Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. jún 2015

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 10C/130/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714207587
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Minková

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2015:6714207587.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudkyňou JUDr. Silviou Minkovou v právnej veci navrhovateľa

Sociálna poisťovňa, ul. 29.augusta č.8 a l0, 813 63 Bratislava 1, IČO: 30 807 484 proti odporcovi JUDr.
Viliam König , nar. 11.04.1954, bytom ul. Jarmočná č.37, 962 05 Hriňová, štátny občan SR o zaplatenie
2269,86 € , takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Súd odporcovi p r á v o na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 28.05.2014 bol na tunajší súd doručený návrh navrhovateľa zo dňa 27.05.2014, ktorým sa domáhal
toho, aby súd platobným rozkazom zaviazal odporcu zaplatiť mu sumu 2269,86 €.

Svoj návrh zdôvodnil tým, že Sociálna poisťovňa, pobočka Zvolen podala dňa 22.08.2000 návrh na
vykonanie exekúcie v sume 68.382 SK ( podľa konverzného kurzu 30,126 Sk/€ predstavuje sumu
2269,86 € ) voči povinnému Ivan Vladimír, nar. 06.06.1959, bytom Záhonok 2448/41, Zvolen. Dňa
l3.09.2000 uzatvorila zmluvu o vykonaní exekúcie vedenej pod č.EX 300/2000, v ktorej sa súdny
exekútorzaviazal,žeplatbupovinnéhopoukáževprospechúčtuoprávnenéhodo7dníodjejpoukázania
na účet súdneho exekútora. Vo veci neodvedenia vymožených súm je vedené voči odporcovi rozsiahle
trestné konanie vo veci zločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods.1 písm.a),

c) ods.2 písm.a) TZ v súvislosti s výkonom jeho exekučnej činnosti pod ČVS: ORP-63/OEK-ZV-2010.
Šetrením u Mgr. Milana Somíka, náhradníka súdneho exekútora JUDr. Königa bolo z evidencie spisu
EX 300/2000 zistené, že bolo zaplatené celkom 3114,54 €, avšak na účet pobočky nebola poukázaná
žiadna suma. Naďalej evidujú pohľadávku vo výške 2269,86 €. Zadržiavanie úhrad od povinného a
nečinnosť súdneho exekútora je v rozpore s § 46 Exekučného poriadku, pričom podľa ich názoru je
nesporné, že odporca po vymožení finančného nároku oprávneného nepostupoval v zmysle zákona č.
233/1995Z.z.aakosúdnyexekútorsasvojimkonanímdopustilbezdôvodnéhoobohatenia,keďfinančné

prostriedkyzískanéprávnymdôvodomplneniapovinnouosobouvrámciexekúcienevydaloprávnenému
navrhovateľovi.

Na návrh vydal súd dňa 13.06.2014 platobný rozkaz, sp.zn. 5Ro/101/2014-6, ktorý bol odporcovi
doručený dňa 15.8.2014, a proti ktorému odporca podal odpor zo dňa l6.8.2014, doručený tunajšiemu
súdu dňa l9.8.2014, keď v podanom odpore uviedol, že vznáša námietku premlčania voči uplatnenému
nároku.

Dňa 19.9.2014 bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie navrhovateľa zo dňa 18.09.2014 k podanému
odporu, v ktorom uviedli, že návrh na vydanie platobného rozkazu podali po zistení, že pri inventarizácií
exekučných konaní u náhradníka súdneho exekútora Mgr. Somíka došlo k bezdôvodnému obohateniusa. Inštitút bezdôvodného obohatenia vyjadruje zásadu občianskeho práva, že nikto sa nesmie
bezdôvodne obohatiť na úkor iného, a pokiaľ k tomu dôjde je povinný takto získaný prospech vrátiť,
resp. vydať. Na základe ich dotazu im pracovníčka exekútorského úradu dňa 28.3.2014 oznámila, že

došlo k vymoženiu pohľadávky vo výške 3114,54 € od povinného, ktoré však vo výške 2269,86 € JUDr.
Viliam König oprávnenému úmyselne nepoukázal. Odkázali zároveň na ustanovenie § 107 Občianskeho
zákonníka s tým, že podľa ich názoru vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam podaná námietka
premlčania je nedôvodná a žiadali návrhu vyhovieť.

