Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. december 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 13CoE/451/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7815204254
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7815204254.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudkýň JUDr.
Andrey Galdunovej a JUDr. Viery Bodnárovej v exekučnej veci oprávneného PRO CIVITAS s.r.o., so
sídlom v Bratislave, Vajnorská 100/A, IČO: 45 869 464, zastúpený JUDr. Veronikou Kubrikovou, PhD.,
advokátkou so sídlom v Bratislave, Martinčekova 13, IČO: 42 174 716, proti povinnému Q. M., bytom
v P. Q. č. XXX, o vymoženie 1.619,78 € s príslušenstvom, vedenej u súdnej exekútorky Mgr. Jany

Virličovej, so sídlom v Bratislave, Vajnorská 100/A, pod sp. zn. EX 2687/15, o odvolaní oprávneného
proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava zo dňa 22.5.2015, č.k. 9Er/380/2015-15 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava ako súd prvej inštancie žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietol.

2. V odôvodnení uviedol, že oprávnený návrhom zo dňa 15.3.2015 navrhol vykonať exekúciu
voči povinnému na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok STÁLEHO
ROZHODCOVSKÉHO SÚDU, zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁRNA A MEDIAČNÁ, a.s. zo

dňa 2.12.2011, sp. zn. O Pri preskúmavaní podmienok konania zistil, že na základe vyššie uvedeného
exekučnéhotituluužbolovedenéexekučnékonanienasúdeprvejinštanciepodsp.zn.12Er/1513/2012.
Mal za to, že je tu existencia vady podmienok spočívajúcej v prekážke veci rozhodnutej (res iudicata). V
predmetnej exekučnej veci súd zistil, že medzi rovnakými účastníkmi (totožným oprávneným a totožným
povinným) bolo už v minulosti vedené exekučné konanie (12Er/1513/2012) pre vymoženie rovnakého
práva oprávneného na podklade rovnakého exekučného titulu. Toto predchádzajúce exekučné konanie

skončilo právoplatným uznesením súdu prvej inštancie. Vzhľadom na uvedené mal za to, že nie sú
splnené procesné podmienky konania, preto žiadosť o udelenie súdneho exekútora zamietol.

3. Proti tomuto uzneseniu v celom rozsahu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal
napadnuté uznesenie zmeniť a súdnej exekútorke udeliť poverenie na vykonanie exekúcie alebo
alternatívne napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

4. Namietal, že v danom konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 (§ 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p.),
že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§
205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.), že rozhodnutie súdu prvej inštanice vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.), že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu
ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 ods. 2 písm. e/ O.s.p.), že v

tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie (§ 221 ods. 1
písm. d/ O.s.p.), že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom (§ 221ods. 1 písm. f/ O.s.p.) a že súd prvej inštancie nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne
ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav (§ 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p.).
Poukázal na ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a uviedol, že v tejto fáze konania príslušný

exekučný súd rozhoduje výlučne o podanom návrhu na vydanie poverenia, pričom exekučný súd môže
rozhodnúť len dvoma spôsobmi, a to tak, že súdnemu exekútorovi udelí poverenie, alebo žiadosť o
udelenie poverenia zamietne. Podmienky exekučného konania sú dotknuté vzhľadom k prekážke už
začatej veci, respektíve k prekážke veci rozhodnutej až po vydaní exekučného príkazu. Zamietnutie
žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nie je rozhodnutím vo veci samej, a preto nezakladá

námietku právoplatne rozhodnutej veci. Namietal aplikáciu § 251 ods. 4, § 159 ods. 3, § 104 ods. 1 prvá
veta a § 103 O.s.p., nakoľko exekučné konanie nemá vo svojom predmete vec, o ktorej by sa mohlo
právoplatne rozhodnúť a predstavuje len vykonávacie konanie, ktorého obsahom je nútený výkon. Z
povahy veci nie je možné priznať exekučnému súdu väčší rozsah vecnej preskúmavanej pôsobnosti.
V tomto štádiu súd nie je oprávnený rozhodovať ani o zastavení konania, pokiaľ sa nevysporiadal
s otázkou o udelení resp. neudelení poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. Ďalej

namietal neprimerané zvýhodňovanie povinného pred exekučným súdom na základe jeho postavenia
a odopretie možnosti vyjadriť sa k vykonanému dokazovaniu, nakoľko podľa jeho názoru exekučný súd
vykonával samostatné nové dokazovanie skutkového stavu. Oprávnený v ďalšom poukázal na rôzne
rozhodnutia súdov Slovenskej republiky a na neprimerané zvýhodňovanie povinného pred exekučným
súdom, ktorý nahrádzal pasivitu povinného.

5. Povinný a súdna exekútorka sa k odvolaniu nevyjadrili.

6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)
po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379 a § 380

ods. 1 CSP ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle
§ 385 ods. 1 CSP a contrario. Po preskúmaní uznesenia dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie
oprávneného nie je dôvodné.

