Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 15. november 2016

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 38P/259/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315215284
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Mattielighová

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2016:1315215284.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III, v konaní pred sudkyňou JUDr. Zdenkou Mattielighovou, v právnej veci

starostlivosti súdu o maloletého: S. W., N.. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, odbor sociálnych vecí a rodiny, Vazovova 7/A, Bratislava,
dieťa rodičov: matka - P. W., N.. XX.XX.XXXX, A. C.Y. X, A. a otec - V.. S. W.T., N.. XX.XX.XXXX, A. C.
na Y. XXX, o návrhu otca na zníženie výživného, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh otca na zníženie výživného na maloletého S. W., N.. XX.XX.XXXX zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom, podaným na tunajšom súde dňa 15.07.2015 sa otec maloletého S. domáhal zníženia

svojej vyživovacej povinnosti voči maloletému, a to zo sumy 400 € mesačne na sumu 150 € mesačne,
počnúc dňom právoplatnosti rozsudku. Počas konania svoj návrh upravil a navrhol, aby súd znížil jeho
vyživovaciu povinnosť voči maloletému na sumu 250-280 € mesačne.

2. Svoj návrh odôvodnil tým, že jeho vyživovacia povinnosť voči maloletému bola určená rozsudkom
tunajšieho súdu v apríli 2015, v ktorom súhlasil s určením výživného voči maloletému v sume 400 €
mesačne z dôvodu, že mal záujem sa rozviesť a matka maloletého podmieňovala rozvodové konanie

touto sumou výživného. Matka sa pri stretnutiach s otcom maloletého netají tým, že toto výživné používa
i pre seba, nielen pre maloletého. Poukázal na to, že jeho celkový mesačný príjem predstavuje čiastku
cca 1 070 €, pričom výživné na dcéru F. má určené v sume 83 € mesačne. Má výdavky s cestovným
do zamestnania vo výške 150 € mesačne a náklady spojené s chodom spoločnej domácnosti, ktorú
zdieľa so svojou manželkou vo výške 200 € mesačne. Z dôvodu, že do práce v T. dochádza každý
utorok a štvrtok bol nútený si zaobstarať pre tieto účely ubytovňu v A., odkiaľ do zamestnania dochádza
a kde náklady predstavujú čiastku 200 € mesačne. Po odpočítaní týchto nákladov mu nezostáva

na živobytie nič a musí ho živiť jeho manželka. Poukázal pritom na to, že obaja rodičia sú povinní
vyživovať svoje dieťa, pričom na strane matky nie sú prítomné žiadne objektívne dôvody, pre ktoré
by sa nemohla podieľať na úhrade nákladov spojených s výchovou a výživou maloletého. Uviedol, že
okrem výživného prispieva na výživu maloletého aj poskytovaním vecných plnení, pravidelne zakupuje
potraviny pre maloletého, dobíja maloletému kredit na telefóne a pod. Matka pritom nemá s maloletým
žiadne mimoriadne výdavky, z ktorého dôvodu považoval
3. výživné v sume 400 mesačne za neprimerané. Maloletý je pod vplyvom matky a nechce byť s otcom

v pravidelnom kontakte. K bytovým podmienkam matky uviedol, že táto má možnosť sa presťahovať k
svojej matky a nemusí platiť 500 € mesačne za podnájom, vzhľadom k svojej situácií a vtedy by výživné
zo strany otca bolo skutočne použité na potreby maloletého.4. Matka maloletého S. navrhla, aby súd návrh otca v celom rozsahu zamietol ako nedôvodný.
Poukázala na svoj nepriaznivý zdravotný stav a dlhodobú práceneschopnosť, ktorá stále trvá, pričom
k svoju zdravotnému stavu sa podrobne vyjadrila na pojednávaní. Nie sú jej pritom vyplácané žiadne

