Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. október 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/200/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8715210545
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Straka

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8715210545.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a členov senátu

JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Viery Kandrikovej v spore žalobcu: WM Consulting & Communication,
s.r.o., Sad A. Kmeťa 24, 921 01 Piešťany, IČO: 34127798, zast. Advokátska kancelária JUDr. Roman
Kvasnica, advokát, s.r.o., Sad A. Kmeťa 24, 921 01 Piešťany, IČO: 36866598 proti žalovanej: I. J., nar.
XX.XX.XXXX, bytom J., M. P. XXX/XX, o zaplatenie sumy 9 187,17 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. 10C/395/2015-75 zo dňa 11.05.2016, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

I. Mení sa rozsudok v jeho napadnutej časti tak, že sa mení výška úroku z omeškania z 5,05 % ročne
na 8 % ročne.

II. V prevyšujúcej zamietavej časti sa rozsudok potvrdzuje.

III. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad(ďalej „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 4.041,86 eur spolu s 5,05 % úrokom z omeškania ročne od 26.09.2014 do
zaplatenia a náhradu trov konania v sume 242,- eur v poradí žalovaná suma, príslušenstvo k nej a
náhrada trov konania. Súd prvej inštancie povolil žalovanej mesačné splátky vo výške 80,- eur mesačne,

splatné vždy do 25.dňa každého mesiaca, počnúc nasledujúcim mesiacom od právoplatnosti rozsudku
až do úplného splatenia. Nesplnením niektorej zročnej splátky sa stáva splatným celé prisúdené plnenie.
V prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

2. V odôvodnení uviedol, že Zmluvou o postúpení pohľadávok z 25.09.2014 prešla na žalobcu
pohľadávka z jeho právneho predchodcu Slovenskej sporiteľne, a. s. voči žalovanej v celkovej sume
9.187,17 eur za nesplatený poskytnutý úver žalovanej v pôvodnej sume 4.854,- eur a u ktorého bola

vyhlásená mimoriadne splatnosť k 02.09.2013 vo vyčíslenej sume 7.483,37 eur. Ku dňu postúpenia
dlžnej pohľadávky za úver k 25.09.2014 bola suma zvýšená na 9.187,17 eur, z toho za neuhradenú
istinu v sume 5.397,48 eur a za vyčíslené príslušenstvo k úveru v sume 3.789,69 eur . Z obsahu Zmluvy o
splátkovom úvere uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou dňa 18.06.2010 vyplýva
že poskytnutý úver v sume 4.854,- eur sa žalovaná zaviazala splatiť v 119 mesačných splátkach s
konečnou splatnosťou úveru k 04.05.2020 a so sumou na zaplatenie 10.751,26 eur, čo je navýšenie
na 221,48 %. K vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru právnym predchodcom žalobcu k 02.09.2013

žalovaná uhradila úver v sume 812,14 eur. Napriek zosplateniu úveru právny predchodca žalobcu
naďalej účtoval úroky z úveru a sankčné úroky, a to až do postúpenia pohľadávky žalobcovi. Súd
prvej inštancie žalobe žalobcu vyhovel v časti zaplatenia prisúdenej sumy 4.041,86 eur, ktorú tvorí
neuhradený zostatok medzi poskytnutým úverom v sume 4.854,- eur a doterajšími úhradami žalovanouv sume 812,14 eur. Od zosplatnenia úveru žalobcovi patrí len úrok z omeškania z peňažného dlhu po
dobu omeškania. K prisúdenej sume patrí žalobcovi zákonná výška úroku z omeškania po uplatnenú
dobu omeškania a pokiaľ žalobca žaluje zaplatenie vyššej sumy, v tejto prevyšujúcej časti súd prvej

