Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. september 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/409/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4413217298
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Podhorcová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4413217298.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Podhorcovej a sudkýň

JUDr. Ingrid Doležajovej a JUDr. Marty Polýakovej v právnej veci žalobkyne: G. N., nar. XX. XX. XXXX,
bytom E. XXX, zastúpenej JUDr. Vlastou Suchanovou, advokátkou so sídlom Nové Zámky, Podzámska
32, IČO: 318 253 62, proti žalovanému: P. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. XXX, zastúpenému JUDr.
Ivetou Lenčéšovou, advokátkou so sídlom Nitra, Farská 28, IČO: 42 041 724, o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Nové Zámky z 20. júna 2016, č.k. 9C/185/2013-289, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie m e n í takto:

Z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v kat. úz. E.,
zapísané na Okresnom úrade O. K., katastrálnom odbore, na LV č. XXX, ako parc. č. 114/3 - záhrady o
výmere 477 m2, parc. č. 114/5 - záhrady o výmere 1404 m2, parc. č. 114/6 - zastavané plochy a nádvoria
o výmere 143 m2 a rozostavaná stavba postavená na parc. č. 114/6 a prikazuje ich do výlučného
vlastníctva žalovaného.

Žalovaný je povinný titulom vyporiadania spoluvlastníctva zaplatiť žalobkyni sumu 30.000 eur do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný je povinný zaplatiť na účet Okresného súdu Nové Zámky súdny poplatok za žalobu v sume
1.800 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobkyňa má nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu k

nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v kat. úz. E., zapísané na Okresnom úrade O. K., katastrálnom
odbore, na LV č. XXX ako parc. č. 114/3 - záhrady o výmere 477 m2, parc. č. 114/5 - záhrady o
výmere 1404 m2, parc. č. 114/6 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 143 m2 a rozostavaná stavba
postavená na parc. č. 114/6 a vyporiadal ich tak, že výlučným vlastníkom spoluvlastníckeho podielu
žalobkyne vo veľkosti 1-ina k celku sa stal žalovaný a uložil mu povinnosť zaplatiť žalobkyni finančnú
náhradu za jej spoluvlastnícky podiel vo výške 30.000 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Súčasne
žalovanému uložil povinnosť zaplatiť na okresný súd súdny poplatok za žalobu v sume 1.800 eur a

zaplatiťžalobkynináhradutrovkonaniavsume3.739,05eurakrukámjejprávnejzástupkyne,atovšetko
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Právne vec odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1 Občianskeho
zákonníka (ďalej aj „OZ“), pričom mal za preukázané, že strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi
k vyššie citovaným nehnuteľnostiam v rovnakom pomere a to v 1-ine. Domovú nehnuteľnosť začalistavať ako druh družka. V roku 2010 sa vzťahy medzi nimi vážne narušili. Dňa 02. 04. 2011 spísali
prehlásenie, podľa ktorého sa žalovaný zaviazal do 31. 03. 2012 vyplatiť žalobkyni jej podiel vo výške
30.000 eur s tým, že všetky výdavky z prepisov a iných úkonov súvisiacich s týmto úkonom bude hradiť

žalobca. Následne uzatvorili dohodu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k sporným
nehnuteľnostiam, podľa ktorej sa nehnuteľnosti mali stať vlastníctvom žalovaného v celku s tým, že
vyplatí žalobkyni sumu 30.000 eur najneskôr do 31. 03. 2012. Súčasne sa dohodli, že ak vznikne
u žalovaného objektívna nemožnosť zaplatiť túto sumu pre prípad, že mu nebude poskytnutý úver,
má právo jednostranne od tejto dohody odstúpiť. Dňa 30. 03. 2012 žalovaný od predmetnej dohody

odstúpil, nakoľko na jeho strane vznikla objektívna nemožnosť vyplatiť žalobkyni dohodnuté finančné
prostriedky. Žalovaný nepreukázal, že prispel vyšším finančným podielom na stavbu spoločného domu,
pretože dôkazy, ktoré produkoval, vyhodnotil za nedostačujúce. Keďže k dohode medzi stranami sporu
nedošlo, zrušil ich podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam, a vykonal vyporiadanie súd. I keď
podľa znaleckého posudku bola výška podielov stanovená sumou 32.400 eur, žalovaného zaviazal
titulom vyporiadania spoluvlastníctva zaplatiť žalobkyni ňou žiadanú sumu vo výške 30.000 eur. Výrok o

zaplatení súdneho poplatku odôvodnil podľa položky 1a Sadzobníka súdnych poplatkov zák. č. 71/1992
Zb. a výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj
„OSP“).

