Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. október 2016

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 16C/234/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114225713
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Slušná

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2016:3114225713.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Zuzanou Slušnou v spore žalobkyne C. P., XX.XX.XXXX, Š. C.N.

U. G., X. T. XXX/X, N., zastúpenej CHARGE DAVOUÉ UJJ s.r.o. so sídlom Zlatovská 22, Trenčín, IČO 36
865 222 proti žalovanému Consumer Finance Holding, a.s. so sídlom Hlavné námestie 12, Kežmarok,
IČO 35 923 130, zastúpenému Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o. so sídlom Nám. sv. Egídia
93, Poprad, IČO 44 250 029, o určenie neplatnosti zmluvy takto

r o z h o d o l :

I. U r č u j e sa, že zmluvná podmienka vo Všeobecných obchodných podmienkach zmluvy o poskytnutí
pôžičky č. XXXXXX uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 26.06.2012 uvedená v bode 14.24 v
znení: "Klient a Povinný na jednej strane a Spoločnosť na strane druhej (Strany) sa dohodli, že všetky

spory vzniknuté zo Zmluvy a/alebo Zmluvy o zabezpečení a v súvislosti s ňou budú riešené dohodou
Strán. Ak nedôjde k dohode podľa predchádzajúcej vety, akýkoľvek spor, nárok alebo rozpor vzniknutý
zo Zmluvy a/alebo Zmluvy o zabezpečení alebo v súvislosti s ňou (vrátane všetkých otázok týkajúcich sa
jej existencie, platnosti alebo ukončenia) budú rozhodované Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej
bankovej asociácie alebo Rozhodcovským súdom pri Slovenskej hospodárskej komore s.r.o. alebo
Rozhodcovským súdom pri Slovenskej arbitrážnej komore s.r.o. alebo príslušným všeobecným súdom."
je n e p r i j a t e ľ n á z toho dôvodu n e p l a t n á.

II. U r č u j e sa, že zmluvná podmienka vo Všeobecných obchodných podmienkach zmluvy o poskytnutí
pôžičky č. XXXXXX uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 26.06.2012 uvedená v bode 11.2 v
znení:" Spoločnosť je oprávnená požadovať od klienta zmluvnú pokutu v prípade, ak sa klient dostal
do omeškania so splatením ktorejkoľvek jednotlivej splátky. V 30-ty deň po dobe splatnosti je klient
povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 10 % z dlžnej splátky. V tento deň sa zmluvná pokuta stáva
aj splatnou." je n e p r i j a t e ľ n á a z toho dôvodu n e p l a t n á.

III. Súd určuje, že spotrebiteľský úver zo zmluvy o poskytnutí pôžičky č. XXXXXX uzavretej medzi
žalobkyňou a žalovaným dňa 26.06.2012 je bezúročný a bez poplatkov.

IV. Súd určuje, že dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá je súčasťou zmluvy o poskytnutí pôžičky č. XXXXXX
uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 26.06.2012 je neplatná.

V. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a.

VI. Žiadna zo strán n e m á na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou proti žalovanému domáhala určenia, že zmluva o pôžičke č.
XXXXXX uzavretá medzi žalobkyňou ako dlžníčkou a žalovaným ako veriteľom je neplatná. Zároveň sadomáhala určenia, že rozhodcovská zmluva k zmluve o pôžičke č. XXXXXX uzavretá medzi žalobkyňou
ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom je neplatná. V podanej žalobe žalobkyňa uviedla, že dňa
26.06.2012 uzavrela so žalovaným zmluvu o poskytnutí pôžičky č. XXXXXX, v ktorej bola dohodnutá

výška úveru 1.600,- €. Splatnosť úveru bola dohodnutá v splátkach po 49,90 € na dobu 60 mesiacov.
Celková čiastka úveru, ktorú mala žalobkyňa zaplatiť bola 2.994,- €, ročná úroková sadzba úveru
bola 32 %, RPMN za úver bola 32 %. Poukázala na to, že predmetná zmluva o pôžičke je zmluvou
o poskytnutí spotrebiteľského úveru. Ročná úroková sadzba dohodnutá v zmluve bola určená bez
možnosti dohody. Obvykle požadovaná odplata na finančnom trhu za spotrebiteľský úver bola v čase

uzavretia zmluvy 6,31 %. Úroková sadzba v zmluve o pôžičke bola o 25,69 % vyššia ako priemerná
sadzba poskytovaná na finančnom trhu bankami, čo predstavuje 507%-né prekročenie priemerných
úrokových sadzieb poskytovaných na finančnom druhu. Odplata za poskytnutie úveru, úrok s ročnou
úrokovou sadzbou 32 %, je v rozpore so zákonom a dobrými mravmi, preto považovala zmluvu v tejto
časti v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka za absolútne neplatnú. Výška RPMN v zmluve je 32 %,
pričom priemerná výška RPMN poskytovaná bankami na finančnom trhu v čase uzatvárania zmluvy

bola 7,29 %. RPMN vypočítaná v zmluve je o 24,71 % vyššia, ako priemerná výška RPMN, ktorá bola v
tom čase poskytovaná na finančnom trhu. Uvedené predstavuje 439 %-né prevýšenie obvyklej RPMN.
Dňa 26.06.2012 bola pri podpise zmluvy o pôžičke č. XXXXXX podpísaná rozhodcovská zmluva, ktorá
je súčasťou bodu 14.24 Všeobecných obchodných podmienok. Obsahom zmluvy je dohoda strán, že
akékoľvek spory a nároky medzi zmluvnými stranami budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom

konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým zo stálych rozhodcovských súdov. Výber jednej z
alternatívriešeniasporovspočívanažalobcovi.Takmervovšetkýchprípadochsporyvyvolávajúveritelia/
dodávatelia, nakoľko bežný spotrebiteľ nemá žiadnu možnosť napadnúť takúto zmluvu, okrem prípadov
žalôb na neplatnosť zmluvy alebo jej časti. V dôsledku toho veriteľ/dodávateľa, ktorý bežne podáva
žaloby na spotrebiteľov, si vyberie ako možnosť riešenia sporu rozhodcovský súd a nie súd všeobecný.

Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je aj výlučná rozhodcovská zmluva, ktorá vylučuje príslušnosť
všeobecných súdov v spotrebiteľských sporoch. Rovnako takto postavená rozhodcovská zmluva do
dôsledku spôsobuje rovnaké následky, ako výlučná, preto je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a v
rozpore s dobrými mravmi. V čl. VII zmluvy je vyhlásenie klienta, ktorým bola určená kvázi dohoda o
zrážkach zo mzdy. Dohoda o zrážkach zo mzdy umožňuje veriteľovi siahnuť na majetok spotrebiteľa

bez predošlého súdneho posúdenia spotrebiteľskej zmluvy a prípadných neprijateľných podmienok, čím
dochádza k plneniu spotrebiteľa na základe spotrebiteľskej zmluvy obsahujúcej neprijateľné zmluvné
podmienky alebo neplatnej pre rozpor so zákonom a dobrými mravmi. Dohoda o zrážkach zo mzdy je
vopredformulovanápodmienkaaspotrebiteľnemalmožnosťsiindividuálnedojednaťjejobsah,dokonca
bol obmedzený v slobodnej vôli, nakoľko nemohol prejaviť slobodnú vôľu ohľadom dohody o zrážkach

zo mzdy ako vhodného zabezpečovacieho inštitútu. Dohoda o zrážkach zo mzdy spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, nakoľko nie je
individuálne dojednaná. Veriteľ na základe tejto dohody môže spotrebiteľovi siahnuť na majetok bez
toho, aby tomu mohol zabrániť alebo aby sa mohol nejakým účinným spôsobom brániť. Takýto postup
považovala za rozporný s dobrými mravmi a obchádzanie účelu a cieľu zákona a európskych noriem

na ochranu spotrebiteľa, nakoľko vylučuje súdnu kontrolu spotrebiteľských zmlúv a iných zmluvných
dojednaní súdom a pristupuje sa priamo k zrážkam zo mzdy. Výlučným účinným prostriedkom je
predbežné opatrenie v spojení so žalobou o neplatnosť zmluvy o úvere a dohody o zrážkach zo
mzdy. V predmetom prípade bola dohoda o zrážkach zo mzdy sformulovaná ako vyhlásenie klienta/
spotrebiteľa. Na dohodu o zrážkach zo mzdy je nevyhnutný zhodný dvojstranný prejav vôle, dohoda

medzi zmluvnými stranami, k čomu v predmetnom prípade nedošlo, nakoľko dohoda o zrážkach zo
mzdy je sformulovaná len ako jednostranné vyhlásenie klienta/spotrebiteľa bez prijatia tohto návrhu
druhou stranou. Takéto vyhlásenie klienta/spotrebiteľa nezakladá bez ďalšieho vznik dohody o zrážkach
zo mzdy. Zároveň napadla znenie bodu 11.2. všeobecných obchodných podmienok, ktorý upravuje
sankcie za porušenie povinnosti splácať riadne a včas. V prípade omeškania dlžníka so splátkou je

tento povinný platiť zmluvnú pokutu vo výške 10 % z výšky splátky, bod 11.3. určuje aj právo veriteľa na
úrok z omeškania v zákonnej výške. Pri omeškaní dlžníka so splátkou je v zmluve o pôžičke uzavretá
dohoda o zrážkach zo mzdy a zároveň si veriteľ upravil právo na náhradu škody v plnej výške, čím si v
zmluve určil niekoľkonásobný postih spotrebiteľa v prípade, ak sa omeškal so splácaním dlhu. Takéto
dojednanie spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa. Finančný agent uzatvárajúci úverovú zmluvu za žalovaného neuviedol rozsah svojich
právomocí a neuviedol ani to, či zastupuje iba jedného alebo viacerých veriteľov. Veriteľ neposúdil s
odbornou starostlivosťou schopnosť žalobkyne splácať spotrebiteľský úver, keď najmä neposúdil jej
príjem a účel úveru. V čase, keď si brala pôžičku, mala žalobkyňa finančné problémy a niekoľko pôžičiek,ktoré nezvládala splácať. Z tohto dôvodu bola vo finančnej tiesni a bola nútená uzavrieť predmetnú
úverovú zmluvu, aby dokázala aspoň pokryť svoje základné výdavky. V dobrej viere si požičala finančné
prostriedky, aby dokázala aspoň ako tak vyžiť. Domnievala sa, že peniaze by jej žalovaný neposkytol,

kebynebolaschopnáúverzvládnuťsplácať.Žalovanýtakzneužilnerovnépostavenie,neinformovanosť,
ľahkomyseľnosť, dôverčivosť a dobromyseľnosť spotrebiteľky na úkor jeho ekonomických záujmov bez
overenia si bonity a finančného stavu spotrebiteľky. Žalovaný konal s úmyslom získania neúmerného
peňažného zisku na základe neprijateľných zmluvných podmienok, za čo povinný niesť dôsledky
svojho konania. Ustanovenie bodu 11.4. považovala za neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko je

neprípustné, aby náklady spojené s vymáhaním pohľadávky znáša spotrebiteľ. Poukázala nato, že
zmluva o pôžičke neobsahuje podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods.
2 zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a to, že neobsahuje druh spotrebiteľského úveru,
adresu trvalého pobytu finančného agenta, výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a poplatkov,
úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania, spôsob zániku záväzku zo zmluvy. Naliehavý
právny záujem na požadovanom určení odôvodnila tým, že ako spotrebiteľ potrebuje mať právnu istotu

v otázke výšky dlhu nad rámec poskytnutých finančných prostriedkov.

2. Žalovaný v podaní zo dňa 07.01.2015 uviedol, že s podanou žalobou v celom rozsahu nesúhlasí a má
za to, že zmluva o pôžičke č. XXXXXX uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným je dojednaná v súlade
s platným právom na ochranu spotrebiteľa rovnako ako rozhodcovská zmluva k zmluve o pôžičke č.

XXXXXX uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným. V uvedenej zmluve je uvedená alternatíva výberu
riešenia sporu buď cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom v konaní pred
niektorým zo stálych rozhodcovských súdov.

3. Žalovaný v podaní zo dňa 15.01.2015 uviedol, že na základe zmluvy o poskytnutí pôžičky č. XXXXXX

zo dňa 26.06.2012 poskytol žalobkyni pôžičku v celkovej výške 2.994,- €. Žalobkyňa sa zaviazala
poskytnutý úver splácať v pravidelných mesačných splátkach po 49,90 € mesačne po dobu 60 po sebe
idúcich kalendárnych mesiacov a súčasne sa zaviazala zaplatiť úrok a splniť iné povinnosti vyplývajúce
zo zmluvy o pôžičke. Mal zato, že žalobkyňa nemá naliehavý právny záujem na požadovanom
určení, nakoľko nie je možné viesť spor, ktorého výsledok nemá pre žiadneho účastníka ekonomický,

právny alebo akýkoľvek iný relevantný zmysel. Určovací spor je preto možné viesť len vtedy, ak sa
úspešný účastník rozsudkom domôže zlepšenia svojho právneho alebo ekonomického postavenia.
Inak je vedenie určovacieho sporu neprípustné. Mal za to, že žalobkyňa nepreukázala dôvody danosti
naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti celej zmluvy o pôžičke. Tvrdením, že v zmluve
chýba jedna z podstatných náležitostí, a to odplata - celkové náklady spotrebiteľa, pričom zo zmluvy

o pôžičke vyplýva, že celkové náklady spotrebiteľa sú vo výške 1.394,- €, preukázala nedôvodnosť
nielen danosti naliehavého právneho záujmu, ale aj nedôvodnosť vyhlásenia celej zmluvy o pôžičke za
neplatnú. Mal za to, že v prípade domáhania sa vyslovenia neplatnosti zmluvnej podmienky týkajúcej
sa rozhodcovskej doložky, musí žalobkyňa preukázať, že je ohrozená výkonom práva vyplývajúceho
z danej podmienky. Je nesporné, že žalobkyňa si vzala úver, ktorý nezaplatila. Výšku svojho záväzku

