Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. jún 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25CoE/125/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114216165
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4114216165.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávnenej: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Bratislava,
Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpenej advokátskou kanceláriou: Advocate, s. r. o. so sídlom
Bratislava, Pribinova 25, IČO: 36 865 141, v mene ktorej koná ako advokát konateľ JUDr. Martin
Máčaj, proti povinnému: L. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. XXXX, o vymoženie sumy 777,17 eura s
príslušenstvom, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Nitra z 06. augusta 2014 pod

č. k. 25Er/600/2014-14, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil poukazom na ustanovenie § 41 ods. 2 písm.
d), § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (ďalej len „EP“), § 34, § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002

Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoRK“), § 1 ods. 1, 2, § 2
písm. a), b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 3 ods. 1, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods.
1, 4 písm. r), 5, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), článkami Smernice Rady EÚ
č. 93/13/EHS zo dňa 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, rozsudkami
Súdneho dvora ES, ako aj zisteným skutkovým stavom. Vychádzal zo skutočnosti, že exekučným titulom

v predmetnej veci bol rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom
Slovenská rozhodcovská a. s. so sídlom v Bratislave, zo dňa 14. 11. 2013 sp. zn. SR
08905/11. Zistil, že oprávnená a povinný uzatvorili zmluvu o úvere, ktorej neoddeliteľnú súčasť tvoria
všeobecné podmienky poskytnutia úveru a rozhodcovskú zmluvu. Preskúmaním listín dospel k záveru,
že v danom prípade ide o spotrebiteľský právny vzťah a jeho účastníci uvedení v exekučnom titule sú
tzv. dodávateľ - veriteľ - oprávnený a spotrebiteľ - dlžník - povinný. Preskúmaním zmluvy o úvere a

rozhodcovskej zmluvy zistil, že boli už vopred pripravené veriteľom pre veľký počet dlžníkov, a preto
dlžník ani nemohol ovplyvniť ich obsah a zmluvné dojednania. Ďalej je vzhľadom na dátum uzatvorenia
a čísla oboch týchto formulárových zmlúv zrejmé, že po uzatvorení zmluvy s povinným bezprostredne
nasledovalo aj uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy, v ktorej povinný musel súhlasiť s riešením prípadného
sporu v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva bola veriteľom navrhnutá vopred, a teda ide
o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu, ktorej podstatu spotrebiteľ nemohol ovplyvniť. Takto

formulovanú zmluvu nemožno považovať za individuálne dojednanú. V čase uzavretia rozhodcovskej
zmluvy medzi účastníkmi neexistoval z uzavretej zmluvy spor. Takýmto spôsobom sa povinný vopred
vzdal svojich práv uplatniť svoje nároky alebo brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Samotná
rozhodcovská zmluva umožňuje dlžníkovi obrátiť sa v spore s veriteľom na všeobecný súd, avšak toto
právojelenformálne,pretožejeobmedzenéibadodoby,kýmnepodáveriteľnávrhnaprejednaniesporu
na rozhodcovský súd. Rozhodcovský súd je pritom paušálnym spôsobom zakotvený v

rozhodcovskej zmluve ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy. V zmysle ustanovenia § 53
ods. 5 OZ je takáto rozhodcovská zmluva neplatná a teda bráni tomu, aby na základe nej vydanýrozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľky mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia
pre exekútora. Na základe vyššie uvedených skutočností mal za to, že boli splnené podmienky na
zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa ustanovenia

§ 44 ods. 2 EP a ustanovenia § 45 ods. 1 písm. c) ods. 2 ZoRK.
Oprávnenánapadlauznesenievzákonnejlehoteodvolanímzdôvodunesprávnehoprávnehoposúdenia
veci a neúplného zistenia skutkového stavu veci súdom prvého stupňa. Žiadala, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Mala za to, že v prejednávanej veci
súd prvého stupňa prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti. Poukázala na ustanovenie § 44

ods. 2 EP a 45 ods. 1 a ods. 2 ZoRK a uviedla, že súd na správne zistený skutkový stav aplikoval
nesprávne právny predpis. Konštatovala, že formálne preskúmavanie exekučného titulu sa obmedzuje
na dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu (v prejednávanej veci rozhodcovský
rozsudok) a preskúmavaním materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či sú splnené hmotnoprávne
predpoklady exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi). Exekučný súd sa v
rámci materiálneho prieskumu musí obmedziť len na skúmanie výroku exekučného titulu. Postupom

