Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. júl 2016

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 20C/25/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115200741
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 07. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Hvizdoš

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2016:3115200741.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudcom Mgr. Petrom Hvizdošom v právnej veci žalobcu: R. A., nar. XX.X.XXXX,

bytom J. N. XXXX/X, W., štátny občan SR, právne zastúpený H.. J. T., advokátkou, H. XX, W. proti
žalovaným: 1/ J. H., nar. XX.X.XXXX, bytom Q. XXX, štátny občan SR, 2/ T. H., nar. X.XX.XXXX, bytom
Q. č. XXX, štátna občianka SR, o žalobe žalobcu o zaplatenie X.XXX eur s príslušenstvom a o vzájomnej
žalobe žalovaných o zaplatenie 850 eur, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobcu z a m i e t a.

II. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovaným 1/, 2/ sumu 850 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku

III. Žalovaným 1/, 2/ súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa proti žalovaným 1/, 2/ domáhal zaplatenia bezdôvodného obohatenia v sume X.XXX
eur. V žalobe uviedol, že bol vlastníkom nehnuteľnosti - rodinného domu súp. č. XXX stojaceho na
parcele č. XXX/X, ktorý je zapísaný na LV č. XXX k.ú. U. Q.. Predmetný rodinný dom dal žalobca do
nájmu žalovaným 1/ a 2/ na určitú dobu jeden mesiac nájomnou zmluvou č. XXXXXX uzatvorenou
dňa XX.XX.XXXX. Nájomné bolo v zmluve dohodnuté vo výške XXX,- Eur mesačne a splatné vopred
najneskôr k 15. dňu príslušného mesiaca. Žalovaní nájomné od začiatku nájmu neplatili. Rovnako

boli dohodnuté podmienky nájmu aj za obdobie august XXXX v nájomnej zmluve č. XXXXXX zo dňa
XX.XX.XXXX a september XXXX v nájomnej zmluve č. XXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX. Ani v tomto
prípade však žalovaní nájomné neuhradili, hoci rodinný dom užívali. Keďže žalovaní nezaplatili ani
časť zo zameškaného nájomného za predchádzajúce obdobie, žalobca s nimi po skončení nájmu už
ďalšiu nájomnú zmluvu neuzatvoril a cestou súdu vymáhal od nich nezaplatené nájomné. Žalobca
podal dňa XX.XX.XXXX na Okresnom súde v Trenčíne žalobu o vypratanie nehnuteľnosti a vec bola
vedená pod sp. zn. XXC/XXX/XXXX. R. dôvod užívania na základe nájomnej zmluvy odpadol a zo strany

žalovanýchdošlokbezdôvodnémuobohateniu,ktorésúpovinnívydaťžalobcovi.D.XX.X.XXXXžalobca
so žalovanými uzatvoril kúpnu zmluvu, ktorou im predmetný dom predal. Žalovaní žalobcovi prisľúbili, že
vyrovnajú nezaplatené platby za užívanie nehnuteľnosti, avšak doteraz tak neurobili. Preto sa žalobca
so svojím nárokom obrátil na súd a žiadal od žalovaných 1/ a 2/ vydanie bezdôvodného obohatenia
za užívanie nehnuteľností za obdobie január XXXX až december XXXX a január XXXX až september
XXXX po XXX eur mesačne, čo spolu predstavuje čiastku 3.150 eur.

2. V priebehu konania žalobca upravil žalobu tak, že žalovaní 1/, 2/ budú zaviazaní zaplatiť žalobcovi
spoločne a nerozdielne sumu 3.150,- Eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, a to z toho dôvodu,
že žalovaní sú manželmi, a je medzi nimi režim BSM manželov. Súd navrhnutú zmenu žaloby pripustil
na pojednávaní.3. Žalovaní 1/, 2/ v písomnom vyjadrení zo dňa XX.X.XXXX so žalobou žalobcu nesúhlasili. Uviedli,
že v mesiaci november XXXX súrne potrebovali vyriešiť otázku ich bývania, ktorú chceli vyriešiť kúpou

nehnuteľnosti v obci Neporadza za sumu XX.XXX eur. Pretože žalovaní nemali k dispozícii uvedenú
finančnú čiastku, dohodli sa so žalobcom na pôžičke. Žalobca žalovaným požičal sumu 22.000 eur,
pričom ale požadoval od nich vrátiť sumu 40.000 eur, čo mu žalovaní vzhľadom na finančnú a časovú
tieseň podpísali. Rodinný dom v obci Q. žalovaní kúpili. Aby mohli žalobcovi vrátiť požadovanú sumu,
snažili sa vybaviť úver, čo sa im však nedarilo vzhľadom na hodnotu nehnuteľnosti, ktorou chceli ručiť a

požadovanou výškou splátky pôžičky. Pri viacerých osobných stretnutia s právnou zástupkyňou žalobcu
JUDr. T., ktorá ho v tom čase zastupovala, pri jednaniach o spôsobe vrátenia dlhu bolo okrem iného aj
dohodnuté, že zameškané nájomné žalovaní žalobcovi vrátia zo sumy úveru, ktorý sa snažili vybaviť.
Existujú o tom záznamy, ktoré sú založené v spise u právnej zástupkyne žalobcu. Žalovaní sa so
žalobcom dohodli, že do vybavenia požadovanej sumy nehnuteľnosť prepíšu na žalobcu, aby mal istotu,
že mu peniaze vrátia. Pri tom spolu uzavreli ústnu dohodu, podľa ktorej budú žalovaní naďalej bývať

v predmetnej nehnuteľnosti a budú žalobcovi platiť nájomné po 150 eur mesačne počnúc dňom, kedy
dôjde na katastri nehnuteľností k prepisu nehnuteľnosti na žalobcu. Žalobca sa teda podľa toho nestal
skutočným vlastníkom nehnuteľnosti, táto bola na neho prepísaná len z dôvodu ručenia za požičanú
sumu, podľa dohody mala byť nehnuteľnosť prepísaná na katastri späť na žalovaných hneď po tom ako
mu vrátia požičanú sumu. Po celý čas, po ktorý bola nehnuteľnosť vedená na katastri nehnuteľností

na žalobcu, tento o nehnuteľnosť neprejavil žiadny záujem, nestaral sa o nehnuteľnosť, všetky náklady
spojené s udržiavaním nehnuteľnosti znášali žalovaní. Žalobca však po prepise nehnuteľnosti namiesto
nájomnej zmluvy doniesol žalovaným výzvu na vypratanie nehnuteľnosti. Až s odstupom času súhlasil
s nájmom, doniesol nájomné zmluvy za tri mesiace naspäť a požadoval nájomné zaplatiť spätne.
Následne došlo medzi účastníkmi k dohode v tom smere, že žalovaní zaplatia žalobcovi celú dlžnú

sumu aj s dlžnou čiastkou za nájomné z vybavovaného úveru. Dňa XX.X.XXXX dal žalobca žalovaným
napriek všetkým dohodám na obecnom úrade zrušiť trvalý pobyt. D. XX.X.XXXX došlo medzi stranami
k dohode o započítaní vzájomných pohľadávok a k dohode o odpustení dlhu vo výške XX.XXX eur,
teda žalobca požadoval vrátiť len skutočne požičanú sumu vo výške XX.XXX eur. Podľa toho je zjavné,
že žalobca žalovaným v skutočnosti požičal len XX.XXX eura nie XX.XXX eur, ako celý čas požadoval

žalobca vrátiť. Dlžné nájomné do mesiaca december XXXX bolo navrhovateľovi vo výške X.XXX eur
s úrokmi z omeškania vo výške XXX,XX eur zaplatené formou exekúcie. Spolu s týmito sumami bola
zaplatenáajsumavovýškeXXX,XXeurakotrovyprávnehozastupovaniavpôvodnomkonaní.Exekúcia
bola ukončená XX.XX.XXXX. Ešte pred ukončením exekúcie sa žalovaným podarilo vybaviť úver na
vyplatenie dlžnej čiastky. Pri jednaní so žalobcom o výške „kúpnej“ ceny, teda sumy, ktorá mu má

byť vrátená, žalobca trval na sume XX.XXX eur aj napriek tomu, že podľa predchádzajúceho mu boli
žalovaní dlžní XX.XXX eur. Nakoniec došlo k podpisu kúpnej zmluvy, kde je uvedená suma XX.XXX
eur, ktorá mu aj bola vyplatená. Žalovaní žalobcovi teda zaplatili naviac okrem vymoženej čiastky v
exekúcii sumu X.XXX eur, čo podľa predchádzajúcich dohôd zahŕňa aj nájomné, ktoré od nich žalobca
požaduje ešte zaplatiť. Ak súd uzná, že žalobca má nárok na nájomné vo výške 3.150 eur, požadujú

žalovaní od žalobcu vrátiť sumu, ktorá mu bola zaplatená nad rámec. Súd by nemal brať do úvahy dôkaz
uvádzaný žalobcom že bol vlastníkom nehnuteľnosti - výpis z LV č. XXX. Žalovaní poukázali na to, že
kúpnu zmluvu, ktorou prešla nehnuteľnosť zo žalobcu na žalovaných, podpísali dňa XX.X.XXXX, a preto
žalobca v žalobe na zaplatenie X.XXX eur nesprávne uvádza dobu, za ktorú požaduje od žalovaných
peňažné plnenie.

