Uznesenie ,
Pripúštajúce spätvzatie návrhu, zrušujúce… Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. september 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/68/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214207747
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Pátrovičová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4214207747.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a sudcov JUDr.
Vladimíra Pribulu a JUDr. Borisa Minksa v právnej veci žalobcu: CD Consulting s. r. o., so sídlom Příkop
843/4, Zábrdovice, 602 00 Brno, Česká republika, IČO: 264 29 705, proti žalovanému: D. P., bytom P.,
o zaplatenie 420,- eur s príslušenstvom, o späťvzatí žaloby, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd p r i p ú š ť a späťvzatie žaloby žalobcu, rozsudok Okresného súdu Komárno zo dňa 9.

decembra 2016, č. k. 15C/99/2014-102 z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e.

Žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Komárno (súd prvej inštancie podľa § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok, ďalej len „CSP“) rozsudkom zo dňa 9. decembra 2016, č. k. 15C/99/2014-102, zamietol žalobu

a žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na § 3 ods. 1, § 39, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 4 písm. k/,
l/ Občianskeho zákonníka, § 265 Obchodného zákonníka, § 2 písm. a/, b/, § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001
Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 2 písm. d/, § 25 ods. 5 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch, čl. I § 77 ods. 1, 2, § 10, § 11 ods. 1, § 14 ods. 1, § 17, § 5 ods. 1, 2, 3, § 48 ods. 1 bod

2 zákona č. 191/1950 Zb. (ďalej len „ZZŠ“), § 144, § 145 ods. 1, 2, 3, § 146 ods. 1 a § 144 zákona č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).

3. V odôvodnení rozhodnutia súd poukázal na to, že žalobca si žalobou voči žalovanému uplatnil
pohľadávku podľa článku 4 ods.1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.861/2007 ( ďalej aj
„ nariadenia “ ) v sume 420,- eur so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 420,- eur od 27.

04.2011dozaplatenia,s6%ročnýmúrokomzozmenkovejsumy420,-eurod11.07.2011dozaplatenia
a zmenkovú odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, teda 1,40 eura z dôvodu, že ako indosatár je
nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil žalovaný dňa 03. 01. 2011 na zmenkovú sumu
420,- eur, pričom sa zaviazal aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 27. 04. 2011
a indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od
vystavenia“. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ zo zmenkovej sumy nič

nezaplatil. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril. Uznesením 15C/99/2014-82 zo dňa 24. 05. 2016
súd prvej inštancie zastavil konanie v časti 0,19 % denného požadovaného zmenkového úroku.

4. Na pojednávanie konané dňa 09. 12. 2016 sa nedostavil právny zástupca žalobcu, svoju neúčasť
na pojednávaní ospravedlnil. Nedostavil sa žalovaný, svoju neúčasť neospravedlnil, o odročenie
pojednávania nežiadal, súd preto v zmysle § 180 CSP pojednával v neprítomnosti právneho zástupcu

žalobcu a žalovaného.5. Súd vo veci vykonal dokazovanie, z ktorého zistil, že dňa 03. 01. 2011 žalovaný ako dlžník uzavrel
so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava ako veriteľom zmluvu o úvere č.
XXXXXXXXX, na základe ktorej mu bol poskytnutý úver vo výške 200,- eur a žalovaný sa zaviazal

zaplatiť veriteľovi úver spolu s poplatkom vo výške 196,- eur, t. j. celkovo čiastku 396,- eur, a to
v 12 mesačných splátkach po 33,- eur, počnúc dňom 22. 01. 2011. V zmluve bolo uvedené, že
finančné prostriedky boli poskytnuté na výkon povolania a zároveň na druhej strane zmluvy o úvere sa
nachádzajúvšeobecnépodmienkyposkytnutiaúveru,kdevčlánku13súuvedenéustanoveniadohodyo
vyplnení zmeniek, podľa ktorých na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmeniek

vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi vystavil vystaviteľ dve zmenky, v
ktorých nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany
sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na prvej zo zmeniek remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu
4 týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t.j. keď dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce
splátky prípadne uhradí len časti splátok alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej
splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi,

ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia prvej zo zmeniek. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy
vyplní na prvej zo zmeniek remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok
stal splatný celý dlh. Zároveň žalovaný dňa 03. 01. 2011 podpísal veriteľovi zmenku s tým, že zaplatí za
túto zmenku pri predložení na rad POHOTOVOSŤ, s. r. o., Bratislava, sumu 420,- eur a zmenkový úrok
0,25 %denne od 27. 04. 2011, pričom zmenková suma, ako aj dátum začiatku úročenia boli do zmenky

dopísané dodatočne, keď sa stal splatný celý dlh. V zmenke je uvedené, že je splatná „bez protestu“, „na
platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“ a že je splatná pre POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova
25, 811 09 Bratislava (zmluva o úvere, všeobecné podmienky poskytnutia úveru a zmenka).

6. V exekučnom konaní Okresnéoh súdu Komárno sp. zn. 13Er/1679/2012 sa spoločnosť

POHOTOVOSŤ, s. r. o., Bratislava, Pribinova 25, ako oprávnená domáhala voči žalovanému ako
povinnému vymoženia sumy 420,- eur s príslušenstvom, pričom k žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie bola doložená zmluva o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 03. 01. 2011 a rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu Bratislava SR 08222/11 zo dňa 26. 08. 2011, ktorý bol vydaný na základe
neúplnej zmenky (blankozmenky) vystavenej dňa 03. 01. 2011. Oprávnený doložil aj uvedenú zmenku,

pričom Okresný súd Komárno svojim uznesením č. k. 13Er/1679/2012-15 zo dňa 26. 04. 2013 zamietol
žiadosťoudeleniepoverenianavykonanieexekúcieauvedenéuzneseniesastaloprávoplatnýmdňa15.
05. 2014. Následne uznesením č. k. 13Er/1679/2012-51 zo dňa 16. 07. 2014, právoplatným dňa 24. 11.
2015, bolo exekučné konanie zastavené. V predmetnom súdnom, v ktorom si žalobca uplatnil zaplatenie
zmenkovej sumy vo výške 420,- eur spolu so zmenkovým úrokom, ako aj s úrokom zo zmenkovej sumy

podľa článku 4 ods.1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.861/2007, žalobca predložil
zmenku totožnú so zmenkou predloženou spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s. r. o., Bratislava v konaní
prvoinštančného súdu vedenom pod sp. zn. 13Er/1679/2012 s tým, že na druhej strane zmenky je už
spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s. r. o., Bratislava, uvedené, že namiesto nej je na rad CD Consulting,
s. r. o. , K červenému dvoru 3269/25a, 130 00 Praha, Česká republika, IČO: 264 29 705. Žalobca je

zapísaný v Obchodnom registri Mestského súdu v Prahe od 24. 01. 2001 s obchodným menom CD
Consulting, s. r. o., a s prideleným IČO: 264 29 705 (výpis z obchodného registra).

7. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná, a preto
ju zamietol.

8. Súd prvej inštancie uviedol, že v zmysle ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora (ESD) je súd
v každom štádiu konania a v každom druhu konania povinný z úradnej povinnosti skúmať, či sa nejedná
v danej veci o spotrebiteľský právny vzťah, a teda či sa na konkrétny právny vzťah použijú právne normy
spotrebiteľského práva za účelom zabezpečenia ochrany spotrebiteľa. Aj v tomto konaní bol súd povinný

