Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. september 2010

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/178/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7209208746
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hrabovecká

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2010:7209208746.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.MariannyHraboveckejačleniek

senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Diany Solčányovej vo veci starostlivosti súdu o maloletého
A. B. nar. X.X.XXXX. zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych veci a rodiny v
Košiciach, pracovisko Košice II, dieťaťa rodičov: JUDr. L. B. nar. XX.X.XXXX. bývajúcej na ul. T. H.
XX. zastúpenej advokátkou JUDr. A. L. so sídlom advokátskej kancelárie v K. na P. ul. 4 a M. O. nar.
XX.XX.XXXX. bývajúceho v K. na M. ul. č. XX. v konaní o zvýšenie a zníženie výživného a úprave
styku otca s maloletým, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 13.4.2010 č.k. 27P
125/2009-79 takto

r o z h o d o l :

Mení rozsudok vo výroku o výživnom tak, že zvyšuje výživné určené rozsudkom Okresného súdu Košice
II z 2.5.2009 č.k. 26P 25/2005-51 od otca pre maloletého A. z 2.000,-Sk (66,39 Eur) na 85 Eur mesačne
od 1.5.2009 do budúcna, ktoré je povinný prispievať vždy do 15. dňa v mesiaci vopred matke maloletého.

Dlžné výživné 223,32 Eur za obdobie od 1.5.2009 do 30.4.2010 povoľuje otcovi splácať v mesačných
splátkach po 20 Eur od právoplatnosti tohto rozsudku spolu s bežným výživným až do zaplatenia pod
následkom straty výhody splátok.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom z 13.4.2010 č.k. 27P 125/2009-79 zvýšil výživné od otca pre maloletého

A. z 2.000,-Sk (66,39 Eur) na 100 Eur mesačne od 1.5.2009 do budúcna a zaviazal ho prispievať vždy
do 15. dňa v mesiaci vopred matke maloletého. Dlžné výživné 403,32 Eur za obdobie od 1.5.2009 do
30.4.2010 zaviazal otca zaplatiť do troch dní od právoplatnosti rozsudku matke maloletého. Zamietol
návrhmatkynazvýšenievýživnéhopremaloletéhoA.od1.1.2009do30.4.2009anávrhotcanazníženie
výživného od 24.6.2009 do budúcna. Upravil styk otca s maloletým A. každú prvú sobotu v mesiaci od
16.00 hod. do 17.00 hod. s tým, že otec je oprávnený a povinný maloletého prevziať a vrátiť matke pred
jej bydliskom.

O vyživovacej povinnosti otca voči maloletému A. rozhodol na základe zistenia, že predchádzajúca
úprava o výživnom bola rozsudkom Okresného súdu Košice II z 2.5.2006 č.k. 26P 255/05-51, ktorým
bolo zvýšené výživné z 1.000,-Sk na 2.000,-Sk (66,39 Eur) od 1.5.2005 do budúcna. V čase tejto úpravy
výživného matka pracovala ako súdna exekútorka a v daňovom priznaní vykazovala stratu, kým otec
poberal výsluhový dôchodok vo výške v čase rozhodovania 11.574,-Sk. Maloletý A. navštevoval 3.
ročník základnej školy a rodičia okrem tohto dieťaťa nemali inú vyživovaciu povinnosť. Rovnako zistil,

že matka s maloletým býva v trojizbovom byte, ktorý má vo výlučnom vlastníctve a jej náklady spojené
s bývaním sú 5.500,-Sk. Naďalej vykonáva činnosť súdnej exekútorky a jej čistý mesačný príjem je
488,36 Eur. Maloletý A. v čase rozhodovania súdu prvého stupňa navštevoval 7. ročník základnej školy
a tiež súkromnú výuku anglického jazyka. Rovnako zistil, že otec býva v trojizbovom byte, ktorý má vpodielovomspoluvlastníctvesbývaloumanželkou,resp.matkoudvochplnoletýchdetíanákladybývania
170 Eur platí na polovicu so svojou priateľkou, ktorá pracuje ako laborantka v lekárni s príjmom 14.000,-
Sk. V priebehu ďalšieho konania na súde prvého stupňa poprel spolužitie s priateľkou, ktorá sa od neho

odsťahovala 18.1.2010. Zo správy Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia v Bratislave z 26.6.2009
zistil, že otec je poberateľom invalidného výsluhového dôchodku od 1.11.1986 v súčasnosti vo výške
545,68 Eur. Z oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach zistil, že otec má mieru
funkčnej poruchy 100 %, je považovaný za občana s ťažkým zdravotným postihnutím bez časového
obmedzenia a poberá príspevok na kompenzáciu výdavkov na motorové vozidlo, oblečenie a hygienu