súdu prvého stupňa v predmetnej veci a jeho výkladom ustanovenia § 45 ZoRK došlo k nahradzovaniu
konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s
obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. Ďalej poukázala na to, že oprávnená s povinným
uzatvorila rozhodcovskú zmluvu podľa ust. § 3 a nasl. ZoRK formou samostatného právneho úkonu,
a to na samostatnej listine. V niektorých prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci

všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné, konajúci súd však tieto
skutočnosti dostatočne nezisťoval, a tak zaťažil konanie vadou nedostatočne zisteného skutkového
stavu. Zdôraznila, že povinnému nebola odňatá možnosť obrátiť sa, v prípade akýchkoľvek sporných
otázok spojených so zmluvou o úvere, na všeobecný súd a v danej veci konajúci súd konal nad rámec
zákonných ustanovení.

VovecirozhodolvyššísúdnyúradníkOkresnéhosúduNitra.Zákonnýsudcapredložilvecnarozhodnutie
odvolaciemu súdu s vyjadrením, že odvolaniu nemieni vyhovieť, stotožňuje sa s odôvodnením
uznesenia.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou
osobou v zákonom stanovenej lehote (§ 201, § 204 ods.1 OSP), a že spĺňa náležitosti § 205 a nasl.
OSP, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP),
prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru,
že odvolanie oprávnenej nie je dôvodné, preto uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa

§ 219 ods. 1 a 2 OSP potvrdil.

Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

V predmetnej veci, z obsahu spisu, je zrejmé, že exekučné konanie začalo dňa 07.
05. 2014, kedy bola pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD. spísaná zápisnica o

návrhu na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - Rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu
zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., zo dňa 14. 11. 2013 sp. zn. SR
08905/11,ktorýnadobudolprávoplatnosťdňa16.12.2013avykonateľnosťdňa19.12.2013,podkladom
ktorého bola zmluva o úvere č. 404200676 zo dňa 28. 09. 2010. Účastníci konania dňa 28. 09. 2010
uzatvorili rozhodcovskú zmluvu. Súdny exekútor žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

doručenou dňa 29. 05. 2014 na Okresný súd Nitra požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
proti povinnému. Následne súd prvého stupňa preskúmavaným uznesením žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Po podaní odvolania oprávnenou bolo dňa 03.
02. 2016 doručené doplnenie návrhu oprávnenej na vykonanie exekúcie v súlade s ustanovením § 243f
ods. 1 EP.

Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej
a materiálnej. Ak je exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa aj napriek tomu nesprávne
nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená. V rozhodnutiach Najvyššiehosúdu Slovenskej republiky zo dňa 13. 10. 2011 sp. zn. 3Cdo/146/2011 a zo dňa 18. 01. 2012
sp. zn. 6Cdo/143/2011 Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že pokiaľ oprávnený v návrhu
na vykonanie exekúcie označí ako exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd

oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej
rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať
rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či
rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný
súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd.

Podľa § 41 ods. 1 EP v znení účinnom v čase začatia exekučného konania, exekučným titulom je
vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti, alebo postihuje majetok.

Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských
komisií a zmierov nimi schválených (§ 41 ods. 2 písm. d) EP.

Exekučný poriadok pre začatie exekúcie, ako aj na jej ďalší priebeh, vyžaduje splnenie zákonom
stanovených podmienok, ktoré sú procesného a hmotnoprávneho charakteru. Podľa § 44 ods. 2 EP
v znení účinnom v čase začatia exekučného konania, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu
so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto
lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) EP. Ak súd zistí rozpor žiadosti
alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie. Z uvedeného vyplýva, že súlad

rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu s príslušnými právnymi predpismi je hmotnoprávnym
predpokladom vykonania exekúcie.

