Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 3. január 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2Tos/115/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3117011957
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3117011957.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Petra Tótha a sudcov JUDr. Jozefa
Janíka a JUDr. Dušana Krč-Šeberu v trestnej veci proti odsúdenému K. E., nar. XX.XX.XXXX v Y.,
trvale bytom L., E. XXXX/XX, t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Dubnica nad Váhom, na
neverejnom zasadnutí konanom dňa 03.01.2018 o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného
súdu Trenčín sp. zn. 6Pp/296/2017 zo dňa 13.októbra 2017 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr.por. sa sťažnosť odsúdeného K. E. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Odsúdený K. E. vykonáva postupne uložené tresty odňatia slobody a to jednak rozsudkom Okresného
súdu Žilina sp. zn. 28T/69/2016 zo dňa 11.08.2016, pre prečin neoprávneného vyrobenia a používania
platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 219 ods. 1 Tr. zákona
a iné, pre ktoré mu bol uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 24 (dvadsaťštyri) mesiacov so

zaradením do ústavu s minimálnym stupňom stráženia a tiež trest odňatia slobody v trvaní 1 (jeden)
rok uložený mu trestným rozkazom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 4T/123/2014 zo dňa 26.11.2014 v
spojení s uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 4T/123/2014 zo dňa 25.10.2016 o neosvedčení
sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, pre prečin krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k
§ 212 ods. 2 písm. a) Tr. zákona. Na výkon týchto postupne uložených a nariadených trestov nastúpil
dňa 11.08.2016 a po započítaní príslušnej doby vykonaného trestu a väzby má mať koniec trestu dňa

24.05.2018. Lehota na podanie návrhu o podmienečné prepustenie odsúdenému plynie od 24.11.2016.

Dňa 08.08.2017 bol Okresnému súdu Trenčín doručený návrh odsúdeného K. E. o podmienečné
prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. V odôvodnení návrhu poukázal na to, že z dôvodu výkonu
trestu sa nemohol naposledy rozlúčiť s otcom, čo mu ukázalo dôležitosť slobody. Poukázal tiež na
situáciu v rodine jeho družky, kde sa nachádzajú tri deti a jej chorá matka, o ktorú sa treba starať.

Uvedené ho núti a motivuje zamestnať sa a postarať sa nielen o seba, ale aj o nich. Počas výkonu trestu
si uvedomil následky spojené s páchaním trestnej činnosti.

Okresný súd Trenčín na verejnom zasadnutí uznesením zo dňa 13.10.2017, sp. zn. 6Pp/296/2017
rozhodol tak, že podľa § 415 odsek 1 Trestného poriadku s použitím § 66 odsek 1, odsek 2 Trestného
zákona zamietol návrh odsúdeného K. E. s odôvodnením, že u neho nie sú splnené všetky zákonom

stanovené podmienky na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.

Proti tomuto uzneseniu podal ihneď po vyhlásení sťažnosť odsúdený, v ktorej vyslovil názor, že
verejného zasadnutia sa nezúčastnil prokurátor, čím boli porušené jeho práva na spravodlivý proces. V
ďalšej časti sťažnosti odsúdený poukázal opakovane na dôvody, pre ktoré si žiadosť podal a nesúhlasí
so záverom súdu, že by u neho bolo riziko veľkej recidívy. Chce sa riadne zaradiť do života a byť

prospešný rodine, do výkonu trestu sa už nechce vrátiť. Žiadal, aby krajský súd jeho sťažnosti vyhovel apodmienečne ho prepustil, alternatívne, aby po zrušení napadnutého uznesenia vec vrátil súdu prvého
stupňa na nové konanie a rozhodnutie.

Krajský súd na podklade podanej sťažnosti preskúmal podľa § 192 ods. 1 Tr. por. správnosť výroku
napadnutého uznesenia a konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že sťažnosť odsúdeného nie je
dôvodná.

V prvom rade krajský súd uvádza, že nemožno prisvedčiť námietke odsúdeného, že v konaní

predchádzajúcom napadnutému uzneseniu boli porušené jeho práva tým, že prokurátor sa nezúčastnil
verejného zasadnutia a okresný súd rozhodol v jeho neprítomnosti.

Podľa § 415 ods.1 Tr.por. o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody rozhoduje súd
na návrh prokurátora, riaditeľa ústavu na výkon väzby alebo riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia
slobody, v ktorom sa trest vykonáva, záujmového združenia občanov alebo na návrh odsúdeného na

verejnom zasadnutí.

Podľa § 417 ods.2 Tr.por. pred rozhodnutím o podmienečnom prepustení musí byť
odsúdený vyslúchnutý; to neplatí, ak súd postupuje podľa § 415 ods. 2 Tr.por.

Podľa § 293 ods.1 Tr.por. verejné zasadnutie sa koná za stálej prítomnosti samosudcu a zapisovateľa
alebo všetkých členov senátu a zapisovateľa.

Podľa § 293 ods.2 prokurátor sa zúčastní verejného zasadnutia, ak svojím návrhom dal na verejné

zasadnutie podnet; vždy sa však zúčastní verejného zasadnutia, na ktorom sa koná o odvolaní alebo
o mimoriadnom opravnom prostriedku.

Z vyššie citovaných ustanovení Trestného poriadku vyplýva, že prítomnosť prokurátora na verejnom
zasadnutí nevyhnutná len v prípadoch ak sa koná o odvolaní alebo o mimoriadnom opravnom

prostriedku, alebo ak svojím návrhom prokurátor dal na verejné zasadnutie podnet. V prejednávanom
prípade sa nejednalo ani o jeden z týchto prípadov, pričom podnet na verejné zasadnutie dal
odsúdený svojou žiadosťou o podmienečné prepustenie. Odsúdený bol na verejnom zasadnutí k svojej
žiadosti vypočutý. Vzhľadom na uvedené okresný súd neporušil žiadne práva odsúdeného ani Trestný
poriadok, ak vykonal verejné zasadnutie v neprítomnosti prokurátora, ktorý bol o termíne včas a riadne

upovedomený.

Prvostupňový súd tiež postupoval správne a zákonne, keď návrh odsúdeného na podmienečné
prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamietol. Aj podľa zistení krajského súdu u odsúdeného
nie sú splnené všetky zákonné podmienky ustanovenia § 66 ods.1 Tr.zák. Citované ustanovenie

podmieňuje podmienečné prepustenie splnením troch podmienok - preukázaním polepšenia plnením
svojich povinností a svojim správaním vo výkone trestu; očakávaním, že v budúcnosti povedie riadny
život a vykonaním príslušnej časti uloženého trestu.

V posudzovanej veci síce odsúdený splnil formálnu podmienku na podmienečné prepustenie z výkonu

trestu odňatia slobody a to vykonanie príslušnej časti uloženého trestu. Pokiaľ ide o ďalšiu podmienku
týkajúcu sa polepšenia plnením svojich povinností a svojím správaním vo výkone trestu, tu krajský súd
ako aj okresný súd zistil, že odsúdený sa snažil plniť svoje povinnosti, no jeho správanie nebolo vždy na
požadovanej úrovni. Nedostatky sa vyskytli spočiatku po nástupe trestu v dodržiavaní časového rozvrhu
dňa a nadväzovaní nepovolených kontaktov, neskôr bolo jeho správanie bez negatívnych prejavov, čo

vyplýva z hodnotenia Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Dubnica nad Váhom, ako ho podrobne
konštatoval súd prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí. I keď odsúdený disciplinárne potrestaný
nebol a odmenený bol jedenkrát, krajský súd na rozdiel od okresného súdu musel skonštatovať, že
ani táto druhá zákonná podmienka nie je u odsúdeného dôsledne splnená, a to s poukazom na
konštatovanie o vyššie uvedených nedostatkoch, čo síce nebolo riešené disciplinárnym trestom, avšak

nemožno hovoriť o vzornom správaní odsúdeného vo výkone trestu. Z hodnotenia tiež vyplýva, že
program zaobchádzania plní len čiastočne z dôvodu nedostatočne kritického postoja k trestnej činnosti.
Resocializačná prognóza je u odsúdeného hodnotená ako menej priaznivá na základe stredného rizika
sociálneho zlyhania, z dôvodu opakovaného páchania trestnej činnosti, čiastočne kritického postoja ktrestnej činnosti a finančných problémov pred výkonom trestu. Záver hodnotenia je taký, že odsúdený
len čiastočne preukazuje splnenie podmienok na podmienečné prepustenie, pričom jeho podmienečné
prepustenie nie je odporúčané. Krajský súd tiež považuje za nutné zvýrazniť tak, ako to konštatoval

i okresný súd, že K. E. bol 7 x súdne trestaný, najmä za majetkovú trestnú činnosť, pričom mu bol
ukladanýajpodmienečnýtrest,ktoréhovýkonmumuselbyťnariadenýzdôvodupáchaniaďalšejtrestnej
činnosti v skúšobnej dobe. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že ani predchádzajúce odsúdenia nemali
na odsúdeného dostatočný prevýchovný vplyv a opakovane sa dopúšťa trestnej činnosti. Preto aj s
prihliadnutím na závery hodnotenia Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Dubnica nad Váhom nie

je ani podľa názoru krajského súdu u odsúdeného splnená materiálna podmienka na podmienečné
prepustenie z výkonu trestu a nie je možné vysloviť záver o dôvodnom očakávaní vedenia riadneho
života po podmienečnom prepustení.

Preto krajský súd sťažnosť odsúdeného K. E. podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.