Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. máj 2015

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 15C/45/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112210366
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Slebodníková

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2015:7112210366.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Ivetou Slebodníkovou v právnej veci žalobcu: Y. W., B.. XX.

X. XXXX, bytom v W., B. V. Č.. XX, zastúpeného JUDr. Janou Oravcovou, advokátkou so sídlom v
Košiciach, Štefánikova č. 40, proti žalovanému: T. Č.C., B.. XX. X. XXXX, bytom v W.Š., B. V. Č.. XX,
zastúpenémuJUDr.ĽubicouVišňovskou,advokátkousosídlomvKošiciach,Štúrovač.20,oodstránenie
stavby „Oceľový prístrešok" na parcele č. XXXX, katastrálne územie Ť.

r o z h o d o l :

Návrh na prerušenie konania z a m i e t a .

Žalovaný j e p o v i n n ý na vlastné náklady odstrániť nepovolenú stavbu - „Oceľový prístrešok“

postavený na parcele KN „C“ č. XXXX o výmere 48 m2, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria,
zapísanejnaLVč.XXXX,katastrálneúzemieŤ.,obecW.-Ť.,okresW.N.do1mesiacaodprávoplatnosti
rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

O trovách konania a trovách štátu súd rozhodne samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou na tunajší súd dňa 18. 4. 2012 domáhal proti žalovanému odstránenia

nepovolenej a neoprávnenej stavby „Oceľový prístrešok“ postavený na parcele KN-C č. XXXX o výmere
48 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria zapísaný na LV č. XXXX pre katastrálne územie
Ť., obec W. - Ť., okres W. N. do jedného mesiaca od právoplatnosti rozsudku a náhrady trov konania.
Žalobca v žalobe uviedol, že je vlastníkom domu č. súp. XXXX postaveného na parcele KN-C č. XXXX
zapísaného na LV č. XXXX, ako aj podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v
katastrálnom území Ť., obec W. - Ť., okres W. N. zapísanej na LV č. XXXXX, parcely KN-E č. XXX/X o
výmere 36 m2, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, pôvodne zapísanej v pzkn. vl. č. XXXX,

ako aj starého domu postaveného na tejto parcele. Žalobca je podielovým spoluvlastníkom v podiele 1
týchto nehnuteľností s právnym predchodcom žalovaného, a to s jeho otcom Y. Č., ktorý je podielovým
spoluvlastníkom v podiele 1. Parcelu KN-E č. XXX/X, ako aj rodinný dom, ktorý bol zapísaný v pzkn. vl.
ako hospodárska budova, nadobudli rodičia žalobcu Y. W. a T. W., rod. O. a rodičia žalovaného Y. Č.
H. H. Č., každý v podiele 1 kúpnymi zmluvami v roku 1950 a 1952. Žalobca je ešte spolu s právnymi
predchodcami žalovaného, ako aj inými spoluvlastníkmi, ktorí okrem podielovej spoluvlastníčky T.. I.
W., bytom L. Č.. XX, sú neznámi, podielovým spoluvlastníkom aj spoločného dvora parcely KN-E č.

XXX/X zapísanej na LV č. XXXX v podiele 2/24 a parcely KN-C č. XXXX zapísanej na LV č. XXXX
v podiele 4/24. Žalovaný, ktorý pochádza z 8 súrodencov, nie je vlastníkom ani spoluvlastníkom ani
jednej zo spomenutých parciel. Žalovaný si zriadil prevádzku na vykonávanie živnosti - zámočnícke,
kúrenárske a vodoinštalačné práce v roku 1988 v starom dome, ktorý nie je zapísaný na liste vlastníctvaa na spoločnom dvore, ktorý nie je jeho vlastníctvom, ako aj postavil oceľový prístrešok na parcele č.
XXXX v tesnej blízkosti za rodinným domom žalobcu a ktorá taktiež nie je v jeho vlastníctve. Súhlas
žalobcu ako podielového spoluvlastníka nehnuteľnosti mu nebol daný ani na zriadenie prevádzkárne

