Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 27. máj 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/447/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114203709
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hrabovecká

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7114203709.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.MariannyHraboveckejačleniek

senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Ludviky Bodnárovej v právnej veci mal. T. B. nar. XX.X.XXXX
zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny O., X. A. Č.. X, O. na
návrh matky B. L. nar. XX.X.XXXX trvale bývajúcej v O. na O. XX prechodne v X. na Q. XX zastúpenej
advokátkou JUDr. Martinou Hopferovou so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Bajzovej 2 za
účasti otca E. B. nar. XX.XX.XXXX bývajúceho v O. na O. X v konaní o zvýšenie výživného o odvolaní
otca proti rozsudku Okresného súdu Košice I z 24.11.2015 takto

r o z h o d o l :

Mení rozsudok vo výroku o výživnom tak, že zvyšuje výživné určené rozsudkom Okresného súdu Košice

I z 23.1.2013 č.k. 21P 84/2012-28 pre mal. T. B. nar. XX.X.XXXX z 50 Eur na 200 Eur mesačne za
obdobie od 10.2.2014 do 30.6.2014 a na 100 Eur mesačne od 1.7.2014 do budúcna, ktoré výživné je
otec povinný prispievať vždy do 15-teho dňa v mesiaci dopredu matke maloletého.

Zrušuje rozsudok vo výroku o dlžnom výživnom a v rozsahu zrušenia vracia vec na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom z 24.11.2015 č.k. 21P 21/2014 -214 zvýšil výživné určené rozsudkom
Okresného súdu Košice I z 23.1.2013 č.k. 21P 84/2012-28 od otca pre mal. T. B. nar. XX.X.XXXX z 50
€ na 100 € mesačne od 10.2.2014 do 31.8.2015 a na 120 € mesačne od 1.9.2015 do budúcna, ktoré

výživné zaviazal otca prispievať vždy do 15. dňa v mesiaci dopredu matke dieťaťa. Dlžné výživné 1.083
€ za obdobie od 10.2.2014 do 30.11.2015 povolil otcovi splácať spolu s bežným výživným v mesačných
50 € splátkach až do zaplatenia. Návrh otca na zmenu výchovy zamietol. Upravil styk otca s maloletým
počas letných prázdnin posledné dva júlové týždne (od 16.7.) a prvé dva augustové týždne (do 15.8.),
počas jarných prázdnin každý párny rok, počas jesenných prázdnin každý nepárny rok a počas zimných
prázdnin v nepárnom roku od 30.12. do konca zimných prázdnin a v párnom roku od 22.12. do 29.12..
Matke uložil povinnosť pripraviť dieťa na stretnutie a odovzdať ho otcovi pred svojim bytom vždy o 16.00

hod. prvého dňa styku a otcovi povinnosť dieťa po ukončení stretnutia vrátiť o 16.00 hod.. O trovách
konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

Rozhodol tak na základe zistenia, že rozsudkom Okresného súdu Košice I z 23.1.2013 č.k. 21P
84/2012-28 bol mal. T. zverený do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na jeho
výživu 50 € mesačne. Matka bola v tomto čase nezamestnaná a poberala dávku sociálnej pomoci 225 €
a čistý mesačný príjem otca bol 860 €. Rodičia okrem mal. T., ktorý navštevoval 1. ročník ZŠ, nemali inú

vyživovaciu povinnosť. O vyživovacej povinnosti otca voči mal. T. rozhodol na základe zistenia, že dieťa
pochádzazpartnerskéhovzťahurodičov,ktorínežijúvspoločnejdomácnostiastarostlivosťomaloletého
zabezpečuje matka, ktorá nebola spochybnená ani kolíznym opatrovníkom. Matka maloletého je vedená
v evidencii uchádzačov o zamestnanie a jej príjem 155 € mesačne tvorí dávka v hmotnej núdzi, rodinnéprídavky a výživné na dieťa. Pracuje na dohodu o vykonaní práce ako upratovačka s mesačným príjmom
50 €. Mal. T. v školskom roku 2014/2015 bol žiakom 3. ročníka ZŠ, navštevuje výtvarný krúžok a prejavil
záujem aj o futbal. Od narodenia má zdravotné ťažkosti s dýchacími cestami s nábehom na astmu a

