Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. november 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/251/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6615213345
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Kosková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6615213345.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej a

členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobcu: Slovenská
kancelária poisťovateľov, so sídlom Trnavská cesta 82, Bratislava 29, IČO: 36 062 235, zastúpeného
TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: M. Y.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom Q. XXXX/XXA, S., štátnemu občanovi SR, zastúpenému splnomocneným
zástupcom JUDr. Jánom Miadokom - KODAYM, Nám. SNP 2, Banská Bystrica, IČO: 17 961 831, o
zaplatenie 10 155,24 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Lučenec zo dňa 08. 04. 2016, č. k. 8C/329/2015-205, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

II. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že:
„odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 10.155,24 Eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5,75 % ročne zo sumy 4.433,64 Eur od 12.03.2013 do 18.03.2013,
vo výške 5,75 % ročne zo sumy 4.283,64 Eur od 19.03.2013 do 18.04.2013,
vo výške 5,75 % ročne zo sumy 4.133,64 Eur od 19.04.2013 do 20.05.2013,

vo výške 5,50 % ročne zo sumy 3.983,64 Eur od 21.05.2013 do 17.06.2013,
vo výške 5,50 % ročne zo sumy 3.833,64 Eur od 18.06.2013 do 22.07.2013,
vo výške 5,50 % ročne zo sumy 3.683,64 Eur od 23.07.2013 do 20.08.2013,
vo výške 5,50 % ročne zo sumy 3.533,64 Eur od 21.08.2013 do 03.12.2013,
vo výške 5,25 % ročne zo sumy 3.383,64 Eur od 04.12.2013 do 17.01.2014,
vo výške 5,25 % ročne zo sumy 3.233,64 Eur od 18.01.2014 do 03.03.2014,
vo výške 5,25 % ročne zo sumy 3.083,64 Eur od 04.03.2014 do 28.03.2014,

vo výške 5,25 % ročne zo sumy 2.863,64 Eur od 29.03.2014 do 28.04.2014,
vo výške 5,25 % ročne zo sumy 2.643,64 Eur od 29.04.2014 do 29.05.2014,
vo výške 5,25 % ročne zo sumy 2.423,64 Eur od 30.05.2014 do 27.06.2014,
vo výške 5,15 % ročne zo sumy 2.273,64 Eur od 28.06.2014 do 30.07.2014,
vo výške 5,15 % ročne zo sumy 2.053,64 Eur od 31.07.2014 do 26.08.2014,
vo výške 5,15 % ročne zo sumy 1.823,64 Eur od 27.08.2014 do 22.09.2014,
vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.673,64 Eur od 23.09.2014 do 28.10.2014,

vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.523,64 Eur od 29.10.2014 do 25.11.2014,
vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.373,64 Eur od 26.11.2014 do 19.12.2014,
vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.223,64 Eur od 20.12.2014 do 28.01.2015,
vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.073,64 Eur od 29.01.2015 do 25.02.2015,vo výške 5,05 % ročne zo sumy 873,64 Eur od 26.02.2015 do zaplatenia,
vo výške 5,25 % ročne zo sumy 360,40 Eur od 11.04.2014 do zaplatenia,
vo výške 5,15 % ročne zo sumy 244,50 Eur od 18.08.2014 do zaplatenia,

vo výške 5,05 % ročne zo sumy 3.011,70 Eur od 25.03.2015 do zaplatenia,
vo výške 5,05 % ročne zo sumy 5.665 Eur od 29.05.2015 do zaplatenia,
náhradu trov konania - súdny poplatok v sume 609 Eur na účet navrhovateľa vedený vo U. a.s. číslo L
XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX variabilný symbol XXXXXXXXXX, náhradu trov právneho zastúpenia
v sume 1890,49 Eur advokátskej kancelárii TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o. na účet vedený v G. F. L., a.s. číslo

L XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX variabilný symbol XXXXXXXXXX do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.“

