Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 7. september 2016

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 8C/162/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6914205348
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Čipková

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2016:6914205348.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota sudkyňou JUDr. Evou Čipkovou v právnej veci žalobcu CD Consulting,

s.r.o., Politických věznú č. 1272/21, Nové Město, Praha, Česká republika, IČO 26 429 705 zast. Fridrich
Paľko, s.r.o., Grösslingova č. 4, Bratislava, IČO 36 864 421 proti žalovanému B. bytom N. štátny občan
SR, za účasti intervenienta na strane žalovaného Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, občianske
združenie, Šafárikovo Nám. č. 7, Bratislava, IČO 42 362 962, zast. Advokátska kancelária OREA
Consulting, s.r.o. so sídlom Zámocká 10, Bratislava o zaplatenie 1.713,83 Eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Konanie o zaplatenie 0,19 % zmenkového úroku denne zo sumy 1.713,83 Eur od 14.04.2011 do
zaplatenia sa z a s t a v u j e .

Žaloba žalobcu sa z a m i e t a .

Žalovaný a Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, o.z. Šafárikovo námestie 7, Bratislava, IČO: 42 362
962 má nárok na plnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca podal na súd žalobu, v ktorej žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie zmenkovej
sumy a príslušenstva pohľadávky na základe predloženej zmenky, ktorú vystavil žalovaný.
2. Pred začatím pojednávania žalobca zobral žalobu v časti zaplatenia zmenkového úroku späť vo výške

0,19 % denne zo sumy 1.713,83 Eur od 14.04.2011 do zaplatenia a žiadal konanie v tejto časti zastaviť.
3.Podľa§145ods.2C.s.p.akježalobavzatáspäťsčasti,súdkonanievtejtočastizastaví.Očiastočnom
späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
4. Keďže žalobca zobral žalobu v časti zaplatenia zmenkového úroku späť vo výške 0,19 % denne zo
sumy 1.713,83 Eur od 14.04.2011 do zaplatenia späť, súd konanie v tejto časti zastavil.
5. Žalobca podal na súd žalobu, ktorou si uplatňoval od žalovaného zaplatenie zmenkovej sumy a
príslušenstva pohľadávky v zmysle Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ES 861/2007, ktorým sa

ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Svoj nárok opieral o zmenku, ktorú
predložil, ktorá bola podpísaná žalovaným ako vystaviteľom zmenky.
6. Žalovaný , ktorému bolo doručené tlačivo „C“ v zmysle nariadenia na vyjadrenie sa v stanovenej lehote
vyjadril v tom smere, že on už splátky zaplatil a dlh by sa mal znížiť. Na pojednávaní uviedol, že on si
zobral úver 500,- Eur, nevie prečo od neho teraz žiadajú 1.713,- Eur, pracovník Pohotovosti mu povedal,
že niektoré jeho platby nemajú zapísané
7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, zmenkou zo dňa 22. 9. 2010, zmluvou o úvere

zo dňa 22. 9. 2010, obsahom pripojeného spisu XEr/XXXX/XXXX, rozsudkom Stáleho rozhodcovského
súdu č. K. zo dňa 6. 9. 2011, uznesením OS č. XEr/XXXX/XX zo dňa 30.10.2012, uznesením KS č.
XXCoE/XXX/XXXX, uznesením OS č.XEr/XXXX/XX zo dňa 4.11.2013 a zistil nasledovný skutkový stav.8. Žalobca si uplatnil svoj nárok podľa článku 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu č. 861/2007,
ktorý svoj nárok opieral o zmenku, ktorú vystavil žalovaný dňa 22. 9. 2010. Iný dôkaz na preukázanie
svojho tvrdenia nepredložil. Na základe postupu v zmysle citovaného nariadenia súd žalovanému doručil

tlačivo „C“ na vyjadrenie sa, kde žalovaný uviedol, že, že on už splátky zaplatil a dlh by sa mal znížiť.
9. Vzhľadom na tú skutočnosť, že predmetná zmenka, ktorú predložil žalobca bola vystavená na
zabezpečenie spotrebiteľského úveru, o čom má súd vedomosť z iných konaní, kde zároveň súd
postupom v zmysle § 295 C.s.p. si zabezpečil spis XEr/XXXX/XXXX, v rámci ktorého konania prebehla
exekúcia na základe uzavretej zmluvy o úvere, ktorý úver zmenka predložená žalobcom zabezpečuje,

