Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 5. december 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/272/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117218887
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Renáta Gavalcová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2117218887.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Renáta Gavalcová a sudkýň:
JUDr. Bibiána Ťažiarová a Mgr. Lucia Mizerová, v právnej veci žalobcov: 1/ H. O., nar. XX.X.XXXX,
bytom Rakúska republika, XXXX C., N.-D.-C. XX, 2/ W. P., nar. X.X.XXXX, bytom Rakúska republika, D-
XXXXX Z.-T., A. X, obaja zastúpení advokátom: Mgr. Miroslav Tokarčík, so sídlom, Trnava, Študentská
17, proti žalovanému: Mesto Hlohovec, so sídlom Hlohovec, M.R.Štefánika 1, IČO: 00312509, o návrhu

na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobcov proti uzneseniu Okresného súdu Trnava
č. k. 31C/8/2017-74 zo dňa 15. augusta 2017 v spojení s dopĺňacím uznesením č. k. 31C/8/2017-119
zo dňa 17. októbra 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v spojení s jeho dopĺňacím uznesením p
o t v r d z u j e .

II. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia (zakázať
Mestu Hlohovec: I. nakladať s nehnuteľnosťou nachádzajúcou sa v katastrálnom území L., v
obci L., okres Hlohovec, vedenou Okresným úradom Hlohovec, katastrálny odbor na LV č. XXXX ako: -

zámok - hlavná budova - kultúrna pamiatka so súpis. č. XXXX, postavený na pozemku s parcelným č.
5053, o výmere 3460 m2, parcela reg. „C“, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, t.j. najmä predať
ju, darovať, prenajať, zaťažiť záložným právom alebo vecným bremenom, a to až do právoplatného
rozhodnutia vo veci samej; II. nakladať s nehnuteľnosťou nachádzajúcou sa v katastrálnom území L., v
obci L., okres Hlohovec, vedenou Okresným úradom Hlohovec, katastrálny odbor na LV č. XXXX ako:
- zámok - hlavná budova - kultúrna pamiatka so súpis. č. XXXX, postavený na pozemku s parcelným

č. 5053, o výmere 3460 m2, parcela reg. „C“, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, a to tým
spôsobom, že ho bude rekonštruovať, stavebne upravovať a meniť, alebo inak stavebne do neho
zasahovať a meniť jeho podstatné konštrukčné a stavebné prvky, alebo vykonávať iné stavebné práce
okrem tých, ktoré sú nevyhnutné alebo potrebné na jeho údržbu a zachovanie, ako aj na predchádzanie
vzniku akejkoľvek škody na ňom; III. „uložil žalobcom, aby v lehote 90 dní od právoplatnosti uznesenia
podali návrh na začatie konania vo veci samej, IV. „uložil žalovanému, aby nahradil žalobcom trovy

konania spojené s nariadením neodkladného opatrenia vo výške 100%“), zamietol.
2. Rozhodnutie okresný súd odôvodnil právne aplikáciou ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1,
§ 328 ods. 1, 2, § 329 ods. 1 veta prvá, § 228 ods. 2 Civilného sporového poriadku.

3. Súd prvej inštancie po preskúmaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uzavrel, že
tento nie je dôvodný. Hoci listinnými dôkazmi (rozhodnutím o nadobudnutí dedičstva čl. 14-18,

osvedčením o dedičstve čl. 19-23, osvedčením o dedičstve čl. 24-28) žalobcovia predbežne osvedčili
dedičskú postupnosť po niekdajšom vlastníkovi spornej nehnuteľnosti podľa pozemkovoknižnej vložkyč. XXXX pre k.ú. L. Q. T., avšak podľa názoru okresného súdu nie sú dané základné podmienky
nariadenia neodkladného opatrenia, a to osvedčenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán
vo forme neodkladného opatrenia ako ani proporcionalita navrhovaného neodkladného opatrenia

