Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. november 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 4To/71/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213010093
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Matyóová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4213010093.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Matyóovej a členov senátu Mgr.
Adriany Némethovej a JUDr. Jána Bernáta, v trestnej veci obžalovaného K. I. , pre obzvlášť závažný
zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a
obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno c/, písmeno d/, odsek 2 písmeno e/ Trestného
zákona, o odvolaní obžalovaného K. I. proti rozsudku Okresného súdu Komárno z 12.07.2017, sp. zn.

1T/27/2013, na verejnom zasadnutí konanom v Nitre 23. novembra 2017, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku s a odvolanie obžalovaného K. I. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Komárno konajúci predsedníčkou senátu (ďalej len „súd prvého stupňa“) rozsudkom
z 12.07.2017 sp. zn. 1T/27/2013 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) uznal obžalovaného K. I. (ďalej
len „obžalovaný“) vinným zo spáchania obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a

psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1
písmeno c/, písmeno d/, odsek 2 písmeno e/ Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že:

v presne nezistenom čase v mesiaci august 2012 v F. na F. v lokalite I. les našiel X kusov rastlín
rodu Cannabis o výške cca 170 cm, ktoré vytrhal a povešal na stromy v úmysle ich vysušením získať
omamnú a psychotropnú látku, ktoré následne po ich vysušení v presne nezistenom čase v

mesiaci september roku 2012 pozbieral zo stromov, kde ich sušil, tieto rastliny polámal a postrihal na
menšie kúsky, vložil do jutového vreca, zabalil do igelitovej fólie a ukryl v F. E. mieste svojho trvalého
bydliska v rodinnom dome číslo XXX, v záhrade patriacej k rodinnému domu, následne v izbe
rodinného domu, pričom tieto rastliny neoprávnene prechovával jednak v uvedenom rodinnom
dome, jednak u seba až do dňa 12. novembra 2012, keď v čase o 3.15 hod. v D. na ulici E.B. P. počas
jazdy na motorovom vozidle zn. Rover 420, EČ I. bol zastavený hliadkou OO PZ Komárno a príslušníkom

polície podľa § 89 ods. 1 Tr. por. vydal plastovú nádobu s obsahom zelenej sušenej rastlinnej
látky, následne dňa 12. novembra 2012 v čase o 10.00 hod. v F. na F. pred rodinným domom
číslo XXX podľa § 89 ods. 1 Tr. por. vydal príslušníkom polície sušenú zelenú rastlinnú látku zabalenú v
igelitovom obale a kriminalistickou expertízou vykonanou KEÚ PZ Bratislava podľa znaleckého posudku
ČES: PPZ-KEU-BA-EXP2012/16563 bolo zistené, že plastová nádoba obsahovala rastlinný materiál -
sušené konope s celkovou hmotnosťou 729 mg obsahujúce viac ako 20 mg tetrahydrokanabinolu, ktoré

množstvozodpovedánajmenejdvomobvyklejednorazovýmdávkamdrogyapodľaznaleckéhoposudku
KEÚ PZ Bratislava ČEZ: PPZ-KEU-BA-EXP-2012/16567 bolo zistené, že plastové vrece čiernej farby
obsahovalo sušené konope s hmotnosťou 3 191,4 g, pričom upotrebiteľná časť mala hmotnosť 2 740,5
g s priemernou koncentráciou tetrahydrokanabinolu 1,4 % ktoré množstvo zodpovedá 5 481obvykle
jednorazovým dávkam drogy s nižším obsahom účinnej látky, pričom rastliny rodu Cannabis sú
zaradené v zmysle zákona č. 139/1998 Z.z. omamných látkach, psychotropných látkach a

prípravkoch v znení neskorších predpisov do I. skupiny omamných látok a tetrahydrokanabinol
je zaradený do I. skupiny psychotropných látok a celková predpokladaná hodnota zaisteného konopepri predaji konečnému spotrebiteľovi v Slovenskej republike v štvrtom štvrťroku 2012 predstavuje podľa
správy Prezídia Policajného zboru, Národnej kriminálnej agentúry v Bratislave hodnotu najmenej 13
702,5 eur,

Za tento obzvlášť závažný zločin súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil obžalovanému
podľa § 172 odsek 2 Trestného zákona za zistenej jednej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písmeno j/
Trestného zákona a za nezistenej priťažujúcej okolnosti podľa § 37 Trestného zákona, postupom podľa
§ 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona a za použitia § 39 odsek 1, odsek 3 písmeno c/ Trestného

zákona trest odňatia slobody v trvaní päť rokov, na výkon ktorého obžalovaného zaradil do ústavu na
výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia podľa § 48 odsek 4 Trestného zákona.
Podľa § 76 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 78 odsek 1 Trestného zákona uložil obžalovanému
ochranný dohľad v trvaní jeden rok.