4. Žalobca na písomné vyjadrenie žalovaných reagoval v písomnom podaní zo dňa XX.X.XXXX. Uviedol
v ňom, že dôvodom, pre ktorý žalovaní potrebovali vyriešiť otázku bývania koncom roku XXXX bola
skutočnosť,žebytžalovanýchvW.bolpredávanýbankouazbytusamuselivysťahovať.Nemalipeniaze
na kúpu a úpravu rodinného domu č. XXX v Q. a tak sa snažili peniaze si požičať, čo sa im však

nepodarilo. Z tohto dôvodu sa obrátili na žalobcu, ktorý im požičal XX.XXX eur. Keďže sa žalobca dobre
pozná so synom žalovaných, nemal žiadne pochybnosti o tom, že mu peniaze vrátia. Žalovaný 1/ tvrdil,
že v januári 2011 bude môcť čerpať finančné prostriedky z pôžičky, ktorú mali údajne už vybavenú a
z nej žalobcovi peniaze vrátia. To však nebola pravda, čo žalobca zistil až neskôr. Peniaze žalovaní v
dohodnutom čase nevrátili a nestalo sa tak ani po opakovaných výzvach. Vtedy žalobcovi už bolo jasné,

že peniaze mu žalovaní nevrátia, pretože nedostali úver zo žiadnej banky ani z nebankového subjektu,
lebo boli registrovaní v zozname neplatičov a možnosti poskytnutia úveru znižovalo aj to, že žalovaný
1/ je dôchodca a jeho manželka je nezamestnaná. Žalovaní teda žalobcu od začiatku zavádzali a stále
tvrdili, že už majú vybavenú pôžičku, i keď dobre vedeli, že pôžičku nikde nedostanú. Na základe tohosa strany sporu dohodli, že žalovaní žalobcovi predajú dom a tým sa čiastočne vyrieši pôžička. Žalovaní
zostali v dome v nájme. Po celú dobu žalobcovi neplatili žiadne nájomné, i keď sa dohodli na sume
150 eur mesačne. Žalovaní sľúbili, že dlh vyrovnajú z pôžičky, ktorú si vybavuje ich druhý syn, ktorý s

nimi býva v spoločnej domácnosti. Napriek tomu, že v domácnosti žili aj s dospelým synom, ktorý má
zamestnanie, neboli schopní zaplatiť dohodnutý nájom a opäť k splneniu sľubu nedošlo. Vzhľadom na
neustále problémy s neplatením nájmu sa žalobca rozhodol podať žalobu o vypratanie domu. Žalobca
mal kupca, ktorý mu za dom s pozemkom ponúkol sumu 40.000 eur, tak bol rozhodnutý dom predať.
V priebehu konania však žalovaní navrhli, že dom kúpi ich syn, ktorý si vybaví úver. To sa nakoniec

nezrealizovalo. Neskôr sa žalovaní vyjadrili, že si úver vybavia na seba, lebo už budú spĺňať podmienky.
Keďže žalobca chcel mať konečne pokoj a doriešiť niekoľkoročné problémy okolo domu , rozhodol sa
predať žalovaným dom, i keď za nižšiu cenu, než akú pôvodne od nich požadoval.
5.Súdvykonaldokazovanievýsluchomžalobcu,žalovaných1/,2/svedkovJ.H.,H..D.T.,oboznámením
Z. výpisov z LV č. XXX k.ú. U. Q. zo dňa XX.X.XXXX, XX.X.XXXX, XX.X.XXXX, X.X.XXXX, nájomných
zmlúv č. XXXXXX, XXXXXX, XXXXXX, písomného vyjadrenia žalovaných zo dňa XX.X.XXXX, zmluvy

o pôžičke zo dňa XX.XX.XXXX, kúpnej zmluvy zo dňa XX.X.XXXX, rozhodnutia Y. katastra W. V XXXX/
XX zo dňa X.X.XXXX, výzvy na vypratanie zo dňa XX.X.XXXX, oznámení o zrušení trvalého pobytu
zo dňa XX.X.XXXX, dohody o odpustení dlhu zo dňa XX.X.XXXX, kúpnej zmluvy zo dňa XX.X.XXXX,
písomného vyjadrenie žalobcu zo dňa XX.X.XXXX, platobného rozkazu K. súdu W. č.k. XXRo XX/XXXX-
XX zo dňa XX.XX.XXXX, písomného podanie žalovaného 1/ zo dňa XX.X.XXXX, trestného oznámenie

zo dňa XX.X.XXXX, upovedomenia K. riaditeľstva PZ v W. zo dňa X.XX.XXXX, uznesenia K. riaditeľstva
PZ v W. A.: K.-XXX/OEK-TN-XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, potvrdenia zo dňa XX.XX.XXXX a príjmového
pokladničného dokladu zo dňa XX.XX.XXXX, oznámenia o skončení exekučného konania EX XXX/XX
zo dňa XX.XX.XXXX, potvrdenia o prevzatí finančnej hotovosti zo dňa XX.XX.XXXX, záznamov zo dňa
XX.X.XXXX a zo dňa XX.XX.XXXX spísaných v advokátskej kancelárii H.. D. T., obsahu pripojeného

spisu K. súdu W. sp. zn. XXC XXX/XXXX, rozhodnutia K. úradu W. katastrálny odbor V XXXX/XX
zo dňa XX.X.XXXX, fotokópií doručeniek, kúpnej zmluvy a rozhodnutia Y. katastra W. V XXXX/XX zo
dňa XX.X.XXXX, dohody o započítaní vzájomných pohľadávok zo dňa XX.X.XXXX a zistil nasledovný
skutkový stav veci:

6. Na základe kúpnej zmluvy uzavretej dňa X.XX.XXXX medzi predávajúcimi A. S., G. A., H. S., J.
R., P. H., J. U. a kupujúcimi žalovanými X/, 2/ bolo prevedené vlastnícke právo na žalovaných X/, 2/
k rodinnému domu súp. č. XXX na pozemku parc. č. XXX/X, k pozemkom parc. č. XXX/X zastavaná
plocha a nádvoria o výmere XXX m2, parc. č. XXX/X zastavaná plocha a nádvoria o výmere XXX mX
zapísanými na LV č. XXX k.ú. U. Q.. T. vlastníckeho práva v prospech žalovaných na základe návrhu

doručeného správe katastra W. dňa X.XX.XXXX povolila Y. katastra W. rozhodnutím č. V XXXX/XX
zo dňa XX.X.XXXX. X. cena bola v čl. Z. kúpnej zmluvy dohodnutá v sume XX.XXX eur s tým, že
časť kúpnej ceny X.XXX eur bola uhradená k rukám A. S. pred podpisom kúpnej zmluvy. Z príjmového
pokladničného dokladu zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že dňa XX.XX.XXXX prijal predávajúci A. S. od
žalovaného 1/ zálohu v sume XX.XXX eur na kúpnu cenu za prevedené nehnuteľnosti. Z potvrdenia o

prevzatí zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že predávajúci A. S. od žalovaného 1/ prevzal doplatok kúpnej
ceny za dom a pozemky v sume XX.XXX P.. K. listiny sú opatrené podpisom A. S..

7. Zo zmluvy o pôžičke datovanej dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že ju uzavreli žalovaní ako dlžníci a žalobca
ako veriteľ. Zmluva je označená ako zmluva o pôžičke so zriadením záložného práva. V čl.1 a č.l. 2

zmluvy o pôžičke je uvedené, že veriteľ poskytol dňom podpisu zmluvy o pôžičke dlžníkom pôžičku v
sume XX.XXX eur, čo dlžníci potvrdzujú podpisom na zmluve, pričom dlžníci sa zaviazali pôžičku vrátiť
veriteľovi do XX.X.XXXX. V čl. 3 zmluvy o pôžičke je uvedené, že veriteľ prevzal od dlžníkov ako zálohu
nimi podpísanú vlastnú zmenku na zaistenie pohľadávky z pôžičky. V potvrdení o prevzatí finančnej
hotovosti zo dňa XX.XX.XXXX je uvedené , že J. H. potvrdzuje, že dňa XX.XX.XXXX v W. W. prevzal za

prítomnosti svedkov od žalobcu finančnú hotovosť v sume XX.XXX eur, ktorá je určená pre žalovaného
1/akopôžičkastým,žezmluvaopôžičkespolusozmluvouozriadenízáložnéhoprávabudevyhotovená
dodatočne. Okrem podpisu J. H., sú na potvrdení podpisy svedkov G. O., R. A. st.

