Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. november 2017

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 19C/36/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1316202812
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Buchvaldová

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2017:1316202812.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III sudkyňou JUDr. Tatianou Buchvaldovou, v spore žalobu CRIF - Slovak

Credit Bureau, s.r.o., so sídlom Malý trh 2/A, 811 08 Bratislava IČO: 35 886 013, právne zastúpeného
advokátskou kanceláriou AK Herceg, s.r.o. so sídlom Košická 56, Bratislava, IČO: 35 890 240, proti
žalovanému: C. Ř. , nar. XX.XX.XXXX, občan SR, bytom A. XX, R. o zaplatenie 868,11 eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .
Súd žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania. n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na súde dňa 12.02.2016 si žalobca uplatnil voči žalovanému právo na zaplatenie
sumy 868,11 eur s príslušenstvom. V odôvodnení svojej žaloby uviedol, že žalovaný uzatvoril dňa

29.04.1998 s právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s. (ďalej aj ako
„právny predchodca“) Zmluvu o sporožírovom účte. Predmetom zmluvy bolo zriadenie bežného účtu
na menu SKK, vedeného formou bežného účtu. Právny predchodca uzatvoril so žalovaným dňa
30.05.2005 Zmluvu o kontokorentnom úvere (ďalej aj ako „Úverová Zmluva“), ktorej predmetom bolo
poskytnutie kontokorentného úveru vo výške 995,82 eura (30.000,- Sk) (ďalej len ako „Úver“). Zmluvné
strany si dohodli poplatok za poskytnutie úveru vo výške 2% z výšky úverového rámca a poplatok za
správu úveru vo výške 0,20% z výšky úverového rámca/mesačne. Žalovaný uzatvoril dňa 15.11.2007 s

právnym predchodcom žalobcu Zmluvu o poskytnutí balíka produktov služieb (ďalej len ako „Zmluva“).
Predmetom Zmluvy bola povoleného prečerpania po splnení podmienok uvedených v Obchodných
podmienkach Slovenskej sporiteľne pre poskytovanie Úverov a Povolených prečerpaní privátnym
klientom a MIKRO podnikateľom účinných od 1.7.2007 a nahradenie zmluvy, predmetom ktorej bolo
poskytnutie kontokorentného úveru alebo povoleného prečerpania k účtu vo výške 750 eur Oznámením
zo dňa 11.03.2010. Právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovaným dňa 29.04.1998 Zmluvu o vydaní
a používaní bankovej platobnej karty, predmetom ktorej bolo vydanie platobnej karty, prostredníctvom

ktorej mohol žalovaný realizovať transakcie s prostriedkami na vyššie uvedenom účte. Súčasťou
Úverovej zmluvy sú tiež Všeobecné obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne účinné od 01.08.2002 v
zmysle dodatku č. 6 účinného od 10.09.2002 (ďalej len „Všeobecné obchodné podmienky“), Obchodné
podmienky Slovenskej sporiteľne pre poskytovanie a používanie Elektronických služieb a Platobných
kariet účinné od 10.09.2002, Obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne pre poskytnutie úverov a
povolených prečerpaní účinné od 1.7.2007 (ďalej len „Úverové podmienky“) a Sadzobník poplatkov
Slovenskej sporiteľne (ďalej len „Sadzobník poplatkov“). Žalovaný sa v zmysle Zmluvy oboznámil

so Všeobecnými obchodnými podmienkami, Úverovými podmienkami a Sadzobníkom poplatkov a
súhlasili s nimi. Právny predchodca žalobcu umožnil čerpať žalovanému Úver tak, že realizoval
platobné príkazy žalovaných na prevod alebo výbery hotovosti žalovaných, a to aj v prípade, ak
neexistovala pohľadávka žalovaných voči Slovenskej sporiteľni z účtu žalovaného, ktorá vznikla vdôsledku pripísania platieb uskutočnených v prospech účtu žalovaného alebo vkladom v hotovosti
na účet žalovaného. Ďalej boli v zmysle Zmluvy, Všeobecných obchodných podmienok, Úverových
podmienok a Sadzobníka poplatkov dohodnuté ďalšie náležitosti Zmluvy a podmienky pre splácanie

