Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. september 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/337/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715212565
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Ján Gandžala, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6715212565.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a

členov senátu Mgr. Kataríny Katkovej a JUDr. Jany Haluškovej, v spore žalobcu Intrum Justitia Slovakia
s. r. o., Karadžičova 8, 821 08 Bratislava IČO: 35 831 154, právne zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom,
advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Karadžičova 8, P. O. BOX 205, 810 00 Bratislava, proti
žalovanému I. W., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom Y. XX, XXX XX G., právne zastúpenému
JUDr. Dianou Hrončekovou, advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom Komenského 10 E, 974 01
Banská Bystrica, o zaplatenie 118,09 Eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Zvolen 8C/323/2015-81 zo dňa 17. 05. 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Zvolen vo výroku, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
istinu vo výške 38,89 Eur spolu s presne špecifikovaným úrokom z omeškania (druhý výrok), p o t v r
d z u j e.

Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. 1. Okresný súd Zvolen (ďalej aj „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný súd“) rozsudkom zo dňa
17. 05. 2016 rozhodol, že konanie v časti o zaplatenie sumy 79,20 Eur s príslušenstvom zastavuje (prvý
výrok). Zároveň uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu istiny 38,89 Eur spolu s 8,75 %

úrokom z omeškania ročne zo sumy 11,52 Eur od 10. 09. 2012 do zaplatenia, zo sumy 11,90 Eur od
10. 11. 2012 do zaplatenia, zo sumy 15,47 Eur od 10. 12. 2012 do zaplatenia, a to do troch dní odo dňa
právoplatnosti rozsudku (druhý výrok). Zároveň vo výroku konštatoval, že o trovách konania rozhodne
po právoplatnosti rozhodnutia (tretí výrok).
1. 2. V odôvodnení rozsudku prvoinštančný súd uviedol, že žalobca sa svojim návrhom domáhal od
žalovaného zaplatenia sumy 118,09 Eur s príslušenstvom. Svoj návrh odôvodnil tým, že jeho aktívna
legitimácia je daná na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej medzi spoločnosťou Slovak

Telekom a. s. ako postupcom a spoločnosťou Intrum Justitia Slovakia s. r. o. ako postupníkom zo dňa
09. 06. 2014, ktorou bola pohľadávka voči žalovanému z titulu nezaplatených dlžných faktúr v sume
118,09 Eur postúpená na spoločnosť Intrum Justitia Slovakia s.r.o. K pôvodnému vzťahu spoločnosti
Slovak Telekom a. s. a žalovaného uviedol, že daná spoločnosť uzatvorila so žalovaným v zmysle
§ 43 a nasl. zákona č. 610/2003 Z. z. zmluvu o elektronických komunikáciách, pričom túto pôvodne
uzatvorila spoločnosť T-Mobile Slovensko a.s., ktorej práva a povinnosti ako aj záväzky a pohľadávky
prevzala v dôsledku zlúčenia spoločnosť Slovak Telekom a. s. Spoločnosť T-Mobile Slovensko a.s.

poskytovala žalovanému služby, za ktoré mal žalovaný zaplatiť. Na základe týchto skutočností boli
právnym predchodcom žalobcu vystavené faktúry a to č. XXXXXXXXXX so splatnosťou dňa 09. 09.
2012 na sumu 51,12 Eur, faktúra č. XXXXXXXXXX so splatnosťou 09. 11. 2012 na sumu 31,70 Eur a
faktúra č. XXXXXXXXXX so splatnosťou dňa 09. 12. 2012 na sumu 35,27 Eur. Napriek tomu, že právnypredchodca žalobcu žalovanému riadne a včas poskytol služby, tento mu do podania návrhu nezaplatil
vyššie uvedené pohľadávky.
1. 3. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že vydal vo veci platobný rozkaz sp. zn.