(primeranosť zásahu do práv strany konania). Ohľadom požadovaného I. výroku žalobcovia návrhom
nijako nepreukázali a ani neosvedčili aktuálnu snahu Mesta Hlohovec previesť spornú nehnuteľnosť
na inú osobu, prenajať ju, či zaťažiť záložným právom či vecným bremenom, keď naopak zo spisu
je zrejmé, že Mesto Hlohovec má záujem do nehnuteľnosti investovať, plánuje pomerne rozsiahlu
rekonštrukciu, ktorá má trvať dlhšie časové obdobie, z čoho nevyplýva aktuálna obava, že by

chcelo nehnuteľnosť scudziť, či akokoľvek zaťažiť právami tretích osôb, keď na rekonštrukciu plánuje
použiť prostriedky vlastné a prostriedky z dotácii. Zakázať nehnuteľnosť prenajať by pritom okresný
súd nepovažoval ani za proporcionálne, a to najmä s poukazom na skutočnosť, že prípadné konanie
o určenie vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti, prípadne o určenie, že nehnuteľnosť patrí
do dedičstva po poručiteľovi Q. T. by mohlo, vzhľadom na charakter veci, trvať dlhšiu dobu, počas
ktorej by aj prípadné využitie nehnuteľnosti touto formou bolo znemožnené. Neodkladné opatrenie

predstavuje prostriedok, ktorý má vo výnimočných a urgentných situáciách poskytnúť
ochranu subjektu, ktorého práva sú bezprostredne ohrozené. Ak by žalobcovia preukázali (osvedčili)
aktuálnu snahu Mesta Hlohovec scudziť predmetnú nehnuteľnosť, platné právo obsahuje prostriedok,
poskytujúci účinnú ochranu za účelom zabezpečenia ich postavenia aj voči prípadným neskorším
nadobúdateľom nehnuteľnosti, a súčasne neobmedzujúci Mesto Hlohovec, a to v § 228 ods. 2 Civilného

sporového poriadku. Pri využití daného inštitútu poznámky o prebiehajúcom súdnom konaní o určenie
vlastníckeho práva, by bol potom výrok rozsudku vo veci záväzný aj pre neskorších nadobúdateľov
nehnuteľnosti. V súvislosti s požadovaným II. výrokom okresný súd pripúšťa, že v prípade spochybnenia
vlastníckeho práva subjektu je možné zasiahnuť do jeho práva nakladať s nehnuteľnosťou i v
uvedenej forme, avšak na také obmedzenia musia existovať závažné dôvody tvrdené a tiež osvedčené

žalobcami, prevyšujúce z hľadiska bezprostredného rizika hroziaceho žalobcom negatíva obmedzení
vyplývajúce pre aktuálneho vlastníka. Žalobcovia ako dôvod žiadaného obmedzenia vlastníckeho práva
Mesta Hlohovec formou zákazu plánovanej rekonštrukcie nehnuteľnosti uvádzali najmä skutočnosť,
že existuje obava z poškodenia nehnuteľnosti neodbornou, rýchlou a drahou rekonštrukciou, ktorú
obavu z poškodenia nehnuteľnosti však nepodložili žiadnymi dôkazmi. V návrhu tak nijako

neosvedčili tvrdenia, že by rekonštrukcia mala byť uskutočnená neodborne, prípadne, že by jej
realizáciou mala na nehnuteľnosti vzniknúť škoda. Mesto Hlohovec je subjektom, ktorý zo zákona
samostatne hospodári so svojím majetkom a príjmami a je na jeho zodpovednosti a jeho
orgánov (vrátane kontrolných) realizovať svoju činnosť zodpovedne a efektívne v záujme
jeho obyvateľov, pričom okresnému súdu neprislúcha posudzovať účelnosť, či vhodnosť vynaloženia

prostriedkov práve na uvedený účel. Rovnako má za to, že aj v prípade neskôr zisteného nedostatku
finančnýchprostriedkovnapokračovanievrekonštrukcii(ktorétvrdeniejetiežlenvštádiuúvah,dôkazne
nepodložené),je na zodpovednosti Mesta Hlohovec, ako vlastníka zodpovedajúceho obyvateľom mesta
za riadne hospodárenie s majetkom, zabezpečiť nehnuteľnosť tak, aby na nej nevznikla škoda. Z
návrhu je tiež zrejmé, že samotní žalobcovia nezavrhujú rekonštrukciu nehnuteľnosti ako takú, sami

prejavili vôľu sa i finančne podieľať na rekonštrukcii nehnuteľnosti, avšak nesúhlasia s jej konkrétnym
spôsobom a nekomplexnosťou. Podľa okresného súdu by však v súčasnej situácii zakázať
Mestu Hlohovec ako vlastníkovi nehnuteľnosti realizovať už naplánovanú rekonštrukciu nebolo ani
primerané, keď má za to, že realizáciou rekonštrukcie vznikne aj v prípade neskoršieho úspechu v
konaní vo veci samej menšia ujma, aká by vznikla v prípade, ak by súd autoritatívnym rozhodnutím