8. Dňa XX.X.XXXX bola medzi žalovanými 1/, 2/ a žalobcom uzavretá zmluva označená ako kúpna

zmluva, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k domu súp. č. XXX stojaceho na parcele
č. XXX/X, pozemku parc. č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parc. č. XXX/X
zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, zapísaných na LV č. XXX k.ú. U. Q. zo žalovaných
ako predávajúcich na žalobcu ako kupujúceho, s tým, že v čl. Z. si dojednali kúpnu cenu v sumeXX.XXX P., ktorú sa žalobca zaviazal zaplatiť žalovaným do X dní od podpisu zmluvy a podaní návrhu
na vklad vlastníckeho práva v prospech žalobcu. Žalobca bol v katastri nehnuteľností zapísaný ako
vlastník uvedených nehnuteľnosti na základe rozhodnutia Y. katastra W. V XXXX/XX zo dňa X.X.XXXX.

D. XX.X.XXXX vyhotovil žalobca výzvu na vypratanie predmetných nehnuteľností, ktorú adresoval
žalovaným z dôvodu, že žalobca na základe kúpnej zmluvy zo dňa XX.X.XXXX nadobudol vlastnícke
právo k predmetným nehnuteľnostiam a žalovaní užívaním jeho vlastníctva sa dopúšťajú trestného činu.
Z oznámení o zrušení trvalého pobytu vyhotovených K. Q. dňa XX.X.XXXX vyplýva, že obec na návrh
žalobcu zrušila trvalý pobyt žalovaným v predmetnom dome.

9. M. 1/ podal dňa XX.X.XXXX na K. prokuratúru W. trestné oznámenie proti žalobcovi pre podozrenie zo
spáchania trestného činu úžery a podvodu, na tom skutkovom základe, že žalovaní koncom roku XXXX
potrebovali riešiť svoju bytovú otázku, a sumu XX.XXX eur na kúpu staršieho rodinného domu, pričom
žalovaní nemali takúto hotovosť, tak žalobca im požičal sumu XX.XXX P., no pôžičku sa žalovaným
nepodarilo uhradiť žalobcovi v lehote splatnosti, a preto, aby mal žalobca istotu, že mu žalovaní pôžičku

vrátia, navrhol žalovaným, aby bol dom v katastri nehnuteľností prepísaný na neho, žalovaní ostanú
v dome bývať do doby, kým mu pôžičku nesplatia a následne mala byť nehnuteľnosť prepísaná späť
na žalovaných. M. s tým súhlasili, dňa XX.X.XXXX uzavreli so žalobcom kúpnu zmluvu, no žalobca
XX.X.XXXX na K. úrade v Q. požiadal o zrušenie trvalého pobytu žalovaných s úmyslom žalovaných z
domu vysťahovať a podvodným konaním ich pripraviť o dom a bývanie. R. spisovaní zmluvy o pôžičke

boli žalovaní v núdzi a podpísali žalobcovi , že im požičal sumu XX.XXX P., a nie XX.XXX P.. D.
X.XX.XXXX bolo začaté trestné stíhanie pod A. K.-XXX/OEK-TN-XXXX vo veci zločinu úžery podľa §
235 ods. X , ods. 2, písm. a) Trestného zákona. Trestné stíhanie bolo uznesením vyšetrovateľa PZ
Okresného riaditeľstva PZ v Trenčíne pod A.: K.-XXX/OEK-TN-XXXX zo dňa XX.XX.XXXX zastavené,
z dôvodu, že skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Z odôvodnenia uznesenia

vyplýva, že žalovaný 1/ vo svojej výpovedi pred vyšetrovateľom uviedol , že u neho nebola zneužitá
tieseň, neskúsenosť, zmluvu o pôžičke podpísal spolu so svojou manželkou dobrovoľne bez nátlaku a
so žalobcom sa dohodli ústne na splácaní pôžičky formou vybavenia úveru. M. pred vyšetrovateľom
uviedol, že žalovaným požičal sumu XX.XXX P., a nie iba XX.XXX Eur, ako tvrdil žalovaný X/, čo vyplýva
aj z potvrdenia o prevzatí finančnej hotovosti, vlastnej zmenky s uvedenou sumou XX.XXX Eur.

10. Dňa XX.XX.XXXX bol v advokátskej kancelárii H.. D. T. spísaný záznam o tom, že sa do kancelárie
dostavil žalovaný 1/ a žalobca za účelom vyriešenia otázky zaplatenia nájmu za užívanie domu súp. č.
XXX v Q. za obdobie od júna do októbra XXXX, pričom žalovaný sa vyjadril, že finančné prostriedky
na vyplatenie dlhu nemá, no nebankový subjekt mu má poskytnúť úver, ktorý mu má byť vyplatený v

najbližších dňoch. Zo záznamu zo dňa XX.X.XXXX vyplýva, že do advokátskej kancelárii H.. D. T. sa
v ten deň dostavili žalovaní 1/, 2/ a žalobca a účelom vyriešenia otázky zaplatenia nájmu za užívanie
domu súp. č. XXX v Q. za obdobie do augusta XXXX s tým, že žalovaní uviedli, že finančné prostriedky
na splnenie dlhu budú získane z úveru, ktorý vybavuje ich syn T..

XX. Y. strany uzavreli dňa XX.X.XXXX D. o započítaní vzájomných pohľadávok, v článku I. ktorej je
uvedené, že na základe zmluvy o pôžičke zo dňa XX.XX.XXXX má žalobca voči žalovaným neuhradenú
pohľadávku vo výške XX.XXX P., ktorej splatnosť nastala XX.X.XXXX a na základe kúpnej zmluvy
zo dňa XX.X.XXXX majú žalovaní voči žalobcovi neuhradenú pohľadávku vo výške XX.XXX P. titulom
kúpnej ceny, ktorej splatnosť nastala X.X.XXXX. Tieto pohľadávky spôsobilé na započítanie v zmysle čl.

II zmluvy zanikli započítaním ku dňu X.X.XXXX, a to pohľadávka žalovaných na zaplatenie kúpnej ceny
XX.XXX Eur v celom rozsahu a pohľadávka žalobcu na zostatok pôžičky v rozsahu XX.XXX P., s tým,
že nezanikla pohľadávka z pôžičky v sume XX.XXX Eur.

12. Dňa XX.X.XXXX uzavrel žalobca so žalovanými 1/, 2/ dohodu o odpustení dlhu podľa § 574

Občianskeho zákonníka. Je v nej uvedené, že na základe zmluvy o pôžičke zo dňa XX.XX.XXXX má
žalobcavočižalovanýmneuhradenúpohľadávkuvovýškeXX.XXXEuraideonezaplatenýzostatokdlhu
zo zmluvy o pôžičke zo dňa XX.XX.XXXX po započítaní na základe dohody o započítaní vzájomných
pohľadávok zo dňa XX.X.XXXX. Zmluvné strany sa dohodli, že tento dlh vo výške XX.XXX Eur žalobca
žalovaným odpúšťa.

13. Platobným rozkazom Okresného súdu Trenčín č.k. 15Ro/83/2012-13 zo dňa 30.10.2012,
právoplatným a vykonateľným dňa 30.11.2012 boli žalovaní zaviazaní zaplatiť žalobcovi sumu 2.250 Eur
spolu s úrokom z omeškania v rozkaze špecifikovaným. Z oznámenia o skončení exekučného konaniaEX 177/13 zo dňa 23.10.2014 vyhotoveného súdnym exekútorom H.. R. O. a adresovaného žalobcovi,
vyplýva, že exekučné konanie v prospech žalobcu ako oprávneného proti žalovaným ako povinným bolo
ukončené vymožením istiny X.XXX Eur s príslušenstvom, t.j. celkovo bola vymožená suma X.XXX,XX

Eur.

14. Dňa XX.X.XXXX uzavreli žalobca so žalovanými kúpnu zmluvu , predmetom ktorej bol prevod
vlastníckeho práva k domu a pozemkom zapísaným na LV č. XXX k.ú. U. Q. zo žalobcu na žalovaných ,
pričom v čl. V zmluvy si zmluvné strany dojednali povinnosť žalovaných zaplatiť žalobcovi do XX dní od

podpisu kúpnej zmluvy kúpnu cenu XX.XXX P. z úveru poskytnutého im R. stavebnou sporiteľňou, a.s.
na základe zmluvy o úvere zo dňa XX.X.XXXX. M. boli v katastri nehnuteľností zapísaní ako vlastníci
uvedených nehnuteľnosti na základe rozhodnutia K. úradu W., katastrálneho odboru č. vkladu V XXXX/
XX zo dňa XX.X.XXXX.

