Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 7. december 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 18Co/72/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8713206010
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8713206010.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu Z. F., a.s., so sídlom J. XX, D., X. XX XXX XXX, právne
zastúpený HMG & PARTNERS, s.r.o., Štefanovičová 12, Bratislava, proti žalovaným 1/ K. H., nar.
XX.XX.XXXX, bytom K. XXXX/XX, N., zastúpený Mgr. Marekom Tauberom, advokátom Hviezdoslavova
11, Spišská Nová Ves 2/ U. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXXX/X, Poprad, za účasti vedľajšieho
účastníka na strane žalovaných OZ právna pomoc spotrebiteľom, so sídlom Sofijská 13, Košice, IČO

42 247 268, právna zastúpený JUDr. Ladislavom Miklušom, advokátom, Stará Baštová 2, Košice, o
zaplatenie 3.413,81 eur s prísl., o odvolaní žalobcu a žalovaného v 1/ rade proti rozsudku okresného
súdu v Poprade, č.k. 17C 206/2013-178 zo dňa 12.11.2014 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok okrem výroku o zastavení konania v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zastavil konanie nad rámec sumy 1.500,08 eur spolu s 9,8
%p.a.zistiny1.394,10eurod11.10.2012dozaplatenia,súrokomzomeškania9%p.a.zistiny1.394,10
eur od 11.10.2012 do zaplatenia. zaviazal žalovaných v 1/ a 2/ rade zaplatiť spoločne a nerozdielne
žalobcovi sumu 881,4 eur s 9,8 % p.a. úrokom od 11.10.2012 do zaplatenia s 9 % p.a. úrokom z
omeškania od 11.10.2012 do zaplatenia všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej
časti žalobu zamietol. Žalobcu zaviazal nahradiť žalovanému v 1/ rade trovy konania vo výške 348,64

eur k rukám právneho zástupcu žalovaného v 1/ rade Mgr. K. T., advokáta so sídlom H. XX, I. R.
C. do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovanej v 2/ rade náhradu trov konania nepriznal. Žalobcu
zaviazal nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaných trovy konania vo výške 133,6 eur na
účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Svoje rozhodnutie odôvodnil, že po čiastočnom späťvzatí žaloby bola dôvodná vo výške 881,4 eur

s prísl.. Je nesporné, že bola uzavretá medzi účastníkmi konania úverová zmluva, ktorej právny
predchodca žalobcu poskytol žalovanému v 1/ rade úver vo výške 100.000,- Sk. Úver bol vyplatený
žalovanému v 1/ rade, žalovaná v 2/ rade zmluvu nepodpísala. Prostriedky patria však do BSM, keďže
boli v zmysle § 145 ods. 2 OZ vyplatené počas trvania manželstva žalovaného v 1/ a 2/ rade. Nepriznal
však súd prvého stupňa žalobu na zaplatenie 30 splátok po 46,47 eur, ale len 30 splátok po 29,38 eur,
ktorá suma predstavuje čistú istinu jednotlivých splátok. V úverovej zmluve bola síce uvedená výška

RPMN 11,68 eur na námietku vedľajšieho účastníka na strane žalovaných však súd vypočítal, že toto
RPMN nebolo uvedené správne, a to z toho dôvodu, že RPMN podľa vzorca zverejneného na webovej
stránke Ministerstva financií SR pri výpočte úveru 2 % z výšky úveru splatných pri podpise a poplatky
za správu bolo RPMN vyčíslené na 12,65 % a keďže bola uvedená RPMN len vo výške 11,68 % súd
prvého stupňa dospel k záveru, že išlo o spotrebiteľský úver bez poplatku a bez úroku. Výrok o trovách
konania odôvodnil ustanovením § 142 ods. 2 O.s.p..Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Tento uviedol, že pokiaľ
súd nepriznal úrok z úveru pre dôvod nesprávneho RPMN, dospel k nesprávnemu právnemu záveru a
preto podáva odvolanie vo výroku, v ktorom bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá s poukazom na

výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov pri spotrebiteľských úveroch s tvrdením, že 11,68 % bolo
správnevypočítanákudňupodpisuzmluvytedak20.5.2003.Zákonč.258/2001Z.z.boljedinouprávnou
a záväznou úpravou v tom čase. Ak dospel súd prvého stupňa k hodnote 12,65 % bol ten dôvod, že
postupovalpodľaaktuálnehovzorcavsúčasnomobdobí.KtomutopripojilajznaleckýposudokIng.S.Q.,
ktorý bol použitý v súdom konaní Okresného súdu A. J. pod sp. zn. 5C 7/2012. Preto neobstoja tvrdenia

súdu prvého stupňa o nesprávnosti RPMN. Rovnako namietal aj priznanie náhrady trov žalovaného v
1/ rade a vedľajšieho účastníka. Preto navrhol zrušiť rozhodnutie súdu prvého stupňa a vec vrátiť na
ďalšie konanie, resp. zmeniť rozhodnutie a v prípade, že odvolací súd potvrdí rozhodnutie súdu prvého
stupňa žiadal pripustiť dovolaciu otázku.

Proti rozsudku v rozsahu k výroku, ktorým bolo žalobe z časti vyhovené podal odvolanie žalovaný v

1/ rade. Uviedol, že v konaní žalobca, resp. právny predchodca žalobcu nepredložili súdu kompletnú
zložku v súvislosti s úverovou zmluvou. Podľa ich tvrdenia, ktoré im bolo síce zrejme, že mimoriadna
splatnosťúverunebolavyhlásená,avšakžalovanýv1/radepoukazujenatúmožnosť,žesúdunemusela
byť predložená kompletná zložka k predmetnej zmluve. Je presvedčený o tom z pripojených listinných
dôkazov, ktoré má doteraz k dispozícii, že predsa len bola vyhlásená mimoriadna splatnosť zostatku

celého úveru. Odvodzuje z toho, že posledná zaplatená splátka na predmetný úver zo strany žalovaných
bola uskutočnená 18.10.2007. Je veľmi pravdepodobné, že právny predchodca žalobcu využil Čl.
7.6. Všeobecných obchodných podmienok a vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Z toho dôvodu sa
domnieva žalovaný v 1/ rade, že predmetný návrh je v celom rozsahu premlčaný a namietal toto
premlčanie už aj v priebehu konania. Preto žiadal, aby bol rozsudok súdu prvého stupňa zrušený a

vrátená vec na ďalšie konanie.

K odvolaniu žalovaného v 1/ rade sa vyjadril žalobca. V tomto poukázal na to, že tvrdenia žalovaného v
1/ rade o mimoriadnej splatnosti a premlčania celého nároku považuje za účelové, v snahe namietnuť
premlčanie s poukazom na to, že bol na pojednávaní dňa 12.11.2014 poučený v zmysle § 120 ods. 4

O.s.p.avyzvanýsúdomprvéhostupňa,abypodľa§118ods.2O.s.p.vyjadrilsaktomu,ktoréskutočnosti
považuje za preukázané a ktoré za sporné. Sporný bol vtedy zo strany žalovaného v 1/ rade len údaj o
RPMN, iné sporné okolnosti nenamietal a iné dôkazy nenavrhoval. Preto navrhol žalobca, aby výrok o
časti, v ktorej bolo vyhovené žalobe bol ako vecne správne potvrdený.

Odvolací súd prejednal rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených
v § 212 ods. 1, 2 O.s.p. a to bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a zistil, že nie sú
podmienky na potvrdenie ani na zmenu súdneho rozhodnutia, keďže súd prvého stupňa rozhodol na
základe nedostatočne zisteného skutkového stavu a vec následne nesprávne právne posúdil.