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a žiadal rozsudok súdu prvej

inštancie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Uviedol, že prvoinštančný súd dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. V prvom rade poukázal na skutočnosť, že medzi stranami sporu bola
uzavretá dohoda o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva dňa 07. 10. 3011, doplnená o
Dodatok č. 1 dňa 12. 12. 2011. Dňa 30. 03. 2012 od dohody odstúpil z dôvodu objektívnej nemožnosti

zaplatiť finančné prostriedky. Považuje za potrebné vyriešiť predbežnú otázku ohľadne existencie,
resp., neexistencie danej Dohody. Prakticky však má námietky iba k vyplateniu sumy 30.000 eur
žalobkyni titulom vyporiadania. Uviedol, že v priebehu konania špecifikoval jednotlivé investície a riadne
zdokladoval listinnými dôkazmi a taktiež preukázal aj pôvod peňazí. V ďalších dôvodov sa jednotlivo
zaoberal dôkazmi a mal za to, že tieto nevyhodnotil správne súd prvej inštancie. Trval na tom, aby ním

poskytnuté dôkazy sú postačujúce, aby náklady ním vložené, boli od podielu, ktorý má vyplatiť žalobkyni
odpočítané.

3. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhla napadnutý rozsudok ako vecne
správny potvrdiť. Uviedla, že žalovaný v podstate neuvádza ďalšie nové skutočnosti, iba poukazuje na

svoje ústne a písomné podania v priebehu konania. Je pravdou, že mala výhrady k otázke odstúpenia
žalovaného od Dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Avšak následne toto
odstúpenie musela rešpektovať. V zahraničí obaja, keď žili ako druh a družka, spoločne zarábali a
spoločne do stavby investovali. Nikdy pred sporom nebol spochybňovaný žalovaným jej podiel v polovici,
pokiaľ ide o investície. Žalovaný žiaden návrh, ktorým by požadoval zaplatenie určitej sumy z dôvodu

širšieho vyporiadania podielového spoluvlastníctva nepodal, preto sa súd ani nemal čím zaoberať. Ak
by tak bolo, musel by byť samostatný výrok ohľadne týchto investícií. Namietala vynaložené investície
vo vyššej sume zo strany žalovaného a z opatrnosti vzniesla aj námietku premlčania.

4. Prijatím zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“) s účinnosťou od 01. 07.

2016 došlo k zrušeniu zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (§ 473 CSP). Podľa prechodného
ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

5. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Znamená to, že nová právna úprava
dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem, a teda sa použije na všetky
konania a to na konania začaté predo dňom účinnosti Civilného sporového poriadku s výnimkami tohto
základného pravidla ustanovenými v § 470 ods. 2 CSP.

6. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou
stranou sporu, v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 CSP § 362 ods. 1 CSP) a
zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania(§ 385 ods. 1 CSP) za splnenie povinnosti ustanovenej v ust. § 219 ods. 3 CSP, a dospel k záveru, že
odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