8C/323/2015-24, ktorým zaviazal žalovaného na zaplatenie 118,09 Eur s príslušenstvom, ktoré tvorili
úroky z omeškania a trovy konania. Proti uvedenému platobnému rozkazu podal žalovaný riadne a
včas odpor, v ktorom uviedol, že nemá voči právnemu predchodcovi žalobcu neuhradené záväzky,
pretože ak by tomu tak bolo spoločnosť Slovak Telekom a. s. by ho odpojila a neposkytovala by mu
žiadne služby. Taktiež poukazuje na to, že zo zmluvy o postúpení pohľadávok nie je preukázané, že jej

predmetom bola údajná pohľadávka Slovak Telekom a. s. voči jeho osobe a zároveň poznamenal, že mu
od spoločnosti Slovak Telekom a. s. nebolo oznámené postúpenie tejto pohľadávky, a preto z opatrnosti
namietal i aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu. K odporu sa vyjadril žalobca, ktorý v danom písomnom
vyjadrení zároveň zobral sčasti návrh o zaplatenie sumy 79,20 Eur späť. Na základe vyššie uvedeného
súd konanie o zaplatenie sumy vo výške 79,20 Eur s príslušenstvom zastavil.
1. 4. Z odôvodnenia rozsudku prvoinštančného súdu je ďalej zrejmé, že na základe zmluvy o pripojení a

dodatku k predmetnej zmluve uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu - spoločnosťou Slovak
Telekom a. s. a žalovaným dňa 20. 10. 2010 zistil, že títo uzatvorili zmluvu o pripojení, predmetom ktorej
bolo poskytovanie verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej mobilnej
siete spoločnosti Slovak Telekom a.s., pričom žalovaný je tu označený menom, priezviskom, rodným
číslom a číslom občianskeho preukazu.

1. 5. Súd prvej inštancie na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej medzi žalobcom
ako postupníkom a spoločnosťou Slovak Telekom a. s. ako postupcom zo dňa 09. 06. 2014 zistil,
že podľa článku 2 nazvaného predmet zmluvy bodu 1 postupca touto zmluvou a za podmienok v
nej ustanovených postupuje postupníkovi postupované pohľadávky, ktorých zoznam tvorí príloha č. 1
tejto zmluvy. S postupovanými pohľadávkami prechádza na postupníka aj ich príslušenstvo (úroky z

omeškania) a všetky práva s nimi spojené. Podrobnejšia špecifikácia postupovaných pohľadávok je
uvedená v elektronickom súbore, ktorý sa považuje za prílohu č. 2 tejto zmluvy. Podľa článku 1 bod
2 nazvaného „zmluvná dokumentácia“ znamená dokumentáciu postupcu k jednotlivým postupovaným
pohľadávkam pozostávajúcim z: a) listiny o právnom úkone, ktorým bol založený právny vzťah medzi
postupcom a dlžníkom jednotlivej postupovanej pohľadávky..., b) účtovných dokladov postupcu, ktorými

boli postúpené pohľadávky postupcu voči dlžníkovi jednotlivej pohľadávky vyúčtované podľa zákona o
účtovníctve, c) príslušné všeobecné podmienky, cenníky. Podľa článku 1 bod 4 písm. b) je elektronická
forma zoznamu postupovaných pohľadávok vyhotovená v súbore typu I.. Prenos osobných údajov v
elektronickej forme bude zabezpečený prostredníctvom SFPT pripojenia, pričom obsah prenášaných
informácií najmä osobné údaje dotknutých strán budú prenášané v zašifrovanej podobe. Elektronický

súbor bude obsahovať túto špecifikáciu postupovaných pohľadávok: (i) meno a priezvisko/obchodné
meno(názov)dlžníka,(ii)ročnéčíslo/IČOdlžníka,(iii)bydlisko/sídlodlžníka,(iv)referenčnéčíslodlžníka,
(v) variabilný symbol faktúry, ktorou bola postupovaná pohľadávka vyúčtovaná voči dlžníkovi, (vi)
sumu postupovanej pohľadávky k rozhodujúcemu dňu, (vii) dátum splatnosti postupovanej pohľadávky.
Postupník týmto akceptuje, že zoznam postupovaných pohľadávok v elektronickej forme s obsahom