Podľa § 53 ods. 1 veta prvá a ods. 5 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Smernica Rady 93/13/EHS zo dňa 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného
rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi

s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu
rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľmi a spotrebiteľom v rozsahu, v
akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných
opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť
všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby

spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa dospel k záveru, že súd
prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci a z takto zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny
právny záver a svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu

prvého stupňa, ktorý správne posúdil predmetnú zmluvu ako spotrebiteľskú a správne postupoval, keď
preskúmal v zmysle Smernice Rady č. 93/13/EHS zo dňa 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách rozhodcovskú zmluvu. Súd prvého stupňa dospel k správnemu právnemu
záveru, odvolávajúc sa na § 53 ods. 1 OZ, že takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou bola
spôsobená značná nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Zásadnou právnou otázkou v predmetnej veci je otázka, či rozhodcovská zmluva k úveru, na základe
ktorej rozhodcovský súd rozhodol, podľa ktorej sa účastníci vzťahu dohodli: "1. všetky spory, ktoré
vzniknú zo zmluvy o úvere č. 404200676 uzatvorenej dňa 28. 09. 2010 vrátane sporov o jej platnosť,
výklad alebo zrušenie, ako aj spory ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmeniek zabezpečujúcej uvedenú
úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo

zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská
rozhodcovská, a.s., so sídlom Bratislava, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom
súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov Rozhodcovského súdu, b)
pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľapríslušného právneho predpisu. 2. Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných
strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených
v bode 1 tohto článku zmluvy vrátane sporu o platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere na

všeobecnomsúde,považujesatátoskutočnosťzarozväzovaciupodmienkutejtorozhodcovskejzmluvy;
ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na
rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi
rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu.", je neprijateľnou podmienkou. Podľa
dojednanej rozhodcovskej zmluvy, spory môžu byť riešené aj v súdnom konaní, avšak výber jednej

z alternatív riešenia sporov spočíva na oprávnenej. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom
prvostupňového súdu, že o rozhodcovskú zmluvu, ktorá vyžaduje, že spory môžu byť síce riešené aj
v súdnom konaní, ide aj vtedy, ak výber jednej z alternatív riešenia sporov spočíva na oprávnenej, že
síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a príslušným súdom Slovenskej
republiky, ale ak by podľa tejto rozhodcovskej zmluvy začalo rozhodcovské konanie na návrh oprávnenej
ako dodávateľky, spotrebiteľ by bol nútený nezvratne podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Z pohľadu

spotrebiteľa je totiž rovnocenné, či riešenie jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu
vnúti štandardná zmluvná klauzula, alebo dodávateľka svojím konaním. Spotrebiteľ má byť chránený
pred oboma. Práve proti možnosti dodávateľov diktovať svoju vôľu v zmluvnom vzťahu bol vytvorený
celý mechanizmus spotrebiteľsko-právnej ochrany pred štandardizovanými typmi zmlúv.

Ustanovenie § 53 ods. 4 OZ je svojím obsahom najbližšie problémovej rozhodcovskej zmluve. Uvedené
ustanovenie sa má vykladať z pohľadu spotrebiteľa a jeho ochrany a nie z pohľadu dodávateľa. Ak
by dodávateľ inicioval konanie na rozhodcovskom súde, je klauzula neprijateľná, ak nie je alternatíva
daná pre spotrebiteľa, aby rozhodcovské konanie zastavil, alebo odvrátil. Spotrebiteľ môže svoje
práva uplatňovať nie iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej zmluvy, ale ak sa tak rozhodne, aj v

občianskoprávnom konaní a zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude v zmysle citovaného
ustanovenia považovaná za neprijateľnú. Pokiaľ ide o tzv. nevýhradnú rozhodcovskú zmluvu, možnosť
voľby pre spotrebiteľa je len iluzórna, pretože takmer s pravidelnosťou rozhodcovské žaloby podávajú
veritelia, čo možno odôvodniť aj rozsahom nárokov plynúcich zo štandardne formulovanej (typovej,
adhéznej) zmluvy. Naopak, ak niektorý spotrebiteľ výnimočne uplatňuje svoje práva, tak spravidla

využíva pre neho transparentný štátny súd. Odvolací súd pritom nepochybuje o tom, že spotrebiteľ, ktorý
sa rozhodne osobitne individuálne vyjednať rozhodcovskú zmluvu, by aj reálne rozhodcovské konanie
využil, pretože inak by jeho individuálne vyjednávanie nedávalo zmysel. Je na úvahu, či spotrebiteľa
by napadla myšlienka namietať neprijateľnosť rozhodcovskej zmluvy. Tu je nutné objektívne posúdenie
rozhodcovskej zmluvy a nie je rozhodujúca vôľa účastníka zmluvného vzťahu a v tomto zmysle ani