7. Predmetom konania je žaloba žalobkyni o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k
nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v kat. úz. E., zapísané na Okresnom úrade O. K., katastrálnom
odbore, na LV č. XXX ako parc. č. 114/3 - záhrady o výmere 477 m2, parc. č. 114/5 - záhrady o výmere
1404m2,parc.č. 114/6-zastavanéplochyanádvoriaovýmere143m2apostavenározostavanástavba
na parc. č. 114/6. Vyporiadať nehnuteľnosti navrhla tak, že výlučným vlastníkom spoluvlastníckeho

podielu žalobkyne v jednej polovici k celku sa stane žalovaný, pričom je povinný vyplatiť žalobkyni titulom
finančnejnáhradyzaspoluvlastníckypodielsumu30.000eurdo3dníodprávoplatnostirozsudku.Keďže
k dohode medzi stranami sporu ohľadne zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva nedošlo,
rozhodol o zrušení a vyporiadaní súd s odkazom na ust. § 142 ods. 1 Obč. zákonníka.
8. Podľa § 142 ods. 1, 2 Obč. zákonníka ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná
vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné

využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému
alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť. Ak vec
žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. Z dôvodov
hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu
alebo predajom veci a rozdelením výťažku. Z citovaného ustanovenia § 142 ods. 1 Obč. zákonníka je

zrejmé, že Občiansky zákonník upravuje jednotlivé spôsoby vyporiadania podielového spoluvlastníctva
a súčasne aj ich poradie, ktoré je pre súd záväzné. Predpokladom zrušenia podielového spoluvlastníctva
je preukázanie aktívnej legitimácie na strane žalobcov ako aj preukázanie pasívnej legitimácie na strane
žalovaných.
9. Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade

dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať
súd o zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže
byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek
dôvodov nevyhovuje. Určité obmedzenie v tomto smere obsahuje len § 142 ods. 2, ktorý výnimočne
umožňuje zamietnutie žaloby na zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie súdom z dôvodov

hodných osobitného zreteľa. Ak súd o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozhoduje rozsudkom,
t.j. autoritatívne, musí pri procesnom postupe dodržať poradie a podmienky použitia jednotlivých
spôsobov vyporiadania zrušeného spoluvlastníctva, lebo sú preň záväzné. Preto ani súhlas všetkých
účastníkov konania s navrhovaným vyporiadaním ešte neodôvodňuje, aby súd svojím rozsudkom
vyporiadal spoluvlastníctvo v rozpore so spôsobmi a poradím uvedeným v zákone. Za primeranú

náhradu tomu spoluvlastníkovi, ktorému vec nebola prikázaná do vlastníctva, nemožno považovať
stanovenú náhradu vychádzajúcu zo zistenej ceny podľa cenového predpisu. Primeranú náhradu je
treba chápať ako hodnotový ekvivalent vyjadrený v peniazoch, umožňujúci podľa miestnych podmienok
obstaranie podobnej veci, aká bola predstavovaná podielom spoluvlastníka, ktorý bol prisúdený
ostatným spoluvlastníkom. K tomu, aby náhrada bola primeraná, musí byť závislá nielen na konštrukcii

a vybavení, veľkosti a veku stavby, ale i na záujme o ňu, t.j. na dopyte a ponuke v danom mieste
a čase. Musí ísť o náhradu, ktorá predstavuje objektívnu cenu, za ktorú by vec bolo možné predať.
Podľa nej sú niektoré nehnuteľnosti vzhľadom na svoju polohu, využiteľnosť, celkovú atraktívnosť a
pod. nepredajné za cenu zistenú podľa cenového predpisu, zatiaľ čo iné možno predať za vyššiu cenu.
Zákonné ustanovenie § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka výslovne hovorí o primeranej náhrade, a nie

o náhrade určenej podľa cenového predpisu. Len v takomto prípade nie je žiaden zo spoluvlastníkov
rozhodnutím súdu zvýhodnený alebo znevýhodnený, pretože nadobúdateľ musí zaplatiť za skutočnú
hodnotu získanej veci a odstupujúci spoluvlastník za svoj podiel dostane taký finančný ekvivalent, za
ktorý si môže v prípade potreby zaobstarať podobnú vec alebo podiel na nej, ktorý v tomto konaní stratil.

10. Zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, sú aj
výnimky. Občiansky zákonníka v ust. § 142 ods. 2 nevysvetľuje, čo treba rozumieť pod dôvodmi hodnými
osobitného zreteľa. Dôvody hodné osobitného zreteľa musia teda spočívať v okolnostiach takej povahy,
že pri nich záujem žalovaného ponechať spoluvlastnícky stav nezmenený, sa v porovnaní so záujmom
žalobcu zrušiť podielové spoluvlastníctva ukáže ako významnejší a prednejší. Dôvodmi hodnými

osobitného zreteľa sú okolnosti viac - menej subjektívneho charakteru, ktoré z hľadiska úspechu v spore
vyznievajú buď na prospech žalovanému alebo vzhľadom na kontradiktórnosť postavenia strán sporu
tohto konania, v neprospech žalobcu. Tieto dôvody musí súd v každej veci veľmi starostlivo skúmať
a zaobstarať si o nich spoľahlivé skutkové podklady a vždy spravodlivo posúdiť s prihliadnutím nadôležitosť jednotlivých sporných záujmov a na celkovú povahu konkrétneho prípadu. Takými dôvodmi
na prospech žalovaného sú najmä jeho zdravotný stav, vek a sociálna situácia, stav jeho odkázanosti
na bývanie v spornej nehnuteľnosti, osobné väzby na nehnuteľnosť, či už povahy nemateriálnej alebo

materiálnej (napr. výškou finančných prostriedkov vynaložených na jej vybudovanie, zveľadovanie). V
neprospech žalobcu, napr. okolnosť, že vec po jej prikázaní do jeho vlastníctva má v úmysle predať.

11. Každý spoluvlastník má právo obrátiť sa kedykoľvek na súd so žalobou na zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva. V prejednávanej veci je zrejmé, že žalobkyňa nechce byť ďalej v

spoluvlastníckom pomere so žalovaným a vôbec nie je povinná tvrdiť a preukazovať existenciu
dôvodov, pre ktoré nie je ďalšie zachovanie spoluvlastníctva opodstatnené. Súd prvej inštancie správne
posúdil vec podľa druhého spôsobu zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva, keď prihliadol na účelné
využitie veci, v súvislosti s tým spoluvlastníctvo zrušil a nehnuteľnosti prikázal do výlučného vlastníctva
žalovaného, ktorý mal o nehnuteľnosti záujem, dlhodobo ich užíva a žalobkyňa tento spôsob aj sama
navrhovala. Čo sa týka ustálenia hodnoty predmetných nehnuteľností, súd prvej inštancie postupoval

zákonným spôsobom, keď cenu nehnuteľnosti zistil znaleckým posudkom. Znalec v čase oceňovania
nehnuteľnosti správne postupoval podľa vyhl. MS SR č. 254/2010 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty
majetku a určil všeobecnú hodnotu stavieb a pozemkov na hodnotu 64.900 eur.

12. Pokiaľ ide o stanovenie primeranej náhrady; pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva sa

určuje hodnota nehnuteľnosti ku dňu vyporiadania a z nej sa vypočítava hodnota spoluvlastníckych
podielov. Hodnota spoluvlastníckeho podielu v 1-ine je sume 32.450 eur. Žalobkyňa sa domáhala
vyplatenia spoluvlastníckeho podielu sumou 30.000 eur ako bolo stanovené v dohode medzi stranami
sporu a nechcela viac, čo je jej právo. Strany sporu sa dňa 07. 10. 2011 dohodli na zrušení a
vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam tak, že výlučným vlastníkom

zostane žalovaný, ktorý na vyrovnanie hodnoty nadobúdaného spoluvlastníckeho podielu vyplatí
žalobkyni 30.000 eur. Zároveň sa dohodli na tej skutočnosti, že ak žalovanému nebude poskytnutý
potrebný úver a vznikne mu objektívna nemožnosť zaplatiť dohodnuté finančné prostriedky, má právo
jednostranneodtejtodohodyodstúpiť.Žalovanýodstúpiloddohodyozrušeníavyporiadanípodielového
spoluvlastníctva, nakoľko nastala objektívna nemožnosť zaplatiť dohodnuté finančné prostriedky