podľa predchádzajúcej vety spĺňa formu písomného právneho úkonu v zmysle ustanovenia § 40 ods. 4
Občianskeho zákonníka, a nevyžaduje, aby bol podpísaný zaručeným
elektronickým podpisom oprávnených zástupcov postupcu.
1. 6. Z listinného dôkazu uvedeného za zmluvou o postúpení pohľadávok okresný súd zistil, že na tomto
dôkaze sa uvádza priamo dátum splatnosti jednotlivých faktúr tak ako ich súd pri dôkazoch už vymenoval

t. j. s dátumom splatnosti dňa 09. 09. 2012, 09. 11. 2012 a 09. 12. 2012, ďalej jednotlivé dlžné sumy
prislúchajúce k predmetným faktúram, variabilný symbol, ktorý bol uvedený pod číslom faktúry, meno
dlžníka I. W., rodné číslo, také isté aké je uvedené v zmluve o pripojení a adresa bydliska odporcu, taká
istá aká je uvedená na zmluve o pripojení.
1. 7. Z bločkov na strane 66 a 67 spisu prvoinštančný súd zistil, že žalovaný priamo spoločnosti Slovak

Telekom a. s. zaplatil dňa 14. 03. 2016 a 11. 04. 2016 sumu 12,90 Eur s tým, že súd poukazuje na to,
že časť tejto sumy bola označená ako mesačné poplatky v sume 6,59 Eur a časť upomienka v sume
4,99 Eur.
1. 8. Prvoinštančný súd zároveň z písomného vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu doručeného
súdu dňa 12. 05. 2016 zistil, že oni svoju aktívnu legitimáciu už preukázali zmluvou o postúpení

pohľadávok uzatvorenou podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka spolu aj s identifikáciou
postúpenej pohľadávky. Zoznam postúpených pohľadávok bol jeho právnym predchodcom odovzdaný
v elektronickej forme v súlade s ustanovením článku 1 bod 4b o postúpení pohľadávok. Poukazuje tu
aj na rozhodnutia Okresného súdu Zvolen, kde ich aktívna legitimácia bola preukázaná a to z dôvoduvydaných právoplatných rozhodnutí. Podľa nich v prílohe č. 1 je riadne identifikovaná pohľadávka ich
právneho predchodcu, ktorá je špecifikovaná číslom faktúry, ďalej výškou sumy, identifikačnou položkou
(variabilný symbol), dátumom splatnosti jednotlivých faktúr, označením FO čo znamená fyzická osoba,

menom dlžníka, rodným číslom a miestom pobytu. Identifikácia, ktorú predložili je výstupom z dátovej
vety súboru postúpených pohľadávok odovzdaných ich právnym predchodcom v elektronickej forme.
Na základe týchto skutočností poukazujú na to, že ich aktívna legitimácia z dôvodu zmluvy o postúpení
pohľadávky je daná.
1. 9. Taktiež súd prvej inštancie z vyjadrenia právnej zástupkyne žalovaného na pojednávaniach zistil,

že táto sa pridržiava svojich vyjadrení a poukazujú na to, že zmluva o postúpení pohľadávok je neplatná
z dôvodu, že z nej nevyplýva, že uvedená pohľadávka bola postúpená na žalobcu.
1. 10. Súd prvej inštancie k otázke aktívnej vecnej legitimácie žalobcu konštatoval, že bolo v konaní
preukázané, že v zmysle predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 09. 06. 2014 došlo
medzi spoločnosťou Slovak Telekom a. s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom k postúpeniu
pohľadávok, ktoré postupca mal ku dňu postúpenia týchto pohľadávok voči osobám, ktoré s ním