ani na postavenie oceľového prístrešku. Oceľový prístrešok, ktorý je postavený na parcele č. XXXX,
katastrálne územie Ť., je stavbou nepovolenou, nie je na ňu vydané stavebné povolenie a ani nie sú
splnené podmienky na vydanie dodatočného stavebného povolenia a stavbou neoprávnenou, pretože
je postavená na cudzom pozemku. Žalovaný nie je podielovým spoluvlastníkom parcely č. XXXX, na
ktorej je zriadený oceľový prístrešok a ani nemá snahu vysporiadať spoluvlastníctvo po svojich rodičoch,

keďže pochádza z 8 súrodencov, s ktorými pravdepodobne nedochádza k dohode.

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 24. 5. 2012 žiadal žalobu zamietnuť
v celom rozsahu. Skutočnosti, ktoré uvádza žalobca, nie sú pravdivé, pretože parcelu č. XXXX v
katastrálnom území Ť. užíva žalovaný dobromyseľne 40 rokov. Už dlhšie časové obdobie bol prístrešok
umiestnený na parcelu č. XXXX a do dnešného dňa nebol žalobcom vyzývaný na odstránenie prístrešku.

Okrem toho prístrešok nie je stavbou podľa zákona č. 50/1976 Zb. stavebného zákona v znení
neskorších právnych predpisov, pretože nie je spojený pevne so zemou pevným základom, ale je
umiestnenýnazemskompovrchu.Ztohodôvoduniejemožnépovažovaťprístrešokzastavbuapretona
jeho osadenie nebolo potrebné stavebné povolenie alebo oznámenie miestne príslušnému stavebnému
úradu. Týmto príslušné stavebné úrady preto v tejto veci právoplatne nerozhodli.

Súd vykonal dokazovanie vypočutím žalobcu, žalovaného, znaleckým dokazovaním, oboznámením sa
s listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise a zistil tento skutkový stav:

Žalobca vo výpovedi uviedol, že je podielovým spoluvlastníkom parcely č. XXXX a na parcele č. XXXX

má postavený rodinný dom, ktorého je výlučným vlastníkom, spoločný dvor má so žalovaným. Rodinný
dom, v ktorom býva žalovaný, bol zakúpený v 50. rokoch právnymi predchodcami žalobcu. Matka
žalobcu je sestrou matky žalovaného. Na parcele, na ktorej má žalobca postavený rodinný dom, bol v
minulosti postavený prístrešok, ktorý sa zbúral a právny predchodca žalovaného začal parcelu užívať.
Oceľový prístrešok je zastrešený, má vchod, žalovaný ho postavil v rokoch 2005 a 2006. Hneď, keď ho

začal stavať, žalobca oznámil žalovanému, že si prístrešok na tejto parcele nepraje. Jedná sa o plochu
o rozlohe okolo 36 m2, zo strechy prístrešku mu dlhodobo zateká voda, preto v jednej miestnosti, keď
je von daždivo, má v nej všetko zamoknuté.

Žalovaný vo výpovedi uviedol, že je podielovým spoluvlastníkom parcely č. XXXX. Parcelu užívali jeho

rodičia. Na parcele je postavený prístrešok, kde má uložené drevo. V dome, v ktorom žije, vyrastal, má
8 súrodencov, jeho právni predchodcovia, jeho rodičia tento dom kúpili a bývali tam od začiatku.

