všeobecne uznávaných pravidiel slušnosti. Navrhol žalobu zamietnuť.
Súd posudzoval takto zistený skutkový stav podľa nasledovných zákonných ustanovení:
Podľa § 11, OZ fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej
cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
Podľa § 13 ods., 1, cit. zák., fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od

neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov,
a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.
Podľa ods., 2 citovaného ustanovenia, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa ods. 1
najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti,
má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Podľa ods., 3 citovaného ustanovenia, výšku náhrady podľa ods. 2 určí súd s prihliadnutím na
závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. Súd pri posudzovaní takto
zisteného skutkového stavu vychádzal taktiež i z aplikácie nasledovných ustanovení Ústavy a Dohovoru
(Oznámenie č.209/1992 Zb.):Podľa Čl. 19 ods., 1 Ústavy, každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti , dobrej
povesti a na ochranu mena.
Podľa Čl. 26 ods. ,1 Ústavy, sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.

Podľaods.,2vetyprvejcitovanéhoČl.,každýmáprávovyjadrovaťsvojenázoryslovom,písmom,tlačou,
obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať prijímať a rozlišovať idey a informácie bez
ohľadu na hranice štátu.
Podľa ods., 4 citovaného Čl., slobodu prejavu a právo vyhľadávať informácie možno obmedziť zákonom,
ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť

štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti.
Podľa ods., 2 citovaného Článku, štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva zasahovať okrem
prípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej
bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania nepokojov a
zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo ochrany práv a slobôd iných.
Podľa Článku 10 ods., 1 vety prvej Dohovoru, každý má právo na slobodu prejavu.

Podľa vety druhej citovaného ods., Článku, toto právo zahŕňa slobodu zastávať názory a prijímať a
rozširovať informácie alebo myšlienky bez zasahovania štátnych orgánov a bez ohľadu na hranice.
Podľa ods., 2 cit., Článku, výkonom týchto slobôd, pretože zahŕňa aj povinnosti aj zodpovednosť, môže
podliehať takým formalitám, podmienkam, obmedzeniam alebo sankciám, ktoré ustanovuje zákon a
ktoré sú nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, územnej celistvosti

alebo verejnej bezpečnosti, predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky,
ochrany povesti alebo práv iných, zabráneniu úniku dôverných informácií alebo zachovanie autority a
nestrannosti súdnej moci.
Podľa § 853 ods., 1 OZ, občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani
iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im

najbližšie.
Podľa § 420 ods.,1 cit., zák., každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa ods., 2 vety prvej citovaného ustanovenia zákona, škoda je spôsobená právnickou alebo fyzickou
osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili.
Podľa vety druhej pred bodkočiarkou citovaného ustanovenia zákona, tieto osoby samy za škodu takto

spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú.
Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia zákona, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu
nezavinil.

Podľa ČI. 108 Ústavy, vláda Slovenskej republiky je najvyšším orgánom výkonnej

moci.
Podľa ČI. 109 ods. 1 cit. zák., vláda sa skladá z predsedu, podpredsedov a ministrov.
Podľa Čl. 1 Ústavného zákona o zamedzení rozporu záujmov pri výkone funkcií ústavných činiteľov a
vyšších štátnych funkcionárov, uverejneného v Zbierke zákonov pod č. 119/1995, účelom tohto zákona
je ustanoviť ústavným činiteľom a vyšším štátnym funkcionárom také obmedzenia a povinnosti, ktoré

by zamedzili rozpor osobných záujmov s verejnými záujmami pri výkone ich funkcií, a upraviť spôsob
uplatnenia ich zodpovednosti za nesplnenie alebo porušenie ustanovených povinností.
Podľa ČI. 2 písm. a/ citovaného Ústavného zákona, na účely tohto ústavného zákona sa považuje za
ústavného činiteľa a vyššieho štátneho funkcionára prezident Slovenskej republiky, poslanec Národnej
rady Slovenskej republiky, člen vlády Slovenskej republiky, predseda Najvyššieho kontrolného úradu