uzatvorili okrem iných aj zmluvu o pripojení, čo sa týka aj žalovaného v tomto konaní. K tvrdeniam
právnej zástupkyne žalovaného uvedeným v odpore, že uvedený právny úkon je neplatný v zmysle §
37 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že ide o jeho neurčitosť súd prvej inštancie uviedol, že podľa
neho uvedená zmluva nie je absolútne neplatným právnym úkonom, z ktorého by účastníkom nemohli
vzniknúť práva a povinnosti. Naopak podľa okresného súdu je daná dostatočne konkretizovaná v

tom zmysle, čo je predmetom zmluvy o postúpení pohľadávok predovšetkým kde sú jednoznačne
konkretizovaní účastníci t. j. postupca, ktorý postupuje svoje pohľadávky, ďalej postupník t. j. žalobca
na koho predmetné pohľadávky prechádzajú a taktiež je veľmi podrobne opísané aj ktoré pohľadávky
sa postupujú a ako sú tie pohľadávky konkretizované. Vzhľadom na tú skutočnosť, že predmetom
postúpenia týchto pohľadávok bol pomerne veľký počet pohľadávok, ktoré sa týkali postúpenia, tak

v zmysle článku 1 bod 4 písm. b) si účastníci zoznam týchto postupovaných pohľadávok vyhotovili
v súbore typu I. v elektronickej forme. V tejto súvislosti prvoinštančný súd poukázal aj na námietku
právnej zástupkyne žalovaného, že podľa nej by takáto príloha postupovaných pohľadávok mala
byť fyzicky neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy. K uvedenému poznamenal že žiadne ustanovenia
Občianskeho zákonníka ani iného zákona, ktoré by sa vzťahovali na predmet tohto postúpenia

neukladajú, že samotná zmluva musí byť v rámci svojich príloh neoddeliteľná a ani nie je nikde
upravené akým spôsobom či elektronickým resp. písomným alebo nejakým iným si účastníci dohodnú
rozsah a identifikáciu postúpených pohľadávok. Na základe uvedeného mal súd prvej inštancie za
to, že postúpené pohľadávky sú riadne identifikované vtedy ak z výpisu dodaného súdu v listinnej
prílohe vytlačenej z elektronického súboru podľa čl. 1 bod 4 zmluvy o postúpení je jednoznačne

dané číslo faktúry, splatnosť faktúry, suma faktúry, meno koho sa týka, rodné číslo osoby, ktorá mala
faktúru zaplatiť a jeho bydlisko. Konkrétnejšiu identifikáciu súd už nemôže žiadať a z tohto dôvodu
by samotná príloha resp. samotné identifikovanie postúpenej pohľadávky nebolo neplatné. Zároveň
bolo jednoznačne preukázané, že žalobca súdu v rámci listinných dôkazov poskytol tiež aj jednotlivé
faktúry, tak ako boli zasielané žalovanému spoločnosťou Slovak Telekom a. s., ďalej poskytol zmluvu

o pripojení spolu aj s dodatkom, pričom podľa § 528 ods. 2 Občianskeho zákonníka postupca je
povinný odovzdať postupníkovi všetky doklady a poskytnúť všetky potrebné informácie, ktoré sa týkajú
postúpenej pohľadávky a preto, keďže takéto doklady týkajúce sa predmetnej pohľadávky boli súdu
predložené je len logické, že ich musel poskytnúť žalobcovi postupca a to na základe zmluvy o postúpení
a tento ich mohol mať len od neho. Na základe vyššie uvedeného mal súd prvej inštancie jednoznačne

preukázanú aktívnu legitimáciu žalobcu.
1. 11. K oprávnenosti samotných faktúr súd prvej inštancie poznamenal, že žalovaný v konaní ani
nenamietalichneopodstatnenosť,akurátpoukázalnatúskutočnosť,ževprípade,akbyneplatiluvedené
faktúry, tak by ho spoločnosť Slovak Telekom a. s. musela vypojiť z prevádzky a teda by mu prestala
poskytovať služby. K tomuto tvrdeniu súd prvej inštancie uviedol, že nielen v súčasnosti, ale aj v rámci