z úradnej moci skúmať, či sa nejedná o spotrebiteľský vzťah a to bez ohľadu na to, že sa v danom
konaní uplatňuje právo zo zmenky. Z činnosti súdu je pritom známe, že pôvodný remitent - spoločnosť
POHOTOVOSŤ, s. r. o., v prospech ktorého žalovaný zmenku vystavil, a ktorý predmetnú zmenku
od žalovaného prijal, sa zaoberá aj poskytovaním spotrebiteľských úverov a tento je taktiež vedený v
registri veriteľov a podregistri iných veriteľov, ktorý vedie Národná banka Slovenska ako iná spoločnosť

poskytujúca spotrebiteľské/iné úvery. Vzhľadom na vyššie citované ustanovenia článku 14 všeobecných
podmienok poskytnutia úveru (dohoda o vyplnení zmenky), ako aj vzhľadom na zhodu čísla uvedeného
na zmenke s číslom zmluvy o úvere, zhodu údajov o vystaviteľovi a pôvodnom remitentovi zmenky s
údajmi o veriteľovi a dlžníkovi v zmluve o úvere a na zhodu dátumu vystavenia zmenky s dátumompodpisu zmluvy o úvere súd dospel k jednoznačnému záveru, že zmenka predložená žalobcom bola
vystavená žalovaným ako zabezpečovacia zmenka k zmluve o úvere, pričom bola vystavená v súlade
s článkom 13 všeobecných podmienok poskytnutia úveru ako blankozmenka. Vo všeobecnosti môže

mať zmenka vystavená dlžníkom pri podpise úverovej zmluvy resp. pri prevzatí úveru buď uhradzovaciu
alebo zabezpečovaciu funkciu. V danom prípade, keďže ide o spotrebiteľský úver, je však uhradzovacia
funkcia vylúčená vzhľadom na výslovný zákaz splnenia dlhu zmenkou alebo šekom ustanovený v § 4
ods. 6/ Zákona o spotrebiteľských úveroch, na rozdiel od zabezpečovacej funkcie zmenky, ktorá bola v
súvislosti so spotrebiteľskými úvermi zakázaná až s účinnosťou od 01. 01. 2011.

9.Vzhľadomkuvedenémupovažovalsúdzmenkupredloženúžalobcom,ktorábolanespornevystavená
v súvislosti s poskytnutím spotrebiteľského úveru žalovanému, len za zabezpečovaciu zmenku, nie
za samostatnú a nezávislú zmenku prijatú na uhradenie dlhu žalovaného. Preto posudzoval samotnú
zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX a uviedol, že táto je spotrebiteľskou zmluvou, keďže napĺňa znaky
spotrebiteľskej zmluvy uvedené v § 52 Občianskeho zákonníka. Ide o predtlačenú formulárovú

(typovú) zmluvu, pri ktorej spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvňovať jej obsah. Zmluvnými stranami sú
POHOTOVOSŤ, s. r. o., ako veriteľ (dodávateľ), ktorý pri uzatváraní zmluvy koná v rámci svojej
podnikateľskej činnosti, a žalovaný ako fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy nekoná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, je teda spotrebiteľom. Na tomto
nič nemení ani skutočnosť, že v zmluve bolo vyznačené, že finančné prostriedky sa poskytujú na

výkon zamestnania, avšak z rozhodovacej praxe súdu je známe, že tieto úvery neboli poskytované
na výkon zamestnania, pričom údaje do zmluvy zapisoval pracovník spoločnosti, ktorý cielene uvádzal
účel poskytnutia úveru na výkon zamestnania, aby sa zmluva neposudzovala ako spotrebiteľská.
Keďže účel vyznačený v zmluve („na výkon povolania“) súdu preukázaný nebol, súd vychádza z
toho, že uvedený úver bol poskytnutý na súkromné účely (teda na iný účel ako na výkon povolania,

zamestnania, podnikania). V prípade pochybností o tom, či ide o spotrebiteľskú zmluvu, má dôkazné
bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ (veriteľ). Po preskúmaní
celej zmluvy o úvere vrátane všeobecných podmienok poskytnutia úveru dospel k záveru, že zmluva
je koncipovaná tak, že je v nej hrubým spôsobom narušená rovnováha medzi právami a povinnosťami
zmluvných strán, a to najmä (ale nielen) v ustanoveniach o zabezpečovacích prostriedkoch (spísanie