priebeh rekonštrukcie zmaril a žalobcovia by boli v konaní vo veci samej neúspešní. V rámci konania
o nariadenie neodkladného opatrenia, najmä s poukazom na časovú lehotu, v ktorej
musí okresný súd o návrhu rozhodnúť, nie je priestor pre vykonávanie náročného dokazovania, súd
vychádza spravidla z listinných dôkazov predložených žalobcom, ktorý sám nesie dôkazné bremeno
za osvedčenie ním tvrdených skutočností. V tomto prípade žalobcovia dostatočne neosvedčili nimi

tvrdené podstatné skutočnosti, ktoré mali odôvodňovať potrebu nariadenia neodkladného opatrenia,
pričomprenariadenieneodkladnéhoopatreniavnavrhovanomznení,jepreukázaniedôvodnejobavy,že
nakladanie s nehnuteľnosťou formou jej prevodu, či založenia zo strany Mesta Hlohovec hrozí, resp. je
veľmi pravdepodobné (v časti žiadaného výroku I.), či že by Mestom Hlohovec plánovaná rekonštrukcia
mala byť vykonaná neodborne za vzniku škôd na nehnuteľnosti (v časti žiadaného výroku II.

rozhodnutia), nevyhnutnou podmienkou.

4. Proti tomuto uzneseniu podali žalobcovia odvolanie, ktorým navrhli, napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie alebo návrhu vyhovieť a priznať nárok žalobcom nanáhradu trov súdneho konania. Poukázali na odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) Civilného
sporového poriadku. Argumentovali tým, že ohľadom I. výroku návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia preukázali naliehavosť úpravy pomerov medzi stranami, keď aj konštantná judikatúra uvádza,

že naliehavý právny záujem je daný vždy, keď v príslušnom katastri nehnuteľnosti je registrovaná
iná osoba ako tá, ktorá tvrdí a preukazuje, že je skutočným a oprávneným vlastníkom nehnuteľnosti.
Riziko bezprostredne hroziacej ujmy sa plynutím času neustále zvyšuje, najmä keď Mesto Hlohovec
chce zámok nerozvážne rekonštruovať, do jeho rekonštrukcie urýchlene investovať značné množstvo
finančných prostriedkov z verejných financií (ktoré reálne zatiaľ ani nemá) a vystaviť sa riziku zadlženia

a založenia zámku v prospech tretích osôb. Z ich pohľadu je navrhovaná úprava proporcionálna
obmedzeniam Mesta Hlohovec, ktoré by mu vznikli, a ak nemá záujem scudziť nehnuteľnosť, nemôže
ho ani poškodiť obmedzenie vlastníckych práv. Kým pri samotnom scudzení nehnuteľnosti existuje
určitý zákonný postup pri predaji majetku obce, akékoľvek zaťaženie nehnuteľnosti právami tretích
osôb nie je vôbec vylúčené. Návrh zakázať zámok prenajímať nemôže byť neproporcionálny, Mesto
Hlohovec plánuje rozsiahlu rekonštrukciu zámku, počas ktorej aj tak nebude nehnuteľnosť prenajímať,

navyše posledné roky (minimálne posledné 3 roky zámok neprenajímal). Odkaz na § 228 ods. 2
Civilného sporového poriadku nepovažujú za účinné a vhodné riešenie, keďže v prvom rade žiadajú
o úpravu pomerov pred podaním žaloby vo veci samej, v druhom rade by sa navrhovaný II. výrok
nevzťahoval na nových vlastníkov, keďže nejde o vecné práva k nehnuteľnosti. V súvislosti s II.
výrokom nesúhlasia s argumentáciou okresného súdu, že údajne nepreukázali, že Mesto Hlohovec

by mal vykonať rekonštrukciu neodborne, rýchlo, draho, že by realizovanou rekonštrukciou vznikla na
nehnuteľnosti škoda, a že neexistujú závažné dôvody tvrdené a tiež osvedčené žalobcami prevyšujúce z
hľadiska bezprostredného rizika hroziaceho žalobcom negatíva obmedzení vyplývajúce pre aktuálneho
vlastníka. Uviedli, že až v máji 2017 sa Mesto Hlohovec rozhodol nehnuteľnosť rekonštruovať samo
bez pomoci OZ Zámok Hlohovec. Paradoxne je to tesne potom, čo primátora Mesta Hlohovca oslovili