Úveru., a to: výška Úverového rámca, Úroková sadzba, splatnosť úrokov, konečná splatnosť Úveru,
úrok z omeškania, úrok z prečerpania a iné platobné podmienky. Žalovaný sa zaviazal Úver splácať
tak, že boli povinný splatiť pohľadávku Slovenskej sporiteľne najneskôr v deň konečnej splatnosti
Úveru, pričom pohľadávka Slovenskej sporiteľne v čase do konečnej splatnosti bola splácaná formou
započítania pohľadávky Slovenskej sporiteľne proti pohľadávke žalovaného z účtu žalovaného a to

vždy v momente vzniku pohľadávky žalovaného z jeho účtu a v rozsahu v akom sa tieto pohľadávky
kryjú. Výška úrokovej sadzby ako odplaty za poskytnutý Úver bola dohodnutá 17,90 % ročne, pričom
úroková sadzba bola dohodnutá ako premenlivá a platná v deň podpisu Zmluvy. Listom zo dňa
12.02.2013 pre dlhodobé neplnenie povinností žalovaným uplatnil právny predchodca právo vypovedať
Zmluvu a požadovať splatenie celého zostatku Úveru s príslušenstvom. Výpoveď nadobudla v zmysle
Obchodných podmienok účinnosť dňom doručenia a povinnosť žalovaného zaplatiť zostatok vznikla

bezodkladne po doručení Výpovede. Právnemu predchodcovi vznikla pohľadávka v celkovej výške
1088,11 eur, pričom táto suma pozostáva z istiny Úveru po splatnosti vo výške 992,26 eur, z vyčísleného
riadneho úroku vo výške 0,28 eur, debetného úroku z nepovoleného prečerpania vo výške 40,57 eur,
zákonného úroku z omeškania vo výške 55 eur vyčísleného od prvého dňa omeškania žalovaného so
splácaním záväzku do dňa postúpenia pohľadávky, t.j. do 27.03.2014. Žalobca a Slovenská sporiteľňa

uzatvorili dňa 27.03.2014 Zmluvu o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE, na základe ktorej prešla
s účinnosťou od 27.03.2014 na žalobcu pohľadávka pod č. 245 na žalobcu. Oznámenie o postúpení
pohľadávky bolo oznámené právnym predchodcom žalobcu Oznámením zo dňa 01.04.2014. Žalovaný
bol žalobcom na vzniknutú pohľadávku upozornený Upomienkou zo dňa 01.12.2014. Žalovaný túto
uhradil iba čiastočne vo výške 220 eur. Žalobcovi vznikla pohľadávka v celkovej výške 868,11 eur

pričom táto pozostáva z istiny Úveru po splatnosti vo výške 772,26 eur, z vyčísleného riadneho úroku
vo výške 0,28 eur, debetného úroku z nepovoleného prečerpania vo výške 40,57 eur, zákonného úroku
z omeškania vo výške 55 eur vyčísleného od prvého dňa omeškania žalovaného so splácaním záväzku
do dňa postúpenia pohľadávky, t.j. do 27.03.2014.

2. Podľa § 470 ods.1 prechodných ustanovení Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku
platného a účinného od 01.07.2016 (ďalej len CSP), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
3. Podľa § 470 ods.2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

4. Podľa § 290 CSP spotrebiteľský spor je sporom medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo
spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.
5. Keďže skutočný pobyt žalovaného sa nepodarilo zistiť, oznámenie o pojednávaní bolo zverejnené na
úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu dňa 04.10.2017 a poštou.
6. Žalovaný sa k podanej žalobe nevyjadril.

7. Súd v zmysle ustanovenia § 180 CSP prejednal vec v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu, keď
tento svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil písomne podaním zo dňa 21.11.2017 s tým, že žiadal
pojednávanie odročiť z dôvodu pokusu o mimosúdnu dohodu so žalovaným. Dostavil sa žalovaný, ktorý
si predvolanie na pojednávanie prevzal dňa 11.10.2017 a ktorý pred súdom uviedol, že so žalobcom
neprejednával žiadne mimosúdne riešenie sporu.

8. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise: žaloba, výpis z OR, Zmluva
o sporožírovom účte č. XXXXXXX zo dňa 29.04.1998, Zmluva o vydaní a používaní bankomatovej
karty zo dňa 29.04.1998, Zmluva o kontokorentnom úvere zo dňa 30.05.2005, Zmluva o poskytnutí
balíka produktov a služieb pre fyzické osoby zo dňa 15.11.2007, Oznámenie o poskytnutí povoleného
prečerpania zo dňa 11.03.2010, Obchodné podmienky pre vydávania a používanie bankovej karty SLSP,

Všeobecné obchodné podmienky účinné od 01.01.2003, Zmluva o postúpení pohľadávky s prílohou č.1
k zmluve o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE zo dňa 27.03.2014, Odstúpenie od zmluvy zo dňa
12.02.2013, Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 01.04.2014, upomienka zo dňa 01.12.2014. a
zistil tento skutkový stav:
9. Právny predchodca žalobcu a žalovaný uzatvorili dňa 29.04.1998 Zmluvu o sporožírovom účte

Č..XXXXXXX so zriadením účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX a 29.04.1998 Zmluvu o vydaní a používaní
bankovej karty k účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX.
10. Právny predchodca žalobcu a žalovaný uzatvorili dňa 30.05.2005 Zmluvu o kontokorentnom
úvere so sporožírovým účtom žalovaného č. XXXXXXXXXX/X, ktorej predmetom bolo poskytnutiekontokorentného úveru vo výške 995,82 eur (30.000,- Sk). Úroková sadzba bola dohodnutá vo výške
11,15% ročne, úrok z omeškania 26,40% ročne a úrok z prečerpania 26,40% ročne. Zmluvné strany si
dohodli poplatok za poskytnutie úveru vo výške 2% z výšky úverového rámca a poplatok za správu úveru

vo výške 0,20% z výšky úverového rámca/mesačne. Konečná splatnosť bola dohodnutá k 29.05.2006.
Podľa čl. III. bod 1. Záverečných ustanovení sa trvanie zmluvy predlžuje o dobu jedného roka, ak
Dlžník neoznámi veriteľovi najneskôr v lehote 1 mesiaca pred uplynutím doby trvania zmluvy (pôvodnej
alebo predlženej), že nemá záujem o predlženie doby trvania zmluvy, max. však do dosiahnutia 65.
roku veku Dlžníka. Právny predchodca žalobcu a žalovaní uzatvorili dňa 29.04.1998 Zmluvu o vydaní

a používaní bankovej karty k účtu č. XXXXXXXXXX/X, predmetom ktorej bolo vydanie platobnej karty,
prostredníctvom ktorej mohol žalovaný realizovať transakcie s prostriedkami na vyššie uvedenom
účte. Žalovaný uzatvoril dňa 15.11.2007 s právnym predchodcom žalobcu Zmluvu o poskytnutí
balíka produktov služieb, predmetom ktorej bola zmena Balíka EXTRA opäť k účtu žalovaného č.
XXXXXXXXXX/X .
XX. Právny predchodca žalobcu listom zo dňa 12.02.2013 odstúpil od Zmluvy, ktorou bol poskytnutý

Balík/Bankové produkty v Balíku č. XXXXXXXXXX/X, a to s účinnosťou ku dňu doručenia a Zmluvy, na
základe mu bolo poskytnuté povolené prečerpanie k bežnému účtu č. XXXXXXXXXX/X.
XX. Z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 01.04.2014 vyplýva, že pohľadávka z nepovoleného
prečerpania bola postúpená na žalobcu.
13. Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:

14. Podľa § 52 ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“)
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej
strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo

účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak
mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická
osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej

činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
15.Podľa§53ods.1až3a5 OZSpotrebiteľskézmluvynesmúobsahovaťustanovenia,ktoréspôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo

ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak
nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky
upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

16. Podľa § 54 ods. 1 a 2 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o
obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
17. Podľa § 48 ods. 1 OZ od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone

ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.
18. Podľa § 48 ods. 2 OZ odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym
predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.
19. Podľa § 451 ods. 1 a 2 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením

z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
20. Podľa § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
21. Podľa § 457 OZ, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť

druhému všetko, čo podľa nej dostal.
22. Podľa § 100 ods.1, 2, 3 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej
(§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania
dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkouvlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105 OZ. Záložné práva sa nepremlčujú skôr,
než zabezpečená pohľadávka. Nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách alebo na
iných formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.