žalobkyňa nepopierala. Žalovaný voči žalobkyni má právo voľby súdu, toto neuplatnil. Z určenia tejto
podmienky ako neprijateľnej nemá žalobkyňa žiadny ekonomický ani právny prospech. Súd by tak
poskytol právnu ochranu osobe, ktorá neplnila zmluvné záväzky a súčasne by jej poskytol ochranu pred
konaním, ktoré nikdy nebolo začaté a ktorého nespravodlivosť ani nebola predmetom dokazovania. Ak
by súd uznal čo aj len sčasti argumentáciu žalobkyne ohľadom neprijateľnosti niektorej zo zmluvných

podmienok v napadnutej spotrebiteľskej zmluve o pôžičke, má žalovaný za to, že neplatnou by v
tomto prípade v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka sa stali výhradne len predmetné zmluvné
podmienky, nie však zmluva samotná ako celok. Ohľadom vznesenej námietky týkajúce sa výšky
ročnej úrokovej sadzby a RPMN uviedol, že jediným zákonným ustanovením platným v čase podpisu
zmluvy o pôžičke limitujúcim výšku odplaty za poskytnutý spotrebiteľský úver, ktorej súčasťou je aj

dojednaná výška úrokov, bolo ustanovenie § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka. Celkové náklady
spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom sú podľa § 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských
úveroch odplatou za spotrebiteľský úver. V zmluve o pôžičke bola dojednaná odplata za poskytnutie
peňažných prostriedkov vo forme spotrebiteľského úveru vo výške 32 % ročne. Úroková sadzba
poskytnutého spotrebiteľského úveru sa rovnala RPMN. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný ako veriteľ

nepožadoval od spotrebiteľa nad rozsah úrokovej sadzby žiadne ďalšie poplatky a ani iné plnenie. Mal
zato, že podstatné prevyšovanie obvyklej odplaty by malo predstavovať niekoľkonásobne prekračujúcu
a zároveň zjavne neprimeranú odplatu za poskytnutie finančných prostriedkov vzhľadom na ostatné
obdobné finančné produkty, ktoré veritelia poskytovali v mieste a čase uzavretia zmluvy o pôžičke.Úver poskytol žalovaný ako nebankový subjekt, kde priemerné výšky odplát v rozhodnom období medzi
nebankovými subjektmi boli nepomerne vyššie ako sú údaje zverejnené na stránke NBS. Mal za to,
že je možné dohodu o odplate posúdiť ako dojednanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi iba v

prípade, ak vzhľadom na všetko je zrejmé, že predmetné zmluvné dojednanie je v rozpore s etickými
pravidlami správania sa, ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané a tvoria základ hodnotového
poriadku. Dojednanie odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 32 % nie je možné za
žiadnych okolností považovať za dojednanie, ktoré by malo byť v rozpore s takýmito pravidlami etiky
a morálky. V čase uzavretia zmluvy o pôžičke neexistoval vykonávací predpis, ktorý by mal exaktne

stanovovať maximálnu výšku odplaty. S poukazom na nariadenie vlády č. 141/2014 Z.z. mal za to, že
ak zákonodarca v súčasnosti umožňuje stanoviť maximálnu odplatu vo výške dvojnásobku priemernej
RPMN pri obdobnom úvere alebo pôžičke, bolo by v rozpore s podstatou inštitútu dobrých mravov
vyhodnotiť zmluvné dojednanie v zmluve o pôžičke o výške odplaty vo výške 32 %, ktoré ani len
neprevyšuje v súčasnosti striktne stanovenú maximálnu výšku odplaty, za neplatné pre rozpor s dobrými
mravmi, nakoľko by sa negoval zámer zákonodarcu a celkový význam inštitút dobrých mravov. Podľa

žalovaného nie je v súlade so zákonným znením § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka na účely skúmania
primeranosti odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru porovnávať výšku úrokových sadzieb bánk.
Poukázal nato, že rozhodcovská doložka tak, ako je sformulovaná, nebráni spotrebiteľovi v ochrane
jeho práv na všeobecnom súde v prípade, ak sa začne konanie na všeobecnom súde. Rozhodcovská
doložka nebráni spotrebiteľovi v ochrane práv ani v prípade, ak konanie začne na rozhodcovskom

súde dodávateľ, nakoľko vnútroštátne právo zaručuje preskúmateľnosť rozhodcovského rozsudku
všeobecným súdom. Existuje len zákaz formulácie rozhodcovskej doložky takým spôsobom, ktorý
vyžadujeodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní.Považovalza
nesporné, že zákonodarca nemal v úmysle vylúčiť rozhodcovské konanie z pôsobnosti pre uplatňovanie
nárokov dodávateľov voči spotrebiteľom. Ani neexistuje žiadna právna norma vylučujúca rozhodcovské

konanie v spotrebiteľských sporoch. Ak je teda obom zmluvným stranám rovnocenne daná možnosť
voľby medzi všeobecným a rozhodcovským súdom je logické, že právomoc súdu založí ten účastník,
ktorý sa ochrany domáha ako prvý. Ohľadom dojednania, predmetom ktorého bola dohoda o zrážkach
zo mzdy uviedol, že táto dohoda má vo vzťahu žalovaného k žalobkyni svoje opodstatnenie a žiadnym
spôsobom nevybočuje z právneho rámca platného v Slovenskej republike. Dohoda o zrážkach zo mzdy

je štandardným zabezpečovacím inštitútom občianskeho záväzkového práva, ktorým sa dlžník písomne
dohodne s veriteľom pre prípad, že by neplnil svoje záväzky zo zmluvného vzťahu riadne a včas, aby bol
veriteľ oprávnený vykonávať u platiteľa dlžníkovej mzdy zrážky z jeho mzdy, a to za účelom uspokojenia
pohľadávky veriteľa až do jej úplného splatenia. Zákon limituje výšku zrážok tým, že zrážky zo mzdy
nesmú byť vyššie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia. Mal zato, že dohoda o zrážkach zo

mzdy obsahuje všetky podstatné obsahové náležitosti, nie je neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľskej
zmluve a nezakladá hrubý nepomer práv a povinností zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
Dohodu o zrážkach zo mzdy nemožno považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku z dôvodu, že
zákonodarca demonštratívnym výpočtom neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách tento
zabezpečovací inštitút neuvádza. Žalovaný ako veriteľ nikdy predmetný zabezpečovací inštitút voči

