Rozsudok – Právo duševného vlastníctva ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. október 2017

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/412/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6711216139
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6711216139.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Haluškovej a
členov senátu Mgr. Kataríny Katkovej a JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD., v spore žalobkyne J. N.,
nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom C. XXX/XX, XXX XX K., právne zastúpenej RK LEGAL, s.
r. o., so sídlom Hviezdoslavovo námestie 17, 811 02 Bratislava, IČO: 36 858 323, proti žalovanému
Bryndziareň a syráreň, s. r. o., so sídlom SNP 376/7, 962 01 Zvolenská Slatina, IČO: 36 040 690, o
zaplatenie 2.000,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen
č. k. 14C/206/2011-599 zo dňa 12. mája 2016 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

Žalobkyňa m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Zvolen (ďalej len „okresný súd“, resp. „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo dňa 12. mája
2016 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 2.000,- Eur s úrokom z omeškania vo výške
9,25 % ročne zo sumy 2.000,- Eur od 01. 06. 2011 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku
(prvý výrok), pričom o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej
(druhý výrok).
1.1. Z dôvodov rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že právny predchodca žalobkyne O.. P.. L.
N., V.. (ďalej aj „pôvodný žalobca“) sa žalobou doručenou okresnému súdu 08. 11. 2011 domáhal od
žalovaného zaplatenia 2.000,- Eur s úrokom z omeškania 9,25 % ročne od 01. 06. 2011 do zaplatenia a
s náhradou trov konania z titulu bezdôvodného obohatenia vzniknutého porušením jeho autorských práv
vo veľkom rozsahu. Zdôvodnil žalobu tým, že ako uznávaná vedecká kapacita patriaca medzi špičku
odborníkov pre oblasť výživy je nositeľom autorských práv k článku s názvom „A. Q. J.“ publikovanému
na stranách 78 a 79 časopisu K. J.. X/XXXX, ktorý vyšiel v septembri 2009. Posledný odsek tohto článku
(nachádzajúci sa na strane 79 časopisu) „J. O. V. J.“ žalovaný takmer celý, s výnimkou prvej vety a
použitia slov „U.“ a „O. J.“ v 5. a 6. riadku, neoprávnene bez predchádzajúceho súhlasu pôvodného
žalobcu ako autora článku použil na etikete plastovej fľaše nápoja s názvom „J. A. C.“ XXX ml.
Daný text sa nachádza na zadnej etikete tohto nápoja pod názvom „J.“ bez označenia autora diela.
Podľa vedomostí pôvodného žalobcu žalovaný tento výrobok uviedol na trh počnúc aprílom 2010, teda
k porušovaniu jeho osobnostných aj majetkových autorských práv dochádza viac ako jeden aj pol
roka. Pôvodnému žalobcovi za použitie jeho diela nebola zaplatená akákoľvek odmena. Ak by s ním
žalovaný uzatvoril licenčnú zmluvu, za toto použitie diela na komerčné ciele (propagáciu - podporu
predaja výrobku) uvedením na etikete samotného výrobku by zaplatil odmenu minimálne 2.000,- Eur
vychádzajúc aj z doby trvania zásahov do autorských práv. Poukázal na § 56 ods. 1 písm. f) autorského
zákona, § 442a ods. 2, § 451 ods. 1 a § 458a Občianskeho zákonníka. Uviedol, že žalovaného vyzval na
upustenie od zásahov do autorského práva listom zo 17. 05. 2011, na ktorý reagoval listom z 02. 06. 2011,