žalobcovia a prejavili záujem o zámok. Mesto Hlohovec kvôli tomuto zámeru zmenil schválený rozpočet
mesta, vypovedal nájomnú zmluvu s OZ Zámok Hlohovec, v najbližších dňoch chce ukončiť výberové
konania na dodávateľov a začať s rekonštrukciou. Ak je predstava Mesta Hlohovec o využiteľnosti
budovy iná ako žalobcov, je tu dôvodná obava, že im vznikne škoda, pretože ak aj vykonal rekonštrukciu
budovy, ktorá ale bude slúžiť na iný účel a zámku či konkrétnym miestnostiam predelí Mesto Hlohovec

inú funkcionalitu, ako by chceli, nebudú to schopní zmeniť, resp. len s ďalšími zbytočnými výdavkami
a zásahmi do budovy. Má sa rekonštruovať len jedna polovica zámku, pričom tá zvyšná zostane v
pôvodnom (zdevastovanom) stave. Mestu Hlohovec nehrozí absolútne žiadne ohrozenie a škoda s
posunutím začiatku rekonštrukcie na neskoršie obdobie (5-6 mesiacov), ani doteraz okrem naliehavej
havarijnej situácie s prevalenou strechou a to počas celých desaťročí objekt vôbec nerekonštruoval.

MestoHlohovecnemádostatočnevysokévlastnéfinančnézdrojepretútorozsiahlurekonštrukciu,čímje
už začatím rekonštrukcie objekt zámku ohrozený, keď dotácia z Európskeho fondu regionálneho rozvoja
bola definitívne zamietnutá, dotácia MK „Obnovme si svoj dom“ nebola ešte vôbec udelená a rozpočet
na prípojky inžinierskych sietí je takmer vyčerpaný. Zámok je toho času v takom technickom stave
a zabezpečený, že nepotrebuje ďalšiu urgentnú rekonštrukciu, na zámku by nehrozila žiadna ďalšia

škoda. Poukázali na § 330 CSP vo vzťahu k navrhovanému I. a II. výroku. Žalobcom stačí, ak by sa
neodkladným opatrením oddialila rekonštrukcia, ktorá nie je nevyhnutná o cca 6 - 9 mesiacov, aby Mesto
Hlohovec zverejnilo všetky podklady a plány k rekonštrukcii a obmedzenie I. výrokom napr. 4 mesiace,
do doby kým podajú žalobu a budú môcť nechať zapísať poznámku o prebiehajúcom spore.

5. Mesto Hlohovec sa prostredníctvom právneho zástupcu vyjadrilo k doručenému odvolaniu žalobcov,
v ktorom uviedlo, že napadnuté uznesenie ako vecne správne navrhuje potvrdiť. Poukázalo na to, že
žalobcovia nepreukázali existenciu potreby bezodkladne upraviť pomery medzi stranami. Má za to, že
právne vzťahy žalobcov k predmetnej nehnuteľnosti ani neexistujú a nie je daný základný predpoklad
nariadenia neodkladného opatrenia. Popiera, že by právne nástupníctvo žalobcov z dôvodu ich dedenia

po manželke Dr. Q. T. bolo základom akéhokoľvek právneho vzťahu k nehnuteľnosti. Poukázalo na
to, že Dr. Q. T. (nar. XXXX) uzatvoril manželstvo s N. H. (nar. XXXX) dňa 5.6.1943, v čase kedy
žalobkyňa 1/ nar. XXXX a žalobca 2/ narodený v roku XXXX ako potomkovia dcéry N. H. D. P.
(rod. Y., nar. XXXX) žili. Dr. Q. T. zomrel v roku XXXX vo Švajčiarsku, kantón V.. J. T. zomrel v
roku XXXX, neskôr ako nehnuteľnosť bola zaistená a skonfiškovaná štátom, preto nemohol byť ani

nikdy predmetom dedičstva po ňom. Popiera, že nehnuteľnosť bola pôvodnému vlastníkovi Dr. Q. T.
odňatá v roku 1948, pričom nehnuteľnosť a aj ďalšie majetky mu boli odňaté ex lege na základe
právnej úpravy predpisov o konfiškácii nepriateľských majetkov prijatých v období od 27.2.1945 do
25.10.1945, konkrétne nariadením predsedníctva Slovenskej národnej rady č. 4/1945 Zb. (o konfiškáciia urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov ako aj zradcov a nepriateľov
slovenského národa) účinné od 1.3.1945 (nahradené nariadením SNR č. 104/1945 Zb. o
konfiškácii a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov ako aj zradcov a