Slovenskej republiky a jeho podpredseda, sudca Ústavného súdu Slovenskej republiky, predseda
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky jeho podpredseda, generálny prokurátor Slovenskej republiky
a jeho námestník, vedúci Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky, vedúci Kancelárie Národnej rady
Slovenskej republiky, vedúci ústredného orgánu štátnej správy, ktorý nie je členom vlády Slovenskej
republiky, štátny tajomník, člen Bankovej rady Národnej banky Slovenska a riaditeľ Slovenskej

informačnej služby /ďalej len „štátny funkcionár“/.
Podľa ČI. 7 ods., 1 citovaného Ústavného zákona, štátny funkcionár je povinný deklarovať svoje
majetkové pomery
a/ do 30 dní odo dňa, keď sa ujal výkonu štátnej funkcie,
b/ do 31.marca každého kalendárneho roka svojho pôsobenia v štátnej funkcii.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia Ústavného zákona, deklaračná povinnosť podľa odseku 1 sa
vzťahuje na majetok, ktorý sa povinne uvádza v majetkovom priznaní.Podľa § 32 ods., 1 Zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich o zmene a doplnení niektorých
zákonov, účinného od 1.1.2001, sudca je povinný počas celého obdobia výkonu funkcie sudcu
deklarovať svoje majetkové pomery

a/ do 30 dní odo dňa, keď sa ujal výkonu štátnej funkcie sudcu,
b/ do 31. marca každého kalendárneho roka pôsobenia vo funkcii sudcu.
Podľa ods., 2 citovaného ustanovenia zákona, povinnosť podľa odseku 1 sa vzťahuje na všetok majetok
sudcu , pričom majetkové priznanie musí obsahovať údaje o
a/ nehnuteľnom majetku,

b/ hnuteľným veciam,
c/ majetkových právach a iných majetkových hodnotách.
Podľa § 9 ods., 1 Zákona č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch okresný súd sa skladá z predsedu súdu,
podpredsedu alebo podpredsedov súdu, ďalších sudcov a prísediacich.
Podľa § 39 ods., 3 citovaného zákona, predsedov a podpredsedov krajských súdov, ako aj predsedov
a podpredsedov okresných súdov vymenúva zo sudcov minister spravodlivosti.

Podľa § 50 ods., 2 vety prvej citovaného zákona, sudca môže byt' uvoľnený z funkcie predsedu a
podpredsedu súdu a predsedu kolégia najvyššieho súdu orgánom, ktorý ho do tejto funkcie vymenoval.
Podľa § 7 ods., 1 Zákona č. 80/1992 Zb. /zákon o štátnej správe súdov/ v znení neskorších predpisov,
úlohou štátnej správy súdov je vytvárať súdom Slovenskej republiky podmienky na riadny výkon
súdnictva, najmä po stránke personálnej, organizačnej, hospodárskej, finančnej a odbornej a dohliadať'

spôsobom a v medziach ustanovených týmto zákonom na riadne plnenie úloh, ktoré boli zverené súdom.
Podľa ods., 2 citovaného ustanovenia zákona, výkon štátnej správy súdov nesmie zasahovať' do
nezávislosti súdov a sudcov.
Podľa § 8 ods., 1 citovaného zákona, ústredným orgánom štátnej správy súdov je Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky /ďalej len „ministerstvo“/.

Podľaods.,2citovanéhoustanoveniazákona,orgánmištátnejsprávysúdovsúpredsedaapodpredseda
najvyššieho súdu a predsedovia a podpredsedovia krajských a okresných súdov.
Podľa § 9 ods., 1 citovaného zákona, štátnu správu krajských a okresných súdov vykonáva ministerstvo
priamo alebo prostredníctvom predsedov týchto súdov, štátnu správu okresných súdov môže vykonávať
tiež prostredníctvom predsedov krajských súdov.

Podľa § 10 citovaného zákona, predseda najvyššieho súdu a predsedovia krajských a okresných súdov
vykonávajú štátnu správu súdov v rozsahu ustanovenom týmto zákonom.
Podľa § 12 ods., 1 citovaného zákona, ministerstvo vykonáva štátnu správu najvyššieho súdu, krajských
a okresných súdov tým, že:
a/ zabezpečuje chod súdov po stránke organizačnej, najmä určuje počty sudcov a odborných a