spolu 46,50 Eur mesačne. Zo svojho príjmu spláca úver priznaný pred troma rokmi po 750,-Sk mesačne,
ktorý si zobral za účelom úpravy bytu, najmä na vybudovanie ďalšej tzv. hygienickej kúpeľne práve so
zreteľom na charakter postihnutia (močový mechúr a konečník). Na náklady súvisiace s vybudovaním
kúpeľne a kúpu auta mu prispel úrad práce 280.000,-Sk a zvyšnú časť doložil z úveru. Zistený skutkový
stav posúdil a rozhodol podľa § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že
od posledného rozhodnutia súdu o výživnom došlo k zmene pomerov, pretože maloletý A. navštevuje

už 7. ročník základnej školy a zvýšil sa aj príjem otca zvýšením výsluhového dôchodku. Vychádzajúc z
týchto skutkových zistení zvýšil výživné otca pre maloletého A. od podania návrhu matky, t.j. od 1.5.2009
na 100 Eur mesačne a dlžné výživné 403,32 Eur, ktoré vzniklo zvýšením výživného (100 Eur - 66,39
Eur x 12) zaviazal otca zaplatiť do troch dní od právoplatnosti rozsudku matke maloletého. S poukazom
na to, že matka nepreukázala dôvody hodné osobitného zreteľa pre priznanie výživného späť, počiatok

zvýšenej vyživovacej povinnosti otca voči maloletému A. určil dňom podania návrhu matky 1.5.2009.

Proti tomuto rozsudku, proti výroku o zvýšení výživného a výroku o dlžnom výživnom podal v zákonnej
lehote odvolanie otec s návrhom, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej
časti a návrh matky na zvýšenie výživného zamietol a v prípade zvýšenia výživného žiadal, aby odvolací

súd mu povolil dlžné výživné splácať v mesačných splátkach maximálne 15 Eur. Zdôraznil, že zo
svojho pevne stanoveného dôchodku 545,67 Eur platí náklady bývania 170 Eur, na lieky a zdravotnú
starostlivosť vynakladá cca 35 Eur, za káblovú televíziu 16,56 Eur, internet 16,27 Eur, výdavky na
pohonné hmoty 100 Eur, telefón 25 Eur, spláca pôžičku po 253 Eur mesačne a preto, pri výživnom 100
Eur mesačne pre maloletého A., je rozdiel medzi jeho príjmom a výdavkami 123,67 Eur. Konštatoval, že

v odôvodnení rozsudku súdu prvého stupňa sa zjavne stala opisovacia chyba, pretože pôžičku nespláca
po 750,-Sk ale 253 Eur mesačne, ktorú si bol nútený zobrať, pretože spoločenstvo bytov zatepľoval
bytový dom, v ktorom býva, a za výmenu okien zaplatil 80.000,-Sk. Pre zhoršenie zdravotného stavu
musel vybudovať ďalšiu tzv. hygienickú kúpeľňu prispôsobenú jeho zdravotným problémom a rovnako
doložiť na kúpu auta 200.000,-Sk, bez ktorého nemôže existovať pri svojom zdravotnom stave. Poukázal

na svoje ročné výdavky; poistenie bytu 20 Eur, daň z nehnuteľnosti (byt) 18 Eur, poplatok za odpad 30
Eur, údržbu auta 200 Eur, zákonnú poistka na motorové vozidlo 200 Eur a výmenu oleja a filtrov 150
Eur. Zdôraznil, že pokiaľ by mu neposielal finančné prostriedky syn M., ktorý je dočasne v Austrálii, tak
by zrejme prišiel aj o byt, ktorý je založený bankou a nakoľko synovi v máji tohto roku končí vízum a vráti
sa domov, už ho nebude môcť podporovať a nerád by skončil na ulici.

Matka a kolízny opatrovník maloletého sa k odvolaniu otca nevyjadrili.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. preskúmal rozsudok súdu prvého
stupňa v napadnutej časti aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p. v

spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie otca je čiastočne opodstatnené.

Výrok rozsudku o zamietnutí návrhu otca na zníženie výživného a úprave styku s maloletým A. neboli
odvolaním napadnuté, nadobudli právoplatnosť, preto neboli predmetom preskúmavania odvolacieho
súdu (§ 206 ods. 2 O.s.p.).