Dňa 27.5.2015 bolo na tunajší súd doručené podanie odporcu zo dňa 25.05.2015, v ktorom uviedol,
že sa pojednávania nemôže zúčastniť pre svoj zlý zdravotný stav s tým, že súhlasil, aby súd rozhodol
vo veci samej aj bez jeho prítomnosti. Okrem toho uviedol, že trvá na podanej námietke premlčania,
keďže právo na náhradu škody navrhovateľa sa premlčalo v objektívnej premlčacej dobe podľa §
106 ods.2 OZ a potom neprichádza už do úvahy skúmanie podmienok subjektívnej premlčacej doby.
Taktiež dal do pozornosti uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo 199/2009 zo dňa l8.2.2010

a uznesenie NS SR sp.zn. Cdo 4/2011 zo dňa 8.8.2012, v ktorých je uvedené, že právne postavenie
exekútora je determinované tým, že vykonáva úlohy orgánu verejnej/štátnej moci a z tohto dôvodu sa
na neho vzťahujú iné kritéria než na právne postavenie iných subjektov, ktoré nevykonávajú verejnú
(štátnu) moc/súdnu moc. Exekútor v exekučnom konaní vykonáva úlohy štátneho orgánu, ktorému je
zverený výkon verejnej moci v rozsahu ustanovenom exekučným poriadkom subsidiárne Občianskym

súdnym poriadkom. Právny vzťah súdneho exekútora a účastníka konania sa nemôže považovať za
súkromnoprávny vzťah. Ustanovenie § 33 ods.1 Exekučného poriadku odkazuje na zákon č. 514/2003
Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Zároveň poukázal na znenie § 4
zákona č. 514/2003 Z.z., a ak teda nesprávnym postupom súdneho exekútora pri výkone exekučnej
činnosti došlo k nevyplateniu vymoženej pohľadávky, tak navrhovateľ sa mohol domáhať škody podľa

zákona č.514/2003 Z.z. proti štátu v mene ktorého koná MS SR. Z toho vyplýva, že exekútor zodpovedá
za škodu spôsobenú výkonom exekučnej činnosti ako štátny orgán, čo súčasne potvrdzuje, že štát
preberá na seba zodpovednosť nahradiť škodu, ktorá vznikla ako dôsledok výkonu exekučnej činnosti
súdnym exekútorom. Z týchto dôvodov žiadal, aby súd návrh zamietol.

Súd nariadil vo veci pojednávanie na deň l7.6.2015, na ktoré sa dostavil navrhovateľ prostredníctvom
poverenej zamestnankyne s tým, že navrhovateľ mal doručenie predvolania na pojednávanie vykázané
riadne a včas. Nedostavil sa odporca, ktorý mal tiež doručenie predvolania na pojednávanie vykázané
riadne a včas. Svoju neúčasť na tomto pojednávaní ospravedlnil podaním zo dňa 25.5.2015, doručeným
tunajšiemu súdu dňa 27.5.2015 s poukazom na jeho zlý zdravotný stav, keď zároveň vyjadril súhlas,

aby súd rozhodoval vo veci bez jeho prítomnosti. Súd postupoval v súlade s § 101 ods.2 O.s.p., vec
na tomto pojednávaní prejednal a rozhodol.

Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré doložili do spisu vo fotokópiách
účastníci a to : návrh na vykonanie exekúcie zo dňa 22.8.2000 z čl.2, zmluvu o vykonaní exekúcie zo dňa

l3.9.2000 z čl. 3, e-mailovú komunikáciu zo dňa 28.3.2014 z čl. 4, oboznámil sa s prednesom poverenej
zamestnankyne navrhovateľa, pričom zistil tento skutkový stav.
Z návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 22.8.2000 súd zistil, že Sociálna poisťovňa, pobočka Zvolen
tento návrh adresovala exekútorskému úradu Viliam König, súdny exekútor kde ako oprávnený je
uvedená Sociálna poisťovňa, so sídlom v Bratislave, ako povinný Ivan Vladimír, IČO: 10 929 801 s tým,