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že nárok žalobcu uplatnený voči žalovanému je nárokom na náhradu
plnenia, ktoré žalobca za neho plnil poškodenej preto, lebo žalovaný v čase vzniku dopravnej nehody
nemal uzavretú platnú poistnú zmluvu. Žalobca poskytol z poistného garančného fondu poistné

plnenie, za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia
zodpovednosti podľa ust. § 24 ods. 2 písm. b) zákona o PZP na základe čoho má žalobca právo
proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa ust. § 24 ods. 2 písm. b) zákona o PZP. Proti tomu, kto
zodpovedá za škodu, na náhradu toho, čo za neho plnil (§ 24 ods. 7 zákona o PZP). Zákon o PZP
dovoľuje prevádzkovať vozidlo iba tomu, ktorého zodpovednosť je poistená, to znamená, že k jazde

je možné použiť len vozidlo, ku ktorému bola uzavretá poistná zmluva. V prípade, ak poistná zmluva
uzavretá nebola alebo z určitých dôvodov zanikla (napr. pre nezaplatenia poistného) sa poškodený
nemá možnosť obrátiť na žiadnu poisťovňu, aby uhradila škodu za osoby zodpovedné za škodu, t. j. za
vodiča či prevádzkovateľa. Žalovaný zodpovedá za škodu jednak v zmysle § 427 a nasl.
Občianskeho zákonníka, ako prevádzateľ motorového vozidla za škodu vyvolanú osobitnou povahou

prevádzky motorového vozidla a rovnako tak ako aj vodič motorového vozidla v zmysle § 420 ods. 1
OZ. Vzťah medzi žalobcom a žalovaným, z ktorého obsahu vyplýva uplatnené právo žalobcu v zmysle
ust. § 24 ods. 7 zákona o PZP požadovať plnenie voči tretej osobe, t. j. náhradu toho, čo za neho
žalobca plnil, je svojou povahou vzťahom sui generis, ktorý vzniká na základe skutočností uvedených
v zákone. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že po tom, ako poškodená skončila spolužitie

so žalovaným, čiže v decembri 2013, odsťahovala sa z domácnosti rodičov žalovaného dňa 23. 12.
2013, znovu splnomocnila spoločnosť VOTUM Centrum odškodnenia, a. s., aby ju zastupovala v plnom
a ničím neobmedzenom rozsahu pri všetkých úkonoch potrebných pre mimosúdne vymoženie nárokov
na náhradu škody a iných peňažných nárokov, ktoré boli spôsobené dopravnou nehodou dňa 30. 08.
2012 v Biskupiciach. Okresný súd poukázal na to, že v predmetnej veci ide o právny vzťah medzi

žalobcom a žalovaným vzniknutý zo zákona o PZP a nie poškodenou a žalovaným, lebo podľa § 24 ods.
7, § 24 ods. 2 písm. b) zákona o PZP si žalobca titulom regresu voči žalovanému uplatňuje nárok na
náhradu toho, čo za neho plnil poškodenej. Z týchto dôvodov súd nevykonal dokazovanie výsluchom
poškodenej a jej matky (vo vzťahu k premetu sporu sú tieto dôkazy irelevantné), keď mal nepochybne v
konaní preukázané, že žalované poistné plnenie z poistného garančného fondu žalobca zaplatil v sume

10 155,24 Eur Allianz - Slovenskej poisťovni, a. s. a boli zohľadnené aj žalovaným zaplatené platby.
Žalobca uniesol dôkazné bremeno v predmetnom konaní, a preto súd mal v konaní preukázaný základ
nároku, jeho výšku, a preto jeho žalobe vyhovel. Zároveň súd priznal žalobcovi aj úrok z omeškania z
jednotlivých dlžných súm podľa § 517 ods. 2 OZ. O trovách konania rozhodol podľa zásady úspechu
uvedenej v § 142 ods. 1 O. s. p. a § 149 ods. 1 O. s. p .

3. Proti rozsudku sa odvolal žalovaný. Rozsudok okresného súdu žiadal zmeniť alebo zrušiť a vec vrátiť
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal, že rozsudok okresného súdu je v rozpore s ust. § 574
ods. 1 Občianskeho zákonníka a v rozpore s ust. § 157 O. s. p. Okresný súd nesprávne vyhodnotil
predložené dôkazy a nesprávne právne posúdil uplatnený nárok zo strany žalobcu. Namietal, že okresný

súd sa v prejednávanej veci bez náležitého zdôvodnenia časovo ohraničil - obmedzil, keď vzal do úvahy
a posudzoval úkony účastníkov konania len od termínu 23. 12. 2013 a záväzným hmotno-právnym
úkonom, ktoré vyhotovili účastníci konania, najmä poškodená a ďalšie relevantné subjekty pred týmto
termínom súd nebral v úvahu a ani sa v rozpore so zákonom s vyhotovenými právne záväznými úkonmi
náležite nevysporiadal. Okresný súd porušil žalovaného základné práva a slobody chránené Ústavou