nepriateľov slovenského národa z 23.8.1945), dekrétom prezidenta republiky Dr. T. Y. č. 108/1945 Zb. o
konfiškácii nepriateľského majetku a o Fonde Národnej obnovy účinných od 30.10.1945 (tzv. Benešove
dekréty). Poukázalo na obsah prídelovej listiny zo dňa 27.8.1958, podľa ktorej nehnuteľnosti zapísané v
pozemkoknižnej vložke č. 3,5,7,6 v kat. území L. boli podľa nariadenia nariadením SNR č. 104/1945
Zb. vydané pre Československý štát v správe Miestneho národného výboru v Hlohovci (aj ku kaštielu s

dvorom a domu s. č. X/B o výmere 0.25.97 ha zapísaných na mpč. 1,2). Zmiernenie majetkových krívd
reštitučnými predpismi prijatými po roku 1989 sa vzťahovalo len na zmiernenie následkov majetkových
krívd spôsobených fyzickým a právnickým osobám odňatím vlastníckeho práva, ktorý prešiel na štát
v období od 25.2.1948 do 1.1.1990. Podľa judikovaných rozhodnutí súdov SR (ale aj v ČR) sú tzv.
Benešove dekréty dodnes súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky. Ďalej poukázalo na list č.
43105/2017/1914 zo dňa 12.9.2017, prílohou ktorého bolo Spoločné vyhlásenie miest a obcí zo dňa

8.9.2017 (doručené právnemu zástupcovi žalobcov), v ktorom Mesto Hlohovec spoločne s ostatnými
podpísanými subjektami miestnej samosprávy odmietlo akékoľvek majetkovoprávne nároky žalobcov.
V súvislosti s deklarovanou obavou z prevodu nehnuteľnosti na tretie osoby poukázalo na § 9 ods. 2
písm. a) až c) zákona č. 138/1991 Zb. o správe majetku obcí v platnom znení (aj zásad hospodárenia
s majetkom Mesta Hlohovec), podľa ktorého prevod nehnuteľného majetku obce podlieha vždy súhlasu

obecného zastupiteľstva a podľa § 9a citovaného zákona obec je povinná zámer svoj majetok predať
zverejniť na svojej úradnej tabuli, na internetovej stránke obce a v regionálnej tlači a to najmenej po
dobu 15 dní. Zároveň poukázalo na § 23 zákona č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu
podľa ktorého má štát predkupné právo na nehnuteľnosť. T. kaštiel, park, zámocká jazdiareň, ktorá je
zapísaná v Ústrednom zozname pamiatkového fondu SR ako Kaštiel pod č. 838/1 (čo je uvedené

aj v návrhu). Ďalej poukázalo na § 28 zákona č. 49/2002 Z. z., podľa ktorého má Mesto Hlohovec
ako vlastník nehnuteľnosti, ktorá je kultúrnou pamiatkou zákonnú povinnosť na svoje náklady základnú
ochranu tejto kultúrnej pamiatky. Obava žalobcov z bezprostredne im hroziacej ujmy je na úrovni fikcie,
keďže na žiadnom zo zastupiteľstiev nebol nikdy nielenže predložený ale ani prezentovaný reálny zámer
previesť nehnuteľnosť na tretie osoby alebo ju zaťažiť záložným právom alebo vecným bremenom.

Podľa predloženého Zoznamu účtovných dokladov (za obdobie 2015 až 2017) boli na nehnuteľnosť
vynaložené a uhradené investície vo výške 565.663,66 Eur. Predloženými ponukami na uskutočnenie
stavebných prác na nehnuteľnosti, konkrétne na realizáciu „Prípojky vody a NN - Zámok Hlohovec“
v predpokladanej hodnote zákazky 69.014,65 Eur bez DPN, na realizáciu stavebných prác Zámok v
Hlohovci - rekonštrukcia - 1. Etapa - SO 103 časť A - 1NP v predpokladanej hodnote zákazky 342.352,04

Eur bez DPH, na realizáciu stavebných prác Zámok v Hlohovci - rekonštrukcia - 1. etapa: Komplexná
obnova 3. podlažia NKP Zámku v Hlohovci v predpokladanej hodnote zákazky 756.765,43 Eur bez
vyvracia tvrdenia, že nemalo s nehnuteľnosťou výdavky ako aj tvrdenia, že nemalo dostatok finančných
prostriedkov na realizované a plánované rekonštrukcie. Krajský pamiatkový úrad Trnava rozhodnutím č.:
KPUTT-2017/4675-9/12807/Pet zo dňa 13.3.2017 vyhodnotil zámer týkajúci sa rekonštrukcie národnej

kultúrnej pamiatky Zámku v Hlohovci ako prípustný, čo vyvracia tvrdenia o neodbornej a prvoplánovej
rekonštrukcii. Žalobcovia opomenuli v návrhu uviesť, že v zmysle nimi predloženej Nájomnej zmluvy
zo dňa 23.10.2014 bola predmetom nájmu v zmysle čl. I bod 1.4 len časť nehnuteľnosti (miestnosti č.
107.112 - t. j. 6 miestností).