ďalších pracovníkov súdov; na najvyššom súde ich určí po dohode s predsedom tohto súdu,
b/ zabezpečuje chod súdov po stránke personálnej,
c/ zabezpečuje chod súdov po stránke finančnej a hospodárskej, najmä tým, že zabezpečuje
financovanie a materiálno-technické zásobovanie súdov, plní úlohy vyplývajúce z práva hospodárenia
s národným majetkom a vykonáva revíziu hospodárskej činnosti súdov,

d/ organizuje, usmerňuje a kontroluje výkon štátnej správy súdov predsedami súdov,
e/ organizuje a riadi odbornú prípravu justičných čakateľov, najmä rozhoduje po vyjadrení predsedu
príslušného krajského súdu o skrátení prípravnej služby, alebo o započítaní doby právnickej činnosti v
inompracovnomaleboodbornompomere dotejtoprípravnejslužbyaurčujeazabezpečujepodmienky
overovania výsledkov ich odbornej prípravy justičnou skúškou,

f/ organizuje a riadi ďalšie odborné vzdelávanie sudcov a ostatných pracovníkov súdov,
g/ koordinuje a usmerňuje odbornú prípravu prísediacich a výkon ich funkcie,
h/ sleduje chod práce súdnych kancelárií,
i/ organizuje, riadi a zabezpečuje výkon znaleckej a tlmočníckej činnosti v rozsahu ustanovenom
osobitným zákonom,

j/ plní ďalšie úlohy vyplývajúce z osobitných právnych predpisov.
Podľa ods., 2 citovaného ustanovenia zákona, ministerstvo sleduje a hodnotí postup okresných a
krajských súdov v konaní a rozhodovaní iba z hľadiska dodržiavania zásad dôstojnosti súdneho konania
a sudcovskej etiky a plynulosti súdneho konania. Ministerstvo za tým účelom
a/ sleduje a vyhodnocuje stav súdnych agend na základe výkazov a justičnej štatistiky,

b/ vykonáva previerky súdnych spisov a previerky úrovne súdneho konania,
c/ vybavuje sťažnosti fyzických a právnických osôb na postup súdov /ďalej len „sťažnosť“/, ako
aj ich iné podania.Podľa ods., 3 citovaného ustanovenia zákona, ak pri plnení svojich úloh ministerstvo získa poznatky
o nejednotnosti súdneho rozhodovania, dáva najvyššiemu súdu podnety na zaujatie stanoviska k
jednotnému výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov.

Podľa ods., 4 citovaného ustanovenia zákona, v rámci plnenia úloh uvedených v odseku 2 písm., b/
môžeministerspravodlivostiSlovenskejrepublikypodaťsťažnosťpreporušeniezákona,aktopripúšťajú
zákony o súdnom konaní.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žaloba nebola podaná dôvodne, preto ju zamietol,

a to z nasledovných dôvodov:
Čo sa týka uloženia povinnosti žalovanému ospravedlniť sa žalobcovi, z textu ospravedlnenia je
nepochybné, že žalovaný sa vyjadril v rozhovore s redaktorom denníka Nový Čas ako minister
spravodlivosti, pričom celý rozhovor bol monotematický venovaný aktuálnemu dianiu v justícii a
konkrétne vety týkajúce sa žalobcu boli jednak bezprostrednou odpoveďou žalovaného 1/ na otázku
redaktora „Minulý týždeň ste napriek nesúhlasu sudcovskej rady menovali do funkcie nových predsedov

Krajského súdu v Žiline a Okresného súdu v Žiline. Aký máte názor na ostrý protest sudcovskej rady?“
a jednak nadväzovali na predchádzajúce dve vety žalovaného v uvedenej odpovedi „Trvám na svojom
postupe a zopakoval by som ho. Súdnictvo musí byť vierohodné pred občanmi štátu“.

Súd zdôrazňuje, že žalovaný 1/, ako minister spravodlivosti, sa vyjadroval k aktuálnemu dianiu v justícii

súvisiacou s jej vierohodnosťou pred občanmi tohto štátu dôverou v ňu tým, že vyslovil „len „p o ch y b
n osti“, „či bol majetok žalobcu nadobudnutý z legálnych zdrojov“, /teda neformuloval to ako „istotu“/.
Súd poukazuje na to, že čitatelia v tom čase najčítanejšieho periodika na Slovensku, mali ešte v „živej
pamäti“ rozsiahly trojstranový článok autorky Y. S., /doplnený piatimi fotografiami doplnených textom/,
v týždenníku MOMENT čísla 47, ktorý vyšiel dňa 19. 11. 1999, /teda krátko uverejnením článku/, pod