problémy so srdcom, s čím má matka zvýšené výdavky. Otec uzavrel manželstvo 14.8.2015 a jeho
manželka pracuje ako medicínska reprezentantka s čistým mesačným príjmom 700 €. Byt, v ktorom
býval v čase predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom predal a spoločne s manželkou si kúpili 4-izbový
byt v O. na O. X, na kúpu ktorého si zobral úver od Slovenskej sporiteľne a.s. 78.700 €, ktorý spláca po
272 € mesačne, ďalšiu pôžičku za účelom rekonštrukcie bytu spláca po 258,19 €, pre Z. 75 € mesačne

a pre M. I. 56,44 € mesačne, ktorú si zobral v čase, keď žil s matkou dieťaťa v spoločnej domácnosti
za účelom vylepšenia bývania. Ďalšiu pôžičku pre Z. po 77 € mesačne si zobral za účelom vylepšenia
životných nákladov, na stravu a veci na oblečenie. V prospech Q. W. spláca pôžičku po 45 € mesačne.
Jeho mesačné náklady spojené s dochádzkou do zamestnania motorovým vozidlom sú 200 € a náklady
na bývanie zahŕňajú nájomné a inkaso 139 €, elektrinu 37 €, plyn 5 € a do fondu opráv 50 € mesačne.
Otec je profesionálny vojak, v novembri 2013 nastúpil na misiu do Y. a počas misie jeho mesačný príjem

bol v priemere 2.000 € a od októbra, t.j. po skončení misie má čistý mesačný príjem 877,24 €. Zistený
skutkový stav posúdil a o vyživovacej povinnosti otca rozhodol podľa § 77, § 75 ods. 1 , § 76 ods. 1 a § 62
Zákona o rodine. Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že zvýšenie
odôvodnenýchpotriebdieťaťaodôvodňujezvýšenievýživnéhopozohľadneníčistéhomesačnéhopríjmu
otca a skutočnosti, že rodičia nemajú inú vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu. Dlžné výživné,

ktoré je rozdiel medzi výživným určeným predchádzajúcim rozhodnutím súdu a terajším rozhodnutím o
výživnom povolil otcovi splácať v mesačných 50 € splátkach spolu s bežným výživným až do zaplatenia
s poukazom na § 160 ods. 1 O.s.p..

Proti výroku rozsudku o výživnom podal včas odvolanie otec dieťaťa podľa § 205 ods. 2 písm. c/,

d/, f/ O.s.p. a navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a návrh na zvýšenie
výživného zamietol a pokiaľ odvolací súd dospeje k záveru, že sú dôvody na zvýšenie výživného
navrhol v napadnutých výrokoch rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 220 O.s.p. zmeniť a zvýšiť
výživné z 50 € na 80 € mesačne od právoplatnosti rozsudku. Vyjadril názor, že rozsudok súdu prvého
stupňa v napadnutých výrokoch je nesprávny, vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu

a spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Zdôraznil, že od predchádzajúceho rozhodnutia
o výživnom, od kedy uplynuli menej ako tri roky, nedošlo k žiadnej takej zmene pomerov, ktorá by
odôvodňovala zvýšenie výživného. Matka takéto dôvody neprezentovala a ani súd v napadnutom
rozhodnutí takéto relevantné dôvody neidentifikoval. Vzhľadom na to, že súd nevymedzil skutočnosti,
ktoré by odôvodňovali rozhodnutie o zvýšení výživného, považuje rozsudok v napadnutej časti za

nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov. Vyjadril názor, že ak sa zmenili pomery, tak len v takom
smere, že by mohli naopak odôvodniť zníženie výživného, pretože matka dieťaťa začala žiť so svojim
novým priateľom, ktorého príjmy sú pomerne vysoké, pričom súd nevykonal žiadne dokazovanie
ohľadne jeho príjmov a majetkových pomerov a nebral do úvahy celkový príjem domácnosti matky, do
ktorého je potrebné zarátať aj príjmy jej súčasného priateľa H. O.. Z tohto pohľadu vychádza rozhodnutie

súdu z nedostatočne zisteného skutkového stavu. Zmenili sa jeho pomery, keďže sa oženil a mal. dcéru
manželky, E., ktorej biologický otec zomrel, plánuje osvojiť a rovnako plánujú mať s manželkou spoločné
dieťa. Zdôraznil, že súd pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti vyvodil z vykonaného dokazovania
nesprávne skutkové závery. Platenie výživného tak, ako ho určil súd, nie je v jeho možnostiach, ohrozuje
jeho rodinu po finančnej stránke, vznikajú obavy a strach o prežitie, o bezpečnosť a môžu mať priamy