žalobkyni a ani iným spotrebiteľom nevyužil a ani nevyužije s poukazom na § 5a zákona č. 250/2007
Z.z.. Zmluvná pokuta je štandardným zabezpečovacím inštitútom prostredníctvom ktorej zmluvná strana
vyžadujúca splnenia určitej záväzkovej povinnosti je oprávnená vymieniť si pre prípad porušenia
zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu. Záväzkovou povinnosťou žalobkyne ako dlžníka vyplývajúcou
zo zmluvy o pôžičke je povinnosť splácať splátky spotrebiteľského úveru poskytnutého na základe

zmluvy o pôžičke riadne a včas, v prípade porušenia tejto povinnosti si zmluvné strany dojednali
zmluvnú pokutu. Toto dojednanie je výkonom práva žalovaného a za žiadnych okolností nemôže byť
v rozpore s dobrými mravmi. Dojednanú výšku zmluvnej pokuty 10 % z dlžnej splátky považoval za
súladné so zákonom. Poukázal na ustanovenie § 3a nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., podľa ktorého
je možné v spotrebiteľskom úverovom vzťahu dojednať ako sankciu za omeškanie spotrebiteľa so

splácaním peňažných prostriedkov aj zmluvnú pokutu, ktorej výška nesmie prevýšiť priemernú hodnotu
RPMN o viac ako 10 percentuálnych bodov a zároveň prevýšiť trojnásobok úrokov z omeškania podľa
tohto nariadenia. Pokuta vo výške 10 % z dlžnej splátky ako sankcia za omeškanie za súčasného
platného stavu, t.j. že žalovaný ako veriteľ voči žalobkyni ako dlžníkovi súčasne neuplatňoval žiadne
iné sankcie za omeškania, je v súlade s platným právom, teda je výkonom práva žalovaného ako

veriteľa a z uvedeného dôvodu nemôže byť toto dojednanie v rozpore s dobrými mravmi. Kumulácia
zmluvnej pokuty a sankčného úroku je v súkromnoprávnych zmluvách prípustná. Zmluvná pokuta je
zabezpečovací inštitút záväzkového práva, ako taká má úplne odlišnú funkciu ako úrok z omeškania.
Zmluvná pokuta je odvodená od subjektívneho porušenia zmluvnej povinnosti, úrok z omeškania jeodvodený od objektívneho porušenia povinnosti plniť peňažný záväzok včas. Zmluvné dojednanie, že
žalobkyňa ako dlžník je popri úroku z omeškania a zmluvnej pokuty povinná nahradiť škodu, ktorá
žalovanému ako veriteľovi vznikla nesplnením záväzkovej povinnosti dlžníka plniť splátky riadne a

včas bolo dojednané v súlade s § 545 ods. 2 Občianskeho zákonníka veta prvá v nadväznosti na
§ 519 Občianskeho zákonníka. Žiadne ustanovenie zmluvy o pôžičke zároveň neuvádza, že by bola
žalobkyňa ako spotrebiteľ povinná nahradiť škodu aj vtedy, ak by zároveň bola škoda krytá zmluvnou
pokutou,respektíveúrokomzomeškania.PriuzavretízmluvyopôžičkevystupovalaVšeobecnáúverová
banka, a.s. v postavení sprostredkovateľa, nie je v postavení finančného agenta. Tým, že pri uzavretí

zmluvy nevystupoval finančný agent, nemohlo dôjsť k porušeniu povinností podľa § 20 ods. 1 zákona
o spotrebiteľskom úvere a § 9 ods. 2 písm. b) zákona o spotrebiteľskom úvere. Ohľadom žalobnej
námietky, že žalovaný neposúdil s odbornou starostlivosťou schopnosť žalobkyne spláca spotrebiteľský
úver uviedol, že požiadal žalobkyňu aby uviedla úplne, presne a pravdivo informácie o výške svojho
skutočnéhoreálnehopríjmuaozdrojisvojichpríjmov.Pozohľadnenívýškypožadovanejpôžičky 1.600,-
€,výškypožadovanejmesačnejsplátky49,90€vnadväznostinapriemernýčistýmesačnýpríjem350,-€

mal zato, že žalobkyňa je schopná predmetný spotrebiteľský úver splácať. Mal zato, že uzavretá zmluva
o spotrebiteľskom úvere obsahuje všetky náležitosti s poukazom na to, že vo Všeobecných obchodných
podmienkach, ktoré sú súčasťou zmluvy o pôžičke a sú neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy pričom
podpisom zmluvy o pôžičke sa stali pre klienta záväznými. Klient prehlásil, že pred podpísaním zmluvy
sa oboznámil s podmienkami zmluvy o pôžičke a so Všeobecnými obchodnými podmienkami, ktoré

sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, súhlasí s nimi, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich
dodržiavať.
4. Podaním zo dňa 20.09.2016 žalobkyňa žiadala, aby súd určil, že zmluva o pôžičke č. XXXXXX
uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným je neplatná, eventuálne že zmluva o pôžičke č. XXXXXX
uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným je bezúročná a bez poplatkov. Uznesením vyhláseným na

pojednávaní dňa 28.10.2016 súd pripustil zmenu žaloby v žalobkyňou navrhovanom znení.

5. Súd vytýčil pojednávanie na termín 28.10.2016, ktorého sa žalobkyňa ani žalovaný nezúčastnili, ich
neúčasť na pojednávaní ospravedlnili ich zástupcovia a súhlasili s tým, aby súd pojednával a rozhodol
v ich neprítomnosti.

6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s podanou žalobou, žiadosťou a zmluvou o poskytnutí
pôžičky č. XXXXXX zo dňa 26.06.2012, všeobecnými obchodnými podmienkami platnými od
01.10.2010, vyjadreniami žalovaného zo dňa 07.01.2015, 15.01.2015, úrokovými mierami úverov pre
nové obchody, platobnou históriou žalobkyne vyjadrením žalobkyne zo dňa 20.09.2015 a zistil tento

skutkový stav:

7. Žiadosťou a zmluvou o poskytnutie pôžičky č. XXXXXX zo dňa 26.06.2012 bolo preukázané, že
žalovaný podľa čl. III zmluvy poskytol žalobkyni pôžičku vo výške 1.600,- €, ktorú sa žalovaná zaviazala
žalobcovi vrátiť v 60 mesačných splátkach po 49,90 € s tým, že termín konečnej splatnosti bol 06/2017.

ročná úroková sadzba bola 32 %, RPMN bola 32 %, priemerná hodnota RPMN bola 21,68 %, celková
suma pôžičky bola 2.994,- €, celkové náklady spotrebiteľa boli 1.394,- €. Podľa čl. IV žalobkyňa odmietla
poistenie. V čl. VII je predtlačený text, podľa ktorého žalobkyňa prehlásila, že súhlasí so zmluvnou
pokutou a sankčným úrokom z omeškania prislúchajúcim spoločnosti pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti plniť splátky riadne a včas, ako aj s tým, že spoločnosť má možnosť účtovať si kompenzáciu

ušlých výnosov. Svojím podpisom prejavila súhlas s tým, že v prípade, ak si nesplní svoj záväzok splácať
pôžičkuvstanovenýchtermínochsplátok,resp.vstanovenejlehotesplatnostipôžičkypodľatejtozmluvy,
aby spoločnosť bola oprávnená požadovať od jej zamestnávateľa vykonávať zrážky zo mzdy a iných
príjmov až do doby úplného splatenia zabezpečovanej pohľadávky spoločnosti voči nej. Výška zrážok
zo mzdy a iných príjmov bude zodpovedať výške splátok podľa tejto zmluvy. Pre účely uplatnenia výkonu

zrážok zo mzdy a iných príjmov je táto zmluva súčasne aj dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov
podľa § 551 Občianskeho zákonníka.

