Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. jún 2017

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 7Cpr/3/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112214986
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Denisa Mesárošová
ECLI: ECLI:SK:OSNR:2017:4112214986.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, sudkyňou Mgr. Denisou Mesárošovou v spore žalobcu: PROTETIKA, a.s., so sídlom
Bratislava, Bojnická 10, proti žalovanej: A. C., bytom R. W., W. XXXX, zastúpená Advokátska kancelária
JUDr. Cimrák, s.r.o., so sídlom Nitra, Štefánikova tr. 7, IČO: 36 868 876, o zaplatenie sumy vo výške
13.148,04 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobcu zamieta.

II. Žalovanej sa priznáva plná náhrada trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1./ Žalobca sa svojím písomným podaním domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie
žalovanej sumy a to z titulu, že u nich pracovala na základe pracovnej zmluvy zo dňa 15.7.2010 a
to od 26.7.2010 ako predavačka v predajni Obuv Nitra, pracovný pomer s ňou zamestnávateľ skončil
okamžitým skončením dňom 12.12.2011 pre závažné porušenie pracovnej disciplíny.
Žalovaná podpísala dňa 26.7.2010 dohodu o spoločnej hmotnej zodpovednosti za zverené hodnoty,

ktoré bola povinná vyúčtovať.
Dňa 28.11.2011 deň pred konaním ohlásenej ročnej inventarizácie došlo v predajni k lúpežnému
prepadnutiu a ročná inventúra sa vykonala až 30.11.2011. V rámci vyšetrovania lúpeže sa inventúra
vykonala za účasti žalovanej a inventarizačnej komisie Protetiky a bol vyčíslený schodok na zverených
hodnotáchvovýške8.673,87eur+1.734,77eurDPH,čiževcelkovejvýške10.408,64eurnahodnotách,
ktoré boli povinné spoločne hmotne zodpovedné osoby v predajni. Z dôvodu vzniknutého schodku bol

vzniknutý schodok na zverených hodnotách podľa pomeru priemeru zárobkov vo výške 56,9 % pripísaný
žalovanej v 1. rade a to vo výške 5.922,52 eur a vo výške 43,1 % a to pôvodne žalovanej v 2. rade
S. S. vo výške 4.486,12 eur.
Žalobca pôvodne svoj nárok o náhradu škody opieral o dohodu o spoločnej hmotnej zodpovednosti,
ktorý bol uzavretý so žalovanou v 1. rade a pôvodne žalovanou v 2. rade, voči ktorej bol návrh v priebehu
konania vzatý späť.
Voči žalovanej v 1. rade si žalobca uplatnil aj nárok na náhradu škody na finančnej hotovosti vo výške

2.739,40 eur, ktorá mu bola spôsobená odcudzením hotovosti pri lúpežnom prepadnutí v predajni dňa
28.11.2011, kedy žalovaná odchádzala zadným vchodom z predajne.
Žalobca ďalej v žalobe uviedol, že zo strany žalovanej došlo k porušeniu pracovných povinností
z dôvodu použitia pri odchode z predajne zadný vchod do uličky a nie hlavný vchod z predajne
zabezpečený signalizačným zariadením, čím svojím ľahkomyseľným konaním a nedbalostným konaním
a porušením povinnosti denného odvodu tržby umožnila, aby neznámy páchateľ odcudzil tržbu a

zároveň odcudzil fiškálnu tlačiareň z pokladne.
Žalobca ďalej v žalobe uviedol, že žalovaná sa nemôže zbaviť svojej hmotnej zodpovednosti,
nakoľko neplnením si svojich pracovných povinností riadne hospodáriť s prostriedkami zverenýmizamestnávateľom, strážiť a ochraňovať majetok pred poškodením, stratou, zničeným a zneužitím vznik
odcudzenia finančnej hotovosti umožnila.
Žalobca vyzval žalovanú na zaplatenie žalovanej sumy pokusom o zmier, pričom žalovaná voči pokusu

o zmier uviedla, že v predajni došlo k lúpežnému prepadnutiu, vyšetrovanie bolo prerušené a nevidí
dôvod, prečo by mala niečo platiť.

2./ Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalobca v žalobe označil Inventarizačný zápis, inventúrne
súpisy, uznesenie OKP Nitra ČVS : Z. - XXXX/OVK-NR-XX o prerušení zo dňa 16.12.2011, zápis zo

zasadnutia UIK zo dňa 22.12.2011, stanovisko zástupcov zamestnancov zo dňa 16.1.2012, písomné
uplatnenie nároku na náhradu škody zo dňa 17.01.2012, odpoveď A. C. zo dňa 3.2.2012 a vyjadrenie
S. S. zo dňa 27.3.2012.

3./ Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

4./ Súd pôvodne v predmetnej veci žaloval ajXXXRiX.XXX,XX, ako žalovanú v 2 rade voči ktorej vzal
dňa 24.3.2015 č.l. 380 návrh späť a žiadal, aby súd konanie voči žalovanej v 2. rade o zaplatenie čiastky

4.486,12 eur zastavil.

5./ Uznesením č.k. XCpr/X/XXXX-XXX zo dňa 20.5.2015 súd konanie o zaplatenie 4.486,12 eur voči
pôvodnej žalovanej v X rade S. S. zastavil.

6./ Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že sa domáha od bývalej zamestnankyne nároku na náhradu
schodku na zverených hodnotách. Žalovaná v 1.rade pracovala v PROTETIKE od 26.07.2010 do
12.12.2011, kedy bol s ňou skončený pracovný pomer okamžitým skončením z dôvodu závažného
porušenia pracovnej disciplíny. Prevádzka v F. mala naplánovanú inventarizáciu dňa 29.11 2011,
inventúra v roku 2010 bola v poriadku, nenasvedčovalo nič tomu, že by bolo nutné vykonať mimoriadnu

inventúru.
Dňa 28.11.2011 došlo v predajni k lúpežnému prepadnutiu, pri ktorom bola len žalovaná v 1.rade, stalo
sa to zhruba po 18,00 hodine, keď už končila a vychádzala zadným vchodom von, neznámi páchatelia
ju následne vtlačili naspäť a pritom odcudzili finančnú hotovosť, ktorú mala pri sebe, odcudzili fiškálnu
tlačiareň z elektronickej pokladne. To je výsledok z vyšetrovania, ktorí obdržali z odboru OR PZ v Nitre,

ktoré uznesením prerušilo konanie, pretože sa nepodarilo zistiť, kto spáchal uvedený skutok. V rámci
tohto vyšetrenia urobili inventúru až dňa 30.11.2011 .
Pri inventúre bol vyčíslený schodok na zverených hodnotách v celkovej výške 10.408,64 eur, v predajni
pri inventúre chýbali zásoby tovaru a to dámska vychádzková obuv 154 párov, detská vychádzková obuv
331 párov, pančuchový tovar 87 kusov, dámske kabelky 20 kusov, kožené rukavice 3 páry, kožené

opasky 12 kusov, dáždniky 4 kusy, vložky do obuvi 23 párov.
Keďže sa vyšetrovaním až po mesiaci dozvedeli, že schodok nevznikol pri lúpežnom prepadnutí, tovar
zjavne na predajných pultoch nechýbal, škodu si uplatnili v poisťovni, avšak následkom výsledku
vyšetrovania polície škoda nebola uznaná. Žalobca si z toho dôvodu uplatnil manko písomne u
žalovanej v 1.rade a pôvodnej aj u žalovanej v 2. rade, voči ktorej bol návrh vzatý späť.

Žalobca ďalej uviedol, že postup objednávania a dodávania tovaru sa realizuje prostredníctvom
elektrického systému skladového hospodárstva od spoločnosti EMEL.
Predajňa si objedná tovar prostredníctvom elektronickej objednávky, tá sa spracuje na oddelení predaja
a v sklade, následne s rozvozom tovaru odíde fyzicky, k tovaru sa pripojí aj papierová výdajka vytlačená
zo skladu, šofér skontroluje výdajku s prebraným tovarom.

Na otázku súdu, či šofér podpisuje výdajku sa žalobca vyjadriť nevedel.
Ďalej žalobca uviedol, že tovar prevezme zamestnanec predajne - predavačka a tá je povinná
skontrolovať obsah zásielky, či korešponduje s vytlačenou výdajkou zo skladu. Keď skontroluje výdajku
predavačka, tovar prijme aj v systéme na svoj sklad prostredníctvom úkonu, ktorý robí v počítači,
čiže príjem z výdaja k výdajke sa tak priradí číslo príjemky a tovar sa v skladovom hospodárstve

nachádza v sklade danej predajne. Čo sa týka inventúry tá bola naposledy robená na konci roku 2010
a potom bola robená inventúra keď bol zistený inventarizačný rozdiel pri krádeži.
Žalobca ďalej vo svojej výpovedi uviedol, že čo sa týka výpočtu škody pristúpil k nej v súlade
s ustanovením § 182, § 189 Zákonníka práce a to podľa pomerných priemerných zárobkov. Čižežalovanej v 1 rade bola predpísaná k náhrade čiastka vo výške 56,9 %, čo predstavuje finančnú čiastku
5.922,52 eur a S. S. bolo predpísaných k náhrade 45,1 % vo výške 4.486,12 eur.
Žalobkyňa na vyjadrenie sa k výpovedi svedkyne A. H. uviedla, že čo sa týka vybavenia objednávky

robila to skladníčka, mohlo sa stať že sa naskladnil tovar, ktorý sa nemal naskladniť, resp. nebol taký
tovar v objednávke, k tomu by sa však mala vyjadriť kvalifikovane pracovníčka skladu O. U.. Žalobca
ďalej uviedol, že v ich spoločnosti platia pravidlá, že predavačka ktorá zodpovedá za tovar, musí ho
aj fyzicky prevziať.
Žalobkyňa ďalej uviedla, že poistenie žalobca mal dojednané v poisťovni Generali a bol by si ho uplatnil,