Jepotrebnévdanomštádiukonaniakonštatovať,žeskutočnosť,žebolauzavretáúverovázmluvamedzi
právnym predchodcom žalobcu a žalovaným v 1/ rade je nesporná, rovnako ako to, že zmluva bola
uzavretá v čase, kedy žalovaný v 1/ a 2/ rade boli manželmi. Z obsahu spisu je zrejme, že úverová
zmluva bola podpísaná 20.5.2003 na sumu pôvodných 100.000,- Sk s tým, že konečná splatnosť úveru
mala byť 10.10.2012. Z histórie splátok vyplýva, že posledná splátka úveru bola zo strany žalovaných

zaslaná dňa 18.10.2007. Z obsahu spisu tiež vyplýva, že žalobca nadobudol túto pohľadávku na základe
zmluvy o postúpení pohľadávok z 21.12.2010. Predmetom žaloby bola istina vo výške 3.350,35 eur a
úrokov z omeškania 63,46 eur, t.j. spolu 2.413,81 eur. V priebehu konania žalobca zobral žalobu späť
vo vzťahu k sume 1.500,08 eur s prísl..

Podľa § 92 ods. 2 zák. č. 483/2001 o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky
zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo
len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo
pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť
písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou ( ďalej len „postupník“), aj bez

súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred
postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v
celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením
čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiaholjeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať
postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka;
banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných

záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok
a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

Bankové úvery podliehajú predpisom o bankách, ktoré stanovujú postup pri omeškaní klienta banky
s plnením. Vyššie citované ustanovenie umožňuje postúpenie pohľadávky len v prípade splátok po

lehote splatnosti. Spravovanie úverovej zmluvy, ktorá je platná a neskončená podľa predpisov platných
v Slovenskej republike je v kompetencii bánk a nie je možné akceptovať postúpenie tzv. „živého úveru“.

Vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti odvolací súd zrušuje rozhodnutie súdu prvého stupňa okrem
výroku o zastavení konania podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. a vec vrátil na ďalšie konanie.

Úlohou súdu prvého stupňa bude jednoznačne vyžiadať opakovane stanovisko Slovenskej sporiteľne,
a.s. Bratislava - právneho predchodcu žalobcu týkajúce sa toho, či v danom zmluvnou vzťahu došlo k
mimoriadnemu zosplatneniu celej úverovej zmluvy, ak áno ku ktorému obdobiu. V prípade, že právny
predchodca žalobcu nepredloží takýto listinný dôkaz, súd prvého stupňa bude vychádzať z toho, že
zmluva o úvere bola platná až do jej skončenia, teda do 10.10.2012. Potom súd prvého stupňa bude

vychádzať z toho, že posledná splátka úveru bola vykonaná zo strany žalovaných v mesiaci október
2007, zmluva o postúpení pohľadávky bola realizovaná 21.12.2010. Právne významná je tá okolnosť,
ktoré jednotlivé splátky úveru boli už po lehote splatnosti k postúpeniu pohľadávky na žalobcu a tým
mohol postupca tieto nadobudnúť od postupníka a ktoré splátky predstavovali tzv. živý úver, t.z, že s
týmito nárokmi mohla disponovať len banková inštitúcia v zmysle vyššie uvedeného zákona o bankách

a nie postupca. U jednotlivých splátok, ktoré ešte neboli po lehote splatnosti a právny predchodca ich
napriek tomu postúpil na žalobcu, u žalobcu chýba aktívna legitimácia v spore. So živým úverom mohla
disponovať jedine banková inštitúcia. Tento nárok by bolo potrebné zamietnuť zo strany žalobcu práve
pre nedostatok aktívnej legitimácie v spore. V prípade, že súd zistí, že predsa len došlo k mimoriadnemu
zosplatneniu celého úveru, potom bude sa zaoberať aj so vznesenou námietku premlčania zo strany

žalovaného v 1/ rade.

Súd prvého stupňa ďalej tiež bude rozhodovať o trovách odvolacieho konania podľa § 224 ods. 3 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.