ževykonateľnýmaprávoplatnýmrozhodnutímSociálnejpoisťovne,pobočkaZvolenč.217-36-4105/99-5
zo dňa l7.5.1999 bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému poistné na nemocenské
poistenie a dôchodkové zabezpečenie v sume 68.382 Sk. Keďže povinný túto pohľadávku neuhradil
požiadali súdneho exekútora vykonať exekúciu spôsobom postačujúcim na uspokojenie pohľadávky
v tejto sume v zmysle zákona č. 233/1995 Z.z. Z poštovnej doručenky vyplýva, že ako odosielateľ je

uvedená Sociálna poisťovňa, pobočka Zvolen, ako adresát je uvedený exekútorský úrad Viliam König,
súdny exekútor, v predmete zásielky je uvedené 5030-1-6023/2000-10 Ivan Vladimír s tým, že súdny
exekútor Viliam König potvrdil prevzatie tejto písomnosti dňa 24.8.2000.
Zo zmluvy o vykonanie exekúcie EX 300/2009/981 zo dňa l3.9.2000 súd zistil, že bola uzavretá
medzi Sociálnou poisťovňou, so sídlom v Bratislave ako oprávneným a súdnym exekútorom Viliamom

Königom s tým, že na základe exekučného titulu rozhodnutie č.217-36-4105/99-5 zo dňa l7.5.1999
vydaného Sociálnou poisťovňou, pobočka Zvolen, ktorým sa ukladá povinnému Ivan Vladimír zaplatiť
pohľadávku 68.382 Sk v prospech Sociálnej poisťovne, so sídlom v Bratislave uzatvárajú túto zmluvu
o vykonaní exekúcie pričom súdny exekútor vykoná exekúciu niektorým zo spôsobov ustanovených v§ 63 Exekučného poriadku, keď oprávnený považuje službu za poskytnutú v deň doručenia poslednej
úhrady jeho pohľadávky s príslušenstvom a oprávnený vyjadril súhlas, aby splátky od povinného boli
poukazované na účet súdneho exekútora. Súdny exekútor sa zaviazal poukázať platbu povinného v

prospech účtu oprávneného do 7 dní od jej poukázania na svoj účet.
Z e-mailovej správy zo dňa 28.3.2014 súd zistil, že bola odosielaná Ivanou Germanovou z adresy
[email protected] Ivane Nemogovej, ako predmet je tu
uvedené Ko-EX 300/2000, v ktorom p.Germanová za Exekútorský úrad Mgr. Milana Somíka týmto
oznámila, že predmetnú exekúciu nemôžu ukončiť, pretože tam vychádza ešte nedoplatok s tým, že im

písala, že úhrady ku Königovi boli vo výške 5.539,80 €, avšak z týchto peňazí bolo 2.425,26 € z dražby
pre daňový úrad, čiže König má vymožené 3.114,54 € a vychádza im tam ešte nedoplatok.
Z prednesu poverenej zamestnankyne navrhovateľa na pojednávaní súd zistil, že sa pridržala podaného
žalobnéhonávrhuzodňa27.5.2014akoajichďalšíchvyjadrenívpredmetnejvecistým,žemajúzato,že
odporca ako súdny exekútor pri výkone predmetnej exekúcie prevzal do pokladne finančné prostriedky
v danej výške, avšak peniaze sa na exekučnom účte nenachádzali a teda podľa nich boli tieto použité na

jeho vlastnú potrebu a z tohto titulu podľa ich názoru na jeho strane došlo k bezdôvodnému obohateniu
pričom tieto skutočnosti majú zistené od náhradného exekútora, ktorým bol určený p. Mgr. Somík.

Podľa ustanovenia §2 ods.1 zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(ďalej len „Exekučný poriadok“) exekútor je štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie

núteného výkonu exekučných titulov ( ďalej len „ exekučná činnosť“).
Podľa § 5 ods.1 Exekučného poriadku v súvislosti s výkonom exekučnej činnosti má exekútor postavenie
verejného činiteľa.
Podľa § 5 ods.2 Exekučného poriadku vykonávanie exekučnej činnosti je výkonom verejnej moci.
Podľa § 33 ods.l Exekučného poriadku, ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekútor zodpovedá za