avšak výsledok vyšetrovania lúpeže vlastne nepreukázal súvislosť vzniku inventarizačného schodku s
predmetnou lúpežou, ktorá sa tam odohrala. Také množstvo tovaru, ktorý chýbal nebolo možné v čase,
keď sa uskutočnila táto lúpež cez zadný vchod dostať, nebolo možné pristaviť auto k tomu zadnému
vchodu, pretože je to úzky vchod.
Inventarizačná komisia, inventarizačný súpis vytiahol z počítača, vytiahol účtovný stav skladových zásob
ku dňu vykonania inventúry a uskutočnil fyzické prepočítavanie každého kusu tovaru podľa veľkosti a

typu tovaru. Súpis skutočného tovaru sa porovná s tým, čo bol vytlačený z počítača a výsledkom bol
inventarizačný rozdiel.
Žalobca v závere pojednávania uviedol, že trvá na podanej žalobe voči žalovanej, žiada, aby ju súd
zaviazal na náhradu sumy 8.661,92 eur. Návrh opiera o príjemky a výdajky, ktoré doplnil do spisu v
listinnej podobe, oprávnenosť nároku opierajú o dohodu o hmotnej zodpovednosti, ktorá bola uzavretá

v súlade so zákonníkom práce § 182 až 189 CSP.
Počas platnosti dohody žalovaná písomne neupozornila na nedostatky v pracovných podmienkach,
neobdržali od nej žiadne písomné odstúpenie od dohody o hmotnej zodpovednosti. V predajni viditeľne
nechýbal tovar, viditeľne neboli prázdne miesta, kamerový systém nezaznamenal pohyb.
Náhradu škody si u žalovanej uplatnil z dôvodu, že došlo z jej strany k porušeniu pracovných povinností

hospodáriť riadne s prostriedkami zverenými jej zamestnávateľom a svoje povinnosti.
Žalobca uviedol, že si uplatňuje aj sumu vo výške 2.739,40 eur, ide o schodok na finančnej hotovosti,
pretože tú nemala Protetika poistenú, nebola na to uzavretá poistná zmluva, nedalo sa to uplatniť v
poisťovni. Má za to, že zo strany žalobkyne došlo k porušeniu interného predpisu o povinnosti odvádzať
dennú tržbu.

7./ Právny zástupca žalovanej uviedol, že podstatnou náležitosťou nároku žalobcu je dohoda o hmotnej
zodpovednosti, ktorú mala uzavrieť žalovaná so žalobcom. Na začiatku je potrebné namietať platnosť
tejto dohody, nakoľko nebola podpísaná zo strany žalobcu. Ďalej uviedol, že inventarizácia, ktorá má
byť podkladom na vyvodenie hmotnej zodpovednosti nebola vykonaná v súlade so zákonom, nakoľko

v konaní výpoveďami svedkov H. a Muthovej ako aj listinnými dôkazmi bolo zistené, že podklady pre
inventarizáciu neboli presné a časom dochádzalo k chybám, či už pri vyskladňovaní tovaru, alebo v
efektívnej nemožnosti zo strany žalovanej tieto chyby vlastnými prostriedkami opravovať. Ďalej uviedol,
že svedkyňou A. H. boli potvrdené kompenzácie s tým výsledkom, že inventarizácia bola následne
nulová, takáto inventarizácia súhlasila aj s evidenciou centrálneho skladu. Ďalej uviedol, že žalobca

nevytvoril vhodné podmienky na to, aby mohla byť spoločná hmotná zodpovednosť žalovanej, podklady
inventarizácie neboli vierohodné, do týchto mohol zasahovať v rámci informačného systému neurčitý
počet ľudí.
Ďalej uviedol, že zamestnávateľ žalovanej nevytvoril vhodné podmienky na to, aby mohla byť spoločná
hmotná zodpovednosť žalovanej, teda ide o to, že neboli dôveryhodné podklady pre inventarizáciu, do

týchto mohol zasahovať v rámci informačného systému neurčitý počet ľudí. Z doručených výdajok tiež
vyplýva, že viac ako polovica bola podpísaná osobami odlišnými od žalovanej a žalovaná vo zvyšku
popiera pravosť svojho podpisu na zvyšných výdajkách. Právny zástupca žalovanej žiadal žalobu v
celom rozsah zamietnuť.

8./ Súd v konaní vypočul žalovanú A. C., ktorá vo svojej výpovedi uviedla, že na začiatku otvárali s pani
H. a pani U. predajňu v F., ako prvá bola predavačka ona, nebola uvedená vedúca predajne, bola tam
ešte jedna pracovníčka, ktorá pracovala len týždeň a od augusta bola v predajni sama, pod dozorom
pani Petrášovej. Každý týždeň bola kontrolovaná, či peňažne, či skladom o tovare a odvodoch do banky,
pracovala od 9,00 hod. do 19,00 hod., každý deň, v sobotu od 9,00 hod. do 12,00 hod. a v septembri pani

H. prijímala pani S. S. ako predavačku, pričom pani H. si dávala záležať na školení každej pracovníčky,
každý týždeň chodila na kontrolu, preukazovali sa jej doklady o odvodoch do banky, bolo dokladované
skladové hospodárstvo. S tým, že boli dve predavačky, boli rozdelené na zmeny, jedna robila ráno o
hodinu skôr a druhá prišla na 10,00 hod., striedali sa dlhý a krátky týždeň, predajňa fungovala dobre. Vroku 2010 bola inventúra, ktorá trvala 3 hodiny, dopadla dobre. V roku 2011 keď nastúpila pani S. na PN-
ku, zostala v predajni sama, upozorňovala Protetiku, že robí viac ako 8 hodín, že to nezvláda prijímať
tovar aj vykladať tovar. Žalobca neskrátil pracovnú dobu, neurobil žiadne zmeny, pritom jej posielal tovar,

ktorý bol nad rámec predajne, sklad bol plný, predajňa bola zaplnená, či to bolo sociálne zariadenie,
chodba, nedalo sa prejsť.
Keď pani S. dala výpoveď v októbri, žiadala pani E. o inventúru, odmietla inventúru, pretože inventúra
bola stanovená v novembri a dva dni vopred ju písomne upozornil, že bude neskôr. Ďalej uviedla, že keď
vkladala peniaze do banky, telefonovala paniR.j, koľko vkladá, či to dopadlo dobre, kde nastala chyba.

Po ukončení hovoru zatvorila predajňu, išla zozadu a ako zatvárala dvere, vkladala kľúč, tak ju napadli
muži, ktorí boli zahalení, predajňa bola po prepade rozhádzaná, nedalo sa prejsť. Vedúce predajne sa
v predajni nezdržiavali, chodili len na kontroly. 28.11.2011 odchádzala z práce, mala hotovosť, ktorú
išla zaniesť do banky, predtým ako si to overila s pani J., jediná možnosť zaniesť peniaze do banky
boli mlyny, kde je banka otvorená do 19,00 hodiny, pani E.vedela, že chce zaniesť peniaze, vychádzala
zozadu, že to je rýchlejšie, keď chcela stihnúť banku. Ďalej uviedla, že ona nemala žiaden pokyn od

zamestnávateľa, cez ktorý vchod má predajňu opustiť a reakcia zamestnávateľa na to, že v predajni je
sama bola taká, že to musí zvládnuť, musí vydržať do konca roka 2011 a zamestnávateľ uvidí koľko
zákazníkov predajňu navštevuje, koľko predala tovaru.
Žalovaná ďalej uviedla, že počas jej pôsobenia sa tam vyskytli nezrovnalosti, pokiaľ ide o sklad v
súvislostistým,žesineobjednalatovaratovarjejbolpridelený.Keďtovarprišiel,nestalosatojedenkrát,

nesedeli veci, žiadala pani E., aby to upravila, keďže jedny topánky stáli inú sumu, ako druhé, suma
papierovo nesedela. Prišiel tovar, ktorý prevyšoval, upozornila na to, nech to vyriešia. Doteraz to nebolo
vyriešené. Ďalej uviedla, že po prepade sa podľa jej názoru nedalo zistiť, či došlo k odcudzeniu tovaru
a akého, pretože tam bol strašný neporiadok. V zadnej časti predajne nebol funkčný alarm, pretože tam
boli umiestnené police, neboli informované, že pípače nejdu, inde sa alarm nedal premiestniť, nakoľko

všetko bolo zaplnené krabicami.
Žalovaná na otázku súdu, aby uviedla, akým spôsobom dochádzalo k preberaniu tovaru uviedla, že
nevedela, že čo príde, šofér keď priniesol krabice - tovar, jediná jej úloha bola len skontrolovať, či sedia
krabice na kusy, nie na obsah. Potom sa prebral tovar bez podpisu, len si prerátala kusy tovaru a potom
na základe výdajok, ktoré mala dve, jedna výdajka zostávala na predajni, druhá sa zasielala do firmy.

Ďalejuviedla,žeobjednávkasapísalabuďemailompaniA.H.,alebocezskladovéhospodárstvo,keďsa
urobila objednávka cez skladové hospodárstvo a odoslala sa do skladu, tak už sa nedalo skontrolovať,
čo objednala, už to nevidela a ani nevedela, ako sa to pozerá, oni to videli v sklade, čo si objednala
a poslali jej tovar buď ten, čo si objednala, alebo si neobjednala. Objednávku si už nepamätala, ale
poznala kódy topánok a podľa toho si pamätala a kontrolovala výdajkový doklad. Napríklad si objednala

jeden kus detskej obuvi s konkrétne výrobným číslom a zistila, že takú nedostala, prišla jej iná, tak tú
potom neodfajkla. Odfajkla len tovar, čo jej sedel, podľa toho, čo si pamätala z objednávok, ktoré robila.
Kusovo to sedelo, ale nebolo to v súlade s výdajkou. Keď jej to nesedelo, volala do skladu alebo pani
T. H. a riešilo sa to tým, že objednávka, ktorá nesedí, že tú výdajku musí prijať celú, musela ju prijať
fyzicky do počítača, aj keď počet na kusy nesedel a potom sa to vyriešilo tak, že dodali ten tovar v

ďalšom tovare a nevie ako ten tovar, ktorý tam mala odtiaľ vyradili a dali preč, ona len vlastne tovar
prijímala, nahadzovala do skladového hospodárstva, čiže musela prijať aj tovar, ktorý tam nemala a
ktorý jej nesedel na základe objednávky, alebo jej nebol ani dodaný. Bol len uvedený vo výdajkovom
liste. Jediný, kto vedel o tom, čo má v sklade mohli opraviť objednávku bola pani A. H. a pani E.. Na
predajni zostal tovar, ktorý si ani neobjednala.