inštancie jeho návrh zamietol, a to pre úžeru, pretože ide o výraznú nerovnováhu v postavení oboch
zúčastnených strán v prospech žalobcu a v neprospech žalovanej ako spotrebiteľky. Právny predchodca
žalobcu sa rozhodol z vlastnej vôle vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru, t.j. dosiahnuť jeho zosplatnenie
a tým sa úver transformoval na peňažný dlh. Preto žalobca nemôže žiadať naďalej aj plnenie doterajších
zmluvnýchúrokovz úveru,alemôžesiuplatniťibazákonnúvýškuúrokuzomeškaniazoskutočnedlžnej

peňažnej sumy. Preto súd prvej inštancie žalobu v prevyšujúcej časti zamietol aj o uplatnený zmluvný
úrok z úveru a o tú časť výšky úroku z omeškania ročne, ktorá presahuje zákonnú úpravu. Súd prvej
inštancie povolil žalovanej vzhľadom na jej nepriaznivú finančnú a osobnú situáciu primerané splátky vo
výške 80,- eur mesačne. Výrok o trovách odôvodnil podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku
účinného do 30.06.2016 (ďalej len „OSP“).

3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, a to v časti výroku,
ktorým súd prvej inštancie zamietol žalobu: v časti žalovanej sumy 3.900,52 eur, v časti 8 % ročného
úroku z omeškania zo sumy 1.355,62 eur od 26.09.2014 do zaplatenia, v časti 2,95 % ročného úroku
z omeškania zo sumy 4.041,86 od 26.09.2014 do zaplatenia a rozhodol o náhrade trov konania.
Odvolateľ namietal nesprávnu aplikáciu ust. § 39a Občianskeho zákonníka z dôvodu neexistenciu

skutočností, predpokladaných hypotézou tejto právnej normy a pre neexistenciu tohto ustanovenia v
čase uzatvorenia zmluvy (nadobudlo účinnosť až 01.06.2014). Žalobca namietal aj výšku zákonného
úroku z omeškania, ktorú súd prvej inštancie nesprávne ustálil na 5,05 %, nakoľko v zmysle nariadenia
vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom do 31.01.2013 je zákonná výška úroku z omeškania v
posudzovanej veci nepochybne vyššia ako žalovaná výška 8 % ročne. Odvolateľ uviedol, že súd prvej

inštancie mu bezdôvodne nepriznal úrok z omeškania za obdobie od 03.09.2013 do 25.09.2014, teda
za nasledujúce dni po dni zosplatnenia úveru. Žalobca namietal aj nesprávnosť výroku o náhrade trov
konania, ktorého nesprávnosť je dôsledkom nesprávneho rozhodnutia súdu prvej inštancie vo veci
samej. Navrhol rozsudok v jeho napadnutej časti zmeniť a vyhovieť jeho odvolaniu v celom rozsahu.
Žalobca si uplatnil trovy odvolacieho konania.

4. Odvolací súd vyzval strany sporu v zmysle ust. § 382 Civilného sporového poriadku na prípadné
vyjadrenie k možnému odlišnému právnemu posúdeniu veci, nakoľko doposiaľ nebolo aplikované ust.
§ 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom k dňu podpísaniu zmluvy

o splátkovom úvere (18.06.2010).

5. K predmetnej výzve sa vyjadrila len žalovaná písomným podaním zo dňa 04.10.2017, ktorá poukázala
na skutočnosť, že je zdravotne ťažko postihnutá osoba ako aj objektívne dôvody, ktoré ju viedli k
nesplácaniu daného úveru. Toho času žije so svojimi rodičmi, ktorí sú už obaja starobnými dôchodcami

s podlomeným zdravím. Prišli o 3-izbový byt, museli sa presťahovať, ich finančná situácia je kritická.
Jediným príjmom žalovanej je invalidný dôchodok vo výške 275,56 eur, pričom každý mesiac uhrádza
50,- eur na exekúciu vedenú pod č. EX XXXX/XX.