23. Podľa § 107 ods. 1,2 OZ Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva
roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor
obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak
ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
24. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej

rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov Orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
25. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

26. Definícia spotrebiteľských zmlúv bola zavedená do Občianskeho zákonníka až od 01.04.2004 (jej
modifikácia bola následne vykonaná novelou č. 379/2008 Z.z. účinnou od 01.11.2008), pričom Úverová
zmluva bola uzavretá až dňa 30.05.2005, „spotrebiteľskými zmluvami od účinnosti zákona č. 634/1992
Zb., pokračujúc zavedením § 23a citovaného zákona až po transpozíciu Smernice rady 93/13 EHS
do Občianskeho zákonníka sú všetky zmluvy bez ohľadu na konkrétny zmluvný typ, bez ohľadu na

právny režim alebo právny základ, ktoré uzaviera spotrebiteľ s dodávateľom. Je zrejmé, že určujúcim pre
použitie režimu spotrebiteľskej zmluvy je len štatút subjektov ako zmluvných strán, ktorým z právneho
vzťahu vyplývajú konkrétne práva a povinnosti“ (cit.: Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M.,
Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník I. § 1 - 450. Komentár. Praha: C.H. Beck, 2015,
str. 450).

27. Úverová Zmluva uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným je na základe vyššie
uvedeného spotrebiteľskou zmluvou, lebo žalovaný v danom prípade vystupoval ako fyzická osoba,
ktorá zabezpečovala svoje potreby, teda ako spotrebiteľ a právny predchodca žalobcu pri uzatvorení
zmluvy vystupoval v rámci svojej podnikateľskej činnosti, teda ako dodávateľ. Pre spotrebiteľské zmluvy
je pritom charakteristické, že sa jedná o zmluvy, ktoré sú uzatvárané opakovane s veľkým počtom

zákazníkov, pričom návrhy týchto zmlúv sú pripravené na vopred predtlačených tlačivách a spotrebiteľ
nemá možnosť meniť obsah takto navrhnutých zmlúv. Týka sa to aj predmetnej veci, pretože zmluva
bola vyplnená na vopred pripravenom predtlačenom tlačive.
28. Žalobca svoje právo na žalovanú sumu, teda svoju pohľadávku voči žalovanému odôvodňuje tým,
že žalovaný využil možnosť čerpať Úver, avšak podmienky pre splácanie nedodržiaval, dostal sa do

omeškania so splácaním a listom zo dňa 12.02.2013 uplatnil právny predchodca právo vypovedať
zmluvy. Podľa bodu 7.6.1 Všeobecných obchodných podmienok je banka oprávnená vypovedať zmluvu
o úvere, alebo od nej odstúpiť zmluvy. V danom prípade však z listu zo dňa 12.02.2013 nepochybne
vyplýva, že právny predchodca žalobcu využil druhú možnosť a od zmluvy o kontokorentnom úvere
odstúpil a nie ako tvrdil žalobca v podanej žalobe, že zmluvu vypovedal. V zmysle citovaného § 48 ods.

2 OZ sa zmluva pri odstúpení ruší ex tunc (od začiatku), pokiaľ účastníci sa nedohodnú inak. Právny
predchodca žalobcu si teda mal byť vedomý, že pokiaľ sa rozhodne pre odstúpenie od zmluvy, dôjde k
jej zrušeniu. Vzhľadom na vyššie uvedené, keďže toto odstúpenie od zmluvy má účinky ex tunc, teda
spätne ku dňu uzavretia zmluvy, zmluva sa od začiatku zrušila, pričom v súlade s ust. § 457 OZ ak bola
zmluva zrušená, je každá zo strán povinná vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostala. Dôsledkom

plnenia zo zrušenej zmluvy je teda povinnosť účastníkov zmluvy navzájom si vrátiť všetko, čo plnením z
takejto zmluvy nadobudli, ako výslovne stanovuje § 457 OZ, ktorý je špeciálnou úpravou bezdôvodného
obohatenia vo vzťahu k zrušenej alebo neplatnej zmluve.
29. Pokiaľ ide o použitie inštitútu odstúpenia od zmluvy upraveného v Občianskom zákonníku pred
úpravou v Obchodnom zákonníku (§ 349 ods. 1) tak súd poukazuje na ustanovenie Občianskeho