v ktorom uviedol, že obsahom sú verejne dostupné informácie všeobecného charakteru a on svoj článok
o žinčici údajne zverejnil ako prvý na stránke H. dňa 25. 04. 2009, kde je údajne stále sprístupnený.
V reakcii listom z 21. 06. 2011 pôvodný žalobca uviedol, že sa so žalovaným na základe jeho žiadosti
stretol 21. 08. 2009 v G. ohľadom prípadnej propagácie bryndze, kde dal žalovanému k dispozícii text
svojho článku „A. Q.T.“ výlučne pre informačné účely. Text článku napísal pôvodný žalobca výlučne sám
v júli 2009 za použitia svojich odborných vedomostí a začiatkom augusta 2009 ho postúpil vydavateľovi
za účelom tlače. Žalovaný preto nemohol mať v apríli 2009 na webovej stránke H. zverejnený takmer
zhodný článok, keďže ešte nebol napísaný. V liste z 21. 06. 2011 žalovanému oznámil, že nemôže ísť
o použitie verejne dostupných informácií všeobecného charakteru, pretože na etikete je doslovný text
článku pôvodného žalobcu. Listom zo 17. 05. 2011 vyzval žalovaného na peňažné plnenie najneskôr v
lehote 10 od doručenia tejto výzvy (k čomu u žalovaného došlo 20. 05. 2011). Žalovaný sa preto počnúc
dňom 01. 06. 2011 dostal s plnením svojho peňažného záväzku do omeškania.
1.2. Žalovaný vyjadrením zo dňa 26. 03. 2012 navrhol zamietnutie žaloby. Poukázal na obsah svojho
listu z 02. 06. 2011, v ktorom uviedol, že nie je zrejmé, či je pôvodný žalobca skutočným autorom
článku, nakoľko žalovaný vyrába žinčicu od približne augusta 2009. Jej výrobe predchádzal marketing na
označovanie výrobku. Štatutárny orgán žalovaného sa obrátil na pôvodného žalobcu s už vypracovaným
konceptom etikety, na ktorý použil verejne dostupné informácie z internetových stránok o žinčici a z iných
článkov. Svoj článok zverejnil na internetovej stránke H. dňa 25. 04. 2009 s uvedením autora článku
a s takto vypracovaným a už zverejneným konceptom sa v júli 2009 obrátil na pôvodného žalobcu so
žiadosťou o jeho spripomienkovanie. Tiež poukázal na to, že v článku v časopise K. J. s názvom „A.
Q.T.“ je ako autor označený O.. P.. L. N., V.., Ústav bunkovej biológie, Prírodovedecká fakulta Univerzity
Komenského, Bratislava, z čoho nie je zrejmé, komu prináleží ochrana autorského práva. Poprel, že
sa na predmetnú časť článku vzťahuje ochrana podľa autorského zákona, nakoľko jeho obsahom sú
verejne dostupné informácie všeobecného charakteru. Irelevantná je skutočnosť, že žalobca nemal
vedomosť o článku o žinčici zverejnenom dňa 25. 04. 2009 na H., nakoľko ani žalovaný nemal vedomosť
o zverejnení článku pôvodného žalobcu v časopise K. J.. Namietol tiež, že zo žaloby a doložených
dôkazov nevyplýva odôvodnenie výšky požadovaného bezdôvodného obohatenia, keďže pred podaním
žaloby ho pôvodný žalobca žiadal o zaplatenie sumy 5.000,- Eur. Navrhol, aby konajúci okresný súd
prejudiciálne rozhodol o určení, či je predmetná časť článku autorským dielom a kto je jeho autorom.
Namietol aj premlčanie nároku, nakoľko vyrába žinčicu približne od augusta 2009.
1.3. Súd prvej inštancie v rozsudku doslovne citoval text článku „A. Q. J.“ publikovaného na str. 78 a
79 časopisu K. J. č. X/XXXX, ktorý vyšiel v septembri 2009 pod názvom „J. O. V. J.“: „Ovčie mlieko
obsahuje dvojnásobné množstvo bielkovín ako mlieko kravské, čo platí aj pre srvátku a žinčicu. Žinčica
je odvarená sladká srvátka, ktorá sa po zakvasení prírodnými mliečnymi mikroorganizmami premení
na kyslú žinčicu. Keďže ovčie mlieko má priaznivejšie zloženie a vysoký obsah zdraviu prospešných
látok, prejavuje sa to aj na vlastnostiach žinčice. Srvátkové bielkoviny obsiahnuté v žinčici sa vyznačujú
širokým spektrom antimikróbnych, antikarcinogénnych a imunitný systém podporujúcich vlastností. Táto
aktivita a vysoký obsah vetvených a syrných aminokyselín podporujú regeneráciu a ochranu svalových
buniek pred oxidačným stresom ako aj častými infekciami, ktoré najmä u „pretrénovaných“ športovcov
nie sú zvláštnosťou. Žinčica do polovice 20. storočia bola každodennou potravou na našich salašoch.
Žinčicou sa živili aj drevorubači na Horehroní, ktorí podávali neuveriteľne vysoké pracovné výkony, a
to doslova „od svitu do mrku“. O blahodarnom pôsobení žinčice na zdravie a vitalitu svedčí množstvo
„bačovských“ žartov a prísloví. Hugolín Gavlovič, autor diela Valašská škola mravúv stodola mal už v
mladosti podlomené zdravie, ochorel na tuberkulózu. Na odporúčanie opáta sa začal živiť žinčicou a dožil
sa veku 75 rokov.“ Porovnaním s textom pod názvom „J.“, ktorý sa nachádza na zadnej etikete výrobku
žalovaného „J. A. C.“, objem plastovej fľaše XXX ml, súd prvej inštancie zistil, že je takmer totožný
s textom časti „J. pre dobré zdravie“ v článku „A. Q.T.“ publikovaného v časopise K. J.. X/XXXX. Na
zadnej etikete uvedeného výrobku žalovaného je vynechaná prvá veta z článku „Ovčie mlieko obsahuje
dvojnásobné množstvo bielkovín ako mlieko kravské, čo platí aj pre srvátku a žinčicu“, v ďalšom texte
zadnej etikety výrobku sú vynechané slovo „U.“ a slovo „O.“. V ostatnom je text nachádzajúci sa na
zadnej etikete označeného výrobku žalovaného totožný s textom časti článku „J. O. V. J.“. Z výňatku z
internetovej stránky H. (dátum 07. 07. 2011) „Pridané: 25.04.2009/Autor: K. C./Pridal:M.“ predloženého
žalovaným spolu s vyjadrením k žalobe na preukázanie jeho tvrdenia ohľadne autorstva článku „A.T.“ (čl.
30 spisu) vyplynulo, že článok „A. J.“ mal byť zadokumentovaný na stránke „I.“.
1.4. Za účelom vyriešenia otázky autorstva k spornému článku predložil pôvodný žalobca listinný dôkaz
- znalecký posudok č. 4/2012 zo dňa 25. 09. 2012 T.. P. Y., súdneho znalca z odboru elektrotechnika,
počítačové programy (softvér), riadiaca technika, výpočtová technika (hardvér), bezpečnosť a ochrana
informačných systémov, ktorý konštatoval, že článok na internetovej stránke H. „A. J.“ nebol s najväčšou

možnou pravdepodobnosťou v roku 2009 uverejnený vo verejnej sieti internet.. Najpravdepodobnejším
termínom skutočného vytvorenia predmetného obsahu na URL: I. (resp. aj URL:v článku sa jeho autor venuje najvýznamnejším srvátkovým