posúdil, že je potrebné vo veci vykonať dokazovanie na zistenie charakteru právneho vzťahu medzi
účastníkmi konania s poukazom na ustanovenie článku 5 bodu 1 Nariadenia, kde nebolo potrebné
rozhodnúť o dôvodoch, prečo súd nariadil pojednávanie, keďže takéto rozhodnutie súd vydáva iba
v prípade, že odmieta žiadosť účastníka o nariadenie ústneho pojednávania, čo nie je tento prípad,
keďže pojednávanie bolo nariadené. Je potrebné poukázať aj na to, že súd videl potrebu v nariadení
pojednávania aj v prijatí novej právnej úpravy, ktorá umožňuje skúmať právny vzťah medzi stranami

sporu až do úrovne existencie právneho vzťahu, ktorý predložená zmenka zabezpečuje. Posúdenie
potreby nariadenia pojednávania je plne v kompetencií súdu, kde v prípade, že súd nariadi vo veci
pojednávanie nie je potrebné o tom osobitne rozhodovať, súd rozhoduje len v prípade, že odmieta
žiadosť strany o nariadenie pojednávania.
10. Na základe dokazovania súd zistil, že právny predchodca žalobcu spoločnosť S. uzavrela s právnym

predchodcom žalovaných zmluvu o úvere dňa 22. 9. 2010, na základe ktorej zmluvy právny predchodca
žalobcu poskytol žalovanému úver vo výške 800,- Eur, kde dlžník sa zaväzuje zaplatiť veriteľovi túto
sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 772,- Eur v 12-tich mesačných splátkach po 131,- Eur, kde
dlžník zaplatí celkovo čiastku 1572,- Eur. V zmysle bodu 13 všeobecných podmienok poskytnutia úveru
jeuvedené,žejeuzavretádohodaovyplnenízmenieknazabezpečeniepeňažnéhozáväzkudlžníkaako

vystaviteľa zmenky vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi, ktorý vystavil
dve zmenky, v ktorých nie je vyplnená zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy.
Zmenkové strany a ručiteľ sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na prvej zo zmeniek remitent najneskôr
vdeň,kedysavzmyslebodu4týchtopodmienokstanecelýdlhsplatnýokamžite,t.j.keďdlžníkneuhradí
včas 4 po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časť splátok alebo neuhradí včas poslednú splátku

alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov
veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum začiatku úročenia
zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním bude deň, keď sa v zmysle bodu 4 týchto
podmienok stal splatným celý dlh. Zmluvné strany a ručiteľ sa dohodli, že remitent je oprávnený vyplniť
druhú nevyplnenú zmenku v prípade, ak zmenka, ktorá bola vyplnená ako prvá bola zničená, alebo

stratená a to tak, že zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa
voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia druhej zo zmeniek. Číslo úverovej zmluvy, ktoré
je uvedené na prvej strane zmluvy o úvere, je totožné s číslom úverovej zmluvy uvedené na zmenke a
z toho jednoznačne vyplýva, že zmenku, ktorú predložil žalobca, možno považovať za zabezpečovaciu
zmenku, ktorá bola vystavená na zabezpečenie poskytnutého úveru. Táto zmenka však žiadne údaje o

ručiteľovi neobsahuje. Žalobca predložil súdu jednu zmenku podpísanú žalovaným.
11. Zmluva uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným má charakter spotrebiteľskej
zmluvy v zmysle § 52 Obč. zákonníka, keďže na jednej strane ju uzavrel právny predchodca žalobcu
ako dodávateľ, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaný ako spotrebiteľ, ktorý pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Ustanovenia spotrebiteľských zmlúv sa musia vykladať vždy v prospech spotrebiteľa, pričom odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné v zmysle § 52 ods. 2 Obč. zákonníka. Za spotrebiteľskú zmluvu je možné považovať zmluvu
uzavretú medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným aj z toho dôvodu, že táto zmluva bola

uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom, pri uzatváraní ktorej zmluvy spotrebiteľ - žalovaný nemal
možnosť ovplyvniť obsah zmluvy na základe individuálneho dojednania, kde buď mohol prijať zmluvu
ako takú, alebo zmluvu neprijať.
12. Podľa § 53 ods. 1 Obč. zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa

- neprijateľná podmienka.
13. Podľa § 53 ods. 5 Obč. zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách
sú neplatné.14. Podľa § 53 ods. 4 písm. a) Obč. zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú ustanovenia, ktoré má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť
pred uzavretím zmluvy.

15. Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Obč. zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa mimo iné považujú ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok,
aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
16. Podľa § 295 C.s.p. v spotrebiteľských sporoch súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ
nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí

taký dôkaz.
17. Vzhľadom na spotrebiteľský charakter právneho vzťahu, ktorý vznikol medzi právnym predchodcom
žalobcu a žalovaným, sa na poskytnutý úver, ktorý zmenka zabezpečuje, vzťahujú ustanovenia Zákona
č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorá zmluva o úvere musí obsahovať určité náležitosti,
kde v prípade, že zmluva tieto náležitosti neobsahuje, má to za následok, v zmysle § 11 ods. 1, že
poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Predmetná zmluva o úvere neobsahuje

náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 citovaného zákona, a to písm. j) ročnú percentuálnu mieru nákladov, písm.
f) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, písm. k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a
iných poplatkov, kde je potrebné v každej jednej splátke rozpísať, aká časť splátky ide na istinu, úroky
a poplatky a písm. i) ročnú úrokovú sadzbu. Takto možno uzavrieť, že na základe poskytnutej zmluvy o
úvere vyplynula povinnosť žalovaného vrátiť len čistú sumu úveru bez úrokov a bez poplatkov, t.j. sumu

800,- eur ako následok toho, že zmluva o úvere neobsahuje zákonné náležitosti.
18. V tejto súvislosti súd poukazuje tiež na to, že právny predchodca žalobcu si uplatnil svoje nároky
titulom uzavretej zmluvy o úvere na rozhodcovskom súde, ktorý rozhodcovský súd v plnom rozsahu
vyhovel veriteľovi a vydal rozhodcovský rozsudok, v ktorom bola uložená povinnosť zaplatiť žalovanému
sumu navýšenú o príslušný poplatok, ako aj zmenkový úrok 0,25 % denne z navýšenej sumy. Na

základe tohto exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku bola vedená exekúcia na tunajšom súde č.
konaniaXEr/XXXX/XXXX, ktorábolauznesenímOSč.XEr/XXXX/XXzodňa4.11.2013,ktorénadobudlo
právoplatnosť dňa 28.12.2013 zastavená.
19. Samotnú dohodu o vyplnení zmenky, ktorá je súčasťou všeobecných podmienok poskytnutia úveru,
súd hodnotí ako neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1 Obč. zákonníka v znení platnom

v čase uzavretia zmluvy o úvere, keďže súd má za to, že nešlo o podmienku individuálne dojednanú,
ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov zmluvy v neprospech
spotrebiteľa, a to jednak z dôvodu, že umožňuje vymáhať plnenia uplatňované v rozpore so zákonom,
keďže tak, ako súd konštatoval vyššie, vzhľadom na to, že zmluva o úvere neobsahuje zákonné
náležitosti, právny predchodca žalobcu na základe tejto zmluvy má nárok len na čistý úver bez úrokov

a bez poplatkov, pričom na základe tejto dohody o vypĺňacom práve zmenky je umožnené veriteľovi
vymáhať na dlžníkovi - spotrebiteľovi plnenia, na ktoré nemá nárok, ktoré sú v rozpore so zákonom,
kde je potrebné poukázať aj na to, že samotné konštatovanie v dohode o vyplnení zmenky bodu 13
je umožnené veriteľovi do zmenky napísať zmenkovú sumu, ktorá bude pozostávať zo sumy všetkých
peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Takéto

zmluvné dojednanie jednoznačne možno chápať ako neurčité a neplatné v zmysle § 37 ods. 1 Obč.
zákonníka, keďže vôbec nie je jasné, aké nároky - zmenkové sumy veriteľ do zmenky vpíše, pričom
toto zmluvné dojednanie možno charakterizovať ako neplatné aj s poukazom na ustanovenie § 39 Obč.
zákonníka pre rozpor s dobrými mravmi, keďže toto zmluvné dojednanie umožňuje obchádzať zákonnú
úpravu spotrebiteľských úverov a vymáhať od spotrebiteľa nároky, ktoré sú rozporné so zákonom. Ďalej

možno charakterizovať zmluvné dojednanie - dohodu o vyplnení zmenky ako neprijateľnú zmluvnú
podmienku s poukazom aj na ustanovenie § 53 ods. 4 písm. a) Obč. zákonníka v znení platnom v čase
uzavretia zmluvy o úvere, keďže ide o zmluvné dojednanie, ktoré spotrebiteľ má plniť, avšak nemal
žiadnu reálnu možnosť sa s ním oboznámiť pred uzavretím zmluvy, a to s poukazom na tú skutočnosť,
že dohoda o vyplnení zmenky je súčasťou všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré žalovaný

