Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. november 2017

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 7C/121/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8516204153
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Szárazová

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2017:8516204153.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa, sudkyňa JUDr. Miriam Szárazová, v právnej veci žalobcu: Železnice

Slovenskej republiky, Bratislava v skrátenej forme „ŽSR", so sídlom Klemensova 8, Bratislava, IČO: 31
364 501 proti žalovaným: 1./ M. I., nar. X.X.XXXX, trvale bytom Q. XXX, 2./ V. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom Q. XXX, v konaní o zaplatenie 69,50 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaní v 1. a 2. rade sú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 69,50 eur s 5
% ročným úrokom u omeškania od 8.11.2016 do zaplatenia, do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktoré sú povinní zaplatiť
žalovaní v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne žalobcovi, pričom o výške tejto náhrady rozhodne súd
prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 8.11.2016 domáhal voči žalovaným spoločne
a nerozdielne zaplatenia sumy 69,50 eur s úrokom z omeškania vo výške o päť percentuálnych bodov
vyššej ako základná úroková sadzba ECB, platná ku dňu doručenia žaloby súdu do zaplatenia ako aj
náhrady trov konania s tým, že ide o pohľadávku majúcu základ bezdôvodnom obohatení žalovaných,
ktoré vzniklo užívaním bytu vo vlastníctve žalobcu žalovanými bez platne uzavretej nájomnej zmluvy.

2. Žalovaní sa k žalobe, ktorá im bola postupom podľa § 116 ods. 2 C.s.p. doručená do vlastných rúk
dňa 22.4.2017 písomne nevyjadrili.

3. Nakoľko predmetom sporu je zaplatenie sumy 69,50 eur, pričom ide iba o otázku jednoduchého
právneho posúdenia veci a skutkové tvrdenia strán nie sú sporné, keď žalovaní nárok nijako
nerozporovali a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2000,- eur, pojednávanie nebolo potrebné

podľa § 177 ods.2 písm. a) C.s.p. nariadiť. Podľa § 219 ods. 3 C.s.p. bolo miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku dňa 16.11.2017 o 8.30 hod. oznámené na úradnej tabuli a na webovom stránke
súdu dňa 9.8.2017.

4. Súd sa oboznámil s obsahom podanej žaloby a predložených listinných dôkazov a to s vyúčtovaním
služieb spojených s užívaním bytu za rok 2015 a kópiou obálky, v ktorej bolo toto vyúčtovanie
doručované žalovanej v 1. rade, predžalobnou upomienkou zo dňa 6.9.2017 a kópiou obálky, v ktorej

bola predžalobná upomienka doručovaná ako aj obsahom ostatného spisového materiálu.

Súd na základe vykonaného dokazovania a po vyhodnotení dôkazov za preukázané skutkové tvrdenia
považuje:5. Žalobca je správcom nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu podľa zákona č. 258/1993 Z.z. o Železniciach
Slovenskej republiky, a to v obci Q., okres N. Y. zapísanej na LV č. XXX vedenom na Okresnom úrade
Stará Ľubovňa, katastrálny odbor pre k.ú. Q., a to stavby súpisné č. XXX budova TU + 9 b.j. postavenej

na pozemku parcela KN register „C“ č. 775/8 o výmere 675 m2 druh pozemku zastavané plochy a
nádvoria. Predmetný byt žalovaní užívali na základe zmluvy o nájme bytu zo dňa 28.12.2010, a to
na dobu určitú od 1.1.2011 do 31.12.2012. Predmetná zmluva o nájme bytu zanikla uplynutím doby
nájmu ku dňu 31.1.2012. Rozkazom na plnenie č.k. 6C/108/2013 - 12 zo dňa 3.6.2013 bolo žalovanej
v 1. rade vypratať predmetný byt vo vyššie špecifikovanej nehnuteľnosti bez bytovej náhrady. Tento

rozkaz na plnenie nadobudol právoplatnosť dňa 4.10.2013. Žalovaná v 1. rade si však povinnosť uloženú
rozkazom na plnenie nesplnila. Splnenie povinnosti vypratať byt vo vyššie špecifikovanej nehnuteľnosti
bolo vymožený žalobcom až v exekučnom konaní, a to dňa 23.4.2015. Vzhľadom na zánik zmluvy
o nájme bytu zo dňa 28.12.2010 uplynutím doby počas ktorej bol dojednané užívanie nehnuteľnosti
žalovanými, a to ku dňu 31.12.2012. Žalovaní predmetný byt užívali aj po uplynutí doby nájmu, a to až do
vypratanianehnuteľnostivymoženiaimuloženejpovinnostivexekučnomkonaní,tedadodňa23.4.2015.

Žalovaní za užívanie bytu vo vyššie špecifikovanej nehnuteľnosti neplatili žalobcovi žiadnu náhradu.
Žalobca si tak podanou žalobou uplatnil nárok na bezdôvodné obohatenie predstavujúce nedoplatok za
služby spojené s užívaním bytu za rok 2015 vo výške 69,50 eur, ktorý bol žalovaným vyúčtovaný na
základe vyúčtovania služieb spojených s užívaním bytu za rok 2015 zo dňa 16.5.2016 Dátum splatnosti
dlžnej sumy za služby spojené s užívaním bytu bol dňa 10.7.2015. Na úhradu bezdôvodného obohatenia

žalobca vyzval žalovanú v 1.rade predžalobnou upomienkou zo dňa 6.9.2015, ktorú si žalovaná v 1.
rade na adrese jej trvalého pobytu neprevzala. Žalovaní si svoju povinnosť uhradiť dlh nesplnili. Žalobca
si podanou žalobou uplatnil sumu 69,50 eur s príslušenstvom.