notárskej zápisnice prostredníctvom splnomocnenca, uzatvorenie záložnej zmluvy prostredníctvom
splnomocnenca, niekoľkonásobné zmluvné pokuty, blankozmenka) a zároveň sú celá zmluva a
všeobecné podmienky koncipované výlučne na prospech veriteľa, obsahujú prakticky len povinnosti
dlžníka a práva a výhody veriteľa. Vzhľadom na nerovnosť podmienok účastníkov zmluvy vyjadrenú v
takmer všetkých ustanoveniach zmluvy sa celá zmluva (jej obsah i účel) prieči dobrým mravom a je v

rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Skutočnosť, že sa zmluva prieči dobrým mravom
spôsobuje jej absolútnu neplatnosť. Z toho dôvodu nemohlo spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., ako
veriteľovi z uzatvorenej zmluvy o úvere vzniknúť ani právo na vyplnenie blankozmenky podľa článku 13
všeobecných podmienok poskytnutia úveru, z čoho vyplýva, že ak zmenka vyplnená bola (napriek tomu,
že právo na jej vyplnenie remitentovi nevzniklo), nie je možné sa na základe takto vyplnenej zmenky

úspešne domáhať akýchkoľvek práv.

10. Právo zo zmenky, ktoré si uplatnil žalobca v tomto konaní, bolo už uplatnené jeho predchodcom
na rozhodcovskom súde, ktorý návrhu v celom rozsahu vyhovel. Rozhodcovský rozsudok vydaný
rozhodcovským súdom nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť a stal sa tak exekučným titulom,

pričom na jeho základe bol podaný návrh na vykonanie exekúcie proti žalovanému na vymoženie
priznanej sumy a jej príslušenstva, avšak exekučný súd žiadosť na vydanie poverenia zamietol a
následne exekučné konanie právoplatne zastavil, pričom vo svojom rozhodnutí jednoznačne konštatoval
rozpor konania oprávneného s platnými právnymi predpismi.

11. V prejednávanej veci je jednoznačné, že medzi účastníkmi ide o spotrebiteľský vzťah založený
zmluvou o úvere zo dňa 26. 03. 2010, pričom v ten istý deň žalovaný vystavil veriteľovi zmenku
v zmysle článku 14 všeobecných podmienok poskytnutia úveru, avšak podľa názoru súdu uvedená
zmenka je neplatná, pretože bola vystavená v rozpore so zákonom a spôsob, akým sa pôvodný
veriteľ a následne žalobca domáha svojich práv na základe takto vystavenej zmenky považuje súd za

obchádzanie zákona, čo znamená, že právny úkon síce neodporuje výslovnému zneniu zákonného
ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby zákon dodržaný nebol. O nedovolenosť a
teda aj o absolútnu neplatnosť právneho úkonu ide tiež v prípade, keď sa tento prieči dobrým mravom.
Ustanovenie článku 13 všeobecných podmienok poskytnutia úveru v zmluve o úvere zo dňa 03. 01.2011 je jednoznačne v rozpore s § 3 OZ ako aj s ustanoveniami Občianskeho zákonníka na ochranu
spotrebiteľa (§ 53 a § 54) a spôsobuje značnú nerovnováhu medzi účastníkmi tohto záväzkového vzťahu
a preto zmenku, ktorá bola vystavená na základe tohto zmluvného dojednania je potrebné považovať za

neplatnú, keďže samotná dohoda o vyplnení zmenky je neplatná. Súd sa nestotožnil s názorom žalobcu,
podľa ktorého bolo potrebné pri rozhodovaní o uplatnenom nároku vychádzať výlučne z predloženej
zmenky, predstavujúcej samostatný abstraktný záväzok neakcesorickej povahy. Smernica Rady č.
87/102/EHS z 22. 12. 1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení
členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru síce používanie zmeniek v spotrebiteľských