Ďalej uviedla, že keď si objednala lacnejší tovar, prišiel jej drahší, ona ho nemohla predávať, lebo
nedošlokopravevýdajky.To,žedošlokopraveniuvýdajkysadozvedelabuďemailom,alebotelefonicky.
Prostredníctvom emailu nahlasovala aj výrobné čísla topánok, ktorých sa zmena týka a opätovne
uviedla, že sa nevedela dostať a nevedela skontrolovať či došlo k oprave, alebo nedošlo k oprave.
Tovaru bolo veľa, pípače proti krádeže boli zakryté krabicami, pípače boli spredu aj vzadu. Keď mal

zákazník záujem o nejaký tovar, musela ísť do skladu a za ten čas bola predajňa prázdna, čiže mohlo
tam prísť k odcudzeniu nejakých vecí. Tak isto keď išla prebrať tovar, musela poprosiť zákazníčky, aby
počkali, že si ide prebrať tovar.
Uviedla, že stalo sa, že prišiel taký tovar, ktorý nebol ani na objednávke, ani na výdajke a musela ho
prijať a prebrať. Výdajky sa museli podpisovať, avšak ona ich nepodpisovala, nakoľko to nikdy nesedelo.

Prevzatie tovaru potvrdzujú predavačky zrealizovaním pokynu t.j. príjem z výdaja v elektronickom
systéme. A keď sa stalo, že nesúhlasili s výdavkovým dokladom obrátili sa emailom, alebo telefonicky
na pani E., predtým to bola pani H., alebo na pani M..Žalovaná uviedla, že prijala tovar, ale nikto ju nepoučil a neukázal jej, aký tovar má v prevádzke.
Nevedela o tom, ani ako sa to dá zistiť, akým spôsobom.

9./ Súd v konaní vypočul svedkyňu X.XX.XXXXE., ktorá vo svojej výpovedi uviedla, že od 1.10.2011
pracovala na pozícii vedúcej prevádzky, v tejto dobe prebiehali ročné inventarizácie, aj v tejto prevádzke
bola naplánovaná inventarizácia dňa 29.11.2011, pričom ju vykonať nemohli, lebo sa tam vykonávalo
šetrenie v nejakej trestnej činnosti a z toho dôvodu ju vykonali až 30.11.2011. Pri vykonaní inventarizácie
zistili nedostatky, ktoré uviedli do zápisu.

Inventarizáciurobilitak,žeúdajehneďnahadzovalidopočítača,takženedostatkyajproblémimbolhneď
vyhodený. Robila si poznámky a bolo tam zistené, že tam chýbalo 500 párov obuvi, čo je v skutočnosti
54 kartónov, čo predstavuje 13 m2 tovaru. Pre ilustráciu tovar by sa zmestil na jedno vozidlo.
Svedkyňa ďalej uviedla, že ona od 1.10.2011 do 31.4.2014 vykonávala funkciu, podľa ktorej bola
vedúcou aj prevádzky Protetiky v Nitre. Jej úlohou boli predovšetkým organizačné činnosti ako je
zabezpečenie tovaru, dokumentácie, reklama a podobne, nemala ani kľúče a ani neprichádzala do styku

s tovarom na predajni Protetiky a preto nemala uzavretú ani dohodu o hmotnej zodpovednosti.
Na predajni pracovali 2 pracovníčky, ani jedna nebola vo vzťahu k druhej nadriadenou a podriadenou,
obidve pracovali 8,5 hodín, takže si ani žiadnym spôsobom neodovzdávali pokladňu a tržbu. Keď
preberala túto predajňu, bola tam už len jedna pracovníčka, druhá bola na PN a potom dala výpoveď.
Nevie sa vyjadriť k tomu, či pri podpise dohody o spoločnej hmotnej zodpovednosti bola vykonaná

inventarizácia ani kedy sa robila inventarizácia predtým. Svedkyňa ďalej uviedla, že na predajni bola
len vtedy, keď sa vykonala inventarizácia a to dňa 30.11.2011.
Ďalej uviedla, že na prevádzke sa vykonávala kontrola na konci mesiaca tým, že na predajni sa urobila
mesačná uzávierka, ktorá sa dostala do ústredia a tam sa skontrolovala so stavom účtovným. Táto
kontrola sa v čase keď nastúpila do funkcie vykonala len raz a pri nej sa nezistili žiadne nedostatky,

pričom išlo len o účtovnú uzávierku, nie fyzickú inventúru. Svedkyňa vo svojej výpovedi na objasnenie
akým spôsobom sa vykonávala inventúra uviedla, že fyzickým prepočítavaním každého kusu tovaru,
resp. obuvi, pričom sa kontroloval typ aj veľkosť a to sa porovnávalo so stavom skladových zásob na
predajni, ktoré si vytlačili z počítača priamo na predajni.
Stav sa vytváral zo skladu podniku tak, že keď sa nejaký tovar zo skladu vyskladnil, vystavila sa výdajka,

ktorá bola pre prevádzku zároveň príjemkou, tovar sa doviezol na prevádzku, kde si ho zodpovedná
pracovníčka skontrolovala, svojím podpisom potvrdila jeho správnosť a prevzatie a potom vo vlastnom
počítači si urobila príjem, to znamená, že príjem musela potvrdiť konkrétna zamestnankyňa.
Svedkyňa ďalej uviedla, že pri inventúre zo dňa 30.11.2011 bola predajňa aj sklad úplne plné, nič
nenaznačovalo, že by tam niečo chýbalo. Boli tam trošku rozkopané kartóny po predajni, ale inak tam

žiadny veľký neporiadok nebol. Pri inventúre nebolo konštatované, že niečo bolo odcudzené, bolo len
konštatované to, čo chýba a to na základe stavu zásob.
Súd vo veci doplnil výsluch svedkyne, ktorá uviedla, že inventarizácia sa vykonávala tak, že keď sa
príde na miesto, vytlačí sa skutočný stav na kartách, potom sa fyzicky porovnáva stav na kartách so
stavom v predajni, ak sa zistia plusy, ohľadom týchto plusov sa vykoná kompenzácia s mínusmi, z toho

vyplýva, že v konečnej inventarizácii sa už plusy nemôžu nachádzať, pretože už boli vykompenzované
s mínusmi a v konečnom dôsledku sa tak znížil schodok na tovare. Plusy sú zohľadnené v kompenzácii,
počítačový program následne vyhodí aj skladovú príjemku, na ktorej je kompenzácia mínusov a plusov
uvedená a kompenzácia sa vykonáva podľa druhu tovaru to znamená gumáky s gumákmi a sandále so
sandálmi. V danej veci bol stav zásob 57.520,45 eur a po kompenzácii 48.543,62 eur, pričom aký bol

schodok pred kompenzáciou a po kompenzácii to nevie, to by sa muselo ručne spočítať.
Ďalej uviedla, že aj po kompenzácii vychádza cenový rozdiel, ktorý ide na vrub žalovanej, nedá vylúčiť
ani to, že chyba bola v príjemkách, ale povinnosťou pracovníčky bolo tovar po príjme skontrolovať a
rozdiely oznámiť.

10./ Svedok O. Z. (č.l. 324), ktorý vo výpovedi uviedol, že bol povinný vykonať inventarizáciu na
prevádzke v F., išlo o plánovanú inventarizáciu na konci novembra 2011, pričom táto inventarizácia sa
vykonala neskôr a to z dôvodu, že žalovaná bola prepadnutá, v tom čase boli na ceste, ale volali im,
aby sa vrátili a preto inventúru robili až na druhý deň. Inventarizácia sa robila klasickým spôsobom,
prepočítaval sa rad za radom všetok tovar na predajni, potom sa vyhotovili príslušné doklady a zistili

sa nedostatky.
Svedok uviedol, že tam bolo veľa tovaru, i keď to je subjektívne, čo je veľa tovaru, predajňa nebola
prázdna, i keď videl viac tovaru. Zo systému si vytlačili stav priamo na predajni a porovnávali hos fyzickým stavom, jeden počítal, druhý fajkal. Nevie sa vyjadriť, ktorý tovar bol odcudzený, vie len
povedať, ktorý tovar chýbal po skončení inventarizácie.

11./ Svedkyňa O. B. /č.l. 342/ vo svojej výpovedi uviedla, že z titulu svojej funkcie má na starosti kontrolu
odvedenýchtržiebpredavačkamianapredajnibolizistenérozdielymedzivýbermivhotovostizpokladne
a peniazmi odvedenými na účet žalobcu. Na tieto rozdiely boli upozornené žalované a bolo dohodnuté,
že rozdiel vyrovnajú. Rozdiel bol zistený v decembri 2010 a vyrovnaný bol k marcu 2011, pričom podľa
jej informácií to vyrovnala žalovaná v 1. rade, ktorá si na to požičala potom peniaze.

Odvody boli v poriadku až do 6 mesiaca, kde sa objavil schodok, pričom už žalovaná v 2.rade tam
nebola, bola na PN, na schodok boli upozornení, pričom bolo povedané, že tento schodok vyrovná tak,
aby do inventúry bolo všetko v poriadku, malo sa vyrovnať 1.600 eur, ale vyrovnala len 200 eur, lebo ju
vraj okradli a pri inventúre sa zistil aj schodok na tovare.
Svedkyňa ďalej uviedla, že tržba sa odvádzala do Tatra banky odkiaľ chodil výpis raz za mesiac a preto
kontrolu mohla vykonať až po skončení mesiaca, kedy prišiel výpis z účtu.