15. V konaní vedenom na Okresnom súde Trenčín po sp. zn. 27C/429/2012 sa žalobca proti žalovaným

návrhom podaným dňa XX.XX.XXXX domáhal vypratania predmetného rodinného domu z dôvodu, že
nájomný pomer založený skoršími nájomnými zmluvami skončil, a žalovaní dom s pozemkami užívali
bez právneho dôvodu. Žalobca vzal žalobu o vypratanie späť z dôvodu, že so žalovanými uzavrel dňa
XX.X.XXXX kúpnu zmluvu , ktorou im previedol do vlastníctva predmetné nehnuteľnosti. Y. uznesením
č.k. XXC/XXX/XXXX-XX zo dňa X.XX.XXXX konanie zastavil.

16. Žalobca na pojednávaní trval na žalobe. Na súd sa obrátil z dôvodu, že so žalovanými sa ústne
aj písomne dohodol na tom, že mu budú platiť nájomné za to, že užívajú dom v Q.. K uzavretiu
zmluvy o pôžičke v decembri XXXX došlo preto, lebo syn žalovaných J. H., ktorého žalobca predtým
poznal žalobcu požiadal, aby poskytol pôžičku žalovaným, pretože mali problémy s bytom. J. sa z bytu

vysťahovať. Bolo to pred vianočnými sviatkami roku XXXX. J. H. žalobca dňa XX.XX.XXXX odovzdal
pôžičku v sume XX.XXX Eur v hotovosti v obálke v dome u žalobcovej priateľky G. O., pričom prevzatie
peňazí potvrdil podpisom. J. H. odovzdané peniaze neprepočítaval, a žalobcovi pred tým ako mu
odovzdal peniaze povedal, že žalovaní majú schválený úver a že peniaze žalobcovi vrátia do jedného
mesiaca.J.H.prevzatiepeňazípotvrdilpredsvedkami,ktorísatiežpodpísalinauvedenúlistinu.Žalobca

následne uviedol, že pri odovzdávaní peňazí svedkovi J. H. sa žalobca a menovaný svedok zdržiavali
v predsieni v dome, pričom otec žalobcu R. A. st., G. O., sa v tom čase zdržiavali v obývačke v dome.
R. XX.XXX P., ktoré žalobca požičal žalovaným, mal žalobca predtým usporené v rozsahu XX.XXX
Eur a uložené v hotovosti u neho doma. Išlo o zárobok žalobcu z výkonu služobných povinností vojaka
na zahraničných misiách. Zvyšok asi v sume 10.000 eur si žalobca požičal od svojho kamaráta H. F..

M. o pôžičke bola následne medzi žalobcom a žalovanými podpísaná dňa XX.XX.XXXX. X. zmluva zo
dňa XX.X.XXXX bola medzi sporovými stranami uzavretá z toho pôvodu, že žalovaným sa nepodarilo
vybaviť úver, pretože boli v registri dlžníkov, a preto žalobca so žalovaným 1/ jednal ohľadom toho,
že predmetný dom v Q. žalovaní žalobcovi prevedú do vlastníctva a to dočasne kým sa žalovaným
nepodarí vybaviť úver, z ktorého by žalobcovi splatili dlhovanú pôžičku. W. zmluvy pripravoval kamarát

žalobcu. M. v súvislosti s uzavretím kúpnej zmluvy zo dňa XX.X.XXXX nevyvíjal nátlak na žalovaných,
o uzavretí zmluvy rokovali určitú dobu. M. mali text návrhu kúpnej zmluvy u seba na preštudovanie
určitý čas a mohli sa slobodne rozhodnúť. Žalovaní sa po prečítaní zmluvy rozhodli ju podpísať. Pri
rokovaní o uzavretí kúpnej zmluvy sa žalobca so žalovanými dohodol, že budú môcť dom užívať s tým,
že mu budú platiť nájomné vo výške XXX eur mesačne. Písomné nájomné zmluvy žalobca žalovaným

priniesol až dodatočne. Kúpnu cenu podľa zmluvy v sume 22.000 eur žalobca žalovaným nevyplatil.
Keďže žalovaní peniaze z pôžičky žalobcovi stále nevrátili, nadobudol žalobca z ich správania pocit, že
svoje sľuby nesplnia. Ako vlastník predmetného domu žalobcom zrušil trvalý pobyt v ňom. Podal návrh
na ich vypratanie z domu. Energie ostali napísané na žalovaných. Daň z nehnuteľnosti platil žalobca.
Žalobca so žalovanými uzavrel dňa XX.X.XXXX dohodu o tom, že im odpúšťa dlh XX.XXX eur zo zmluvy

o pôžičke z toho dôvodu, že chcel mať s touto vecou už pokoj. Žalobca je veriaci človek. Okrem toho
žalovaný 1/ žalobcu udal na polícii, že žalobca žalovaným zrušil trvalý pobyt. Žalobca našiel kupca za
dom, za kúpnu cenu 42.000 Eur. Uvedenému kupcovi dom žalobca nepredal, pretože od toho ustúpil,
keďže v dome bývali žalovaní, bol tam nedoplatok na energiách. Ďalej žalobca uviedol, že žalovaní mu
vyplatili kúpnu cenu 26.000 eur na základe kúpnej zmluvy zo dňa 12.8.2014, ktorou bolo prevedené

späť vlastnícke právo k domu na žalovaných. V období od júla 2011 do septembra 2014 sa o údržbu
a opravy predmetného domu starali žalovaní. Počas trvania nájomného vzťahu žalovaných v dome,
žalovaní žalobcu nevyzvali k tomu, aby sa žalobca podieľal na úhradách spojených s prerábkou domu
a ani ho nepožiadali o súhlas. Keď bol žalobca u žalovaných, oznámili mu, že na dome spravili ríny anásledne sa žalobca dozvedel, že prerobili kuchyňu. Peniaze žalobca žalovaným požičal v dobrej vôli,
naletel im. Žalobca bol oklamaný už na začiatku, keďže žalovaní úver vybavený nemali, hoci ich syn
žalobcovi tvrdil opak. Pri jednom stretnutí v advokátskej kancelárii právnej zástupkyne žalobcu žalovaný

1/ prisľúbil, že mu dlhované nájomné uhradí z úveru.

17. Žalovaný 1/ na pojednávaní žiadal žalobu žalobcu zamietnuť a žalobcu zaviazať zaplatiť žalovaným
sumu XXX Eur. Uviedol, že so žalovanou 2/, ktorá je jeho manželkou pôvodne bývali v byte v W.,
ktorý bol založený v prospech banky na zabezpečenie pohľadávok z úverových zmlúv, z ktorých jednu

ako dlžníci uzavreli žalovaní a ďalšiu úverovú zmluvu uzavrel ich syn T. H.. Úvery sa splácali riadne a
včas, no stalo sa , že syn opomenul uhradiť splátku úveru a došlo k vyhláseniu splatnosti úveru. Byt
žalovaných bol predaný na základe kúpnej zmluvy, ktorú uzavreli žalovaní ako predávajúci s treťou
osobu ako kupujúcou prostredníctvom realitnej kancelárie a z kúpnej ceny boli vyplatené obidva úvery.
Žalovaní potrebovali riešiť ich bytovú otázku, preto sa rozhodli zakúpiť dom v obci Q.. M. žalovaným
pôžičku v sume XX.XXX eur vyplatil v hotovosti v X platbách, najprv v sume XX.XXX eur a to bolo

dňa XX.XX.XXXX a následne v sume XX.XXX Eur dňa XX.XX.XXXX, pričom tieto peniaze žalobca
žalovaným poslal po synovi žalovaných J. H., s ktorým sa osobne pozná, a až následne dal žalobca
žalovaným na podpis zmluvu o pôžičke zo dňa XX.XX.XXXX na sumu XX.XXX P.. Pôžičku mali žalovaní
žalobcovi vrátiť do mesiaca a pol od podpisu zmluvy. Žalovaný žalobcovi tieto listiny podpísal, lebo bol
vo finančnej aj časovej núdzi. Žalovaní boli v časovej tiesni aj z toho dôvodu, že predávajúcim, s ktorými