žalobkyni. Uvedené odstúpenie od dohody žalobkyňa obdržala. Vzhľadom na to, že žalobkyňa bola
podielovou spoluvlastníčkou v 1-ine daných nehnuteľností, patrila by jej náhrada za spoluvlastnícky
podiel v sume 32.450 eur podľa znaleckého posudku. Žalobkyňa sa domáhala titulom vyporiadania
vyplatenia sumy 30.000 eur tak, ako sa dohodli v Dohode o zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva dňa 07. 10. 2011. Túto vôľu žalobkyne správne súd prvej inštancie rešpektoval, nakoľko

jej nemohol dať viac ako žiadala.
13. Jednoznačne z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie vyplýva, že strany sporu sa
nedohodli na zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam. I keď z dikcie
ust. § 142 ods. 1 vety prvej, druhej a tretej Obč. zákonníka vyplýva, že v uvedených modalitách
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva zákon dôrazne preferuje reálne rozdelenie ako prioritný

spôsob vyporiadania, nebolo možné takto rozhodnúť, pretože nehnuteľnosti nie sú reálne deliteľné. V
danomprípadebolonutnépristúpiťkdruhémuspôsobuzrušeniaavyporiadaniaspoluvlastníctva,pričom
súd prvého stupňa správne prihliadol, keď nehnuteľnosť prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného,
ktorý uvedené nehnuteľnosti aj chcel na rozdiel od žalobkyne ktorá ich nechcela. Odvolací súd sa
preto plne stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, nakoľko bola jeho argumentácia vecne správna,

objektívna, presvedčivá a v neposlednom rade v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu SR. Mal za
to, že všetky dôvody, ktoré žalovaný uvádzal v odvolaní vyriešil už súd prvej inštancie v napadnutom
rozsudku, pričom rozhodnutia prvoinštančného a odvolacieho súdu nie je možné posudzovať izolovane,
pretože prvoinštančné a druhoinštančné konanie tvoria jeden celok a v podrobnostiach na ne odkazuje.
14. V prejednávanej veci, vzhľadom na verbálne znenie výroku odvolacieho súdu, ktoré je zmeňujúce,

je potrebné poznamenať, že odvolací súd síce zmenil rozsudok súdu prvej inštancie, ktorý správne
posúdil základ uplatneného práva žalobkyne pri osvojení si skutkových zistení ustálených okresným
súdom, rozhodol a zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu a vyporiadanie vykonal tak, že
spornú nehnuteľnosť prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného ktorému uložil povinnosť titulom
vyporiadania vyplatiť žalobkyni výšku jej spoluvlastníckeho podielu. Aj keď rozsudok uvádza zmenu

prvoinštančného rozsudku, svojou povahou ide o rozsudok potvrdzujúci. Za zmenu rozsudku súdu prvej
inštancii odvolacím súdom možno považovať len také rozhodnutie, ktorým odvolací súd vecne zmeňuje
rozhodnutie súdu prvého stupňa o predmete sporu a nahrádza ho svojím iným rozhodnutím o veci
samej. V porovnaní s rozhodnutím súdu prvej inštancie, musí ísť o iné, rozdielne rozhodnutie vo vecisamej. V prejednávanej veci o takýto prípad nejde. Svojím rozsudkom sa odvolací súd neodchýlil od
právneho názoru súdu prvej inštancie, len výrok o tom, že žalovaný sa stáva výlučným vlastníkom
spoluvlastníckeho podielu žalobkyne vo veľkosti 1-iny k celku nie je správny, pretože došlo k zrušeniu

podielového spoluvlastníctva prvou časťou výroku a teda neexistuje žiaden podiel nikoho. Vyporiadaním
bolo potrebné žalovaného určiť ako výlučného vlastníka sporných nehnuteľností.
15. Z týchto hore uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 392 CSP napadnutý rozsudok zmenil a
rozhodol výrokom uvedeným vyššie.

16. Odvolací súd svoje rozhodnutie formuloval ako meniace, preto v zmysle § 396 ods. 1, 2 CSP (podľa
ktorého o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. Ak odvolací
súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie) rozhodol
a žalobkyni priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie

je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa

c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).