Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. december 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10Tos/26/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8713010509
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Monok
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8713010509.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Monoka a sudcov JUDr.
EvyRešatkovejaMgr.IvaMaruščákananeverejnomzasadnutíkonanomdňa20.12.2017,vtrestnejveci
proti odsúdenému G.. F. O. pre prečin nevyplatenia mzdy a odstupného podľa § 214 ods. 1, ods. 2 písm.
a) Tr. zákona, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Poprad sp. zn. 5T/141/2013
zo dňa 13.9.2017 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. poriadku z a m i e t a sťažnosť odsúdeného G.. F. O..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd podľa § 50 ods. 4 Tr. zákona vyslovil, že ods. G.. F. O. sa v
skúšobnej dobe uloženej mu trestným rozkazom Okresného súdu Poprad sp. zn. 5T/141/2013 zo dňa
22.11.2013, právoplatným dňa 5.2.2014, neosvedčil a trest odňatia slobody uložený mu podľa § 214 ods.
2 Tr. zákona vo výmere 18 mesiacov vykoná. Zároveň podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona odsúdeného

na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom
stráženia.

Proti tomuto uzneseniu, v zákonom stanovenej lehote, podal odsúdený sťažnosť. Poukázal v nej na
to, že prokurátor predložil na verejnom zasadnutí zoznam 17-tich priestupkov, ktoré boli v období
podmienečného odsúdenia riešené s ním v blokovom konaní - pokutou na mieste (priestupky v

cestnej premávke a priestupok za zabehnutie psa v obci). Má za to, že aj keď ide o početnosť
neúmyselných priestupkov v cestnej premávke, nejde o druhovú príbuznosť priestupkov vo vzťahu k
prečinu nevyplatenia mzdy a odstupného (mzdy vyplatil ešte pred vyrieknutím rozsudku), za ktorý bol
odsúdený a v danom prípade nejde o také porušenie podmienky, že by bolo v rozpore s účelom trestu a
zmyslom podmienečného odsúdenia. Zdôraznil, že v priebehu 3 rokov skúšobnej doby podmienečného
odsúdenia riadne pracoval, podmienečným odsúdením bol nútený prejsť na nižšiu pozíciu managera -

2 hotelov, bol mu znížený plat, nakoľko jeho predošlá funkcia vyžadovala bezúhonnosť. V práci je jeho
úlohou zabezpečovať riadne fungovanie prevádzok hotelov, aby nemuseli prepustiť zo zamestnania cca
40 zamestnancov. Výkon jeho funkcie si vyžaduje nielen presun medzi hotelmi, prípadné zásobovanie,
ale aj služobné cesty s cieľom zabezpečiť obchodnú spoluprácu. Priemerne ročne najazdí cca 120 000
km, neúmyselné priestupky v cestnej premávke ľutuje, nakoľko postihujú hlavne jeho rodinný rozpočet.
Je ženatý, má 5 detí (k septembru 2017 má školopovinného syna, dcéru študujúcu na gymnáziu a 3

študentov vysokých škôl). Jeho pracovné povinnosti mu neumožňujú denne bývať s rodinou v spoločnej
domácnosti (320 km vzdialenosť), avšak plne podporuje svoju rodinu a svoje deti. Od smrti otca býva
prechodne (20 km od miesta výkonu práce) u matky, ktorá má 76 rokov a stará sa jej o nákupy, pomáha
jej s návštevami u lekárov a aj s obyčajným prekonávaním staroby a nevládnosti. V konečnom dôsledku
stresy v práci a hektický život v dnešnej spoločnosti spôsobili jeho zdravotné problémy, kardiovaskulárne
choroby a chronický nevyliečiteľný poúrazový zápal kostnej drene, je držiteľom preukazu ZŤP. Nepožíva

alkohol ani žiadne návykové látky, nenavštevuje pohostinské zariadenia, v práci rieši takmer sústavne
situácie so zamestnancami ich prevádzok, ktorých konzumácia alkoholu presiahla mieru a nikdy ichnerieši radikálne, ale snaží sa pomôcť, predovšetkým v nich vidí ľudí, ktorí pomoc potrebujú. Má
zamestnancov, či už bývalých alebo súčasných, ktorí si vážili ponúknutú pomoc, nie sú z nich už
bezdomovci alebo závislí na omamných látkach, dal možnosť práce ľuďom, ktorí sa vrátili z výkonu

trestu a nevedeli nájsť uplatnenie, tí všetci vedia, že sa vždy snaží pomáhať, ak je to v jeho silách. Je
si plne vedomý neúmyselných priestupkov, ktoré uhradil vždy v blokovom konaní na mieste, ale nie je
si vedomý, aby neviedol riadny život. Na základe uvedených skutočností sa nevie stotožniť s výrokom
súdu, že nevedie riadny život. Žiada preto o zváženie ním uvedených skutočností a nielen zoznamu
priestupkov s uhradenými pokutami.