sa dohodli na kúpe rodinného domu v Neporadzi vyplatili zálohu vo výške 2.000 eur s tým, že pokiaľ
by nedošlo k uzavretiu kúpnej zmluvy do konca roka 2010, prišli by o túto zálohu. Keďže žalobca chcel
mať zabezpečené, že mu pôžička bude vrátená, dohodli sa na tom, že žalovaní na žalobcu formálne
prevedú vlastnícke právo k rodinnému domu a za ten čas nechá žalobca žalovaných v dome bývať a
žalovaní mu budú platiť nájomne 150 Eur mesačne s tým, že pokiaľ žalobcovi vyplatia čo od žalovaných

požaduje, dom obratom prevedie naspäť na žalovaných. Pri uzatváraní kúpnej zmluvy v máji 2011
ohľadom domu mali žalovaní vôľu vlastnícke právo k domu previesť na žalobcu nie na trvalo, ale len na
určitú dobu, kým mu nevyplatia dlžnú sumu zo zmluvy o pôžičke. Žalobca však postupoval v rozpore s
touto ústnou dohodou strán sporu. Žalobca písomne vyzval žalovaných na vypratanie domu listom zo
dňa XX.X.XXXX, zrušil žalovaným ako aj ich synovi trvalý pobyt v rodinnom dome dňa XX.X.XXXX a

podal proti žalovaným na súd žalobu na vypratanie. Vzhľadom na toto konanie žalobcu podal žalovaný
1/ na neho trestné oznámenie na príslušný orgán polície v W. pre podozrenie zo spáchania trestného
činu úžery. Žalobca, ktorý sa poznal osobne so synom žalovaných, keď sa dozvedel , že žalovaní na
neho dali trestné oznámenie, vyhľadal žalovaných a vyčítal im, že na neho dali trestné oznámenie, bál
sa, že ho vyhodia zo zamestnania. Začal so žalovanými komunikovať a dohodli sa, že uzavrú nájomnú

zmluvu, ktorú žalobca žalovaným doniesol za X mesiace spätne; boli takto uzavreté X nájomné zmluvy,
na každý mesiac bola uzavretá osobitná nájomná zmluva. Žalobca žalovaným nevyplatil kúpnu cenu
22.000 Eur podľa kúpnej zmluvy zo dňa XX.X.XXXX. Žalovaným sa podarilo vybaviť v Prvej stavebnej
spoločnosti a.s. úver, z ktorého vyplatili žalobcovi sumu XX.XXX Eur a tým splnili žalovaní svoj záväzok
zo zmluvy o pôžičke v sume XX.XXX Eur a navyše žalobcovi uhradili čiastku 4.000 Eur, ktorú je potrebné

započítať na dlžné nájomné, za to že žalovaní užívali dom v období, keď bol vlastníkom žalobca a to
obdobie sa kryje aj s obdobím, za ktoré od nich požaduje žalobca bezdôvodné obohatenie. Žalovaný 1/
potvrdil, že žalovaní užívali predmetný rodinný dom celý rok 2013 ako aj v mesiacoch január 2014 až
september 2014. Nájomné vo výške 150,- Eur žalovaní žalobcovi neuhradili dobrovoľne z dôvodu, že
nemali dostatok finančných prostriedkov, snažili sa vybaviť si úver, ako aj z dôvodu, že žalobca porušil

ich dohodu. Žalovaní prerábali kuchyňu v dome, zakúpili novú kuchynskú linku, vymenili obkladačky aj
podlahy, vymaľovali kuchyňu, chodbu, vymenili odkvapové ríny v dome, lebo boli v zlom stave, zatekalo z
nichadomvlhol.Žalovaníkuchyňuprerábaťzačalivdecembri2010,kedyeštežalobcanebolvlastníkom
domu a následne dom prerábali okolo veľkej noci 2011. Dôkazom toho, že žalovaní si od žalobcu požičali
len sumu 22.000 eur je aj to, že v kúpnej zmluve, ktorou žalovaní dočasne previedli vlastnícke právo

k domu a k priľahlým pozemkom na žalobcu bola uvedená kúpna cena nehnuteľnosti v sume 22.000
eur a pokiaľ by žalobca žalovaným požičal sumu 40.000 eur, túto sumu by uviedol do kúpnej zmluvy.
Prevod domu na žalobcu bola forma ručenia pokiaľ ide o záväzok žalovaných vrátiť žalobcovi pôžičku
22.000 eur. Pred vyšetrovateľom Okresného riaditeľstva PZ v Trenčíne žalovaný 1/ vypovedal v takom
znení ako je uvedené v uznesení o zastavení trestného konania predloženého do spisu, pretože v čase

výpovede už bol žalovaný 1/ dohodnutý so žalobcom, že upustí od ich vypratania z domu, donesie
žalovaným nájomné zmluvy na užívanie domu. Vo zvyšku sa žalovaný 1/ pridržal tvrdení žalovaných
obsiahnutých v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 23.4.2015.18. Žalovaná 2/ na pojednávaní žiadala žalobu žalobcu zamietnuť a vyhovieť vzájomnej žalobe
žalovaných. Pridržala sa tvrdení žalovaného 1/. Žalovaní sa starali aj o údržbu okolia domu, kosili trávu
na priľahlom pozemku, starali sa o ovocné stromy, robili ich prerezávku. Žalovaná mala zlý pocit, z

toho, keď žalovaní pristúpili k tomu, že na žalobcu bude prevedené vlastnícke právo k domu. Žalobca
žalovaným následne nedal reálnu šancu na to, aby si vybavili úver na splatenie pôžičky, pretože v júli
2011 prišlo rozhodnutie od Správy katastra Trenčín, že vlastnícke právo bolo prevedené na žalobcu
a v priebehu pár dní žalobca žalovaným osobne doručil písomnú výzvu na vypratanie domu. Keď
sa žalovaný 1/ pýtal žalobcu, prečo ich chce vypratať, keď mali inú ústnu dohodu, žalobca mu pred

žalovanou2/odpovedal,žesazlevyspalaodišiel.Nebolochotnýsasnamibaviť.Žalovaná2/pociťovala
zo strany žalobcu aj určitú formu zastrašovania, že prídu o bývanie, keďže bez vedomia žalovaných
chodili k domu ľudia na ohliadku, záujemcovia o kúpu domu, s tým, že pred domom zvykli parkovať
autá zn. Audi a U. a v nich sedávali vyholení, svalnatí muži. Žalovaná 2/ popierala, že by bola pôžička
poskytnutá vo výške XX.XXX eur a nenasvedčuje tomu ani ten fakt, že žalobca žalovaným len tak
odpustil sumu XX.XXX eur.

19. Právna zástupkyňa žalobcu žiadala, aby súd zaviazal žalovaných zaplatiť spoločne a nerozdielne
žalobcovi sumu X.XXX eur titulom bezdôvodného obohatenia. Vzájomnú žalobu žalovaných, ktorým
navrhli uložiť žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovaným rozdiel medzi sumami X.XXX eur a X.XXX
eur navrhla právna zástupkyňa žalobcu zamietnuť, pretože ide o nedôvodnú požiadavku. Uviedla, že

žalovaní za žalované obdobie užívali rodinný dom v Q. bez právneho dôvodu. Predchádzajúce nájomné
zmluvy boli ukončené. Medzi žalobcom a žalovanými bola uzavretá platná kúpna zmluva, na základe
ktorejprejavilizmluvnéstranyslobodnúvôľupreviesťvlastníckeprávokdomuzožalovanýchnažalobcu,
pričom na kúpnu cenu mal byť započítaný dlh žalovaných z pôžičky voči žalobcovi. Žalovaní sľúbili, že si
vybavia úver, z ktorého vyplatia žalobcovi kúpnu cenu za rodinný dom, keďže mali dohodu, že následne

bude dom prevedený naspäť na žalovaných. Žalovaní žalobcu zavádzali v tom, že im bude poskytnutý
úver. Žalovaní dom užívali v žalovanom období. Dom užívali aj v predchádzajúcom období a žalobca
sa proti nim domáhal zaplatenie bezdôvodného obohatenia. K. súd W. vydal plat. rozkaz č.k. XXRo
XX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým návrhu žalobcu vyhovel a napriek tomu, že platobný rozkaz
nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa XX.XX.XXXX, žalovaní dlžnú sumu navrhovateľovi podľa

tohto platobného rozkazu dobrovoľne neuhradili a až v exekučnom konaní ju žalobca od nich vymohol.
Keďže žalovaní žalobcovi neplatili dohodnuté nájomné, a dom užívali bez právneho dôvodu, žalobca sa
rozhodol vzhľadom na túto situáciu vyzvať ich na vypratanie domu, zrušil im trvalý pobyt, pretože mal
pocit, že ho klamú s tým, že v článku 4 bod 2 kúpnej zmluvy zo dňa XX.X.XXXX sa žalovaní zaviazali,
že dom vypracú do 15 dní od uzavretia kúpnej zmluvy.

20. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

21. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

22. Podľa § 41a ods. 2 Občianskeho zákonníka Ak právnym úkonom má by? zastretý iný právny úkon,
platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Neplatnosti
takého právneho úkonu sa nemožno dovoláva? voči účastníkovi, ktorý ho považoval za nezastretý.

23. Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

24. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na
úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

25. Podľa § 588 Občianskeho zákonníka Z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť

predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň
predávajúcemu dohodnutú cenu.26. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.

27. Podľa § 663 Občianskeho zákonníka Nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu
nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

28. Po vykonanom dokazovaní mal súd za preukázané, že žalovaní nemajú voči žalobcovi neuhradený

peňažný dlh, ktorý voči ním žalobca uplatnil titulom bezdôvodného obohatenia za užívanie domu v
NeporadzizaobdobieodjanuáraXXXXdodecembraXXXX,aodjanuáraXXXXaždoseptembraXXXX.

29. V konaní bolo preukázané, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanými ako dlžníkmi vznikol
občianskoprávny vzťah zo zmluvy o pôžičke podľa § 657 Občianskeho zákonníka. Zmluva o pôžičke
je právny úkon reálnej povahy, keďže na vznik záväzkového vzťahu nestačí len uzavretie zmluvy ale

vyžaduje sa prenechanie druhovo určených vecí - napr. peňazí zo strany veriteľa dlžníkovi s tým, že
dlžník sa zaväzuje vrátiť pôžičku veriteľovi v dohodnutej dobe. Zmluva môže byť uzavretá v písomnej
aj ústnej forme. Ako vyplynulo zo zhodných tvrdení sporových strán žalovaní potrebovali peniaze na
vyriešenie svojej bytovej otázky, keďže predali svoj byt v Trenčíne, potrebovali zakúpiť inú nehnuteľnosť
na bývanie. Žalovaní našli starší dom v Q., no peniaze na úhradu kúpnej ceny naň nemali, pretože

peniaze získané z predaja bytu žalovaných boli použité na vyplatenie úveru žalovaných a úveru ich
syna T. H.. Žalobca svoje tvrdenia o tom, že žalovaným požičal sumu XX.XXX Eur oprel o písomnú
zmluvu o pôžičke zo dňa XX.XX.XXXX a potvrdenie o prevzatí finančnej hotovosti zo dňa XX.XX.XXXX,
z ktorých vyplýva, že žalobca mal žalovaným požičať sumu XX.XXX Eur. Tieto listinné dôkazy sú v
rozpore s inými dôkazmi vykonanými v konaní. Nemohla byť pôžička žalovaným vyplatená až dňa

XX.XX.XXXX, keďže pôžička zo strany žalobcu pre žalovaných mala slúžiť na úhradu kúpnej ceny za
dom súp. č. XXX s pozemkami v Q., ktorú kúpnu cenu vyplatili žalovaní pánovi A. S. ako predávajúcemu
už dňa XX.XX.XXXX v sume XX.XXX P. a dňa XX.XX.XXXX v sume XX.XXX Eur, čo bolo preukázané z
potvrdenia zo dňa XX.XX.XXXX, a z príjmového pokladničného dokladu zo dňa XX.XX.XXXX. Žiadna
zo strán netvrdila a ani z listín nevyplynulo, žeby pôžička bola poskytnutá s povinnosťou žalovaných

ako dlžníkov platiť žalobcovi úroky z pôžičky, a súd preto ustálil, že zmluvné strany si dojednali
pôžičku bezúročnú. Zo zhodných tvrdení sporových strán súd ďalej ustálil, že najprv žalobca žalovaným
na základe ústnej zmluvy poskytol pôžičku a až následne predložil žalobca žalovaným na podpis
listinu označenú ako zmluva o pôžičke so zriadením záložného práva datovanej dňa XX.XX.XXXX.
K samotnému uzavretiu zmluvy o pôžičke ústnou formou teda došlo pred podpisom tejto listiny, a

uvedenú listinu datovanú dňom XX.XX.XXXX súd vyhodnotil ako písomné potvrdenie o dlhu zo zmluvy
o pôžičke s tým, že sporové strany sa zhodli v tom, že v tejto listine uvedená lehota na vrátenie pôžičky
do XX.X.XXXX zodpovedá ich dohode. Žalovaní sa v konaní bránili tým, že žalobca v skutočnosti
odovzdal žalovaným pôžičku vo výške XX.XXX Eur, teda nie XX.XXX Eur. Žalovaní výšku poskytnutej
pôžičky XX.XXX Eur uvádzali už pred začatím tohto súdneho konania. Vyplýva to z trestného oznámenia

žalovaného 1/, ktoré podal na žalobcu dňa 25.8.2011 pre trestný čin úžery a z výsluchu svedkyne
JUDr. D. T., ktorá potvrdila, že v jej advokátskej kancelárii dňa XX.X.XXXX žalovaná 2/ uvádzala, že
žalobca žalovaným požičal len sumu XX.XXX Eur. Tvrdenia, že žalobca požadoval od žalovaných vrátiť
vyššiu sumu než im požičal uvádzali žalovaní aj v odpore zo dňa 8.1.2013 proti rozkazu na plnenie č.k.
27C 429/2012-15 zo dňa 5.12.2012, ktorým im Okresný súd Trenčín uložil povinnosť na návrh žalobcu

vypratať dom s pozemkami. Nemôže ísť o účelové tvrdenia žalovaných aj preto, lebo korešpondujú s
ďalšími v konaní vykonanými dôkazmi. Y. J. H., ktorý pôžičku pre žalovaných u žalobcu sprostredkoval
a prevzal pôžičku od žalobcu a odovzdal peniaze žalovaným, potvrdil, že pôžička nebola poskytnutá vo
výške XX.XXX Eur, ale v nižšej sume, a to vo výške XX.XXX Eur. Svedok Martin Jelínek jednoznačne
uviedol,žepôžičkaprežalovanýmboladojednanánasumuXX.XXXEurstým,žepeniaze,ktoréprevzal

vobálkeodžalobcuvpredsienidomuupriateľkyžalobcuneprepočítaval,pretožesasožalobcompoznal
a veril mu. Súd mal za to, že pokiaľ svedok Martin Jelínek uviedol o 1.000 Eur nižšiu sumu pôžičky
ako žalovaní, je túto nepresnosť potrebné pripísať dobe viac ako 5 rokov, ktorá uplynula od poskytnutia
pôžičky do výsluchu svedka, pričom na odstup času poukázal aj svedok. Zo samotnej skutočnosti, že
svedok J. H. je synom žalovaných nemožno vyvodzovať záver o tom, žeby bol nevierohodným svedkom,

keďže jeho svedecká výpoveď zodpovedá iným v konaní vykonaným dôkazom. Skutočnosť, že pôžička
bola poskytnutá v sume XX.XXX Eur, a nie 40.000 Eur vyplýva aj z toho, že kúpna cena domu súp. č.
XXX s pozemkami, za ktorú žalovaní nehnuteľnosti, na ktoré si požičali, kúpili, od pána A. S. a ostatných
podielových spoluvlastníkov bola dojednaná a vyplatená v sume XX.XXX P., čo mal súd za preukázanéz ustanovenia čl. III ods. 1 kúpnej zmluvy zo dňa X.XX.XXXX, podľa ktorého si zmluvné strany dohodli
kúpnu cenu XX.XXX Eur ako aj z potvrdenia zo dňa XX.XX.XXXX, a z príjmového pokladničného
dokladu zo dňa XX.XX.XXXX, v zmysle ktorých bola zo strany žalovaných pánovi A. S. vyplatená časť

kúpnej ceny vo výške XX.XXX P. dňa XX.XX.XXXX a časť kúpnej ceny vo výške XX.XXX Eur dňa
XX.XX.XXXX, pričom predtým podľa vyjadrenia žalovaných, ktoré zodpovedá ustanoveniu článku III
ods. 3 kúpnej zmluvy vyplatili žalovaní pánovi A. S. preddavok na kúpnu cenu X.XXX Eur. Záveru, že
v skutočnosti žalobca žalovaným vyplatil pôžičku v sume XX.XXX Eur nasvedčuje aj to, že aj v kúpnej
zmluve zo dňa XX.X.XXXX, ktorou previedli žalovaní vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam

na žalobcu bola uvedená kúpna cena XX.XXX Eur, a pôžičku vo výške XX.XXX Eur nepriamo potvrdzuje
aj ten fakt, že žalobca napokon tvrdený dlh z pôžičky v sume XX.XXX Eur žalovaným odpustil. V tejto
súvislosti súd neuveril vysvetleniu žalobcu, že dlh žalovaným odpustil z dôvodu, že chcel mať s vecou
už pokoj, a že je veriaci človek. Žalobca totiž nebol ochotný odpustiť žalovaným oveľa nižší dlh v sume
X.XXX Eur titulom bezdôvodného obohatenia za užívanie domu žalovanými v skoršom období, ktorý dlh
žalobca od žalovaných exekučne vymáhal na základe platobného rozkazu Okresného súdu Trenčín č.k.

