Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. september 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoP/169/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7217220062
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7217220062.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov
senátu JUDr. Imricha Volkaia a JUDr. Ludviky Bodnárovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti
X.: 1. U. nar. XX.X.XXXX, 2. X. nar. XX.XX.XXXX bývajúce u matky zastúpené kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice detí rodičov: Ing. Y. X. nar. X.XX.XXXX bývajúcej v W.
- Š. na ul. Y. č. XX a T. X. nar. X.X.XXXX bývajúcom v W. - Š. na ulici Y. č. XX v konaní o nariadenie

neodkladného opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 17.7.2017
č.k. 19P 80/2017-30 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol návrh matky na nariadenie neodkladného
opatrenia, ktorým sa domáhala, aby súd prvej inštancie zveril obe maloleté deti do jej osobnej

starostlivosti a zaviazal otca prispievať na výživu maloletej U. 450 Eur mesačne a maloletej X. 350 Eur
mesačne a styk otca s maloletými deťmi žiadala neupraviť.

2. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnom stanovenej lehote odvolanie matka s návrhom, aby
odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie a vyhovel jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia,
alternatívne zrušil uznesenie a vrátil vec súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie. Poukázala

nato,žesúdprvejinštanciedospelnazákladevykonanýchdôkazovknesprávnymskutkovýmzisteniam,
rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd prvej inštancie nesprávne a
neúplne zistil skutočný stav veci. Konštatovala, že súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia uviedol,
že predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je existencia naliehavej potreby operatívneho
zákroku, ktorá neznesenie odklad a nie je možné ju riešiť až rozhodnutím vo veci samej, pričom je
potrebné vždy prihliadať na záujem maloletých detí. Uviedla, že podanie návrhu z jej strany bolo po

opustení spoločnej domácnosti, kedy si otec prestal plniť vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom.
Od februára 2017 do apríla 2017 prispieval na maloleté deti sumou 500 Eur mesačne, t.j. po 250 Eur
na každé maloleté dieťa. Od mája 2017 uhrádza výživné v sume 200 Eur mesačne, t.j. 100 Eur na
každé maloleté dieťa. Vyslovila názor, že plnenie výživného otcom je neprimerane nízke a neadekvátne
jeho príjmovým pomerom. Konštatovala, že svoje príjmy zdokladovala. Uviedla, že jej mesačný príjem v
čistom je 490 Eur mesačne plus prídavky na deti 47,04 Eur mesačne. Uviedla, že má výdavky spojené

s bývaním, a to splátky hypotekárneho úveru 235 Eur mesačne, elektrika 60 Eur mesačne, plyn 150
Eur mesačne, voda 38 Eur mesačne, poistka na rodinný dom 33 Eur, ročné výdavky na auto 100 Eur
mesačne, internet 17 Eur mesačne, mobilný telefón 30 Eur mesačne, životné poistenie 19 Eur mesačne,
odpad 40 Eur štvrťročne, daň z nehnuteľnosti 12 Eur štvrťročne. V tejto sume nie sú zarátané ďalšie
výdavky na stravu, ošatenie, kozmetiku, hygienické potreby, ktoré zabezpečuje maloletým deťom podľa
potreby. Uviedla, že porovnaním príjmov a výdavkov je zrejmé, že jej príjem nepokrýva výdavky na

zabezpečenie základných potrieb, ktoré ako rodič je povinná maloletým deťom zabezpečovať. Rovnakú
povinnosť má aj otec detí a napriek tomu, že túto povinnosť momentálne prakticky suplujú jej rodičia,nemá to za následok zánik otcovej vyživovacej povinnosti a naliehavosť konania zo strany súdu, ktorý
neznesie odklad považuje tú skutočnosť, že otec neprispieva na zabezpečenie dostatočných potrieb detí
v dostatočnej miere. Uviedla, že avizovala súdu, že otec detí jej avizoval podanie návrhu vo veci samej,

preto návrh vo veci samej ona nepodávala. Poukázala na ust. § 324 ods. 1, 3 a § 330 ods. 1 CSP, ako
aj § 336 ods. 1 CSP. Vzhľadom k tomu, že súd prvej inštancie nesprávne a neúplne zistil skutočný stav
veci, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