Proti napadnutému rozsudku, ihneď po jeho vyhlásení, teda včas, podal odvolanie obžalovaný,

smerujúce proti jeho výrokom o vine a treste, ktoré aj písomne odôvodnil prostredníctvom svojej
obhajkyne, a to písomným podaním z 27.07.2017 adresovaným súdu prvého stupňa.
Zopakoval v ňom v podstate svoje obhajobné tvrdenia a podrobne uviedol jednak priebeh vykonania a
obsah jednotlivých dôkazov. Namietal tiež správnosť a úplnosť jednak skutkových zistení súdu prvého
stupňa majúcich neopodstatnene viesť k odsudzujúcemu výroku o vine napadnutého rozsudku, jednak

právnych úvah súdu prvého stupňa, na základe ktorých zažalovaný skutok právne posúdil.
Taktiež mal za to, že súd prvého stupňa pri ukladaní druhu a výšky trestu nezohľadnil všetky okolnosti
tohto prípadu a pomery páchateľa a uložený trest je neprimeraný a prísny.
Na základe vyššie uvedených skutočností žiadal preto, aby Krajský súd v Nitre (ďalej len „odvolací súd“)
po preskúmaní napadnutých výrokov rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a podľa § 285 Trestného

poriadku ho spod obžaloby oslobodil.

Obhajkyňaobžalovanéhonaverejnomzasadnutíodvolaciehosúdupridržiavajúcsadôvodovpísomného
odvolania navrhla, aby odvolací súd vyhovel odvolaniu obžalovaného a rozhodol o ňom oslobodzujúcim
rozsudkom.

Obžalovaný na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedol, že v súčasnosti je zamestnaný a má
zamestnanie, ktoré by mu nedovoľovalo požívať akúkoľvek omamnú látku. To čo spravil bolo kvôli jeho
rodine.

Zástupkyňa krajského prokurátora na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu navrhla odvolanie
obžalovaného ako nedôvodné podľa § 319 Trestného poriadku zamietnuť.

Podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 odsek 1
alebo nezruší rozsudok podľa § 316 odsek 3 Trestného poriadku, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť

napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 odsek 1 Trestného poriadku.

V rámci prieskumnej povinnosti vyplývajúcej z citovaného ustanovenia Trestného poriadku, odvolací súd

preskúmal výrok o vine a výrok o treste napadnutého rozsudku, proti ktorým odvolanie obžalovaného
predovšetkým smerovalo a s prihliadnutím na obsah podaného odvolania aj konanie súdu prvého
stupňa, obom týmto výrokom napadnutého rozsudku predchádzajúce.

Plnením tejto svojej prieskumnej povinnosti odvolací súd predovšetkým zistil, že už orgánmi činnými

v trestnom konaní bol v prejednávanej veci zadovážený dostatok dôkazov, ktorými boli objasnené
všetky základné skutočnosti dôležité pre trestné stíhanie tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 119
odsek 1 písmeno a/ až písmeno d/ Trestného poriadku a ktoré súd prvého stupňa potreboval pre svoje
rozhodnutie o vine obžalovaného a o uloženom mu treste.

Súd prvého stupňa pri vykonávaní dôkazov na hlavnom pojednávaní postupoval podľa príslušných
ustanovení Trestného poriadku upravujúcich spôsob vykonania dôkazov, pričom sa nedopustil žiadnych
takých závažných chýb (§ 321 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku), ktoré by mohli mať vplyv nazistenie skutkového stavu veci, alebo v dôsledku ktorých by došlo k porušeniu práv obžalovaného na
obhajobu.

Skutkové zistenia uvedené vo výroku o vine napadnutého rozsudku aj z dôvodov vyššie uvedených
preto vychádzajú z výsledkov úplného a zákonným spôsobom vykonaného dokazovania a zodpovedajú
kritériám uvedeným v § 2 odsek 10 Trestného poriadku. Súd prvého stupňa k nim dospel po tom,
čo jednotlivé dôkazy vyhodnotil v súlade s ďalšou zásadou trestného konania uvedenou v § 2 odsek
12 Trestného poriadku, teda predovšetkým jednotlivo aj v ich súhrne a podľa svojho vnútorného

presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu.
V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s požiadavkami ustanovenými v § 168 odsek 1 Trestného
poriadku súd prvého stupňa v potrebnom rozsahu uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré
dôkazy oprel svoje skutkové zistenia, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov,
ako sa vyrovnal s obranou obžalovaného a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval
dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny, s ktorými sa aj odvolací súd

bez zásadných výhrad stotožňuje a v podrobnostiach na ktoré, ako na správne a úplné, poukazuje
nepovažujúc za potrebné tieto žiadnym spôsobom pozmeniť alebo doplniť.