XXRo/XX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX. Y. J. H. spoznal svoj podpis na potvrdení o prevzatí finančnej
hotovosti zo dňa XX.XX.XXXX no nepamätal si, či pred podpisom potvrdenia o prevzatí finančnej
hotovosti toto potvrdenie čítal s tým, že na vysvetlenie uviedol, že žalovaní potrebovali súrne peniaze na
zabezpečenie bývania a preto boli robené úkony v rýchlosti. Y. J. H. uviedol, že keď preberal hotovosť
od žalobcu, nik iný okrem nich dvoch prítomný nebol. T. potvrdenia o prevzatí finančnej hotovosti zo

dňa XX.XX.XXXX, podľa ktorého mal žalobca svedkovi J. Jelínkovi odovzdať pre žalovaných pôžičku
v sume XX.XXX Eur pred R. A., st., G. O., ktorých podpisy sú tiež na potvrdení, je spochybnená aj
tým, že podľa vyjadrenia samotného žalobcu na pojednávaní sa R. A., st., G. O. v čase odovzdávania
pôžičky svedkovi J. H. nenachádzali pri nich v predsieni domu, ale zdržiavali sa v inej miestnosti v
dome. Q. podľa zhodných tvrdení žalobcu a svedka J. H. boli peniaze odovzdané v obálke a J. H. pri

prevzatí pôžičky peniaze neprepočítaval, pretože sa so žalobcom poznal viacero rokov. Žalovaní fakt,
že podpísali žalobcovi pôžičku v sume XX.XXX P. vysvetlili tým, že boli vo finančnej a časovej tiesni,
keďže museli predať ich byt v W., v ktorom predtým bývali, cena z predaja bola použitá na vyplatenie
úveru žalovaných a úveru ich syna a žalovaní potrebovali vyriešiť svoje bývanie, no nemali dostatok
finančných prostriedkov na kúpu domu v Q., ktorý mali rezervovaný vyplatením zálohy v sume 2.000

Eur, pričom nutnosť riešenia bytovej otázky žalovaných potvrdil aj svedok J. H.. W. skutočnosti, ktoré
potvrdzujútvrdeniažalovanýchnebolivyvrátenéanivýsluchomsvedkyneH..D.T.,ktorámalainformácie
o tom, že žalobca mal žalovaným požičať sumu XX.XXX Eur iba od žalobcu, no nebola osobne prítomná
pri uzatváraní zmluvy o pôžičke ani pri vyplácaní pôžičky.

30.Kúpnazmluvavzmysle§588Občianskehozákonníkaspočívavovzájomnýchaobsahovozhodných
prejavoch vôle dvoch strán, na základe ktorých predávajúcemu vznikne povinnosť predmet kúpy
kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu
dohodnutú cenu. Účelom kúpnej zmluvy je prevod vlastníckeho práva za dohodnutú kúpnu cenu.
Náležitosťou právneho úkonu je v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka aj vážnosť vôle. Právny

úkon nie je urobený vážne vtedy, ak je podľa okolností zrejmé, že konajúci nechcel svojim prejavom
vôle spôsobiť právne účinky, ktoré s takýmto prejavom vôle spájajú normy občianskeho práva. Prípadom
nevážnej vôle je aj simulovaný právny úkon, keď ide o predstieraný prejav, ktorý má pôsobiť ako vážny
úkon, ale v skutočnosti vážny nie je, lebo nevyjadruje vôľu spôsobiť právne následky. V posudzovanej
vecizvykonanéhodokazovaniavyplynulo,žesporovéstranyuzavretímkúpnejzmluvyzodňa27.5.20X1

nemali vážnu vôľu v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá by smerovala k trvalému prevodu
vlastníckehoprávakpredmetnýmnehnuteľnostiamnažalobcu.Žalovanítrvalinatom,žeišloo„ručenie“,
a kúpnu zmluvu zo dňa XX.X.XXXX uzavreli zmluvné strany s cieľom previesť vlastnícke právo k domu
a pozemkom na žalobcu len dočasne, do doby, kým žalovaní z úveru získajú peňažné prostriedky, aby
vrátiližalobcoviposkytnutúpôžičkuXX.XXXEur.Ajžalobcanapojednávaníuviedol,žesasožalovanými

ústne dohodol na tom, že žalovaní prevedú vlastnícke právo na neho do doby kým si vybavia žalovaní
úver , z ktorého žalobcovi splatia pôžičku a zároveň žalobca vo svojej výpovedi potvrdil, že pri rokovaní
o uzavretí kúpnej zmluvy sa žalobca so žalovanými dohodol, že žalovaní budú môcť dom užívať s
tým, že mu budú platiť nájomné vo výške 150 Eur mesačne. Vôľa zmluvných strán smerujúca len k
dočasnému prevodu vlastníckeho práva na žalobcu je zrejmá aj z následného správania sa sporových

strán, keď žalobca od nadobudnutia vlastníckeho práva k domu platil jedine daň z nehnuteľností, čo
je jeho zákonná povinnosť, keďže bol v katastri formálne evidovaný ako vlastník nehnuteľností, no
nijako sa nestaral o údržbu domu. Potrebné opravy a údržby na dome a v jeho okolí robili žalovaní,
čo nebolo žiadnou zo sporových strán v konaní spochybnené. Uvedené závery o nevážnosti vôleoboch zmluvných strán potvrdzuje aj fakt, že podľa zhodných tvrdení sporových strán žalobca nevyplatil
žalovaným na základe tejto zmluvy kúpnu cenu 22.000 Eur, ktorá mala byť splatná druhý deň od
podpisu zmluvy. Žalobca sa teda necítil byť touto zmluvou viazaný a ani žalovaní sa nedomáhali od

žalobcu vyplatenia kúpnej ceny XX.XXX Eur podľa kúpnej zmluvy. V prípade kúpnej zmluvy zo dňa
XX.X.XXXX ide potom o absolútne neplatný simulovaný právny úkon pre nedostatok vážnej vôle oboch
zmluvných strán v zmysle § 37 ods. X Občianskeho zákonníka. V skutočnosti uzavretím tejto zmluvy
zo dňa XX.X.XXXX vôľa sporových strán smerovala k dočasnému prevodu vlastníckeho práva k domu
na zabezpečenie splnenia pohľadávky žalobcu voči žalovaným zo zmluvy o pôžičke. Sporové strany

mali vôľu previesť vlastnícke právo na žalobcu dočasne, kým nesplnia žalovaní dlh zo zmluvy o pôžičke
žalobcovi a tieto právne následky vyvoláva zmluva o zabezpečovacom prevode práva v zmysle § 553
a nasl. Občianskeho zákonníka. Pre to, aby platil zastieraný právny úkon je v zmysle § 41a ods.
2 Občianskeho zákonníka potrebná nielen tomu zodpovedajúca vôľa zmluvných strán ale aj to, aby
zastieraný právny úkon mal zákonom vyžadované podstatné náležitosti. V zmysle § 553a ods. 1, ods.
2 Občianskeho zákonníka zmluva o zabezpečovacom prevode práva vyžaduje písomnú formu a musí

obsahovať vymedzenie zabezpečeného záväzku a označenie práva, ktoré sa prevádza v prospech
veriteľa, práva a povinnosti účastníkov zmluvy k prevedenému právu počas trvania zabezpečovacieho
prevodu práva, jeho ocenenie v peniazoch, spôsob výkonu zabezpečovacieho prevodu práva a najnižšie
podanie v prípade dobrovoľnej dražby. Zákonná úprava tohto zabezpečovacieho inštitútu je kogentná
a nie je možné sa od nej odchýliť. V danom prípade predmetná zmluva zo dňa XX.X.XXXX v písomnej

forme neobsahuje vymedzenie zabezpečeného záväzku, spôsob výkonu zabezpečovacieho prevodu
práva a najnižšie podanie v prípade dobrovoľnej dražby. Pre absenciu týchto podstatných náležitostí
je uvedená zastieraná zmluva o zabezpečovacom prevode práva pre svoje obsahove nedostatky v
rozpore so zákonom (s ust. § § 553a ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka), čo spôsobuje jej absolútnu
neplatnosť v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. S poukazom na tieto skutočnosti , keď kúpna zmluva

zodňaXX.X.XXXXjesimulovanýatýmabsolútneneplatnýprávnyúkon,azaplatnúnemožnopovažovať
ani zastieranú zmluvu o zabezpečovacom prevode práva, žalobca na základe tohto právneho úkonu zo
dňa XX.X.XXXX nenadobudol vlastnícke právo k domu súp. č. XXX a pozemkom parc. č. XXX/X, XXX/
X v k.ú. U. Q.. V konaní nebol tvrdený a ani preukázaný iný titul, na základe ktorého by žalobca mal
nadobudnúť vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam.

