Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. október 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/58/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114205884
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alica Beňová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3114205884.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Alice Beňovej a sudkýň JUDr. Oľgy

Lichnerovej a JUDr. Ivety Anderlovej v spore žalobcu X. V. L., s.r.o., so sídlom v F., T. 5, K.: XX XXX
XXX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou M. V., s.r.o., so sídlom F., T. X proti žalovaným 1/ E. C.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom H. nad U., F. XXX, 2/ I. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. nad U., I. XXX/XX,
za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej do 30.06.2016 : U. o zaplatenie 5.753,22 eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 26. augusta 2016,
č. k. 16C/59/2014-140 takto

r o z h o d o l :

Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalované 1/, 2/ n e m á j ú proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu o zaplatenie 5.753,22 eur s
príslušenstvom. Žalovanej 1/, 2/ náhradu trov konania nepriznal. O náhrade trov konania vo vzťahu
Občianske združenie Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov a žalobcu rozhodol tak, že Občianske
združenie Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania. V
odôvodnení uviedol, že žalobca sa podanou žalobou od žalovaných 1/ a 2/ domáhal zaplatenia sumy
5.753,22 eur s vyčísleným úrokom z omeškania zo splátok za obdobie od 21.03.2010 do 08.02.2012 v

sume 174,72 eur, s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 5.753,22 eur od 09.02.2012 do zaplatenia
a náhrady trov konania titulom neuhradenej dlžnej sumy zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa
14.09.2005 uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu, L. L., a.s. so sídlom L. Y. 4, F., K. XX
XXX XXX, a žalovanou 1/, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver. Záväzok žalovanej 1/ z
predmetnej úverovej zmluvy bol zabezpečený dohodou o ručení, ktorú ako ručiteľ uzavrela žalovaná
2/ s veriteľom - právnym predchodcom žalobcu. V podaní zo dňa 30.05.2016 vzal žalobca žalobu v
časti o zaplatenie 1.046,04 eur späť a žiadal, aby súd konanie v tejto časti zastavil. Uznesením č.k.

16C/59/2014-97 zo dňa 31.05.2016 súd konanie v časti o zaplatenie 1.046,04 eur zastavil a žalobcovi
vrátil súdny poplatok v sume 56,30 eur. Konštatoval, že zo zmluvy o splátkovom úvere č. 0273646237
zo dňa 14.09.2005 uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu L. L., a.s. so sídlom L. Y. 4, F.,
K. XX XXX XXX, ako veriteľom a žalovanou 1/ ako dlžníkom vyplýva, že právny predchodca žalobcu
(banka) poskytol žalovanej 1/ úver vo výške 6.638,78 eur (200.000,- Sk), ktorý sa žalovaná 1/ zaviazala
splatiť v 179 mesačných splátkach po 87,17 eur (2.626,- Sk) vždy k 20. dňu v mesiaci. Zmluvné
strany si dojednali poplatok za správu úveru 1,66 eur (50,- Sk) a poplatok za poskytnutie úveru vo

výške 132,78 eur (4.000,- Sk). Splatnosť prvej splátky bola stanovená na deň 20.10.2005 a posledná
splátka bola splatná dňa 20.08.2015. Výška úrokovej sadzby bola dohodnutá ako premenlivá s tým,
že v deň uzavretia zmluvy bola 9,10 % ročne. V dohode o ručení zo dňa 14.09.2005 uzavretej medzi
právnym predchodcom žalobcu L. L., a.s. so sídlom L. Y. 4, F., K. XX XXX XXX, ako veriteľom ažalovanou 2/ ako ručiteľom žalovaná 2/ vyhlásila, že uspokojí pohľadávku veriteľa, ktorá vznikla z
úverovej zmluvy, na základe ktorej veriteľ poskytol žalovanej 1/ ako dlžníkovi úver, ktorý tvorí istina
vo výške 6.638,78 eur (200.000,- Sk), úroky, úroky z omeškania a všetky poplatky a náklady spojené

s úverovou zmluvou č. XXXXXXXXXX v prípade, ak dlžník neuhradí veriteľovi pohľadávku riadne a
včas, a to aj bez doručenia výzvy na plnenie dlžníkovi. Na výzvu súdu žalobca predložil oznámenia L.
sporiteľne, a.s. o začatí výkonu mandátnej činnosti adresované žalovaným 1/ a 2/, ku ktorým nepredložil
dôkaz svedčiaci o odoslaní ani doručení týchto listín žalovaným 1/ a 2/. V oznámení, ktoré nie je
datované, je uvedené, že L. L., a.s. oznamuje žalovaným 1/ a 2/, že zverila na základe mandátnej

zmluvy zo dňa 31.01.2011 správu a vymáhanie pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o splátkovom úvere
č. XXXXXXXXX zo dňa 14.09.2005 ku dňu uzavretia mandátnej zmluvy vo výške 7.353,87 eur s
príslušenstvom spoločnosti Z. Z. SK s.r.o. so sídlom Y. W. XX, F., K. XX XXX XXX. Z oznámení L.
sporiteľne, a.s. o postúpení pohľadávky zo dňa 27.12.2011 vyplýva, že právny predchodca žalobcu
L. L., a.s. oznámila žalovaným 1/ a 2/, že postúpila na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo
dňa 15.12.2011 pohľadávku voči nim vo výške 8.276,55 eur s príslušenstvom žalobcovi s tým, že