SR v čl. 46 a Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd v čl. 6, a to najmä
tým, že bolo porušené právo žalovaného na primeranú súdnu ochranu, bolo porušené právo žalovaného
na spravodlivé súdne konanie a bolo porušené právo žalovaného na rovnosť práv a povinnosť subjektov
práva, účastníkov súdneho konania. Žalovaného námietka voči postupu a rozhodnutiu súdu v tomtokonkrétnom súdnom spore vyplýva z porušenia ust. § 157 ods. 2 O. s. p. Z obsahu odporu, ako aj z
obranyžalovaného,ktorúsiuplatnilvpriebehusúdnehopojednávaniajednoznačnevyplýva,žežalovaný
svoju obranu založil na zániku vymáhaného práva, na zániku vymáhaného nároku, ku ktorému došlo

v dôsledku právoplatného a právne účinného úkonu, ktorý vyhotovila samotná poškodená, a ktorý ako
je zrejmé z vykonaného dokazovania akceptovala aj spoločnosť VOTUM Centrum odškodnenia, a. s.
Poukázal na ust. § 574 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa veriteľ z dlžníkom dohodnúť, že sa
vzdá svojho práva alebo že dlh odpúšťa. Táto dohoda sa musí uzavrieť písomne. Z písomných dôkazov,
ktoré boli predložené súdu žalovaným, najmä z e-mailu poškodenej, ktorý adresovala spoločnosti

Votum, centrum odškodnenia, a. s., dňa 17. 01. 2013 ako aj z e-mailu zo dňa 21. 01. 2013 a tiež z
písomnej žiadosti o zrušenie a následného vyplatenia odškodného zo dňa 28. 01. 2013 je zrejmé a
jednoznačné, že sa poškodená vzdala svojho nároku na náhradu škody, ktorý vymáhala spoločnosť
VOTUM Centrum odškodnenia, a. s., podľa poškodenej na základe príkaznej zmluvy a písomného
splnomocnenia, ktoré v jej mene, bez jej vedomia a bez jej súhlasu podpísala jej matka, pričom peniaze
boli podľa poškodenej vyplatené priamo na účet matky. V žiadosti zo dňa 28. 01. 2013 poškodená

uviedla, že žiada, aby spoločnosť VOTUM Centrum odškodnenia, a. s., do budúcnosti nevyplácala
žiadne ďalšie odškodné. Podľa názoru žalovaného písomné splnomocnenie zo dňa 23. 12. 2013 nebolo
spôsobiléprinavrátiťpoškodenejprávo,ktoréhosavminulostiprávneúčinnýmspôsobomvzdala,aktoré
zaniklo. Spoločnosť VOTUM Centrum odškodnenia, a. s., na základe tohto písomného splnomocnenia
nemala právo voči poisťovni Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s., resp. voči žalobcovi - Slovenská

kancelária poisťovateľov v mene poškodenej vymáhať žalovaný nárok v sume 10 155,24 Eur. Zároveň
žalovaný vzniesol námietku nedostatku aktívnej vecnej legitimácie. Navrhol, že je nutné vykonať dôkaz
výsluchom matky poškodenej a tiež dôkaz výsluchom samotnej poškodenej za účelom ozrejmenia,
ktorý z veľkého množstva právnych úkonov, ktoré vyhotovila poškodená boli vykonané na základe
slobodnej a vážnej vôle a boli dostatočne určité a zrozumiteľné. Žalovaný nepovažuje v poradí druhé

udelené splnomocnenie zo dňa 23. 12. 2013 za platné a účinné, nakoľko podľa názoru žalovaného pred
jeho udelením došlo k definitívnemu zániku práva na vymáhanie náhrady škody, ktoré bolo zo strany
spoločnosti VOTUM Centrum odškodnenia, a. s., akceptované. Na záver žalovaný z dôvodu právnej
opatrnosti vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku s poukazom na ust. § 106 ods. 1 OZ.

4. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Rozsudok okresného súdu žiadal potvrdiť ako vecne
správny.Ktvrdeniamžalovanéhoohľadomnedostatkuaktívnejvecnejlegitimácie uviedol,žepoškodená
sa vo veci svojho nároku na náhradu škody dala zastúpiť spoločnosťou VOTUM Centrum odškodnenia,
a. s., a to na základe plnomocenstva zo dňa 22. 10. 2012. Podpis na uvedenom plnomocenstve bol
overený pracovníkom obce Chrastince, ktorý osvedčil, že podpis na plnomocenstve patrí poškodenej.