6. Dopĺňacím uznesením č. k. 31C/8/20107-119 zo dňa 17.10.2017 okresný súd doplnil napadnuté
uznesenie o výrok: „Žalovaný má voči žalobcom v rade 1. a 2. nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 %.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (zák. č. 161/2015 Z. z. § 34 Civilného sporového poriadku

účinného od 1.7.2016 - ďalej len CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP),
oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti
rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357
písm. d) CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a
že odvolateľ použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP), preskúmal

napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods.
1 CSP v spojení s § 367 ods. 2), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných
podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd
prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSPa contrario) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcov nie je možné priznať úspech, keďže napadnuté
uznesenie je vo výroku vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie
v zmysle § 387 CSP.

8. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na obsah preskúmavaného uznesenia i
jednotlivé argumenty žalobcov predostreté nimi v odvolacom konaní, bolo posúdiť, či sú splnené
zákonné podmienky a dané skutkové okolnosti odôvodňujúce nenariadiť vo veci neodkladné opatrenie
(požadované výroky I. a II. v znení uvedené už v odseku 1).

9. Právomoc odvolacieho súdu rozhodovať o odvolaní žalobcov (ktorí sú štátnymi občanmi Rakúskej
republiky), ako aj súdu prvej inštancie (rozhodovať o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia)
vyplýva z čl. 31 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a
výkone rozsudkom v občianskych a obchodných veciach, podľa ktorého súdom členských štátov možno
podať návrh na vydanie predbežných opatrení vrátane ochranných opatrení, ktoré sú dostupné podľa

právneho poriadku daného štátu, aj keby podľa tohto nariadenia mali právomoc rozhodovať vo veci
samej súdy iného členského štátu v spojení s čl. 22 bod 1 citovaného Nariadenia, podľa ktorého výlučnú
právomoc majú tieto súdy bez ohľadu na bydlisko: v konaniach, ktorých predmetom sú vecné práva k
nehnuteľnosti alebo nájom nehnuteľnosti, súdy členského štátu, v ktorom sa tento majetok nachádza.

10. Žalobcovia odôvodňujú nariadenie neodkladného opatrenia potrebou dočasnej úpravy pomerov
strán sporu s poukazom na bezprostredne hroziacu ujmu z dôvodu, že Mesto Hlohovec ako vlastník
môže s nehnuteľnosťou neobmedzene nakladať (v časti žiadaného výroku I.) a obavou z poškodenia
nehnuteľnosti neodbornou, rýchlou a drahou rekonštrukciou (v časti žiadaného II. výroku).

11. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie osvedčený skutkový stav pokiaľ ide o
zatiaľ osvedčené skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcami uplatneného nároku, ako
i návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a pretože v celom rozsahu zdieľa i právne závery
prvoinštančného súdu vo veci, pričom sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s
poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP, odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a odkazuje

na v podstatnom a rozhodujúcom správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia
preskúmavaného uznesenia. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových
alebo právnych záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľom. Na
zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa iba nasledovné:

12. Neodkladné opatrenie má v danom prípade slúžiť k dočasnému zabezpečeniu ochrany ohrozených
práv navrhovateľov a je možné ho nariadiť len v prípade, ak sa vyžaduje okamžitý zásah súdu. Súd
môženeodkladnéopatrenienariadiťpokiaľjepotrebnébezodkladneupraviťpomerystránsporualeboak
existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Z charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho
nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia

apriichzisťovanínemusíbyťvždydodržanýformálnypostupstanovenýnadokazovanie,čoprekrátkosť
času zvyčajne ani nie je dobre možné. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné
skutočnosti, potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná
ochrana.

13. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia je súd viazaný návrhom, pričom by však mal
starostlivo zvážiť najmä rozsah navrhovaných obmedzení. Povinnosť zdržať sa disponovania s vecami
alebo právami uloží vždy len takým spôsobom, aby neprimerane nenarušil hospodárske funkcie strany,
voči ktorej predbežné opatrenie smeruje. Nariadenie neodkladného opatrenia je spravidla spojené

so zásahom do vlastníckeho práva, pričom podľa článku 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky je
možné vlastnícke právo obmedziť iba v nevyhnutnej miere. Nariadenie neodkladného opatrenia môže
byť aj zásahom do práva podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť (článok 35 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky). Z týchto dôvodov je vždy potrebné posúdiť, či uložením navrhovaných obmedzení
nedochádza k zásahu do uvedených základných práv nad nevyhnutnú mieru a či uloženie obmedzení

sleduje legitímny cieľ.

14. Žalobcovia podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sledujú dočasnú úpravu
pomerov medzi stranami sporu. Odvolací súd má za to, že v tomto štádiu konania pritom nie je možnétvrdiť, že by ich nárok zatiaľ ešte neuplatnený určovacou žalobou podľa § 137 CSP bol zjavne a očividne
vylúčený. Na potvrdenie alebo vyvrátenie skutočnosti, že žaloba bude dôvodná, bude nevyhnutné
vykonať dokazovanie a celú vec skutkovo i právne vyhodnotiť (v prípade podania žaloby).

15. K odvolacej argumentácii žalobcov, že ohľadom výroku I. preukázali naliehavosť úpravy pomerov
medzi stranami tým, že naliehavý právny záujem je daný vždy, keď v príslušnom katastri nehnuteľnosti
je registrovaná iná osoba ako tá, ktorá tvrdí a preukazuje, že je skutočným a oprávneným vlastníkom
nehnuteľnosti, odvolací súd uvádza, že preukázanie naliehavého právneho záujmu žalobcu na

požadovanom určení sa skúma ako jeden z predpokladov úspešnosti žaloby podľa § 137 písm. c) CSP
ale nie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

16. Odvolací súd nesúhlasí s tvrdením odvolateľov, že ak nemá Mesto Hlohovec záujem nehnuteľnosti
scudziť, nemôže ho ani poškodiť obmedzenie jeho vlastníckych práv a taktiež s tvrdením, že
počas rozsiahlej rekonštrukcie nebude nehnuteľnosť prenajímať (minimálne posledné 3 roky zámok

neprenajímal) v kontexte požiadavky na nariadenie neodkladného opatrenia, keďže súd prvej inštancie
už správne uzavrel, že žalobcovia neosvedčili aktuálnu snahu Mesta Hlohovec previesť spornú
nehnuteľnosť na inú osobu, resp. ju prenajať, či zaťažiť záložným právom či vecným bremenom. Pričom
ani samotná skutočnosť, ktorá však ani nebola zo strany žalobcov osvedčená, že Mesto Hlohovec
chce do rekonštrukcie urýchlene investovať značné finančné prostriedky (ktoré reálne zatiaľ ani nemá),

neosvedčuje kroky Mesta Hlohovec smerujúce k tomu, že nehnuteľnosť bude vystavená riziku zadĺženia
a založeniu nehnuteľnosti v prospech tretích osôb. Žalobcovia opomenuli, že Mesto Hlohovec ako
vlastník nehnuteľnosti, ktorá je zapísaná v Ústrednom zozname pamiatkového fondu SR je povinné
postupovať podľa zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, konkrétne aj podľa § 9 ods. 1 tohto zákona,
ktorýmzásadyhospodárenia smajetkomobceurčíobecnézastupiteľstvo,akoajods.2podľaktorého

okrem iného obecné zastupiteľstvo schvaľuje spôsob prevodu vlastníctva nehnuteľného majetku obce;
to neplatí, ak je obec povinná previesť nehnuteľný majetok podľa osobitného predpisu, 22a), podmienky
obchodnej verejnej súťaže, ak sa má prevod vlastníctva nehnuteľného majetku obce realizovať na
základe obchodnej verejnej súťaže, prevody vlastníctva nehnuteľného majetku obce, ak sa realizujú
priamym predajom. Ďalej je nutné poukázať na § 23 ods. 1 zákona č. 49/2002 Z. z. o

ochrane pamiatkového fondu (ak vlastník zamýšľa predať kultúrnu pamiatku alebo jej časť, je povinný
písomne ju ponúknuť na kúpu štátu zastúpenému ministerstvom. Ponuka sa vykoná ohlásením všetkých
podmienok).