Ďalej uviedla, že čo sa týka inventarizácie tá sa vykonávala až dva dni po lúpeži, nevie sa vyjadriť, či
došlo k rokovaniu od zamestnávateľa s políciou a za akým účelom, či si žalobca vyčíslil škodu na políciu,
ktorá mu bola spôsobená krádežou. Keď sa vykonávala inventúra upratali krabice, boli pootvárané,
porozhadzované, roztriedili sa krabice podľa tovaru, vytlačili si inventúrny súpis a porovnávali ho so
skutočným stavom, nakoniec spísali zápis a vyčíslili rozdiel. Pri inventúre prišiel nejaký policajt, ktorý

doniesol hotovosť a uviedol, že ju našli pod pultom, pričom táto hotovosť sa zarátala do pokladne.
Svedkyňa uviedla, že nevie, či bol nejaký interný predpis na spôsob odvádzania tržieb a nevie vyčísliť,
čo bolo spôsobené krádežou, žalovaná v 2. rade pri inventarizácii nebola, nakoľko bola PN.

12./ Súd vypočul ďalšiu svedkyňu A. H. (č.l. 345), ktorá vo výpovedi uviedla, že predtým bola

zaradená ako vedúca predajne, ale nepracovala priamo na predajni, bola v Bratislave a v čase,
keď sa robila inventúra, kde bolo zistené manko, táto predajňa pod ňu nepatrila a nebola ani členka
inventarizačnejkomisie.Napredajnipracovali2pracovníčky,ktorémalispoločnúhmotnúzodpovednosť,
ona zabezpečovala pre túto predajňu tovar a rôzne administratívne záležitosti a kým tam bola vedúcou,
inventúra bola nulová.

Ďalej uviedla, že vie, že v roku 2011 bol problém v odvedenej tržbe a tento bol aj vyriešený. Na predajňu
chodila každý mesiac niekedy aj neohlásene v rámci kontroly, či je všetko v poriadku, kontrolovala
pracovnú disciplínu, poriadok na predajni. Je pravdou, že žalovaná sa sťažovala, že prácu nestíha,
sťažovala sa jej, že pani E. nereaguje na jej emaily, nestíha preberať tovar a obsluhovať zákazníkov.
Vtedy to však už ona riešiť nebola, nakoľko to nebolo v jej kompetencii. Táto práca nie je pre jedného

človeka robiť na predajni. Ďalej uviedla, že predavačka cez firemný systém vystavila objednávku, na
základe ktorej jej šofér doviezol tovar zo skladu a jej úlohou bolo skontrolovať ho a prijať na sklad.
Všetko prechádzalo cez interný informačný systém žalobcu, je pravdou, že to všetko nefungovalo
na 100 %, vyskytovali sa problémy a to, že nesedel tovar priamo z výroby, či už dodali tovar do
predajne, alebo zákazníkom, nesedela najmä farba tovaru, prípadne aj veľkosť a stalo sa, že nesedela

aj cena. Predavačka bola tovar povinná prijať tak, ako bol uvedený na výdajke, nemohla na túto výdajku
žiadnymspôsobomopravovať,aninebolčas,abyvšetoktovarskontrolovala.Tovarsaskontrolovalažpri
vybaľovaní, vtedy mohla zistiť rozdiely, ktoré potom nahlásila emailom, alebo telefonicky a pri najbližšej
inventarizácii sa robila kompenzácia. Takéto problémy sa vyskytli pri každej dodávke, odporkyňa to
hlásila, ona to riešila, vyhotovil sa opravný doklad a zapísal sa tovar na predajni taký, aký sa tam fyzicky

nachádzal a potom inventarizácia sadla na nulu.
Ďalej uviedla, že sa aj zvyšoval stav zásob, najmä príchodom novej sezóny, lebo sa objednávala nová
kolekcia, pričom zostával tovar aj z predchádzajúcej kolekcie a zvyšoval sa sortiment. Vie o tom, že
medzi žalovanou a pani E. bol nejaký problém, aj osobný, pri prevzatí predajne pani E. mala tam ísť,
stretnúť sa so zamestnankyňami, vysvetliť im, ako budú ďalej fungovať, lebo sa mali zmeniť z predajne

obuvi na predajňu zdravotníckych pomôcok, mali sa dohodnúť aj na spôsobe komunikácie, pričom tento
prvotný krok tam chýbal, mali sa riešiť následne požiadavky predavačiek, pričom v tom čase ju pani E.
poprosila, aby s touto predajňou nič neriešila, že ona si to bude všetko robiť sama a preto už ani ona
nemohla poskytovať žiadne informácie.

13./ Súd v konaní vypočul svedka O.. O. T. (č.l. 373, vyšetrovateľ OKP OR PZ F.), ktorý vo svojej
výpovedi uviedol, že matne si spomína, že podľa kamerových záznamov sa skutok stal za veľmi krátku
dobu, pri lúpeži však malo byť odcudzených možno aj 200 párov topánok, potom nevychádzalo aby za
taký krátky čas niekto naložil 200 alebo aj viac párov topánok, na to bola potrebná možno aj dodávka av inkriminovanom čase na kamerách nebolo zaznamenané žiadne vozidlo, preto nebolo možné, aby v
takom krátkom čase došlo k odcudzeniu takého množstva tovaru, pričom ešte v predajni sa nachádzalo
množstvo krabíc aj rozhádzaných. Potom by tam pred lúpežou muselo byť toľko topánok, že by museli

byť až po povalu.

14./ Súd v konaní vypočul svedka Ing. H. H., ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že je majiteľom budovy na
H. ulici, kde je predajňa žalobcu. Je pravdou, že majú nejaké kľúče od predajne, nie je si istý, či hlavne
v tom čase, keď došlo ku krádeži kľúče mal a pokiaľ boli, boli umiestnené v sídle firmy a uzamknuté v

skrinke. Ďalej uviedol, že priestory sú chránené signalizáciou, nikdy neboli vykradnuté, k veci sa ďalej
nevedel vyjadriť.

15./ Svedok E. E., ktorý je bývalým zamestnancom žalobcu a žalovaná je jeho bývalá kolegyňa uviedol,
že k rozdielu na zásobách tovaru sa nevie vyjadriť, vo svojej práci žiadne rozdiely neregistroval, mal
na starosti počítače, aby boli funkčné, pokiaľ sa niekomu pokazila tlačiareň, tak ju vymenil, alebo ju

nainštaloval na inú aplikáciu. Pokiaľ boli rozdiely na zásobách, o tom sa nezaujímal a k veci nemá čo
uviesť.

16./ Svedkyňa O. U. vo svojej výpovedi uviedla, že u žalobcu pracuje ako vedúca skladu od roku 2003
a vie v akej veci je volaná.

Ďalej na otázku súdu, aby sa vyjadrila podrobne k spôsobu objednávania tovaru v jednotlivých
predajniach a k spôsobe kontroly uviedla, že každá predavačka si robí objednávku samostatne, kedysi
poštou a v súčasnej dobe sa robia objednávky elektronicky.
Predavačky podľa toho, čo potrebujú si objednajú, potom to ide na oddelenie predaja, kde sa to vytlačí
z počítača a následne sa to hneď dá do skladu a skladník tovar, ktorý je hneď voľný nachystá. Je jedno,

či sa jedná o 5 párov, alebo o 150 párov, skladník to nachystá, prepočíta sa, zabalí sa to do kartónov
a keď ide nejaké auto nad ten smer, tak sa to naloží do auta a šoféri to rozvážajú.
Stávalo sa, že sa naložil iný tovar, ako bol objednaný, či už veľkosť alebo farba, ale počet párov sa
nemôže stať, lebo tie sa prepočítavajú. Predavačka do dvoch dní má telefonovať, či tam došlo k nejakej
zmene. Skladník zodpovedá aj podpisuje doklad o tom, koľko párov konkrétnej obuvi a akej obuvi sa

nachádza v danom kartóne. Objednávka je totožná s výdavkovým dokladom a prípadne ak nejaký tovar
nie je, tak je z objednávky vyčiarknutý a dostane tovar, ktorý si objednala a je tam uvedená aj skutočná
hodnota tovaru.
Každý rok sa vykonáva inventúra. Ak dôjde k nejakej chybe, tak predavačka telefonuje a pošle sa jej
správny tovar s tým, že ten nesprávny tovar vráti. Môže sa tiež stať, že aj v sklade nesedia veľkosti a

model a tiež sa to takto kompenzuje. Aj v sklade sa vykonáva kompenzácia, avšak tá musí byť nulová.
Kompenzácia sa robí tým spôsobom, že počet párov musí byť na nule a myslí si, že aj v predajniach
to predavačky musia takto urobiť. Všetci skladníci majú podpísanú dohodu o hmotnej zodpovednosti.
Predavačka vždy bola oboznámená o oprave výdajky a nemohla opravovať výdajku. Predavačka vie
len výdajku prijať.

Svedkyňa ďalej vo svoje výpovedi uviedla, že keď kusovo tovar sedel, ale nebol v súlade s výdajkou,
potom sa to nieslo na výmenu, keď sa stalo, že prišla topánka drahšia, než sa objednalo, riešilo sa to
výmenou. Tovar, ktorý prišiel od nich sa musel prijať, teda ho musela dať aj do skladového hospodárstva,
aby mohla ďalej predávať, lebo inak by to nemohla ďalej predávať. Predavačka prijme tovar, až keď sedí
má na to 2 dni. Čo sa týka predavačka nahadzuje tovar do skladového hospodárstva až potom, keď je

tovar sedí. Ak jej nesedí, tak zavolá že jej nesedí farba, alebo niečo a potom sa dohodnú na výmene
a až potom sa tovar vráti do skladového hospodárstva tej predajne.

17./ Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, oboznámením sa s listinnými dôkazmi
nachádzajúcimi sa v spise, s výsluchom svedkov E. E., A. H., O.. O. T., O.. H. H., E. E., O. U. a dospel

k nasledovným skutkovým a právnym zisteniam.