bielkovinám, uvádza ktoré sú to, uvádza zloženie týchto srvátkových bielkovín a ich účinok na ľudský
organizmus..... Bol napísaný osobou, ktorá sa danej oblasti venovala na najvyššej vedeckej úrovni celý
svoj profesijný život“ a na druhej strane tvrdí, že tento článok nebol napísaný v súvislosti s pracovnou
náplňou pôvodného žalobcu. Žalovaný tiež zdôraznil vyhlásenie žalobcu, že ani v jednom prípade svojich
publikácií si neuplatnil nárok vyplývajúci z autorského diela. Nepresvedčivým odôvodnením rozhodnutia
bola žalovanému odňatá možnosť konať pred súdom. Nakoľko žalobca nemá aktívnu vecnú legitimáciu
v spore, došlo v konaní k vadám podľa § 221 ods. 1 písm. b) a f) O. s. p.
2.2. Sporná časť článku podľa odvolateľa nie je autorským dielom, pretože obsahuje verejne dostupné
informácie bežného, opisného a všeobecného charakteru, ktoré s odbornými vedomosťami nemajú nič
spoločné. Nejde o vlastnú tvorivú činnosť (novú, jedinečnú a neopakovateľnú), vlastnú iba konkrétnej
fyzickej osobe. Ochrana podľa autorského zákona sa okrem iného nevzťahuje na myšlienku, spôsob,
systém, metódu, koncept, princíp, objav alebo informáciu, ktorá bola vyjadrená, opísaná, vysvetlená,
znázornená alebo zahrnutá do diela. Zdôraznil dlhú právnu tradíciu konceptu originality (jedinečnosti) v
kontinentálnom aj americkom právnom systéme. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave
sp. zn. 11Co/51/2010 zdôrazňujúce potrebu tvorivosti diela, ktorou nie je mechanické pospájanie
myšlienok neprekračujúce tvorivú úroveň, oddeľujúcu autorské dielo od iných výsledkov tvorivej
duševnej činnosti. Aj v zmysle rozhodnutia NS ČR sp. zn. 30Cdo 4924/2007 musí byť výsledok ľudskej
činnosti chránený autorským zákonom výsledkom tvorivosti nezameniteľného, osobitného rázu, závislej
od individuálnych osobných vlastností autora, bez ktorých by výsledok vôbec nevznikol. Text časti
článku publikovaného pôvodným žalobcom v časopise K. J. a používaný žalovaným na svojom výrobku
J. neobsahuje odborné informácie a originálne myšlienky, čo vyplýva z veľkého množstva odborných
článkov zverejnených na internete k žinčice, srvátke a bryndzi. Článok preto nemá znak tvorivosti a nie
je autorským dielom požívajúcim ochranu podľa § 7 ods. 3 písm. a) autorského zákona. Aj pôvodný
žalobca na pojednávaní 23. 04. 2013 uviedol, že čo napísal o žinčici nie je žiadna veda, dával dokopy
známe okolnosti a jeho účelom bolo upozorniť čitateľov na rozdiel medzi ovčím a kravským mliekom
a na to, že originál žinčica slovenská má byť z ovčieho mlieka. Žalovaný za podstatný rozdiel medzi
článkom zverejneným v nepredajnom časopise K. J. a jeho časťou zverejnenou na etikete výrobku
označil tvrdenie žalobcu, že žinčica sa má vyrábať z nepasterizovaného mlieka a tvrdenie žalovaného,
že žinčica sa má vyrábať z mlieka pasterizovaného. Žalovaný ako výrobca žinčice disponuje minimálne
informáciami charakteru uvedeného v predmetnom článku. Odvolateľ vytkol súdu prvej inštancie, že
posudzoval celý článok, nielen jeho spornú časť. Odvolával sa na ostatnú publikačnú činnosť žalobcu
aj na to, že bol uznávanou vedeckou kapacitou. To však podľa odvolateľa neznamená, že nikto iný nie
je schopný napísať článok zodpovedajúci obsahom a rozsahom spornej časti článku. Rozhodnutie súdu
prvej inštancie preto s poukazom na § 205 ods. 2 písm. f) O. s. p. vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
2.3. V ďalšej časti sa odvolateľ zaoberal listinným dôkazom - znaleckým posudkom č. 4/2012 znalca T..
P. Y.. Namietol, že v jeho úvodnej časti je uvedené, že bol vypracovaný pre právne účely objednávateľa
(pôvodného žalobcu) bez toho, aby bolo zrejmé, o aké právne účely ide. Znalecký posudok bol podľa
jeho prvej strany vypracovaný vo veci znaleckého posúdenia softvéru, z jeho obsahu vyplýva, že
o posúdenie počítačového programu nejde, nakoľko jeho autor nedal na také posudzovanie súhlas.
Došlo len k vonkajšiemu, vzdialenému skúmaniu digitálnych údajov, znalec vychádza z predpokladu a
dedukcie. Presné zodpovedanie je možné iba v dôsledku znaleckého skúmania priamo na počítačovom
systéme prevádzkovateľa webového sídla. Na otázku zverejnenia článku znalec nemohol poskytnúť
100 % odpoveď. Tento posudok podľa odvolateľa nie je použiteľný v tomto súdnom konaní, informácie
boli získané nekalým spôsobom. Znalec nevedel posúdiť, či sporná časť článku bola vypublikovaná v
pôvodnom termíne a následne z webstránky stiahnutá a opätovne pridaná neskôr pod iným číslom. Ani
informácie, ktoré získal od spoločnosti MediaCreative, s. r. o. nie sú relevantné, pretože sa nepredstavil
a neuviedol svoj dôvod záujmu o redakčný systém.
2.3.1. Poukázal na konštatovanie znalca T.. B. U. v znaleckom posudku č. 1/2015, že nebola doložená
informácia o existencii forenzne použiteľnej zálohy systému stránky H. na administrátorskej úrovni vo
forme použiteľnej pre forenzné skúmanie, preto nie je možné dospieť k jednoznačným preukazným
záverom. Lehota, ktorá uplynula medzi termínom znaleckého skúmania a potenciálnym časovým
okamihom, kedy mohli byť zmeny vykonané vytvára predpoklad na nepreukázateľnosť vykonaných
zmien. T.. U. v posudku vychádzal zo zistení T.. Y. získaných vyššie popísaným spôsobom. Obidva
znalecké posudky neskúmali samotný prevádzkový systém, vyslovili iba ničím nezaručený odhad.
Podľa žalovaného znalcovi T.. U. neprináleží vysloviť poznámku (ktorú si osvojil aj súd), že žalovaný
mal možnosť v priebehu konania predložiť preukazné verifikovateľné zálohy komplexnej štruktúry
webstránky v časových obdobiach, najmä súborovej štruktúry. Zopakoval svoje tvrdenia z konania pred

súdom prvej inštancie, že žalobca nepodal žalobu akonáhle mohol zistiť a zistil zverejnenie, resp.
používanie časti (údajne) jeho článku a nenavrhol ani zabezpečenie dôkazu. Žalobu podal 08. 11. 2011,
viac ako dva roky po zverejnení časti článku a znalecký posudok T.. Y. dal vypracovať 25. 09. 2012, 3 a pol
roka po zverejnení a znalecký posudok T.. U. bol vypracovaný 01. 01. 2015, t. j. 6 rokov od zverejnenia.
Ani jeden zo znalcov nežiadal od správcu systému informáciu o forenzne použiteľnej zálohe a nenavrhol
to ani žalobca. Žalovaný v závere konania upozornil súd na nemožnosť predloženia tohto dôkazu,
nakoľko takouto zálohou nedisponuje z dôvodu, že až z listu žalobcu v novembri 2011 zistil, že si niekto
dva roky po zverejnení článku na webstránke uplatňuje nároky z údajného autorského práva. Do tej
doby nemal dôvod požiadať prevádzkovateľa webstránky o vyhotovenie forenznej zálohy, ktorá sa bežne
nevykonáva. Žalovaný bol teda od začiatku súdneho konania v nevýhodnom postavení, pokiaľ okresný
súd odôvodnil svoje rozhodnutie opierajúc sa práve o uvedené znalecké posudky. Podľa odvolateľa sa
súd prvej inštancie náležíte nevyporiadal so všetkými listinnými dôkazmi, s každým dôkazom jednotlivo
a ani v ich vzájomnej súvislosti. Jeho konštatovanie, že daný dôkaz, či skutočnosť nepovažuje za
relevantný a rozhodujúci nie je dostačujúce. V dôsledku tohto pochybenia súd prvej inštancie na základe
vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d) O. s. p.).
2.4. Odvolateľ namietol dostatočné právne nezdôvodnenie výšky žalovanej sumy žalobcom (zrejme má
byť uvedené okresným súdom, pozn. odvolacieho súdu), keď sa odvolal iba na potvrdenia predložené
žalobcom, ktoré sa zhodli na sume od 2.000,- do 5.000,- Eur. Pôvodný žalobca neozrejmil, z akého
dôvodu výzvami z roku 2011 od žalovaného žiadal 5.000,- Eur, a nie 2.000,- Eur. Nepreukázal tiež, čím
sa spoločnosti, ktoré predmetné potvrdenia vydávali, prevažne zaoberajú. Napadnuté rozhodnutie súdu
prvej inštancie je preto protirečivé, nepresvedčivé, nejasné a nezrozumiteľné, teda nepreskúmateľné s
odkazom na čl. 46 Ústavy SR, čo naplňuje znaky odňatia možnosti konať pred súdom podľa § 237 písm.
f) O. s. p.. S odkazom na rozhodnutia ÚS SR I.ÚS 108/07, I.ÚS 265/05, I.ÚS 33/2012, I.ÚS 114/08,
I.ÚS 146/08, III.ÚS 307/2012, III.ÚS 11/2011 namietol nesplnenie povinnosti dostatočne odôvodniť
svoje rozhodnutie súdom prvej inštancie, ktorý sa mal zaoberať všetkými relevantnými skutočnosťami
tvrdenými stranami sporu aj predloženými dôkazmi a zo všetkých vyvodiť skutkové aj právne závery v
súlade s platným poriadkom SR, odôvodniť ich úplne, jasne a bez akýchkoľvek pochybností.

3. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhla odvolaním napadnutý rozsudok potvrdiť ako v plnom
rozsahu súladný so zákonom. Uplatnila si nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Zopakovala,
že dielo pôvodného žalobcu žalovaný použil bez jeho súhlasu a bez zaplatenia autorskej odmeny.
Súd prvej inštancie vykonal veľmi rozsiahle a vyčerpávajúce dokazovanie a vykonal množstvo dôkazov
navrhnutých najmä žalovaným. Ide najmä o znalecký posudok T.. U..
3.1. V konaní pred súdom prvej inštancie pôvodný žalobca O.. P.. L. N., V.. uviedol, že sporný článok
napísal ako uznávaná vedecká autorita a odborník v danej oblasti bez akejkoľvek súvislosti so svojím
pôsobením na Univerzite Komenského, kde nebol v pracovnom pomere a v čase napísania článku
nepoberal žiadnu odmenu za činnosť pre univerzitu. Zopakovala aj tvrdenia o informatívnom charaktere
uvedenia slovného spojenia Prírodovedecká fakulta UK Bratislava za menom autora pre čitateľa článku
ohľadom osoby autora a jeho profesionálneho pôsobenia. Účelom takéhoto označenia nebolo dať
čitateľovi najavo, že autor tento článok napísal v rámci svojho pôsobenia na fakulte, ktoré v čase
napísania článku reálne neexistovalo, čo žalobca preukázal potvrdením dekana fakulty. Stanovisko
rektora UK je všeobecné, o skutočnom statuse pôvodného žalobcu nemal žiadne právne informácie a je
bezpredmetné. Ak by išlo o zamestnanecké dielo, muselo by byť vytvorené v rámci plnenia pracovných
úloh zamestnanca pre zamestnávateľa. Údaj o pôsobisku na vysokej škole (skutočnosť používaná
autormi s akademickými a pedagogickými titulmi pôsobiacimi na vysokých školách) je len statusovou
informáciou. Tvrdenia žalovaného o údajne protirečivom odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie
sú sami o sebe protirečivé, postrádajú logiku a koreláciu s textom odôvodnenia napadnutého rozsudku.
3.2. Predmetom posudzovania je konkrétna textová časť článku pôvodného autora O.. P.. L. N., V..
daná exaktnou slovnou formuláciou aj obsahom danej časti textu. Pojmovým znakom diela nie je, či
ide o vysokoodborné myšlienky a tvrdenia, ale jeho jedinečnosť ako výsledok tvorivej duševnej činnosti
konkrétneho autora. Pôvodný žalobca vlastnou tvorivou činnosťou vytvoril text s konkrétnou verbálnou
a obsahovou štruktúrou a konkrétnym doslovným znením, ktoré žalovaný prevzal a použil bez vedomia
pôvodného autora na prezentáciu svojho komerčného produktu zneužijúc dôveru, ktorú k nemu v tom
čase autor mal. Dielo nemusí obsahovať vysoko erudované informácie a v danom prípade to ani nemohlo
byť, pretože článok bol určený širšej verejnosti. V každom prípade však ide o dielo ako výsledok tvorivej
duševnej činnosti autora, prejavujúcej sa v spôsobe jeho vystavania (dve navzájom prepojené kategórie
informácií), formou prezentovania informácií a ich výberom. Ide o jedinečný výsledok tvorivej duševnej
činnosti autora, ktorý je vzhľadom na jeho skladbu a verbálnu stránku plne odlíšiteľný od prípadných

podobných výsledkov duševnej činnosti inej osoby. Odkázala na svoje vyjadrenie z 26. 04. 2013, v
ktorom už uviedla teoretické aspekty uvedenej otázky.
3.3. Skutočnosť, že sa úplne identický text objavil na dvoch miestach, a to v článku O.. L. N.,
V.. aj na etikete produktu žalovaného sa nedá vysvetliť inak, len, že jeden z nich skopíroval text
druhého a použil ho ako svoj vlastný. V súvislosti s autenticitou textu a tvrdeniami žalovaného o jeho
skoršom publikovaní článku na H. bolo vykonané znalecké skúmanie, podľa záverov ktorého na základe
dostupných informácií článok „A.T.“ nemohol byť na tejto doméne zverejnený dňa 25. 04. 2009, ale
podľa všetkých dostupných informácií v období 01. - 03. 06. 2011, teda dodatočne. Žalobkyňa zdôraznila
personálne prepojenie prevádzkovateľa stránky H. a žalovaného cez T.. C., ktorý mal byť údajným
autorom na internete publikovaného článku. Je zrejmé, že T.. C. ako konateľ žalovaného aj spoločnosti
Kabel Plus, s. r. o. - prevádzkovateľa stránky H. zabezpečil vloženie článku s údajným dátumom 25.
04. 2009, ktorý bol po znaleckom skúmaní zo stránky zmazaný. Takýto postup je možné zopakovať
hocikedy. Ak by žalobca vopred ohlásil žalovanému resp. prevádzkovateľovi stránky H. požiadavku na jej
sprístupnenie za účelom znaleckého skúmania, je naivné si myslieť, že by žalovaný nezmenil parametre
článku resp. nezmazal ho tak, aby úplne znalecké dokazovanie zmaril vzhľadom na neustále klamstvá
žalovaného, ktorý spočiatku vôbec žiaden nejaký totožný článok nespomínal, ale s touto verziou prišiel
neskôr. Námietky odvolateľa sú tvrdeniami technických laikov. Stotožnila sa so záverom T.. U., že
žalovaný mal možnosť v priebehu konania predložiť akékoľvek podklady pre vypracovanie posudku,
ktorého sa domáhal. Poukázala na to, že aj údajná e-mailová komunikácia z 20. 11. 2008 medzi T.. I. a
T.. C. bola predložená až po 5 rokoch súdneho sporu na poslednom pojednávaní bez dôkazu o odoslaní.
3.4. Uviedla, že v konaní pred súdom prvého stupňa bola riadne preukázaná výška obvyklej odmeny
autora potvrdeniami spoločnosti Danone, s. r. o. z 11. 02. 2013, NUTRICIA, s. r. o. zo 14. 01. 2013 aj
Seesame, s. r. o. z 18. 03. 2015, ktorá je reklamnou agentúrou pôsobiacou na slovenskom reklamnom
trhu. Zníženie požadovanej sumy z 5.000,- Eur na 2.000,- Eur je výlučnou vecou žalobcu. Urobil tak
z dôvodu právnej istoty. Nechcel riskovať prípadný neúspech v súdnom konaní a uplatnil si minimálnu
sumu obvyklej autorskej odmeny s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu.