od okamihu doručenia tohto oznámenia je možné tento záväzok uhradiť výlučne plnením žalobcovi.
Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 15.12.2011 bola pohľadávka voči žalovaným 1/ a 2/ postúpená
postupcom - L. L., a.s., na postupníka - žalobcu. Podľa prílohy č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok
predstavoval zostatok pohľadávky žalovaných ku dňu postúpenia sumu 8.276,55 eur, z toho istina
7.485,89 eur, úroky 268,05 eur a úroky z omeškania 507,66 eur. Z výzvy k úhrade a oznámenia o

vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 20.01.2012 adresovanej žalovanej 1/ vyplýva, že žalobca
využilsvojeprávopožadovaťokamžitépredčasnésplatenievšetkýchdlžnýchčiastokkudňu20.01.2012.
Žalovanú 1/ vyzval na zaplatenie dlžnej sumy najneskôr do 30.01.2012. Výzva a oznámenie o vyhlásení
mimoriadnejsplatnostiúveruzodňa20.01.2012žalobcužalovanej1/boladanánapoštovúprepravudňa
24.01.2012. Po právnej stránke posúdil súd zmluvný vzťah v súlade s právnou úpravou účinnou v deň

uzavretia zmluvy, t.j. dňa14.09.2005. Posúdením výsledkov vykonaného dokazovania podľa citovaných
zákonných ustanovení dospel súd prvej inštancie k záveru, že žaloba je v celom rozsahu nedôvodná.
Medzi právnym predchodcom žalobcu - L. L., a.s. ako veriteľom a žalovanou 1/ ako dlžníkom vznikla
zmluva o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Z tejto zmluvy o úvere vznikla právnemu
predchodcovi žalobcu povinnosť poskytnúť žalovanej 1/ úver a žalovanej 1/ vznikla povinnosť vrátiť

poskytnutý úver podľa dohodnutých podmienok v úverovej zmluve. Zmluva obsahuje po právnej stránke
všetky znaky a podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa § 497 až 507 Obchodného zákonníka.
Žalovaná 1/ ako dlžník akceptovala jednotlivé ustanovenia tejto zmluvy ich podpísaním, a preto mala
povinnosť za predmet zmluvy riadne a včas zaplatiť, teda vrátiť požičané finančné prostriedky tak, ako sa
ktomuzmluvouzaviazala.Žalovaná2/uzavrelasprávnympredchodcomžalobcudohoduoručenípodľa

§ 303 Obchodného zákonníka, ktorému písomne vyhlásila, že uspokojí jeho pohľadávku voči žalovanej
2/ zo zmluvy o splátkovom úvere č. 0273646237 zo dňa 14.09.2005, ak žalovaná 1/ neuhradí veriteľovi
pohľadávku riadne a včas. Súd uzavretú zmluvu o splátkovom úvere posúdil ako typovú spotrebiteľskú
zmluvu v zmysle § 2 písm. b) a § 3a ods. 1, ods. 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení
účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu. Základnou črtou typizovaných spotrebiteľských zmlúv je totiž

to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy
alebo jej zmeny. Právny vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou 1/ túto charakteristiku
spĺňa, pretože zmluva bola vyhotovená ako formulár a jej súčasťou boli bez akýchkoľvek pochybností
Všeobecné obchodné podmienky, pričom text dokumentov žalovaná 1/ ovplyvniť nemohla, nakoľko
boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Je pritom nepochybné, že právny predchodca

žalobcu pri uzavieraní zmluvy vystupoval v rámci výkonu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaná 1/
v čase uzavretia zmluvy nekonala v súvislosti s výkonom svojej podnikateľskej alebo inej obchodnej
činnosti, zmluvu podpísala ako fyzická osoba za účelom priamej osobnej spotreby pre seba, resp.
pre príslušníkov svojej domácnosti. Pojem spotrebiteľská zmluva do Občianskeho zákonníka zaviedla
jeho novela zákona č. 150/2004 Z.z., ktorú úpravu neskôr výrazne pozmenil zákon č. 568/2007 Z.z.

(a neskôr i ďalšie čiastkové novelizácie). Spotrebiteľská zmluva pritom nie je samostatný typ zmluvy,
ale ide o druh zmluvy, pre ktorú právne predpisy (nielen Občiansky zákonník) stanovujú osobitné
podmienky a určujú jej náležitosti. Právna úprava spotrebiteľskej zmluvy tvorí právny základ ochrany
spotrebiteľa v súkromnoprávnych vzťahoch. Ako je uvedené vyššie, zmluvný vzťah medzi právnym
predchodcom žalobcu a žalovanou 1/ bol síce tzv. absolútnym obchodom, čo však v zmysle uvedeného