3. Otec vo vyjadrení navrhol potvrdiť napadnuté uznesenie ako vecne správne. Konštatoval, že aj keď
nemá k dispozícii návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, návrh matky považuje v celom rozsahu
za neopodstatnený, pretože v rovnakom rozsahu sa stará a aj naďalej má záujem starať sa o maloleté
deti. Uviedol, že podal návrh na rozvod, pričom navrhol súdu, aby rozhodol o striedavej starostlivosti
rodičov. Konštatoval, že s deťmi má silný citový vzťah a matka od času, od kedy sa odsťahoval zo
spoločnejdomácnostimanipulujesdeťmiasnažísaimneumožniťstyk.Konštatoval,žematkamáreálne

väčší príjem ako ho prezentuje, pretože má vedomosť o tom, že jej čistý príjem činí 650 Eur. Konštatoval,
že o deti sa riadne stará, prispieva na ich výživu, zabezpečuje im všetko, čo je potrebné. Zdôraznil, že
nie je dôvod ani žiadna existujúca naliehavá potreba upraviť momentálne ani starostlivosť o maloleté
deti ani výšku výživného a vyslovil názor, že sa jedná o snahu matky vydierať ho prostredníctvom detí,
čomu zodpovedá aj jej návrh, aby súd neurčoval styk s deťmi a navrhovala určiť bežné výživné v celkovej

sume 800 Eur. Konštatoval, že matka v odvolaní zásadne uvádza svoje výdavky na bývanie a navrhol,
že pokiaľ matka má problém uhrádzať aj ďalšie výdavky s výživným, ktorej jej na účet platí navrhol, aby
súd zveril maloleté deti do jeho osobnej starostlivosti. Uviedol, že matka detí si do ich domu nasťahovala
aktuálneho priateľa, preto nie je ochotný mu platiť pobyt v ich dome. S matkou detí v dome býva aj jej
stará matka, od ktorej dom, v ktorom bývajú, odkúpili už ako manželia a táto takisto prispieva na bývanie

sumou 100 Eur mesačne, preto návrh matky považuje za neopodstatnený a odôvodnený nepravdivými
skutočnosťami.

4. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadril.

5. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

6. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

7. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

8. Podľa § 366 CMP neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.

9. Podľa § 367 ods. 1 CMP neodkladným opatrením môže súd nariadiť, aby ten, kto má maloletého
pri sebe, maloletého odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej
starostlivosti.

10. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

11. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 65 CMP a dospel
k rovnakému právnemu záveru, ako súd prvej inštancie, že v tejto právnej veci neboli splnené

zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia v súlade s návrhom matky, pretože
nebola preukázaná potreba dočasne upraviť práva a povinnosti rodičov k maloletým deťom U. a X.
a nebola osvedčená ani danosť práva (nároku), pretože nebolo preukázané, že maloletému hrozí
bezprostredná ujma. Z preskúmavaného spisu nepochybne vyplýva, že starostlivosť o maloleté deti
je riadne a spontánne zabezpečovaná oboma rodičmi a otec si plní vyživovaciu povinnosť voči nim

v podstate väčšom rozsahu, aký tvorí výživné v nevyhnutnej miere (neodkladným opatrením môže
súd uložiť účastníkovi, aby platil výživné len v nevyhnutnej miere). Súd prvej inštancie v odôvodnení
napadnutého uznesenia správne konštatoval, že z návrhu matky nevyplývajú skutočnosti odôvodňujúce
nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, pretože výchova a výživa maloletých detí nie jeohrozená. Opodstatnenosťou skutočností uvádzaných matkou v návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia a v odvolaní, ako aj vo vyjadrení otca sa bude zaoberať konajúci súd v rámci zisťovania
skutkového stavu potrebného pre rozhodnutie vo veci samej. Odvolací súd poznamenáva, že neboli

splnené ku dňu jeho rozhodnutia zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa
novej platnej úpravy CMP v spojení s CSP, pretože nebola preukázaná potreba dočasne upraviť pomery
účastníkov konania, nakoľko nebola osvedčená ani danosť práva (nároku), lebo nebolo preukázané,
že by maloletým deťom hrozila bezprostredná ujma. Preto uznesenie podľa § 387 ods. 1 CSP ako
vecne správne potvrdil a dodáva, že neodkladné opatrenie má slúžiť na dočasné zabezpečenie ochrany