4. Žalovaný v replike zopakoval svoje dovtedajšie prednesy. Zdôraznil, že žalobca nikdy nespochybnil, že
pod celým článkom bol označený nielen menom a priezviskom, ale aj označením Ústav bunkovej biológie
Prírodovedeckej fakulty UK Bratislava. Zopakoval svoje tvrdenia o pôsobení pôvodného žalobcu ako N.
O., o protirečivosti vyjadrení dekana Prírodovedeckej fakulty UK Bratislava a rektora tejto vysokej školy
aj odvolaciu argumentáciu o zamestnaneckom diele. Odmena za zamestnanecké dielo nemá význam,
nakoľko žalobca ako N. O. aktívne pracoval na UK, avšak bez nárokov voči UK podľa článku 4 ods.
3 Opatrenia jej rektora. Z verejne dostupného životopisu žalobcu na internete vyplýva, že sa od roku
2002 začal venovať probiotickým vlastnostiam tradičnej bryndze, nie žinčice, preto sa nemožno stotožniť
s argumentáciou súdu prvej inštancie, že žalobca sa uvedenej oblasti venoval celý profesijný život.
Sporná časť článku je súčasťou záverečnej časti celého článku a celá vec potom pôsobí tak, ako keby
žalovaný nemohol svojimi schopnosťami spornú časť článku napísať. Vo verejne dostupnom životopise
pôvodného žalobcu je uvedené, že v rokoch 1990 - 1992 introdukoval na Slovensko problematiku
probiotík, v tejto oblasti je držiteľom dvoch patentov a autorom prvého slovenského probiotického
preparátu N.. Zaviedol aj originálnu výrobu prvých G. E. s aktívnymi probiotickými baktériami s
obchodným názvom V.. N.. Odvolateľ zopakoval aj tvrdenia o tom, že sporná časť článku nie je autorským
dielom, pretože ide o informácie bežného a všeobecného charakteru, ktoré s odbornými vedomosťami
nemajú nič spoločné a uvedený článok nemá znak tvorivosti. Znalecký posudok č. 4/2012 znalca T.. P. Y.
bol získaný nepoctivým spôsobom. Domnienka žalobcu, že ak by žalovaného vopred na vykonanie tohto
dôkazu upozornil, bol by žalovaný údajne vykonal úkony pre to, aby tomu zabránil, je neopodstatnená.
T.. Y. aj T.. U. sa zhodli, že ak by bola vyhotovená forenzná záloha čím skôr, bolo by možné jednoznačne
zistiť zverejnenie predmetnej časti článku. Znovu poukázal na časové súvislosti medzi podaním žaloby a
vypracovaním znaleckých posudkov T.. Y. a T.. U. aj na to, že žalobca nenavrhol zabezpečenie dôkazu.
Znovu upozornil najmä na nemožnosť predloženia forenzne použiteľnej zálohy systému a v tej súvislosti
svoje od počiatku súdneho konania nevýhodné postavenie. Podľa odvolateľa z podkladov a vyjadrení
žalobcu nie je zrejmé, o akú sumu sa žalovaný bezdôvodne obohatil. Súd prvej inštancie ustálil, že ide
o 2.000,- Eur bez uvedenia dôvodu, neprihliadajúc na cenu za články predložené žalovaným, ktoré sú
verejne dostupné na internete.

5. Žalobkyňa sa k replike žalovaného nevyjadrila (§ 374 ods. 2 Civilného sporového poriadku).

6. Napadnuté rozhodnutie bolo vydané a odvolanie bolo podané za účinnosti procesného kódexu, ktorým
bol Občiansky súdny poriadok účinný do 30. 06. 2016. Od 01. 07. 2016 sú súdy povinné aplikovať Civilný
sporový poriadok (ďalej aj „CSP“) podľa jeho prechodného ustanovenia § 470 ods. 1, v zmysle ktorého
platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho
účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Zohľadňujúc vzájomnú súvzťažnosť
ustanovení § 470 ods. 1 CSP a § 470 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje, že nová právna úprava
vychádza z princípu okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem (§ 470 ods. 1 CSP), rešpektuje ale
procesný účinok odvolaní podaných do 30. júna 2016, ktorý zostal zachovaný aj po 30. júni 2016 (§ 470
ods. 2 CSP). Opačný záver by bol porušením právnej istoty a legitímnych očakávaní strán, lebo ten,
kto konal na základe dôvery v platný a účinný zákon, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný
(rovnako rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 36/1995).

7. Odvolací súd na základe odvolania podaného včas (§ 362 CSP) stranou sporu, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozsudku, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1),
preskúmal napadnutý rozsudok v medziach odvolania žalovaného (§ 380 ods. 1 CSP) vrátane závislého
výroku o trovách konania (§ 379 písm. a) CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a
contrario) dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné a rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2
CSP ako vecne správny potvrdil. Odvolací súd sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej
inštancie, ktorý v dostatočnom rozsahu a podrobne zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie veci a
svoje rozhodnutie, jasné, logické a presvedčivé, odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP. Na
zdôraznenie správnosti rozsudku okresného súdu a vzhľadom na potrebu vysporiadať sa s tvrdeniami
žalovaného v odvolaní odvolací súd dopĺňa ďalšie dôvody.

