Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. október 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/371/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3817202046
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Anderlová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3817202046.3

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Anderlovej a sudkýň JUDr.
Oľgy Lichnerovej a JUDr. Alice Beňovej v spore žalobcu D. a.s., so sídlom J., Q. XX, W.: XX XXX XXX,
proti žalovanej T. T., nar. XX.X.XXXX, bytom M., E. XX/X, o zaplatenie istiny vo výške 522,75 eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 23. marca 2017,
č.k. 15C/6/2017-19, takto

r o z h o d o l :

Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. konanie zastavil a výrokom II. postúpil
vec Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza. Svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil
ustanovením § 3, § 4 a § 10 ods. 1 CSP v spojení s § 37 ods. 18, § 52 písm. a/, § 53 ods. 1
zák. č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia. Súd

prvej inštancie dospel k záveru, že nie je daná právomoc súdu konať vo veci. Konať o vrátení príspevku
na kompenzáciu v prípade, ak oprávnená osoba zomrie pred uplynutím siedmich rokov od poskytnutia
peňažného príspevku, môže len príslušný úrad (§ 3 ods. 1 písm. b/ bod 3. zák. č. 447/2008 Z.z.). Ide
o špecifický nárok úradu ako poskytovateľa príspevku, ktorým vzniká právo na vrátenie príspevku.
Túto pohľadávku má úrad uplatňovať v dedičskom konaní v zákonom stanovenom rozsahu, pričom z
obsahu dedičského rozhodnutia nevyplýva, že by uvedená pohľadávka bola takto uplatnená. I keď

pohľadávka uplatnená nebola, podľa názoru súdu neznamená, že nárok na vrátanie príspevku zanikol.
Vo veciach vrátenia príspevku na kompenzáciu má zákonnú kompetenciu len príslušný úrad konajúci
vo veciach peňažných príspevkov na kompenzáciu, ktorý rozhoduje aj v ostatných prípadoch vrátenia
príspevku tak, ako súd uvádza v citovanom ustanovení § 52 písm. a/ citovaného zákona. Na toto
konanie sa vzťahuje zákon o správnom konaní tak ako upravuje § 53 ods. 1 citovaného zákona. Konať
o zodpovednosti dediča za dlhy poručiteľa v zmysle § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka, môže

všeobecný súd len vo veciach, kde je v zásade daná jeho právomoc. Právomoc súdu rozhodovať
o vrátení príspevku, či už ide o posúdenie akého príspevku a v akom rozsahu nemôže súd, ale
len príslušný úrad, ktorý si svoju pohľadávku môže uplatniť voči dedičovi samostatným rozhodnutím.
Vzhľadom na uvedené, súd prvej inštancie rozhodol o zastavení konania a následnom postúpení veci
príslušného štátnemu orgánu.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Namietal, že predmetom tohto
konania je pohľadávka žalobcu voči dedičovi poručiteľa, ktorá síce vznikla na základe zákona č.
447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, ale smrťou
poručiteľa zanikol pasívne legitimovaný subjekt - fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím, a
preto jeho záväzky voči žalobcovi prešli na jeho dediča podľa ust. § 460 Občianskeho zákonníka.
Žalobca si uplatňuje v tomto konaní pohľadávku voči dedičovi poručiteľa podľa § 470 Občianskeho

zákonníka. Má za to, že sa jedná o vec patriacu do právomoci súdu a nie Úradu práce, sociálnych vecí a
rodiny Prievidza. Zároveň poukázal na to, že úrad práce, sociálnych vecí a rodiny rozhoduje v správnomkonaní o pohľadávkach - peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia,
pričom aplikuje zákon č. 447/2008 Z.z., nie však Občiansky zákonník a jeho ustanovenia o prechode
dlhov na dedičov a rozsahu dedičovej zodpovednosti za tieto dlhy. Právny vzťah, ktorého obsahom je

nárok na úhradu dlhu poručiteľa voči jeho dedičovi, je súkromnoprávnym vzťahom. Smrťou poručiteľa
zanikol jeho verejnoprávny vzťah z príspevku na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, teda
právny vzťah medzi poručiteľom a úradom práce, sociálnych vecí a rodiny. Smrť poručiteľa je právna
skutočnosť, ktorá má za následok v zmysle § 460 a § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka vznik
povinnosti dedičov uhradiť dlhy poručiteľa, ktorá má súkromnoprávnu povahu. O verejnoprávny záväzok