nevylučuje možnosť a povinnosť súdu aplikovať na ten istý právny vzťah i ustanovenia spotrebiteľského
práva slúžiace na ochranu spotrebiteľa. Z materiálneho hľadiska sa totiž pozícia zmluvnej strany -
spotrebiteľa, uzatvárajúcej zmluvu pred účinnosťou novely Občianskeho zákonníka č. 568/2007 Z.z.
nelíšila od pozície spotrebiteľa, uzavierajúceho zmluvu už v režime spotrebiteľských zmlúv podľa §52 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.01.2008. Súd sa ako prvotnou zaoberal
otázkouaktívnejlegitimáciužalobcuvkonaní.Aktívnouvecnoulegitimácioujehmotnoprávnepostavenie
účastníka, z ktorého vyplýva ním uplatňované právo, resp. jeho procesné právo taký hmotnoprávny

nárok uplatňovať. Súd skúma vecnú legitimáciu sám, z úradnej povinnosti, a to i bez toho, aby to
účastnícinavrhli.Žalobcaodvodzovalsvojuaktívnulegitimáciunapodaniežalobyodzmluvyopostúpení
pohľadávok, ktorú uzavrel so L. sporiteľňou, a.s., na základe ktorej L. L., a.s. ako veriteľ (postupca)
postúpila svoju pohľadávku voči žalovanej 1/ ako dlžníkovi na žalobcu (postupníka). V danom prípade
sa jedná o zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorá vznikla banke ako veriteľovi voči žalovanej 1/ ako

dlžníkovi zo zmluvy o splátkovom úvere, ktorú súd vyhodnotil ako zmluvu spotrebiteľskú. Vzhľadom na
skutočnosť, že postupcom bola banka, postupníkom bol žalobca, ktorý nemá postavenie banky a nemá
povolenie na vykonávanie bankovej činnosti a dlžníkom bol klientom banky, vzťahujú sa na postúpenie
pohľadávky nielen ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 524 a nasl.), ale aj ustanovenia zákona č.
483/2001 Z.z. o bankách (§ 92 ods. 7). Pre platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorou sa postupuje
pohľadávka z nezosplatneného úveru z banky na tretí subjekt, je v zmysle tohto zákona vyžadované

splnenie ďalších skutočností, pričom nesplnenie čo i len jedného z nich spôsobuje absolútnu neplatnosť
zmluvy v časti postúpenia predmetnej pohľadávky. Súd mal za to, že oznámením banky ako veriteľa
o postúpení pohľadávky subjektu, ktorý nemá postavenie banky a nemá povolenie na vykonávanie
bankovej činnosti, nemôže znamenať, že absolútne neplatná zmluva o postúpení pohľadávok sa tým
konvaliduje a táto zmluva o postúpení pohľadávok sa bez splnenia zákonom vyžadovaných náležitostí

stane právne existujúcim a platným právnym úkonom s adekvátnymi následkami. Žalobca v konaní
predložil oznámenia L. sporiteľne, a.s. zo dňa 27.12.2011, ktorým táto žalovanej 1/a 2/ mala oznámiť
postúpenie pohľadávky voči nim na žalobcu, pričom nepredložil žiaden dôkaz svedčiaci o tom, že by
bolo predmetné oznámenie L. sporiteľne, a.s. doručené žalovaným 1/ a 2/. Následne dňa 20.01.2012
žalobca vyhotovil výzvu na úhradu a oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti, ktorá listina bola

žalovanej 1/ odoslaná na poštovú prepravu dňa 24.01.2012. Žalobca na preukázanie svojej aktívnej
legitimácie predložil spolu s podanou žalobou aj zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 15.12.2011.
Vzhľadom k tomu, že v konaní žalobca nepreukázal relevantné oznámenie postúpenia pohľadávky
L. sporiteľne, a.s. žalovaným 1/ a 2/, súd sa aj s poukazom na túto skutočnosť zaoberal platnosťou
zmluvy o postúpení pohľadávok v časti týkajúcej sa postúpenia pohľadávky voči žalovanej 1/ a 2/. L.

L., a.s. poskytla žalovanej 1/, ako svojmu klientovi tzv. bankový úver, ktorý bol zabezpečený ručiteľským
záväzkom žalovanej 2/. L. L., a.s. podniká na základe povolenia v zmysle § 2 ods. 1 v spojení s § 7
ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách. Žiadne zákonné ustanovenie neobmedzuje banku, ktorá
poskytla úver podľa § 2 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z., aby kedykoľvek počas trvania zmluvného
vzťahu, alebo i po jeho zániku, postúpila pohľadávku voči dlžníkovi z daného úveru na tretiu osobu.