Podľa § 78 ods. 1 vety prvej Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť,
ak sa zmenia pomery.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť,ktorátrvádočasu,kýmdetiniesúschopnésamésaživiť.Podľaods.2citovanéhozákonného
ustanovenia obaja rodičia prispievajú na výživu detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa ods. 4 citovaného zákonného
ustanovenia, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej mieresa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľaods.5citovanéhozákonnéhoustanovenia,výživnémáprednosťpredinýmivýdavkamirodičov.Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného

rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona o rodine vyplýva, že pri rozhodovaní
o zmene výživného treba porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného v čase skoršieho
rozhodovania s pomermi existujúcimi v čase nového rozhodnutia. Predpokladom zmeny právoplatného

rozhodnutia o výživnom je iba výrazná zmena tých okolností, ktoré boli podkladom predchádzajúceho
rozhodnutia o výživnom. Pri rozhodovaní o rozsahu výživného treba vychádzať z toho, aká peňažná
suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa. Miera týchto potrieb je však odstupňovaná
a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti
rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú

možnosti rodičov. Okrem odôvodnených potrieb oprávnenej osoby sú rozhodujúce predovšetkým
reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nie len ich subjektívnymi
vlastnosťami, zdravotným stavom, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä pracovnými
príležitosťami primeranými vlastnostiam rodičov.

Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa
správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine, správne rozhodol o počiatku zvýšenej vyživovacej
povinnosti otca od 1.5.2009, ale nesprávne určil rozsah výživného. Odvolací súd vychádzajúc zo
skutkovéhostavuzistenéhosúdomprvéhostupňadospelkodlišnémuprávnemuzáveru,akosúdprvého
stupňa, preto podľa § 220 O.s.p. zmenil rozsudok v napadnutej časti a zvýšil výživné pre maloletého

A. na 85 Eur mesačne od 1.5.2009 do budúcna. Odvolací súd posúdením všetkých relevantných
skutočností vo vzťahu k predmetu odvolacieho konania dospel k presvedčeniu, že takto určené výživné
je, vzhľadom na vyššie citované zákonné ustanovenia a z nich vyplývajúce zásady, primerané reálnym
zárobkovým schopnostiam a možnostiam otca, ktorý nemá inú vyživovaciu povinnosť a zohľadňuje aj
odôvodnené potreby maloletého A. preukázané v rozhodnom období. Odvolací súd pri rozhodovaní

zohľadnil mimoriadne okolnosti na strane otca, ktorý je ťažko zdravotne postihnutý a trvalé následky po
prekonanej chorobe výrazne ovplyvňujú štruktúru a najmä rozsah jeho odôvodnených potrieb. Odvolací
súd konštatuje, že možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov sú vždy limitujúcim kritériom vo
vzťahu k uspokojovaniu potrieb dieťaťa, ktoré môžu byť podstatne vyššie, ale vychádzajúc z príjmu
otca, ktorý je popri odôvodnených potrebách oprávnenej osoby rozhodujúcim hľadiskom v rozhodnutí

o výživnom podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, nemohol odvolací súd inak rozhodnúť. Vo vzťahu k
odvolacím námietkam otca odvolací súd poukazuje na ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré plnenie
vyživovacej povinnosti rodičov k deťom považuje za ich prvoradú zákonnú povinnosť, ako aj na ods.
5 tohto zákonného ustanovenia, v ktorom je výslovne uvedené, že výživné má prednosť pred inými
výdavkami rodičov, v zmysle ktorého je rodič povinný plne rešpektovať vyživovaciu povinnosť a svoje

výdavky usmerniť tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené, preto odvolací súd mohol
zohľadniť záväzky otca vyplývajúce z úverovej zmluvy len v rozsahu nevyhnutnej miery v závislosti
na jeho zdravotnom stave. S ostatnými odvolacími námietkami otca sa vysporiadal konajúci súd v
odôvodnení napadnutého rozhodnutia a s týmito sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje.

Vychádzajúc z ust. § 154 ods. 1 O.s.p., že pri rozhodnutí je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia,
odvolací súd rozhodol aj o dlžnom výživnom, ktoré vzniklo zvýšením výživného pre maloletého A. za
obdobie od 1.5.2009 do 30.4.2010, t.j. do doby určenia dlhu súdom prvého stupňa. Dlžné výživné 223,32
Eur predstavuje rozdiel medzi výživným určeným rozsudkom Okresného súdu Košice II z 2.5.2009
č.k. 26P 255/2005 - 51 vo výške 66,39 Eur (2.000,-Sk) a výživným 85 Eur za obdobie od 1.5.2009

do 30.4.2010 (85-66,39=18,61 x 12). Odvolací súd v súlade s ust. § 160 ods. 1 O.s.p. povolil otcovi
splácať dlžné výživné v mesačných splátkach po 20 Eur s prihliadnutím na príjmové pomery otca, dĺžku
rozhodovania o návrhu, ako aj výšku dlhu.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.