škodu tomu, komu ju spôsobil on alebo jeho zamestnanec v súvislosti s činnosťou podľa tohto zákona.
Podľa § 1 zákona č.514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci ( ďalej
len „ citovaný právny predpis“) tento zákon upravuje:
a)zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci
b)zodpovednosť obce a vyššieho územného celku ( ďalej len „ územná samospráva“) za škodu

spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy
c)predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu.
Podľa § 2 citovaného právneho predpisu na účely tohto zákona:
a) výkon verejnej moci je rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom
chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb,

b) orgán verejnej moci je:
1./ štátny orgán
2./orgán územnej samosprávy, verejnoprávna inštitúcia, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba
alebo právnická osoba, ktorým zákon zveril výkon verejnej moci.
Podľa § 3 ods.1 citovaného právneho predpisu štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto

zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem 3.časti tohto zákona, pri výkone
verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo

d ) nesprávnym úradným postupom.
Podľa § 9 ods.1 citovaného právneho predpisu štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej
moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej
moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom

chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje
postup alebo výsledok postupu Národnej rady SR pri výkone jej pôsobnosti podľa článku 86 písm.a) a
d) Ústavy SR a postup alebo výsledok postupu vlády SR pri výkone jej pôsobnosti podľa článku 119b
Ústavy SR.

Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov dospel súd k názoru, že
návrh navrhovateľa nie je dôvodný.Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že odporca ako súdny exekútor vykonával exekučné
konanie vo veci povinného Vladimíra Ivana ohľadne vymoženia pohľadávky vo výške 68.382 Sk. Z
e-mailovej správy pracovníčky Exekútorského úradu Mgr. Milana Somíka ustanovený zástupca JUDr.

Königa vyplýva, že v rámci predmetnej exekúcie mal odporca ako súdny exekútor vymoženú čiastku
3.114,54 €, avšak vychádza im tam ešte nedoplatok. Z toho navrhovateľ vyvodil, že odporca finančné
prostriedky v predmetnej výške prevzal do pokladne, avšak na exekučnom účte sa nenachádzali a teda
boli ním použité na jeho osobnú potrebu, hoci tieto mali byť poukázané oprávnenému t.j. navrhovateľovi,
nazákladečohosanavrhovateľdomáhalvtomtokonaníododporcuvydaniabezdôvodnéhoobohatenia.

Súd má zato, že medzi účastníkmi exekučného konania ide o verejnoprávny vzťah, ktorý zabezpečuje
funkciu štátu, keď súdny exekútor vystupuje voči účastníkom exekučného konania ako nositeľ
zvrchovanej verejnej moci. Postavenie súdneho exekútora je upravené priamo v Exekučnom poriadku v
§ 5 ods.1 ,v zmysle ktorého má exekútor v súvislosti s výkonom exekučnej činnosti postavenie verejného
činiteľa. Zároveň v zmysle odseku 2 tohto § je vykonávanie exekučnej činnosti výkonom verejnej moci.
Postavením súdneho exekútora ako orgánu verejnej moci sa vo svojej rozhodovacej činnosti zaoberal

aj Ústavný súd SR ( viď napr. nález ÚS SR sp.zn. PL.ÚS 49/03). Keďže exekútor v exekučnom konaní
vykonáva úlohy štátneho orgánu, ktoré sú mu zverené titulom výkonu verejnej (štátnej) moci v rozsahu
ustanovenom Exekučným poriadkom a subsidiárne Občianskym súdnym poriadkom, nemôže sa vzťah
medzi ním a oprávneným považovať za súkromnoprávny vzťah. Z tohto dôvodu nie je možné domáhať
sa voči nemu uplatneného nároku z titulu vydania bezdôvodného obohatenia, ale na súdneho exekútora

pri výkone exekučnej činnosti sa vzťahuje právny režim náhrady škody s poukazom na ustanovenie §
33 ods.1 Exekučného poriadku, odkazujúce na ustanovenie zákona č.514/2003 Z.z.
Aktuálna právna úprava v § 9 zákona č. 514/2003 Z.z. uvádza demonštratívny výpočet prípadov, ktoré
sa považujú za nesprávny úradný postup. Konkrétne ide o porušenie povinností urobiť úkon alebo
vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, o nečinnosť, o zbytočné prieťahy v konaní, alebo