Uvedené nemožno vyvodiť ani výkladom ust. § 92 ods. 7 zákona o bankách, resp. dôvodovej správy
k tomuto zákonnému ustanoveniu. Zákonné ustanovenie hovorí o tom, že ak je napriek písomnej
výzve banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti
svojho peňažného záväzku voči banke, môže banka, za splnenia ďalších podmienok (ak klient pred
postúpením pohľadávky neuhradí banke omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho

príslušenstva; existencia písomnej výzvy banky na plnenie) svoju pohľadávku zodpovedajúcu celému
tomuto peňažnému záväzku (nielen časti) postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá
nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Uvedený výklad korešponduje i s dôvodovou
správou k tomuto zákonnému ustanoveniu, ktorá hovorí o pohľadávke, zodpovedajúcej nesplácanému
dlhu, nielen nesplácanej časti dlhu. V prípade, že dlžník neplní splátky úveru včas a riadne, znamená

to nesplácanie celej pohľadávky, ktorú môže následne banka i za trvania zmluvného vzťahu postúpiť
inej osobe, ktorá nemusí byť bankou. Banky a pobočky zahraničných bánk sú oprávnené v súlade s §
524 a nasl. Občianskeho zákonníka postúpiť svoje pohľadávky tretej osobe, pričom musia byť dodržané
ustanovenia zákona o bankách o ochrane bankového tajomstva. V zmysle § 91 ods. 1 zákona o bankách
môže banka alebo pobočka zahraničnej banky poskytnúť tretím osobám informácie a doklady chránené

bankovým tajomstvom len s predchádzajúcim súhlasom alebo na písomný pokyn klienta, ktorý obsahuje
účel a prípadne aj podmienky poskytnutia informácii a dokladov chránených bankovým tajomstvom
tretímosobám.Pokiaľbankaalebopobočkazahraničnejbankydisponujesúhlasomklientaspostúpením
pohľadávky z úveru, ktorý neobsahuje podmienku obmedzujúcu postúpenie len na splatnú pohľadávku,
banka alebo pobočka zahraničnej banky môže pohľadávku postúpiť na tretiu osobu. Ak banka alebo

pobočka zahraničnej banky nedisponuje súhlasom klienta s postúpením pohľadávky, môže postúpiť
pohľadávku len v súlade s § 92 ods. 7 zákona o bankách. Takto môže postupovať, ak je klient napriek
písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky v omeškaní so splnením ním čo len časti svojho
peňažnéhozáväzkuvočibankealebopobočkezahraničnejbankynepretržitedlhšieako90kalendárnychdní. Toto právo nemôže uplatniť, ak klient pred postúpením uhradí banke alebo pobočke zahraničnej
banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých
omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku presiahol jeden rok. Aplikácia

tohto ustanovenia závisí od dohodnutej doby splatnosti záväzku klienta. Ak je úver splatný v splátkach,
banka alebo pobočka zahraničnej banky má právo postúpiť postupníkovi celú, teda aj nesplatnú časť
pohľadávky z úveru za podmienky že: a/ klient nesplnil riadne a včas čo i len jednu splatnú splátku istiny
úveru a/alebo úrokov alebo ich časť, b/ jeho omeškanie trvá nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych
dní, c/ na zaplatenie omeškanej časti peňažného záväzku bol písomne vyzvaný. V prípade, že je úver

splatný jednorázovo, podmienky postúpenia pohľadávky bez súhlasu klienta sú splnené, ak klient v
deň splatnosti nezaplatil úver s úrokmi alebo zaplatil len časť úveru a napriek písomnej výzve banky
alebo pobočky zahraničnej banky na zaplatenie dlhu je v omeškaní viac ako 90 kalendárnych dní po dni
splatnosti úveru. Pokiaľ ide o osobu postupníka, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky postúpiť
svojupohľadávkupísomnouzmluvouinejosobe,atoajosobe,ktorániejebankou. Postupca,naktorého
jepostúpenápohľadávkabankyaktorýsijuuplatňujevsúdnomkonaní(žalobca),jepovinnýpodľa§149

a § 150 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) tvrdiť a preukázať aj splnenie podmienok aktívnej
vecnej legitimácie, t.j. či okrem iného bola na neho pohľadávka banky platne postúpená. Z uvedeného
vyplýva, že postupca musí tvrdiť a najmä preukázať, že žalovaná 1/ ako dlžník nesplnila riadne a včas čo
i len jednu splatnú splátku istiny úveru a/alebo úrokov alebo ich časť, že jej omeškanie trvalo nepretržite
dlhšie ako 90 kalendárnych dní, a že na zaplatenie omeškanej časti peňažného záväzku bola písomne

vyzvaná. Nepreukázanie týchto troch skutočností má za následok nepreukázanie aktívnej legitimácie
žalobcu ako postupníka v konaní. V danej veci vyplynulo, že ku dňu postúpenia pohľadávky banky voči
žalovanej 1/ na žalobcu (15.12.2011), žalovaná 1/ ako klient neplnila včas a riadne svoj dlh zo zmluvy o
splátkovom úvere a bola v omeškaní s plnením viac ako jednej splátky, a to po dobu dlhšiu ako 90 dní.
Tútoskutočnosťnespochybnilaanisamotnážalovaná1/.Vkonanívšaknebolozistené,žebybankapred

postúpením pohľadávky žalovanú 1/ alebo žalovanú 2/ písomne vyzvala na zaplatenie dlhu. Žalobca v
konaní predložil na výzvu súdu listinu označenú ako Oznámenie o začatí výkonu mandátnej činnosti, v
ktorej banka žalovanej 1/ oznámila, že zverila správu a vymáhanie pohľadávky vo výške 7.353,87 eur
s príslušenstvom vyplývajúcej zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 14.09.2005 spoločnosti Z. Z.
SK s.r.o. so sídlom Y. W. XX, F., K. XX XXX XXX. Uvedené oznámenie