8. Podľa bodu 11.2. Všeobecných obchodných podmienok platných od 01.10.2010 spoločnosť je
oprávnená požadovať od klienta zmluvnú pokutu v prípade, ak sa klient dostal do omeškania so

splatením ktorejkoľvek jednotlivej splátky. V 30-ty deň po dobe splatnosti je klient povinný zaplatiť
zmluvnú pokutu vo výške 10 % z dlžnej splátky. V tento deň sa zmluvná pokuta stáva splatnou.9. Podľa bodu 14.24. Všeobecných obchodných podmienok platných od 01.10.2010 klient a povinný na
jednej strane a spoločnosť na strane druhej (strany) sa dohodli, že všetky spory vzniknuté zo zmluvy
a/alebo zmluvy o zabezpečení a v súvislosti s ňou budú riešené dohodou strán. Ak nedôjde k dohode

podľa predchádzajúcej vety akýkoľvek spor, nárok alebo rozpor vzniknutý zo zmluvy a/alebo zmluvy
o zabezpečení alebo v súvislosti s ňou (vrátane všetkých otázok týkajúcich sa jej existencie, platnosti
alebo ukončenia) budú rozhodované Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie
alebo Rozhodcovským súdom pri Slovenskej hospodárskej komore, s.r.o. alebo Rozhodcovským súdom
pri Slovenskej arbitrážnej komore, s.r.o. alebo príslušným všeobecným súdom.

10. Z platobnej histórie žalobkyne vyplýva, že žalovaný žalobkyni predpísal splátky po 49,90 € splatné
k 20. dňu v mesiaci s tým, že prvá splátka bol splatná 20.07.2012 pričom dňa 20.09.2013 boli splatné
splátky v sume 1.424,67 €. Žalobkyňa uhradila celkovo od 24.09.2012 do 10.08.2016 sumu 698,60 €.

11. Po právnej stránke posúdil súd zmluvný vzťah v súlade s právnou úpravou platnou ku dňu

26.06.2012.

12. Podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2016 (ďalej len O.s.p.)
návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

13. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v

neprospech strany.

14. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

15. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

16. Podľa § 41 Občianskeho zákonníka ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu,
je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za

ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

17. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,

použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo

inej podnikateľskej činnosti.

18. Podľa § 53 ods. 1, ods. 2, ods. 5 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,

ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú
vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za
individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiťsapredpodpisomzmluvy,aknemoholovplyvniťichobsah.Neprijateľnépodmienkyupravené
v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

19. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené
v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej
rozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní.20. Podľa § 544 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia
zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť,

aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno
dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

21. Podľa § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou
dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by

boli zrážky pri výkone rozhodnutia.

22. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.

23. Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

24. Podľa § 2 písm. a), písm. b), písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch na
účely tohto zákona sa rozumie: a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho
podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo

poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnutépeňažnéprostriedkyvrátiťazaplatiťcelkovénákladyspotrebiteľaspojenésospotrebiteľským
úverom.

25. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom
trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

26. Podľa § 9 ods. 2 písm. f), písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem

všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
27. f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
28. k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

29. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1
a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

30. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní rozhodcovská zmluva je dohoda
medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú
v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.

31. Podľa § 4 ods. 1, ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej

zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu,
inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente
podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom
alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej
zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

32. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa proti porušeniu práv a povinností
ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde
domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ
zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav. Osoba, ktorá na súde úspešne uplatní

porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na
primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto
zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi.33. Posúdením výsledkov vykonaného dokazovania podľa citovaných zákonných ustanovení dospel súd
k záveru, že podaná žaloba je čiastočne dôvodná.

34. Podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti zmluvy o pôžičke č. XXXXXX zo
dňa 26.06.2012 eventuálne, že zmluva o pôžičke č. XXXXXX zo dňa 26.06.2012 je bezúročná a
bezpoplatkov.Existenciaprávnejneistotyžalobkyneakospotrebiteľaohľadnetoho,zktorýchustanovení
zmluvy jej plynú finančné záväzky vo vzťahu k žalovanému odôvodňuje podľa presvedčenia súdu aj jej
naliehavý právny záujem na určení toho, čoho sa žalobkyňa v konaní domáhala. Vzhľadom k tomu, že

na základe žalobou napadnutej dohody o zrážkach zo mzdy si žalovaný môže uplatniť ako veriteľ svoje
právo a požiadať zamestnávateľa žalobkyne o realizáciu zrážok zo mzdy, mal súd zato, že žalobkyňa
preukázala existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, nakoľko bez určenia
neplatnosti uvedených dohôd o zrážkach zo mzdy by právne postavenie žalobkyne ako dlžníka bolo
neisté a súčasne by bolo ohrozené právo žalobkyne na disponovanie so mzdou.

35. Je nepochybné, že zmluva o pôžičke č. XXXXXX uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným
dňa 26.06.2012 je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka, nakoľko žalovaný
vystupovalvpostavenídodávateľa,pretožepriuzatváraníspotrebiteľskejzmluvykonalvrámcipredmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalobkyňa je spotrebiteľ, keďže pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej

podnikateľskej činnosti. Na predmetnú zmluvu je tak potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho
zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Zároveň ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona
č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

36. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala určenia neplatnosti celej zmluvy o pôžičke. V prípade, ak

sa dôvod neplatnosti právneho úkonu vzťahuje na celý právny úkon, je právny úkon neplatný v celom
rozsahu. To sa týka najmä prípadu, ak sú neplatnosťou dotknuté podstatné náležitosti právneho úkonu.
Ak je neplatnosťou zasiahnutá iba časť právneho úkonu, pričom ide o vadu právneho úkonu, ktorú
možno oddeliť od jeho ostatného obsahu, s poukazom na § 41 Občianskeho zákonníka súkromné právo
vychádza zo zásady, že ostatná časť právneho úkonu a nie je touto neplatnosťou dotknutá. Podmienkou

je, že po oddelením neplatnej časti musí zvyšok právneho úkonu sám osebe právne obstáť a zostať
v platnosti.