Poškodenej bolo na základe uplatneného nároku vyplatené poistné plnenie vo výške 15 366,- Eur, z
ktorého suma vo výške 1 392,36 Eur predstavovala delegačný poplatok, na ktorý si žalobca nárok
neuplatnil. Následne poškodená časť poistného plnenia vo výške 9 540,- Eur vrátila na účet žalobcu a
upovedomila spoločnosť VOTUM Centrum odškodnenia, a. s., ako aj svojho zástupcu o tom, že si neželá
ďalej uplatňovať žiadne ďalšie nároky, na základe ju spoločnosť VOTUM Centrum odškodnenia, a.s.

informovala, že vo veci nebude ďalej konať a nebude v jej mene uplatňovať žiadne ďalšie nároky. Dňa
23. 12. 2013 však poškodená opätovne splnomocnila spoločnosť VOTUM Centrum odškodnenia, a. s.,
na vymoženie nárokov na náhradu škody a iných peňažných nárokov, ktoré boli spôsobené dopravnou
nehodou dňa 30. 08. 2012 by Biskupiciach. Zároveň žalobca poukázal na to, že všetky vyjadrenia
poškodenej smerujúce sa k vzdaniu sa nároku na náhradu škody boli uskutočnené do 23. 12. 2013, t. j.

odo dňa do kedy bola poškodená prihlásená na prechodný pobyt v mieste pobytu žalovaného. Uvedené
navodzuje podozrenie, že všetky vyjadrenia smerujúce k vzdaniu sa nároku na náhradu škody boli
urobené pod nátlakom, keďže poškodená bola v čase do 23. 12. 2013 plne odkázaná na žalovaného,
nakoľko u neho bývala. V dôsledku uvedeného je potrebné takéto prejavy vôle v súlade s ust. § 37 ods. 1
Občianskeho zákonníka považovať za absolútne neplatné. Pokiaľ sa týka premlčania, poukázal žalobca

na ust. § 24c zák. č. 381/2001 Z. z. o PZP, podľa ktorého sa právo kancelárie na náhradu poistného
plnenia alebo náhradného poistného plnenia poskytnutého z poistného garančného fondu, podľa § 24,
§ 24a a § 24b premlčí do troch rokov odo dňa vyplatenia poistného plnenia alebo náhradného poistného
plnenia z poistného garančného fondu. Vzhľadom na dátumy, v ktorých boli poškodenej vyplatené
poistné plnenia z poistného garančného fondu, považuje žalobca za nesporné, že svoj nárok si uplatňuje

na súde pred uplynutím premlčacej doby. Okresný súd správne a v dostatočnom rozsahu zistil skutkový
stav, s takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver, a svoje rozhodnutie riadne a
náležite odôvodnil.5. K vyjadreniu žalobcu k odvolaniu žalovaného podal vyjadrenie zo dňa 31. 07. 2017 žalovaný.
Uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava podaného odvolania. Miesto trvalého pobytu, resp. miesto
prechodného pobytu poškodenej a s tým spojené pochybnosti v súvislosti so vzdaním sa práva na

uplatnenie náhrady škody nemajú žiadnu oporu v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky
vo vzťahu k právnym úkonom, ktorými sa žalobkyňa vzdala svojho práva na náhradu škody sú
právne irelevantné. Pochybnosti žalobkyne ohľadom hrubého nátlaku na poškodenú, žalobca vo svojom
vyjadrení nijakým spôsobom nepreukázal a ani nemohol preukázať, nakoľko uvedené právne úkony
spĺňali všetky zákonom stanovené náležitosti upravené v ust. § 34 a nasl. OZ.

6. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379, 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2
CSP potvrdil.

7. Z obsahu spisu vyplýva, že odvolanie vo veci bolo podané počas platnosti Občianskeho súdneho

poriadku, pričom od 01. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (CSP). Podľa
prechodných ustanovení upravených v § 470 podľa odseku 1 platí, že ak nie je ustanovené inak, platí
tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa odseku 2 právne
účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú
zachované. Odvolací súd preskúmal vec na základe podaného odvolania žalobcov, ktorého právne

účinky nastali predo dňom platnosti CSP, pričom aplikoval podľa odseku 1 vo veci už CSP.

8. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku
vecne správne a odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje aj s odôvodnením tohto rozhodnutia. Súd
prvej inštancie sa náležitým spôsobom vyporiadal so skutkovou stránkou veci, ktorá bola podstatná

pre rozhodnutie vo veci samej, vykonané dôkazy jednotlivo aj vo vzájomných súvislostiach odôvodnil
a vyvodil z nich náležitý skutkový záver, ktorý následne správne právne posúdil podľa príslušných
právnych noriem. Odvolací súd v rozhodnutí nenašiel žiadne vzájomné rozpory, z ktorých by bolo možné
usúdiť, že skutkové závery urobené súdom prvej inštancie sú v príkrom rozpore so zisteniami, ktoré
vyplynuli z dokazovania.

10. Úvodom odvolací súd uvádza, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania,
teraz strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením
dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný,
teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa

čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru nepatria ani právo
účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne
sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03, uznesenie
NajvyššiehosúduSRsúdne15.apríla2010,sp.zn.3Cdo332/2009).Knámietkamžalovanéhoodvolací
súd uvádza, že súd je povinný sa zaoberať námietkami, argumentami a návrhmi strán na vykonanie

dôkazov, ktoré majú pre rozhodnutie význam, t. j. ktoré sú podstatné. Nevyžaduje sa, aby na každý
argument strany bola daná v odôvodnení rozhodnutia odpoveď (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo
dňa 15. decembra 2009, sp. zn. 4 Cdo 53/2009 ). Rozsudok okresného súdu obsahuje vyporiadanie sa
so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, pričom myšlienkový postup súdu je dostatočne vysvetlený
s poukazom na všetky skutkové okolnosti zistené vykonaným dokazovaním, a taktiež s poukazom na

prijaté právne závery.

11. Námietky žalovaného ohľadom porušenia jeho práva na spravodlivý súdny proces nie sú vzhľadom
na vyššie uvedené skutočnosti dôvodné.

12. Správne okresný súd vo svojom rozhodnutí poukázal na to, že v predmetnej veci sa jedná o právny
vzťah medzi žalobcom a žalovaným vzniknutý so zákona o povinnom zmluvnom poistení a nie o vzťah
medzi poškodenou a žalovaným, kde si žalobca podľa § 24 ods. 7 a § 24 ods. 2 písm. b) zákona o
PZP uplatňuje titulom regresu voči žalovanému nárok na náhradu toho, čo za neho plnil poškodenej.S týmto úsudkom sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Vo vzťahu k predmetu sporu by bolo
nadbytočné skúmať splnomocnenie poškodenej a za týmto účelom vypočúvať svedkov. Okresný súd
preto správne postupoval, keď nevykonal dokazovanie výsluchom poškodenej a jej matky, nakoľko vo

vzťahu k predmetu sporu sú tieto dôkazy irelevantné a ich vypočutie by bolo v konaní nehospodárne.
Preto ani táto námietka žalovaného nie je relevantná. Je nepochybné, že žalované poistné plnenie z
poistného garančného fondu žalobca zaplatil v sume 10 155,24 Eur spoločnosti Allianz - Slovenská
poisťovňa, a. s., a boli zohľadnené aj žalovaným zaplatené platby, tak ako na to poukázal okresný súd
v dôvodoch svojho rozhodnutia. Žalobca teda v konaní uniesol dôkazné bremeno a preukázal jednak

právny základ nároku ako aj jeho výšku na čo správne poukázal aj okresný súd. Nie je preto správny
názor žalovaného v odvolaní, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný na podanie predmetnej
žaloby.

13. Odvolací súd sa nestotožňuje ani s odvolacou námietkou žalovaného ohľadom premlčania
uplatneného nároku. Podľa § 24c zák. č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti

za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla sa právo kancelárie na náhradu poistného plnenia
alebo náhradného poistného plnenia poskytnutého z poistného garančného fondu podľa § 24, § 24a a
§ 24b premlčí do troch rokov odo dňa vyplatenia poistného plnenia alebo náhradného poistného plnenia
z poistného garančného fondu. Ako vyplýva z pripojených listinných dôkazov v spise, poistné plnenie
bolo žalobcom poukázané na účet Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s., vo výške 393,44 Eur dňa 27.

02. 2014, suma 268,95 Eur dňa 02. 07. 2014, suma 3 221,85 Eur dňa 20. 02. 2015 a suma 5 665,- Eur
dňa 24. 04 2015. Žaloba bola podaná na súd dňa 10. 09. 2015, to znamená, že žalobca si uplatnil svoj
nárok na súde včas.

14. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ust. § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1
a § 262 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalobca, preto mu odvolací
súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

15. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.

1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,

a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.

(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).