Zo spisu Mestskej časti W. - Ť. sp. zn. A/2010/04675-04/I/Bro súd zistil, že rozhodnutím zo dňa 28. 6.
2010 Mesto Košice, pracovisko Košice - Staré mesto, Hviezdoslavova č. 7, Košice ako stavebný úrad

1. stupňa nariadil odstránenie stavby -Oceľový prístrešok na pozemku parc. č. XXXX v katastrálnom
území Ť. stavebníkovi T. Č., bytom B. V. Č.. XX, W.. Podľa odôvodnenia rozhodnutia polovica prístrešku
bola postavená pred 11 rokmi, pred dvoma rokmi bol prístrešok predĺžený smerom do dvora a prístrešok
sa nachádza na celej ploche parcely č. XXXX. Stavebník sa nepreukázal stavebným ani kolaudačným
rozhodnutím.

Rozhodnutím zo dňa 16. 1. 2012 Mesto Košice, pracovisko Košice - Staré mesto rozhodlo o prerušení
konania o dodatočnom povolení stavby „Oceľový prístrešok“ B. V. Č.. XX, W. a účastníkov konania,
spoluvlastníkov odkázalo súdnou cestou riešiť postavenú nepovolenú stavbu oceľového prístrešku.

Ohliadkou na mieste samom súd zistil, že stavba oceľového prístrešku má strechu, stĺpy, zo strechy
prístrešku zateká do rodinného domu žalobcu.

Podľa záverov znaleckého posudku č. 10/2013 vypracovaného N.. O. P., L.., znalcom z odboru
stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby, statika stavieb, vypracovaného v súdnom konaní, oceľový

prístrešok sa nachádza v preluke medzi dvomi rodinnými domami na pravej strane dvora B. V. Č..
XX, W., mestská časť Ť. a vznikol na mieste zbúraného rodinného domu. Do súčasnej podoby bol
prístrešok rozšírený v roku 2006, slúži ako klietka pre psa, uskladnenie palivového dreva, stojisko pre
osobné auto a ako sklad rôzneho inventáru. Žalovaný oceľový prístrešok vybudoval svojpomocne bezprojektu na základe osobných skúseností. Oceľové prvky konštrukcie spájal predovšetkým zváraním.
Dĺžka prístrešku je 6,88 m a šírka 8,16 m. Na najvyššom mieste je výška prístrešku 3,34 m. Prístrešok
má pultovú strechu pokrytú pozinkovaným vlnitým plechom, vyspádovanú na susednú parcelu. Nosná

časť konštrukcie nemá prehľadnú a jasnú štruktúru, vlnitý plech je uložený na drevené trámy, v prednej
časti je plech uložený na oceľový väzník. Drevené trámy sú podopierané oceľovými nosníkmi rôznych
prierezov. Nosníky sú uložené na stĺpy najčastejšie trubkového prierezu, iné stĺpy majú prierez L-
profilu, niektoré sú aj drevené. Zadnú vertikálnu časť prístrešku tvorí oplotenie so susednou parcelou.
Oplotenie tvoria oceľové trubkové, na ktoré sú navarené horizontálne oceľové L-profily. Výplň oplotenia

tvorí takisto pozinkovaný vlnitý plech. Stĺpiky sú v spodnej časti najčastejšie ukončené roznášacím
plechom voľne uloženým na betónový podklad, resp. základový pás pôvodného rodinného domu,
iné sú zakotvené do betónovej stienky. Stĺpiky, ktoré súčasne tvoria oplotenie, sú zabetónované do
základového pásu. Oceľový prístrešok je stavbou, pretože je pevne spojený so zemou podľa § 43
písm. a/ Stavebného zákona (oplotenie, ktoré je súčasťou zadnej časti prístrešku) a § 43 písm.
b/ Stavebného zákona (roh prístrešku je oceľovým profilom privarený k stĺpu, ktorý je ukotvený do

betónového základu). Tie stĺpiky, ktoré sú voľne položené, si vyžadovali úpravu podkladu. Úpravou
podkladu je roznášací betón, resp. pôvodné betónové základy, či stienky. Ak by podklad nebol upravený,
stĺpiky by sa postupne zaborili do zeminy. Zastavaná plocha prístrešku predstavuje 42,38 m2, čo
je viac ako 25 m2, z toho dôvodu prístrešok nemôže byť klasifikovaný ako drobná stavba, hoci
ďalšie podmienky pre drobnú stavbu spĺňa. Predmetná stavba si vyžadovala územné rozhodnutie