ani nepodpísal, dohoda je začlenená medzi ďalšie úverové podmienky bez osobitného odčlenenia
alebo zvýraznenia, celé zmluvné podmienky sú uvedené drobným písmom na hranici čitateľnosti, a
preto vzhľadom aj na rozsah všeobecných podmienok, ktoré sú v rozsahu jednej strany drobného
husto písaného textu, súd nemá za preukázané, že by veriteľ pri podpise zmluvy o úvere poskytol
dlžníkovi - spotrebiteľovi potrebný čas v rozsahu minimálne jednej hodiny na oboznámenie sa s týmito

zmluvnými podmienkami do tej miery, aby bolo možné konštatovať, že došlo platne k uzavretiu dohody
o vyplnení zmenky a takéto zmluvné dojednania sú neplatné s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 5
Obč. zákonníka. Keďže súd uzavrel, že je neplatná dohoda o vypĺňacom práve zmenky, je neplatná ajsamotná zmenka a už len z tohto dôvodu by bolo možné návrh navrhovateľa zamietnuť a nepriznať mu
žiadne nároky titulom predloženej zmenky.
20. Ak zmenka vznikla na zabezpečenie splnenia dlhu zo spotrebiteľskej zmluvy, ide o spotrebiteľskú

zmenku, v rámci ktorej existujú odlišnosti oproti zmenke z iného právneho vzťahu. Jednou z odlišností
spotrebiteľskej zmenky je zohľadnenie kauzy právneho vzťahu, z ktorého zmenka vznikla a ďalšou
je ex offo súdna kontrola neprijateľnosti podmienok zmluvy, z ktorej zmenka vznikla a zmluvných
podmienok jej vyplnenia. To platí aj v právnych veciach podľa Nariadenia č. 861/2007, v ktorých je
spotrebiteľ žalovaným. Súdny dvor EÚ už vo viacerých rozsudkoch týkajúcich sa Smernice 93/13/EHS

(napr. C-240-244/98 Oceano Grupo...) vyslovil, že národný súd musí mať možnosť skúmať neprijateľné
podmienky v spotrebiteľských zmluvách z úradnej povinnosti, dokonca vyslovil, že odporuje európskemu
právu, ak ich súd nemôže skúmať priamo v merite veci, kde v takýchto prípadoch musí národný
súd vykladať národné, procesné a hmotné právo konformne s právom EÚ. Nariadenie č. 861/2007
neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by zakazovalo alebo neumožňovalo súdu skúmať kauzálne
vzťahy, na ktorých krytie je zmenka určená, a preto súdu nič nebráni aj v súlade s judikatúrou Súdneho

dvora EÚ, aby ex offo skúmal, či základom zmenky je spotrebiteľská zmluva a či táto zmluva neobsahuje
neprijateľné zmluvné podmienky. Zároveň treba prihliadnuť na to, že v slovenskom právnom poriadku
platí ustanovenie § 5b) Zákona č. 250/2007 Z.z., ktoré ukladá súdu pri nárokoch zo spotrebiteľskej
zmluvy prihliadnuť aj bez návrhu na námietky spotrebiteľa a výkladom tohto ustanovenia možno dospieť
k záveru, že pre súd vyplýva právo skúmať, či vôbec ide o nárok zo spotrebiteľskej zmluvy. Z tejto

povinnostiniejevyňatéanikonaniepodľaNariadeniač.861/2007,ktorévčlánku19odkazujenapoužitie
národného procesného práva.
21.Pokiaľideokauzálnenámietky,žalobcanadobudolzmenkuindosamentom,ktorýjedostatočneurčitý
a platný, čo ho oprávňuje vymáhať právo zo zmenky vo vzťahu k zmenkovému dlžníkovi. Ustanovenie §
17 Zákona zmenkového a šekového odkazuje na okolnosti nadobúdania zmenky na strane indosatára,

a teda jemu možno robiť námietky, ak pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka, teda
v podstate ak pri nadobúdaní zmenky nekonal dobromyseľne. Dobromyseľnosť nadobúdateľa práv zo
zmenky treba posúdiť s prihliadnutím na všetky okolnosti, či v čase nadobúdania zmenky vedel o tom,
že medzi indosantom a dlžníkom existuje určitá dohoda, resp. že zmenka kryje určitý kauzálny vzťah.
Ak o tom vedel, treba posúdiť otázku, či sa mohol spoliehať na to, že takýto vzťah je platný a že dlžník