nie je datované. Žalobca na priamu výzvu súdu zo dňa 31.05.2016 nepredložil akýkoľvek dôkaz o tom,
že táto listina bola doručená žalovanej 1/ a 2/, resp. že by jej bola (s poukazom na čl. 10 VOP, ktoré
boli súčasťou zmluvy o splátkovom úvere) čo i len odoslaná (napr. doručenka, podací lístok, výpis z
poštovej knihy, podací hárok a podobne), resp. zaslaná elektronickými médiami. Z obsahu predmetného
oznámenia navyše nevyplýva, že by ním právny predchodca žalobcu vyzval žalovanú 1/ na zaplatenie

omeškanej časti peňažného záväzku, ktorého omeškanie trvá nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych
dní. Podmienky pre postúpenie pohľadávky banky bez súhlasu klienta (žalovanej 1/) na tretiu osobu,
ktorá nie je bankou (žalobca) podľa § 92 ods. 7 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, tak neboli splnené a
vo veci nemohlo dôjsť k platnému postúpeniu pohľadávky banky voči žalovanej 1/ na žalobcu zmluvou
o postúpení pohľadávok zo dňa 15.12.2011, ktorá je v tejto časti neplatná pre rozpor so zákonom

(§ 39 Občianskeho zákonníka). Uvedené má za následok, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno
ohľadne jeho ním tvrdenej aktívnej legitimácie v tomto súdnom konaní. Na základe uvedeného súd
rozhodol tak, že návrh zamietol v celom rozsahu. V tomto smere súd poukazuje na rozsudok Krajského
súdu v Trenčíne č.k. 5Co/986/2015-154 zo dňa 29.06.2016, ktorým potvrdil rozsudok Okresného súdu
Trenčín č.k. 13C/396/2013-114 zo dňa 114 zo dňa 08.09.2015, ktorým súd zamietol žalobu žalobcu

v obdobnej veci. Záverom súd dodáva, že nedostatok aktívnej vecnej legitimácie nemohol súd zhojiť
sám ani odstraňovaním vád podania v zmysle § 128 a nasl. CSP. O náhrade trov konania rozhodol
podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalovaná 1/ a 2/ boli v konaní stranou s úplným úspechom vo veci, preto
by im patrila náhrada trov konania. Nakoľko si náhradu trov konania neuplatnili a zo spisu nevyplýva,
že by im v konaní nejaké trovy vznikli, súd rozhodol tak, že žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov konania

nepriznal. Podľa § 93 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2016 v konaní
má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho
úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých
okolností. Žalované 1/ a 2/ boli v konaní stranou, ktorej patrí nárok na úplnú náhradu trov konania podľa
§ 255 ods. 1 CSP. Občianske združenie U. OCQ. T. L., o.z., so sídlom U. nám. 7, F., K.: XX XXX XXX

vystupovalo v konaní ako vedľajší účastník na strane žalovaných 1/ a 2/, avšak z dôvodu novej právnej
úpravy procesných predpisov sa na jeho účasť v konaní od 01.07.2016 neprihliada. Zmenou právnej
úpravy však občianskemu združeniu nezanikol nárok na náhradu trov konania, ktoré účelne vynaložilo
v čase, kedy sa na jeho účasť v konaní prihliadalo, a to s poukazom na § 470 ods. 2 CSP, podľa ktoréhoprávneúčinkyúkonov,ktorévkonanínastalipredodňomnadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajú
zachované. Občianske združenie, ktoré do 30.06.2016 vystupovalo v konaní ako vedľajší účastník na
strane žalovaných 1/ a 2/ malo v zmysle § 93 ods. 4 O.s.p. v znení účinnom do 30.06.2016 v konaní

rovnaké práva ako žalované 1/ a 2/ a účinky jeho právnych úkonov zostali zachované. Keďže žalovaným
1/ a 2/ vznikol nárok na náhradu trov konania v zmysle § 255 ods. 1/ CSP ako strane, ktorá mala
plný úspech v konaní, uvedený nárok vznikol aj občianskemu združeniu, ktoré v konaní do 30.06.2016
vystupovalo na ich strane. Z uvedeného dôvodu súd občianskemu združeniu priznal nárok na náhradu
trov konania, a to v rozsahu 100%.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý v podanom odvolaní namietal,
že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil vec a nedostatočne zistil skutkový stav. Pokiaľ ide o
otázku aktívnej legitimácie žalobcu a platného postúpenia pohľadávky, k tomu uviedol, že predmetnú
skutočnosť preukázal zmluvou o postúpení pohľadávok spolu s podacím hárkom preukazujúcim
odoslanie tejto písomnosti žalovanej. Zastával názor, že ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách nemožno

spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky. Účelom predmetného ustanovenia
je úprava výnimiek z bankového tajomstva a nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok,
ale iba o podmienkach, za splnenia ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva. Aj podľa
dôvodovej správy bol hlavným účelom predmetného ustanovenia prelomenie bankového tajomstva a
nie obmedzenie možnosti postúpiť pohľadávku. Zo zákona nevyplýva, že by podmienky uvedené v