zmluváchnezakazuje,alepodľačl.10tejtosmernicejednoznačnečlenskéštátymôžupovoliťpoužívanie
zmeniek v spotrebiteľských zmluvách iba vtedy, ak zároveň zabezpečia vhodnú ochranu spotrebiteľa.
Hlavným rizikovým prvkom potom v danej veci je z pohľadu ochrany spotrebiteľa abstraktný charakter
zmenky, ktorý inak nepripúšťa, aby súd pri uplatňovaní práva zo zmenky prihliadal na kauzu pôvodného
právneho vzťahu, t.j. aby hodnotil pôvodnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere a skúmal, či táto obsahuje
nekalé zmluvné podmienky. Rešpektovanie výlučne abstraktného charakteru zmenky je, vychádzajúc z

judikatúry Súdneho dvora EÚ, neprijateľné. Súdny dvor EÚ už totiž vyslovil všeobecnú zásadu, v zmysle
ktorej špecifiká súdneho konania, ktoré prebieha v rámci vnútroštátneho práva medzi predajcom alebo
dodávateľom a spotrebiteľom, nemôžu predstavovať skutočnosť spôsobilú ovplyvniť právnu ochranu,
ktorápodľaustanoveníSmerniceRadyč.93/13/EHSmusíbyťposkytnutáspotrebiteľovi,čopotvrdzujeaj
čl.14SmerniceRadyč.87/102/EHS.Akbyprivymáhanídlžnejsumyzindosovanejzmenkyvnútroštátny

súd vôbec nemal možnosť hodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti niektorých
zmluvných podmienok, išlo by o podstatné zníženie právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi a o
porušeniezásadyefektivity.Vtakomtoprávnomrežimejenemožnéalebominimálneneprimeraneťažké,
aby sa spotrebiteľ domohol ochrany svojich práv, ak by v konaní o vymáhaní pohľadávky nebolo možné
skúmať nekalosť zmluvných podmienok.

12. Napriek abstraktnému charakteru zmenky ustanovením § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzatvárania zmluvy o úvere bolo v súvislosti s poskytovaním
úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby zakázané splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smel podľa

zákona prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru,
len ak šlo o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia bola maximálne vo výške
aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných
nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého
spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou

veriteľ nesmel prijať a bol povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto
odseku platilo aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky. V tomto prípade
právnypredchodcažalobcuzákonnýlimitzmenkovejsumynerešpektovalazmenkunapriekvýslovnému
zákazu prijal a následne ju previedol na žalobcu. Zmenka bola teda vystavená v rozpore s vnútroštátnym
právnym poriadkom a aj v rozpore s právom Európskej únie. Vystavením zmenky v rozsahu nad

zákonom povolený limit, vzhľadom na povahu tohto cenného papiera, bolo zhoršené postavenie
žalovaného. Dojednanie o zmenke, ktoré nezohľadňuje právne predpisy na ochranu spotrebiteľa,
odporuje ustanoveniu § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, a preto na podklade takéhoto dojednania
zmenka nemohla byť platne vystavená a ani platne indosovaná. Na takomto závere nič nemení ani
skutočnosť, že vnútroštátna právna úprava, platná do 31. 12. 2010, umožňovala používať zmenky aj

v spotrebiteľskom vzťahu, pretože keďže zmenkové právo ako také v súdnom konaní znevýhodňuje
žalovaného ako zmenkového dlžníčka, a keďže podľa článku 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky právo
EÚ má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, vnútroštátna právna úprava, ktorá umožnila za
istých okolností do 31. 12. 2010 zmenky používať aj v spotrebiteľských vzťahoch, je nepoužiteľná. Z
uvedených skutočností súd dospel k záveru, že z takejto zmenky nemohol vzniknúť platný zmenkový

záväzok. Záverom súd poukázal na spoločné zasadnutie občianskoprávneho a obchodnoprávneho
kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20. októbra 2015.

13. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa 142 ods. 1 OSP tak, že žalovanému, ktorý mal vo veci
plný úspech, nepriznal náhradu trov konania, pretože v súvislosti s týmto konaním mu žiadne trovy

nevznikli.

14. Proti tomuto rozsudku v zamietajúcej časti podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, žiadajúc
odvolací súd, aby rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil a vyhovel žalobe v celomrozsahu. V dôvodoch svojho odvolania uviedol, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, strane sporu sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

15. Argumentoval, že súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že vo veci vykonal dokazovanie
oboznámením sa s úverovou zmluvou a ďalšími listinnými dôkazmi. Žalobca a ani žalovaný však takéto
dokazovanie nenavrhli. Podľa § 120 OSP dokazovanie v sporovom konaní je ovládané prejednacou
zásadou, čo znamená, že súd vychádza len zo skutočností tvrdených účastníkmi a vykonáva len tie

dôkazy, ktoré účastníci navrhli. Žalobca predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku,
ktorou, keďže táto spĺňa všetky formálne a materiálne náležitosti predpokladané zák. č. 191/1950 Sb.,
dokázal svoje právo na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Voči forme obsahu zmenky zo
strany žalovaného neboli vznesené námietky, a preto neexistovala okolnosť, ktorá by odôvodňovala
vykonanie ďalších dôkazov nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci. V danej veci preto súd mohol a
mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky. V

danom konaní súd svoj postup vôbec nezdôvodnil. Predpokladom vydania rozsudku v tomto konaní
bolo výlučne predloženie originálu zmenky. Žalovaný mohol v zmysle čl. 5 ods. 3 a ods. 6 nariadenia
vzniesť námietky voči zmenke, ak však tak neurobil, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté, a to z
dôvoduuplatneniakoncentračnejzásadykonštruovanejnariadením.Súdzvlastnejiniciatívy,beznávrhu
žalovaného a bez legitímneho podnetu na ťarchu žalobcu vykonal dokazovanie, ktoré údajne preukázalo

charakter žalovaného ako spotrebiteľa. Žalovaný sa tejto obrany žiadnym spôsobom nedovolával,
uplatnenú pohľadávku nerozporoval, svojím konaním ju prakticky uznal. Súd iniciatívne rozširoval okruh
dotazovaných skutočností v tom smere, aby získal pre neho dostatočný podklad pre zamietnutie návrhu
na uplatnenie pohľadávky. Súd nevykonal žiadne dokazovanie nad rámec navrhnutých dôkazov v
prospech uplatnenej pohľadávky, teda neobjektívne podporil žalovaného v tomto konaní. Súd navyše

pri vydávaní rozhodnutia vychádzal z podľa neho nesporných skutočností. Za nesporné považoval to,
že žalovaný so spoločnosťou Pohotovosť, s. r. o., uzatvorili zmluvu o úvere, ďalej, že zmenka, ktorá
je predmetom tohto konania, je zabezpečovacou zmenkou a že žalovaný uzatvoril zmluvu o úvere
ako spotrebiteľ. Tieto nesporné skutočnosti však neboli tvrdením ani jedného z účastníkov konania.
Súd tieto nesporné fakty vyabstrahoval z dokazovania, ktoré si sám navrhol. Žalovaný, ani žalobca

sa k týmto skutočnostiam nikdy nevyjadrili, preto neexistuje spôsob, akým by súd mohol dospieť k
nespornosti týchto skutočností. Ak súd svoje rozhodnutie založil na týchto nesporných skutočnostiach,
toto rozhodnutie je postihnuté vadou, ktorá má za následok jeho nesprávnosť.