18./ Žalovaná pracovala u žalobcu na základe pracovnej zmluvy uzavretej dňa pred 15.07.2010, pričom
podľa predmetnej zmluvy nastúpila do práce 26.7.2010 a týmto dňom vznikol aj pracovný pomer medzi
ňou ako zamestnancom a žalobcom ako zamestnávateľom.

Žalovaná podľa pracovnej zmluvy mala vykonávať dohodnutý druh práce a to predavačka, vykonávať
prácu predaj obuvi, doplnkového tovaru, administratívne a manipulačné práce spojené s chodom
predajne. Pracovný pomer bol uzavretý na dobu určitú a to do 31.7.2011, pričom bola dohodnutá aj
skúšobná doba v lehote troch mesiacov.Z Dohody o zmene pracovnej zmluvy č. 2 zo dňa 07.06.2011 bolo zistené, že došlo k zmene doby
pracovného pomeru s doby určitej na dobu neurčitú.
Podľa predloženého popisu práce zo strany žalobcu bolo zistené, že žalovaná mala objednávať a

predávať tovar podľa schváleného sortimentného minima a podľa požiadaviek zákazníkov, preberať
tovar, ošetrovať ho, označovať cenami, skladovať a aranžovať v predajni , vykonávať predaj obuvi
a ostatného doplnkového sortimentu ako aj iných výrobkov akciovej spoločnosti, spracovávať výkaz
použitia tržieb a mesačný predaj podľa sortimentu na ekonomický úsek, vykonávať denný odvod tržieb,
vybavovať reklamácie podľa platného reklamačného poriadku, niesť hmotnú zodpovednosť za tovar

a hodnoty jej zverené, zodpovedať za prípravu a výkon inventarizácie v predajni, zodpovedať za
stav zásob tovarov a výrobkov na predajni, vykonávať upratovanie priestorov predajne a skladu a jej
podriadená vedúcemu oddelenia predajne a plní jeho príkazy.
Predmetný popis práce bol dňa 13.7. 2010 žalovanou riadne podpísaný.
Žalovaná so žalobcom uzavrela dňa 26.7.2010 dohodu o hmotnej zodpovednosti na základe ktorej
žalovaná ako zamestnanec preberá spoločnú hmotnú zodpovednosť za zverené hodnoty, ktoré

je povinný vyúčtovať a to za zariadenie a vybavenie predajne, za tovar prevzatý do predajne, za
pokladničnú hotovosť a ostatné hodnoty, ktoré prevezme počas trvania tejto dohody na úseku predajne
Nitra.
Žalovaná sa v predmetnej dohode zaviazala urobiť zo svojej stravy všetko, aby bolo zabránené k
strate, alebo poškodeniu zverených hodnôt a vykonávať všetky predpísané opatrenia na ich uchovanie

a zabezpečenie.
Podľa predmetnej dohody o hmotnej zodpovednosti sa zamestnávateľ a to žalobca zaviazal, že zaistí
zamestnancovi také pracovné podmienky, aby mohol riadne plniť svoje pracovné úlohy bez ohrozenia
zdravia a majetku. Ak zistí zamestnávateľ závady, je povinný urobiť opatrenia k náprave, ak zistí
zamestnanec, že nemá vytvorené potrebné pracovné podmienky je povinný oznámiť závadu svojmu

nadriadenému.
Podľa bodu 5 predmetnej dohody o hmotnej zodpovednosti za schodok zistený na zverených hodnotách,
ktoré zamestnanec prevzal za vyúčtovanie zodpovedá zamestnanec.
Tejto zodpovednosti sa vzdali úplne alebo sčasti, ak preukáže, že schodok vznikol úplne, prípadne sčasti
bez jeho zavinenia. Zamestnanec, ktorý zodpovedá za schodok je povinný nahradiť ho v plnej výške.

Ak sa zistí schodok v hospodárení kolektívu spoločne hospodáriacich zamestnancov, je zamestnanec
povinný uhradiť ho v takom rozsahu v podiele, ktorý zodpovedá jeho pracovnej funkcii zastávanej v
kolektíve a podľa jeho priemerného zárobku.
Podľa bodu 6 predmetnej dohody o hmotnej zodpovednosti ak je do pracovného kolektívu, ktorý uzavrel
spoločnúhmotnúzodpovednosťprijatýnovýzamestnanec,uzavriesasnímtátodohodazapredpokladu,

že s jeho nástupom súhlasia zamestnanci príslušného kolektívu. Ich súhlas potvrdí podpisom dohody o
spoločnej hmotnej zodpovednosti nového zamestnanca vedúci nového kolektívu.
Dňa 5.12.2011 bolo dané okamžité skončenie pracovného pomeru žalovanej podľa § 68 ods. 1 písm.
b) Zákonníka práce, podľa ktorého s ňou zamestnávateľ skončil pracovný pomer uzatvorený pracovnou
zmluvou zo dňa 15.7.2010 a to z dôvodu, že závažne porušila pracovnú disciplínu a preto nie je možné,

aby zotrvala v pracovnom pomere a to ani počas výpovednej doby.
Závažného porušenia pracovnej disciplíny sa dopustila tým, že v mesiaci november 2011 neodvádzala
dennú tržbu a zamestnávateľ dňa 28.11.2011 zistil, že v pokladni zostala skoro mesačná tržba v
hotovosti cca 1.800 eur, ktorá bola odcudzená neznámym páchateľom z predajne, čím závažne
porušila pracovnú povinnosť vykonávať denný odvod tržby, ktorý jej vyplýva z popisu práce funkcie

predavačky zo dňa 13.7.2010 s ktorou bola riadne oboznámená. Predmetnú výpoveď žalovaná prevzala
dňa 12.12.2011.
Žalobca si dňa 17.1.2012 uplatnil nárok na náhradu škody z titulu zodpovednosti za schodok na
zverených hodnotách vo výške 5.922,52 eur na zásobách a na tržbe v hotovosti vo výške 2.739,40 eur,
čiže v celkovej výške 8.661,92 eur. Predmetnú náhradu škody si uplatnil voči žalovanej a to z titulu, že

u nich pracovala na základe pracovnej zmluvy ako predavačka, pracovný pomer bol s ňou skončený
okamžitým skončením pracovného pomeru dňa 12.12.2011.
Ďalej bolo v predmetnom uplatnení uvedené, že dňa 28.11.2011 t.j. deň pred konaním ohlásenej ročnej
inventarizácie došlo v predajni k lúpežnému prepadnutiu, následne už v rámci vyšetrovania lúpežného
prepadnutia bola inventúra za jej účasti uskutočnená dňa 30.11.2011 a na základe inventúry bol

vyčíslený schodok na zverených hodnotách vo výške 8.673,87 eur + 1.734,44 eur DPH teda celkovo
10.408,64 eur na hodnotách, ktoré bola povinná ako spoločne hmotne zodpovedná osoba v predajni
vyúčtovať, pričom sa jedná o zásoby tovaru na predajni a vyšetrovaním nebolo zistené, žeby vzniknutý
schodok bol predmetom lúpežného prepadnutia.Ďalej uviedli, že s odvolaním sa na výsledok vyšetrovania bola vyčíslená škoda odcudzenej hotovosti vo
výške 2.822,99 eur, z čoho bola odrátaná čiastka, ktorá bola vrátená do pokladne, čiže celková suma
je 2.739,49 eur a zamestnávateľ vo svojom uplatnenom nároku uviedol, že mal za to že zo strany

žalovanej došlo k porušeniu pracovných povinností, keďže použila pri odchode zadný vchod do uličky
a nie hlavný vchod z predajne zabezpečený signalizačným zariadením.
Ďalej v predmetnom liste bolo uvedené že rozhodnutím generálneho riaditeľa a.s. na základe
doporučenia zo zasadnutia inventarizačnej komisie zo dňa 22.12.2011 jej predpisu podľa § 182 ods. 1
Zákonníka práce a podľa § 189 ods. 1 Zákonníka práce, podľa pomeru priemerných zárobkov (56,9 %)

k náhrade čiastku vo výške 5.922,52 eur z titulu schodku na zverených hodnotách, ktoré bola povinná
vyúčtovať, pričom svoj nárok na náhradu škody opierajú o dohodu o spoločnú hmotnú zodpovednosť,
ktorú uzavrela dňa 26.7.2010. Zároveň si voči nej uplatňujú náhradu škody na hotovosti vo výške
2.739,40 eur, ktorá bola spôsobená odcudzením hotovosti pri lúpežnom prepadnutí v predajni dňa
28.11.2011 v čase asi 18,15 hod. keď zamykala zadný vchod a nárok na náhradu škody tiež opierajú
o dohodu o spoločnej hmotnej zodpovednosti.

Slovenský odborový zväz pracovníkov zdravotníctva a sociálnej starostlivosti, základná odborová
organizácia Protetika a.s. zaslala predsedníčke ZP list, v ktorom bolo uvedené, že jej predkladajú podľa
§ 199 ods. 4 Zákonníka práce k prerokovaniu požadovanú výšku náhrady za schodok na zverených
hodnotách, § 189 ods. 2 Zákonníka práce, ktorú organizácia uplatňuje voči hmotne zodpovedným
bývalým zamestnankyniam z predajne v Nitre, kde bola vykonaná ročná inventúra dňa 30.11.2011 takto:

- X.XXX,XXa C. náhrada schodku vo výške 8.661,92 eur z toho 5.922,52 eur na zásobách a tržbe v
hotovosti vo výške 2.739,40 eur
- S. S. náhradu schodku vo výške 4.486,12 eur
Z internej správy založenej v spise bolo zistené, že podiel náhrady škody podľa pomeru priemerných
zárobkov hmotne zodpovedných zamestnancov predajni F. a to A. C. je 56,9 % čo je výška 5.922,52

eur a S. S. čo je 43,1 % predstavuje sumu 4.486,12 eur..
Z Uznesenia odboru kriminálnej polície Nitra zo dňa 16.12.2011 bolo zistené, že trestné stíhanie, ktoré
bolo začaté za zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. Zákona, ktorého sa dopustil neznámy páchateľ bolo
prerušené, lebo sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči určitej osobe.
V odôvodnení predmetného uznesenia bolo uvedené, že dňa 29.11.2011začal vyšetrovateľ OKP ORPZ

Nitra podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku trestné stíhanie vo veci zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1
Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods.
1 Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona.
Ďalej bolo uvedené, že v priebehu vyšetrovania boli k veci vypočutí poškodení, taktiež boli zabezpečené
kamerové záznamy za účelom zistenia možných páchateľov skutku, avšak bez kladného výsledku.