názvom „Sudca na odstrel“?, s podtitulkom „Predseda Okresného súdu v Žiline O.. Z. Z. robí hanbu
svojmu stavu“, v ktorom sa jeho autorka rozsiahlo zaoberá „veľkosťou majetku žalobcu a spôsobmi jeho
nadobudnutia“, pričom textovú časť článku dopĺňa spolu päť fotografií, z toho niekoľko fotografií jeho
domu, /spolu s textami/, napr., „Domisko za približne 25-miliónov korún obýva predseda Okresného súdu
v Žiline O.. Z. Z.“, čo mohlo vyvolávať aj keď „len“ „p o ch y b n osti“, „či bol nadobudnutý z legálnych

zdrojov“, tu je treba si uvedomiť, že autorka článku zbierala tieto informácie zo svojich prameňov, zrejme
miestnych ľudí z okolia žalobcu.
Súd poukazuje na to, že nie je právne významné odkiaľ mal žalovaný 1/ zdroje svojich informácií a
akého charakteru, právne významné je to, že mal určitú sumu informácií, /ktoré nešpecifikoval, čo nebol
ani povinný, dá sa s určitosťou konštatovať, že k ministrovi sa dostávajú aj „neoficiálne“ informácie a

môže ich byť značné množstvo/, právne významné je to, že mohli vyvolávať aj keď „len“ „p ohybnosti“,
zosilnené tým, že žalobca „vyplniť majetkové priznanie však odmietol“.
A v tomto kontexte, sa jeho žiadosť o vyplnenie majetkového priznania javí ako legitímna, a to potom,
ako existovali aj keď „len“ „p ohybnosti“, „či majetok žalobcu bol nadobudnutý z legálnych zdrojov" a
najmä potom, ako žalobca „odmietol vyplniť majetkové priznanie“.

Netreba zabúdať ani na „motív“ uvedenia týchto informácií žalovaným 1/, a to „nutnosť vierohodnosti
justície pred občanmi tohto štátu“, čo je legitímnym dôvodom žalovaného 1/, ako ministra spravodlivosti
uviesť pre verejnosť tieto informácie, aj keď išlo „len“ o „p o ch y b n o s t i“.
Je teda nepochybné, že žalovaný 1/ sa nedopustil excesu, t.j. vybočenia z realizácie plnenia činnosti
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, teda pôvodne žalovaného 2/ informoval verejnosť

výlučne v rámci medzí svojej riadiacej činnosti ministerstva spravodlivosti ako žalovaného 2/ primeraným
spôsobom, a preto v konaní nie je pasívne legitimovaný.
Čo sa týka náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, súd vo svojom pôvodnom rozsudku priznal
žalobcovi sumu 100 000,- Sk, čo je ale v rozpore s obsahom petitu žaloby, podľa ktorého žalovaní 1/ a
2/ sú mu povinní zaplatiť uvedenú sumu solidárne.

Podľa názoru súdu, ak je predmetom tohto konania exces žalovaného 1/, teda vybočenie z realizácie
plnenia činností žalovaného 2/, žalobca mal uviesť v petite žaloby konkrétne ktorému zo žalovaných, a
to jednému z nich alebo každému osobitne, navrhuje uložiť povinnosť konkrétnu náhradu nemajetkovej
ujmy v peniazoch, pri posudzovaní uvedeného excesu totiž nemôžu byť zodpovední obaja žalovaní

solidárne, resp., vo všeobecnosti, v konaniach vecí ochrán osobnosti je zodpovednosť subjektov
za zásah do osobnostných práv posudzovaná osobitne, keďže každý z nich konal alebo nekonal
osobitným spôsobom „sám za seba“ dosahujúcim rôznu alebo rovnakú intenzitu zásahu, pri solidárnej
zodpovednosti by naopak boli za jeden zásah určitej intenzity zodpovedné viaceré subjekty, napr., predokreslenie, solidárna zodpovednosť by nenastala ani vtedy, ak by jedno „urážlivé“ podanie podpísali
obaja manželia.

Súd v zmysle § 151 ods., 3 vety prvej, pred bodkočiarkou OSP, rozhodne do 30 dní po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Protirozsudkujemožnépodaťodvolaniedo15dníodjehodoručenia naOkresnomsúdeBratislavaIII.
Podľa § 205 ods., 1 OSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods., 3/ uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa ods., 2 cit., ust., zák., odvolanie proti
rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods., 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa nesprávne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené /§205a/, f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

Podľa ods., 3 cit., ust., zák., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania, môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 28. 2. 2026. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.

Rozsudok – Ochrana osobnosti , Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 21. jún 2013

Rozsudok – Ochrana osobnosti ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 21. jún 2013