dopad na psychiku členov jeho rodiny a samozrejme aj na manželkinu 4,5 ročnú dcéru, ktorá potrebuje
taktiež zaopatriť. Okrem toho mu vznikli cestovné náklady, keď bude cestovať za svojim synom, ktoré
nevznikli jeho vinou, ale tým, že matka sa presťahovala aj s maloletým synom do W.. Konštatoval, že
počas jeho pobytu v Y. boli jeho príjmy vyššie, ale v súčasnosti jeho aktuálny mesačný príjem je 877,74
€, z ktorého vyživuje nie len seba a maloletého syna, ale už aj manželkinu dcéru, platí viacero úverov

a pôžičiek, ktoré si vzali ešte počas spolužitia s matkou dieťaťa a spolu s manželkou platí hypotekárny
úver 488 €, ktorý si vzali za účelom kúpi väčšieho bytu preto, aby maloletý syn mal k dispozícii vlastnú
izbu, keď bude u neho v rámci povoleného stretávania. O úver vo výške cca 70.000 € nemohol požiadať
s manželkou, pretože im to nedovoľoval nízky príjem a jeho ručiteľský záväzok voči matkinej sesternici,
preto im museli poskytnúť ručenie jeho rodičia, avšak len na dobu 20. rokov kvôli ich vysokému veku.

Súd jeho náklady zrejme nevzal do úvahy a najmä, že svoj mesačný príjem minie na splátku úveru
(488 €), náklady spojené s užívaním bytu 180 €, splátky pôžičiek a úverov 250 € a cestovné náklady
do zamestnania cca 200 €. Vytkol konajúcemu súdu, že bez ďalšieho uveril tomu, že príjem matky zo
závislej činnosti je iba 50 €, v skutočnosti však pracuje v bare, ktorý prevádzkuje jej priateľ, ako čašníčkaa jej príjmy sú určite vyššie. V tomto smere vyvodil súd z vykonaného dokazovania nesprávne skutkové
zistenia. Konajúci súd rovnako nezisťoval výšku nákladov na uspokojovanie potrieb maloletého a matka
nijako nepreukázala zvýšenie nákladov oproti obdobiu predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom.

Zvýšenie výživného spätne od podania návrhu nepovažuje za súladné s dobrými mravmi, keďže s
matkou dieťaťa žili v jednej domácnosti 10 rokov, živil ju a staral sa o ňu a potom o ich maloletého syna
po celý čas. Nikdy nepracovala a stále mala výhovorky na to, aby si prácu nehľadala. Keďže nemala
zamestnávateľa, nemohla prispievať do domácnosti, preto všetko, čo chceli, musel kúpiť sám alebo
zobrať na to úver. Je od nej zarážajúce, že všetko zvaľuje na neho a ako sa vyjadrila na súde, všetko je

na jeho meno ale to z dôvodu, že nikto by nedal matke peniaze bez výplatnej pásky a bez príjmu. Napriek
tomu, že všetko využívali spoločne, pôžičky spláca doteraz, ktoré ho zaťažujú a nezvláda platiť tak
vysoké výživné. Tiež uviedol, že matka sa pred svedkami vyjadrila, že má partnera a syna sa chce vzdať,
ale to neurobí kvôli výživnému, pretože syn je zdrojom peňazí. Ak za daných okolností a vykonaného
dokazovania súd dospel k záveru, že je na mieste zvýšiť výživné, a to dokonca v takomto rozsahu, je
evidentné, že súd celú vec nesprávne právne posúdil.