16. Prvoinštančný súd dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov, ako

aj nesprávnej interpretácie príslušných právnych predpisov práva Európskej únie. Žalobca je majiteľom
zmenky na základe indosamentu a nie je účastníkom akéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu. Zmenka je
samostatným abstraktným záväzkom neakcesorickej povahy. Nie je možné ju spájať, či podmieňovať
inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Prvoinštančný súd sa aplikáciou príslušných ustanovení
o zmenke upravených v zák. 191/1950 Sb. vôbec nezaoberal a ignoroval predmet sporu. Súd vec

posudzoval, akoby išlo o bežný zmluvný záväzok, čo je neprípustné. Žalovaný vo všeobecnosti nie
je oprávnený vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahov
s pôvodným majiteľom zmenky. Keďže tak v sporovom konaní nemôže činiť žalovaný, tým menej tak
môže činiť sám súd. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 5Obo 3/2008 zo dňa 22. októbra 2008. V danom prípade následkom bolo nesprávne rozhodnutie

vo veci - súd porušil poučovaciu povinnosť súdu prekročením ustanovenia § 5 ods. 1 OSP, súd porušil
ustanovenia o vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov, súd prihliadol na skutočnosti a dôkazy,
na ktoré nebolo možné prihliadnuť, pretože nemali byť v sporovom konaní vedenom podľa nariadenia
vykonané bez návrhu. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 22. 08. 2002,
sp. zn. 25Cdo 1839/2000. Vzhľadom na úplnú samostatnosť, oddelenosť, nezávislosť zmenkového

záväzku, nie je možné hovoriť o tom, že zmenka je zmenkou podľa Zákona spotrebných úveroch a
že tomuto zákonu odporuje. Argumentoval, že zmenka uplatnená v tomto konaní má všetky zákonom
predpísané náležitosti, a teda ide o platnú zmenku, teda jeho nárok je tak v celom rozsahu dôvodný.

17. V odôvodnení rozhodnutia súd poukázal na § 79 ods. 3 OSP, na ktoré viaže založenie povinnosti

zastupovaného žalobcu spoločnosti CD Consulting, s. r. o., premietané na prebiehajúce konanie, na
ktoré sa toto ustanovenie neaplikuje. Logickým dôvodom je neexistencia premietanej povinnosti pre
žalobcu. Konaním, ktoré vedie súd v záujme ochrany práv žalobcu, je konanie o veciach s nízkou
hodnotou sporu upravené Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. 07.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. európske konanie
obsahuje špeciálne procesné ustanovenia regulujúce priebeh konania v rámci neho začatie Európskeho
konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu. ustanovenie § 79 ods. 3 OSP je systematicky zaradené do

časti vnútroštátneho procesného práva upravujúce priebeh konania v rámci neho začatie občianskeho
súdneho konania. ustanovenie § 372y ods. 1 OSP používa pojem na konania, pričom podľa jazykového,
systematického a logického výkladu ide o občianske súdne konania. ustanovenia zákona č. 438/2015
Z. z. sa tak použijú podľa intertemporálneho ustanovenia len na občianske súdne konania. Súd podľa
žaloby žalobcu vedie Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu.

18. Záverom uviedol, že samotný Zákon o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z. pripúšťa, aby
na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru bola vystavená zmenka. Limitovaná bola
len výška zabezpečenia vo vzťahu k aktuálnej výške dlhu v čase vyplnenia. Z uvedeného vyplýva, že
prípustné sú akékoľvek zmenky, akékoľvek doložky a zároveň aj blankozmenky s úpravou vyplnenia
zmenky v dohode o vyplňovacom práve. Zákonodarca pripúšťal, že zmenky budú vyplňované dodatočne

po vystavení, pretože inak by použil spojenie v čase vystavenia, resp. by vylúčil vyplňovanie zo strany
veriteľa. Z uvedeného preto vyplýva, že dohoda o vyplňovacom práve nemohla byť neplatná a nemohla
byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou ani v prostredí spotrebiteľských úverov, pretože právna úprava
explicitne pripúšťala používanie blankozmeniek. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.

19. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

20. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP), po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) dospel k záveru, že v predmetnej veci je daný dôvod pre
postup podľa § 370 CSP, v dôsledku čoho odvolací súd pripustil späťvzatie žaloby, napadnutý rozsudok

súdu prvej inštancie zrušil a konanie zastavil.

21. Ďalej odvolací súd poznamenáva, že žalobca podal proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie, o
ktorom súd v odvolacom konaní už nerozhodoval, keďže žalobca doručil súdu prvej inštancie späťvzatie
žaloby, pričom tento dispozitívny úkon strany sporu má prednosť pred rozhodnutím o podanom odvolaní.

Odvolací súd sa teda zaoberal splnením podmienok pre rozhodnutie o pripustení späťvzatia žaloby
žalobcom.

22. Podľa § 370 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia.

Podľa § 370 ods. 2 CSP, súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie
zastaví.

23. Odvolací súd v danej veci poznamenáva, že žalobca môže vziať počas konania žalobu späť.
Žalobca tak môže urobiť aj po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale len dovtedy, kým rozhodnutie súdu
prvej inštancie nenadobudne právoplatnosť. O pripustení späťvzatia žaloby v tomto prípade rozhoduje
odvolacísúd.Odvolacísúdrozhodnebuďopripusteníspäťvzatiažaloby,aleboonepripusteníspäťvzatia
žaloby. Späťvzatie žaloby žalobcom odvolací súd nepripustí v tom prípade, ak s tým protistrana z

vážnych dôvodov nesúhlasí. Za tým účelom si súd musí vyžiadať vyjadrenie protistrany. Nesúhlas
protistrany musí byť odôvodnený vážnymi dôvodmi tak, ako pri späťvzatí návrhu v konaní pred súdom
prvej inštancie. Ak odvolací súd späťvzatie žaloby pripustí, zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a
konanie zastaví. Ak žalobca vezme žalobu späť len v časti, uvedené platí primerane.

24. V predmetnej veci bola žaloba žalobcom vzatá späť v celom rozsahu podaním doručeným súdu
prvej inštancie dňa 04. 01. 2017, teda v čase, keď už súd prvej inštancie rozsudkom rozhodol o žalobe
žalobcu, avšak jeho rozhodnutie doposiaľ nenadobudlo právoplatnosť. Tým bol daný dôvod pre postup
v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia, keďže žalobca zobral svoju žalobu účinne späť v
celom rozsahu, t. j. spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o jeho vôli. Súd prvej inštancie doručoval

dňa 11. 01. 2017 späťvzatie žaloby na vyjadrenie žalovanému na úradnú tabuľu súdu, pričom výzvu súd
považoval za doručenú dňa 26. 01. 2017. Žalovaný sa k späťvzatiu žaloby žalobcom v súdom určenej 10
lehote nevyjadril, avšak odvolací súd konštatuje, že výslovný súhlas protistrany so späťvzatím žaloby je
nevyhnutný len v prípade, ak je medzi sporovými stranami určitý spôsob vyporiadania vzťahu vyplývajúciz osobitného právneho predpisu. Vzhľadom k tomu, že v danej veci nevyplýva, že by medzi stranami
bol určitý spôsob vyporiadania vzťahu vyplývajúci z osobitného predpisu, odvolací súd dospel k záveru,
že je daný dôvod na pripustenie späťvzatia žaloby žalobcom, v dôsledku čoho následne zrušil rozsudok

vydaný Okresným súdom Komárno zo dňa 09. 12. 2016, č. k. 15C/99/2014-102 a konanie zastavil.

25. Odvolací súd o náhrade trov odvolacieho konania rozhodol v zmysle § 396 ods. 1 v spojení s §
255 ods. 1 CSP tak, že procesne úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal, pretože mu žiadne nevznikli a ani si žiadne neuplatnil.

26. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá
Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a
o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).