nemocenské ani iné dávky, z ktorého dôvodu je výživou odkázaná na svojich príbuzných, ktorí
jej pravidelne poskytujú finančné prostriedky. Má taktiež zhoršený psychický stav a je v sledovaní
psychiatra. Uviedla tiež, že z dôvodu uplatnenia rodinných prídavkov v T. na maloletého S. otcom, bola
matke pozastavená výplata týchto prídavkov na Slovensku a tieto od apríla 2016 nepoberá. Vypomáha si
aj tým, že pravidelne sa zo synom chodia stravovať k jej matke. Uviedla, že i u maloletého S. je zhoršený

zdravotný stav, podrobuje sa vyšetreniam z dôvodu podozrenia na DNU, má kožné problémy a taktiež
má problémy s učením, z ktorého dôvodu je potrebné mu venovať väčšiu pozornosť a pripravovať sa
s ním do školy. Otec sa na výchove maloletého nepodieľa, maloletý zle znáša fotografie z dovoleniek,
ktoré si otec dáva na sociálne siete a ktoré absolvuje so svoju manželkou.

5. Kolízny opatrovník doporučil súdu návrh otca zamietnuť.

6. Súd sa oboznámil s návrhom otca zo dňa 15.07.2015, rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 09.04.2015,
č. k. 38P/2/2015 - 47, lekárskymi správami na strane matky maloletého, správou ÚPSVaR Bratislava
z prešetrenia pomerov na strane matky a maloletého zo dňa 14.04.2016, sobášnym listom otca
maloletého, zmluvou o prenájme bytu na strane matky maloletého a správou z psychologického

vyšetrenia maloletého S. zo dňa 13.06.2016.. Súd ďalej vykonal dôkaz výsluchom účastníkov konania
a zistil tento skutkový stav:

7. Naposledy bola vyživovacia povinnosť otca voči maloletému S. upravovaná rozsudkom tunajšieho
súdu zo dňa 09.04.2015, č. k. 38P/2/2015 - 47, ktorým rozsudkom bolo manželstvo rodičov maloletého

rozvedené, maloletý bol na čas po rozvode manželstva zverený do osobnej starostlivosti matky a otec
bol zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou 400 € mesačne. V tom čase navštevoval maloletý
X. T. D.. Matka bola nezamestnaná, bola vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie, nemala
ďalšie vyživovacie povinnosti. Otec maloletého poberal výsluhový dôchodok vo výške 416 € mesačne
a zároveň bol zamestnaný na polovičný úväzok s príjmom 652 € mesačne a mal vyživovaciu povinnosť

k F. W., N.. XX.XX.XXXX, ktorú si plnil vo výške 83 € mesačne.

8. Maloletý S. v školskom roku 2016/2017 navštevuje X. T. D. na Č. L. M. A., z dôvodu zhoršeného
prospechuopakujeročník.Matkasnímnavštíviladetskúpsychologičku.Nestravujesavškolskejjedálni,
stravu mu matka zabezpečuje doma. Jeho zdravotný stav je zhoršený, navštevuje špecializované

ambulancie, naďalej je obézny. Mimoškolskej činnosti sa nevenuje.

9. Otec maloletého od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti zmenil svoj osobný stav, dňa
XX.XX.XXXX sa oženil, nepribudli mu ďalšie vyživovacie povinnosti. Naďalej má vyživovaciu povinnosť
k maloletej F. W., N.. XX.XX.XXXX, ktorú si plní vo výške 83 € mesačne. Poberá výsluhový dôchodok

vo výške cca 416 € mesačne a naďalej je zamestnaný na polovičný úväzok v spoločnosti H. M. T. ako
vodič vysokozdvižného vozíka, z ktorej činnosti dosahuje príjem cca 652 € mesačne, iné príjmy nemá.
Uhrádza cestovné do zamestnania vo výške 150 € mesačne. Spolu s manželkou bývajú v dome v C. na
Y.. Manželka otca je zamestnaná vo veľkosklade S. na B. M. M. A., z ktorej činnosti dosahuje príjem
cca 500-600 € mesačne, vo svojej starostlivosti má maloletú dcéru T. V., N.. XX.XX.XXXX.