o umiestnení stavby a stavebné povolenie, prípadne mohla byť povolená v spojenom územnom a
stavebnom konaní. Na stavbu postačovalo aj ohlásenie jednoduchej stavby za predpokladu, že v
územnom rozhodnutí by tak určil stavebný úrad. Realizáciou výstavby oceľového prístrešku došlo
k porušeniu všeobecne záväzných právnych predpisov tým, že pre prístrešok nebola vypracovaná
projektová dokumentácia a že výstavba a užívanie prístrešku nebolo schválené príslušným stavebným

úradom v konaniach, ktoré by skúmali súlad stavby so všeobecne záväznými právnymi predpismi a
záujmami vlastníkov pozemku parcela č. XXXX v katastrálnom území Ť. a susedných pozemkov a
stavieb a realizáciou výstavby oceľového prístrešku došlo k ohrozeniu vlastníckych práv žalobcu k
nehnuteľnosti, ktorej je výlučným vlastníkom - rodinný dom súp. č. XXXX tým, že sa sťažil prístup
k štítovej stene rodinného domu súp. č. XXXX susediacej s prístreškom pri údržbe a opravách. Na

stavbu prístrešku nebola zhotovená projektová dokumentácia, ktorá by preukázala statickú bezpečnosť
a stabilitu prístrešku, požiarnu bezpečnosť. Podľa listu vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie Ť.,
žalobca je podielovým spoluvlastníkom predmetnej parcely, na ktorej je postavený predmetný prístrešok,
došlo tak k ohrozeniu vlastníckych práv žalobcu k nehnuteľnosti (parcele) tým, že aj keď je parcela
v podielovom spoluvlastníctve viacerých osôb vrátane žalobcu, užíva ju len jeden spoluvlastník, a to

žalovaný.

Súdny znalec na pojednávaní dňa 21. 5. 2015 vo výpovedi pred súdom vysvetlil, že oceľový prístrešok
je jednoduchou stavbou, ktorá si vyžadovala územné rozhodnutie o umiestnení stavby a stavebné
povolenie. Jej realizáciou žalovaný porušil všeobecne záväzné právne predpisy a ohrozil vlastnícke

právo žalobcu k nehnuteľnosti, ktorej je výlučným vlastníkom.

Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 19C/272/2014 súd zistil, že dňa 24. 10. 2014 bola žalobcom T. Č. proti
žalovaným Y. W. a spol. podaná žaloba o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zapísanej na LV
č. XXXX ako parcela č. XXXX, parcela č. XXX/X. Vo veci nebolo právoplatne rozhodnuté.

Podľa § 80 písm. b/ O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o splnení
povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva.

Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho

vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

Ustanovenie § 135c je špeciálne k § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v ktorom je upravená ochrana
vlastníctva a z ktorého vychádza jednak žaloba na vydanie veci, jednak žaloba negatórna, ktorou sa

vlastník domáha ochrany proti neoprávneným zásahom ako tým, ktoré spočívajú v neoprávnenom
zadržiavaní cudzej veci a odstránení následkov týchto zásahov. Už tým, že zákonodarca vyňal režim
neoprávnenej stavby z dosahu § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorý by umožňoval neoprávnené
postavenie stavby na cudzom pozemku riešiť len žalobou na odstránenie stavby, deklaroval nutnosť vodôvodnených prípadoch prihliadnuť aj k oprávneným záujmom vlastníka neoprávnenej stavby a tiež
všeobecný záujem na tom, aby právne vzťahy medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom neoprávnenej
stavby boli postavené na pevnom základe.