8. K námietkam žalovaného týkajúcim sa nedostatkov odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku
okresného súdu treba uviesť, že právo na istú kvalitu súdneho konania, ktorého súčasťou je aj
právo strany sporu na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva
na spravodlivý proces. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva aj z rozhodnutí Ústavného
súdu Slovenskej republiky vyplýva, že základné právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy aj právo podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v sebe zahŕňajú aj právo na riadne
odôvodnenie rozhodnutia (II. ÚS 383/2006). Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné
súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich
skutkové a právne závery nepopierajú zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces, nie sú svojvoľné,
neudržateľné a nie sú prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov. Ústavný súd Slovenskej republiky
vo svojej judikatúre opakovane zdôraznil, že nezávislosť rozhodovania všeobecných súdov sa má
uskutočňovať aj v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom rámci, ktorý predstavujú predovšetkým
princípy riadneho a spravodlivého procesu. Jedným z týchto princípov predstavujúcich súčasť práva na
spravodlivý proces a vylučujúcich ľubovôľu pri rozhodovaní je aj povinnosť súdu presvedčivo a správne
vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutia náležite odôvodniť (§ 220 CSP, I. ÚS 243/2007), pritom starostlivo
prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, vrátane toho, čo uviedli strany sporu. Z odôvodnenia
súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov
na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii
obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda na to, aby
premisy zvolené v rozhodnutí rovnako ako závery, ku ktorým na ich základe dospel, boli pre širšiu
právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a
presvedčivé. Všeobecný súd musí súčasne vychádzať z materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola
zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov - od 01. 07. 2016 strán sporu
(IV. ÚS 1/2002, II. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07, III. ÚS 332/09, I. ÚS 501/11). Z práva na spravodlivé súdne
konanie vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi strán (avšak)
s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05, II. ÚS 76/07, obdobne Kraska c/a Švajčiarsko
z 29. apríla 1993, Séria A, č. 254-B, str. 49, § 30). Inak povedané, judikatúra Európskeho súdu pre ľudské
práva nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola
daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci,
vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument ( Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra
1994, séria A, č. 303 - A , s. 12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - B,
Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).
8.1. Odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie spĺňa vyššie uvedené kritériá
pre odôvodňovanie rozhodnutí v zmysle § 220 ods. 2 CSP, preto ho nemožno považovať za

nepreskúmateľný, neodôvodnený, či zjavne arbitrárny (svojvoľný). Odôvodnenie rozsudku zodpovedá
základnej (formálnej) štruktúre odôvodnenia rozhodnutia. Súslednosti jednotlivých častí odôvodnení a
ich obsahové (materiálne) náplne zakladajú súhrnne ich zrozumiteľnosť aj ich všeobecnú interpretačnú
presvedčivosť. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami aj úvahami pri
hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. V hodnotení skutkových
zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, súd prvej inštancie ich náležitým
spôsobom v celom súhrne posúdil a náležite vyhodnotil. Argumentácia okresného súdu je koherentná a
jeho rozhodnutie konzistentné, zrozumiteľné a presvedčivé, premisy v ňom zvolené aj závery, ku ktorým
na ich základe súd dospel sú prijateľné pre právnickú aj laickú verejnosť. Žalovaný v odvolaní neuvádza
relevantné skutočnosti, ktoré by neboli zistené a vyhodnotené v konaní pred súdom prvej inštancie.

9. Odvolateľ namietal, že v konaní došlo k vade podľa § 221 ods. 1 písm. b) O. s. p. (od 01. 07. 2016 § 389
ods. 1 písm. a) CSP), teda ten, kto vystupoval v konaní ako účastník nemal spôsobilosť byť účastníkom
konania, pretože žalobca nemal aktívnu legitimáciu v spore.
9.1. Odvolací súd považuje za potrebné v prvom rade zdôrazniť, že aktívna legitimácia je inštitútom
odlišným od inštitútu spôsobilosti byť stranou sporu. Vecná legitimácia (či už aktívna alebo pasívna)
je oprávnenie strany sporu vyplývajúce z hmotného práva. Jej nositeľom je tá strana sporu, ktorá je
nositeľom hmotného práva, o ktoré v konaní ide. Ak sa týka žalobcu, hovoríme o aktívnej legitimácii.
Spôsobilosť byť účastníkom konania v zmysle § 19 O. s. p. mal ten, kto mal spôsobilosť mať práva
a povinnosti; inak len ten, komu ju priznával zákon. Pôvodný žalobca aj jeho právna nástupkyňa
nositeľmi spôsobilosti byť účastníkom konania boli. Nová procesná právna úprava pojem spôsobilosť byť
účastníkom konania vzhľadom na konštrukciu sporového procesu, ktorý je definovaný pojmom sporové
strany, neobstojí. Novou procesnou charakteristikou sporových strán je procesná subjektivita, ktorej
hmotnoprávnym korelátom je právna subjektivita.
9.2. K námietke nedostatku aktívnej vecnej legitimácie (pôvodného) žalobcu odvolací súd udáva, že
podľa definície autora v § 6 ods. 1 zákona č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich
s autorským právom v znení účinnom do 01. 11. 2013 (autorský zákon) môže byť autorom diel iba
fyzická osoba, teda osoba, ktorá dielo vytvorila vlastnou duševnou tvorivou činnosťou. Právnické
osoby môžu byť iba odvodeným subjektom v autorskom práve, lebo nie sú schopné vlastnej duševnej
činnosti vyžadovanej pri tvorbe diela. Môžu však vykonávať niektoré výhradné majetkové autorské
práva odvodené od pôvodných subjektov (ktorými sú autori, príp. spoluautori), uvedené v § 18
autorského zákona. Výhradné osobnostné práva, s výnimkou zamestnaneckých diel a spoločných diel
patria iba autorovi (§ 17 autorského zákona). Zamestnanecké dielo definuje § 5 ods. 22 autorského
zákona ako dielo, ktoré autor vytvoril na splnenie svojich povinností vyplývajúcich z pracovnoprávneho
vzťahu, služobného vzťahu alebo zo štátnozamestnaneckého vzťahu k zamestnávateľovi, alebo
z pracovnoprávneho vzťahu medzi družstvom a jeho členom. Rozhodujúcim kritériom odlíšenia
zamestnaneckého diela je, či vytvorením diela zamestnanec plnil svoje pracovné úlohy, ktoré mu
zadal zamestnávateľ. Medzi osobnostné práva autora patrí právo označiť svoje dielo menom aj právo
rozhodnúť o zverejnení diela. Odvolací súd považuje za potrebné v argumentácii súdu prvej inštancie
doplniť, že z potvrdenia rektora Univerzity Komenského v Bratislave vystaveného 05. 03. 2013 na
žiadosť právnej zástupkyne žalovaného vyplýva, že jeho vystaviteľ sa domnieval, že ide o žiadosť
o stanovisko k uvedeniu Ústavu bunkovej biológie Prírodovedeckej fakulty UK pri mene O.. N. v
odbornom článku. Rektor UK v Bratislave potvrdil, zhodne ako dekan Prírodovedeckej fakulty UK
v Bratislave v potvrdení zo 06. 12. 2012, že pôvodný žalobca je N. O. Univerzity Komenského v
Bratislave. Rektor UK potvrdil, že O.. N. do 31. 12. 2011 aktívne pôsobil v tomto ústave na čiastočný
úväzok, ako predpokladá aj interná legislatíva UK, keďže čestný titul N. O. oprávňuje jeho nositeľa
zúčastňovať sa na vedeckej práci, pedagogickej práci a iných činnostiach univerzity alebo fakulty.
Odvolateľ uviedol, že pod aktívnou vedeckou prácou je potrebné rozumieť aj publikačnú aktivitu v
recenzovaných vedeckých časopisoch. V ďalšej časti odvolania už uviedol, že sporná časť článku
bola uverejnená výlučne v dvojmesačníku nepredajného časopisu dodávaného do čakární niektorých
lekárskych ambulancií, príp. lekární. Odvolací súd poukazuje na to, že nielen z takéhoto spôsobu
distribúcie časopisu K. J. vyplýva, že nejde o recenzovaný vedecký časopis, teda odborný časopis,
príspevky v ktorom sú recenzované (zvyčajne dvomi) nezávislými odborníkmi. Oznámenie rektora UK
v Bratislave z 05. 03. 2013 vychádza z domnienky, že ide o žiadosť o stanovisko k uvedeniu Ústavu
bunkovej biológie Prírodovedeckej fakulty UK pri mene O.. N. v odbornom článku a nevyjadruje sa priamo
k otázke, či uvedený článok bol alebo nebol zamestnaneckým dielom. Dekan prírodovedeckej fakulty
UK v Bratislave dňa 06. 12. 2012 výslovne potvrdil, že článok „A. Q. J.“ uverejnený v časopise K. J.. X/
XXXX nebol O. N. napísaný v súvislosti s pôsobením na fakulte, ale ho napísal ako súkromná osoba.