Matka maloletého vo vyjadrení k odvolaniu sa v plnom rozsahu stotožnila s rozhodnutím súdu prvého
stupňa. Uviedla, že zmena pomerov je odôvodnená niekoľkými okolnosťami. V prvom rade nastalo
zníženie jej príjmu, keďže pôvodne poberala dávku sociálnej pomoci 225 €, pričom následne došlo k
zníženiudávkyna84,40€aodjanuára2015poberádávkulenvovýške22,80€,akotobolodokladované

v priebehu konania. Rovnako bola dokladovaná aj výška príjmu otca a je zrejmé, že ten niekoľkonásobne
prevyšuje jej príjem. Je pravdou, že uzatvorila dohodu o vykonaní práce, no poberá odmenu len vo výške
50 €. Je pre ňu obtiažne sa zamestnať inou formou, keďže maloletý je dieťa, ktoré si vyžaduje osobitnú
starostlivosť, čo vyplýva aj zo správ Centra pedagogickopsychologického poradenstva a prevencie a
tiež z lekárskych správ 1. Psychiatrickej ambulancie Detskej fakultnej nemocnice s poliklinikou v W.,

ktoré boli predložené do spisu a okrem toho dieťa má vzdelávacie a výchovné problémy, často sa stáva,
že jej volajú zo školy, aby si prišla syna vyzdvihnúť, ktorému je potrebné venovať viac času pri učení,
keďže mu bola diagnostikovaná ADHD - hyperkinetická porucha správania. Zmenu pomerov rovnako
vidí aj v tom, že každým rokom sa odôvodnené potreby mal. T. zvyšujú a rovnako sa rozširujú aj jeho
mimoškolskéaktivity.Momentálnežijespolusmaloletýmasosvojimpriateľomujehorodičovvrodinnom

dome v X., ktorý je vo vlastníctve rodičov priateľa a oni sa im snažia na bývanie prispievať. Bar, na
ktorý poukazuje otec v odvolaní, je rovnako vo vlastníctve rodičov jej priateľa. Jej príjmy boli v konaní
dostatočne zdokladované a tvrdenia otca považuje len za jeho domnienky. Priateľ nie je otcom mal.
T. a nemôže nahrádzať vyživovaciu povinnosť biologického otca. Výdavky otca, predovšetkým úvery
a pôžičky nie je možné považovať za nevyhnutné, najmä výdavok súvisiaci s kúpou 4-izbového bytu,

keďže otec predtým vlastnil 3-izbový byt, ktorý už bol pomerne nadštandardný. Zdôraznila, že by sa
nikdy mal. T. nevzdala a nestará sa o syna preto, že na neho dostáva výživné. Svojho syna veľmi ľúbi
a medzi nimi je úzky vzťah. Rovnako zdôraznila, že otec nemá vyživovaciu povinnosť voči dcére svojej
manželky a spoločné dieťa zatiaľ nemajú. Má za to, že otec dbá viac o dobro dcéry svojej manželky
ako o svojho vlastného syna. Tvrdenia otca, že priznanie výživného odo dňa podania návrhu je v

rozpore s dobrými mravmi, považuje za irelevantné, keďže v čase podania návrhu na začatie konania
o zvýšenie výživného už nežili v spoločnej domácnosti a navyše, otec vo vyjadrení k návrhu súhlasil
so zvýšením výživného na 150 € mesačne a v súčasnosti nesúhlasí s výživným 120 €. Vzhľadom na
výšku príjmu otca by bolo odôvodnené plnenie ešte vyššie u výživného a dokonca súd mu umožnil
splácať dlžné výživné v splátkach. Konštatovala, že zvýšenie výživného tak, ako rozhodol súd prvého

stupňa, je v súlade so schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi otca a tiež korešponduje
s odôvodnenými potrebami dieťaťa, ktoré je nevyhnutné uspokojovať na zachovanie jeho zdravého
fyzického a duševného vývoja. Z týchto dôvodov navrhla, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu
prvého stupňa v napadnutých výrokoch.

Kolízny opatrovník dieťaťa sa k odvolaniu otca nevyjadril.

Podľa § 220 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1).

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.Podľa ods. 2 tohto zákonného ustanovenia, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa ods. 5 tohto zákonného ustanovenia, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Odvolací súd preskúmaním všetkých relevantných skutočností týkajúcich sa predmetu odvolacieho

konania dospel k záveru, že súd prvého stupňa vykonal všetky dôkazy významné pre rozhodnutie, v
súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho,
čo uviedli účastníci, použil správne ustanovenie Zákona o rodine, ktoré však nesprávne aplikoval na
zistený skutkový stav a dospel tak k nesprávnym právnym záverom, preto podľa § 220 O.s.p. zmenil
rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých výrokoch o výživnom a zaviazal otca prispievať na výživu