Podstatou negatórnej žaloby je právo vlastníka domáhať sa, aby sa žalovaný zdržal neoprávnených
zásahov do vlastníckeho práva žalobcu, domáhal sa ňou, aby bolo žalovanému zakázané rušivé
konanie, alebo aby uviedol vec do pôvodného stavu, napr. aby odstránil veci, ktoré predtým na
nehnuteľnosti neboli. Na základe zapieracej žaloby sa teda vlastník môže dožadovať, aby súd vyslovil,
že žalovaný nie je oprávnený obmedzovať jeho vlastnícke právo a odstránil prekážky, ktoré bránia vo

výkone vlastníckeho práva. Takýto neoprávnený zásah môže spočívať v tom, že vlastníkovi veci robí pri
nakladaní s ňou nejaké prekážky.

Podmienky negatórnej žaloby sú:
- preukázanie vlastníckeho práva žalobcu,
- konkretizácia jednotlivých druhov zásahu, ktoré má súd zakázať,

- preukázanie toho, že zásahy, ktorých zákaz sa sleduje, sú neoprávnené,
- neoprávnený zásah trvá alebo sa opakuje, alebo hrozí jeho opakovanie,
- negatórna žaloba znie na zákaz určitého, konkrétneho správania, ktorým je vlastník
rušený vo svojich právach.

Negatórna žaloba je žalobou na plnenie, ktorou sa uplatňuje splnenie hmotnoprávnej povinnosti, ktorá
vznikla žalovanému tým, že neoprávnene zasiahol do vlastníckeho práva žalobcu. Za neoprávnený
zásah do vlastníckeho práva, ktorý viaže hmotné právo povinnosť zdržať sa tohto zásahu a odstrániť
jeho následky. Zákaz neoprávneného rušenia vlastníka veci podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka
prichádza do úvahy tam, kde neoprávnené rušenie vlastníka zo strany rušiteľa trvá, resp. pokračuje

alebo tam, kde síce už prestalo, no existuje konkrétne nebezpečenstvo jeho opakovania v budúcnosti
(rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 12. 4. 1999, sp. zn. 2Cdon/1626/1996).

Za neoprávnenú z hľadiska občianskoprávnej úpravy treba považovať stavbu postavenú na cudzom
pozemku bez toho, aby stavebník mal právo stavbu tam zriadiť. O neoprávnenú stavbu ide, ak stavebník

nie je vlastníkom pozemku.

Od neoprávnenej stavby, pri ktorej chýba občianskoprávny titul na jej zriadenie, treba odlišovať
stavbu nepovolenú podľa príslušných administratívnych predpisov, tzv. čiernu stavbu. Ide o stavbu bez
stavebného povolenia, príp. iných potrebných správnych rozhodnutí prípadne o stavbu postavenú v

rozpore so stavebným povolením.

Občiansko-právnym prostriedkom ochrany nepovolenej (čiernej) stavby je žaloba na odstránenie stavby
podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka (Rozsudok NS ČR z 3. 1. 2006 sp. zn. 22Cdo/1987/2005).

Podľa § 119 ods. 2 Občianskeho zákonníka nehnuteľnosťami sú pozemky a stavby spojené so zemou
pevným základom.

Podľa § 43 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (Stavebný zákon v
znení platných právnych predpisov) stavba je stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami

zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu
podkladu.Pevnýmspojenímsozemousarozumiea)spojeniepevnýmzákladom,b)upevneniestrojnými
súčiastkami alebo zvarom o pevný základ v zemi alebo o inú stavbu, c) ukotvenie pilótami alebo lanami
s kotvou v zemi alebo na inej stavbe, d) pripojenie na siete a zariadenia technického vybavenia územia,
e) umiestnenie pod zemou.

Podľa § 43a ods. 2 Stavebného zákona pozemné stavby sú priestorovo sústredené zastrešené budovy
vrátane podzemných priestorov, ktoré sú stavebnotechnicky vhodné a určené na ochranu ľudí, zvierat
alebo vecí; nemusia mať steny, ale musia mať strechu. Podľa účelu sa členia na bytové budovy a
nebytové budovy.

Podľa § 139 ods. 1 písm. c/ Stavebného zákona pod pojmom "iné práva k pozemkom a stavbám"
použitým v spojení "vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich" sa podľa povahy prípadu
rozumie právo vyplývajúce z iných právnych predpisov.Podľa § 139b ods. 6 Stavebného zákona drobné stavby sú stavby, ktoré majú doplnkovú funkciu
pre hlavnú stavbu (napr. pre stavbu na bývanie, pre stavbu občianskeho vybavenia, pre stavbu na

výrobu a skladovanie, pre stavbu na individuálnu rekreáciu) a ktoré nemôžu podstatne ovplyvniť životné
prostredie, a to a) prízemné stavby, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 25 m2 a výška 5 m, napríklad
kôlne, práčovne, letné kuchyne, prístrešky, zariadenia na nádoby na odpadky, stavby na chov drobného
zvieratstva, sauny, úschovne bicyklov a detských kočíkov, čakárne a stavby športových zariadení, b)
podzemné stavby, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 25 m2 a hĺbka 3 m, napríklad pivnice, žumpy.

Podľa§55ods.1Stavebnéhozákonastavebnépovoleniesavyžaduje,pokiaľtentozákonavykonávacie
predpisy k nemu alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, pri stavbách každého druhu bez zreteľa
na ich stavebnotechnické vyhotovenie, účel a čas trvania; stavebné povolenie sa vyžaduje aj pri zmene
stavieb, najmä pri prístavbe, nadstavbe a pri stavebných úpravách.

Podľa § 55 ods. 2 Stavebného zákona ohlásenie stavebnému úradu postačí a) pri jednoduchej stavbe,
jej prístavbe a nadstavbe, ak tak určil stavebný úrad v územnom rozhodnutí, b) pri drobných stavbách,
ktoré plnia doplnkovú funkciu k hlavnej stavbe a ktoré nemôžu podstatne ovplyvniť životné prostredie;
c) pri stavebných úpravách, ktorými sa podstatne nemení vzhľad stavby, nezasahuje sa do nosných
konštrukcií stavby, nemení sa spôsob užívania stavby a neohrozujú sa záujmy spoločnosti; d) pri

udržiavacích prácach, ktoré by mohli ovplyvniť stabilitu stavby, požiarnu bezpečnosť stavby, jej vzhľad
alebo životné prostredie a pri všetkých udržiavacích prácach na stavbe, ktorá je kultúrnou pamiatkou, e)
pri stavbách elektronických komunikačných sietí (nosiče telekomunikačných zariadení) umiestňovaných
na existujúcich objektoch, ktoré nepresahujú výšku 6 m, šírku 2,5 m a nezasahujú do nosných
konštrukcií stavby, f) pri prízemných stavbách elektronických komunikačných sietí, ak ich zastavaná

plocha nepresahuje 25 m2 a výška 4,5 m, g) pri výmene alebo dopĺňaní telekomunikačných zariadení na
existujúcich stavieb elektronických komunikačných sietí, keď nedôjde k zmene stavby, h) pri reklamných
stavbách, na ktorých najväčšia informačná plocha je menšia ako 3 m2, pokiaľ tento zákon neustanovuje
inak.

Z výpisuzlistuvlastníctvač.XXXX,katastrálneúzemieŤ.vyplýva,žežalobcaažalovanýsúpodielovými
spoluvlastníkmi parcely č. XXXX o výmere 48 m2, parcela je v podielovom spoluvlastníctve T.. I. W. a
ďalších osôb, ktorých správu vykonáva SPF.

Žalobca je výlučným vlastníkom rodinného domu, ktorý je postavený na pozemku č. XXXX/X, XXXX/X

ako vyplýva z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie Ť..

Vychádzajúc zo žalobného návrhu, ale najmä zo žalobných tvrdení a dôkazov, súd vyhodnotil, že ide
o negatórnu žalobu, ktorou sa žalobca domáha odstránenia objektu opísaného v žalobe podľa § 126
ods. 1 O.s.p.

Žalobca je na podanie žaloby o odstránenie stavby - oceľového prístrešku aktívne legitimovaný, lebo
preukázal výpisom z listu vlastníctva vlastnícke právo k parcele č. XXXX, ktoré nadobudol dedením po
svojich rodičoch a preukázal výlučné vlastnícke právo k rodinnému domu, ktorý stojí na parcele č. XXXX/
X, XXXX/X.
Žalovaný je pasívne legitimovaný, lebo zasahuje do vlastníckeho práva žalobcu.

Žalovaný je podielovým spoluvlastníkom parcely č. XXXX spolu s ďalšími podielovými spoluvlastníkmi a
v priebehu súdneho konania sa žalovaný stal podielovým spoluvlastníkom parcely č. XXXX na základe
osvedčenia o dedičstve sp. zn. 24D/465/2009, 36D/67/2013.
Súd preto žalobu o odstránenie neoprávnenej stavby zamietol.

Žalovaný postavil oceľový prístrešok ako trvalú stavbu na parcele č. XXXX v roku 1991 (v roku
2006 ju rozšíril) v čase, keď pozemok užívali jeho právni predchodcovia, rodičia. Žalovaný nebol
dobromyseľný, lebo žalobca stavbu prístrešku od začiatku odmietal. V roku 2008 podal písomný podnet
na stavebný úrad na prešetrenie oprávnenosti stavby, ktorú postavil žalovaný. Stavený úrad vykonal
miestne šetrenie dňa 9. 7. 2009 a žalobcovi vyhovel, rozhodol, že stavba prístrešku je nepovolená.

Neskorším rozhodnutím prerušil konanie a odkázal žalobcu na občianskoprávne konanie.
Žalovaný nemal na postavenie stavby oprávnenie vydané správnym (stavebným) orgánom, jedná sa o
nepovolenú stavbu (čiernu stavbu) a ani v priebehu konania o vydanie oprávnenia nepožiadal.Žalobca je obmedzený vo výkone vlastníckeho práva tým, že má sťažený prístup k štítovej stene svojho
rodinného domu susediacej s prístreškom, pri jeho údržbe a opravách. Stena rodinného domu žalobcu
je dlhodobo navlhnutá a mokrá. Stavba prístrešku nebola zhotovená podľa projektovej dokumentácie,

ktorá by preukázala statickú bezpečnosť a stabilitu prístrešku, požiarnu bezpečnosť a jej realizáciou
dochádza k ohrozeniu vlastníckych práv žalobcu k nehnuteľnosti, ktorej je výlučným vlastníkom.
Súdny znalec v záveroch znaleckého posudku a vo svojej výpovedi pred súdom špecifikoval, že oceľový
prístrešok je stavbou podľa stavebných predpisov, stavba je pevne spojená so zemou (§ 119 ods. 2
Občianskeho zákonníka), preto námietka žalovaného, že sa nejedná o stavbu, je neopodstatnená.

Žalovaný súdu iný dôkaz, že sa nejedná o stavbu, nepredložil, hoci bol riadne poučený podľa § 120 ods.
4 O.s.p., žalovaný tu mal dôkazné bremeno.
Ak by prístrešok nebol pevne spojený so zemou, konštrukcia prístrešku by bola nebezpečná a život
ohrozujúca a v prípade nepriaznivého počasia položená konštrukcia by spôsobila rozsiahle škody. Jedná
sa o nebezpečnú stavbu, ktorú môže nepriaznivé počasie zničiť a zdevastovať celé okolie. Stavba
nespĺňa požiadavky bezpečnosti. Odstránenie stavby je technicky nutné pre statickú bezpečnosť a