6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom

stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal rozhodnutie v jeho napadnutej časti ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania
(§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu aj
webovej stránke Krajského súdu v Prešove a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

7. Súd prvej inštancie postupoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (zák. č. 99/1963
Z. z. v znení zmien a doplnkov do 30. 06. 2016). Odvolací súd aplikoval v zmysle princípu okamžitej
procesnej aplikability nový procesný kódex zákon č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“), ktorý nadobudol účinnosť dňom 01. 07. 2016 (§ 470 ods. 1,2 CSP ).

8. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastalsuspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

9. So zreteľom na obsah odvolania žalobcu bol v odvolacom konaní preskúmavaný výrok napadnutého
rozsudku, ktorým súd prvej inštancie v prevyšujúcej časti žalobu zamietol ako aj súvisiaci výrok o trovách
konania. Keďže výrok, ktorým bolo žalobe čiastočne vyhovené žalovaná v odvolaní nenapadla, nebol
preto v odvolacom konaní predmetom preskúmavania a ako taký nadobudol právoplatnosť.

10. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

11. Odvolateľ namietal nesprávnu aplikáciu ust. § 39a Občianskeho zákonníka pre neexistenciu tohto
ustanovenia v čase uzatvorenia zmluvy.

12. Podľa § 39a Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon urobený fyzickou osobou

nepodnikateľom, pri ktorom niekto zneužije tieseň, neskúsenosť, rozumovú vyspelosť, rozrušenie,
dôverčivosť, ľahkomyseľnosť, finančnú závislosť alebo neschopnosť plniť záväzky druhej strany a dá
sebe alebo inému sľúbiť alebo poskytnúť plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné
plnenie v hrubom nepomere.

13. Ustanovenie § 39a Občianskeho zákonníka nadobudlo účinnosť dňa 01.06.2014, pričom
intertemporálnou normou k tomuto ustanoveniu je ust. § 879r Občianskeho zákonníka.

14. Podľa § 879r Občianskeho zákonníka, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy
vzniknuté pred 1. júnom 2014; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté sa však

posudzujú podľa predpisov účinných do 1. júna 2014. Na výkon záložného práva, ktoré vzniklo pred 1.
júnom 2014, sa použijú ustanovenia tohto zákona.

15. Zmluva o úvere, ktorú v tomto konaní posudzoval súd prvej inštancie bola uzatvorená dňa
18.06.2010. Z uvedeného je zrejmé, že v čase uzatvorenia zmluvy ust. § 39a Občianskeho zákonníka

účinné nebolo.

16. V zmysle ust. § 879r Občianskeho zákonníka je tak správne tvrdenie žalobcu, že na vznik zmluvného
vzťahuzaloženéhopredmetnouzmluvouoúvere,akoajnárokyvzniknutéztejtozmluvypred01.06.2014
nemožno ust. § 39a Občianskeho zákonníka aplikovať.

17. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody, odvolací súd má za to, že ust. § 39a Občianskeho zákonníka
na Zmluvu o splátkovom úvere, ktorá je predmetom tohto konania, nie je použiteľné z dôvodu
intertemporality.

18. Odvolací súd je toho názoru, že je potrebné v predmetnej veci vyžadovať od žalovaného ako
dodávateľa (a tohto postavenia sa v zmysle vyššie uvedeného nemôže zbaviť), aby rešpektoval aj
ustanovenia iných právnych predpisov aplikovateľných v predmetnej veci so zreteľom na žalobkyňu
ako spotrebiteľku, a to predovšetkým ustanovenia smernice Rady č. 93/13/EHS a zákona o ochrane
spotrebiteľa č. 250/2007 Z. z. a zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, pričom v zmysle

vyššie uvedeného tieto ustanovenia v prípade žalobkyne neboli dodržané.