mal. T. 200 € mesačne od 10.2.2014 do 30.6.2014 a na 100 € mesačne od 1.7.2014 do budúcna.
Odvolací súd dôsledným posúdením pomerov v čase predchádzajúcej úpravy výživného s pomermi
existujúcimi v čase terajšieho rozhodovania dospel k záveru, že bola preukázaná podstatná zmena
pomerov odôvodňujúca zvýšenie výživného a výživné 200 € mesačne za obdobie od podania návrhu
matky, t.j. 10.2.2014 do 30.6.2014 a 100 € mesačne od 1.7.2014 do budúcna je primerané reálnym

zárobkovým schopnostiam a možnostiam otca po zohľadnení, že okrem mal. T. nemá inú vyživovaciu
povinnosť a rovnako je primerané odôvodneným potrebám maloletého, ktorý je žiakom 3. ročníka ZŠ
a tiež jeho zdravotného stavu preukázaného listinnými dôkazmi v priebehu konania na súde prvého
stupňa. Odvolací súd na základe nepochybného zistenia, že príjem otca počas misie v Y. bol 2.178,01
€ (zistené z odpisov mzdových listov otca za obdobie od 1.1.2014 do 30.6.2014) a po skončení misie,

keď jeho príjem od 1.7.2014 do 31.12.2014 bol 927,05 € a od 1.1.2015 do 31.10.2015 bol 877,24
€, určil výživné 100 € mesačne do budúcna, pretože takto diferencované výživné korešponduje so
všetkými relevantnými zákonnými ustanoveniami Zákona o rodine vo vzťahu k určeniu výživného, resp.
zvýšenia výživného. Odvolací súd v tejto súvislosti poznamenáva, že takto určené výživné zohľadňuje
iba časť nevyhnutných potrieb maloletého, ktorý je vo veku intenzívneho fyzického rastu a duševného

dospievaniaajehoodôvodnenépotrebybyzjavneodôvodňovalizvýšenievýživnéhovoväčšomrozsahu,
ale dôsledne vychádzajúc z reálnych zárobkových schopností a možností otca, ktorého čistá priemerná
mesačná mzda v súčasnosti je 877,24 €, ktoré sú okrem odôvodnených potrieb dieťaťa limitujúcim
kritériom a rozhodujúcim hľadiskom pre rozhodnutie o rozsahu vyživovacej povinnosti podľa § 75
ods. 1 Zákona o rodine, preto zvýšenie výživného vo väčšom rozsahu nebolo možné. Vo vzťahu k

odvolacím námietkam otca odvolací súd dodáva, že rozsah odôvodnených potrieb mal. T. sa postupne
zvyšoval, preto aj zo skutkového stavu, že príjem otca dosahovaný v čase terajšieho rozhodovania,
t.j. od 1.7.2014 a porovnaný s jeho príjmom v čase predchádzajúcej úpravy výživného je takmer
totožný, rozhodne možno považovať odôvodnené potreby maloletého, ktorý je žiakom 3. ročníka ZŠ za
výraznú zmenu pomerov podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine odôvodňujúcu zmenu predchádzajúceho

rozhodnutia o výživnom po zohľadnení, že otec okrem mal. T. zatiaľ inú vyživovaciu povinnosť nemá.
Odvolací súd poukazuje na § 62 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý plnenie vyživovacej povinnosti rodičov
k deťom považuje za ich prvoradú zákonnú povinnosť, ako aj na ods. 5 tohto zákonného ustanovenia,
v ktorom je uvedené, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Odvolací súd je toho
presvedčenia, že otec mal v rozhodnom období dostatok finančných prostriedkov na uspokojovanie

vlastných potrieb v rozsahu minimálne bežného životného štandardu, preto možno od neho spravodlivo
žiadať, aby aspoň tento štandard poskytol svojmu maloletému synovi T. formou výživného, čo je v súlade
s požiadavkou, že dieťa, rodičia ktorého nežijú spolu, má mať takú životnú úroveň, ako keby spolužitie
rodičov existovalo. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až
následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich vlastných potrieb.