by v danom prípade mohlo ísť len vtedy, ak by bol takýto nárok výslovne predmetom úpravy vo
vyššie uvedenom verejnoprávnom predpise. Rozhodovanie o nárokoch z právneho vzťahu vzniknutého
dedením patrí do právomoci súdu, pričom nie je rozhodujúca samotná povaha dlhu, t.j. že vznikol
z verejnoprávneho vzťahu poručiteľa. Na podporu svojich tvrdení poukázal na rozhodnutie NS SR
1Rks/7/2009 zo dňa 15.04.2009. na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie
zrušil alebo zmenil tak, že prejednanie a rozhodnutie veci patrí do právomoci Okresného súdu Prievidza.

3. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 379, § 380 Civilného sporového
poriadku (zák. č. 160/2015 Z. z.), ďalej len CSP, bez nariadenia odvolacieho -pojednávania podľa §
385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne
správne potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.

4. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia v zmysle §
387 ods. 2 CSP a len na zdôraznenie jeho správnosti uvádza nasledovné:

5. Podľa § 37 ods. 18 zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého

zdravotného postihnutia, ak fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím zomrie pred uplynutím
siedmich rokov od poskytnutia peňažného príspevku na úpravu bytu, peňažného príspevku na úpravu
rodinného domu alebo peňažného príspevku na úpravu garáže, uplatňuje sa ako pohľadávka v konaní
o dedičstve vo výške 50% z úhrnu poskytnutých peňažných príspevkov alebo z ich pomerných častí,
ak predmetom konania o dedičstve je upravený byt, rodinný dom alebo garáž, ak odseky 19 a 20

neustanovujú inak.

6. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie o zastavení konania a postúpení veci Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny Prievidza na tom právnom závere, že nie je daná právomoc súdu na konanie
vo veci. V zmysle § 37 ods. 18 a § 52 písm. a/ zákona č. 447/2008 Z.z., má právomoc konať o

vrátení príspevku na úpravu rodinného domu v prípade smrti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným
postihnutím pred uplynutím siedmich rokov od poskytnutia peňažného príspevku, len príslušný Úrad
práce, sociálnych vecí a rodiny podľa predpisov upravujúcich správne konanie.

7. V prípade úmrtia osoby s ťažkým zdravotným postihnutím pred uplynutím siedmich rokov od

poskytnutia peňažného prípevku na úpravu rodinného domu ust. § 37 ods. 18 zák. č. 477/2008 Z.z.
výslovne upravuje, že sa nárok na vrátenie zákonom stanovenej časti poskytnutého príspevku uplatňuje
ako pohľadávka v konaní o dedičstve, ak predmetom dedičského konania je upravený rodinný dom.

8. Uplatňovaný nárok na vrátenie časti vyplateného príspevku na úpravu domu nemôže byť považovaný

ako dlh poručiteľa - osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorý by prechádzal na jeho dedičov,
pretože k vzniku tohto nároku dochádza až momentom smrti osoby s ťažkým zdravotným postihnutím.
Keďževdanomprípadenedošlokprechoduprávadedením,žalovanápohľadávkanemohlanadobudnúť
súkromnoprávny charakter, ako tvrdil žalobca.

9. Pokiaľ žalobca poukazoval na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Rks/7/2009 zo dňa
15.04.2009, odvolací súd poukazuje na to, že uvedené rozhodnutie sa týka nárokov pochádzajúcich z
verejného zdravotného poistenia, kde je rozdielna právna úprava i odlišná právna situácia, preto toto
rozhodnutie nemožno aplikovať na vzťahy týkajúce sa príspevkov na kompenzáciu ťažkého zdravotného
postihnutia.

10. Vzhľadom na to, že ide o nárok voči dedičom ťažko telesne postihnutej osoby, ktorý priamo vyplýva a
jevýslovneupravenýverejnoprávnymipredpismi/najmäust.§37ods.18zák.č.477/2008Z.z./,odvolacísúd dospel k záveru, že v prejednávanej veci ide o verejnoprávny vzťah, ktorý patrí do kompetencie
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza.

11. Na základe uvedených skutočností odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa §
387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

12. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).