7. Uznesenie je vo výroku vecne správne, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

8. Podľa ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

9. Podľa ust. § 470 ods. 2 CSP prvá veta právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

10. Podľa § 9a zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)
v znení neskorších predpisov (ďalej len „EP“) ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona
sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

11. Podľa § 161 ods. 2 CSP ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví.

12. Prekážka rozsúdenej veci (res iudicata) svojou podstatou patrí k procesným podmienkam a jej

existencia (zistenie) v každom štádiu konania vedie bez ďalšieho k jeho zastaveniu. Táto prekážka
nastáva predovšetkým vtedy, ak má byť v novom konaní prejednaná tá istá vec. O tú istú vec ide vtedy,
keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, a ak sa
týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Pritom nie je významné, či rovnaké osoby majú v
novom konaní rovnaké, alebo rozdielne procesné postavenie (či ten, kto bol v skoršom konaní žalobcom,

je žalobcom aj v novom konaní alebo má postavenie žalovaného, resp. či ten, kto v skoršom konaní
vystupoval ako žalovaný, má alebo nemá v novom konaní procesné postavenie žalovaného). Ten istý
predmet konania je daný vtedy, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z
rovnakých skutkových tvrdení, z ktorých bol uplatnený (t.j. ak vyplýva z rovnakého skutku). Konanie
sa týka tých istých osôb aj v prípade, ak v novom konaní vystupujú právni nástupcovia pôvodných

účastníkov konania (či už z dôvodu univerzálnej alebo singulárnej sukcesie). Pre posúdenie, či je daná
prekážka veci právoplatne rozhodnutej, nie je významné, ako súd po právnej stránke posúdil skutkový
dej, ktorý bol predmetom pôvodného konania. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej je daná aj vtedy,
určitý skutkový dej (skutok) ak bol po právnej stránke v pôvodnom konaní posúdený nesprávne aleboneúplne [(a tiež inak) uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 42/2006 zo dňa
01.01.2011)].

13. Z citovaného ust. § 9a EP podľa názoru odvolacieho súdu vyplýva, že pre exekučné konanie platia
procesné podmienky, ktoré sú v podstate totožné s podmienkami sporového konania. Na to nadväzujú aj
dôsledky nedostatku podmienok konania. Ak pôjde o neodstrániteľnú podmienku exekučného konania,
súd je povinný exekučné konanie zastaviť a to práve vzhľadom na ust. § 161 ods. 2 CSP v spojení s §
9a EP. Zohľadňujúc uvedené skutočnosti je potrebné aj na exekučné konanie aplikovať ustanovenie §

230 CSP, podľa ktorého ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.

14. Vzhľadom na vyššie uvedené sa tými istými účastníkmi exekučného konania rozumejú osoby
oprávneného a povinného totožné ako v inom exekučnom konaní, v ktorom už bolo právoplatne
rozhodnuté, prípadne ich právni nástupcovia a tou istou vecou je samotná exekúcia pre vymoženie
práva oprávneného na podklade rovnakého exekučného titulu. Uznesenie o zamietnutí žiadosti

súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je potrebné považovať za meritórne
rozhodnutie, avšak nie každé takéto rozhodnutie zakladá prekážku rozsúdenej veci. V každej veci je
preto nutné skúmať a zohľadniť z akého dôvodu bola žiadosť o udelenie poverenia zamietnutá, resp.
z akého dôvodu bola exekúcia zastavená a až následne môže súd prijať záver o existencii vady
podmienok konania spočívajúcej v prekážke rozhodnutej veci.

15. V posudzovanej veci súd prvej inštancie zistil, že oprávnený už skôr podal proti povinnému návrh na
vykonanie exekúcie, ktorým sa voči povinnému domáhal vymoženia pohľadávky na základe rovnakého
exekučného titulu - STÁLEHO ROZHODCOVSKÉHO SÚDU, zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ,
ARBITRÁRNA A MEDIAČNÁ, a.s. zo dňa 2.12.2011, sp. zn. O právoplatného dňa 22.3.2012 a

vykonateľného dňa 26.3.2012.

16. V predmetnej exekučnej veci teda oprávnený žiada vykonať exekúciu medzi rovnakými účastníkmi
a na základe rovnakého exekučného titulu pre vymoženie rovnakého práva ako v konaní vedenom na
Okresnom súde Rožňava pod sp. zn. 12Er/1513/2012. Toto exekučné konanie sa skončilo zastavením.

Uvedené rozhodnutie preto predstavuje pre toto exekučné konanie (sp. zn. 9Er/380/2015), ktoré
sa začalo medzi rovnakými účastníkmi pre vymoženie rovnakého plnenia na podklade rovnakého
exekučného titulu, prekážku právoplatne rozhodnutej veci.

17. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov ako aj z dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého

uznesenia, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP), odvolací súd napadnuté uznesenie
súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože

oprávnený nemal v tomto konaní úspech a povinnému preukázateľné trovy odvolacieho konania
nevznikli.

19.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).