31. Za situácie keď žalobca so žalovanými v rozpore s ich ústnou dohodou neuzavrel ďalšie nájomné
zmluvy na užívanie domu (uzavrel s nimi len nájomné zmluvy na mesiace júl XXXX, august XXXX,
september XXXX), žiadal od žalovaných vrátiť titulom pôžičky vyššiu než skutočne požičanú sumu, po
nadobudnutí vlastníctva k domu doručil žalobca žalovaným písomnú výzvu na vypratanie predmetných

nehnuteľností, ktoré žalovaní žalobcovi formálne previedli do vlastníctva len do doby splnenia dlhu
zo zmluvy o pôžičke, zrušil im trvalý pobyt v dome, no žalovaným, ktorí boli v registri neplatičov sa
nedarilo vybaviť úver na vrátenie pôžičky žalobcovi, je zrejmé, že v snahe neprísť o bývanie a dohodnúť
sa so žalobcom, podpísali žalovaní so žalobcom dňa XX.X.XXXX dohodu o započítaní vzájomných
pohľadávok a dohodu o odpustení dlhu, v ktorých sa uvádza, že dlh žalovaných zo zmluvy o pôžičke

bol XX.XXX P. a že žalobca odpúšťa žalovaným dlh zo zmluvy o pôžičke vo výške XX.XXX Eur. Tieto
dohody s poukazom na vykonané dokazovanie nepredstavovali skutočnú a vážnu vôľu sporových
strán. V čase ich podpisu totiž neexistovala pohľadávka žalovaných voči žalobcovi titulom kúpnej ceny
XX.XXX P. , pretože kúpna zmluva zo dňa XX.X.XXXX, v ktorej bola uvedená povinnosť žalobcu
uhradiť žalovaným kúpnu cenu XX.XXX Eur bola simulovaným a teda neplatným právnym úkonom,

ktorým zastierali sporové strany zabezpečenie splnenia dlhu žalovaných voči žalobcovi z pôžičky a
zmluvné strany nemali vzájomné pohľadávky spôsobilé na započítanie, pretože v tom čase exitovala
len pohľadávka žalobcu voči žalovaným na zaplatenie dlhu 22.000 Eur zo zmluvy o pôžičke. Z vyjadrení
žalovaných jednoznačne vyplýva, že aj po podpise týchto dohôd pokračovali v snahe vybaviť úver na
vrátenie pôžičky žalobcovi, aby im previedol späť do ich vlastníctva dom, v ktorom bývali. Zároveň

je zrejmé, že žalobca ani po uzavretí týchto dvoch dohôd nepovažoval dlh zo zmluvy o pôžičke za
splnený, pretože žalovaným po uzavretí dohôd dňa XX.X.XXXX dom nepreviedol späť do ich vlastníctva;
učinil tak až oveľa neskôr, keď žalovaní uzavreli s Prvou stavebnou sporiteľňou, a.s. dňa XX.X.XXXX
zmluvu o úvere, z ktorého úveru vrátili žalobcovi pôžičku. Na tento účel uzavreli sporové strany kúpnu
zmluvu dňa XX.X.XXXX. Žalovaní uviedli, že navrhovali do tejto zmluvy uviesť kúpnu cenu XX.XXX

Eur, ktorú skutočnosť žalobca nerozporoval, pričom aj svedkyňa H.. D. T. uviedla, že ako právna
zástupkyňa žalobcu spisovala túto kúpnu zmluvu, a žalovaný 1/ jej poslal návrh zmluvy, v ktorom bola
pravdepodobne kúpna cena 22.000 P.. Napokon žalovaní súhlasili, že v zmluve bude ustanovenie o tom,
že žalovaní žalobcovi vyplatia ako kúpnu cenu sumu XX.XXX Eur, pretože žalobca na tejto cene trval.Žalobca potvrdil, že žalovaní mu sumu 26.000 Eur na základe tejto kúpnej zmluvy vyplatili. Uvedený
právny úkon zo dňa XX.X.XXXX je však absolútne neplatný podľa § 39 K. zákonníka, pretože v čase
jeho uzavretia žalobca nebol vlastníkom nehnuteľností, nebol oprávnený prevádzať zmluvou vlastnícke

právo k ním; skutočnými vlastníkmi nehnuteľností v tom čase boli žalovaní.

32. S poukazom na uvedené dôvody, keď sa žalobca nestal vlastníkom predmetných nehnuteľností
na základe právneho úkonu zo dňa XX.X.XXXX, ale vlastnícke právo patrilo žalovaným počas celého
obdobia, za ktoré uplatnil žalobca vydanie bezdôvodného obohatenia, a teda žalovaní užívaním domu

s pozemkami realizovali svoje vlastnícke oprávnenie, a nezískali tým neoprávnený majetkový prospech
na úkor žalobcu, súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.

33. V písomnom vyjadrení zo dňa XX.X.XXXX žalovaní uplatnili proti žalobcovi právo na vrátenie
sumy, ktorú mu zaplatili ako rozdiel medzi sumou X.XXX P. a žalobcom uplatnenou sumou X.XXX P. s
odôvodnením, že dlh z pôžičky v sume XX.XXX Eur vyrovnali žalovaní úhradou sumy XX.XXX Eur na

základe kúpnej zmluvy zo dňa XX.X.XXXX, a teda zaplatili o X.XXX Eur viac ako bol ich dlh z pôžičky,
pričom po odpočítaní žalobcom uplatneného nájomného v sume X.XXX Eur od sumy X.XXX Eur, vzniklo
žalobcom právo na vrátenie sumy XXX Eur. Vyhodnotiac toto podanie podľa obsahu je zrejmé, že
žalovaní uplatnili svoje právo vzájomnou žalobou podľa § 147 ods. 1 Civilného sporového poriadku.
Právna zástupkyňa žalobcu žiadala vzájomnú žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. Na pojednávaní trvali

žalovaní na svojej vzájomnej žalobe, teda, aby súd žalobcu zaviazal zaplatiť žalovaným sumu 850 Eur.
S poukazom na skutočnosti, ktoré vyplynuli z dokazovania, keď pôžička bola žalovaným poskytnutá v
sume XX.XXX Eur, a žalovaní žalobcovi vrátili väčšiu sumu 26.000 Eur, pričom žalovaní neboli povinní
platiť žalobcovi odplatu za užívanie domu s pozemkami, keďže nie žalobca, ale žalovaní boli vlastníkmi
týchto nehnuteľností v čase, keď nehnuteľnosti žalovaní užívali, súd dospel k záveru, že vzájomná

žaloba žalovaných je dôvodná. Právne posúdenie uplatneného nároku je vecou súdu. Súd predmetné
skutkové okolnosti po právnej stránke zhodnotil tak, že medzi žalobcom a žalovanými vznikol záväzkový
vzťah z bezdôvodného obohatenia v zmysle § XXX ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, keď
žalobca prijal od žalovaných plnenie bez právneho dôvodu. Neoprávnený majetkový prospech žalobcu
predstavuje plnenie v sume 4.000 Eur, ktoré prijal žalobca nad sumu pôžičky 22.000 Eur z úhrady

vykonanej žalovanými v sume 26.000 Eur. Žalovaní sa domáhali zaplatenia len sumy 850 Eur, a súd
podľa § 216 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) nemôže priznať viac než bolo žalovanými
vzájomnou žalobou uplatnené, pretože súd je viazaný žalobným návrhom/vzájomnou žalobou a nejde o
prípad, keď určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. Obsahom
tohto záväzkového vzťahu je povinnosť žalobcu ako povinného subjektu, ktorý sa na úkor žalovaných

bezdôvodne obohatil vydať žalovaným ako oprávneným subjektom tento majetkový prospech. Preto súd
výrokom II. uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovaným sumu 850 Eur, a lehotu na plnenie určil podľa
§ 228 ods. 3 CSP.

34. Úspešní žalovaní majú podľa § 255 ods. 1 CSP právo na náhradu trov konania. Keďže náhradu trov

konania neuplatnili , súd im náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne v 3 vyhotoveniach.

Podľa § 127 ods. 1 CSP v odvolaní treba uviesť tieto všeobecné náležitosti: ktorému súdu je určené, kto
ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s
potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý ďalší subjekt
dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, žea) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie.