Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 3. október 2017

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 5C/200/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216210238
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Jačeková Sziegel

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2017:2216210238.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Dunajskej Strede pred sudkyňou JUDr. Máriou Jačekovou Sziegel v právnej veci žalobcu :

D. P. Q. Q..J..H.., D.: XX XXX XXX, Q. Q. A. X, XXX XX B., právne zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát,
Advokátska kancelária so sídlom Karadžičova 8, P.O. BOX 205, 810 00 Bratislava, proti žalovanému: J.
Q., Z.. XX.XX.XXXX, B. Š. X C., XXX XX Š., o zaplatenie 114,52 EUR s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

. Žaloba sa z a m i e t a .

II. Súd konanie v časti istiny 85 eur s úrokom z omeškania 9,25 % ročne zo sumy 85 eur od 29. 11.
2011 až do zaplatenia zastavuje.

III. Súd priznáva žalovanej náhradu trov konania v plnej výške.

IV. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku v
samostatnom uznesení.

o d ô v o d n e n i e :

1. Platobným rozkazom vydaným tunajším súdom dňa 16.08.2016 č.k. X C. - 18, bolo vyhovené žalobe,
keď súd zaviazal žalovanú na zaplatenie istiny 114,52 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 %
ročne z dlžnej sumy od 29.11.2011 až do zaplatenia a k náhrade trov konania, ktorá škoda mala vzniknúť

neoprávneným odberom plynu žalovanou na odbernom mieste v B., R.. XX. T. Č.. L.. XX v období
od 02.12.2010 do 05.10.2011, bez zmluvy o dodávke plynu cez meradlo . Žalobca svoj nárok oprel o
ustanovenie § 59 ods. 1 písm. a/ zákona č. 654/2004 Z.z. o energetike a výšku pohľadávky vyčíslil s
poukazom na vyhlášku MH SR č. 155/2005Z.z.a fakturoval žalovanej faktúrou číslo XXXXXXXXXX zo
dňa 28.11.2011, splatná dňa 28.11.2011 .

2. Proti platobnému rozkazu v zákonnej lehote podala odpor žalovaná, namietajúc premlčanie

pohľadávky, keď faktúra bola splatná 28.11.2011 a žalobca si uplatnil nárok na súde až 30.06.2016. V
dôsledku včas podaného odporu proti platobnému rozkazu, zo zákona platobný rozkaz podľa § 267 ods.
3 Civilného sporového poriadku sa zrušuje zo zákona a súd nariadil vo veci pojednávanie.

3. Aktívna legitimácia žalobcu, bola zdokladovaná zmluvou o postúpení pohľadávky dňa 20.07.2015,
ktorú skutočnosť oznámil postupca žalovanej dňom 03.09.2015 a najneskôr postupník doručením
žaloby súdom.

4. Žalobca podaním dňa 03.10.2017 ospravedlnil neúčasť na pojednávaní a súčasne vzal žalobu v časti
uplatneného nároku 85,-€ s príslušenstvom späť a žiadal v tejto časti konania zastaviť. Súd s poukazom
na ustanovenie §§ 144 a 145 ods.3 C.s.p. konanie v späťvzatej časti zastavil.5. Žalovaná v podanom odpore proti platobnému rozkazu vzniesla námietku premlčania, keď splatnosť
faktúry bola dňom 28.11.2011 a žalobu podal žalobca až 30.06.2016.

6. Podľa § 100 ods.1 a 2 Obč .zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v
tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak

sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

7. Premlčujúsavšetkymajetkovéprávasvýnimkouvlastníckehopráva.Týmniejedotknutéustanovenie
§ 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

8. Podľa § 106 ods. 1 a 2 Obč.zák., právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa

poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

9. Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne,
za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

10. Premlčanie definujeme ako uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul
bez toho, aby sa právo bolo vykonalo, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu
práva námietkou premlčania. Použitie námietky premlčania má za následok zánik nároku patriaceho
k obsahu práva, teda zánik jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno
oprávnenému priznať.

11. Podstata premlčania spočíva v priebehu dvoch štádií jeho uplynutia, ktoré treba od seba dôsledne
odlišovať, to, že uplynula zákonom ustanovená doba, teda premlčacia doba, a to bez toho, že by bol
oprávnený subjekt svoje právo vykonal, hoci tak urobiť mal a mohol.