samotných pohľadávok, ktoré boli predmetnými tromi faktúrami postúpené na žalobcu, v každej jednej
bola uplatňovaná si zo strany spoločnosti Slovak Telekom a.s. na zaplatenie aj suma za prerušenie
služby pre neplatenie, resp. obmedzenie služby - neplatenie. K tvrdeniu žalovaného, že právny
predchodca žalobcu si mal uvedené faktúry, ktoré neboli zaplatené, teda ešte z roku 2012, započítať s
platbami, ktoré žalovaný vykonal neskôr, súd prvej inštancie poznamenal, že účastníci si takéto práva

medzi sebou nevymedzili a povinnosť započítania takýchto platieb na neskoršie nezaplatené záväzky
žalovaného voči spoločnosti Slovak Telekom a. s. nebola medzi účastníkmi dohodnutá.
1. 12. K náhrade trov konania súd prvej inštancie uviedol, že podľa v tom čase platného ustanovenia
§ 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtuúčastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o
trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2. 1. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný (prostredníctvom právnej zástupkyne) v
zákonnej lehote odvolanie, ktorým napadol výrok, ktorým mu bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi
istinu vo výške 38,89 Eur spolu s presne špecifikovaným úrokom z omeškania (druhý výrok). Žiadal,
aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej výroku zmenil tak, že žalobu žalobcu v
tejto časti zamietne. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.

2.2.Konštatoval,žesasozáveromsúduprvejinštancieopreukázaníaktívnejvecnejlegitimáciežalobcu
nemôže stotožniť. Poznamenal, že žalobca k Zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 09. 06. 2014
nepredložil presný zoznam postúpených pohľadávok, ktorý v zmysle zmluvy tvorí prílohu č. 1 tejto
zmluvy, a to napriek tomu, že bol na jej predloženie osobitne vyzvaný. Na základe uvedeného potom
žalovaný nemôže súhlasiť s právnym názorom okresného súdu, že Zmluva o postúpení pohľadávok
je dostatočne určitá, nakoľko nie je z predmetnej zmluvy možné vôbec identifikovať, ktoré pohľadávky

boli predmetom postúpenia. Mal za to, že z dôkazov predložených žalobcom v konaní nie je možné
špecifikovať žiadnu pohľadávku, ktorá by mala byť na žalobcu postúpená Zmluvou o postúpení zo dňa
09. 06. 2014 zo strany postupcu - spoločnosti Slovak Telekom a.s. K tvrdeniu okresného súdu o tom,
že v každej jednej faktúre predloženej žalobcom, z ktorých titulu si uplatňuje nárok voči žalovanému v
danom konaní je aj položka sumy za prerušenie služby pre neplatenie uviedol, že z uvedeného je zrejmé,

že mu bolo poskytovanie služieb od mobilného operátora Slovak Telekom a.s. prerušené z dôvodu
omeškania úhrad. Žalovaný mal za to, že pokiaľ v konaní preukázal, že sú mu zo strany mobilného
operátora naďalej poskytované služby, uvedené obnovenie poskytovania služieb muselo nastať len
potom, ako bolo jednotlivé faktúry zo strany žalovaného uhradené. Ďalej konštatoval, že súd prvej
inštanciesinesplnilsvojupovinnosťriadneodôvodniťsvojurozhodnutievyplývajúcezustanovenia§157

ods. 2 O.s.p. Na záver zdôraznil, že bez preukázania presnej špecifikácie predmetu zmluvy o postúpení
pohľadávok uzatvorenej medzi postupníkom - spoločnosťou Slovak Telekom a.s. a žalobcom zo dňa
09. 06. 2014 je nutné zmluvu o postúpení pohľadávok vyhodnotiť ako absolútne neplatný právny úkon
v zmysle ustanovenia § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a to z dôvodu neurčitosti predmetu zmluvy,
nakoľko nie je možné určiť, ktoré konkrétne pohľadávky boli touto zmluvou postúpené z postupcu na

postupníka.

3. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.

4. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (podľa § 34 CSP), vec preskúmal v medziach

daných ustanovením § 379, § 380 a 381 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1, 2
CSP a contrario a rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi istinu vo výške 38,89 Eur spolu s presne špecifikovaným úrokom z omeškania (druhý výrok)
podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

5. 1. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.
5. 2. Podľa ods. 2 vyššie citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého

rozhodnutia ďalšie dôvody.

6. Odvolací súd po preskúmaní rozsudku prvoinštančného súdu v odvolaním napadnutej časti i konania,
ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav
v dostatočnom rozsahu, na základe toho dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne

právne posúdil. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami
pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie
neporušil právo strán na spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna
relevantná skutočnosť alebo okolnosť. Naopak, prvoinštančný súd ich náležitým spôsobom posúdil
súhrnne v celom rozsahu a aj ich náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky).

7. Súd prvej inštancie vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozsudku
koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné. Rozsudok okresného súdu je presvedčivý, premisy
zvolené v rozsudku, rovnako ako aj závery, ku ktorým dospel, sú racionálne a aj spravodlivé.8. Pretože odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce a zodpovedá
kritériám uvedeným v ustanovení § 220 ods. 2 CSP, odvolací súd podľa ustanovenia § 387 ods. 2

CSP konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne odkazuje. Odvolací súd na
zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty,
ktorými reaguje na argumenty právneho predchodcu žalobcu v odvolaní.

9. Postúpenie pohľadávky (cesia) spočíva v tom, že do existujúceho záväzku vstúpi namiesto

doterajšieho veriteľa (postupcu, cedenta), nový veriteľ (postupník, cesionár). Postúpením pohľadávky
teda dochádza k zmene v osobe veriteľa. Táto zmena môže nastať z vôle doterajšieho veriteľa
zmluvou, uzavretou medzi ním a novým veriteľom (dobrovoľná cesia - cessio voluntaria) alebo bez
jeho vôle, prípadne proti jeho vôli (nútená cesia - cessio necessaria), ktorá sa uskutočňuje buď
priamo zo zákona, alebo súdnym rozhodnutím. Zmluva o postúpení pohľadávky musí mať písomnú
formu (§ 524 ods. 1 OZ). Na platnosť zmluvy sa nevyžaduje súhlas dlžníka, pretože zmena pri

osobe veriteľa sa nedotýka jeho práv a povinností vyplývajúcich pre neho zo záväzku. Nevyhnutným
predpokladom postúpenia pohľadávky však vždy je, že musí ísť o pohľadávku určitú (identifikovateľnú) a
existujúcu.Následkypostúpeniasaprejavujúvprávnompostúpenívšetkýchtrochsubjektoch(postupcu,
postupníka a dlžníka). Postupca stráca postúpenú pohľadávku so všetkým príslušenstvom a právami s
nimi spojenými, preto postupca nie je po postúpení oprávnený pohľadávku od dlžníka vymáhať a nie je

oprávnený od dlžníka prijať plnenie. Postúpením pohľadávky dlžník nie je dotknutý vo svojom postavení,
pričom nemôže sa zhoršiť jeho právne postavenie. Z uvedeného dôvodu sa dlžníkovi zachovávajú
všetky námietky, ktoré mal v čase postúpenia proti pohľadávke a rovnako môže voči pohľadávke
namietať vzájomné pohľadávky, ktoré už vtedy mal voči postupcovi a to aj vtedy, keď v čase postúpenia
ešte neboli splatné (§ 529 OZ).