Potvrdil tiež, že žalovaný nie je v pracovnom pomere na ustanovený pracovný čas, nepoberá od fakulty
mzdu ani iné finančné náležitosti. Z obidvoch týchto vyjadrení vyplýva, že právny predchodca žalobkyne
uvedený odborný článok nevytvoril na splnenie svojich povinností vyplývajúcich mu z pracovnoprávneho
vzťahu, služobného vzťahu alebo štátno zamestnaneckého vzťahu k zamestnávateľovi. Vo vzťahu k
uvedenému článku medzi právnym predchodcom žalobkyne a Univerzitou Komenského v Bratislave
nebol tzv. kvázi licenčný vzťah (súhlas s výkonom majetkových práv k zamestnaneckému dielu daný
ex lege). Protirečivým nie je tvrdenie súdu prvej inštancie, že uvedený článok bol napísaný osobou,
ktorá sa danej oblasti venovala na najvyššej úrovni celý svoj profesijný život. Tvrdenie, že sporný
článok súvisí s vedeckou činnosťou, a teda pracovnou náplňou žalobcu, odvolateľ ničím nepreukázal.
Protirečením nie je, ak osoba disponujúca vysoko erudovanými odbornými vedomosťami použije
svoje znalosti a skúsenosti na napísanie článku určeného na publikovanie v inom ako recenzovanom
vedeckom časopise, a nejde o plnenie jej povinností založených pracovnoprávnym pomerom. K
námietke odvolateľa, že žalobca si neuplatňoval nároky vyplývajúce z autorských práv ani v prípade
ostatných publikovaných prác odvolací súd len stručne poukazuje na to, že uplatňovanie ochrany podľa
autorského zákona je oprávnením, nie povinnosťou autora.

10. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou
aplikáciou práva na zistený skutkový stav. Dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
10.1. Odvolateľ vytýkal súdu prvej inštancie nesprávne právne posúdenie veci pri ustálení, či sporná
časť uvedeného článku je alebo nie je autorským dielom požívajúcim ochranu v zmysle § 7 autorského
zákona. Predmetom autorskoprávnej ochrany môže byť iba dielo, ktoré kumulatívne spĺňa tri základné
pojmové znaky (tzv. pozitívne vymedzenie diela). Prvý znak vyžaduje, aby dielo malo literárny, iný
umelecký alebo vedecký charakter. Vedecké dielo je špecifické svojím obsahom, formou, jazykovým
štýlom a použitými vedeckými metódami. Druhým znakom diela je jeho vyjadrenie v podobe vnímateľnej
ľudskými zmyslami a tretím vlastná tvorivá a duševná činnosť autora. Z obsahu článku „A. Q.T.“ vyplýva,
že je výsledkom jedinečnej a neopakovateľnej (tvorivej) duševnej činnosti autora - pôvodného žalobcu,
obsahuje konkrétne vyjadrenia jeho myšlienok. Súd prvej inštancie v zdôvodnení rozsudku vysvetlil, že
nejde len o zosumarizovanie voľne prístupných informácií. Odvolací súd v podrobnostiach poukazuje
na detailné zdôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie nachádzajúce sa na jeho stranách 38 až 40.
Odvolací súd len dopĺňa, že tá istá myšlienka sa môže zrodiť v hlave viacerých jednotlivcov, ale každý
z nich ju vyjadrí vo forme, ktorá bude reprezentovať tvorivú duševnú činnosť vlastnú iba jemu samému
(Lazíková, J., Autorský zákon. Komentár. Bratislava: IURA EDITION, 2013, 479 s., str. 53).
10.2. Pre zodpovedanie otázky, či časť sporného článku uvedená na etikete výrobku Žinčica spĺňa
podmienky pre poskytnutie autorskoprávnej ochrany bolo nevyhnutné posudzovať celý článok v jeho
vzájomných súvislostiach, nielen v ňom použité vedecké poznatky, ale aj výstavbu literárneho útvaru
a jazykové prostriedky, s ktorými narába zvážiac okolnosť, že ide o článok publikovaný v časopise
prístupnom laickej verejnosti.