19. Odvolací súd, ako už avizoval vo výzve na prípadne vyjadrenie k možnému odlišnému právnemu
posúdeniu veci, Zmluvu o splátkovom úvere zo dňa 18.06.2010 (ďalej len „Zmluva o splátkovom úvere“)
podrobil ex offo súdnej kontrole so zreteľom na jej obligatórne náležitosti, ktoré výslovne vyžaduje zákon

č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.20. Odvolací súd dospel k záveru, že Zmluva o splátkovom úvere je bezúročná a bez poplatkov z dôvodu
absenciepodstatnejnáležitostiuvedenejvpísm.k)§9ods.1zákonač.129/2010Z.z.ospotrebiteľských
úveroch.

21. Podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch zmluva o
spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať
tieto náležitosti: výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v
ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

22. Vo svetle rozsudku Bíróová (C-42/15) je odvolací súd toho názoru, že konečnú splatnosť možno
vyvodiť aj z počtu splátok, a preto ak sa neuviedla explicitne konečná splatnosť spotrebiteľského úveru
tak niet dôvodu považovať úver za bezúročný a bez poplatkov (§9 ods. 1 písm. f). Iná vec je, keď ani
eurokonformným výkladom nemožno prelomiť úplne jasné ustanovenie zákona o bezúročnosti úveru v
prípade neuvedenia špecifikácie splátok (§ 9 ods. 1 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských

úveroch).

23. Odvolací súd má za to, že tak explicitne presné ustanovenie akým je § 9 ods. 1 písm. k) zákona č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch cez prizmu eurokonformného výkladu nemožno ignorovať a
tolerovať absenciu údajov o výške, počte a termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov v žiadnej

zmluve o úvere. Zákonodarca v citovanom ustanovení jasne deklaroval aké následky sú spojené s
absenciou obligatórnych náležitostí uvedených pod písm. k) § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch a odvolací súd nevidí dôvod na odklon od vnútroštátneho predpisu, ktorý bol v
časevydanianapadnutéhorozsudkuaajstálejeplatnýaúčinný.Akbytakýtopredpisneexistoval,súdny
dvor by ho neoznačil ako rozporný s unijným právom (C-42/15) a slovenský zákonodarca by ho nerušil.

24. Odvolateľ poukazuje na závery SD EÚ vo veci C-42/15, podľa ktorého: „Článok 10 ods. 2 písm. h) a
i) Smernice sa majú vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu
istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť
každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom 22 ods.

1 tejto Smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej
úprave.“.

25. Otázka priameho účinku smerníc sa vo všeobecnosti v podstate týka vymedzenia podmienok, za
ktorých vnútroštátne orgány môžu určitú normu práva Únie aplikovať priamo, bezprostredne, na prípad,

ktorý riešia. Vzhľadom na existenciu ustálenej judikatúry SD EÚ na otázku priameho účinku smerníc
v spore medzi jednotlivcami (v tomto konkrétnom prípade veriteľ verzus spotrebiteľ) v zásade platí
zákaz horizontálneho priameho účinku spočívajúci v tom, že žiadne ustanovenie smernice zaručujúce
jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti ako také sa nemôže použiť v rámci sporu, v ktorom stoja
proti sebe výhradne jednotlivci. Z uvedeného vyplýva, že priamy účinok je tak v zásade možný len v

spore medzi jednotlivcom a štátom, kedy sa jednotlivec dovolá svojho práva vyplývajúceho zo smernice
priamo voči štátu ako subjektu zodpovednému za nesprávne implementovanie smernice).

26. Uvedený právny záver SD EÚ potvrdil vo viacerých svojich rozhodnutiach.

27. "Smernica nemôže sama o sebe zakladať jednotlivcovi povinnosť a ustanovení smernice nie je
možné sa voči takejto osobe dovolávať.“ (bod 13 vo veci Marshall C-152/84).

28. „Ako Súdny dvor zdôraznil v ustálenej judikatúre od rozsudku z 26. februára 1986, Marshall (152/84,
Zb. s. 723, bod 48), samotná smernica nemôže ukladať povinnosti jednotlivcovi, takže sa na ňu ako takú

nemožno proti nemu odvolávať.“ (bod 14 vo veci Faccini Dori, C-91/92).