Počas policajného vyšetrovania boli orgánmi polície využité všetky dostupné metódy a prostriedky
vyhľadávania možných páchateľov. Počas konania vo veci skutku sa nepodarilo zistiť skutočnosti
oprávňujúce začať trestné stíhanie voči konkrétnej osobe, nakoľko sa na základe poznatkov nepodarilo
získať potrebné dôkazy na základe, ktorých by bolo možné dospieť k individuálnej identifikácii osoby,
ktorá sa ku skutku uvedeného vo výrokovej časti dopustila, prerušenie stíhania, je úplne dôvodné.

Z inventarizačného zápisu spísaného dňa 30.11.2011 bolo zistené, že sa vykonávala inventarizácia
ročná, spôsob zisťovania skutočných stavov fyzicky prepočítavaním a skutočný stav hospodárskych
prostriedkov podľa inventúry bol 48.543,62 eur a stav podľa účtovnej evidencie bol 57.411,49 eur,
čiže rozdiel bol 8.867,87 eur. pokutu Inventarizačný zápis bol podpísaný žalovanou, ktorá potvrdila, že
fyzická inventúra bola vykonaná za jej účasti. Podľa inventarizačného zápisu bolo zistené, že predmetná

inventúra bola vykonaná bez prítomnosti O.S., ktorá v tom čase pracovala u žalobcu na základe
pracovnej zmluvy. Inventúra bola vykonaná bez jej neprítomnosti z dôvodu jej práceneschopnosti.
Žalobca si v rámci vyšetrovania uplatnil náhradu škody vo výške 13.866,31 eur.
Z inventarizačného zápisu vykonaného dňa 01.12.2010 bolo zistené, že skutočný stav hospodárskych
prostriedkov podľa inventúry bol 34.087,39 eur a podľa účtovnej evidencie 34.087,39 eur, čiže nebol

tam žiadny rozdiel.
Inventúru vykonávala inventarizačná komisia v zloženíXX./á A. a D. R.. Zo skladových výdajok, ktoré
žalobca založil do spisu bolo zistené, že podpis osoby preberajúcej, teda kto prevzal tovar sa tam
nenachádza, čiže skladové výdajky predložené žalobcom neboli podpísané osobou preberajúcu tovar.

19./ Podľa ust. § 179 ods. 1 a 2 Zákonníka práce, zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu,
ktorú mu spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti
s ním. Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie, okrem prípadov uvedených v §
182 a 185.20./ Zamestnanec zodpovedá aj za škodu, ktorú spôsobil úmyselným konaním proti dobrým mravom.

21./ Podľa ust. § 182 ods. 1 a 3 Zákonníka práce, ak zamestnanec prevzal na základe dohody o
hmotnej zodpovednosti zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné
hodnoty určené na obeh alebo obrat, ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok.
V dohodách sa môže so zamestnancami súčasne dohodnúť, že ak budú pracovať na pracovisku s
viacerými zamestnancami, ktorí uzatvorili dohodu o hmotnej zodpovednosti, zodpovedajú s nimi za

schodok spoločne (spoločná hmotná zodpovednosť).

22./ Zamestnanec sa zbaví zodpovednosti celkom alebo sčasti, ak preukáže, že schodok vznikol celkom
alebo sčasti bez jeho zavinenia.

23./ Podľa ust. § 185 ods. 1 a 2 Zákonníka práce, zamestnanec zodpovedá za stratu nástrojov,

ochranných pracovných prostriedkov a iných podobných predmetov, ktoré mu zamestnávateľ zveril na
základe písomného potvrdenia.

24./ Zamestnanec sa zbaví zodpovednosti úplne alebo sčasti, ak sa preukáže, že strata vznikla úplne
alebo sčasti bez jeho zavinenia.

25./ Dohoda o hmotnej zodpovednosti sa musí uzatvoriť písomne, inak je neplatná.

26./ Zamestnanec sa zbaví zodpovednosti celkom alebo sčasti, ak preukáže, že schodok vznikol celkom
alebo sčasti bez jeho zavinenia.

27./Podľaodbornejliteratúry,schodkomsarozumieúčtovnýrozdielmedziskutočnýmstavomzverených
hodnôt, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať a medzi údajmi účtovnej evidencie, o ktorý je skutočný
stav nižší ako stav účtovný (Prof. D.. U. T., C.., Zákonník práce, Komentár, rok vydania 2005).

28./ Podľa publikovanej judikatúry, charakteristickými znakmi zverených hodnôt, ktoré je zamestnanec
povinný vyúčtovať, je ich určenie na obeh alebo obrat a osobná dispozícia zodpovedného zamestnanca
nimi po celý čas, po ktorý sa mu zverili (napr. R 12/1976).

29./ Súd na základe vykonaného dokazovania ako aj z vyššie zisteného skutkového stavu mal za

preukázané, žaloba podaná žalobcom nie je dôvodná a preto žalobu v celom rozsahu zamietol.
30./ Žalobca sa svojou žalobou domáhal zaplatenia celkovej sumy vo výške 13.148,04 eur, pričom
predmetná žalovaná suma pozostávala zo škody, ktorá vznikla na zásobách vo výške 10.408,64 eur a
na finančnej hotovosti vo výške 2.739,40 eur.
Predmetom konania boli pôvodne žalované, žalovaná v 1. rade A. C. a ako žalovaná v 2. rade S. S.,

voči ktorej vzal žalobca dňa 24.3.2015 v časti o zaplatenie sumy 4.486,12 eur návrh späť a žiadal, aby
súd konanie v tejto časti zastavil.
Po čiastočnom späťvzatí žalovanej sumy zo strany žalobcu zostala predmetom sumy žalovaná suma vo
výške 8.661,92 eur a predmetná suma pozostávala zo sumy vo výške 5.922,52 eur, čo je to vyčíslený
schodok na zverených hodnotách a zároveň si žalobca uplatňoval aj náhradu škody vo výške finančnej

hotovosti 2.739,40 eur, ktorá bola spôsobená tým, že žalovaná si neplnila svoje povinnosti riadne a
tržbu neodniesla do banky.
Žalobca mal vykonať ročnú účtovnú inventarizáciu v predajni v Nitre, ktorá sa v stanovený termín
nevykonala, vykonala sa až dňa 30.11.2011 a to z titulu, že v predajni v Nitre došlo k lúpežnému
prepadnutiu.

Pri vykonávaní inventarizácie došlo k zisteniu, že bol vyčíslený schodok na zverených hodnotách vo
výške 10.408,64 eur a + vznikla škoda na tržbe vo výške 2.739,40 eur, čiže došlo k celkovej škode vo
výške 13.148,04 eur, za čo boli v tom čase zodpovedné žalovaná v 1. rade a pôvodne žalovaná v
2. rade a to hlavne na základe dohody o spoločnej hmotnej zodpovednosti, ktorá bola s nimi v rámci
pracovného pomeru uzavretá.

Ďalej žalobca odôvodnenosť svojej žaloby opieral o skutočnosť, že mali dojednané poistenie v poisťovni
Generali, kde si ho aj uplatnili, avšak výsledok vyšetrovania lúpeže nepreukázal súvislosť vzniku
inventarizačného schodku s predmetnou lúpežou, ktorá sa tam odohrala, nakoľko také množstvo tovaru,
ktoré chýbalo nebolo možné v čase, keď sa uskutočnila táto lúpež z predmetnej predajne za daný časani odniesť a z tohto titulu nedošlo ani k preplateniu náhrady škody v rámci poistenia, ktorú si uplatnil
žalobca u žalovaných v 1. a v 2. rade a po čiastočnom späťvzatí už len voči žalovanej v 1. rade.

31./ Žalovaná s návrhom žalobcu v celom rozsahu nesúhlasila a žiadala, aby súd žalobu zamietol,
nakoľko nie je si vedomá, že by z jej strany došlo k porušeniu povinnosti vyplývajúcich jak z pracovnej
zmluvy, tak z dohody o hmotnej zodpovednosti, prípadne jej zavinením došlo k vyčíslenej škode, ktorá
je predmetom sporu a uplatňovaná žalobcom.
Žalovaná namietala spôsob vedenia skladového hospodárstva ako aj spôsob preberania tovaru od

žalobcu, pričom uviedla, že objednávka sa písala buď emailom, ktorý sa zasielal pani P.i H., alebo sa
zasielal cez skladové hospodárstvo. Keď sa urobila objednávka cez skladové hospodárstvo a odoslala
sa do skladu Protetika, tak sa to už nedalo skontrolovať, čo si objednala, ani to nevidela, ani nevedela
ako sa to v systéme dá skontrolovať, nikto jej nevysvetlil a nepoučil, že sa to dá v počítači skontrolovať,
že si vie zistiť objednaný tovar, pričom tovar kontrolovala len prostredníctvom výdajkového dokladu.
To, čo si objednala videli len pracovníci v sklade a poslali jej tovar buď ten, čo si objednala, alebo ten,

čo si neobjednala.
Ďalej uviedla, že často sa stávalo, že tovar, ktorý jej prišiel vo výdajke ani nebol a bol tam napísaný iný
pár. Napríklad bola vo výdajke topánka úplne iná za inú cenu, ale fyzicky jej tá topánka neprišla, alebo
prišla topánka ešte drahšia. Kusovo to sedelo, ale nebolo to v súlade s výdajkou. A keď to nesedelo,
volala do skladu, kde sa to riešilo tým spôsobom, že celú výdajku musela prijať, musela ju prijať fyzicky

do počítača aj keď kusy nesedeli a potom sa to riešilo tak, že jej bol tovar dodaný v ďalšom tovare, čo
musela potvrdiť, ale nevie či jej z toho skladového hospodárstva predmetný tovar vyradili, dali ho odtiaľ
preč. Tovar prijímala a nahadzovala ho do skladového hospodárstva, čiže musela prijať aj tovar, ktorý
tam nemala, ktorý nesedel na základe objednávky, alebo tovar, ktorý nebol ani dodaný, bol len uvedený
vo výdajkovom liste.

Táto skutočnosť bola potvrdená aj vo výpovedi svedkyne O. U., ktorá uviedla, že predavačka nemohla
opravovať výdajku, predavačka vie len výdajku prijať.
Jediný, kto vedel o tom, čo má v sklade a mohol opraviť objednávku bola pani A. H., pod ktorú predtým
patrila a potom neskôr to bola pani E..
Stávalo sa, že na predajni zostal aj tovar, ktorý si neobjednala. Keď si objednala tovar lacnejší, prišiel

tovar drahší, nemohla ho predávať, nakoľko nedošlo k opraveniu výdajky, čiže nevedela skontrolovať,
či došlo k oprave, alebo nedošlo k oprave.
Keď vznikla takáto situácia, riešila sa tým spôsobom, že telefonovala do skladu, celú výdajku musela
prijať, musela ju prijať fyzicky do počítača aj keď počet na kusy nesedel a potom sa to riešilo tak, že
dodali ten tovar v ďalšom tovare, ktorý taktiež musela potvrdiť, ale nikdy sa nedozvedela ani nevedela,

či jej ten tovar potom vyradili alebo jej ho dali preč. Čiže ona vždy musela prijať len ten tovar, ktorý
bol uvedený vo výdavkovom liste a z toho dôvodu sa stávalo, že na predajni mala tovar, ktorý si ani
neobjednala a ona nemohla ten tovar predávať, pokiaľ nedošlo k oprave výdajky.
Prostredníctvom emailu nahlasovala výrobné čísla topánok, ktorých sa táto zmena týkala a ďalej už
nevedela skontrolovať, či došlo k oprave alebo nedošlo k oprave.

32./ Žalovaná jednoznačne potvrdila skutočnosť, že prišiel taký tovar, ktorý nebol ani na objednávke
ani na výdajke, musela ho prebrať a prijať. Na výdajke je číslo, ktoré sa nahodí do počítača do
skladového hospodárstva, výdajky sa mali podpisovať, avšak ona ich nikdy nepodpisovala, lebo jej to
nikdy nesedelo. Keď prišiel tovar, ktorý sedel, vlastnoručne sa to podpíše, lebo je to v poriadku ale keď

niečo nesedí, nikdy tam podpis nedala.
Skutočnosť uvádzaná žalovanou bola potvrdená aj výpoveďou pôvodne žalovanej v 2. rade, ktorá vo
svojej výpovedi zo dňa 25.6.2013 uviedla, že sa pridržiava výpovede žalovanej a uvádza, že na predajňu
prichádzal tovar, ktorý účtovne nesedel, museli sa upravovať sumy, respektíve ceny.

33./ Žalobca vedel skontrolovať celý chod predajne a priebežne robil kontroly, pričom kontroly účtovne
sedeli.
34./ V konaní vypočutá svedkyňa MgrQ. H. uviedla, že kým bola vedúcou inventúra bola nulová. Taktiež
potvrdila skutočnosť, že vyskytovali sa problémy, že nesedel tovar priamo z výroby, či už tovar dodaný
do predajne, alebo aj zákazníkom. Nesedela farba tovaru, veľkosť, nesedela cena. Predavačka bola

povinná tovar prijať tak ako bol uvedený vo výdajke, ktorú nemohla žiadnym spôsobom opravovať,
nakoľko nebolo ani čas, aby všetok tovar skontrolovala, čiže ona tovar prijala a tovar si skontrolovala
až pri vybaľovaní a vtedy mohla zistiť rozdiely, ktoré sa potom nahlasovali mailom alebo telefonicky a
pri najbližšej inventarizácii sa robila kompenzácia. Takéto prípady sa vyskytli skoro pri každej dodávkea ona to pri inventarizácii riešila tak, že vyhotovila opravný doklad a zapísal sa tovar na predajni taký,
aký sa tam fyzicky nachádzal a potom tá inventarizácia sadla na nulu.
35./ Čo sa týka postupu realizovania inventarizácie svedkyňa E. E. uviedla, že inventarizácia sa

vykonávala tak, že sa namieste samom sa vytlačil skutočný stav na kartách a ten sa potom fyzicky
porovnával so stavom na kartách v predajni a pokiaľ sa zistili plusy, tak ohľadne plusov sa vykonala
kompenzácia s mínusmi a z toho vyplýva, že v konečnej inventarizácii sa už plusy nemôžu nachádzať,
nakoľko boli vykompenzované s mínusmi a tak sa znížil schodok na tovare. Ďalej svedkyňa uviedla, že
sa nedá ani vylúčiť chyba v príjemkách, ale bolo povinnosťou pracovníčky tovar prijať, skontrolovať a

rozdiely oznámiť.

36./ Žalovaná namietala, že výdavkový doklad nikdy nepodpísala, lebo jej tovar nesedel, žalobca sa
nevedel vyjadriť k tomu, akým spôsobom sa vykonávalo potvrdenie prijatého tovaru, či sa potvrdzovali
len výdajky v počítači, alebo výdajky sa podpisovali priamo osobou preberajúcou tovar.
37./ Na túto skutočnosť, bola v konaní vypočutá svedkyňa O. U., ktorá uviedla že, keď tovar nesedel,

robilo sa to výmenou, tovar, ktorý prišiel musel byť prijatý do skladového hospodárstva, aby sa mohol
ďalej predávať a keď sa tovar príjme a nesedí, do dvoch dní je predavačka povinná to oznámiť. Tovar
sa do skladového hospodárstva nahadzuje až potom, keď jej sedí. Keď nesedí zavolá jej, dohodnú
sa na výmene. Ďalej uviedla, že u žalobcu pracuje ako vedúca skladu a po dohode s predavačkou
ju opravovala ona, opravoval sa model, ktorý dostala zle, nemohlo sa stať, že by dostala tovar, ktorý

si neobjednala, bol jej poslaný, jedine keby sa pomýlili a to si vytelefonovali. Taktiež uviedla, že má
vedomosť o tom, že sa robili kompenzácie, tú vykonávala vedúca ( p. H. a následne p. E. )a tá
kompenzácia sa už do skladového hospodárstva nedostala.

38./Inventarizácia predstavuje celý súbor prác, ktoré možno rozdeliť do niekoľkých krokov. Prvým

krokom je zistenie skutočných stavov majetku a záväzkov, ktorý sa nazýva inventúrou. Tá môže byť
fyzická alebo dokladová, prípadne kombinácia oboch. Fyzická sa vykonáva pri majetku hmotnej (vecnej)
povahy, ktorý sa dá zmerať, zvážiť, spočítať. Dokladová sa vykonáva u majetku nehmotnej povahy (NIM,
pohľadávky),uzáväzkovauostatnýchsúvahovýchpoložiek(účtyčasovéhorozlíšenia,opravnépoložky,
rezervy, fondy a pod.) a u rozdielu majetku a záväzkov.

Zákonč.561/2004Z.z.upravujemožnosť
vykonávať fyzickú inventúru zásob kedykoľvek v priebehu účtovného obdobia.
Zistené skutočné stavy sa zapisujú do inventúrnych súpisov, ktoré majú stanovený predpísaný obsah.
Zákon doplnil v § 30 ods. 3 aj
povinnosť vyhotovovať inventarizačný zápis, v ktorom sa uvádzajú výsledky z porovnania účtovného a

skutkového stavu predmetu inventarizácie, a tiež výsledky vyplývajúce z posúdenia reálnosti ocenenia
majetku a záväzkov. Inventarizačný zápis má stanovené povinné obsahové náležitosti. Inventúrny súpis
aj inventarizačný zápis sú účtovné záznamy, ktorými sa preukazuje vecná správnosť účtovníctva.
Inventarizačné rozdiely pôvodne upravované v postupoch účtovania sú definované v zákone. Môžu mať
dvojaký charakter, môže ísť o manko alebo prebytok. Povinnosť zaúčtovať inventarizačné rozdiely do

príslušného účtovného obdobia, za ktoré sa inventarizáciou overoval skutočný stav majetku, záväzkov
a rozdielu majetku a záväzkov, zostáva nezmenená.
V § 30 ods. 6 zákon X2> určuje, že rozdiely vyplývajúce z úpravy ocenenia podľa § 26 (reálne ocenenie vybraných druhov majetku a
záväzku a záväzkov) sa v žiadnom prípade nepovažujú za inventarizačné rozdiely, čo znamená, že

nemôžu byť ani mankom ani prebytkom a nemôže byť o nich ani takto účtované.

39./ Súd na základe zistených skutočností mal za to, že v predmetnej veci nebolo sporné, že žalovaná
so žalobcom uzavrela dohodu o hmotnej zodpovednosti , sporné nebolo ani to, že sa vykonala
inventarizácia a to dňa 30.11.2011 na predajni v Nitre pričom bol zistený schodok na zverených

hodnotách, sporná medzi stranami bola len výška zisteného schodku na zverených hodnotách ako aj
zodpovednosť žalovanej na vzniknutom schodku.