predmetnom ustanovení podmieňovali platnosť právneho úkonu postúpenia pohľadávky. Mal za to, že
doručenie písomnej výzvy banky dlžníkovi v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách, nie je podmienkou
pre platné postúpenie pohľadávky. To znamená, že ak banka pred postúpením pohľadávky písomne
nevyzvala dlžníka na plnenie, nemá to vplyv na platnosť postúpenia pohľadávky v zmysle § 524
Občianskeho zákonníka. S nedoručením takejto výzvy môžu byť spojené len sankcie vyplývajúce zo

zákona o bankách. Poukázal ďalej na skutočnosť, že v súlade s prílohou č. 1 k zmluve
o postúpení pohľadávok bola žalovaná ku dňu postúpenia pohľadávky v omeškaní po dobu 1256 dní,
teda súčet všetkých omeškaní žalovanej so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči
banke presiahol jeden rok. Vzhľadom k dikcii ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách s poukazom na to, že
omeškanie žalovanej trvalo nepochybne viac ako rok zastával názor, že právny predchodca žalobcu by

konal v súlade s ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách aj v takom prípade, ak by písomnú výzvu žalovanej
nezasielal. Nesúhlasil s rozhodnutím súdu o priznaní náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi,
nakoľko tieto trovy nepovažoval za účelne vynaložené. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie zmenil tak, že vyhovie jeho žalobe v celom rozsahu, resp. aby napadnutý rozsudok zrušil a
vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania.

3. Žalované 1/, 2/ sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrili.

4. Združenie - G. vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu prvej inštancie dňa 23.08.2016
uviedlo, že v zmysle § 95 CSP je súd povinný s ním ďalej konať ako s osobitným subjektom, keďže

v čase vstupu ako vedľajší účastník bol riadnym subjektom práva v procesnom postavení so všetkými
právami a povinnosťami. Ako osobitný subjekt nepotrebuje súhlas žalovaného, keďže v konaní už
legitímne vystupoval predtým. K odvolaniu žalobcu uviedol, že súd prvej inštancie vec správne posúdil,
keď vyhodnotil postúpenie pohľadávky za neplatné z dôvodu nedodržania podmienok postúpenie
pohľadávky. Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správny a uplatnil sa náhradu

trov odvolacieho konania. Trovy vynaložené v danej veci považoval za účelné.

5. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP bez
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 /keď nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť
dokazovanie, ani to nevyžadoval verejný záujem/v spojení § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že

odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

6. Súd prvej inštancie založil svoje zamietajúce rozhodnutie na právnom závere o nedostatku aktívnej
vecnej legitimácie na strane žalobcu, ktorý nepreukázal platné postúpenie pohľadávky proti žalovanému
z pôvodného veriteľa L. L., a.s., keď predložená zmluva o postúpení pohľadávky je neplatná pre rozpor

s § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách.7. Odvolací súd považuje tento právny názor súdu prvej inštancie za správny a stotožňuje sa aj
odôvodnením napadnutého rozsudku v celom rozsahu podľa § 387 ods. 2 CSP. Na zdôraznenie jeho
správnosti a k odvolacím námietkam žalobcu uvádza nasledovné:

8. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva žalobcovi
ním uplatnené právo, resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať.
Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej, t. j. existencie tvrdeného práva na strane žalobcu,
alebo pasívnej, t. j. existencie tvrdenej povinnosti na strane žalovaného, je imanentnou súčasťou

súdneho konania (viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2 Cdo 205/2009). Preto
nepostačuje, aby žalobca v súdnom konaní svoju aktívnu vecnú legitimáciu preukázal len oznámením
postupcu o postúpení pohľadávky dlžníkovi; je potrebné preukázanie platného postúpenia pohľadávky.
Podľa § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak dlžníkovi postúpenie oznámil postupca, dlžník nemá
právo požadovať preukázanie postúpenia zmluvou o postúpení pohľadávky. To však platí len vo vzťahu
k dlžníkovi, teda presnejšie vo vzťahu medzi účastníkmi zmluvy o postúpení pohľadávky na jednej strane

a dlžníkom na strane druhej, nie vo vzťahu k súdu. V tomto smere nastal odklon súdnej praxe od
rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4 Obo 210/01, podľa ktorého relevantné
oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu vecnú legitimáciu
postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd z takého oznámenia vychádza bez toho, aby
ako predbežnú otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Tento odklon od uvedeného

rozhodnutia vyplýva napríklad z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2 Obo 49/2008
zo dňa 14.05.2008, ako aj z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 1 Cdo 76/2007
zo dňa 28.01.2009, podľa ktorého v spore o neplatnosť zmluvy o postúpení, resp. v spore o splnenie
neuhradenej postúpenej pohľadávky je súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti ku skutočnostiam,
ktoré majú za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu - zmluvy o postúpení pohľadávky, ak v

konaní vyjdú najavo a z Občianskeho zákonníka nemožno vyvodiť, že dlžník by nemohol namietať a
súd skúmať platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, ak by toto postúpenie dlžníkovi oznámil postupca.
K správnosti týchto záverov sa priklonil aj Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení, sp. zn. IV. ÚS
337/2012-19 zo dňa 03.07.2012.