17. Hoci odvolatelia nepovažujú odkaz súdu prvej inštancie na ust. § 228 ods. 2 CSP za účinné a vhodné

riešenie, odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie na toto ustanovenie síce odkázal, ale za splnenia
podmienky, že žalobcovia (osvedčili) aktuálnu snahu Mesta Hlohovec scudziť predmetnú nehnuteľnosť
(čo v danej veci však splnené nebolo) a to iba vo vzťahu k požadovanému výroku I.

18. Nesúhlas žalobcov so záverom súdu prvej inštancie ohľadom II. výroku, že nepreukázali, že Mesto

Hlohovec by malo vykonať rekonštrukciu neodborne, rýchlo a draho, že by realizovanou rekonštrukciou
vznikla škoda na nehnuteľnosti, podľa odvolacieho súdu neobstojí. Súd prvej inštancie v odôvodnení v
odseku 6 na strane 6 správne uzavrel, že žalobcovia tvrdené skutočnosti nepodložili žiadnymi dôkazmi
a teda nijako neosvedčili tvrdenia, že by rekonštrukcia mala byť uskutočnená neodborne, prípadne, že
by jej realizáciou mala na nehnuteľnosti vzniknúť škoda. Podľa odvolacieho súdu nebolo ani osvedčené

žalobcami, že ich predstavy o využiteľnosti nehnuteľnosti, resp. účelu zámku, či jeho jednotlivých
miestností, sú iné ako predstavy vlastníka Mesta Hlohovec v spojení s plánovanou rekonštrukciou. Tu
ešte odvolací súd dáva do pozornosti, že aj v prípade zmeny vlastníka nehnuteľnosti, táto si zachová
aj naďalej charakter kultúrnej pamiatky, pokiaľ nebude pamiatkový úrad postupovať podľa § 20 ods. 1
zákona č. 49/2002 Z. z. (ak nastanú nové skutočnosti, môže pamiatkový úrad vyhlásenie kultúrnej

pamiatky alebo vláda vyhlásenie pamiatkovej rezervácie alebo ministerstvo vyhlásenie pamiatkovej
zóny zmeniť vo verejnom záujme alebo po zániku pamiatkových hodnôt aj zrušiť). Ďalej je potrebné
upriamiť pozornosť žalobcov, že podľa § 32 ods. 2 zákona č. 49/2002 Z. z. je vlastník kultúrnej pamiatky
povinnýkrajskémupamiatkovémuúradupredložiťžiadosťovydanierozhodnutiaozámereobnovy(ktorá
zahŕňa aj rekonštrukciu podľa odseku 1), pričom podľa ods. 4 v rozhodnutí o zámere obnovy krajský

pamiatkový úrad uvedie, či navrhovaný zámer je z hľadiska záujmov chránených zákonom prípustný,
a určí podmienky, za ktorých možno predpokladaný zámer obnovy pripravovať a vykonávať, aby sa
kultúrna pamiatka neohrozila alebo nezničila. V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd na skutočnosť,
že Krajský pamiatkový úrad Trnava rozhodnutím č.: KPUTT-2017/4675-9/12807/Pet zo dňa 13.3.2017vyhodnotil zámer týkajúci sa rekonštrukcie národnej kultúrnej pamiatky Zámku v Hlohovci ako prípustný,
čo vyvracia tvrdenia o neodbornej a prvoplánovej rekonštrukcii.

19. Odvolací súd sa k poukazu na ust. § 330 CSP vo vzťahu k navrhovaným výrokom I. a II. nepovažuje
za potrebné už vyjadrovať, keďže záver súdu prvej inštancie o nedôvodnosti návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia považuje za správny. A zároveň má za to, že žalobcov nebránia žiadne
objektívne okolnosti riešiť situáciu podaním žaloby vo veci samej.

20. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať
odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí
dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však
nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj

napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne).

21. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie, nevidel dôvody na
neodkladnú úpravu pomerov strán, čo nemohla zmeniť ani ostatná argumentácia žalobcov predostretá
v odvolaní. Odvolací súd preto uznesenie súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím uznesením

obsahujúcimzávislývýrokonáhradetrovprvoinštančnéhokonania(odvolanímosobitnenenapadnutým)
ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

22.Onárokunanáhradutrovodvolaciehokonaniaodvolacísúdrozhodolpodľa §255ods.1,§262ods.
1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP, pričom v odvolacom konaní úspešnému mesto Trnava priznal nárok na

náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník
(§ 262 ods. 2 CSP).

23. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).