12. Pri premlčaní práva na náhradu škody je ustanovená kombinovaná premlčacia doba, a to kratšia
subjektívna a dlhšia objektívna. Ich začiatok je upravený odlišne. Tieto dve premlčacie doby začínajú
plynúť, plynú a končia sa nezávisle od seba. Ich vzájomný vzťah je taký, že ak sa skončí plynutie
jednej z nich, právo sa premlčí, a to aj napriek tomu, že poškodenému ešte plynie druhá premlčacia
doba. Napríklad ak odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá, do

uplatnenia práva na náhradu škody uplynie čas uvedený v ustanovení § 106 ods. 1 a škodca v súdnom
konaní vznesie námietku premlčania, právo sa premlčalo, aj keď ide o škodu spôsobenú úmyselne.
Neprichádza tu už do úvahy objektívna desaťročná premlčacia doba podľa ustanovenia § 106 ods. 2.
Podobne je to aj v prípade, ak by ešte boli dané podmienky na plynutie subjektívnej premlčacej doby, ale
by už uplynula objektívna premlčacia doba. Subjektívna premlčacia doba totiž môže plynúť iba v rámci

objektívnej premlčacej doby, ktorú nemôže presiahnuť.

13.Subjektívnapremlčaciadobajedvojročnáanazačatiejejplynutiavždytrebarešpektovaťsubjektívnu
stránku poškodeného týkajúcu sa jeho vedomosti o škode (teda nie o protiprávnom úkone či o škodnej
udalosti) ako o určitej majetkovej alebo nemajetkovej ujme určitého druhu a rozsahu, ktorú možno

objektívne vyčísliť v peniazoch do takej miery, aby poškodený mohol svoj nárok na náhradu škody
uplatniť aj na súde. Okamih vzniku škody, resp. vedomosť poškodeného o tejto škode sa pritom nemusí
zhodovať s okamihom škodnej udalosti či s protiprávnym konaním; vedomosti o tom, kto za vzniknutú
škodu zodpovedá, teda o zodpovednom subjekte. Za škodu bude obvykle zodpovedať priamo škodca,
ktorý ju spôsobil.

14. Z predložených listinných dôkazov žalobcom, faktúry Č..XXXXXXXXXX, výpočtu výšky spôsobenej
škody neoprávneným odberom plynu vyhotovený dňa 18.10.2011, spracované dňa 09.11.2011,
písomnej výzvy adresovanej žalovanej dňom 09.11.2011, je zrejmé, že týmto dňom 09.11.2011 postupca
zistil výšku vzniknutej škody a kto za ňu zodpovedá. Túto skutočnosť žalovaná v podanom odpore

nenamietla. Žaloba bola podaná dňa 30.06.2016, keď subjektívna dvojročná premlčacia doba uplynula
dňom 09.11.2013, keď postupca pohľadávku súdnou cestou neuplatnil a žalovaná pri prvom úkone, po
doručení žaloby vzniesla námietku premlčania. Keď subjektívna aj objektívna lehota plynú samostatne,
pričom do uplynutia subjektívnej doby žaloba nebola podaná, neprichádza tu už do úvahy objektívnapremlčacia doba podľa § 106 ods.2 Obč .zák. Vznesením námietky premlčania prestalo byť právo
žalobcu vynútiteľné, v dôsledku čoho súd žalobu čo do zvyšku uplatnenej pohľadávky zamietol.

15. Podľa § 255 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

16. Vzhľadom na úspech žalovanej v tomto konaní, súd jej priznal náhradu trov konania v plnej výške.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti

ktorého rozhodnutiu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP)

Odvolanie len proti odôvodnenie rozhodnutia nie je prípustné. (§ 358 CSP)

Ak zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje osobitné náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o
podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podanie je aj uvedenie spisovej značky tohto
konania. (§ 127 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutia považuje za nesprávne (odvolacie dôvody,
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 C.s.p.)
Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rožíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania (§ 364 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok, nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci. (365 ods. 1 CSP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vyplv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 3 C.s.p.)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)