Na základe podanej sťažnosti preskúmal krajský súd v zmysle ustanovenia § 192 ods. 1 Tr.
poriadku správnosť všetkých výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť,
ako aj konanie týmto výrokom napadnutého uznesenia predchádzajúce a dospel k záveru, že sťažnosť
odsúdeného nie je dôvodná.

Prvostupňový súd v predmetnej veci správne zistil, že trestným rozkazom Okresného súdu Poprad
sp. zn. 5T/141/2013 zo dňa 22.11.2013, právoplatným dňa 5.2.2014, bol G.. F. O. uznaný vinným z
prečinu nevyplatenia mzdy a odstupného podľa § 214 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona, za čo mu bol
uložený trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov, výkon ktorého mu bol podľa § 49 ods. 1 písm. a)
podmienečne odložený a podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona určená skúšobná doba v trvaní 3 rokov.

Keďže podľa § 50 ods. 1, veta druhá Tr. zákona skúšobná doba začína plynúť dňom nasledujúcim po dni
nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, teda aj trestného rozkazu, tak skúšobná doba podmienečného
odsúdenia odsúdenému plynula do 6.2.2017.

Napriek sťažnostným námietkam podľa krajského súdu pri skúmaní správania sa odsúdeného počas
skúšobnej doby podmienečného odsúdenia prvostupňový súd tiež správne zistil, že odsúdený v jej
priebehu neviedol riadny život. Svedčí o tom skutočnosť, že počas skúšobnej doby podmienečného
odsúdenia sa dopustil až 17 priestupkov, z toho 16 priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej
premávky a 1 priestupok podľa zákona č. 282/2002 Z.z., ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania

psov.

Spáchanie takéhoto vysokého množstva priestupkov v priebehu skúšobnej doby neumožňuje urobiť
záver o tom, že by odsúdený viedol riadny život. Odsúdený v skúšobnej dobe nevyužil možnosť, ktorá
mu podmienečným odkladom výkonu trestu odňatia slobody bola daná, právne predpisy nerešpektoval

a povinnosti z nich plynúce opakovane porušoval.

Pokiaľ odsúdený v sťažnosti namieta, že sa dopustil len neúmyselných, menej závažných protiprávnych
konaní, ktoré nie sú druhovo príbuzné s trestným činom, pre ktorý bol právoplatne odsúdený, je potrebné
uviesť, že spáchanie až 17 priestupkov, ktoré sú taktiež konaním nebezpečným pre spoločnosť, v

priebehu dvoch rokov je prejavom krajnej neúcty k platnému právnemu poriadku a k dodržiavaniu
povinností plynúcich z právnym predpisov. Za situácie, keď odsúdený vedel o hrozbe výkonu trestu
odňatia slobody a napriek tomu v takom rozsahu povinnosti plynúce z právnych predpisov porušoval, nie
jemožnédospieťkinémuzáveru,nežžeriadnymživotomnežilažejehonápravuniejemožnédosiahnuť
inak, ako výkonom trestu odňatia slobody. Za takéhoto rozsahu porušovania právnych predpisov ho

ospravedlniť nemôže ani skutočnosť, že k priestupkov došlo najmä v súvislosti s výkonom jeho práce,
ale ani ďalšie skutočnosti, ktoré uviedol vo svojej sťažnosti.

To, že účel trestu nie je u odsúdeného možné dosiahnuť len hrozbou výkonu trestu, je zrejmá aj z odpisu
registra trestov, v ktorom má ods. G.. F. O. 3 záznamy o spáchaní trestných činov (vrátane predmetného

odsúdenia pre prečin nevyplatenia mzdy a odstupného), pričom bolo na neho pôsobené podmienečným
trestom odňatia slobody i trestom povinnej práce, no napriek tomu sa protiprávneho konania dopustil
opäť.

Preto prvostupňový súd správne postupoval, keď vo veci vyslovil, že odsúdený sa v skúšobnej dobe

podmienečného odsúdenia neosvedčil a trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov, výkon ktorého
mu bol pôvodne podmienečne odložený, vykoná.Podľa § 50 ods. 4 Tr. zákona totiž možno vysloviť, že sa odsúdený v skúšobnej dobe osvedčil len vtedy,
ak v jej priebehu viedol riadny život; inak je možné, a to prípadne už v priebehu skúšobnej doby, nariadiť
výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody tak, ako to urobil prvostupňový súd v tomto prípade.

V súlade so zákonom je aj rozhodnutie prvostupňového súdu o spôsobe výkonu trestu odňatia slobody.
Keďže odsúdený v posledných desiatich rokoch pred spáchaním predmetného prečinu nebol vo výkone
trestu odňatia slobody, správne v súlade s § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona bol pre výkon trestu zaradený
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Krajský súd teda, nezistiac dôvod pre zmenu napadnutého uznesenia, toto uznesenie považuje vo
všetkých jeho výrokoch za správne, a preto sťažnosť odsúdeného podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr.
poriadku ako nedôvodnú zamietol.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je
prípustný.