o iný nezákonný zásah do práv a do právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb.
Zároveň je potrebné zdôrazniť, že podmienkou na aplikáciu § 9 zákona č. 514/2003 Z.z. je to, aby štát
( prostredníctvom svojich orgánov alebo iných orgánov verejnej moci) vystupoval ako nositeľ verejnej
moci pri jej uplatňovaní. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že i v prípade tejto zodpovednosti sa vyžaduje
existencia aj ďalších všeobecných predpokladov škody, a to vznik škody a príčinná súvislosť ( kauzálny

nexus) medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Za nesprávny úradný postup možno
vo všeobecnosti považovať porušovanie pravidiel, ktoré sú predpísané právnymi normami pre činnosť
príslušnýchorgánovverejnejmoci,ktoréjevrozporesozákonom,resp.sjehokonkrétnymustanovením.
Nesprávnym úradným postupom je každý postup orgánu verejnej moci, ktorý pri výkone verejnej moci
postupuje v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi alebo v rozpore so zásadami výkonu

verejnej moci a základnými právnymi princípmi. Navrhovateľ sa domáhal v súdenej veci zaplatenia
dlžnej sumy z titulu bezdôvodného obohatenia, ku ktorému malo dôjsť pri vykonávaní exekučnej činnosti
odporcu, ktorá je v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení výkonom verejnej moci a toto
mal spôsobiť exekútor, ktorý je zároveň v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení orgánom
verejnej moci, keďže mu ako fyzickej osobe zákon zveril výkon verejnej moci, v dôsledku čoho za škodu

spôsobenúorgánomverejnejmociprivýkoneverejnejmocizodpovedáštátvzmyslezákonač.514/2003
Z.z. Na základe vyššie uvedených skutočností dospel súd k názoru, že odporca nie je nositeľom
hmotnoprávnych povinností, o ktoré v konaní ide, t.j. ohľadne zodpovednosti za škodu (navrhovateľom
uplatňované ako bezdôvodné obohatenie), ktorá mala navrhovateľovi vzniknúť v dôsledku porušenia
jeho zákonnej povinnosti poukázať v prospech navrhovateľa ako oprávneného vymoženú sumu v rámci

exekúcie, čo možno jednoznačne definovať ako nesprávny úradný postup. Keďže odporca, tak ako bol
označený navrhovateľom za účastníka konania, nie je nositeľom hmotnoprávnych povinností, o ktoré v
konaní ide, súd žalobný návrh zamietol pre nedostatok vecnej pasívnej legitimácie na strane odporcu,
pretože tento nie je priamo zodpovedný za škodu, ktorá v súvislosti s výkonom verejnej moci vznikla. Súd
trvá na tom, že vzhľadom na špecifické postavenie súdneho exekútora pri vykonávaní exekučnej činnosti

je logické a pre ochranu účastníkov exekučného konania, bez ohľadu nato, či sa jedná o povinného
alebo oprávneného, aj nevyhnutné, aby štát prebral na seba zodpovednosť nahradiť škodu, ktorá vznikla
ako dôsledok výkonu exekučnej činnosti súdnym exekútorom a následne štát potom požadoval formou
regresnej náhrady túto od príslušného štátneho orgánu, resp. od územnej alebo záujmovej samosprávy,
verejnoprávnejinštitúcie,čiodprávnickejalebofyzickejosoby,ktorévydalinezákonnérozhodnutie,resp.

sa podieľali na nesprávnom úradnom postupe.
Pokiaľ ide o ďalšiu obranu odporcu spočívajúcu najmä vo vznesenej námietke premlčania, touto sa súd
nezaoberal, v súlade so zásadou hospodárnosti konania, keďže návrh navrhovateľa zamietol z dôvodu
nedostatku pasívnej vecnej legitimácie odporcu v konaní.Otrováchkonaniarozhodolsúdvzmysle§l42ods.1Občianskehosúdnehoporiadku(ďalejlen„O.s.p.“),
podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na

účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal, v spojení s
ustanovením § 151 ods.1 veta prvá O.s.p., podľa ktorého o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje
súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol, čo znamená, že odporca bol pri bránení svojho práva
v konaní úspešný a mal by v zásade právo na náhradu trov konania. Nakoľko si však žiadne trovy

konania neuplatnil, súd o trovách konania rozhodol tak, že odporcovi nepriznal právo na ich náhradu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach ( § 204 ods.1 prvá
veta O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom

rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis
s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j.
1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania

3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu

rozhodoval senát
8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali

10. bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O.s.p.)