porušených alebo ohrozených práv účastníkov konania, pričom jeho použitie je na mieste, ak sa
vyžaduje okamžitý zásah súdu. Nevyhnutným predpokladom pre vyhovenie návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia je naliehavosť potreby predbežnej úpravy pomerov. Práve táto naliehavosť
je príčinou, že súd môže o nariadení neodkladného opatrenia rozhodnúť len na základe osvedčenia
tvrdenýchskutočnostíbeztoho,žebymuselbyťtvrdenýnároknepochybnepreukázaný.Lenvprípadoch
osvedčenia bezprostredného ohrozenia zdravia dieťaťa, či osvedčenia iného závažného dôvodu, je

na mieste neodkladným opatrením rozhodnúť pred rozhodnutím v merite veci. Základnými znakmi
neodkladných opatrení sú ich dočasnosť a provizórnosť. Neodkladné opatrenie neprejudikuje prípadný
úspech, resp. neúspech v konaní o merite veci. Súd o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
rozhodne aj bez výsluchu účastníkov konania, čím je daná možnosť súdu rozhodnúť o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia aj bez toho, že by sa účastníci k návrhu na jeho nariadenie priamo

a ústne vyjadrili. Táto skutočnosť je v súlade s účelom neodkladného opatrenia, pretože súd v zákonom
stanovenej relatívne krátkej lehote (sedem dní) nemá čas na dokazovanie a o nariadení neodkladného
opatrenia rozhoduje na základe pravdepodobnosti s tým, že vo veciach starostlivosti súdu o maloleté
deti je vždy prioritný záujem detí. V tomto smere je potrebné zdôrazniť, že rozhodnutie o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia nie je založené na výsledkoch dokazovania, na závere o skutkovom

stave a ani na právnom posúdení veci. Nepredstavuje samo o sebe výsledok procesu, v priebehu
ktorého by súd zvažoval aké dôkazy vykoná, ako bude vykonané dôkazy hodnotiť a aké skutkové
zistenia z nich vyvodí. Rozhodovanie o neodkladnom opatrení teda nie je konaním nadchádzajúcim, ale
konaním o neodkladnom opatrení, ktorého zmyslom a účelom je rýchla (spravidla neodkladná) a účinná
predbežnáúpravapomerovúčastníkovbeztoho,abybolispornéotázkyvyriešenékonečnýmspôsobom,

teda meritórnym rozhodnutím vo veci samej, preto nemôže byť relevantný odvolací dôvod, že súd
nedostatočne zistil skutkový stav a dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam. Z návrhu matky je zrejmé, že vzťahy medzi rodičmi sú v súčasnej dobe problematické a
dôsledné skúmanie týchto vzťahov si vyžaduje rozsiahle a časovo náročné dokazovanie presahujúce
rámec konania o nariadení neodkladného opatrenia. Až rozhodnutie vo veci, ako výsledok dokazovania

zohľadní, ktoré skutkové okolnosti boli dôležité pre rozhodnutie o návrhu matky. Skutočnosti uvádzané
matkou v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a v odvolaní proti zamietajúcemu uzneseniu
súdu prvej inštancie sú nepochybne relevantné pre rozhodnutie vo veci samej, nie však pre okamžitý
zásah súdu formou nariadenia neodkladného opatrenia. Odvolací súd dospel k presvedčeniu, že v
tomto prípade nie je daný zákonný dôvod nariaďovať neodkladné opatrenie, pretože nebola preukázaná

naliehavosť potreby predbežnej úpravy pomerov a nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy
odôvodňujúcej okamžitý zásah súdu vo forme neodkladného opatrenia. Skutočnosťami relevantných
pre rozhodnutie o návrhu matky sa bude zaoberať konajúci súd v rámci zisťovania skutkového stavu
potrebného pre rozhodnutie vo veci samej, pretože dokazovanie v tomto rozsahu prekračuje rámec
možnostídokazovaniaprinariadeníneodkladnéhoopatrenia.Ztýchtodôvodovodvolacísúdrozhodnutie

súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP a pretože sa v celom
rozsahu stotožnil s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie, v odôvodnení sa obmedzil len na
skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, resp. doplnil na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody podľa § 387 ods. 2 CSP.

12. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 3 vety druhej CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická

osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).