10. Matka maloletého S. od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti nezmenila osobný stav, je
rozvedená a nepribudli jej ďalšie vyživovacie povinnosti. Od 01.06.2015 je práceneschopná, nepoberá
žiadne hmotné zabezpečenie. Spolu s maloletým obýva 2- izbový byt na C. L. M. A., kde za podnájom
uhrádza čiastku 500 € mesačne. Finančne jej vypomáhajú príbuzní.

11. Podľa § 28 ods. 1 písm. a) zákona č. 36/2005 Z. z. Zákon o rodine a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä:

a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa.

12. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákon o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.13. Podľa § 62 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákon o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,

možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

14. Podľa § 62 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákon o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery
je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného

minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

15. Podľa § 62 ods. 4 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákon o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov
a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov
o domácnosť.

16. Podľa § 62 ods. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákon o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
zneníneskoršíchpredpisov,výživnémáprednosťpredinýmivýdavkamirodičov.Priskúmaníschopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnuté vynaložiť.

17. Podľa § 65 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákon o rodine a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

18. Podľa § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákon o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,

ktoré povinný na seba berie.

19. Podľa § 76 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákon o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné
vždy na mesiac dopredu.

20. Podľa § 78 ods. 1 veta prvá zákona č. 36/2005 Z. z. Zákon o rodine a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery.

21. V zmysle Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery, pričom súd je oprávnený a povinný skúmať výlučne a len zmenu pomerov, ktorá nastala od
posledného rozhodnutia súdu, ktoré sa má meniť. Túto zmenu pomerov je povinný náležite zistiť a ustáliť
tým spôsobom, že porovná rozhodujúce skutočnosti podstatné v čase posledného rozhodovania súdu,
so skutočnosťami rozhodujúcimi v čase rozhodovania súdu o jeho zmene. K zmene pomerov môže

prísť tak na strane oprávneného dieťaťa, a to jednak v dôsledku jeho fyzického dospievania, zvýšenia
nákladov v súvislosti s návštevou predškolského zariadenia či školy, zmene zdravotného stavu a pod.,
aleajnastranepovinnéhorodiča,vdôsledkuzvýšeniačizníženiazárobku,ktoréovplyvňujejehocelkovú
situáciu, a to nielen na krátky čas a pod. Pri zmene rozhodnutí o výživnom je vždy povinnosťou súdu
skúmať zmenu pomerov, ktorá nastala medzi účastníkmi od rozhodnutia, ktorého zmena sa navrhuje.

V žiadnom prípade súdu neprislúcha hodnotiť, či pôvodne určené výživné bolo neprimerané, nakoľko
by v takomto prípade dochádzalo k neprípustnej reparácii pôvodného, už právoplatného rozhodnutia.
Uvedeného sa pritom otec maloletého domáhal, keď vo svojom návrhu poukazuje na to, že výživné
určené pôvodným rozhodnutím bolo určené v neprimeranej výške, s ktorou súhlasil len preto, aby
manželstvo bolo rozvedené. Na tieto otcom uvádzané skutočnosti preto súd pri svojom rozhodnutí

neprihliadal.

22. V danom prípade súd dospel k záveru, že návrh otca na zníženie jeho vyživovacej povinnosti voči
maloletému S. je v plnej miere nedôvodný, nakoľko otec nepreukázal vo vzťahu k svojej osobe praktickyžiadnu zmenu pomerov, ktorá by bola relevantným podkladom pre zníženie jeho vyživovacej povinnosti
voči maloletému. Vyživovacia povinnosť je najzákladnejším atribútom rodičovských povinností, je
potrebné ju plniť pravidelne a v dostatočnom rozsahu tak, aby nedošlo k ohrozeniu zdravého fyzického

a psychického vývoja maloletého dieťaťa. Otec maloletého dosahuje rovnaký príjem, ako tomu bolo v
čase posledného rozhodnutia súdu, má rovnaký okruh vyživovacích povinností ako tomu bolo v tom
čase, nemá zhoršený zdravotný stav a v jeho živote sa nevyskytli ani žiadne iné skutočnosti, ktoré by
mohli byť podkladom pre zníženie jeho vyživovacej povinnosti voči maloletému.

23. Pri posudzovaní návrhu otca súd prihliadol aj na tú skutočnosť, že matka maloletého je dlhodobo
práceneschopná a nepoberá žiadne hmotné zabezpečenie, čo sa výrazne premieta do jej schopnosti
plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému S.. Súd v danom konaní neskúma opodstatnenosť
jej práceneschopnosti, podstatou je pre súd tá skutočnosť, že matka je viac než jeden kalendárny
rok práceneschopná. Na strane maloletého sú pritom prítomné rôzne obtiaže, ktoré matka musí
riešiť návštevou špecializovaných ambulancií a zariadení. Hoci matka nemá s maloletým pravidelné

mimoriadne výdavky je zrejmé, že maloletý si vyžaduje zvýšenú starostlivosť, ktorú mu v súčasnosti
poskytuje výlučne matka.

24. Na strane matky však súd poukazuje na nutnosť systematického riešenia jej životnej situácie,
predovšetkým bytovej otázky, ktorú si matka v súčasnosti rieši absolútne neadekvátnym spôsobom v

nadväznosti na svoju ekonomickú situáciu. Rovnako je tomu aj v prípade jej možností a schopností
dosahovať príjem, kde súd v žiadnom prípade nespochybňuje jej zdravotný stav a nutnosť jeho riešenia,
avšak je nutné, aby aj túto otázku matka riešila so všetkou naliehavosťou a za predpokladu, že je
jej stav natoľko vážny, že nemôže vykonávať zárobkovú činnosť, riešila túto otázku iným zákonným
spôsobom tak, aby nebola v uspokojovaní nielen svojich potrieb, ale aj potrieb maloletého S. odkázaná

výlučne na cudziu pomoc, ktorá je v plnom rozsahu dobrovoľná, a preto spoliehanie sa na ňu je krajne
nezodpovedné. Pokiaľ ide o pomery na strane otca, tu súd poukazuje na možnú nevýhodnosť jeho
zamestnania v T., s ohľadom na náklady, ktoré s tým má spojené. Otec je v súvislosti s výkonom svojej
práce zaťažený cestovnými nákladmi vo výške 150 € mesačne a taktiež zabezpečovaním si ubytovania
v A. vo výške 200 € mesačne, čo predstavuje čiastku 350 €, čo je polovica dosahovaného príjmu otca.

Za tejto situácie, kedy je výkon práce spojený s uvádzanými nákladmi, je na zváženie, či by výkon práce
bližšie k miestu bydliska nebol pre otca z ekonomického hľadiska prijateľnejší.
25. S ohľadom na vyššie uvedené možno konštatovať, že otec nepreukázal vo vzťahu k svojej osobe
žiadnu zmenu pomerov, na ktorej podklade by bolo možné znížiť doposiaľ určenú vyživovaciu povinnosť
voči maloletému, a to ani len čiastočne.

26. Záverom súd apeluje na oboch rodičov maloletého S., aby v záujme maloletého začali spolu
konštruktívne komunikovať ako rodičia, ktorí nesú za svoje dieťa a jeho zdravý vývin zodpovednosť.
SituáciunastranemaloletéhoS.jenutnériešiťsystematickyaobajarodičia natommusiaspolupracovať
a dohodnúť sa na riešeniach, ktoré budú pre maloletého najvhodnejšie.

27. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam a s poukazom na citované ustanovenia zákona, súd
rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

28. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. civilného mimosporového

poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania ak tento zákon
neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nemôže matka a kolízny opatrovník podať odvolanie, nakoľko sa tohto práva
vzdali do zápisnice súdu, čo potvrdili svojimi podpismi.

Proti tomuto rozsudku môže otec podať odvolanie na podklade § 362 ods. 1 CSP podľa ktorého
odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje.Podľa § 363 CSP V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§127 CSP) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).