Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 17. august 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19Co/42/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316201573
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8316201573.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu

JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu, v spore žalobcu: Intrum Justitia Slovakia s.r.o.,
Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154, zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, AK
Karadžičova 8, P.O.BOX 205, 810 00 Bratislava, proti žalovanej: E. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX
XX E. č. XX, o zaplatenie sumy 1 082,83 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Humenné č.k. 7C/7/2016-76 zo dňa 09.01.2017 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovanej priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanej nepriznal náhradu trov
konania.

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 497, § 502 ods. 1, § 503 ods. 2, § 504, § 506
Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1-3, § 53 ods. 1, ods. 5, § 54 ods. 1, ods. 2 § 517 ods. 1, ods.
2 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2, § 9 ods. 2, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010Z.z., § 3 ods. 3
zákona č. 250/2007Z.z., § 3 ods. 1, ods. 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995Z.z.Výrok o trovách konania

ustanoveniami § 255 os. 1, § 262 ods. 1 CSP.

3. Vychádzal zo zistenia, že pôvodný veriteľ VÚB, a. s. prostredníctvom spoločnosti Z. S. Q. ako jeho
zástupcu na základe plnej moci a žalovaná ako zákazník uzatvorili dňa 01.10.2010 Zmluvu o vydaní a
používaní pôžičkovej karty B. tak, ako to vyplýva so žiadosti o vydanie a používanie pôžičkovej karty
B.. Žalovaná požiadala o poskytnutie karty B. s úverovým rámcom 600,- eur a výškou mesačnej splátky
20,- eur. Žalovaná podpisom tejto zmluvy vyhlásila, že pred jej podpisom sa oboznámila s Obchodnými

podmienkami pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných VÚB, a.s., ktoré sú
súčasťou zmluvy, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať. Podľa Článku V. posledný odsek žiadosti,
prijatím a schválením žiadosti zo strany VÚB, a.s. sa táto žiadosť stáva zmluvou o vydaní a používaní
kreditnej platobnej karty, ak dôjde k plneniu odkladacích podmienok, ktorými sú zaslanie potvrdzujúceho
listu a prevzatie PIN kódu klientom. Táto zmluva a všetky právne vzťahy z nej vyplývajúce a s
ňou súvisiace sa spravujú právnym poriadkom SR. Obchodné podmienky pre vydanie a používanie
kreditných platobných kariet VÚB, a.s. sú súčasťou tejto žiadosti/zmluvy. Žalovanej bol poskytnutý

úverový rámec 450,- eur pri výške úrokovej sadzby 22,80 % ročne a stav na karte ku dňu 31.12.2015
bol - 1 082,83 eur. Žalovaná realizovala posledný výber dňa 22.10.2012 vo výške 30,- eur a poslednú
úhradu realizovala dňa 12.10.2012 vo výške 399,- eur. Celkovo výbermi žalovaná vyčerpala finančné
prostriedky vo výške 645,19 eur a realizovala úhrady vo výške 724,57 eur. Pôvodný veriteľ ku dňu02.03.2013 vyhlásil okamžitú splatnosť celého dlžného zostatku vo výške 568,06 eur a vyzval žalovanú
na zaplatenie nedoplatku v lehote 10 dní od doručenia výzvy. Na základe vykonaného dokazovania súd
prvej inštancie mal za preukázané, že medzi pôvodným veriteľom a žalovanou bola dňa 01.10.2010

uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, teda spotrebiteľská zmluva. Pre spotrebiteľskú zmluvu je
charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie
predávajúci,zazmluvnýchpodmienok,ktorésivopredurčildodávateľ,pričomspotrebiteľnemalmožnosť
tietopodmienkyindividuálneovplyvniť.Občianskyzákonníkpodrobnejšiešpecifikujevšeobecnépravidlá
pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia

v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú
neprijateľné a preto neplatné. Vychádzal z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára
zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a
služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ
má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného
vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za

porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je táto neplatná. Zmluva
uzavretá medzi pôvodným veriteľom a žalovanou bola súdom prvej inštancie považovaná nepochybne
za spotrebiteľskú zmluvu, a to aj v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa. Takýto výklad je v súlade aj
s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch

a v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania
tak mal za preukázané, že medzi pôvodným veriteľom a žalovanou bola uzatvorená zmluva o úvere,
ktorá je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalovanej bol poskytnutý osobitný druh
revolvingového úveru s úverovým rámcom 450,- eur a s dohodnutou mesačnou splátkou úveru 15,-
eur. Ku dňu 02.03.2013 došlo k vyhláseniu okamžitej splatnosti celého úveru. Jednotlivými výbermi

žalovaná odčerpala finančné prostriedky vo výške 645,19 eur a v prospech pôvodného veriteľa žalovaná
uhradila sumu 724,57 eur. Uvedené skutočnosti neboli sporné. Uzatvorená úverová zmluva je zároveň
zmluvouospotrebiteľskomúverevzmyslezákonač.129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúveroch;uzavretá
úverová zmluva nie je vylúčená z pôsobnosti citovaného zákona (§1 ods. 2 zákona). Právny predchodca
žalobcu je právnická osoba, ktorá v rámci predmetu svojho podnikania poskytuje spotrebiteľské úvery

a žalovaná je spotrebiteľom, keďže je fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný
účel ako výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Nakoľko zmluva uzavretá medzi účastníkmi
konania má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 a § 2 písm. d)
zák. č. 129/2010 Z.z., musí obsahovať náležitosti ustanovené zákonom pre takéto zmluvy podľa § 9
ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. Pristupujúc ku skúmaniu jednotlivých obsahových náležitostí zmluvy, súd

prvej inštancie zistil, že zmluva neobsahuje v rozpore s ustanovením § 9 ods. 2 písm. k) zákona o
spotrebiteľských úveroch výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve sa
uvádza len výška splátky 15,- eur bez bližšej špecifikácie, t.j. nie je splnená požiadavka, aby zmluva
obsahovalavýšku,početatermínysplátokistiny,úrokovainýchpoplatkov.Zákonomstanovenéčlenenie
a uvedenie jednotlivých čiastok úveru predstavuje prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby

sa dokázal zorientovať v ponuke, a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval
aj nároky, na ktoré nemá právo. Zmluva takisto neobsahuje povinnú náležitosť v zmysle § 9 ods. 2
písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch a to dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín
konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Jednou z obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom
úvere je údaj o konečnej splatnosti úveru. Údaj o termíne konečnej splatnosti úveru má byť uvedený

presne, a to uvedením konkrétneho dňa, mesiaca a roku, kedy spotrebiteľský úver nadobudne konečnú
splatnosť.Účelomzákonaospotrebiteľskýchúveroch podľajehovyššieuvedenýchustanoveníjeto,aby
spotrebiteľ už pri podpise zmluvy bol informovaný, v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho
je povinný plniť povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Preto sa vyžaduje časová
(dátumová) špecifikácia konečnej splatnosti úveru, ktorá je dodávateľom určená na základe vstupných

údajov ( obdobný názor je vyslovený v rozhodnutí Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 19.9.2012,
sp. zn. 17Co/151/2012). Musí byť bez akýchkoľvek pochybností ustálené, že účelom uvedenej právnej
úpravy je poskytnutie ochrany spotrebiteľovi. Spotrebiteľ má byť totiž informovaný o výške úrokov z
úveru a poplatkoch súvisiacich s úverom. Žalobca pritom ako dodávateľ má zákonnú povinnosť v zmluve
o spotrebiteľskom úvere uviesť údaje o výške úrokov a poplatkov a to priamo v zmluve so sankciou

straty práva na úroky a poplatky. Iba takáto informácia pre spotrebiteľa prispieva k transparentnosti trhu
a umožňuje spotrebiteľovi poznať rozsah svojho záväzku. Žalovaná v predmetnom prípade však túto
možnosť nemala, keďže výška úrokov a poplatkov nie je uvedená v zmluve o spotrebiteľskom úvere
(na porovnanie poukázal na uznesenie NS SR sp.zn. 2Cdo/245/2010.) Zmluva neobsahuje ani ďalšípovinný údaj a to ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť,
vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa
všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, v zmysle § 9 ods.

2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch. Je zrejme, že údaj o RPMN sa dá určiť na začiatku
revolvingového vzťahu, pretože v tomto období výška úveru, úroky, poplatky a obdobie úverového
vzťahu vychádza z počtu splátok, ktoré sú vlastne v tomto čase zistiteľné. Iná je situácia v priebehu
tohto úverového vzťahu v podobe revolvingového úveru, no napriek tomu nemožno pripustiť situáciu, že
uvedenie jednotlivých čiastok úveru by bolo svojvoľné, pretože musí obsahovať prehľadné vymedzenie

povinnosti dlžníka tak, aby sa vedel už na začiatku úverového vzťahu zorientovať, aké nároky vo
vzťahu k nemu môže žalobca uplatniť. Súd prvej inštancie vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti
dospel k záveru, že poskytnutý spotrebiteľský úver je potrebné podľa § 11 ods. 1 písm. a ) zákona
o spotrebiteľských úveroch považovať za bezúročný a bez poplatkov. Žalovaná v prospech žalobcu
uhradila sumu 724,57 eur, reálne jej boli poskytnuté finančné prostriedky vo výške 645,19 eur a teda na
istine úveru už nie je povinná žalobcovi uhradiť žiadne finančné prostriedky. Súd prvej inštancie preto

uplatnený nárok žalobcu v tomto súdnom konaní považoval za nedôvodný a žalobu v celom rozsahu
zamietol.

4. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca. Namietal nesprávnosť názoru súdu prvej inštancie
o bezúročnosti úveru poukazujúc na skutočnosť, že RPMN pri revolvingovom úvere nemožno určiť pre

celú dobu trvania úverového vzťahu, ako aj na rozsudok súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016 v právnej
veci C-42, HCS, a.s./V. F..

5. Žalovaná sa ku podanému odvolaniu nevyjadrila.

6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v
zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§
385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli aj webovej

stránke Krajského súdu v Prešove dňa 09.08.2017 a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je
dôvodné.

7. Súd prvej inštancie ustálil, že zmluva o revolvingovom úvere XXXXXXXXXX z 01.10.2010 je
bezúročná a bez poplatkov z dôvodu absencie podstatných náležitostí uvedených v písm. f), j), k) § 9

ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z.

8. Vo svetle rozsudku F. (C-42/15) je odvolací súd toho názoru, že konečnú splatnosť možno vyvodiť
aj z počtu splátok, a preto ak sa neuviedla explicitne konečná splatnosť spotrebiteľského úveru tak
niet dôvodu považovať úver za bezúročný a bez poplatkov (§9 ods. 1 písm. f). Iná vec je, keď ani

eurokonformným výkladom nemožno prelomiť úplne jasné ustanovenie zákona o bezúročnosti úveru v
prípade neuvedenia špecifikácie splátok (§ 9 ods. 1 písm. k).

9. Odvolací súd má za to, že len samotná absencia obligatórnej náležitostí uvedenej v písm. f) § 9 ods.
1 zákona č. 129/2010 Z. z. automaticky nezakladá skutočnosť, že Zmluva o revolvingovom úvere z

predmetu sporu je bezúročná a bez poplatkov, keďže SD EÚ vo veci Home Credit Slovakia, a. s. c/a
V. F. judikoval, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi
splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná
na vrátenie tejto istiny.

10. Avšak, tak explicitne presné ustanovenie, akým je § 9 ods. 1 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z.
cez prizmu eurokonformného výkladu nemožno ignorovať a tolerovať absenciu údajov o výške, počte
a termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov v žiadnej zmluve o úvere. Zákonodarca v citovanom
ustanovení jasne deklaroval aké následky sú spojené s absenciou obligatórnych náležitostí uvedených
podpísm.k)§9ods.1zákonač.129/2010Z.z.aodvolacísúdnevidídôvodnaodklonodvnútroštátneho

predpisu, ktorý bol v čase uzavretia zmluvy platný a účinný.

11. Odvolateľ poukazuje na závery SD EÚ vo veci C-42/15, podľa ktorého: „Článok 10 ods. 2 písm. h) a
i) Smernice sa majú vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciuistiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť
každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom 22 ods.
1 tejto Smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej

úprave.“.

12. Otázka priameho účinku smerníc sa vo všeobecnosti v podstate týka vymedzenia podmienok, za
ktorých vnútroštátne orgány môžu určitú normu práva Únie aplikovať priamo, bezprostredne, na prípad,
ktorý riešia. Vzhľadom na existenciu ustálenej judikatúry SD EÚ na otázku priameho účinku smerníc

v spore medzi jednotlivcami (v tomto konkrétnom prípade veriteľ verzus spotrebiteľ) v zásade platí
zákaz horizontálneho priameho účinku spočívajúci v tom, že žiadne ustanovenie smernice zaručujúce
jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti ako také sa nemôže použiť v rámci sporu, v ktorom stoja
proti sebe výhradne jednotlivci. Z uvedeného vyplýva, že priamy účinok je tak v zásade možný len v
spore medzi jednotlivcom a štátom, kedy sa jednotlivec dovolá svojho práva vyplývajúceho zo smernice
priamo voči štátu ako subjektu zodpovednému za nesprávne implementovanie smernice).

13. Uvedený právny záver SD EÚ potvrdil vo viacerých svojich rozhodnutiach.

14. "Smernica nemôže sama o sebe zakladať jednotlivcovi povinnosť a ustanovení smernice nie je
možné sa voči takejto osobe dovolávať.“ (bod 13 vo veci Marshall C-152/84).

15. „Ako Súdny dvor zdôraznil v ustálenej judikatúre od rozsudku z 26. februára 1986, Marshall (152/84,
Zb. s. 723, bod 48), samotná smernica nemôže ukladať povinnosti jednotlivcovi, takže sa na ňu ako takú
nemožno proti nemu odvolávať.“ (bod 14 vo veci Faccini Dori, C-91/92).

16. Celkom zásadným prípadom pre vymedzenie horizontálneho priameho účinku smerníc je vec
Pfeiffer, C-397/01 až C-403/01, rozsudok zo dňa 05.10.2004, v zmysle ktorého "Z toho vyplýva, že
sa nemôže hoci aj jasné, presné a bezpodmienečné ustanovenie smernice zaručujúce jednotlivcovi
práva alebo ukladajúce povinnosti ako také použiť v rámci sporu, v ktorom stoja proti sebe výhradne
jednotlivci.“ (bod 15 vo veci Pfeiffer C-397/01 až C-403/01).

17. K údaju o RPMN (ročnej percentuálnej miere nákladov) odvolací súd zdôrazňuje, že ide o jeden
z najdôležitejších údajov pre spotrebiteľa, pretože zohľadňuje všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ za
úver uhradiť, a preto je najlepším indikátorom posúdenia výhodnosti či nevýhodnosti úveru. Pri údaji o
RPMN v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. sa musia uviesť všetky predpoklady použité na jeho výpočet,

tedanestačílenuvedeniejehovýšky.Jenepochybné,ževpredmetnejúverovejzmluvetentoúdajchýba,
a tiež nie je uvedené aké predpoklady by boli použité pre prípadný výpočet RPMN. Aj preto správne
skonštatoval súd prvej inštancie, že je potrebné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov.

18. Za správny možno považovať aj výrok súdu prvej inštancie o trovách konania poukazujúc na

rozhodnutie NS SR, sp. zn. 6Cdo/544/15 z 26.10.2016.

19. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil
(§ 387 ods. 1 CSP).

20. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods.1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP tak, že priznal žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom
rozsahu.

21.Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd

rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.