37. V zmysle § 657 Občianskeho zákonníka pojmovými znakmi zmluvy o pôžičke sú: a) určenie
zmluvných strán (veriteľ a dlžník), b) prenechanie druhovo určenej veci, ktorá je predmetom zmluvy, c)

dočasnosť zmluvného vzťahu, d) povinnosť vrátiť veci rovnakého druhu. Z predloženej zmluvy o pôžičke
č. XXXXXX zo dňa 26.06.2012 vyplýva, že túto uzavrel žalovaný ako veriteľ so žalobkyňou ako dlžníkom
a na základe tejto zmluvy prenechal žalobkyni finančné prostriedky vo výške 1.600,- €. Žalobkyňa
so zmluvou zaviazala do júna 2017 žalovanému poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť s dohodnutou
odplatou spočívajúcou v úroku. Súd preskúmal uzavretú zmluvu o pôžičke a všeobecné obchodné

podmienky žalovaného platné od 01.10.2010 (ďalej len VOP) a zistil, že uzavretá zmluva o pôžičke
obsahuje všetky podstatné náležitosti a ich platné dojednanie žiadna zo strán nespochybnila. Súd však
zistil, že k zmluve o pôžičke pripojené VOP obsahujú v bodoch 11.2. a 14.24. neprijateľné zmluvné
podmienky. Posúdenie uvedených podmienok ako neprijateľných, a teda neplatných, sa nedotýka
podstatných náležitostí zmluvy o pôžičke ako právneho úkonu, preto súd žalobe v časti o neplatnosť

bodov 11.2. a 14.24. VOP vyhovel a vo zvyšnej časti žalobu o neplatnosť zmluvy zamietol.

38. V bode 11.2. VOP bola dojednaná zmluvná pokuta pre prípad omeškania klienta so splatením
ktorejkoľvek jednotlivej splátky, a to vo výške 10 % z dlžnej splátky. Súd ohľadom uvedenej zmluvnej
pokuty vyhodnotil, že jej dojednanie je neplatné z dôvodu, že nie je v súlade zo znením § 544

ods. 2 Občianskeho zákonníka súčasťou vlastného textu spotrebiteľskej zmluvy, teda listiny, na ktorú
spotrebiteľ pripojuje svoj podpis, ale je súčasťou vopred pripravených VOP. Skutočnosť, že v čl. VII
zmluvy žalobkyňa prehlásila, že so zmluvnou pokutou súhlasí nezakladá je písomné dojednanie, keďže
v tomto texte nie je určená výška pokuty ani v ňom nie je určený spôsob jej určenia.

39. V bode 14.24. VOP bola uvedená rozhodcovská doložka. Podľa tejto doložky mali zmluvné strany v
prípade, ak nedôjde k dohode, akýkoľvek spor, nárok alebo rozpor vzniknutý zo zmluvy alebo v súvislosti
s ňou rozhodovať niektorý z uvedených troch rozhodcovských súdov alebo príslušný všeobecný súd.Uvedená zmluvná podmienka je neprijateľná nielen z dôvodu jej obsahu, ale aj z dôvodu jej umiestnenia
vo VOP.

40. Najvyšší súd Českej republiky v rozhodnutí sp.zn. 32 Cdo 2282/2008, vyslovil, že rozhodovanie
sporov v rozhodcovskom konaní nie je porušením čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, pokiaľ
účastníci konania majú možnosť ovplyvniť, aký rozhodca (či skupina rozhodcov) bude o ich právach
a povinnostiach v súlade s platnou rozhodcovskou zmluvou rozhodovať. Arbitráž v spotrebiteľských
právnych vzťahoch teda môže fungovať, ale za transparentných podmienok, ako efektívny prostriedok

ochrany. V tomto prípade bola rozhodcovská doložka uvedená vo VOP v priamej súvislosti so zmluvou
o pôžičke, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa aj Občianskeho
zákonníka, pričom ide o spotrebiteľský úver podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Ochrana
spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vychádza z predpokladu,
že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej pozície v slabšom postavení. To
platí aj vo vzťahu, keď zmluvný vzťah obsahuje aj vedľajšie zmluvné ustanovenia formulárovej povahy

(napr. záložné zmluvy, dohody o zrážkach zo mzdy, rozhodcovské zmluvy a pod.). Z týchto dôvodov
súd uvedenú rozhodcovskú doložku uvedenú vo VOP podrobil kontrole z hľadiska spotrebiteľského
práva. Po preskúmaní veci súd zistil, že rozhodcovská doložka neboli so žalobkyňou individuálne
dojednaná. V danej veci je zrejmé, že žalobkyňa ako spotrebiteľ nemohla meniť formulárovú zmluvu
o pôžičke a už vôbec nemohla meniť obsah VOP, ktorý bol platný od 01.10.2010. Žalovaný je v

konaní stranou, ktorá nesie dôkazné bremeno na preukázanie toho, že spotrebiteľ si individuálne
vyjednal rozhodcovské konanie. V tomto smere neboli doložené žiadne relevantné dôkazy podporujúce
záver o individuálnom vyjednaní rozhodcovskej zmluvy. Nie spotrebiteľ má totiž dokázať, že nedošlo
k individuálnemu vyjednaniu, ale dodávateľa zaťažuje bremeno presvedčivo preukázať individuálne
vyjednanie (§ 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Dôvodne teda možno konštatovať, že žalovaný

dôkazné bremeno o individuálnom vyjednaní rozhodcovskej zmluvy neuniesol. Žalobkyňa nemala
možnosť ovplyvniť obsah predmetnej rozhodcovskej zmluvy uvedenej v bode 14.24 VOP, mohla ju
buď prijať ako celok alebo ako celok odmietnuť. Obsah tejto rozhodcovskej zmluvy bol dodávateľom
(žalovaným) vopred pripravený pre väčší počet spotrebiteľov a na ich obsahu žalobkyňa nijakým
spôsobom neparticipovala.

41. Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka musí byť vykladané z pohľadu
spotrebiteľa a jeho ochrany a nie z pohľadu dodávateľa. Podľa dôvodovej správy k tomuto zákonnému
ustanoveniu ,,spotrebiteľ môže svoje práva uplatňovať nie iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej
doložky, ale ak sa tak rozhodne, aj v občianskoprávnom konaní a zmluvná podmienka, ktorá by mu v

tom bránila, bude v zmysle navrhovaného ustanovenia považovaná za neprijateľnú“. Rozhodcovskú
doložku alebo zmluvu teda nie je možné akceptovať, ak by vyžadovala od spotrebiteľa podrobiť sa
arbitráži. Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka nie je totiž len o možnosti výberu
medzi štátnym a súkromným súdom, ale predovšetkým o dôsledkoch, ktoré zakladá, a teda, či doložka
nenúti spotrebiteľa podrobiť sa nezvratne arbitráži.