29. Celkom zásadným prípadom pre vymedzenie horizontálneho priameho účinku smerníc je vec
Pfeiffer, C-397/01 až C-403/01, rozsudok zo dňa 05.10.2004, v zmysle ktorého "Z toho vyplýva, že
sa nemôže hoci aj jasné, presné a bezpodmienečné ustanovenie smernice zaručujúce jednotlivcovi

práva alebo ukladajúce povinnosti ako také použiť v rámci sporu, v ktorom stoja proti sebe výhradne
jednotlivci.“ (bod 15 vo veci Pfeiffer C-397/01 až C-403/01).30. Jednou z náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplývajúcou z ustanovenia § 9 ods. 2 písm.
k/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch je i to, že táto zmluva musí obsahovať výšku,
počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky

priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru
na účely jeho splatenia. V zmluve absentuje rozlíšenie jednotlivých splátok na istinu, úroky a iné poplatky
a je v nej uvedená len jednotná suma splátky bez tohto rozlíšenia. Tento nedostatok spôsobuje, že
spotrebiteľský úver sa posudzuje ako bezúročný a bez poplatkov. Z dôvodu absencie jednej z náležitostí
vyžadovanej ustanovením § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. žalobcovi nevzniklo právo na

úroky dohodnuté v zmluve.

31. Žalobca poskytol žalovanej na základe Zmluvy o splátkovom úvere úver vo výške 4.854,- eur. Z
obsahu spisu vyplýva, že žalovaná žalobcovi uhradila úver vo výške 812,14 eur. V kontexte vyššie
uvedených skutočností má tak žalobca voči žalovanej nárok na zaplatenie sumy 4.041,86 eur, ku ktorej
úhrade zaviazal žalovanú súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom.

32. K odvolacej námietke žalobcu, že súd prvej inštancie mu priznal úroky z omeškania od 26.09.2014
do zaplatenia aj keď má nárok na sankčné úroky zo zákona odo dňa 03.09.2013, (deň nasledujúci
po zosplatnení dlžnej istiny), odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie žalobcovi priznal úroky z
omeškania v súlade s jeho návrhom na vydanie platobného rozkazu. Z obsahu spisu je zrejmé, že

žalobca v návrhu na vydanie platobného rozkazu si uplatnil úroky z omeškania vo výške 8 % ročne zo
sumy 5.397,48 eur až od 26.09.2014 do zaplatenia. V priebehu celého súdneho konania žalobca svoj
návrh nezmenil, pohľadávku v nezmenenej výške si uplatňoval aj naďalej, a preto súd prvej inštancie
postupoval správne, keď žalobcovi priznal úrok z omeškania až odo dňa 26.09.2014, teda presne tak
ako si to žalobca uplatnil už na samotnom začiatku konania (č. l. 5 spisu).

33. Žalobca v odvolaní ďalej namietal výšku zákonného úroku z omeškania, ktorú súd prvej inštancie
ustálil na 5,05 %.

34. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má

veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

35. Podľa § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom

2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu
omeškania po 31. januári 2013.

36. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému

dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
37. Posudzovaný záväzkový vzťah vznikol na základe Zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 18.06.2010,
teda pred 01.02.2013.

38. V kontexte uvedeného má odvolací súd za to, že zákonná výška úroku z omeškania v predmetnej

veci je 8 % ročne.

39. Vzhľadom na uvedené odvolací súd postupom podľa § 388 CSP zmenil rozsudok v jeho napadnutej
časti tak, že zmenil výšku úroku z omeškania z 5,05 % ročne na 8 % ročne. V prevyšujúcej časti
napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

40. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci samej zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách konania,
ktorý odvolací súd podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP, stotožňujúc sa s dôvodmi v rozhodnutí o
trovách konania, potvrdil.

41. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 2
CSP tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

42. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).