Odvolací súd zdôrazňuje tzv. valorizačnú klauzulu obsiahnutú v § 78 ods. 3 Zákona o rodine, ktorá
ukladá súdu, aby v prípade, ak rozhoduje o zmene pomerov, zohľadnil aj zmenu výšky (vývoj životných
nákladov). Výška životných nákladov je zrejmá, napr. z cien spotrebného koša, z miery inflácie, resp.
iných ekonomických ukazovateľov. Táto povinnosť súdu je obligatórna. Z § 78 ods. 3 Zákona o rodinevyplýva, že vývoj životných nákladov je objektívna okolnosť, ktorá by aj sama o sebe mohla odôvodniť
zmenu výšky výživného. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že otec mal byť pri uzatváraní
úverov a pôžičiek opatrnejší práve so zreteľom na zákonnú vyživovaciu povinnosť voči mal. T. a zásadu,

že výživné má prednosť pred ostatnými výdavkami a zároveň konštatuje, že splátka úveru (488 €
mesačne), je 4-krát vyššia ako výživné, ktoré spolu s podielom matky na výživnom má pokryť okrem
stravy aj všetky ostatné výdavky súvisiace s výchovou a výživou mal. T.. Z tohto uhla pohľadu odvolací
súdpovažovalčerpanieúveruzaúčelomzakúpenia4-izbovéhobytu,keďbolotecvlastníkom3-izbového
bytu,zamajetkovériziko(§75ods.1Zákonaorodine),najmävovzťahukplneniuvyživovacejpovinnosti

voči maloletému dieťaťu odkázaného svojou výživou na rodičov. Rovnako je potrebné zdôrazniť, že otec
malamoholvytvoriťfinančnúrezervuvčasevýkonuslužbynamisiivY.právesozreteľomnavyživovaciu
povinnosť voči maloletému dieťaťu a svoje výdavky usmerniť tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti
neohrozil. Odvolací súd tiež poznamenáva, že výživné 200 € mesačne, ktoré predstavuje výživné 6,6 €
na jeden deň a výživné 100 € mesačne, ktoré predstavuje výživného 3,3 € na jeden deň zohľadňuje len
základnú mieru nevyhnutných potrieb maloletého a je nepochybné, že práve matka dopĺňa zdroj výživy

maloletého na hranicu prospešnú a nevyhnutnú pre jeho všestranný rozvoj tým, že sa o maloletého
osobne stará a dobrovoľne si plní voči nemu vyživovaciu povinnosť, preto sú bez právneho významu
pomery matky, na ktoré otec poukazuje v odvolaní. Vo vzťahu k odvolacím námietkam odvolací súd tiež
dodáva,žesúdnemusídaťodpoveďnavšetkyotázkynastolenéúčastníkomkonania,alelennatie,ktoré
majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.

Odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia
postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na súdnu
ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne konanie. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo
účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov,
teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v

konaní.Právonaspravodlivýprocesjenaplnenétým,žesúdzistípovykonanídôkazovaichvyhodnotení
skutkový stav a po použití relevantných právnych noriem vo veci rozhodne za predpokladu, že jeho
skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a že neboli prijaté v zrejmom omyle súdu, ktorý
by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Pokiaľ otec namieta nedostatočné zistenie
skutkového stavu veci, odvolací súd konštatuje, že v priebehu konania na súde prvého stupňa boli

nepochybne zistené a preukázané všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie v merite veci a ani
vykonanie ďalšieho dokazovania by nebolo spôsobilé privodiť priaznivejší výsledok konania pre otca,
resp. v súlade s jeho odvolacím návrhom.

Odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa v súvisiacom výroku o dlžnom výživnom podľa § 221

ods. 1 písm. h/ O.s.p. a podľa ods. 2 tohto ustanovenia v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie so zreteľom na to, že rozhodnutím odvolacieho súdu bol zmenený rozsah vyživovacej
povinnosti otca k mal. T. a odvolací súd nemal poznatky o tom, či a v akom rozsahu otec platil výživné po
vyhlásení rozsudku súdu prvého stupňa, preto je potrebné, aby súd prvého stupňa doplnil dokazovanie
výsluchom účastníkov konania, prípadne zabezpečením potrebných listinných dôkazov a opäť rozhodol

o dlžnom výživnom pre mal. T. od 10.2.2014 do rozhodnutia o výživnom, súčasne rozhodol aj o spôsobe
zaplatenia dlhu dôsledne vychádzajúc zo zásad vyplývajúcich z § 160 ods. 1 O.s.p. a rozhodnutie
odôvodniť v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. tak, aby bolo logicky správne a spätne preskúmateľné.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.