jeho aktivita. Neprijateľná rozhodcovská doložka je absolútne neplatná (§ 53 ods. 5 OZ) a je
povinnosťou nielen súdu, ale aj rozhodcu z tohto právneho posúdenia vyvodiť všetky právne dôsledky, a
poskytnúť náležitú ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Na individuálne dojednanie je
potrebné rešpektovať a zachovať proces tvorby zmluvy ustanovený v OZ. Predkladanie rozhodcovských
zmlúv spotrebiteľom za stavu, keď nepoznajú pravidlá rozhodcovského konania a prirodzene nevenujú

dostatočnú pozornosť tejto časti formuláru, sa zneužíva k záverom o individuálnom vyjednaní zo
strany spotrebiteľov, pričom na tomto nič nemení ani vyhotovenie štandardnej rozhodcovskej zmluvy
na samostatnom liste papiera. Zbavenie sa zodpovednosti za nekalú obchodnú praktiku pri nevhodnom
predkladaní zmluvných podmienok argumentáciou, že spotrebiteľ mal byť bdelý, odvolací súd neprijíma
a odsudzuje ho ako konanie hraničiace so zlým úmyslom v zmluvných vzťahoch. Je neakceptovateľné,

aby porušovateľ práva presúval zodpovednosť na slabšiu stranu a je vylúčené, aby za takýchto okolností
súd akceptoval rozhodcovskú zmluvu.

Nepochybne je možné konštatovať, že ide o vopred dodávateľkou naformulované zmluvné klauzuly
vrátane rozhodcovských zmlúv a je zrejmé, že spotrebiteľ - povinný nemohol takúto formulárovú

(adhéznu, typovú) zmluvu meniť. Taktiež je nutné konštatovať, že bez podpísania rozhodcovskej zmluvy
by nedošlo k uzatvoreniu zmluvy o úvere. Na strane oprávnenej je dôkazné bremeno preukázať, že
spotrebiteľ - povinný si individuálne vyjednal rozhodcovské konanie. V tomto smere neboli doložené
žiadne relevantné listinné dôkazy preukazujúce záver o individuálnom vyjednaní rozhodcovskej zmluvy.
Ak si spotrebiteľ individuálne vyjednal rozhodcovskú zmluvu, potom by muselo platiť, že si individuálne

vyjednal aj podmienky arbitráže. Z obsahu spisu však takýto záver nie je možné prijať.Poukazujúc na vyššie uvedené dôvody odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa rozhodol
vo výroku vecne správne, keď zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a preto
odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne v zmysle § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

Záverom odvolací súd uvádza, s poukazom na doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v súlade s
ustanovením § 243f ods. 1 EP, ktorý bol súdu prvého stupňa doručený dňa 03. 02. 2016, že tento návrh
neobsahuje žiadne nové a rozhodujúce skutočnosti, ktoré by zavážili pri závere odvolacieho súdu v tom
smere, že ďalšie vedenie exekúcie by bolo v súlade so zákonom. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom

súdu prvého stupňa pokiaľ ide o skutočnosť, že rozhodcovský súd nemal právomoc vo veci rozhodovať,
a to vzhľadom k tomu, že nebola platne a individuálne dojednaná uzavretá rozhodcovská zmluva,
ktorá mala právomoc rozhodcovského súdu podľa tvrdení oprávneného založiť, a teda právomoc
tohto rozhodcovského súdu nebola založená. S poukazom už na vyššie uvedené skutočnosti ide teda
o nulitný právny akt, ktorý nemôže byť spôsobilým exekučným titulom, a to ani z formálnej ani z
materiálnej stránky. Vzhľadom k tomu, že sa oprávnená odvolala na skutočnosti uvedené v odôvodnení

rozhodcovského rozsudku, potom odvolací súd musí konštatovať, že na všetky tieto skutočnosti súd
prvého stupňa, ako aj odvolací súd už prihliadol, čo v závere viedlo súd prvého stupňa k rozhodnutiu
o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a odvolací súd k
potvrdeniu vecnej správnosti takéhoto uznesenia.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.