I na vyššie uvedené, preto namietanie obžalovaného, prostredníctvom obhajkyne písomne
odôvodneného odvolania, že vo veci boli nesprávne vyhodnotené produkované dôkazy v súvislosti s

otázkou jeho viny nie je relevantné, pretože neuviedol žiadne také skutočnosti a okolnosti, ktoré by mohli
opodstatnene spochybniť správnosť hodnotenia dôkazov súdom prvého stupňa a z neho vyplývajúce
skutkové zistenia potrebné pre jeho rozhodnutie o vine obžalovaného, ktorú mal aj odvolací súd preto
za nepochybne zistenú a preukázanú.
Súd prvého stupňa potom dôvodne neuveril obrane obžalovaného o jeho úmysle ako chcel použiť

materiál (konope, z ktorého chcel vyrobiť masť pre rodinných príslušníkov), pretože k tomu konaniu nikdy
nepristúpil, ba práve naopak materiál od začiatku používal pre vlastnú potrebu.

Z dôvodov vyššie uvedených, ale aj z úplných právnych úvah uvedených v odôvodnení napadnutého
rozsudku, súd prvého stupňa nepochybne správne právne posúdil zažalovaný skutok obžalovaného

ako obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo
prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno c/, písmeno d/, odsek
2 písmeno e/ Trestného zákona, pretože neoprávnene zadovážil a prechovával omamnú látku a
psychotropnú látku a spáchal čin vo väčšom rozsahu.

Po opodstatnenom nezistení žiadnej priťažujúcej okolnosti uvedenej v § 37 písmeno a/ až písmeno m/
Trestného zákona a zistení jednej poľahčujúcej okolnosti uvedenej v § 36 písmeno j/ Trestného zákona,
následne postupujúc podľa § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona a zároveň použitia ustanovenia
o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody podľa § 39 odsek 1, odsek 3 písmeno c/ Trestného
zákona, súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 168 odsek 1

Trestného poriadku uviedol všetky relevantné skutočnosti a úvahy, ktorými sa v tomto smere spravoval,
ukladajúc obžalovanému trest odňatia slobody pod dolnú hranicu základnej trestnej sadzby uvedenej v
odseku 2 § 172 Trestného zákona (základná sadzba 10 rokov až 15 rokov) t.j. 5 rokov.

Keďže sa odvolací súd aj s týmito súdom prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade

s ustanovením § 168 odsek 1 Trestného poriadku v podstate správne a temer úplne uvedenými a
opodstatnene zistenými skutočnosti a okolnosťami, ktoré mal za preukázané a tiež úvahami, ktorými
sa spravoval pri hodnotení dôkazov vykonaných v súvislosti s výrokom napadnutého rozsudku o
treste uloženom obžalovanému stotožňuje, na ne predovšetkým poukazuje, s tým, že obžalovanému
napadnutým rozsudkom uložený trest tak pokiaľ ide o jeho druh (nepodmienečný trest odňatia slobody),

ako aj jeho výmeru päť rokov (teda za použitia ustanovenia o mimoriadnom znížení trestu podľa § 39
odsek 1 Trestného zákona ), možno podľa názoru odvolacieho súdu považovať za primeraný spôsobu
spáchania činu, jeho následku, zavineniu obžalovaného, jeho osobe, pomerom a možnostiam jeho
nápravy (§ 34 odsek 4 Trestného zákona) a následne tiež za spôsobilý na dosiahnutie účelu trestu, a to
tak v oblasti individuálnej ako aj v oblasti generálnej prevencie (§ 34 odsek 1 Trestného zákona).

Zaradenie obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia podľa ustanovenia § 48 odsek 4 Trestného zákona, je zákonné a vecne správne.Napokon aj výrok súdu prvého stupňa v napadnutom rozsudku ohľadne uloženého ochranného
opatrenia - ochranného dohľadu je zákonný a súladný s ustanovením § 76 odsek 1 Trestného zákona
a § 78 odsek 1 Trestného zákona.

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Keďže odvolací súd nezistil žiadne také zákonné dôvody uvedené v ustanovení § 321 odsek 1 písmeno
a/ až e/ Trestného poriadku, ktoré by odôvodňovali akúkoľvek zmenu výroku o vine alebo výroku o

treste odvolaním obžalovaného napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa v jeho prospech, odvolanie
obžalovaného podľa § 319 Trestného poriadku zamietol, zistiac, že nie je dôvodné.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný
prostriedok.