11. Odvolateľ tiež tvrdil, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam v zmysle § 205 ods. 2 písm. d) O. s. p.. Pravidlá hodnotenia dôkazov upravoval
§ 132 O. s. p., od 01. 07. 2016 ich zakotvuje § 191 CSP. Zásada voľného hodnotenia dôkazov súdom
neznamená ľubovôľu jeho hodnotenia. Súd hodnotí každý jednotlivý dôkaz z hľadiska jeho dôležitosti,
zákonnosti a pravdivosti (hodnovernosť zdroja), a následne hodnotí všetky dôkazy vo vzájomnej
súvislosti. K nesprávnym skutkovým zisteniam môže súd dospieť nesprávnym vyhodnotením dôležitosti
alebo pravdivosti dôkazov alebo porušením pravidiel formálnej logiky.
11.1. Pri odvolacích námietkach týkajúcich sa pravdivostnej hodnoty zistení z listinného dôkazu -
znaleckého posudku č. 4/2012 znalca T.. P. Y. aj zo znaleckého posudku č. 1/2015 vyhotoveného
súdom ustanoveným znalcom T.. B. U. odvolací súd opäť poukazuje na zdôvodnenie okresného
súdu a dopĺňa, že znalecké dokazovanie bolo nariadené na základe procesného návrhu žalovaného
predneseného prostredníctvom jeho právnej zástupkyne na pojednávaní konanom dňa 12. 03. 2013,
zopakovanom na pojednávaní 23. 04. 2013. Rovnopis znaleckého posudku č. 1/2015 prevzala právna
zástupkyňa žalovaného 15. 01. 2015 spolu s výzvou na písomné vyjadrenie sa k nemu; žalovaný túto
možnosť nevyužil. V písomnom podaní označenom ako zhrnutie z 21. 04. 2016 (ktoré je obsahovo
takmer totožné s podaným odvolaním) sa žalovaný vyjadril k obsahu listinného dôkazu - znaleckému
posudku č. 4/2012 znalca T.. P. Y. a poukázal na záver znaleckého posudku č. 1/2015 T.. U.,

podľa ktorého nie je možné dospieť k jednoznačným preukazným záverom, neexistuje verifikovateľná
záloha z rôznych časových období, medzi termínom znaleckého skúmania a potenciálnym časovým
okamihom, kedy mohli byť zmeny vykonané, uplynula značná časová lehota. Žalovaný poukázal aj na
časové obdobie vypracovania či už listinného dôkazu vo forme znaleckého posudku alebo samotného
znaleckého posudku. Na pojednávaní dňa 21. 04. 2016 kládli súdnemu znalcovi T.. B. U. otázky
štatutárny zástupca žalovaného aj jeho právna zástupkyňa. Vzhľadom na závery znaleckého posudku
sa žalovaný jednoznačne nevyjadril k predloženiu forenznej zálohy, neuviedol, že takouto forenznou
zálohou nedisponuje, že táto nebola v minulosti zhotovená. Naopak uviedol, že do novembra 2011
nemal dôvod požiadať prevádzkovateľa webstránky o vyhotovenie forenznej zálohy, ktorá sa bežne
nevykonáva. Na doplnenie odvolací súd poukazuje na znaleckú výpoveď T.. B. U. na pojednávaní 21.
04. 2016, ktorý uviedol, že vytváranie forenznej zálohy nie je povinnosťou prevádzkovateľa systému.
Prevádzkovateľ systému by mal vytvárať štandardné zálohy, keď zhavaruje systém, aby sa vedeli
obnoviť údaje zo zálohy. Účelom forenznej zálohy je však jej vytvorenie pre účely vyšetrovania, teda
vytvorenie zálohy umožňujúcej zistenie, či nedošlo k manipulácii údajov počas celej doby. Forenzná
záloha sa vytvára, keď vznikne jej procesná potreba. Žalovaný nenavrhol nijaké doplnenie znaleckého
dokazovania. Z pohľadu odvolacieho súdu ani z pohľadu zásad spravodlivého súdneho konania (fair
trial) žalovaný nebol, ako tvrdil v odvolaní, pri znaleckom dokazovaní od počiatku súdneho konania
v tejto súvislosti v nevýhodnom postavení. Žalovaný vedel o (na jeho návrh) nariadenom znaleckom
dokazovaní, mal možnosť klásť znalcovi otázky, aj po oboznámení sa s obsahom písomného znaleckého
posudku, ktorého závery poznal. Súdny znalec vyhotovil znalecký posudok na základe dostupných
informácií umožňujúcich zodpovedanie položených otázok; ak by znalec dostatok takýchto podkladov
a informácií nemal, oznámil by to súdu, najmä, keď si bol vedomý trestnoprávnych následkov podania
nepravdivého znaleckého posudku. Odvolací súd zdôrazňuje, že aj znalecký posudok je potrebné
hodnotiť nielen jednotlivo, ale aj vo vzájomnej súvislosti s ostatnými vykonanými dôkazmi, čo okresný
súd vykonal a dospel k správnym skutkovým záverom.
11.2. Správne je aj vyhodnotenie listinného dôkazu - e-mailu z 20. 11. 2008 odosielaného medzi
štatutárnymi zástupcami žalovaného. Aj keď bol druhý konateľ žalovaného T.. I., ktorý tento dôkaz
predložil, vypočutý v závere súdneho konania, žalovaný mal možnosť (ako právnická osoba) predložiť
dôkazy podporujúce jeho tvrdenia aj skôr. Podstatným však je, že tento listinný dôkaz skutočne v
súvislosti s ostatnými dôkazmi nevyznieva hodnoverne.

12. Súd prvej inštancie dostatočne zdôvodnil aj výšku prisúdenej čiastky, vysvetlil, z ktorých dôkazov
a prečo vychádzal. Okrem iného správne poukázal aj na to, že nie je možné porovnávať výšku
odplaty pri použití autorského diela uznávaného odborníka v oblasti mikrobiológie s vykonaním diela
spočívajúceho v príprave textov vo formáte word v rozsahu 200 strán, alebo s prekladom textu do
cudzieho jazyka. Odvolací súd dopĺňa, že nemožno porovnávať ani výšku odplaty za použitie článku
špičkového odborníka v oblasti mikrobiológie a výživy na marketingové účely výrobku na jeho etikete
bez súhlasu autora s internetovou publikáciou článkov obdobného charakteru autorov, ktorých žalovaný
bližšie neoznačil. Odvolacia námietka, že žalobkyňa, resp. pôvodný žalobca nepreukázal, čím sa
spoločnosti, ktoré potvrdenia o výške obvyklej odplaty vydávali, prevažne zaoberajú vyznieva sčasti
protirečivo vo vzťahu k predošlému tvrdeniu žalovaného v konaní pred súdom prvej inštancie, že
spoločnosť Danone sa vyjadrovala v súvislosti s výrobou výrobku Q..

13. Rozhodnutie o trovách konania vydané súdom prvej inštancie (druhý výrok) ako závislý výrok
zodpovedá zákonnej konštrukcii § 151 ods. 3 O. s. p. účinného do 30. 06. 2016. Výrok odvolacieho
súdu o nároku na náhradu trov odvolacieho konania vychádza z § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 CSP. V
odvolacom konaní bola v plnom rozsahu úspešná žalobkyňa, preto jej vznikol nárok na náhradu trov
odvolacieho konania voči žalovanému. O výške náhrady rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP súd prvej
inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 11. 3. 2020. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.