zákonníka na § 52 ods. 2 OZ v znení účinnom od 01.04.2015, podľa ktorého na všetky právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka,
aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Aj napriek tomu, že ide o ustanovenie, ktoré
nebolo platné a účinné v čase uzavretia predmetnej zmluvy, časovo pôsobí aj na právne vzťahy pred
jeho účinnosťou. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ktorým bolo rozhodnuté o

mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora) sp. zn. 3 M Cdo 12/2014 zo dňa 21.04.2015 cit.:
„V preskúmavanom prípade je - aj bez vyriešenia otázky, či je opodstatnená námietka generálneho
prokurátora o tom, že premlčanie práva malo byť posudzované podľa ustanovení Obchodného (a nie
Občianskeho) zákonníka - zrejmé, že ak by najvyšší súd zrušil mimoriadnym dovolaním napadnutérozsudky a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, musel by prvostupňový súd vziať na
zreteľ § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, pričom by ako „orgán rozhodujúci o
nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy“ bol povinný prihliadnuť na zákonný dôvod, ktorý bráni priznať

plnenie požadované žalobou. Mal by tiež zohľadniť § 52 ods. 2 vetu tretiu Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Obe
tieto ustanovenia nadobudli účinnosť 1. mája 2014 a právne predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú
prechodné ustanovenia. To znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené

pred týmto dňom“
30. Občiansky zákonník rozlišuje všeobecnú premlčaciu dobu a osobitné premlčacie doby. Všeobecná
premlčacia doba má subsidiárny charakter a použije sa tam, kde pre konkrétne právo nie je Občianskym
zákonníkom alebo iným predpisom ustanovená osobitná premlčacia doba. V prejednávanej veci
ide o premlčanie práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, preto je potrebné na
premlčanie aplikovať ust. § 107 Občianskeho zákonníka. Pri premlčaní práva na vydanie plnenia z

bezdôvodného obohatenia je ustanovená kombinovaná premlčacia doba, a to subjektívna a objektívna.
Subjektívna dvojročná premlčacia doba začína plynúť od okamihu, keď sa oprávnený dozvie, že došlo
k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Objektívna premlčacia doba začína plynúť
od okamihu, keď k bezdôvodnému obohateniu skutočne (fakticky) došlo, a to bez ohľadu na to, či
oprávnený o ňom vedel alebo nie. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že právny predchodca žalobcu

dňa 12.02.2013 odstúpil o zmluvy o povolenom prečerpaní a teda v uvedený deň právny predchodca
žalobcu mal nepochybne vedomosť, že žalovaný sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil a aká konkrétna
je výška ich bezdôvodného obohatenia. Subjektívna premlčacia doba tak začala plynúť právnemu
predchodcovi žalobcu dňa 16.02.2013 (v zmysle článku 10.3 Všeobecných obchodných podmienok sa
zásielka považuje za doručenú tretí deň po jej odoslaní), keďže týmto dňom bol naplnený subjektívny

prvok rozhodujúci pre začatie jej plynutia pozostávajúci z vyššie uvedených dvoch zložiek. Zmena v
osobe žalobcu nemá vplyv na plynutie premlčacej doby. Žalobu podal žalobca na súd dňa až dňa
12.02.2016, t.j. po uplynutí dvojročnej premlčacej doby, keďže dvojročná premlčacia doba uplynula
žalobcovi dňa 16.02.2015. Súd potom vyhodnotil snahu žalobcu o pokus na mimosúdne vyrovnanie ako
právne bez významu, keďže jeho pohľadávka, ktorá je premlčaná nie je vymáhateľná v tomto súdnom

konaní a túto nemožno priznať.
31. Súd v predmetnom spore prihliadol ex offo na námietku premlčania uplatnenej pohľadávky, a
preto mu nezostávalo nič iné ako žalobu veriteľa, ktorou sa domáhal premlčaného práva bez ďalšieho
zamietnuť.
32. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu

trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaný bol v konaní úspešný v celom rozsahu, avšak
nakoľko si náhradu trov konania neuplatnil, zo spisu mu trovy konania nevyplývajú, a preto mu súd nárok
nanáhradutrovkonanianepriznalažalobcaakoneúspešnástrananemáprávonanáhradutrovkonania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na

Krajský súd v Bratislave cestou tunajšieho súdu.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov

tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá

vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy
trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon
rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení
neskorších predpisov).