y sa o
10. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v civilnom sporovom konaní musíme rozlišovať
procesnú legitimáciu a vecnú legitimáciu. Procesnou legitimáciou rozumieme oprávnenie byť stranou
v spore. Vecnou legitimáciou rozumieme z hmotného práva vyplývajúci stav svedčiaci o tom, kto je
nositeľom uplatneného práva alebo povinnosti v konkrétnom prípade. Či je strana vecne legitimovaná,

buď aktívne (na strane žalobcu) alebo pasívne (na strane žalovaného), ukáže sa v konečnom vecnom
súdnom rozhodnutí. Nedostatok vecnej legitimácie teda znamená, že strana nebola nositeľom práva, o
ktoré išlo v konkrétnom konaní. Vecná legitimácia má význam v každom sporovom konaní. Nedostatok
vecnej legitimácie teda znamená, že strana nebola nositeľom práva, o ktoré išlo v konaní.

11. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že právny predchodca žalobcu svoju aktívnu vecnú legitimáciu
odôvodňoval Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 09. 06. 2014, ktorou došlo medzi spoločnosťou
Slovak Telekom a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom k postúpeniu pohľadávok. Odvolací
súd rovnako ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že z obsahu Zmluvy o postúpení pohľadávok
(č. 6-10 spisu) je nesporné, že spĺňa hmotnoprávne náležitosti, ktoré zákon vyžaduje, nakoľko bola

predmetná zmluva uzavretá v písomnej forme, postupca i postupník sú dostatočne identifikovaný,
konkrétne sú označení obchodným menom s uvedením sídla spoločnosti i identifikačným číslom osoby v
súlade so zápisom v obchodnom registri. Taktiež sa v predmetnej zmluve nachádza i opis pohľadávok,
ktoré sú predmetom postúpenia a zároveň je uvedené v akej forme a v akom rozsahu sú pohľadávky
konkretizované. Vzhľadom ku skutočnosti, že predmetnou Zmluvou o postúpení pohľadávok došlo k

postúpeniu veľkého množstva pohľadávok z postupcu na postupníka, v zmysle článku 1 bod 4 Zmluvy o
postúpení si účastníci zoznam týchto postupovaných pohľadávok vytvorili v súbore typu I. v elektronickej
forme. Z výpisu v listinnej prílohe vytlačenej z elektronického súboru podľa článku 1 bod 4 Zmluvy
o postúpení je zároveň zrejmé, že postúpená pohľadávka je dostatočne identifikovaná, pretože je v
predmetnom výpise uvedené nielen číslo faktúry, dátum splatnosti, variabilný symbol, ale obsahuje aj

označenie dlžníka, a to jeho meno, priezvisko, rodné číslo a je uvedená i jeho adresa trvalého pobytu.
Odvolací súd na základe uvedeného zhodne s názorom súdu prvej inštancie konštatuje, že žalobca v
konaní preukázal (uniesol dôkazné bremeno) svoju aktívnu vecnú legitimáciu.

12. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku žalovaného spočívajúcu v poukázaní na skutočnosť, že zo strany

mobilného operátora - spoločnosti Slovak Telekom a.s. sú mu aj naďalej poskytované služby a k
obnoveniu prerušenia poskytovania služieb mohlo dôjsť len po uhradení jednotlivých faktúr, odvolací
súd považuje za potrebné zdôrazniť, že žalovaný nijakým spôsobom uvedené tvrdenia nepreukázal.13. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu vo výroku, ktorým uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 38,89 Eur spolu s presne špecifikovaným
úrokom z omeškania (druhý výrok) podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

14. Odvolaním nenapadnutý výrok rozsudku prvoinštančného súdu o čiastočnom zastavení konania
(prvý výrok) zostal nedotknutý (§ 367 ods. 3 CSP).

15. 1. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods.

1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP, z ktorého vyplýva: „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí“. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní aplikoval
zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ustanovenia § 255 ods. 1 CSP.
V tomto prípade bol v odvolacom konaní plne úspešný žalobca a preto mu podľa vyššie uvedených
ustanovení vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
15. 2. V zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd

prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné

alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).