42. Rozhodcovská zmluva uvedená vo VOP k zmluve o pôžičke zo dňa 26.06.2012 bola uzavretá
ako tzv. nevýhradná rozhodcovský zmluva. Súd po preskúmaní veci zistil, že možnosť voľby súdu pre
spotrebiteľa je len iluzórna, pretože takmer s pravidelnosťou rozhodcovské žaloby podávajú veritelia,
čo možno odôvodniť aj rozsahom nárokov plynúcich zo štandardne formulovanej zmluvy. Naopak, ak

niektorý spotrebiteľ výnimočne uplatňuje svoje práva, tak využíva - pre neho transparentný štátny súd. O
doložku,ktorávyžaduje,abyspotrebiteľriešilsporyvýlučnevrozhodcovskomkonaníideajvtedy,aksíce
spotrebiteľ podľanejmámožnosťvybraťsimedzirozhodcovskýmaštátnymsúdom,aleakbypodľatejto
doložkyzačalorozhodcovskékonanienanávrhdodávateľa,spotrebiteľbybolnútenýnezvratnepodrobiť
sa rozhodcovskému konaniu (porov. uznesenia Krajského súdu v Trnave vo veciach sp. zn. 10CoE

153/2011, Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 17CoE 15/2011, sp. zn. 8CoE 5/2012 a ďalšie). Aj právna
veda na tento problém reaguje, keď uvádza: „Z pohľadu spotrebiteľa je totiž rovnocenné, či riešenie
jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu „vnúti“ štandardná zmluvná klauzula, alebo
dodávateľ svojím konaním. Spotrebiteľ má byť chránený pred oboma. Práve proti možnosti dodávateľa
diktovať svoju vôľu v zmluvnom vzťahu bol vytvorený celý mechanizmus spotrebiteľsko-právnej ochrany

pred štandardnými zmluvami.“ (Kristián Csach: Štandardné zmluvy, str. 214, Vydavateľ Aleš Čeněk,
2010).43. Neprijateľnosť rozhodcovskej zmluvy uvedenej v bode 14.24. VOP súd videl aj v tom, že vôľa k
tomu, aby strany spor medzi nimi predložili k rozhodnutiu rozhodcovským inštitúciám pochádza len
od jednej, a to silnejšej zo strán, ktoré spotrebiteľskú zmluvu uzavreli, čo v ich vzťahu spôsobuje

značnú nerovnováhu. Zatiaľ čo veriteľ má zjavne viaceré výhody v porovnaní so situáciou, kedy bola
vec prejednávaná riadnymi súdmi, žalovaný neuvádza, aké výhody z nej plynú pre spotrebiteľa. Okrem
toho rozhodcovské konania podľa zistenia komisie nie sú v súlade s viacerými zásadami obsiahnutými
v odporúčaní komisie 98/257/ES z 30. marca 1998 o zásadách platných pre orgány príslušné pre
mimosúdne urovnávanie spotrebiteľských sporov. Aj keď toto odporúčanie nemá právne záväzný

charakter, uznáva sa v ňom rad zásad, dôležitých pre zabezpečenie spravodlivosti konaní o urovnanie
spotrebiteľských sporov, pričom niektoré z nich sú založené na všeobecných právnych zásadách.

44. Ohľadom umiestnenia rozhodcovskej zmluvy do bodu 14.24. VOP a zmluvnej pokuty do bodu 11.2.
súd uvádza, že v spotrebiteľských zmluvách je možné uplatňovať Všeobecné obchodné podmienky,
avšak toto uplatňovanie má určité formálne aj obsahové obmedzenia. V spotrebiteľskom vzťahu sú

účastnícivnerovnompostavení,keďdodávateľ-žalovanýjevofaktickyvýhodnejšompostavení,pretože
mal odbornú prevahu nad spotrebiteľom - žalobkyňou, ktorej poskytoval služby. Je preto potrebné, aby
sa dodávateľ choval vo vzťahu k spotrebiteľovi poctivo a v prípade, že takto nepostupuje, nemožno
jeho konaniu poskytnúť právnu ochranu. Zásada poctivého konania dodávateľa v spotrebiteľských
vzťahoch okrem iného vyžaduje, aby bol text spotrebiteľskej zmluvy dobre čitateľný, prehľadný a logicky

usporiadaný. Zmluvné dojednania musia mať dostatočnú veľkosť písma a nesmú byť umiestnené
v oddieloch, ktoré môžu v spotrebiteľovi vzbudiť dojem o ich nepodstatnom charaktere. Uvedená
zásada dopadá aj na obchodné podmienky, ktoré sa v praxi spotrebiteľských zmlúv vyskytujú.
Obchodné podmienky majú slúžiť predovšetkým tomu, aby nemuseli byť do každej zmluvy vpisované
dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru. Nemajú ale slúžiť tomu, aby sa do nich vkladali

v neprehľadnej forme a malým písmom dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých
možno predpokladať, že pozornosti spotrebiteľa asi uniknú. Takto by v obchodných podmienkach nemali
byť ani ustanovenia o dojednaní rozhodcovskej doložky a ani zmluvnej pokuty pre prípady porušenia
záväzkovej povinnosti zo strany spotrebiteľa. Dojednanie rozhodcovskej zmluvy ako aj zmluvnej pokuty
by malo byť súčasťou vlastného textu spotrebiteľskej zmluvy, teda listiny, na ktorú spotrebiteľ pripojuje

svojpodpis,čovdanomprípadesplnenénebolo.Samotnázmluvaopôžičkedojednanieorozhodcovskej
doložke a zmluvnej pokute neustanovuje. Tieto sú uvedené v predtlačených všeobecných obchodných
podmienkach, a to drobným písmom. Takéto dojednanie rozhodcovskej zmluvy a zmluvnej pokuty je
výsledkom konania dodávateľa - žalovaného, ktorý VOP pripravil a z hľadiska spotrebiteľského práva
ho nemožno hodnotiť inak ako nepoctivé. Dojednanie VOP o rozhodcovskej doložke je podľa súd

potrebné vyhodnotiť ako neplatné podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, nakoľko sa jedná
o neprijateľnú zmluvnú podmienku, a dojednanie VOP o zmluvnej pokute je potrebné vyhodnotiť ako
neplatné podľa § 39 a § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka a podľa § 53 ods. 1, ods. 5 Občianskeho
zákonníka ako neprijateľnú zmluvnú podmienku.

45.Vtomtosmeresúdpoukazujeajnarozhodovaciučinnosťinýchsúdov,ktorévosvojichrozhodnutiach
vyhlásilirovnakézneniebodov11.2.a14.24VOPzaneprijateľné,apretoneplatné(rozsudokOkresného
súdu Dunajská Streda sp.zn. 11C/330/2014 zo dňa 20.10.2014, Okresný súd Prešov sp.zn. 9C/7/2014
zo dňa 11.08.2014).

46. Dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje zabezpečovací prostriedok peňažnej pohľadávky, ktorú
uzatvára veriteľ s dlžníkom. Dohoda musí v zmysle § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka mať písomnú
formu a musí obsahovať označenie pohľadávky, o uspokojenie ktorej ide a výšku dohodnutých zrážok.