z tohto vzťahu nemohol uplatňovať žiadne námietky. Dobromyseľnosť žalobcu je vylúčená z dôvodu,
že každá zmenka obsahuje číslo zmluvy, ktoré je totožné s príslušným číslom úverovej zmluvy, ktorú
uzavrel žalovaný s právnym predchodcom žalobcu, kde u žalobcu pri nadobúdaní takého veľkého počtu
zmeniek s uvedením čísla zmlúv v týchto zmenkách možno vychádzať z toho, že mal vedomosť o tom,
že určite existujú kauzálne vzťahy medzi predchádzajúcim majiteľom zmenky, ktorú dobromyseľnosť

ešte spochybňuje kolízia medzi právnym predchodcom žalobcu a žalobcom, ktorých v konaniach pred
súdom aj v iných veciach zastupuje tá istá advokátska kancelária, pričom jeden z konateľov advokátskej
kancelárie A. bol až do roku 2012 konateľom žalobcu. Vzhľadom na to možno tvrdiť, že žalobca pri
nadobúdaní zmenky konal na škodu dlžníka v zámere po postúpení zmenky vyhnúť sa kauzálnym
námietkam zo strany žalovaného ako vystaviteľa zmenky, a teda žalobca pri nadobudnutí práv zo

zmenky konal nedobromyseľne na škodu žalovaného a žalovaný môže vznášať kauzálne námietky ,
pričomsúd,akotobolouvedenéajvyššie,posúdiltietokauzálnenámietkytak,žezmenkanebolavydaná
platne na základe platnej dohody o vyplnení zmenky a na základe zmluvného vzťahu, ktorý zmenka
zabezpečovala - úverovej zmluvy, žalovanému nesvedčí žiadna povinnosť na vyplatenie finančných
prostriedkov pre žalobcu, ani jeho právneho predchodcu. Súd prihliadol aj na ustanovenie § 17 ods. 1,

2 Zákona č. 191/1950 Sb. zmenkového a šekového v znení Zákona č. 438/2015 Z.z., v zmysle ktorého
pri spotrebiteľských zmluvách možno majiteľovi zmenky robiť námietky vždy, ktoré sa zakladajú na jeho
vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom a súd z úradnej povinnosti prihliadne
na skutočnosti odôvodňujúce námietky, ktoré by ten, kto je žalovaný zo zmenky mohol uplatniť, ak
jeho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Keďže tieto ustanovenia

upravujú procesné práva účastníkov konania, ako aj činnosť súdu, ide o procesné ustanovenia, ktoré
možno použiť od účinnosti právneho predpisu, t.j. 23. 12. 2015.
22. V tejto súvislosti je ešte možné poukázať na v zmenke uvedený zmluvný úrok 0,25 % denne, čo
predstavuje v ročnom plnení 91,25 %, čo predstavuje plnenie v rozpore s dobrými mravmi s poukazom
taktiež na ustanovenie § 39 Obč. zákonníka, keďže takéto plnenie, v ročnom vyjadrení úroky takmer vo

výške úveru, v danom prípade z dvojnásobku úveru, jednoznačne možno charakterizovať ako plnenie
v rozpore s dobrými mravmi, ktorý zakladá hrubý nepomer v právach a povinnostiach oboch zmluvných
strán a predstavuje taktiež neprijateľnú zmluvnú podmienku, na ktorej situácii nič nemení to, že žalobca
v priebehu konania upravil výšku požadovaného zmenkového úroku na 0,06 % denne, keďže pôvodnézmluvné dojednanie je neplatné a z tohto si navrhovateľ nemôže uplatňovať žiadne nároky v danom
prípade.
23. Žalobca je po spoločnosti S. s.r.o. nástupcom práv zo zmenky, kde naňho dopadajú všetky dôsledky

konania právneho predchodcu . Súd vyhodnocuje konanie pôvodného veriteľa a žalobcu ako odporujúce
dobrým mravom aj s poukazom na ustanovenie § 4 ods. 8 Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa, keďže konal v rozpore s čestnou obchodnou praxou. Za nekalú obchodnú praktiku sa
považujekonanieveriteľavrátanejehonástupcu,abydlžníkplnilzneprijateľnejzmluvnejpodmienky,kde
žalobca a jeho právny predchodca konal bez odbornej starostlivosti na strane dodávateľa a spotrebiteľ