Zistený skutkový stav súd podriadil pod tieto zákonné ustanovenia:

6. Podľa § 578 Občianského zákonníka (ďalej len OZ) práva aj povinnosti zaniknú uplynutím času, na
ktorý boli obmedzené.

7. Podľa § 451 ods. 1 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

8. Podľa § 451 ods. 2 OZ bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

9. Podľa § 454 OZ bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.

10. Podľa § 456 OZ predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

11. Podľa § 145 ods. 2 OZ z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní

obaja manželia spoločne a nerozdielne.

12. Podľa § 517 ods. 1 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

13. Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od

dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania,
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

14. Vykonávajúcim predpisom ustanovujúcim výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania je
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka.

15. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka ýška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Súd dospel k záveru:
16. Zmluva o nájme bytu zo dňa 28.12.2010, na základe ktorej žalovaní byt vo vlastníctve žalobcu
užívali zanikla dňa 31.12.2012, a to uplynutím času počas ktorej bolo ňou dojednané užívanie bytu.Bezdôvodné obohatenie na strane žalovaných spočíva v užívaní bytu bez uzavretej zmluvy o nájme -
to znamená bez právneho dôvodu, za ktoré užívanie neposkytli žalobcovi žiadnu protihodnotu. Pretože
bezdôvodné obohatenie spočívalo vo výkone práva (užívaní bytu), vydanie bezdôvodného obohatenia

spočíva v povinnosti na zaplatenie peňažnej náhrady. Výška bezdôvodného obohatenia teda peňažnej
náhrady sa posudzuje so zreteľom na ustanovenie § 853 ods. 1 OZ podľa tých ustanovení zákona,
ktoré sú obsahom aj účelom najbližšie právnemu vzťahu založenému na užívaní bytu, čo sú ustanovenia
upravujúce zmluvu o nájme bytu (§ 685 a nasl.). Pre prípad riadne uzavretej zmluvy o nájme bytu, by
vznikla žalovaným povinnosť na úhradu nájomného ako aj nákladov za služby spojené s užívaním bytu.

Žalovaným vznikol nedoplatok na službách spojených s užívaním predmetného bytu za rok 2015 vo
výške 69,50 eur, ktorý si žalobca uplatnil u žalovanej v 1. rade vyúčtovaním služieb spojených s užívaním
bytu za rok 2015 zo dňa 19.5.2016 a ktorý žalovanými nebol v lehote splatnosti, t.j. do 10.7.2015
uhradený. Žalovaní si však túto svoju povinnosť v určenej lehote nesplnili. V priebehu konania žalovaní
nerozporovali tvrdenia žalobcu o uložení povinnosti zaplatiť toto bezdôvodné obohatenie. Vzhľadom na
skutočnosť, že žalovaní v čase užívania bytu ako aj ku dňu podania žaloby boli manželmi, čo mal súd

preukázané z Registra obyvateľov SR, kde je ako partner žalovanej v 1. rade uvedený žalovaný v 2.
rade, pričom byt užívali spoločne a túto skutočnosť v priebehu konania nijako nerozporovali, súd im
uložil povinnosť v zmysle § 145 ods. 2 OZ zaplatiť žalobcovi sumu bezdôvodného obohatenia vo výške
69,50 eur spoločne a nerozdielne.

17. Súd priznal žalobcovi podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka úrok z omeškania v súlade
s ustanovením § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, t.j. o 5 percentuálnych bodov vyššej ako bola základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Žalobca si
uplatnil úrok z omeškania odo dňa doručenia žaloby na súd, teda od 8.11.2016. Výzva žalobcu na

úhradu dlžnej sumy, ktorú zasielal žalovanej v 1. rade na adresu jej trvalého pobytu - Q. XXX sa mu dňa
8.9.2016 vrátila s poznámkou poštového doručovateľa adresát je neznámy. Žalobcovi by tak patril úrok z
omeškania odo dňa nasledujúceho po dni, kedy sa mu táto zásielka vrátila avšak, žalobca si uplatnil úrok
z omeškania až odo dňa podania žaloby, preto mu súd viazaný uplatneným nárokom žalobcu priznal
úrok z omeškania v ním uplatnenom rozsahu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky

platná k dňu 8.11.2016 bola vo výške 0 %, žalobcovi preto vznikol nárok na úrok z omeškania v sadzbe
5 % ročne. Súd tak priznal žalobcovi nárok na úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 69,50 eur
od 8.11.2015 do zaplatenia. Súd rovnako ako i pri bezdôvodnom obohatení v zmysle § 145 ods. 2 OZ
uložil žalovaným povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania spoločne a nerozdielne.

O trovách konania súd rozhodol:
18. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

19. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

20. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

21. Žalobca mal v konaní plný úspech, keďže súd žalobe v celosti vyhovel. Súd tak v zmysle § 255 ods.

1 CSP priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom o výške náhrady trov
konania v zmysle § 262, ods. 2 CSP rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v dvoch

písomných vyhotoveniach.

Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech rozhodnutie bolo vydané.Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP)
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len

do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaní nesplnia povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie
exekúcie označí oprávnený (§ 38 zákona č. 233/1995 Z.z.) a ktorého vykonaním poverí súd, ak osobitný
predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).