9. Pre potreby ďalšej argumentácie považuje odvolací súd za potrebné opätovne citovať § 92 § 92 ods.
8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov(ďalejlen"zákonobankách"):"Akjenapriekpísomnejvýzvebankyalebopobočkyzahraničnej
banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti
svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka

zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou
zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta.
Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením
pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom
rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len

časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok.
Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj
dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo
pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových
vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu

ustanovených týmto zákonom."

10. Citované ustanovenie § 92 ods. ods. 8 zákona o bankách neupravuje len administratívne povinnosti
banky pri ochrane bankového tajomstva, ako to naznačuje žalobca v odvolaní, ale stanovuje podmienky
platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky bankou, ide teda o lex specialis vo vzťahu k všeobecným

ustanoveniamObčianskehozákonníkaopostúpenípohľadávky(§524anasl.).Tomunasvedčujejednak
znenie citovaného ustanovenia ("...môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku...
postúpiť"), ako aj jeho zaradenie do časti zákona o bankách, ktorej nadpis znie "Ochrana klientov a
bankové tajomstvo". Účelom tohto ustanovenia teda nie je len ochrana bankového tajomstva, ale aj
ochrana klientov banky. Citované ustanovenie stanovuje podmienky, za ktorých môže banka aj bez

súhlasu klienta postúpiť svoju pohľadávku na inú osobu, čo výkladom a contrario znamená, že ak
podmienky uvedené v tomto ustanovení splnené nie sú, banka postúpiť pohľadávku bez súhlasu klienta
nemôže. Postúpenie pohľadávky bankou bez splnenia podmienok uvedených v ustanovení § 92 ods. 8
zákona o bankách je potrebné považovať za konanie v rozpore so zákonom a takýto úkon je absolútneneplatný podľa § 39 Občianskeho zákonníka, pričom na absolútnu neplatnosť právneho úkonu má
súd povinnosť prihliadať ex offo. V danom prípade, keďže právnym predchodcom žalobcu bola banka,
bolo správne, že súd prvej inštancie zisťoval, či boli pri postúpení pohľadávky na žalobcu dodržané

podmienky ustanovené zákonom o bankách, teda, či postúpenie pohľadávky bolo platné.

11. Odvolací súd ďalej v zhode s názorom súdu prvej inštancie uvádza, že v prípade pohľadávky
banky /ako to bolo aj v tomto prípade/ je spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle § 92 ods.
8 zákona o bankách iba pohľadávka alebo jej časť, ktorá je splatná /dospelé splátky/ a len za

predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy banky na plnenie po tom, čo bol klient banky nepretržite
dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonnými predpokladmi pre
platné postúpenie pohľadávky a musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. Tieto podmienky
postúpenia stanovuje priamo zákon o bankách, a aj keby boli zákonodarcom stanovené za účelom
ochrany bankového tajomstva, ide o zákonné podmienky postúpenia pohľadávky, pri porušení ktorých
právny úkon postúpenia pohľadávky porušuje zákon a je preto neplatný.

12. K tvrdeniu žalobcu, že omeškanie žalovanej trvalo viac ako rok a v takom prípade by jeho právny
predchodca konal v súlade s § 92 ods. 8 zákona o bankách, aj keby písomnú výzvu žalovanej nezasielal,
odvolací súd uvádza, že z citovaného ustanovenia takýto záver nemožno vyvodiť. Dodatok v znení
"to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného

záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok" je pripojený k druhej vete
citovaného ustanovenia (za bodkočiarkou), teda zjavne sa vzťahuje len na túto druhú vetu - jej časť
pred bodkočiarkou. Podľa tohto ustanovenia banka nemôže postúpiť pohľadávku inej osobe bez súhlasu
klienta, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke omeškaný peňažný záväzok v celom
rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to (t. j. že banka nemôže postúpiť pohľadávku, ak klient už uhradil

omeškaný peňažný záväzok) neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho
istého peňažného záväzku voči banke presiahol jeden rok (zákonodarca tu rozlišuje medzi pohľadávkou
a omeškaným peňažným záväzkom). Ak by časť druhej vety začínajúca sa slovami "to neplatí, ak ..."
mala predstavovať výnimku aj z prvej vety, muselo by to v nej byť výslovne vyjadrené, resp. by
legislatívno-technicky musela tvoriť samostatný odsek s výslovným uvedením, ku ktorým ustanoveniam

sa (táto výnimka) vzťahuje.

13. V tomto prípade žalobca v spore pred súdom prvej inštancie nepreukázal splnenie podmienok §
92 ods. 8 zákona o bankách pre platné postúpenie pohľadávky a preto možno súhlasiť so záverom
súdu prvej inštancie, že zmluva o postúpení pohľadávky, ktorou mal pohľadávku proti žalovanému

nadobudnúť, je pre rozpor so zákonom neplatná a žalobca tak nemá aktívnu vecnú legitimáciu na
vymáhanie žalovanej pohľadávky.

14.ObčianskehozdruženiaU.I.T.L.vtomtosporevystupovalodoXX.XX.XXXXvpostavenívedľajšieho
účastníka na strane žalovanej. Dňom 01.07.2016 stratilo toto občianske združenie zmenou právnej

úpravy občianskeho súdneho konania podstavenie vedľajšieho účastníka v spore, ale na druhej strane
rovnako platí, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom 01.07.2016, kedy sa stal
účinným nový procesný kódex /Civilný sporový poriadok/,zostávajú zachované. Podľa odvolacieho súdu
medzi účinky oprávneného vstupu vedľajšieho účastníka do občianskeho súdneho konania v období do
30.06.2016 môžeme zaradiť aj vznik práva vedľajšieho účastníka na náhradu trov konania v prípade

úspechu účastníka konania, na ktorého strane v spore vedľajší účastník vystupoval. Ak potom nejakej
osobe v postavení vedľajšieho účastníka vznikli trovy konania, je potrebné pri meritórnom skončení
sporu s ohľadom na jeho výsledok skúmať, či táto osoba nemá právo na ich náhradu, a to bez ohľadu
na skutočnosť, že medzičasom už postavenie tejto osoby ako vedľajšieho účastníka v spore zaniklo.

15. Súd prvej inštancie preto správne rozhodol aj o náhrade trov konania občianskeho združenia U. I. T.
L., ktoré v spore vystupovalo do 30.06.2016 ako vedľajší účastník na strane žalovanej a do uvedeného
dňa mu vznikli trovy konania. Za účelne vynaložené trovy konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p. treba
považovať také náklady, ktoré musela procesná strany nevyhnute vynaložiť, aby mohla riadne uplatniť
alebo brániť svoje právo na príslušnom súde. Správne preto súd prvej inštancie posudzoval, či náklady

vynaložené na jednotlivé úkony právnej služby v danej veci boli vynaložené účelne. Pokiaľ ide o
postavenie vedľajšieho účastníka v spotrebiteľských sporoch a jeho nárok na náhradu trov konania,
táto otázka už bola súdnou praxou vyriešená. Úspech vedľajšieho účastníka v konaní je vždy závislýod úspechu toho účastníka, na strane ktorého vystupuje. Žalovaná bola v konaní úspešná, a preto aj
vedľajší účastník na jej strane je v konaní úspešný a má preto právo na náhradu trov konania.

16. Odvolacie námietky žalobcu boli preto nedôvodné.

17. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods.
1 CSP potvrdil.

18. V odvolacom konaní mali plný úspech žalované 1/, 2/, preto jej vznikol nárok na náhradu trov
odvolacieho konania podľa 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. V konaní jej však žiadne trovy
nevznikli, preto odvolací súd vyslovil, že žalovaná nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

19. Pokiaľ ide o postavenie občianskeho združenia U. I. T. L. po 01.07.2016, občianske združenie
sa zmenou právnej úpravy občianskeho súdneho konania nestalo automaticky v danom spore

intervenientom v zmysle § 81 CSP, ako to tvrdí vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu
prvej inštancie dňa 23.08.2016. Intervenientom podľa nového procesného predpisu- Civilný sporový
poriadok, je len ten, kto sa zúčastňuje na konaní popri žalobcovi alebo žalovanom a má právny záujem
na výsledku konania. Menované občianske združenie by teda v prvom rade muselo uviesť tvrdenia,
ktoré odôvodňujú jeho právny záujem na výsledku konania. Danosť právneho záujmu intervenienta

na výsledku sporu vychádza z hmotného práva, pričom súdna prax definovala, že právny záujem na
výsledku sporu medzi stranami má ten, ktorého právne postavenie bude priaznivo alebo nepriaznivo
ovplyvnené rozsudkom vydaným v danom spore (napríklad uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 6 Sžo 119/2010 z 18. augusta 2010). Zatiaľ čo na vznik postavenia vedľajšieho
účastníka v spore do 30.06.2016 postačovalo občianskemu združeniu preukázať, že predmetom jeho

činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu /v tomto prípade ochrana práv spotrebiteľa/ a jeho
hmotnoprávny záujem na výsledku konania sa neskúmal, pre vznik postavenia intervenienta v spore od
01.07.2016 by už občianske združenie muselo danosť svojho právneho záujmu na výsledku sporu tvrdiť
a súd by bol povinný ho skúmať. Tvrdenia odôvodňujúce právny záujem na výsledku sporu občianske
združenie U. I. T. SPOTREBITEĽOV pri svojom vstupe do sporu do postavenia vedľajšieho účastníka /do

30.06.2016/ neuviedlo a neuviedlo ich ani neskôr v odvolacom konaní, preto je vylúčené, aby sa zmenou
právnej úpravy dňom 01.07.2016 transformovalo jeho postavenie vedľajšieho účastníka v spore do
postaveniaintervenienta.Pretoodvolacísúdnekonalsmenovanýmobčianskymzdruženímvodvolacom
konaní, t. j. po 01.07.2016, ako intervenientom, a preto ani nerozhodoval o jeho uplatnených trovách
odvolacieho konania.

20. Toto rozhodnutie bolo senátom krajského súdu prijaté jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).