stabilitu prístrešku, požiarnu bezpečnosť žalobcu, žalovaného a všetkých podielových spoluvlastníkov.
Oceľový prístrešok je stavbou postavenou bez súhlasu podielových spoluvlastníkov, ktorú užíva jeden
spoluvlastník, a to žalovaný. Žalobca preukázal, že žalovaný nemá žiaden relevantný dôvod zasahovať
do vlastníckeho práva žalobcu, ktorý je výlučným vlastníkom rodinného domu a žalovaný odmieta
stavbu prístrešku odstrániť. To, že žalovaný je podielovým spoluvlastníkom parcely neznamená, že

môže zasahovať neoprávnene do vlastníckeho práva ďalšieho podielového spoluvlastníka a výlučného
vlastníka nehnuteľnosti. Odstránenie nehnuteľnej stavby postavenej na pozemku žalobcu (ako jedného
zo spoluvlastníkov) mohol žalobca dosiahnuť len žalobou na jej odstránenie, preto sa domáhal súdnej
ochrany a súd jeho žalobe vyhovel.

V ustanovení § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka poskytuje zákonodarca vlastníkovi ochranu pred
akýmkoľvek neoprávneným zásahom. Ide o zapieraciu negatórnu žalobu, podstatou ktorej je, že vlastník
sa domáha ochrany proti zásahom do jeho vlastníckeho práva, ktoré spočívajú v inom rušení, ako v
neoprávnenom zadržiavaní jeho veci.

Vlastník pozemku, na ktorom je umiestnená stavba, ktorej vlastníkom je niekto iný, sa môže (ak nejde
o neoprávnenú stavbu podľa § 135c Občianskeho zákonníka) domáhať ochrany svojho vlastníckeho
práva podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka žalobou na odstránenie stavby. Negatórnu žalobu
môže uplatniť rušený vlastník pri akomkoľvek zásahu do vlastníckeho práva. Takéto prípady môže
riešiť aj stavebný úrad v prebiehajúcom stavebnom konaní. Stavebný úrad môže účastníka konania

odkázať na súd s takou námietkou, ktorej riešenie presahuje rozsah jeho pôsobnosti, prípadne zasahuje
do právomoci spolupôsobiacich orgánov štátnej správy. Aktívne legitimovaným na podanie negatórnej
žaloby je vlastník veci, zapieraciu žalobu môže proti inej osobe podať aj len jeden zo spoluvlastníkov
veci, o ktorej ochranu ide (R 58/57).

Podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak
prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd
dal na takéto konanie podnet.

V súvislosti s prerušením konania treba uviesť, že súd môže, ale tiež nemusí podľa tohto zákonného

ustanovenia prerušiť konanie.

Žalovaný žiadal konanie prerušiť do právoplatného skončenia konania prebiehajúceho pred Okresným
súdom Košice I pod sp. zn. 19C/272/2014 o určenie vlastníckeho práva.

Návrh na prerušenie konania súd zamietol, lebo predmetom konania bola žaloba o odstránenie stavby
oceľového prístrešku postaveného na parcele č. XXXX, ktorá je v podielovom spoluvlastníctve žalobcu,
žalovaného a ďalších osôb a ktorá s konaním o určenie vlastníckeho práva k parcele č. XXX/X na LV
č. XXXX nemá žiadnu právnu súvislosť. Žalobca T. Č. sa domáha určenia vlastníckeho práva k parcele
č. XXXX na LV č. XXXX, po právnych predchodcoch, v podiele 1 k celku po H. Č. a 1 k celku po Y.

Č.. Predmetom tohto konania je odstránenie nepovolenej stavby oceľového prístrešku, ktorá ohrozuje
vlastnícke právo výlučného vlastníka nehnuteľnosti (rodinného domu).O trovách konania a trovách štátu súd rozhodne samostatným uznesením do 30 dní po právoplatnosti
rozsudku (§ 151 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresný súd Košice I v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v
čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený m ô ž e podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
predpisu (zákon č. 233/1995 Z.z.).