Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Martin

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Helena Menichová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 9C/249/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5714207669
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Helena Menichová
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2015:5714207669.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin pred samosudkyňou JUDr. Helenou Menichovou v právnej veci navrhovateľa: EOS
KSI Slovensko, s.r.o., sídlo: Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený:
TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., sídlo: Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti odporcovi: N. N.,
nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Š..X. X, XXX XX N., t.č. bytom ul. N. Č.. XX, XXX XX Q., C. B. Y., v konaní
o zaplatenie sumy vo výške 1.303,56 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 383,40 Eur spolu s úrokom z omeškania
za obdobie od 11.6.2011 do 10.10.2011 vo výške 5,69 Eur a úrok z omeškania v sadzbe 9 % ročne zo
sumy 383,40 Eur od 11.10.2011 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku sa návrh navrhovateľa zamieta.

Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na začatie konania navrhovateľ žiadal, aby súd zviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu
1.303,56 Eur spolu s úrokom z omeškania za obdobie od 11.6.2010 do 10.10.2011 vo výške 77,94
Eur a 9 % ročne zo sumy 1.303,56 Eur od 11.10.2011 do zaplatenia. Súčasne žiadal náhradu
trov konania.

V návrhu uviedol, že právny predchodca navrhovateľa, Slovenská sporiteľňa, a.s., IČO: 00 151 653,

poskytolodporcovinazákladeZmluvyč.423865698zodňa21.11.2006peňažnéprostriedky.Podmienky
čerpania peňažných prostriedkov, ich splácania , podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie
náležitosti sú upravené v zmluve a vo všeobecných obchodných podmienkach.
Navrhovateľ zastáva názor, že zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa podstatné náležitosti zmluvy
o úvere podľa § 497 až 507 Obchodného zákonníka (ďalej len „OBZ“) a Zákona č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení Zákona SNR č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej
inšpekcií v znení neskorších predpisov. Podľa navrhovateľa je zmluva o úvere podľa § 261 ods. 3 písm.

d/ OBZ tzv. absolútnym obchodom a spravuje sa OBZ bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkového
vzťahu. V takomto prípade použitie ustanovení Občianskeho zákonníka (ďalej len „OBZ“) neprichádza
do úvahy ani pri posudzovaní otázok premlčania, keďže všeobecná právna úprava premlčania je
obsiahnutá v obchodnom práve, ustanoveniach § 387 a nasl. OBZ, tzn. že aj v otázke premlčania je
na daný vzťah potrebné aplikovať ustanovenia OBZ. Tento názor vyslovil aj NS SR v rozhodnutí zo dňa
27.3.2013, sp. zn. 6M Cdo 4/2012, ktorým zrušil rozhodnutie KS v Prešove.

Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a.s., IČO:
00151653anavrhovateľomakopostupníkomdňa27.9.2012bolapohľadávkavočiodporcovipostúpená
na navrhovateľa. Pohľadávka navrhovateľa ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky predstavovalasumu 3.896,72 Eur, ktorá pozostáva z istiny 3.049345 Eur, riadneho úroku 33,12 Eur, úroku z omeškania
814,15 Eur a ostatného príslušenstva v súlade s prílohou k Zmluve o postúpení, kde postupca
Slovenská sporiteľňa, a.s. deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe

je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky.
Sumu 814,15 Eur ako úrok z omeškania si navrhovateľ v tomto konaní neuplatňuje.
Podľa zmluvy postupca poskytol odporcovi úver vo výške 3.319,39 Eur, ktorý má byť splácaný v
mesačných splátkach vo výške 76,68 Eur, vždy k 10. dňu v mesiaci. Navrhovateľ si v tomto konaní
uplatňuje splátky úveru splatné od 10.6.2010 do 10.10.2011 v počte 17 a v celkovej výške 1.303,56 Eur.

Zvyšné splátky úveru si navrhovateľ v tomto konaní neuplatňuje. Uplatňuje si úrok z omeškania podľa
§ 517 ods. 2 OZ, počnúc dňom splatnosti každej splátky úveru samostatne. Zo splatných splátok úveru
a na základe uhradených platieb si navrhovateľ vyčíslil úrok z omeškania s omeškaním jednotlivých
splátok, počnúc so splatnosťou od 10.6.2010 do 10.10.2011 a následne si vyčíslil úrok z
omeškania zo sumáru neuhradených splátok vo výške 1.303,56 Eur od 11.10.2011 až do zaplatenia.

Odporca sa k návrhu písomne nevyjadril.

Súd vo veci nariadil pojednávanie. Dňa 18.3.2015 vykonal pojednávanie v neprítomnosti navrhovateľa.
Právny zástupca (ďalej len „PZ“) ospravedlnil neúčasť navrhovateľa z dôvodu pracovnej
zaneprázdnenosti. Odporca prevzal predvolanie na pojednávanie dňa 20.1.2015, svoju

neúčasť ospravedlnil telefonicky v zmysle úradného záznamu na č.l. 58-59, súhlasil, aby súd vykonal
pojednávanie v jeho neprítomnosti. Súd pokračoval v konaní v neprítomnosti navrhovateľa a odporcu v
súlade s ust. § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“).

Súd vykonal dokazovanie výsluchom PZ navrhovateľa, listinnými dôkazmi doloženými do spisu a zistil:

Odporca ako dlžník uzatvoril so spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s., IČO: 00 151 653 (právnym
predchodcom navrhovateľa) Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX dňa 21.11.2006 (č.l. 5).
V zmluve bola dohodnutá výška úveru 3 319,39 Eur (100.000,- Sk); druh úveru: spotrebný úver-
bezúčelový; typ a výška úrokovej sadzby: premenlivá 12,10 % ročne v deň uzatvorenia úverovej
zmluvy; spôsob poskytnutia úveru: jednorázovo bezhotovostne; poplatok za poskytnutie úveru 33,20

Eur (1.000,- Sk) z prostriedkov úveru; poplatok za správu úveru: 1,99 Eur; výška splátky: 76,68
Eur (2.310,- Sk); splatnosť prvej splátky: 10.12.2006; počet splátok: 59; periodicita a splatnosť
splátok mesačne k 10.dňu v kalendárom mesiaci; končená splatnosť úveru 10.10.2011; splatnosť úrokov
mesačne v posledný deň kalendárneho mesiaca; spôsob splácania: inkasným spôsobom z inkasného
účtu, účet dlžníka - č. účtu: XXXXXXXXXX/XXXX a inkasný účet totožný; ročná percentuálna miera

nákladov 14,88 %. Zo zmluvy vyplýva, že zmluvný vzťah sa okrem úverovej zmluvy riadi aj úverovými
podmienkami a všeobecnými obchodnými podmienkami.
Listom zo dňa 15.10.2012 (č.l. 21) Slovenská sporiteľňa, a.s., oznámila odporcovi postúpenie
pohľadávky zo zmluvy o úvere na navrhovateľa.
Navrhovateľ prostredníctvom PZ listom zo dňa 9.5.2014 zaslal odporcovi pokus o zmier, ktorým mu

oznámil výšku dlžnej pohľadávky z titulu poskytnutého úveru č. XXXXXXXXX (č.l. 32).
PZ navrhovateľa listom zo dňa 11.8.2014 (č.l. 38) na výzvu súdu ohľadne ust. § 5b Zákona č. 250/2007
o ochrane spotrebiteľa uviedol, že v danom prípade ide o obchodno-záväzkový vzťah aj napriek tomu,
že jednou zo zmluvných strán je spotrebiteľ, preto je nutné posudzovať predmetný záväzkový vzťah v
zmysle ust. OBZ a poukázal na rozhodnutie NS SR sp.zn. 6M Cdo 4/2012 zo dňa 27.3.2013, podľa

ktorého zmluva o úvere upravená v ust. § 497 až 507 OBZ je tzv. absolútnym obchodom, tzn. že sa
tento právny vzťah bez ohľadu na povahu jeho účastníkov spravuje Obchodným zákonníkom. Poukázal
na ust. § 392 ods. 2 OBZ a § 397 OBZ, na Zákon č. 151/2014 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon
č. 136/2011 o ochrane hospodárskej súťaže, ktorý posunul účinnosť ust. § 52 ods. 2 OZ od 1.4.2015,
z ktorého dôvodu podľa navrhovateľa nemožno vychádzať pri posúdení otázky premlčania z OZ, ale z

ustanovení OBZ, teda zo štvorročnej premlčacej doby.
PZ navrhovateľa na pojednávaní dňa 18.3.2015 trvala na uplatnenom nároku z titulu zmluvy o
splátkovom úvere zo dňa 21.11.2016, na zaplatení 17 splátok po 76,68 eur, spolu 1.303,56 Eur a úroku
z omeškania za obdobie od 11.6.2010 do 10.10.2011 vyčíslený vo výške 77,94 Eur a od 11.10.2011
v sadzbe 9 % ročne zo sumy 1.303,56 Eur až do zaplatenia. V súvislosti s premlčaním žalobou

uplatneného nároku znova odkázala na rozhodnutie NS SR 6M Cdo/4/2012 zo dňa 27.3.2013.Podľa § § 4 ods. 1 Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, účinného v čase podpísania
úverovej zmluvy (dňa 29.11.2006), (ďalej len „Zákona o spotrebiteľských úveroch“), zmluva o
spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

Podľa § 4 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí obsahuje najmä
a/ sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet
týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť,

b/ opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,
c/ cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
d/ identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia
tovaru alebo služby a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,
e/ adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f/ meno a adresu spotrebiteľa,

g/ ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov,
h/ podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná
percentuálna miera nákladov,
i/ výpočet nákladov uvedený v § 2 písm. c/, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery

nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa
výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.
Podľa § 4 ods. 3 Zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva ďalej obsahuje
a/ oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver, pri jeho splatení pred lehotou
splatnosti podľa § 6

b/ sankcie za porušenie zmluvy,
c/ podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek,
d/ spôsob zániku záväzku zo zmluvy,
e/ práva spotrebiteľa podľa § 7.
Podľa § 4 ods. 4 Zákona o spotrebiteľských úveroch, pri nesplnení podmienok podľa ods. 2 a 3 je zmluva

o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a/ poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b/ dodaný tovar alebo poskytnutá služba.
Podľa § 4 ods. 5 Zákona o spotrebiteľských úveroch, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok
alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 23a ods. 1 Zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, účinného v čase podpísania
zmluvy, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa OZ, OBZ ako aj všetky iné zmluvy, ktorých
charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
Podľa§2ods.1písm.a/Zákonaoochranespotrebiteľa,naúčelytohtozákonasarozumiespotrebiteľom

fyzická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre priamu osobnú spotrebu fyzických osôb,
najmä pre seba a pre príslušníkov svojej domácnosti.
Podľa § 2 ods. 1 písm. b/ Zákona o ochrane spotrebiteľa, na účely tohto zákona sa rozumie predávajúcim
podnikateľ, ktorý spotrebiteľom predáva výrobky alebo poskytuje služby.
Podľa § 5b Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, orgán rozhodujúci o nárokoch zo

spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Na základe vykonaného dokazovania súd mal preukázané, že medzi právnym predchodcom
navrhovateľa a odporcom bola uzatvorená dňa 21.11.2006 Zmluva o splátkovom úvere č. 0423865698,
ktorú súd vyhodnotil ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle ust. § 4 Zákona č. 258/2001 Z.z.
účinnom ku dňu podpísania tejto zmluvy. V zmysle ust. § 261 ods. 3 písm. d/ OBZ sa zmluvy o
úvere posudzujú ako absolútny obchod, v danom prípade však bolo dôvodné vychádzať z ust. § 23a

Zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, podľa
ktorého táto zmluva je spotrebiteľskou zmluvou, nakoľko spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté
podľa OZ, OBZ ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo
viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Zuvedeného dôvodu je táto zmluva regulovaná osobitnou právnou úpravou Zákona o spotrebiteľských
úveroch, Zákona o ochrane spotrebiteľa a tiež ochrannými ustanoveniami OZ, keďže ide o vzťah medzi
dodávateľom - obchodníkom a spotrebiteľom. Preto v danej situácií okrem príslušných ust. OZ o ochrane

spotrebiteľa bolo dôvodné na otázku premlčania uplatneného nároku aplikovať aj ust. § 5b Zákona
o ochrane spotrebiteľa, ktoré upravuje postup súdu v konaní o spotrebiteľských úveroch, z ktorého
dôvodu možno predmetné zákonné ustanovenie vyhodnotiť ako ustanovenie procesného charakteru.
Aj v prípade, ak by uvedené zákonné ustanovenie nebolo dôvodné takto vyhodnotiť, potom je dôvodné
vychádzaťajzoskutočnosti,žezákonodarcanestanovil vovzťahuktomutozákonnémuustanoveniu

osobitný právny režim intertemporality a súd musí prihliadať na premlčanie práva ex offo, a to vo
všetkých, aj v konaniach začatých pred nadobudnutím účinnosti tohto ustanovenia, podliehajúcich
hypotéze tejto právnej normy.
V konaní bolo preukázané, že nedošlo k zosplatneniu celého dlhu naraz, ani k odstúpeniu od zmluvy.
Súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi tú časť úveru, ktorá predstavuje nepremlčané splátky
úveru, tj. tie splátky, ktorých splatnosť nastala po 10.5.2011 a teda splátky splatné 10.6.2011, 10.7.2011,

10.8.2011, 10.9.2011 a 10.10.2011, 5 splátok každá vo výške 76,68 Eur, spolu 383,40 Eur. Návrh
bol podaný na súd dňa 9.6.2014, vychádzajúc z trojročnej premlčacej lehoty v zmysle ust. § 101 OZ,
splátky, ktorých splatnosť nastala do 10.5.2011, boli uplatnené na súde po uplynutí trojročnej premlčacej
lehoty, žaloba bola podaná na súd až 9.6.2014. Ak bol zamietnutý nárok na zaplatenie splátok,
ktoré boli uplatnené na súde po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty, potom nebolo možné priznať ani

príslušenstvo k týmto splátkam, tj. úrok z omeškania, nakoľko príslušenstvo stíha osud istiny (právne
úkony, ktoré sa týkajú hlavnej veci sa spravidla týkajú aj príslušenstva veci), teda ako príslušenstvo v
zmysle ust. § 121 ods. 3 OZ majú potom úroky z omeškania rovnaký osud ako pohľadávka.
Úroky z omeškania súd priznal v súlade s ust. § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 NV SR č. 87/1995 Z.z.
účinného od 1.1.2009, za omeškanie s úhradou tých splátok, ktoré neboli ku dňa podania žaloby na súd

premlčané, o 8 percentuálnych bodov vyššie ako bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Pokiaľ navrhovateľ poukazoval na právny názor vyslovený v rozhodnutí NS SR sp.zn. 6M Cdo/4/2012,
súd uvádza, že z odôvodnenia predmetného rozhodnutia vyplýva, že v tam posudzovanej veci
predmetom žaloby bol nárok žalobcu na náhradu za plnenie, ktoré poskytol žalobca v pozícií ručiteľa

- plnil záväzok zo zmluvy o úvere za žalovaného, ktorý ako dlžník záväzok veriteľa neuhradil. Išlo o
právny vzťah medzi ručiteľom a dlžníkom, pričom ručením sa zabezpečovalo plnenie záväzku vzniknuté
zo zmluvy o úvere, ktorú žalovaný ako dlžník a žalobca ako ručiteľ uzatvorili s veriteľom. Hlavným
záväzkovým vzťahom teda bola zmluva o úvere, ktorá sa spravuje ustanoveniami OBZ a potom
právny vzťah medzi žalobcom ako ručiteľom a žalovaným ako dlžníkom bolo potrebné posúdiť podľa

príslušných ustanovení OBZ pri aplikácií ust. § 261 ods. 4 OBZ, účinného v rozhodnom čase, pričom
v konajúcej veci (9C/249/2014 na OS Martin) sa jednak nejednalo o akcesorický vzťah - zabezpečenie
plnenia záväzku vzniknutého zo zmluvy o úvere a jednak z odôvodnenia rozhodnutia NS sp.zn. 6M
Cdo/4/2012 nevyplýva, či hlavný záväzkový vzťah, zmluva o úvere, bol súčasne aj spotrebiteľským
vzťahom, spotrebiteľským úverom poskytnutým podľa zákona o spotrebiteľských úveroch.

Súd poukazuje na skutočnosť, že napriek tej skutočnosti, že zmluvy o úvere sú upravené v ust. § 497
a nasl. OBZ a sú v zmysle ust. § 261 ods. 6 písm. d/ OBZ (v znení účinnom ku dňu podpísania zmluvy
o splátkovom úvere v zmysle § 261 ods. 3 písm. d/ OBZ) absolútnym obchodom, nemožno opomenúť
fakt, že súčasne ide aj o zmluvu majúcu charakter zmluvy spotrebiteľskej a preto normy obchodného
práva sú pre tieto právne vzťahy - právne vzťahy zo spotrebiteľských zmlúv použiteľné len vtedy, ak

neodporujú právnej úprave majúcej z dôvodu povahy prednosť, teda ak neodporujú právnej úprave
spotrebiteľských vzťahov. Použitie občiansko-právnej premlčacej doby v obchodnoprávnych zmluvách,
tzv.absolútnychobchodoch(zmluvyoúvere),ktorémajúspotrebiteľskýcharakter,odobrilajÚstavnýsúd
SR,ktorýrozhodovalosťažnostipodnikateľaposkytujúcehostavebnéúveryvrozhodnutíI.ÚS/402/2013,
keď skonštatoval, že aj podľa neho sa okresný súd veľmi podrobne a dôsledne vysporiadal so všetkými

skutočnosťami podstatnými pre posúdenie sťažovateľom uplatnených nárokov vrátane skutočností,
ktoré trovili podstatnú časť odvolacích dôvodov sťažovateľa proti rozsudku okresného súdu, aj podstatnú
časť dôvodov jeho sťažnosti, pričom odvolacie dôvody sťažovateľa ako aj dôvody jeho sťažnosti sa
týkali práve tej skutočnosti, že prvostupňový aj odvolací súd na záväzkový vzťah aplikoval právnu
úpravu týkajúcu sa ochrany spotrebiteľa a to na záväzkový vzťah - zmluvu o mimoriadnom medziúvere

a stavebnom úvere. Pri spotrebiteľských zmluvách je preto nutné aplikovať právnu úpravu na ochranu
spotrebiteľa (zákon o ochrane spotrebiteľa, ust. § 52 a nasl. OZ). Normy obchodného práva sú pre
právne vzťahy vyplývajúce z takýchto zmlúv použiteľné len vtedy, ak neodporujú právnej úprave majúcej
z dôvodu povahy prednosť, teda úprave spotrebiteľských vzťahov.O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 OSP, podľa ktorého, ak mal účastník vo veci úspech
len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiaden z účastníkov nemá na

náhradu trov právo.
Odporcovi, ktorému podľa pomeru úspechu v zmysle § 142 ods. 2 OSP vzniklo právo na náhradu trov
konania, súd náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si odporca trovy konania neuplatnil. V zmysle ust.
§ 151 ods. 1 OSP, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd

v Žiline prostredníctvom tunajšieho súdu.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.