urobí ekonomické rozhodnutie smerujúce k vykonaniu takéhoto plnenia, ktoré by inak neurobil, ak by
dodávateľ konal s odbornou starostlivosťou. Povahu nekalej obchodnej praktiky spĺňa jednak zmenkový
úrok vo výške 0,25 % denne, čo predstavuje 91,25 % ročne, čo ide o neprimeranú sankciu, taktiež súd
poukazuje aj na uplatnený poplatok za úver, ktorý je taktiež neprimerane vysoký, pri úvere poskytnutom
vo výške 800,- eur na 12 mesiacov je poplatok vo výške 772,- eur. Ide o absolútne neprijateľné plnenia,
ktoré si žalobca uplatňuje na základe nekalých obchodných praktík využívajúc svoju ekonomickú silu

v neprospech spotrebiteľa. žalobca si musí byť vedomý pri takomto počte vecí rádovo tisíce vecí, že
ide v skutočnosti o zmenkových dlžníkov ako spotrebiteľov, na ktorých dopadá osobitná ochrana v § 52
a nasl. Obč. zákonníka, ktorých postavenie nie je možné zhoršovať oproti postaveniu, ktoré garantuje
Občiansky zákonník v § 54 ods. 1.
24. Vzhľadom na skutočnosti, ktoré súd konštatoval v rámci odôvodňovania rozhodnutia, že s poukazom

na neplatnosť dohody o vypĺňacom práve zmenky je aj samotná zmenka ako právny úkon neplatná, kde
sú neplatné aj ďalšie zmluvné dojednania, ktoré sú súčasťou zmenky týkajúce sa zmluvných úrokov s
prihliadnutím na to, že v danom prípade je možné prihliadnuť aj na kauzálne námietky, či už vznesené
priamo stranou sporu alebo s prihliadnutím na tieto námietky z úradnej povinnosti, kde s prihliadnutím na
tietonámietkyjemožnékonštatovať,žezmenkabolavydanánazabezpečenieúveru,ktorýjeposkytnutý

bez úrokov a bez poplatkov a žalovanému svedčí len povinnosť vrátiť poskytnuté finančné prostriedky,
a preto žalobca si nemôže uplatňovať titulom predloženej zmenky žiadne nároky, preto súd jeho žalobu
zamietol, kde záverom súd poukazuje na stanovisko č. 2 zo spoločného zasadnutia občianskoprávneho
a obchodného kolégia Najvyššieho súdu SR zo dňa 20. 10. 2015, v zmysle ktorého v prípade uplatnenia
nároku na základe zmenky ak sa v konaní preukáže, že vystaviteľom zmenky je spotrebiteľ, je možné

skúmať zmenku až po úroveň dohody o vypĺňacom práve, prihliadnuť na kauzálne námietky vystaviteľa
zmenky, zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má
nárok základ.
25. Vzhľadom na všetky horeuvedené skutočnosti súd žalobu žalobcu zamietol.
26. Žalovaný a intervenient na strane žalovaného mali vo veci plný úspech, a preto súd v zmysle § 255

ods. 1 C.s.p. im priznal právo na plnú náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p.
27. Súd v konaní konal ako so stranou sporu aj s intervenientom - pôvodne vedľajším účastníkom, ktorý
vstúpil do konanie podľa pôvodnej právnej úpravy O.s.p., a preto s poukazom na prechodné ustanovenia

§ 470 ods. 2 C.s.p. bolo potrebné vychádzať z toho, že účinky vstupu pôvodného vedľajšieho účastníka
v konaní zostávajú zachované, keďže podľa pôvodnej úpravy O.s.p. sa stal účastníkom konania a mal
teda legitímne očakávania na pokračovanie svojej účasti v konaní, kde bez výslovnej zákonnej úpravy
nemožno pôvodnému vedľajšiemu účastníkovi, teraz v postavení intervenienta, uprieť jeho účasť v
konaní. Žalovaný s jeho vstupom na pojednávaní súhlasil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia písomne vo
dvoch vyhotoveniach prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici, odvolanie
musí obsahovať náležitosti v zmysle § 363 C.s.p.

V odvolaní popri všeobecných náležitostiach je potrebné uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť v zmysle § 365 ods. 1 C.s.p. len tým, že:

a) Neboli splnené procesné podmienky.b) Súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
c) Rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávne obsadený súd.

d) Konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
e) Súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností.
f) Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
g)Zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

ods. 2: Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie
súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej má vadu uvedenú v ods. 1 ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.