40./ Ako bolo už vyššie konštatované, žalovaná pracovala u žalobcu na základe pracovnej zmluvy
uzavretej dňa 15.07.2010 a k uzavretej dohode predmetnej zmluvy zo dňa 29.10.2010, následne

07.06.2011. Tak isto bolo preukázané, že medzi stranami sporu došlo k dohode o hmotnej zodpovednosti
uzavretej dňa 26.7.2010, kde podľa bodu 1 predmetnej dohody sa hovorí, že zamestnanec preberá
spoločnú hmotnú zodpovednosť za zverené hodnoty, ktoré je povinný vyúčtovať a to za zariadenie avybavenie predajne, za tovar prevzatý do predajne, za pokladničnú hotovosť a ostatné hodnoty, ktoré
prevezme počas trvania tejto dohody na úseku predajňa Nitra.
Žalovaná v 1. rade na svoju obranu uvádzala, že prebratie tovaru nikdy nepodpísala, nakoľko prebratý

tovar nikdy nesedel, čiže k podpísaniu výdajkového listu z jej strany práve z tohto dôvodu nikdy nedošlo.
Žalovaná uviedla, že jediná jej úloha bola skontrolovať, či jej sedia krabice na kusy a nie na obsah, tovar
musela nahodiť len do elektrického systému teda do skladového hospodárstva bez ohľadu na to, či jej
predmetný tovar sedel alebo nesedel.
Skutočnosť, že zo strany žalovanej nedošlo k podpísaniu výdavkového dokladu potvrdil aj žalobca, ktorý

poukazoval na skutočnosť, že prevzatie tovaru predavačka potvrdzovala príjmom do počítača.

41./ Súd poukazuje na skutočnosť, že zodpovednosť zamestnanca na strate zverených predmetov
podľa § 185 Zákonníka práce je daná vtedy, ak zamestnanec zodpovedá za stratu týchto predmetov,
ktoré mu zamestnávateľ zveril na základe písomného potvrdenia. Z potvrdenia musí byť špecifikovaný
predmet ako aj uvedené to, za čo zamestnanec preberá zodpovednosť za zverený predmet a podpis

zamestnanca. Čiže zodpovednosť vzniká ak dôjde k strate zvereného predmetu a zamestnanec na
základe písomného potvrdenia tento predmet prevzal.

42./ Schodkom sa rozumie rozdiel medzi skutočným stavom zverených hodnôt a medzi údajnými údajmi
účtovnej evidencie, o ktorý je skutočný stav nižší než účtovný stav. Schodok sa zisťuje za určité

obdobie začínajúce sa prevzatím zverených hodnôt a končiace vyúčtovaním, počas ktorého obdobia
zverené hodnoty podliehajú zmenám, ktoré sa musia premietnuť do konečného vyúčtovania. Hmotne
zodpovedný zamestnanec musí mať počas tohto obdobia vo svojom zverení tieto hodnoty, ktoré podľa
dokladov dosiaľ nevydal a musí kedykoľvek preukázať účtovnými dokladmi, že v čase vyúčtovania
sa u neho nenachádzajú. Hmotne zodpovedný zamestnanec musí zachovať bilančnú rovnováhu jemu

zverených hodnôt. Schodok býva spravidla zistený inventarizáciou ako inventarizačný rozdiel medzi
stavom majetku v účtovníctve a skutočným nižším stavom majetku. (rozsudok Krajského súdu Košice
číslo konania XXCo/XXX/XXXX zo dňa 24.07.2013).

43./ Žalobca vykonal v predajni inventúru a to spôsobom, že vytlačil skutočný stav na kartách a

porovnával ho so stavom v predajni. Keď boli zistené plusy vykonala sa kompenzácia s mínusmi z čoho
vyplýva, že v konečnej inventarizácií sa už plusy nenachádzali nakoľko boli vykompenzované s mínusmi
a tak sa znížil schodok na tovare.
Pri fyzickej inventarizácii skladu bolo napr. zistené, že bol navyše 1 kus topánok oproti vytlačenému
skutočnémustavunakarte.Zdokladovohľadominventarizácieskladubolozistené,žeboliveľkérozdiely

v rozsahu od mínus 1 a až do mínus 10 kusov nachádzajúcej sa obuvi oproti tovaru nachádzajúceho sa
na kartách, takisto z fyzickej inventarizácii skladu, a teda vytlačeného stavu na karte bolo zistené, že
sa tam nachádzal tovar v počte napr. o 23 kusov pančúch viacej, pričom nebola uvedená aká veľkosť
pančúch, veľkosť pančúch bola dopísaná ručne, až na základe teda fyzickej kontroly, nachádzalo sa
ich tam v počte o 60 kusov viac, napríklad na karte sa nachádzal zápis 2 páry gumákov, v skutočnosti

bolo o 6 párov detských gumákov viacej, ako bolo na karte, alebo dámska obuv ( 1079 ) na karte bol 1
pár ale pri fyzickej inventúre boli 4 páry, čiže o 3 páry toho bolo viac v predajni, pančuchové nohavice
( 1188 ) na karte bolo vyznačených 8 kusov a v predajni sa nachádzalo 13 kusov, čiže aj tu bolo o 5
kusov viac, papuče dámske ( 1281) na karte 5 párov a v predajni bolo 7 párov, papuče pánske ( 1284 )
14 párov na karte a v predajni ich bolo 16 párov.

Veľké rozdiely napríklad boli v ponožkách, kde nie je uvedené ani číslo aké ponožky, aký typ ponožky,
bolo 214 párov podľa karty, v skutočnosti ich bolo 286 ponožiek, čiže o 82 kusov ponožiek viacej, tieto
skutočnosti boli zistené pri fyzickom porovnávaní stavu na kartách so stavom na predajni.
Takto zistený stav predložený žalobcom potvrdzoval skutočnosť tvrdiacu žalovanou, že žalovaná tovar
nahodila do skladu podľa výdavkového dokladu aj keď jej nesedel.

44./ Ďalej súd poukazuje na skutočnosť, že v konaní vypočutými svedkami, či už vedúcou skladu O. U.
alebo obchodným manažérom A. H., účtovníkom O. B., manažérom E. E., bolo jednoznačne zistené,
že nesedel príjemkový doklad so skutočne dovezeným tovarom, títo vypočutí svedkovia tieto skutočnosti
nespochybňovali, uviedli, že mohlo dôjsť k takýmto situáciám, čo bolo však povinnosťou žalovanej hneď

nato upozorniť.

45./ Žalobca sa v konaní snažil preukázať na ním predložených skladových výdajkách doručenie tovaru
žalovanejdoobchodu,aleanijednaskladovávýdajkapredloženážalobcomnebolapotvrdenážalovanousvedčiacom o tom, že tento predmetný tovar neprijala nakoľko ako samotná žalobkyňa aj svedkyňa
( pôvodne žalovaná v 2. rade ) zhodne uviedli, že oni len potvrdili počet krabíc donesených do predajne
ale nepotvrdzoval sa skutočne prevzatý tovar v krabiciach, ten sa potom následne robil, prepočítaval a

nahadzoval sa do skladového hospodárstva.

46./ Predpokladom zodpovednosti zamestnanca za schodok, podľa § 182 ZP v spojení s § 191 ods. 1 zákona č. 346/2005 Z.z. , je existencia pracovnoprávneho vzťahu medzi

zamestnancom a zamestnávateľom, písomne uzavretá dohoda o hmotnej zodpovednosti, existencia
škody vo forme schodku na zverených hodnotách, zavinenie zamestnanca, ktoré sa predpokladá.

47./ Súd vzhľadom na obsah žaloby, ako aj samotnú obranu žalovanej v konaní zisťoval, či sú splnené
predpoklady vzniku zodpovednosti žalovanej podľa ustanovenia § 182 ods. 1 Zák. práce. Konštrukcia
tejto osobitnej zodpovednosti je založená na tom, že zamestnanec, s ktorým bola uzavretá dohoda o

hmotnej zodpovednosti nevyúčtoval hodnoty zverené mu na základe tejto dohody, hoci ich bol povinný
vyúčtovať, takže vznikol schodok.
Je to zodpovednosť za predpokladané zavinenie spočívajúce v tom, že zamestnanec nesplnil povinnosť
vyúčtovať zverené hodnoty. Základnou právnou charakteristikou schodku je, že zamestnancovi zverené
hodnoty, ktoré je povinný vyúčtovať chýbajú.

48./ Ďalej súd poukazuje na skutočnosť, že základnou právnou charakteristikou schodku je, že chýba
hodnota, ktorú je zamestnanec povinný vyúčtovať, žiže v danej veci chýba moment zverenia hodnôt
určených na obeh alebo obrat do dispozície žalovanej, čím nevznikla žalovanej povinnosť vyúčtovať
nezverené hodnoty.

Z tohto vyplýva, že žalobca v konaní neuniesol bremeno tvrdenia, že žalovaná prevzala predmetný tovar
ako aj dôkazné bremeno, že predmetný tovar aj osobne prevzala a potvrdila svojim podpisom, čím by
preukázala zodpovednosť za konkrétny tovar.

49./ Dôkazné bremeno postihuje vždy toho, kto niečo tvrdí, teda spravidla žalobcu. Na základe hore

uvedeného dospel k záveru, že žalobca dôkazné bremeno neuniesol, a teda nepochybne nepreukázal
pravdivosť jeho tvrdenia o tom, že žalovaná zodpovedá za schodok na zverených predmetoch a preto
žalobu v tejto časti zamietol.

50./ Čo sa týka uplatňovaného nároku na zaplatenia sumy vo výške 2.739,40 eur, ide o schodok na

finančnej hotovosti , ide o tržbu, ktorú mala žalovaná odvádzať denne, pričom ju odvádzala raz za
mesiac aj tu súd poukazuje na skutočnosť, že žalobca žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal
zodpovednosť zamestnanca za konkrétne vzniknutý schodok, nepreukázal skutočnú výšku vzniku
tohto schodku žiadnymi listinnými dôkazmi odôvodňujúcimi jeho nárok ako aj spôsob výpočtu vzniku
predmetnej sumy, nepreukázal z čoho usudzoval, že ním uplatnená suma o výške 2.739,40 eur

predstavuje neodvedenú tržbu za mesiac a za ktorý mesiac a preto nárok žalobcu aj v tejto časti ako
nedôvodný v celom rozsahu zamietol.

51./ Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.
Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca bol v konaní úspešný, súd žalobcovi priznal plnú náhradu trov
konania.

52./ Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Nitra v dvoch
vyhotoveniach.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie (§ 127 CSP) , proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že ( § 365 ods. 1 CSP)
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania ä § 365 ods. 3 CSP) .
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na
vykonanie exekúcie.