47. Text zmluvy v čl. VII, v ktorom má byť obsiahnutá dohoda o zrážkach zo mzdy, je napísaný veľmi

malým písmom pričom po prvom nahliadnutí na uvedený súvislý text jeho forma znechucuje spotrebiteľa
dôsledne si ho preštudovať. Súd mal zato, že z textu: „Svojím podpisom prejavujem súhlas s tým,
že v prípade, ak si nesplním svoj záväzok splácať pôžičku v stanovených termínoch splátok, resp.
v stanovenej lehote splatnosti pôžičky podľa tejto zmluvy, aby spoločnosť bola oprávnená požadovať
od môjho zamestnávateľa vykonávať zrážky zo mzdy a iných príjmov až do doby úplného splatenia

zabezpečovanej pohľadávky spoločnosti voči mne. Výška zrážok zo mzdy a z iných príjmov bude
zodpovedať výške splátok podľa tejto zmluvy. Pre účely uplatnenia výkonov zrážok zo mzdy a z
iných príjmov je táto zmluva súčasne aj dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov podľa § 551
Občianskeho zákonníka.“ nie je možné objektívne vyhodnotiť výšku dlhu ani spôsob jeho určenia a anivýšku dohodnutých zrážok, keďže uvedený text odkazuje na zabezpečovanú pohľadávku, ktorá však
v samotnom texte dohody o zrážkach zo mzdy nie je špecifikovaná. V dohode o zrážkach zo mzdy
musí byť zabezpečovaná pohľadávka presne a úplne konkretizovaná, inak by dlžník nemohol platne

prejaviť vôľu uspokojiť pohľadávku veriteľa prostredníctvom uvedeného zabezpečovacieho prostriedku.
Predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy nebola individuálne dojednaná a svojím obsahom spôsobuje
značnú nerovnováhu v zmluvnom postavení strán v neprospech žalobkyne, ktorá je spotrebiteľom. Zo
spôsobu, akým bola dohoda o zrážkach zo mzdy koncipovaná, teda že bola neprehľadne zapracovaná
do predtlačeného formuláru zmluvy o pôžičke vypracovaného žalovaným do časti VII. zmluvy označenej

ako Vyhlásenie klienta je zrejmé, že uvedeným textom žalovaný žalobkyni vopred vnútil pri uzavretí
zmluvy o pôžičke aj iný úkon než ten, ktorý bol v danom okamihu vo sfére záujmu žalobkyne. Z textu
vyhlásenia čl. VII zmluvy vyplýva, že žalobkyňa súčasne jedným a tým istým podpisom na predmetnej
zmluve o pôžičke podpísala aj dohodu o zrážkach zo mzdy, pričom žalovaný nepreukázal, že žalobkyňa
bola náležite oboznámená zo strany žalovaného o zabezpečovacom inštitúte v podobe dohody o
zrážkach zo mzdy a o následkoch tohto inštitútu. Z uvedeného je zrejmé, že žalobkyňa sa pri uzavretí

zmluvy o pôžičke mohla rozhodnúť iba medzi dvoma možnosťami, a to, že túto zmluvy s vnútenou
dohodou o zrážkach z príjmu príjme alebo nie. Z uvedených skutočností dospel súd k záveru, že dohoda
o zrážkach zo mzdy nebola medzi žalobkyňou a žalovaným uzavretá platne.

48.Vtomtosmeresúdpoukazujeajnarozhodovaciučinnosťinýchsúdov,ktorévosvojichrozhodnutiach

vyhlásili rovnaké znenie dohody o zrážkach zo mzdy za neplatné (napr. rozsudok Okresného súdu
Brezno sp.zn. 3C/59/2015 zo dňa 29.07.2015).

49. Podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala podľa nej tvrdeného eventuálneho petitu o bezúročnosti
a bezpoplatnosti úveru. Podstatou eventuálneho petitu je, že sa žalobca domáha prisúdenie jedného

nároku a v prípade, ak by jeho prisúdenie nebolo možné, subsidiárnym petitom sa domáha prisúdenia
náhrady. Rozhodovanie súdu o bezúročnosti a bezpoplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere nie je
rozhodovaním o subsidiárnom nároku k žalobe na určenie neplatnosti zmluvy o pôžičke a oba tieto
žalované petity spôsobujú iné právne následky, preto sa nejedná o eventuálny petit, ale jedná sa o
dva samostatné žalované nároky, v ktorých pre rozhodnutie o určení bezúročnosti a bezpoplatnosti

spotrebiteľského úveru má posúdenie platnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere predbežný charakter.

50. Preskúmaním uzavretej zmluvy o pôžičke č. XXXXXX zo dňa 26.06.2012 súd zistil, že táto zmluva
neobsahuje údaj o termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru v zmysle § 9 ods. 2 písm. f)
zákona č. 129/2010 Z.z. a údaj o termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov v zmysle § 9 ods.

2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z.. Napriek tomu, že v zmluve o pôžičke je uvedený údaj, že konečná
splatnosť je 06/2017, takýto údaj nemožno považovať za údaj o konečnej splatnosti úveru. Z údaju
06/2017 nie je jasný konkrétny deň termínu konečnej splatnosti úveru a nie je z neho ani zrejmý spôsob
jeho určenia. V zmluve nie je uvedený ani termín splatnosti prvej splátky a termín splatnosti poslednej
splátky. Predmetná zmluva o pôžičke teda neobsahuje ani povinný údaj podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona

č. 129/2010 Z.z. o termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Účelom uvádzania termínu
konečnej splatnosti úveru a termínu splátok istiny, úrokov a iných poplatkov v zmluve o spotrebiteľskom
úvere je zvýšenie informovanosti spotrebiteľa, pričom zákon o spotrebiteľských úveroch považuje tieto
údaje za tak významné, že ich nedostatok sankcionuje následkom bezúročnosti a bezpoplatnosti úveru.
Údaj, že konečná splatnosť je 06/2017 nemožno považovať za dostatočne určitú špecifikáciu termínu

konečnej splatnosti úveru. Na základe uvedených skutočností dospel súd k záveru, že uzavretá zmluva
o pôžičke č. XXXXXX zo dňa 26.06.2012 neobsahuje údaje podľa § 9 ods. 2 písm. f) a písm. k) zákona
č. 129/2010 Z.z., A preto je predmetný úver v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z.
bezúročný a bez poplatkov. V zmysle uvedeného žalovaný od žalobkyne nemôže požadovať z uvedenej
zmluvy o pôžičke žiaden úrok a žiadne poplatky.

51. Súčasťou rozsudku je i výrok o trovách konania.

52. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

53. Predmetom konania bola žaloba o určenie neplatnosti zmluvy o pôžičke a rozhodcovskej zmluvy.
Pripustenou zmenou žaloby sa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti zmluvy o pôžičke a určenia
bezúročnosti a bezpoplatnosti zmluvy o pôžičke. Súd žalobe vyhovel iba čiastočne, keď niektoré zustanovení zmluvy vyhlásil za neplatné, dohodu o zrážkach zo mzdy vyhlásil za neplatnú, určil, že
uzavretá zmluva o pôžičke je bezúročná a bez poplatkov a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Pri
rozhodnutí o nároku na náhradu trov konania postupoval súd podľa § 255 ods. 2 CSP, nakoľko žalobkyňa

i žalovaný mali každý vo veci čiastočný úspech, pričom vo vzťahu k žalovaným nárokom bol úspech
žalobkyne i žalovaného pomerne rovnaký, preto súd vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Trenčín ku Krajskému súdu v Trenčíne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( § 363 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a

e) podpis.

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 1,2,3 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie / § 366 CSP/.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.